Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dáša Filová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/252/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201908
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Filová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1013201908.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dáši Filovej a členiek senátu
JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: LOJECT 4 s.r.o.,
Šoltésovej 2, 811 02 Bratislava, IČO: 45 476 896, zastúpený: JUDr. Milanom Škultétym, advokátom, so
sídlom 29.augusta č. 5, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky,
Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/
X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, takto
r o z h o d o l :
Napadnuté rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušuje podľa úst.
§ 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 70,- eur a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 331,13 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
O.podanoužalobounatunajšomsúdedňaXX.XX.XXXXsažalobcadomáhal,abysúdzrušilrozhodnutie
žalovaného č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým potvrdil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/Nád zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým
vyrúbil žalobcovi rozdiel dani z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie máj
XXXX. X. úrad Z. znížil nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj XXXX
zo sumy XXX.XXX,XX eur na XXX,XX eur.
E. v žalobe uviedol, že je spoločnosťou, ktorá vyrába a dodáva elektrinu vyrobenú z obnoviteľných
zdrojov, ktorú generuje fotovoltaickou elektrárňou v X. Z.. E. objednal výstavbu elektrárne u nemeckej
spoločnosti solarhybrid AG ďalej iba stavebník). E. a stavebník sa dohodli na konkrétnych podmienkach
výstavby elektrárne v E. o výstavbe pod fotovoltaickej elektrárne z XX.XX.XXXX. E. o výstavbe mala
povahu zmluvy na kľúč. E. a stavebník uzavreli E. o výstavbe tak, aby dodržali zákona č. XXX/
XXXX Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o X.) a existujúce
stanovisko daňového riaditeľstva ohľadom fotovoltaickej elektrárne z pohľadu X.. T. posudzovali
výstavbufotovoltaickejelektrárneakododaniestavby.E.savE.ovýstavbezaviazaluhradiťstavebníkovi
cenu stavby s XX% X. a stavebník sa za tým účelom zaregistroval na príslušnom daňovom úrade ako
platiteľ X. na M.. E. po uhradení ceny výstavby elektrárne vzniklo právo žiadať vrátenie nadmerného
odpočtu X..
E. XX.XX.XXXX s odkazom na list ministerstva financií, zverejnilo nové metodické usmernenie č. XX/
XXXX ktoré zopakovalo, že žalovaný až doteraz považoval fotovaltaickú elektráreň za stavbu na druhej
strane uviedol aj kritéria podľa ktorých je možné považovať elektráreň aj za tovar. M. vystavil dve faktúry
s XX% X., ktoré následne žalobca uhradil a po uhradení si uplatnil právo na odpočítanie dane v súlade so
zák. č. XXX/XXXX Z.z.. V roku XXXX správca dane vykonal daňovú kontrolu, počas ktorej neprihliadolna W. usmernenie č. XX/XXXX a tvrdil, že výstavba elektrárne bola dodaním tovaru. M. dane sa v októbri
XXXX obrátil na žalovaného so žiadosťou o vydanie metodického usmernenia vo veci Y. a žalovaný
vydal dňa XX.XX.XXXX konkrétne stanovisko v tejto veci a následne zverejnilo všeobecné metodické
usmernenie (W. usmernenie II). M. dane XX.XX.XXXX doručil žalobcovi rozhodnutie č. XXXXXXX/X/
XXXXX/XX/Mate zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým mu nepriznal právo na odpočítanie X.. Z uvedeného
rozhodnutia vyplýva, že správca dane vychádzal okrem iného z listu ministerstva a W. usmernenia I
a II a posúdilo výstavbu elektrárne ako dodanie tovaru. X. XX.XX.XXXX vydal správca dane opravné
rozhodnutie, ktorým opravil zrejmú nesprávnosť časti výroku rozhodnutia. Proti rozhodnutiu správcu
dane sa žalobca odvolal a žalovaný rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX uvedené rozhodnutie potvrdil a
odvolanie žalobcu zamietol.
E. uviedol, že napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov ako ich aj postupom bol ukrátený
na svojich právach, pretože rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia, zistenie
skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisu, je nedostatočné na posúdenie veci a je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a v konaní bola zistená taká vada,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.
E. poukázal na to, že elektráreň je stavba. M. orgány, podľa názoru žalobcu dospeli k nesprávnemu
právnemu názoru, že žalobca nemá nárok na nadmerný odpočet tým, že nepovažovali elektráreň za
stavbu, nesprávne aplikovali rozhodnutie S. vo veci F. a prebrali nezáväzný názor ministerstva. V
rozhodnutí S. bolo posudzované, či položenie podmorského kábla je dodanie tovaru z montážou, alebo
či predstavuje dodanie stavby.
S aplikovaním uvedeného rozhodnutia S. na predmetný spor žalobca súhlasí, avšak nesúhlasí so
spôsobom ako ho aplikovali správne orgány. W. usmernenie I a II, rozhodnutia správnych orgánov vo
veci totiž len odkazujú na list ministerstva, žalovaný len preberá názor vyjadrený v liste ministerstva
a zjednodušene vykladá závery rozhodnutia F., bez riadneho aplikovania ním určených kritérií pre
posúdenie povahy zdaniteľného plnenia a zastáva názor, že pri dodávke fotovoltaickej elektrárne v
zmysle rozhodnutia S. vôbec nemusí ísť vždy o dodávku tovaru alebo dodávky stavby. M. orgány mali
v zmysle rozhodnutí S. riadne zistiť skutkový stav a aplikovať všetky kritéria a teda čo tvorí prevažnú
časť celkových nákladov predmetného plnenia, v čom konkrétne spočívajú služby dodávateľa, či došlo
k zmene povahy tovaru, či bolo plnenie prispôsobené špecifickým potrebám žalobcu. M. orgány však k
takémuto posúdeniu nepristúpili a nevysporiadali sa s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní.
Podľa žalobcu elektráreň nie je jeden solárny panel, ktorý sa namontuje na strechu. V. výstavba je
zložitý proces a v konkrétnom prípade zahŕňal naprojektovanie, dodávku, výstavbu a dodanie elektrárne
s určenou inštalovanou kapacitou výroby na dohodnutom mieste.
