Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Kalata
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25Csp/139/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416211409
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kalata
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1416211409.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Kalatom, v právnej veci žalobcu:
SMSCREDITS s.r.o., so sídlom Dlhá 95C, 010 09 Žilina, IČO: 44 769 911, zastúpeného: JUDr. Róbert
Hronček, s.r.o., so sídlom Národná 10, 010 01 Žilina, IČO: 47 248 327, proti žalovanému: O. U., N.
XXXX/XX, XXX XX X., o 187,62 € s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 100 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 100 eur od 27. 12. 2013 do zaplatenia.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu 22. 12. 2016 domáhal zaplatenia sumy 187,62 €. Žalobu
odôvodnil tým, že 12. 12. 2013 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovaným, ako dlžníkom zmluvu o
pôžičke, ktorou poskytol žalovanému pôžičku vo výške 100 € a žalovaný sa zaviazal vrátiť v lehote 15
dní požičanú sumu a odplatu 16,80 €. Žalovaný neuhradil svoj dlh, preto si žalobca uplatnil sumu vo
výške 187,62 € spočívajúcu v istine (sume poskytnutej pôžičky) vo výške 100 €, odplate za poskytnutie
pôžičky vo výške 16,80 €, zmluvnej pokute v zmysle bodu 7 zmluvných podmienok žalobcu vo výške
27,52 €, provízii v zmysle bodu 8 zmluvných podmienok navrhovateľa vo výške 43,30 €. Nakoľko sa
žalovanému nepodarilo doručiť žalobu, súd oznámil podanie žaloby prostredníctvom webovej stránky
súdu a úradnej tabule súdu podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok. Žaloba
sa považovala za doručenú 13. 4. 2017.
2. Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, nakoľko podľa § 177 ods. 2 písm. a) zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ak
ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota
sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur. Podľa § 297 písm. b) CSP, súd v spotrebiteľských
sporoch na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o
otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
3. Súd po oboznámení sa s listinami predloženými žalobcom, zmluvou o poskytnutí pôžičky, zmluvnými
podmienkami, a zistil nasledovný skutkový stav veci: Žalovaný je právnická osoba, ktorá so odporcom
uzavrela Zmluvu o pôžičke č. 021812/12.12.2013 dňa 12. 12. 2013, v zmysle ktorej poskytol žalovanému
krátkodobú pôžičku 100 € za odplatu 16,80 € s povinnosťou žalovaného ako dlžníka vrátiť sumu celkom116,80 € do dátumu splatnosti pôžičky. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na úhradu sumy dlžnej
sumy, žalovaný však dlh neuhradil.
4. Podľa § 52 ods. 1 občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 občianskeho zákonníka
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 52 ods. 3 občianskeho zákonníka dodávateľ je
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 občianskeho zákonníka spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané. Podľa § 53 ods. 2 občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa§53ods.5občianskehozákonníkaneprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluvách
sú neplatné.
5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy účastníkmi spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) tohto zákona
spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. Podľa
§ 2 písm. a), c) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, c) iným veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,
ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo
pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného
predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska. Podľa § 9 ods. 2 písm.
i) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1; ďalej podľa písm. b) ak neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y); ďalej podľa písm. d) ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená
nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Podľa § 24 ods. 1 tohto
zákona na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a
ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 6 až 8, § 9
ods. 1, 2, 9 a 10, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.
6. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
sa na účely tohto zákona rozumie zmluvou na diaľku zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o
poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie.
7. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
sa na účely tohto zákona rozumie finančnou službou služba poskytovaná
1. poisťovňou, poisťovňou z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami,2. obchodníkom s cennými papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou
zahraničného obchodníka s cennými papiermi,
3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou zahraničnej
správcovskej spoločnosti
4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky,
5. doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou,
6. inštitúciou elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou
zahraničnej inštitúcie elektronických peňazí,
7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, alebo
8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode.
8. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
sa na účely tohto zákona rozumie dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným
poskytovateľom finančných služieb prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe
zmluvy na diaľku.
9. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku
sa na účely tohto zákona rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu
poskytujú finančné služby na základe zmluvy na diaľku a ktorá pri jej uzavieraní a plnení nekoná v rámci
svojho zamestnania, povolania alebo podnikania.
10. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku,
dodávateľ je povinný oznámiť spotrebiteľovi informácie podľa odseku 1 zreteľným a zrozumiteľným
spôsobom vhodným pre použitý prostriedok diaľkovej komunikácie v súlade so zásadami dobrých
mravov a v súlade so zásadami poctivého obchodného styku tak, aby bol zrejmý obchodný účel týchto
informácií; informácie musia byť aktuálne, úplné a pravdivé.
11.Podľa§517ods.1občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
12. Podľa § 517 ods. 2 občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
13. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
14. Súd skúmal povahu navrhovateľom uplatneného nároku voči odporcovi titulom provízie podľa bodu
8 Zmluvných podmienok navrhovateľa. Z označeného bodu zmluvných podmienok navrhovateľa pre
krátkodobé peňažné pôžičky dojednané prostredníctvom internetu a textových správ SMS vyplýva, že
ak veriteľ v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka začne proces vymáhania pohľadávky, sú veriteľ alebo
tretie osoby oprávnené si sumu pohľadávky voči dlžníkovi veriteľa navýšiť o províziu za vymáhanie
dlhu a to najviac do výšky 30 % celkovej sumy pohľadávky. Súd je toho názoru, že takáto zmluvná
podmienka je neprijateľná a nie je možné k nej prihliadnuť. V prípade nesplnenia povinnosti dlžníkom a
začatieprocesuvymáhaniapohľadávkyveriteľom,veriteľjeoprávnenýdomáhaťsaúčelnevynaložených
nákladov vzniknutých mu v tejto súvislosti v skutočnej výške a tiež vynaložených trov, nie určitým
percentom z vymáhanej pohľadávky. Trovy konania vo veci vymáhania pohľadávky veriteľom vzniknú
vždy v konkrétnej výške za konkrétne úkony veriteľa, alebo osôb konajúcich za neho. Navrhovateľ
spôsobom ako to vyplýva z označeného zmluvného dojednania, požaduje od odporcu ako spotrebiteľa
plnenie za službu, ktorej poskytnutie záujem spotrebiteľa, ale výlučne navrhovateľa ako veriteľa, pričom
za túto službu platí spotrebiteľ. V súvislosti s uplatneným nárokom žalobcu na túto províziu súd navyše
uvádza, že už v rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 15C/120/2015 zo dňa 13. 8. 2015, či v
rozsudku Okresného súdu Lučenec sp. zn. 5C/164/2014 zo dňa 19. 1. 2015 bola zmluvná podmienka
týkajúca sa dojednania provízie žalobcu vyhodnotená ako neprijateľná zmluvná podmienka. Takátozmluvná podmienka je neplatná podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, pričom sa jedná
o absolútnu neplatnosť.
15. V zmluve o pôžičke si navrhovateľ uplatňuje aj nárok na zaplatenie odplaty, stanovenej pevnou
sumou a to vo výške 16,80 €. Táto bola stanovená za obdobie od poskytnutia pôžičky dňa 12. 2. 2013 do
splatnosti, teda za obdobie 15 dní. Súd mal za preukázané, že strany v zmysle zákona č. 266/2005 Z. z.
