Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 18CoE/162/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1103899087
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1103899087.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova č. 4, 811 09 Bratislava,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: W. A., R..Č.. XXXXXX/XXXX, M. Z. Ú. Č.. X, XXX XX M., zast.
opatrovníčkou R. P., tajomníčkou Okresného súdu Bratislava V, o vymoženie istiny 541,72 EUR s
príslušenstvom pozostávajúcim z úrokov z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 541,72 eur

od 22.01.2003 do zaplatenia, trov notára za spísanie notárskej zápisnice vo výške 43,02 eur, trov
exekučného konania a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom: Mgr. Vladimír Cipár, exekútorský
úrad so sídlom Vazovova č. 9, 811 07 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Bratislava I, č.k. 1Er/1290/2003-44 zo dňa 08.01.2015, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č.k. 1Er/1290/2003-44 zo dňa
08.01.2015 p o t v r d z u j e .

II. Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením, opierajúc sa o § 57 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 233/1995
Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších noviel (ďalej
len „EP“), vyhlásil exekúciu vedenú na majetok povinného za neprípustnú s tým odôvodnením, že

exekučným titulom, na podklade ktorého sa exekúcia vykonáva, je notárska zápisnica, v ktorej uznal
Mgr. Martin Paiček na základe substitučnej plnej moci udelenej mu Mgr. Tomášom Kušnírom v mene
povinnej osoby dlh voči oprávnenému v celkovej výške 623,44 Eur. Tento dlh, podľa obsahu notárskej
zápisnice, pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za
spísanie notárskej zápisnice pričom povinná osoba (prostredníctvom substituenta) vyhlásila, že súhlasí
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou. Exekučný súd sa bližšie zaoberal existenciou

povinným udeleného splnomocnenia pre Mgr. Tomáša Kušníra a zistil, že splnomocnenie má svoj základ
v zmluve o úvere zo dňa 20.12.2002, v zmysle ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver 398,32 eur (12.000,-
Sk) a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 143,39 eur (4.320,-
Sk). Celkovú sumu mal zaplatiť v šiestich dvojtýždňových splátkach po 90,28 eur (2.720,- Sk) počnúc
dňom 03.01.2003. Splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra v úverovej zmluve okresný súd považoval za
neurčité, koncipované široko a všeobecne, a uznanie dlhu v mene dlžníka (povinného) s udelením

súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice považoval za neplatné. Konštatoval, že ak povinný v
deň uzavretia zmluvy o úvere splnomocnil tretiu osobu, aby v jeho mene uznala záväzok, t.j. urobil tak
v čase, keď žiadny dlh neexistoval a do budúcna bolo možné len predpokladať, že by mohol vzniknúť,
pričom nebolo možné predpokladať ani jeho výšku. Ďalej v odôvodnení konštatoval, že uznať záväzok je
právom dlžníka, ktoré v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí, pričom nie je prípustné, aby sa niekto
vzdal práva, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti. Právo, ktoré môže vzniknúť v budúcnosti, je právom,

ktoré v čase uzavretia dohody nie je ešte známe a preto ním nemožno disponovať. Ak v čase uzavretia
dohody o splnomocnení neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška nemohol v tomto čase povinnýrealizovať svoje právo dlh uznať a zároveň ani nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra k uznaniu
takéhoto dlhu. Exekučný súd tiež poukázal na to, že zástupca povinného určil lehotu, dokedy má byť
dlh zaplatený bez existencie splnomocnenia na takýto prejav vôle povinným.

Uznanie záväzku, konštatoval prvostupňový súd, je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje
veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase
uznania. Z ustanovenia § 323 Zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)
vyplýva, že zákon za podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku a na

účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu.