W. princípy právneho štátu sa zaraďuje aj zvrchovanosť ústavy, zákona a zásady právnej istoty. E.
prvkom právnej istoty je, že voči každému sa bude zachovávať právo. E. a stavebník postupovali pri
uzavretí E. o výstavbe podľa aplikačnej práce správcov dane a stanoviska žalovaného. F. prax správcov
dane a stanovisko žalovaného boli spôsobilé vytvoriť legitímne očakávania daňových subjektov vrátane
žalobcu.M.tohtovýkladupotvrdzujemetodickéusmernenieI,podľaktorého„prípadnédoterajšieodlišné
postupy pri zdaňovaní (výstavby elektrární) v tuzemsku odporúča (daňové riaditeľstvo) nepozastavovať
stým,žedotknutézdaniteľnéosobybymalibyťoboznámenéspostupomuvedenýmvtomtostanovisku“;
ako aj W. usmernenie II, ktoré podrobne vysvetľuje konkrétnu situáciu žalobcu. Z tohto stanoviska
vyplýva, že daň z dodania fotovoltaickej elektrárne by mala odviesť nemecká spoločnosť registrovaná
pre X. podľa § 5 zákona o X. v tuzemsku a kontrolovaný platiteľ dane by mal mať nárok na odpočítanie
dane uplatnenej nemeckou spoločnosťou, ak spĺňa podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 až XX
zákona o X.. E. v napadnutom rozhodnutí nereagoval na existenciu stanoviska žalovaného a účelovo
odkazuje na W. usmernenie I. O existencii stanoviska žalovaného však niet pochybností, čo potvrdzuje
priamo žalovaný v napadnutom rozhodnutí. G. nezákonným postupom boli porušené okrem iného práva,
ktoré sa odvodzujú z čl. X ods. X a čl. X ods. X ústavy a právom EU, nerešpektovali ochranu vzniknutých
práv a najmä legitímnych očakávaní žalobcu v tomto konkrétnom prípade posúdiť elektráreň ako stavbu.
M. orgány porušili zásadu právnej istoty, keď zmenili názor ohľadom povahy zdaniteľného plnenia a
mali rešpektovať uplatňovanie princípu právnej istoty vo vzťahu k X.. E. ďalej uvádza, že rozhodnutie
žalovaného je nedostatočne odôvodnené a poukazuje na úst. § 30 ods. 3, § 48 ods. X zák. č. XXX/XXXX
Zb. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že na daňové konanie sa neviaže, tzv. zásada koncentrácie konania
a preto sa mal žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadať so všetkými námietkami
uvedenými v odvolaní a jeho doplnkoch. E. uvádza, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s argumentmi
týkajúcimi sa splneniami všetkých podmienok zo strany žalobcu na odpočet X. podľa zákona o X.. Snámietkou týkajúcou sa zjavnej svojvôle v prospech vhodnejšieho záujmu daňovej správy sa rovnako
vysporiadal arbitrárne, keď len konštatoval, že z rozhodnutia vyplýva opak a tiež sa nevysporiadal s
námietkou vznesenou žalobcom, že rozhodnutie porušuje zásadu neutrality X.. E. tvrdí bez vysvetlenia,
že práve naopak, že priznanie odpočtu by práve zásadu neutrality X. porušilo.
L.správnychorgánovnerešpektuječl.XXXpísm.a/M..E.uvádza,žezásadadaňovejneutralityvylučuje,
aby žalobca, ktorý odviedol X. na vstupe, nemohol uplatniť právo na jeho odpočet z dôvodu, že stavebník
neodvedie X. do štátneho rozpočtu. V opačnom prípade bude vo vzťahu k žalobcovi porušená zásada
neutrality X.. E. však zastáva názor, že správnosť jeho záverom potvrdzuje aj postup stavebníka, ktorý
neodviedol daň do štátneho rozpočtu. M. orgány postupovali v duchu listu ministerstva, ktoré doslova
považovali za jednoduchšie samozdaniť žalobcu ako slovenský subjekt. E. tvrdí, že uznanie nároku na
odpočítanie dane správcov dane by tak v danom prípade znamenalo nie len porušenie daňovej neutrality
v oblasti X., ale aj neoprávnené a nezákonné odčerpanie neodvedenej X., zo štátnej rozpočtu SR.
E. uvádza, že neutralita X. má zatiaľ ochranu podnikateľov a nie štátu. X. neutralita bude zachovaná len
ak štát prizná žalobcovi nadmerný odpočet, pretože žalobca uhradil X. stavebníkovi. L. neodvedenia X.
od stavebníka na štát sa netýka žalobcu. I. sa posudzovať právo žalobcu na odpočet X. podľa toho, či si
stavebník splnil alebo nesplnil svoju daňovú povinnosť. L. je len to, či splnil svoju povinnosť žalobca. B.
žalovaného teda došlo k porušeniu zásady daňovej rovnosti subjektov. Z W. ustanovenia II vyplýva, že
„daň z dodania fotovoltaickej elektrárne mala odviesť nemecká spoločnosť registrovaná pre X. podľa § 5
zákona o X. v tuzemsku a kontrolovaný platiteľ dane by mal mať nárok na odpočítanie dane uplatnenej
nemeckou spoločnosťou, ak spĺňa podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 až XX zákona o X.“. M.
orgány nezvolili taký postup, ktorým by bola daň odvedená štátu v súlade so zásadou neutrality X. a
teda stavebníkom.
E. uvádza, že stavebník dodal elektráreň - stavbu s miestom dodania podľa § X3 ods. 1 písm. c/ zákona
o X.. B. priznať a hradiť daň v zmysle § 69 ods. X zákona o X. preukázal doložením faktúr od stavebníka.
J. mali všetky zákonné náležitosti. J. a dodanie boli zaevidované v záznamoch podľa § 70 ods. X zákona
o X.. E. splnil podmienky na odpočítanie dane podľa § 49 až XX zákona X.. X. kontrola nepreukázala
žiadne relevantné porušenie zákona o X., ktoré by odôvodňovalo nepriznanie nadmerného odpočtu X..
E. vo vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa XX.XX.XXXX k žalobe uvádza, že základný rozpor medzi
žalobcom a žalovaným spočíva v určení charakteru dodávky a to, že žalovaný dodanie fotovoltaickej
elektrárne na kľúč posúdil ako dodanie tovaru s inštaláciou a montážou v zmysle § X3 ods. 1 písm.