o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku uzavreli zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru, na základe ktorej žalobca, v pozícii iného veriteľa v zmysle§ 2 písm. c) zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch poskytol žalovanému úver vo výške 100 eur a žalovaný sa ho zaviazal vrátiť
do 15 dní od poskytnutia úveru, pričom v zmluve bolo uvedené, že zaplatí aj odplatu vo výške 16,80
eur, spolu sumu 116,80 eur. Keďže medzi stranami ide o spotrebiteľský vzťah, bolo potrebné podľa
§ 53 a nasl. Občianskeho zákonníka ako i podľa § 39 tohto zákona skúmať, či zmluva o poskytnutí
spotrebiteľského úveru neobsahuje také zmluvné dojednania, ktoré by boli v neprospech spotrebiteľa
a prípadne by odporovali zákonu (najmä § 37,§ 39 Občianskeho zákonníka). Súd zisťoval, či suma
16,80 eura, ktorú žalobca požadoval od žalovaného ako odplatu za poskytnutie úveru je v súlade so
zákonom a čo vlastne táto odplata predstavuje. Požadovanú odplatu vzhľadom k jej funkcii a špecifikácii
v bode 4 Zmluvných podmienok žalobcu je treba považovať za celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, tak ako ich definuje § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa
zákona (ustanovenie § 2 písm. g)) by do týchto nákladov mali byť zahrnuté úroky, provízie, dane a
poplatky akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Žalobca v danom prípade v zmluve o
poskytnutíspotrebiteľskéhoúveružiadnymspôsobombližšienešpecifikoval,zčohopozostávajúcelkové
náklady spotrebiteľa vyčíslené na sumu 16,80 eura. Keďže podľa zákona v tejto sume by mali byť
aj úroky, pričom úroková sadzba spotrebiteľského úroku nie je v zmluve nikde uvedená, tak uvedené
spôsobuje že takýto spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) v spojení s § 9 ods.
2 písm. i) a § 24ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch za bezúročný a bez poplatkov.
Ak by ale aj neplatil režim bezúročnosti a poplatkovosti predmetného úveru, i tak by žalobcovi právo
na uvedenú odplatu nevzniklo. Celkové náklady spotrebiteľa sú v zmluve pri 15 dňovej splatnosti úveru
vyčíslené na sumu 16,80 eur, pričom takáto výška odplaty za poskytnutie úveru je podľa názoru súdu v
rozpore s dobrými mravmi a z toho dôvodu by zmluva v tejto časti bola podľa § 39 a § 41 Občianskeho
zákonníka neplatná. Je zrejmé, že pri úvere 100 eur poskytnutom na dobu 15 dní a pri odplate vo
výške 16,80 eur by potom úroková sadzba bola neprimerane vysoká. Pre posúdenie primeranosti výšky
odplaty nie je podstatné ako je táto nazvaná, či úrok, či poplatok za poskytnutie úveru alebo inak,
podstatný je pomer jej výšky k výške poskytnutej sumy s prihliadnutím k lehote jej splatnosti. I keď súd
nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým je aj žalobca je
logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské riziko, to neznamená,
ževýškaúrokovčiinejodplatyzaposkytnutiepeňažnýchprostriedkovmôžebyťunebankovéhosubjektu
neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca tieto bankové úroky,
ako je tomu v prípade predmetnej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o
výške odplaty za pôžičku vo výške 16,80 eur za 15 dní za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým
mravom. S poukazom na vyššie uvedené je potom žalovaný povinný vrátiť iba to, čo mu bolo poskytnuté
na základe zmluvy, čiže sumu 100 eur.
16. Súd ďalej nepovažoval za dôvodné vyhovieť návrhu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty. Pre dohodu
o zmluvnej pokute zákon vyžaduje písomnú formu s podpismi zmluvných strán potvrdzujúcimi uzavretie
takéhoto právneho úkonu. V konkrétnom prípade si navrhovateľ uplatňuje nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty v zmysle bodu 7 Zmluvných podmienok navrhovateľa, z čoho nie je možné usudzovať, že sa
jedná o dohodu zmluvných strán individuálne vyjednanú tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 544 ods. 1
a 2 občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 53 ods. 2 a 3 občianskeho zákonníka.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi istinu
požičanej sumy, teda sumu 100 € a o úroku z omeškania rozhodol tak, ako je špecifikovaný vo výrokovej
časti rozsudku.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca sa v konaní domáhal sumy 187,62 eur,
v konaní bol úspešný v sume 100 eur (53,30 %), žalovaný bol tak úspešný v rozsahu 87,62 eur (46,70%). Výsledný úspech žalobcu tak bol 6,6 %, preto súd o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2
tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Akstrana,ktorejbolauloženápovinnosť,nesplníuloženúpovinnosť,jemožnépodaťnávrhnavykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.