Ďalej okresný súd uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť slobodnej voľby
zástupcu, nakoľko zmluva o úvere, ako predtlač, obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša
Kušníra. Tým považoval za spochybnený základný predpoklad pri udelení plnej moci, teda záujem
splnomocnenca hájiť záujmy splnomocniteľa - povinného, pretože v osobe splnomocnenca ide o osobu,

ktorá už pri spisovaní predtlače zmluvy o úvere bola v kontakte s oprávneným a mala chrániť záujmy
oprávneného v súvislosti s vymáhaním prípadných dlhov v budúcnosti. Keďže § 22 ods. 2 OZ vylučuje
z možnosti zastupovania tie osoby, ktorých záujmy sú v rozpore so záujmami zastúpeného, uvedenú
okolnosť hodnotil ako reálne existujúci rozpor v záujmoch splnomocnenca a splnomocniteľa a preto
splnomocnenie, ako absolútne neplatný právny úkon a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci

právneho úkonu vedeli.

Záverom exekučný súd uviedol, že dlžníkom je spotrebiteľ (§ 2 ods. 1 písm. a/) Zákona FZ ČaSFR č.
634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa), čo je zrejmé tak, z obsahu zmluvy ako aj z označenia dlžníka
v nej identifikačnými znakmi pre fyzické osoby - nepodnikateľov (menom, priezviskom, bydliskom,

rodným číslom a číslom občianskeho preukazu), záväzkový vzťah účastníkov preto podlieha režimu,
v tom čase účinného zákona o ochrane spotrebiteľa. V prípade predmetnej úverovej zmluvy ide o tzv.
typovú zmluvu teda o zmluvu, ktorá bola uzavretá vo viacerých prípadoch a spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvnil. Predmetné splnomocnenie nebolo individuálne dohodnuté, bolo
súčasťou vopred veriteľom pripraveného formulára úverovej zmluvy, je teda zrejmé, že nevyjadruje

skutočnú vôľu dlžníka a nebolo udelené slobodne tak, ako to vyžaduje § 37 ods. 1 OZ. Preto exekučný
súd vyvodil, že ak dohoda o plnomocenstve uzavretá medzi advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom a
povinným je v zmysle § 39 OZ neplatná, potom notárska zápisnica, obsahujúca vyhlásenie o uznaní
záväzku a súhlase s vykonateľnosťou a s exekúciou, ktoré za povinného urobil Mgr. Tomáš Kušnír, a
ktorá notárska zápisnica vznikla na základe zmluvného zastúpenia ako neplatného právneho úkonu,

nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. V jeho odôvodnení vyslovil
niekoľko stanovísk, z ktorých tými najzásadnejšími boli, že exekučný súd neumožnil účastníkom
exekučného konania (osobitne nie oprávnenému) viesť kontradiktórne konanie, v ktorom by mohli

uplatňovaťsvojestanoviskákskutkovým,aleajprávnyotázkamnastolenýmtýmtosúdom.Exekučnýsúd
nezohľadnil pri aplikácii smernice 93/13/ES svoju povinnosť upozorniť účastníkov exekučného konania
na neprijateľnú podmienku a dať im tak možnosť vyjadriť sa k nej, rovnako dať možnosť oprávnenému
vyjadriť sa k prípadnému stanovisku (reakcii) povinného.

V tomto štádiu konania exekučný súd o súlade exekučného titulu so zákonom už rozhodol v rámci
rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie, keď dňa 07.07.2003 toto poverenie vydal.
Namietal súdom tvrdenú vadnosť udeleného splnomocnenia na spísanie notárskej zápisnice a uviedol,
že podľa § 22 v spojení s § 31 a nasledovných OZ ide o hmotnoprávne zastúpenie povinného, ktoré
mohol povinný kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere odvolať v zmysle ustanovenia § 33b OZ, čo

však neurobil. Oprávnený tiež nesúhlasil s argumentáciou súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva
vzdal svojho práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, a preto je podľa § 574 ods. 2 OZ neplatné.
Podľa jeho názoru sa povinný svojho práva nevzdal, iba rozšíril možnosť uznania záväzku za jeho osobu
aj na osobu splnomocniteľa, advokáta. Platné právne predpisy povinnému nebránili kedykoľvek uznať
záväzok zo zmluvy o úvere, pričom výška záväzku mu bola známa, pretože oprávnený pri výzvach na

zaplatenie dlhu vždy špecifikoval aktuálnu výšku dlžnej sumy.