b/ zákona o X., kým žalobca považuje dodanie fotovoltaickej elektrárne za dodanie stavby v zmysle
§ X3 ods. 1 písm. c/ uvedeného zákona. M. orgány skutočnosť, že predmetom dodania bol tovar s
inštaláciou a montážou - technické zariadenie a montážne práce pre fotovoltaickú elektráreň v X. Z. zistili
na základe predložených faktúr: faktúra č. J z XX.XX.XXXX; č. J z XX.XX.XXXX a č. J z XX.XX.XXXX
vystavených dodávateľom solarhybrid AG, I. v celkovej sume XXX.XXX,XX eur. Z textu uvedených faktúr
je zreteľne vyjadrené, že boli vystavené za tovar, montáž tohto tovaru a dopravu tohto tovaru. Pre presnú
identifikáciu fakturovaných služieb bola správcovi dane predložená zmluva s hlavným dodávateľom na
výstavbu solárnej elektrárne v X. Z. dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi objednávateľom Y. X s.r.o. a
zhotoviteľom solarhybrid AG. B. zmluvy bolo naprojektovanie, dodávka, výstavba a odovzdanie solárnej
elektrárne s menovitou inštalovanou kapacitou X,XXX W. - dodávka na kľúč fotovoltaickej solárnej
elektrárne v X. Z., správca dane mal k dispozícii technickú špecifikáciu k tejto zmluve. M. dane má
k dispozícii zmluvu o dielo č. XXXXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretú s dodávateľom M. G. s.r.o.,
predmetom ktorej bolo vypracovanie realizačnej projektovej dokumentácie a dokumentácie skutočného
vyhotovenia pre stavbu „J. elektráreň A X. Z.“, mandátnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzavretú s
mandatárom H. s.r.o., predmetom ktorých bolo zabezpečovať funkciu stavebného dozoru na stavbu
fotovoltaická elektráreň X. Z. a a prípojka VN k fotovoltaickým elektrárňam X. Z. A-E a zmluvu o
kontrolnej činnosti zo dňa XX.XX.XXXX.
M. dane práve na základe toho, že mal k dispozícii všetku potrebnú dokumentáciu, ktorú mu predložil
daňový subjekt, alebo ktorú si sám vyžiadal aplikujúc všetky potrebné kritéria, posúdil charakter
predmetného plnenia ako dodávku technického zariadenia - fotovoltaických panelov vrátane dopravy,
montážnychprácainýchprác,akododávkutovarusinštaláciouamontážou.E.uvádza,žesprávcadane
dostatočne zistil skutkový stav, keď z predloženej zmluvy zistil, že žalobca si od dodávateľa - zahraničnej
osoby objednal výstavbu solárnej elektrárne a zároveň aj podľa dodávateľských faktúr je zrejmé, že
dodávateľ deklaroval dodanie stavebno-konštrukčných prác, ktoré súviseli s pripojením inštalovaním
investorovenergieatransformátorov.Zdokladovjejednoznačnemožnékonštatovať,žestavebník,ktorý
je zahraničnou osobou nainštaloval v mieste dodania na podporné konštrukcie na území M. v zmysle §X3 ods. 1 písm. b/ zákona o X. a preto bol povinný predmet plnenia zdaniť podľa § 69 ods. X uvedeného
zákona príjemca plnenia, t.j. žalobca.
E. v danom prípade, nikdy nespochybňoval skutočnosť, že fotovoltaická elektráreň je inžinierskou
stavbou podľa stavebného zákona. Táto skutočnosť je ale v tomto prípade irelevantná, keďže z
európskej legislatívy, ani zo zákona o X. nevyplýva, že ak je vydané stavebné povolenie podľa
príslušných právnych predpisov nemôže v zmysle zákona o X. pri fotovoltaickej elektrárni ísť o
dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou. M. dane teda postupoval podľa žalovaného správne, keď
zdaniteľnú transakciu definoval v súlade so stanoviskom W. financií SR vydaným práve na základe
judikátu S. a v súlade so smernicou L. č. XXXX/XXX/ES vo veci cezhraničnej dodávky zriadenia
fotovoltaickej elektrárne. Podľa tohto stanoviska je potrebné vychádzať z podstaty a obsahu predmetnej
transakcie zriadenia slnečnej fotovoltaickej elektrárne. Na základe takéhoto posúdenia, v prípade
zriadenia fotovoltaickej elektrárne jednoznačne pôjde o dodanie tovaru a ak sa má dodať funkčná
elektráreň, pôjde o dodanie tovaru aj s inštaláciou alebo montážou, ako to vyplýva z rozsudku M. dvora
EÚ vo veci C-XXX/XX.
E. pri vydaní rozhodnutia postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou S. a zo O. smernicou a preto
Slovenská republika v zákona o X. ustanovila, že okrem hmotného majetku za dodanie tovaru považuje
aj dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy. Je teda nesporné,
že či ide o prevod práva nakladať s tovarom ako vlastným (vrátane tovaru dodaného s jeho montážou
alebo inštaláciou) alebo o dodanie stavby, vždy by sa plnenie posudzovalo z hľadiska X. ako dodanie
tovaru. T. medzi dodaním tovaru s montážou alebo inštaláciu, kedy poskytnuté práce nepredstavujú
stavebné práce, ktorých výsledkom by bola stavba, ale znamenajú montáž alebo inštaláciu tovaru,
ktorého povaha sa poskytnutím prác nemení, a dodaním tovaru z pohľadu zákona o X. spočíva len v
posúdení osoby povinnej platiť daň, kedy v prípade dodania tovaru s montážou alebo inštaláciou, ak
dodávateľom plnenia je zahraničná osoba s miestom dodania v tuzemsku, je príjemca plnenia, ak je
zdaniteľnou osobu.
E. má za to, že metodické usmernenie z januára XXXX je teda plne v súlade s doterajším postupom
správcu dane v prípade žalobcu, pretože z neho vyplýva, že fotovoltaická elektráreň môže byť
považovaná aj za nehnuteľnosť pre účely § X6 ods. 1 zákona o X., v tomto prípade bude spôsob
zdaňovania služieb vzťahujúcich sa na nehnuteľnosť, t.j. služieb súvisiacich s fotovoltaickou elektrárňou
ako nehnuteľnosťou úplne totožný ako v prípade tovaru s inštaláciou, keď v zmysle § 69 ods. X zákona
X. v znení platnom od XX.XX.XXXX, zdaniteľná osoba (žalobca), ktorá má sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § X6 ods. 1 až
4, XX a XX, rovnako ako pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná
osoba z iného členského štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu a miesto dodania služby alebo
tovaru je v tuzemsku.
E. k časti žaloby žalobcu ohľadne skutočnosti, že zmluva medzi žalobcom a stavebníkom bola uzavretá
za účelom dodržania zákona o X. uvádza, že žalobca nepožiadal pred uzavretím zmluvy daňové
riaditeľstvoostanoviskokposúdeniuzriadeniaadodaniafotovoltaickejelektrárnezpohľaduX.ažalobca
nepreukázal existenciu takéhoto stanoviska žiadnym listinným dôkazom. E. v žalobe poukazuje na
dve stanoviská žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX, ale ani jedno z nich neposudzovalo
výstavbu fotovoltaickej elektrárne ako dodanie stavby, ani jedno nebolo vydané pred uzavretím zmluvy
na uvedenú stavbu. E. uvádza, že žalobca v predmetnej veci nepožiadal pred uzavretím zmluvy
pre dodávku fotovoltaickej elektrárne žalovaného o stanovisko k posúdeniu zariadenia a doplnenia
fotovoltaickej elektrárne z pohľadu X. a žiadne takéto stanoviská ani neboli správcovi dane počas
daňovej kontroly, resp. odvolacieho konania doručené.
