Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Amália Paulerová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/51/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204123
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204123.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - Prima banka
Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému - S. N., nar.
X.XX.XXXX,bytomU.A.XXX,prezaplatenie832,14eurspríslušenstvom,nazákladeodvolaniažalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 11C/130/2016-35 zo dňa 13.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a
vo výroku o náhrade trov konania (výrok III.).
N e d o t ý k a sa rozsudku vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobkyni 832,14 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.).

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe a uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobkyni 832,14 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalobu
zamietol (výrok II.). Žiadnemu zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok III.).

2. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovaným ako fyzickou
osobou nepodnikateľom dňa 11.2.2010 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb, ktorou bol pre žalovaného zriadený osobný účet, v predmetnej zmluve nebolo pôvodne

dojednané povolené prečerpanie. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalobca neskôr
povolil žalovanému prečerpať osobný účet, čo preukazuje aj samotné konanie žalovaného, ktorý podľa
predložených výpisov z účtov vykonával debetné operácie aj nad rámec kreditných operácii na svojom
účte. Žalovaný bol v konaní nečinný, netvrdil, ani nepreukazoval, že by si splnil svoju povinnosť vrátiť
žalobkyni peňažné prostriedky v plnom rozsahu, z tohto dôvodu súd žalobe v časti istiny vo výške 832,14
eur vyhovel.

3. V časti, pokiaľ si žalobca uplatnil úrok vo výške 28%, vyhodnotil súd žalobu ako nedôvodnú a ju
zamietol. Predmetná zmluva je podľa názoru súdu nesporne spotrebiteľskou zmluvou, preto si žalobca
mohol účtovať voči žalovanému úroky a poplatky iba za predpokladu, že tieto boli zmluvnými stranami
individuálne dojednané. V konaní nebol predložený žiaden listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky
úrokov, žalovanému tak nevznikla povinnosť platiť v prípade nepovoleného prečerpania žiadne úroky.

V spotrebiteľskom právnom vzťahu musia byť podľa názoru súdu poplatky uvedené priamo v zmluve,
inak ich nemožno považovať za individuálne dojednané. Pokiaľ sa žalobkyňa odvoláva na Všeobecné
obchodnépodmienky,Sadzobníkpoplatkov,resp.výveskuúrokovýchsadzieb,vovšeobecnostizmluvné
ustanovenia vo vopred pripravovanej formulárovej zmluve, resp. v spleti všeobecných obchodných
podmienok alebo iných listín, ktoré naviac navodzujú skôr dojem obsahu nepodstatného charakteru,
v tejto časti spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, a

preto nie sú pre spotrebiteľa záväzné. Žalobca nepreukázal platné individuálne dojednanie 28% ročného
úroku priamo v spotrebiteľskej zmluve, nepredložil žiadnu listinu, ktorá by bola podpísaná obidvomazmluvnými stranami a z ktorej by bolo nepochybné, že sa so žalovaným dohodol o výške úroku v prípade
nepovoleného prečerpania účtu. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol v časti o zaplatenie 28% úroku zo
sumy 1.243,80 eur od 27.2.2014 do zaplatenia.

4. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku stranám nepriznal nárok na náhradu trov, keďže
úspech žalobcu predstavuje 41%, neúspech 59 %, z toho je zrejmé, že úspech žalovaného, ktorému
trovy v konaní nevznikli, prevýšil úspech žalobkyne.

5. Proti rozsudku čo do zamietnutia žaloby o zvyšku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca.
Nestotožnil sa s právnym posúdením jeho nároku v tejto časti. Poukazuje na obsahové znenie
ustanovenia § 31 ods. 2, 4, 5 písm. d/ zák. o platobných službách. Tento právny predpis výslovne
nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané, v
zmysle § 31 ods. 4 zák. o platobných službách sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné
podmienky o poskytovaní platobných služieb. V zmysle § 31 ods. 5 písm. d/ rámcová zmluva obsahuje

o.i. informácie o poplatkoch a úrokoch. Odvolateľ poukazuje na obsahové znenie ustanovenia § 18 zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu
a existuje možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa
pravidelne v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej
sadzbe spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej

sadzbe, ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z
omeškania poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.
Odvolateľ dodal, že ani zákon 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch nestanovoval, že všetky
náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Takéto pravidlo nezaviedol ani zákon č.
129/2010. Tento výklad potvrdil aj rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15 (Home Credit

vs. Biróová), ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument.
Odvolateľ naďalej zotrvával na tom, že nie je daný dôvod na nepriznanie úrokov a poplatkov. Domáha
sa preto zmeny rozsudku súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, v rámci tejto zmeny
žiada žalobe vyhovieť v plnom rozsahu a priznať náhradu trov konania.

6. Žalovaný písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

7.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP-zákonč.160/2015Z.z.vzneníúčinnomod1.7.2016,
ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený účastník, v zákonom stanovenej lehote,
proti rozsudku ktorému odvolanie je prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, bez

nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku
zrušil podľa § 389 ods. 1, písm. c/ CSP.
Zrušenie rozsudku v tejto dielčej meritórnej časti viedlo ku zrušenie rozsudku aj v súvisiacom výroku o
náhrade trov prvoinštančného konania. Podľa § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku v zrušených
výrokoch odvolací súd vrátil vec prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Súd prvej inštancie konštatuje v dôvodoch rozhodnutia (túto okolnosť ani odvolateľ nespochybnil), že
uzatvorením zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa 11.2.2010 žalobca
zriadil pre žalovaného osobný účet, v rámci ktorého nebolo pôvodne dojednané povolené prečerpanie. Z
listinných dôkazov však súdu bolo ďalej zrejmé, že žalobca neskôr povolil žalovanému prečerpať osobný

účet,čopreukazujeajsamotnékonaniežalovaného,ktorýpodľapredloženýchvýpisovzúčtovvykonával
debetné operácie aj nad rámec kreditných operácii na svojom účte. De facto došlo „k povolenému
prečerpaniu peňažných prostriedkov na bežnom účte“. Bezpochyby uzatvorením zmluvy o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb dňa 11.2.2010 bol založený spotrebiteľský právny vzťah.
Na označený právny vzťah ( vzťah zmluvný ) sa vzťahuje právny režim zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na tento konštatovaný záver bolo povinnosťou súdu prvej inštancie
posúdiť nárok z pohľadu či v prípade povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
splnil žalobca svoju informačnú povinnosť voči žalovanému postupom podľa Z.č.258/2001 Z.z. ( viď §
1 ods.3 v aplikácii s § 3 ods.6), nebude vylúčené ani posúdenie nároku z pohľadu ust. § 4 uvádzanej
právnej normy.

9. Uvedené dôvody viedli odvolací súd k záveru, že rozsudok v odvolaním napadnutom meritórnom
výroku ( zamietnutia žaloby vo zvyšku ) nemohol ani potvrdiť ani zmeniť. O trovách konania rozhodne
prvoinštančný súd v novom rozhodnutí.10. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.