Ohľadom spôsobilosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu oprávnený uviedol, že žiadny zákon
nepredpisuje povinnú účasť povinného pri spisovaní notárskej zápisnice, čo vyplýva aj z dikcieustanovenia § 41 ods. 2 EP. Rozdiel medzi uznaním dlhu podľa hmotného práva a notárskou zápisnicou
obsahujúcou záväzok podľa § 41 ods. 2 EP, je v dvoch náležitostiach; musí ísť o právny úkon v
kvalifikovanej forme a musí obsahovať výslovný súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho

záväzku.

Oprávnený tiež uviedol, že uznesením súdu prvého stupňa, ktorým bola exekúcia vyhlásená za
neprípustnú, hoci nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, nastane v prípade nadobudnutia
právoplatnosti situácia, že oprávnený si už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže jeho

pohľadávka už bude premlčaná. Preto navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu zrušil.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona NZ ČSR č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok/ďalejlen„OSP“/)preskúmalnapadnutéuzneseniesúduprvéhostupňapodľa§212ods.1OSP,
prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení

sa s obsahom spisu dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného nie je možné vyhovieť.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo 17.06.2003 doručením návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie (§ 36 ods. 2 EP). Exekučný súd vydal poverenie na vykonanie
exekúcie 07.07.2003. Exekučným titulom je notárska zápisnica N 1467/2003, NZ 30819/2003 zo dňa

25.04.2003spísanánotáromJUDr.ĽubomíromVlhomsosídlomvBratislave,vktorejMgr.TomášKušnír,
advokát,nazákladesplnomocneniapovinného,obsiahnutéhovzmluveoúvere,uzavretejsoprávneným
20.12.2002, prostredníctvom Mgr. Martina Paičeka jeho substituenta uznal v mene povinného záväzok
z označenej úverovej zmluvy tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon
rozhodnutia, resp. pre exekúciu.

Teda z uvedeného je nesporné, že ako exekučný titul v danom konaní vystupuje notárska zápisnica. V
prípade takejto notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na zreteli osobitné znaky
tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica nie je rozhodnutím
(súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a nie je vybavená

účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú napríklad
rozhodnutia súdu (§ 159 OSP), ide o tzv. procesný exekučný titul.

Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a
materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia

formálnych a materiálnych predpokladov môže preto posudzovať iba exekučný súd. To napokon môže
znamenať, že vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve.

Posudzovanie spôsobilosti notárskej zápisnice privodiť exekúciu neprebieha len v štádiu rozhodovania
o žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 EP), v štádiu námietkového

konania proti exekúcii (§ 50 EP), alebo pri rozhodovaní o návrhu povinného na odklad, či zastavenie
exekúcie(§§56,57EP),aleskúmaniuvtomtorozsahupodliehaexekučnýtitulpočasceléhoexekučného
konania, buď na návrh účastníka konania, ale aj bez návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené
podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti, musí exekučný súd nezákonne vedenú exekúciu
aj bez návrhu, v ktoromkoľvek jej štádiu, zastaviť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vyslovil neprípustnosť exekúcie s poukazom na ustanovenie §
57 ods. 1 písm. g) EP, s ktorým postupom sa v plnej miere stotožnil i odvolací súd.

Predmetnou notárskou zápisnicou Mgr. Martin Paiček, na základe substitučnej plnej moci udelenej mu