E., ohľadne žalobcovho tvrdenia o legitímnom očakávaní, poukazuje na aplikačnú prax správcu dane
v období od XX.XX.XXXX, ktorá bola taká, že ak si slovenská zdaniteľná osoba so sídlom, miestom
podnikania, prevádzkarňou alebo bydliskom SR objednala dodanie tovaru s montážou aj inštaláciou
bola táto osoba zodpovedná za odvedenie X. z dodania tovaru s montážou a inštaláciou podľa § 69 ods.
X zákona o X., ak bolo miesto dodania tejto služby alebo tovaru na území M. republiky. Na zdaniteľnú
osobu je prenesená povinnosť odvedenie dane, čo v opačnom ponímaní znamená pre zahraničného
dodávateľa z iného členského štátu, že nie je povinný sa registrovať v SR na účely X. a vystavuje faktúry
bez X.. B. samozdanenia tovaru dodaného s montážou a inštaláciou má zdaniteľná osoba platiť dane
a zdaniteľná osoba, ktorá nie je registrovaná pre účely X.. W. dodania tovaru s montážou a inštalácia
je podľa § XX ods. X písm. b/ zákona o X. miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný. B.
povinností platiť daň dodávateľa tovaru alebo služby nadobúdateľa, resp. príjemcu sa v praxi nazýva
samozdanenie. Táto aplikačná prax správcu teda rozhodne nebola spôsobilá vytvoriť také legislatívne
očakávanie žalobcu ako to tvrdí.E. poukázal na skutočnosť, že od XX.XX.XXXX došlo k podstatnej zmene § 69 ods. X zákona o X., keď
nakonciods.Xbolavypustenávetazabodkočiarkou.Vkonkrétnomprípadenevznikázahraničnejosobe
daňová povinnosť, zahraničná spoločnosť fakturuje bez X. aj napriek tomu, že na faktúrach ma uvedené
slovenské IČ X. SK a slovenský podnikateľ príjemca uvedeného tovaru alebo služby, t.j. zdaniteľná
osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v tuzemsku je povinná sa tzv.
samozdaniť, t.j. je osobou povinnou platiť daň to znamená, že v čase uzavretia E. o dodávke elektriny
zo dňa XX.XX.P. v čase vydania predmetných faktúr XX.XX.; XX.XX.XXXX aj v čase kolaudačného
rozhodnutia dňa XX.XX.XXXX bol v platnosti zákona o X. v novom znení. Preto odvolávanie sa žalobcu
na postup podľa zákona o X. platného do XX.XX.XXXX a bolo by absolútne neadekvátne vzhľadom na
skutočnosť, že nemecká spoločnosť nepostupovala podľa platnej právnej úpravy do XX.XX.XXXX.
E. k rozhodnutiam S. C-XXX/XX, S. C-XXX/XX, C-XXX/XX a C-XXX/XX uviedol, že žalobca uvádza v
kontexte vyššie uvedených rozsudkov vytrhnuté vety, týkajúce sa neutrality dane, ktoré ale nie sú v
žiadnom rozpore s postupom správcu dane a finančného riaditeľstva v predmetnom prípade žalobcu,
keďže princíp z neutrality dane bol plne zachovaný. E. sa na základe zistených skutočností stotožnil s
právnym názorom správcu dane a to, že v zmysle § 69 ods. X zákona o X. účinného od XX.XX.XXXX,
podľa ktorého zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v
tuzemsku,jepovinnáplatiťdaňprislužbáchuvedenýchv§X6ods.1až4,XX,XXapritovaredodanoms
inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského štátu alebo zahraničná
osoby z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku. I. spoločnosť solarhybrid
AG nemala vystaviť faktúry s daňou, daňová povinnosť sa v uvedenom prípade prenáša na príjemcu,
t.j. priznať daň v zmysle § 69 ods. X zákona o X. s následným právom na odpočítanie v zmysle § 49
ods. X písm. b/ zákona o X. pri splnení zákonom stanovených podmienok. E. zastáva názor, že uznanie
nároku na odpočítanie dane by tak v danom prípade znamenalo neoprávnené a ničím neodôvodnené
nezákonné odčerpanie X. zo štátneho rozpočtu. E. ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav
a po právnej stránke vec posúdili správne a preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
E. po obdržaní vyjadrenia žalovaného zaslal súdu k nemu svoje stanovisko, z ktorého vyplýva, že s
tvrdeniami žalovaného uvádzanými v jeho vyjadrení nesúhlasí. I. zastával názor, že žalobca nerozporuje
právo, ale postup správnych orgánov, ktoré zmenili svoju aplikačnú prax ohľadom zákona o X. a dodanie
fotovoltaickej elektrárne posúdili bez rešpektovania legislatívneho očakávania žalobcu čo potvrdzuje
žalovaného W. usmernenie II. I. trvá na oprávnenosti svojho nároku, že dodanie fotovoltaickej elektrárne
mal žalovaný posudzovať ako dodanie stavby.
N. súd v Z. ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. X O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov vedených v žalobe vychádzajúc z dispozičnej
zásady (§ X49 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania podľa
§ X50f ods. X a 2 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. G. a miesto vyhlásenia rozsudku bolo
zverejnené zákonom ustanoveným spôsobom na úradnej tabuli a internetovej stránke N. súdu v Z..
V správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté.
B. preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s
právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §
244 ods. X O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. B. správneho orgánu sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán
oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia,
ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že správca dane vydal dňa XX.XX.XXXX dodatočný
platobný výmer podľa § 44 ods. X písm. b/ bod X zák. č. XXX/XXXX Zb. v nadväznosti na § 165 ods.
X zákona č. XXX/XXXX Z.z. a znížil platiteľovi dane z pridanej hodnoty Y. X s.r.o. Z. nadmerný odpočet
za zdaňovacie obdobie máj XXXX zo sumy XXX.XXX,XX eur na sumu XXX,XX eur. Z rozhodnutia
vyplýva, že na základe predložených dokladov ako aj skutočností zistených pri kontrole na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj XXXX u platiteľaX., o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/XXXX/XX/Nád zo dňa XX.XX.XXXX. M. dane
pri posúdení podstaty zdaniteľného obchodu z hľadiska zákona o X. v prípade dodania fotovoltaickej
elektrárne na kľúč vychádzal zo stanoviska W. financií SR zo dňa XX.XX.XXXX uvedené v liste č. MF/
XXXXX/XXXX-XXX, z nadväzujúcich stanovísk X. riaditeľstva SR zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX
a z R. k uplatneniu X. pri dodaní v fotovoltaickej elektrárne zahraničným dodávateľom vypracovanej
X. riaditeľstvom SR zo dňa XX.XX.XXXX a s ohľadom na rozsudok M. dvora ES vo veci C-XXX/XX,
správca dane posúdil uvedené dodanie fotovoltaickej elektrárne zahraničnou osobou v tuzemsku ako
dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou, pri ktorom sa miesto dodania fotovoltaickej elektrárne
určí podľa § X3 ods. 1 písm. d/ zákona o X.. N. bolo zistené porušenie § 69 ods. X zákona o X., v
zmysle ktorého zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v
tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § X6 ods. 1 až 4, § 10 a XX a pri tovare
dodanomsinštalácioualebomontážou,ktoréjejdodávazahraničnáosobazinéhočlenskéhoštátualebo
zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania služby alebo tovaru je v tuzemsku. Preto v danom
prípade rozhodol tak ako je uvedené vo výroku dodatočného platobného výmeru. Proti rozhodnutiu
správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX podal odvolanie žalobca. E. vydal napadnuté rozhodnutie dňa
XX.XX.XXXX, ktorým odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane zamietol a
potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie, pretože sa stotožnil s právnym názorom správcu dane,
ktorý v odôvodnení vydaného rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami,
ktoré mali význam pre posúdenie deklarovaných zdaniteľných obchodov a zároveň uviedol zákonné
ustanovenia na základe ktorých dospel k správnemu právnemu záveru.
V administratívnom spise sú založené: predkladacia správa k odvolaniu daňového subjektu Y. X s.r.o.
Z. zo dňa XX.XX.XXXX; žiadosť o zaujatie stanoviska - odpoveď zo dňa XX.XX.XXXX; zovšeobecnené
stanovisko č. XX/X./XXXX k zákonu č. XXX/XXXX Z.z. o DPH na základe dopytu T. služieb pre verejnosť
zo dňa XX.XX.XXXX; daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za mesiac máj XXXX; B. na výkon
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie máj XXXX zo dňa XX.XX.XXXX; U. o vykonaní daňovej kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa XX.XX.XXXX; E. o ústnom pojednávaní
spísaná správcom dane dňa XX.XX.XXXX vyhotovená za účasti žalobcu a správcu dane; K. kniha
žalobcu za časové obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX; kniha prijatých faktúr účtovný rok XXXX;
faktúry dodávateľa žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX; zmluva s hlavným
dodávateľom na výstavbu solárnej elektrárne v X. Z. medzi objednávateľom Y. X s.r.o. a zhotoviteľom
solarhybrid AG vrátane jej príloh predmetom ktorej je naprojektovanie, dodávka, výstavba a odovzdanie
solárnej elektrárne s menovitou inštalovanou kapacitou X,XXX W.; W. zmluva zo dňa XX.XX.XXXX;
E. č. XXXXXXX-XX na vypracovanie projektovej dokumentácie medzi objednávateľom - žalobcom
a zhotoviteľom - M. G., s.r.o., Z. predmetom tejto zmluvy je vypracovanie realizačnej projektovej
dokumentácie a dokumentácie skutočného vyhotovenia stavby fotovoltaická elektráreň F X. Z. zo dňa
XX.XX.XXXX; E. o kontrolnej činnosti č. XXXX-XXXX/XX/XX uzavretá medzi žalobcom a vykonávateľom
G. M. M. s.r.o. Z. zo dňa XX.XX.XXXX; X. o postúpení práv a povinností z nájomnej zmluvy uzavretá
medzi pôvodným nájomcom Y., s.r.o. L. M. prenajímateľom T. X. Z. a nájomcom Y. 6, s.r.o. L. M.; L.
obce X. Z. - stavebného povolenia na stavbu fotovoltaická elektráreň X. Z. zo dňa XX.XX.XXXX; N.
rozhodnutie č. SK XXXX/XXXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX vydané stavebným úradom obce X. Z.; E. o
splátkovom úvere č. XXX/XXXX uzavretá medzi veriteľom G. banka a.s., Z. a dlžníkom Y. 6 s.r.o. L.
M. zo dňa XX.XX.XXXX; M. k určeniu miesta dodania služby opravy fotovoltaického panelu zo dňa
XX.XX.XXXX; E. o metodické usmernenie zo dňa XX.XX.XXXX X. úradu Z. I; E. o metodické usmernenie
- zaslanie dodatočne predložených dokladov X. úradu Z. I zo dňa XX.XX.XXXX; M. žalovaného zo dňa
XX.XX.XXXX k žiadosti zo dňa XX.XX.XXXX o metodické usmernenie; E. stanovisko č. XX/X./XXXX
k zákonu o X. zo dňa XX.XX.XXXX týkajúce sa uplatnenia DPH pri dodaní fotovoltaickej elektrárne;
E. o ústnom pojednávaní zo dňa XX.XX.XXXX; P. záznam správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX; E. o
ústnom pojednávaní spísaná správcom dane dňa XX.XX.XXXX; E. o vyjadrenie k ukončeniu daňovej
kontroly spoločnosti Y. X s.r.o. až Y. X s.r.o. zo dňa XX.XX.XXXX adresované správcovi dane; B. z
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu X. správcu dane predmetom,
ktorej bola daňová kontrola za zdaňovacie obdobie máj XXXX; Výzva na vyjadrenie sa v protokolu a na
jeho prerokovanie zo dňa XX.XX.XXXX; E. o ústnom pojednávaní predmetom, ktorej bolo záverečné
prerokovanie protokolu o výsledku zistenia z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu X. za zdaňovacie obdobie máj XXXX spísaná dňa XX.XX.XXXX; R. k podaným
dodatočným daňovým priznaniam zo dňa XX.XX.XXXX; P. záznam správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX;
X. podnetov na preskúmanie rozhodnutí mimo odvolacieho konania doručené správcovi dane dňaXX.XX.XXXX; B. na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania doručené správcovi dane
dňa XX.XX.XXXX; W. pokyn k uplatneniu dane z pridanej hodnoty pri službách vzťahujúcich sa na
nehnuteľnosť; M. žalovaného zo dňa XX.XX.XXXX.
Podľa § 2 ods. X zákona o X. v znení účinnom do XX.XX.XXXX (ďalej len zákon o X.) predmetom
dane je:
a/ dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b/ poskytnutie služby (ďalej len dodanie služby) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c/ nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu S. únie (ďalej len členský
štát),
d/ dovoz tovaru do tuzemska.
Podľa § 3 ods. X zákona o X., zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek
ekonomickú činnosť podľa odseku X bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti.
Podľa § 3 ods. X zákona o X. ekonomickou činnosťou (ďalej len podnikanie) sa rozumie každá činnosť, z
ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkom a dodávateľov služieb vrátane
ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie podľa
osobitných predpisov, 1) duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj
využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania
príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.