Mgr. Tomášom Kušnírom konajúcim na základe splnomocnenia od povinného, v jeho mene vyhlásil, že
uznáva dlh voči oprávnenému v celkovej výške 18.782,- Sk (623,44 Eur) vrátane úroku z omeškania
vo výške 0,25% denne od 22.01.2003 do zaplatenia a tento splatí v lehote do 02.05.2003 a v prípade
neuhradenia dlhu do tohto termínu súhlasí s tým, aby bola notárska zápisnica exekučným titulom.
Dlh povinného bol identifikovaný ako úver, poplatok z úveru, trovy právneho zastúpenia a trovy za

spísanie notárskej zápisnice. Tento dlh mal vzniknúť nesplnením záväzkov zo zmluvy o úvere č.
XXXXXXX zo dňa 20.12.2002 v zmysle ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver 398,32 Eur (12.000,- Sk)
a dlžník sa zaviazal zaplatiť túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 143,39 Eur (4.320,- Sk).
Celkovú sumu mal zaplatiť v šiestich dvojtýždňových splátkach po 90,28 Eur (2.720,- Sk) počnúc dňom03.01.2003 (ďalej len zmluva o úvere). Pritom splnomocnenie, ktoré udelil povinný v zmluve o úvere
formou predtlače zmluvného formuláru zmluvy o úvere, je koncipované široko a všeobecne. Povinný
splnomocnil tretiu osobu Mgr. Tomáša Kušníra, aby v jeho mene uznala záväzok (hmotnoprávny aspekt

tohto splnomocnenia), ktorého konkrétna výška nebola v čase jej uzavretia predpokladateľná. Tým sa
povinný reálne vzdal svojho práva - možnosti namietať výšku dlhu, ako záväzku, ktorý mal vzniknúť v
budúcnosti.

Z obsahu splnomocnenia, ktoré udelil povinný Mgr. Tomášovi Kušnírovi, možno vyvodiť, že ide o

plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu (notárska zápisnica ako exekučný
titul je procesným inštitútom a pre jej vznik Exekučný poriadok vyžaduje materiálne podmienky, obsahom
ktorých je identifikácia právneho záväzku s vyznačením oprávnenej a povinnej osoby, právneho dôvodu,
predmetu a času plnenia, a prehlásenie povinnej osoby, že s jej vykonateľnosťou /exekúciou/ súhlasí).
Avšak uznanie dlhu, čo do základu a výšky, je kategóriou hmotnoprávnou a v tejto časti je splnomocnenie
ako právny úkon neurčitý, a preto správne exekučný súd uzavrel keď hodnotil takéto splnomocnenie

ako neplatné.

Exekučný súd správne poukázal aj na rozpor záujmov povinného a „ním zvoleného“ zástupcu s
poukazom na ustanovenie § 22 ods. 2 OZ, s čím sa odvolací súd rovnako v plnom rozsahu stotožňuje.
Zo spisu je mimo akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že Mgr. Tomáš Kušnír vystupoval v predmetnej veci

ako splnomocnenec povinného (zmluva o úvere č.l. 5), ale súčasne i ako splnomocnenec oprávneného
(plnomocenstvo zo dňa 28.12.2002 a 02.01.2003 zapravené na č.l. 7 a 8), čím je spochybnený základný
predpoklad pri udelení plnej moci, teda to, že splnomocnenec bude hájiť záujem povinného. Pokiaľ
teda plnomocenstvo udelené platne nebolo, nemohli z neskorších právnych úkonov uskutočnených
„splnomocneným zástupcom“ v mene splnomocniteľa nadobudnúť právne účinky pre osobu, v mene

ktorej „konal“. Ak teda z neplatne udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne účinky vykonaného
právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže byť exekučným titulom,
na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol
exekúciou domáhať.

Odvolací súd nemohol z vyššie uvedených dôvodov akceptovať odvolaciu námietku, že predmetné
plnomocenstvo preskúmal notár a tiež, že touto okolnosťou sa už exekučný súd vyporiadal pri vydávaní
poverenia na vykonanie exekúcie; právny úkon, ktorý je v rozpore so zákonom, nemožno konvalidovať.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí ak je vo výroku správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Nakoľko odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa ohľadne vyhlásenia exekúcie za neprípustnú
považoval odvolací súd za vecne správne obmedzuje sa tento len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia.

Keďže v odvolacom konaní bol povinný úspešný, avšak v súvislosti s týmto konaním mu žiadne trovy

nevznikli, podľa § 224 ods. 1 v nadväznosti na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP, mu odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.