Podľa § 5 ods. X zákona o X., zdaniteľná osoba, ktorá nemá v tuzemsku sídlo, miesto podnikania,
prevádzkareň,bydliskoalebosavtuzemskuobvyklenezdržiava(ďalejlenzahraničnáosoba),jepovinná
podať žiadosť o registráciu pre daň X. úradu Z. I pred začatím vykonávania činnosti, ktorá je predmetom
dane. E. o registráciu pre daň nie je povinná podať zahraničná osoba, ak dodáva len
a/ prepravné služby a s nimi súvisiace doplnkové služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 47 ods.
X a § 48 ods. 8,
b/ služby a tovar s inštaláciou alebo montážou a osobou povinnou platiť daň je príjemca (§ 69 ods.
X až X),
c/ tovar podľa § X3 ods. 1 písm. e/ a f/ a osobou povinnou platiť daň je platiteľ alebo osoba registrovaná
pre daň podľa § 7 alebo § 7a (§ 69 ods. X),
d/ tovar z tuzemska do iného členského štátu, ktorý bol dovezený z tretieho štátu, a zahraničná osoba
bola zastúpená daňovým zástupcom podľa § 69a, alebo
e/ tovar v rámci trojstranného obchodu podľa § 45, na ktorom je zúčastnená ako prvý odberateľ.
Podľa § 8 ods. X zákona o X., dodaním tovaru je:
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad
a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je
ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným
výmenný kurzom určeným a vyhláseným S. centrálnou bankou a I. bankou M. v deň predchádzajúci dňu
predaja bankoviek a mincí,
b/ dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,
c/ odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa vlastníctvo k predmetu nájomnej
zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.
Podľa § X3 ods. 1 zákona o X., miestom dodania tovaru,
b/ ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto,
kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný
c/ ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
jeho dodanie uskutočňuje.
Podľa § X9 ods. 1 zákona o X., daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. X. dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. B. prevode alebo prechodenehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľnosti. B. dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. B. dodaní tovaru
podľa § 8 ods. X písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
Podľa § 49 ods. X zákona o X., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 69 ods. X zákona o X., platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť
daň, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 69 ods. X zákona o X., zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň
alebo bydlisko v tuzemsku, je povinná platiť daň pri službách uvedených v § X6 ods. 1 až 4, XX a XX a
pri tovare dodanom s inštaláciou alebo montážou, ktoré jej dodala zahraničná osoba z iného členského
štátu alebo zahraničná osoba z tretieho štátu, ak miesto dodania alebo tovaru je v tuzemsku.
Podľa § 79 ods. X zákona o X., ak v zdaniteľnom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet,
odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období
s výnimkou podľa odseku 2. Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej
povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet
alebo jeho neodpočítanú časť do XX dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie
nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do XX dní od uplynutia
lehoty na podanie daňového priznania, ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie (§ 78 ods. 1)
za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na
účely tohto zákona sa nadmerným odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane
za príslušné zdaňovacie obdobie nad celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem
dane pri dovoze tovaru.
Podľa § 2 ods. 1, X a X zák. č. XXX/XXXX Zb., v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie
práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom
konaní. M. dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom období vyšlo najavo. B. uplatňovaní
daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo
inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.
Podľa § X0 ods. 3 a X zák. č. XXX/XXXX Zb., rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tak ustanovuje
tentozákon.Vodôvodnenísauvedie,ktoréskutočnostibolipodkladomrozhodnutia,akéúvahyovplyvnili
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. L., ktorým
sa daň vyrubuje odchylne od priznania, hlásenia, dohody alebo iného oznámenia, musí obsahovať
odôvodnenie.
Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako odberateľ uzavrel XX.XX.XXXX so zahraničným dodávateľom
- spoločnosťou solarhybrid AG, An der M. XX, W. E. o výstavba solárnej elektrárne v X. Z.. B.
uzavretí zmluvy zmluvné strany dohodli odmenu za dodané stavebné dielo vrátane X.. E. dodávateľ sa
XX.XX.XXXX podľa § 5 zákon o X. registroval pre daň z pridanej hodnoty na X. úrade Z. I. I. dodávateľ
fakturoval dohodnutú cenu s X. a odberateľ si uplatnil nárok na nadmerný odpočet X. z prijatých faktúr.
Z obsahu protokolu o výsledku daňovej kontroly vyplýva, že platiteľ dane - žalobca dodávku posúdil ako
dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy podľa § 8 ods. X
písm. b/ zákona o X., pri dodaní ktorej sa miesto dodania určí podľa § X3 ods. 1 písm. c/ zákona o X.,
podľa ktorého ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v
čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, a osobou povinnou platiť daň je podľa § 69 ods. X zákona o X.
platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku, pričom zahraničný dodávateľa je povinný sa podľa
§ 5 zákona o X. registrovať pre daň z pridanej hodnoty v tuzemsku.
M. dane dodávku posúdil ako dodanie tovaru s montážou, pri ktorom sa miesto dodania určí podľa § X3
ods. 1 písm. b/, podľa ktorého ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebo montážou dodávateľomalebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, a osobou povinnou platiť
daň je podľa § 69 ods. X zákona o X. príjemca plnenia. Z uvedeného následne správca dane vyvodil
záver, že zahraničný dodávateľ nemal vystaviť faktúry s daňou, nakoľko sa daňová povinnosť prenáša
na príjemcu, ktorý nemal daň zaplatiť dodávateľovi, ale sa mal v zmysle citovaného ustanovenia
„samozdaniť“, t.j. priznať daň.
Z obsahu protokolu o výkone daňovej kontroly vyplýva, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly
žiadal o usmernenie k sporenej otázke, nakoľko mal k dispozícii protichodné stanoviská X. riaditeľstva
SR a W. financií SR k posúdeniu dodania fotovoltaickej elektrárne. Podľa stanoviska X. riaditeľstva
SR do XX.XX.XXXX ide o dodanie stavby, teda o dodanie tovaru bez prepravy s miestom dodania v
tuzemsku, preto je zahraničná osoba povinná podľa žiadosť o registráciu podľa § 5 o X. a pri dodaní
uplatniť slovenskú daň. Podľa stanoviska MF SR ide o dodanie tovaru s inštaláciou alebo montážou a
osoba povinná platiť daň v tuzemsku sa určí podľa § 69 ods. X zákona o X., teda daň je povinný platiť
príjemca.
V priebehu daňovej kontroly, vzhľadom na protichodné stanoviská, prebiehala komunikácia medzi
správcom dane, daňovým riaditeľstvo a ministerstvo financií, výsledkom ktorej bolo stanovisko X.
riaditeľstva SR z XX.XX.P.X č. XX/DPJ/XXXX adresované všetkým daňovým úradom a následne M.
č. I/XXX/XXXXX-1173XX/XXXX z XX.XX.XXXX, ktoré bolo XX.XX.XXXX zverejnené na internetovej
stránke X. riaditeľstva SR. V uvedených stanoviskách bola dodávka fotovoltaickej elektrárne posúdená
ako dodávka tovaru s montážou s poukazom na rozsudok M. dvora EU vo veci C-XXX/XX NN. M.
X. riaditeľstvo SR v stanovisku upozornilo správcu dane, aby v prípade platiteľov dane, ktorí neboli
oboznámení so zmeneným stanoviskom, nebol ich prístup k zdaneniu pozastavovaný.
Na základe výsledkov kontroly správca dane podľa § 44 ods. X písm. b/ bod X zákona č. XXX/XXXX
Zb. v nadväznosti na § 165 ods. X (správne mal byť § 165 ods. 5) zákona č. XXX/XXXX Z.z. o správe
daní (daňový poriadok) vydal dodatočný platobný výmer z XX.XX.XXXX č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XX/
Nád, ktorým bol platiteľovi X. spoločnosti Y. X s.r.o., O. 2, Z. znížený nadmerný odpočet za zdaňovacie
obdobie máj XXXX zo sumy XXX.XXX,XX eur na sumu XXX,XXeur.
E. podal proti rozhodnutiu správcu dane odvolanie, v ktorom s dôvodmi rozhodnutia nesúhlasil a
žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie č. XXXXXXX/X/XXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa stotožnil s rozhodnutím správcu dane a uviedol,
že správca dane na základe žalobcom predložených dokladov, v súlade so všetkými stanoviskami W.
financií, X. riaditeľstva SR a s ohľadom na rozsudok M. dvora ES vo veci C - XXX/XX F. NN správne
posúdil tento konkrétny prípad, keď vzal do úvahy všetky okolnosti, za ktorých sa predmetné plnenie
realizovalo a posúdil uvedené dodanie fotovoltaickej elektrárne zahraničnou osobou ako dodanie tovaru
s inštaláciou alebo montážou, pri ktorom sa miesto dodania fotovoltaickej elektrárne posúdi podľa §
X3 ods. 1 písm. b/ zákona o X.. Ak fotovoltaickú elektráreň s miestom dodania v tuzemsku dodáva
zahraničná osoba zdaniteľnej osobe, ktorá má sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň alebo bydlisko v
tuzemsku, osobou povinnou platiť daň je príjemca plnenia podľa § 69 ods. X zákona o X..
X. platobný výmer pod nadpisom odôvodnenie doslovne cituje obsah protokolu z kontroly. Podľa § X0
ods. 3 druhá veta zákona č. XXX/XXXX Zb. v odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých
sa rozhodovalo. T. rozhodnutia je jednou z podstatných náležitostí rozhodnutia. V. funkciou je presvedčiť
účastníka o správnosti postupu správcu dane a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení musí
správca dane reagovať jednak na skutkové okolnosti a následne skutkový stav vyhodnotiť a subsumovať
pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia.
T. dodatočného platobného výmeru obsahuje podrobný popis jednotlivých úkonov správcu dane pri
výkone kontroly. B. obsah ústnych pojednávaní, kde sú zachytené protichodné stanoviská daňového
subjektu a správcu dane. W. doslovne popisuje obsah komunikácie správcu dane s X. riaditeľstvom SR
a cituje jeho stanoviská. V závere správca dane všeobecným poukazom na obsah dokumentov daňové
subjektu, na obsah stanovísk X. riaditeľstva a s ohľadom na rozsudok M. dvora EU vo veci C-XXX/XX F.
NN konštatuje, že dodávku posúdil ako dodanie tovaru s inštalácie, preto daňová povinnosť nevznikla,
a preto ani nevzniklo právo odpočítať daň.
G. odôvodnenie nezodpovedá citovanému ust. § X0 ods. 3 druhá veta zákona č. XXX/XXXX Zb., pretože
obsahuje síce opis skutočností, ktoré si správca dane v priebehu kontroly zaobstaral, ale bez uvedenia,ako boli vyhodnotené a aké skutočnosti boli z nich zistené ako podklad pre rozhodnutie. V odôvodnení
úplne absentuje hodnotenie dôkazov a ich subsumovanie pod príslušné hmotnoprávne ustanovenia.
E. v napadnutom rozhodnutí sa stotožnil v celom rozsahu s odôvodnením uvedeným správcom dane
a nestotožňuje sa s dôvodmi uvedenými v odvolaní s tým, že rozhodol na základe stanovísk X.
riaditeľstva SR, W. financií, šiestej smernice a rozhodnutia M. dvora EU C-XXX/XX, ktorý taktiež
náležitým spôsobom nezdôvodnil.
E. zákonnosti daňového konania je zakotvená v § X zákona č. XXX/XXXX Zb. a vyplýva z ústavného
princípu ukladania daní, ktorý je vyjadrený v čl. XX ods. 2 P. SR. W. pokyny nadriadeného orgánu nie sú
všeobecne záväzným právnym predpisom, preto je správca dane povinný v konaní postupovať v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, pričom v rozhodnutí je povinný použitie príslušných
ustanovení právnych predpisov zdôvodniť. Tu považujem za potrebné uviesť, že stanovisko MF SR, na
ktoré odkazuje X. riaditeľstvo SR vo svojom stanovisku, nebolo vydané formou opatrenia na zamedzenie
nezrovnalosti podľa § 103 ods. X zákona č. XXX/XXXX Zb., resp. § 160 ods. X zákona č. XXX/XXXX
Z.z o správe daní.
Vo vzťahu k aplikácii rozsudku M. dvora EU vo veci C-XXX/XX F. NN je potrebné pripomenúť, že úlohou
M. dvora S. únie v rámci prejudiciálneho konania v zmysle č. XXX E. o fungovaní S. únie v rámci
prejudiciálnehokonaniavzmysleč.XXXE.ofungovaníS.úniejeposkytnúťvýkladprávaP..H.rozsudok
sa týka výkladu čl. X bodu X, čl. X ods. 1, článkov 5, 6, X ods. 1 písm. a/ a čl. X ods. X písm. a/
šiestej smernice L. XX/XXX/EHS zo XX.mája XXXX o zosúladení právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty (ďalej len „šiesta smernica“).
B. aplikácie rozsudku M. dvora EU vnútroštátnym orgánom je, aby išlo o otázku v skutkovo a právne
podobnom prípade ako bola vyriešená M. dvorom EU.
V prípade C-XXX/XX F. NN sa jednalo o spornú otázku týkajúcu sa plnenia spočívajúceho v dodávke a
uložení kábla z optických vlákien. Z. povinnosťou správcu dane predovšetkým posúdiť, v čom je dodávka
fotovoltaickej elektrárne skutkovo podobným prípadom a svoje skutkové zistenia a závery uviesť v
odôvodnení rozhodnutia.
V prípade C-XXX/XX F. NN právne išlo o vyriešenie otázky, či sa má zdaniteľné plnenie pozostávajúce
z dodávky a uloženia optického kábla považovať za dodávku tovaru alebo dodávku služieb. Podľa čl.
X ods. X písm. b/ šiestej smernice členské štáty môžu považovať za poskytovanie tovaru podľa ods. X
odovzdávanie určitých konštrukčných alebo stavebný prác. M. teda dáva členským štátom možnosť, aby
dodávku určitých stavebných prác považovali za dodávku tovaru. V prejednávanej veci O. kráľovstvo
túto možnosť nezvolilo, takže dodávka stavebných prác sa na jej území považovala za dodanie služby.
Slovenská republika využila možnosť danú článkom X ods. X písm. b/ šiestej smernice a podľa § 8
ods. X písm. b/ dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej
obdobnej zmluvy. V kontexte s čl. X ods. X šiestej smernice Slovenská republika považuje dodávku
stavebných prác pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo za dodávku tovaru. V prípade žalobcu je
sporným, či sa jedná o dodávku stavby alebo o dodávku tovaru s montážou. Od posúdenia tejto otázky
závisí posúdenie miesta zdaniteľného plnenia a v konečnom dôsledku určenie osoby povinnej platiť daň
podľa § 69 zákona o X.. M. je predovšetkým výklad pojmu „stavba“. O. tohto pojmu nie je predmetom
rozsudku vo veci F.. B. stavba nie je definovaný v šiestej smernici, ktorá rovnako nedefinuje ani pojem
„stavebné práce“.
Z. povinnosťou správcu dane a žalovaného svoje závery o aplikovateľnosti rozsudku M. dvora EU na
posudzovaný prípad náležite odôvodniť a najmä sa vysporiadať s otázkou prečo na dodanie stavby
fotovoltaickej elektrárne na základe zmluvy nemožno aplikovať § 8 ods. X písm. b/ zo znenia ktorého
jednoznačne vyplýva, že dodaním tovaru je dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o dielo
alebo inej obdobnej zmluvy, ale dodanie stavby je potrebné posúdiť podľa rozsudku M. dvora EU. Y.
odkaz na rozsudok M. dvora EU nie je dostatočným odôvodnením bez náležitej právnej argumentácie
v čom je posudzovaný prípad žalobcu právne podobným prípadom ako prípad F. NN. Táto povinnosť
je o to naliehavejšia, že daňový subjekt v priebehu celej daňovej kontroly namietal právne posúdenie
správcom dane.X. subjekt v priebehu kontroly, v odvolaní a žalobe tiež poukazoval na stanoviská X. riaditeľstva SR, ktoré
boli v dobe uzatvárania zmluvy a v dobe vykonávania kontroly diametrálne rozdielne. S touto námietkou
sa správca dane a žalovaný rovnako nevysporiadali. Tu považuje súd za dôležité poukázať na princíp
istoty a predvídateľnosti práva a ako i rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Podľa čl. XXX ods. X P. SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne
záväzným právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Aj ustanovenia zákona o X. treba vykladať
tak,abysapostupompríslušnéhoorgánupriposudzovanípodmienokzdanenianeporušilprincípprávnej
istoty (čl. X ods. X P. SR).
V tejto súvislosti súd poukazuje na ustálenú judikatúru P. súdu SR, ktorý v rámci svojej rozhodovacej
činnosti už vyslovil, že k imanentným znakom právneho štátu patrí neodmysliteľne aj princíp právnej
istoty (napr. PL.ÚS XX/XX), ktorého súčasťou je tiež požiadavka, aby sa určitú právne relevantnú otázku
pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I.ÚS XX/XX, PL. ÚS XX/XX a II.
ÚS XX/XX). U. zásada platí rovnako i pre rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy najmä v situácii,
ak jeho rozhodnutie môže predstavovať významný zásah do majetkovej sféry osoby.
U. princíp bezvýhradne uplatňuje i M. dvor EU vo svojej rozhodovacej činnosti. V tejto súvislosti
poukazuje súd na ustálenú judikatúru M. dvora EU, podľa ktorej požiadavka právnej istoty vyžaduje,
aby boli právne pravidlá jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, najmä keď môžu mať
nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov a podniky. B., ktoré nesplňuje požiadavky zásady právnej istoty,
všaknemožnopovažovaťzaprimeranésledovanýmcieľom.(rozsudokz3.októbraXXXX,R.-F.deF.Y.,
C-XXX/XX, bod XX). B. ide o zásadu právnej istoty, M. dvor EU opakovane pripomenul, že právna úprava
M. musí byť presná a jej uplatnenie musí byť pre osoby podliehajúce súdnej právomoci predvídateľné.
Táto požiadavka právnej istoty je mimoriadne naliehavá, ak ide o právnu úpravu, ktorá môže mať za
následok finančné bremeno, s cieľom umožniť dotknutým osobám presne spoznať rozsah povinností,
ktoré im právna úprava ukladá (O. M. proti AB M., C-XX/XX, bod XX a tam citovaná judikatúra). E.
právnej istoty, ktorá je súčasťou právneho poriadku M., musí však byť pri výkone právomocí, ktoré im
udeľujú smernice M., rešpektovaná inštitúciami M., ako aj členskými štátmi (O. H. of K. W.´s L. & H. proti
R. of D. H. a i., C-XXX/XX, bod XX a tam citovaná judikatúra).
V. zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti vyjadrená v § 2 ods. X zák. č. XXX/
XXXX Zb., zo znenia ktorého vyplýva, že daňové orgány v daňovom konaní nechránia len fiškálne
záujmy štátu ako prioritné, ale sú súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových
subjektov. To znamená, že zásada zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu
právnej istoty daňových subjektov. G. princípu nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval
konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom
ustanoveným postupom. B. právnej istoty napokon spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu
dôvodne očakávať, že príslušné štátnej orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych
predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.
S poukazom na vyššie uvedené je napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozpore so zákonom z
dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, ako i z dôvodu porušenia základných
princípov spravodlivého konania pred orgánom verejnej správy, preto súd zrušil napadnuté rozhodnutie
žalovaného podľa § X50j ods. 2 písm. a/ a d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § X50k ods. X O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal
náhradu súdneho poplatku vo výške XX,- eur a náhradu trov právneho zastúpenia vyučtované právnym
zástupcom žalobcu podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. X a § 18 ods. X vyhl. č. XXX/XXXX Z.z. za X úkony á
XXX,XX eur ( 1/ príprava a prevzatie zastúpenia; 2/ písomné podanie na súd - žaloba dňa XX.XX.XXXX),
2 x paušál á X,XX eur, a XX% X. vo výške XX,XX eur, čo celkovo predstavuje čiastku XXX,XX eur, ktoré
uhradí žalovaný tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.
G. rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.
9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.