Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/85/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915205772
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6915205772.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov

senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobkyne B. S., nar. XX. XX.
XXXX, s trvalým pobytom N. XXX/X, XXX XX N., právne zastúpenej Mgr. Viera Kadášová - advokátka, s.
r. o., advokátska kancelária so sídlom Železničná 1877, 979 01 Rimavská Sobota, IČO: 47 247 851, proti
žalovanému: ENNEL, s. r. o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 44 728 930, právne zastúpeného
BUGAN, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Bajkalská 25/A, 825 03 Bratislava, IČO 47 258 870,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 6C/193/2015-107 zo dňa 22. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
dňa 22. 11. 2016 zamietol žalobu (prvý výrok) o určenie výlučného vlastníckeho práva žalobkyne k
nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálneho
odboru ako parcela C-KN č. XX/X o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria s tým, že žalovanému
vyplatí náhradu za nehnuteľnosť (podľa doplnenia predneseného na pojednávaní dňa 25. 10. 2016 vo

výške 1.144,09 Eur). Rozhodol tiež, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v
plnej uplatnenej výške 100 % (druhý výrok).
1.1. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že žalovaný nadobudol uvedený pozemok
v katastrálnom území N. kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený pod číslom V XXXX/XXXX-XX/
XX od firmy DH Finance Slovakia, a. s., Bratislava. Žalobkyňa kúpnou zmluvou z 30. 11. 2006
od Banskobystrického samosprávneho kraja odkúpila stavbu súp. č. XXX (S.) postavenú pozemku
C-KN parc. č. XX/X, ktorá je zapísaná na liste vlastníctva č. XXX Okresného úradu Rimavská

Sobota, katastrálneho odboru, za ktorú bolo zaplatených 150.000,- Sk. Stavbu v roku 1964 postavila
Poľnohospodárska majstrovská škola N. ako atypický kravín pre školský majetok. K školskému majetku
patril aj pozemok a stavba kaštieľa súp. č. XX, situovaná na C-KN parcele č. XX/X vo vlastníctve
žalovaného. Žalobkyňa tvrdila, že došlo k dobromyseľnému spracovaniu pozemku stavebníkom,
pretože nehnuteľnosť staval so súhlasom vlastníka pozemku, ktorý bol v čase výstavby totožný s
vlastníkom stavby. Stavba bola postavená za účinnosti stredného Občianskeho zákonníka. Právni
predchodcovia boli pri stavbe nehnuteľností na tomto pozemku dobromyseľní. V čase, keď žalobkyňa

stavbu odkupovala, bola nehnuteľnosť znaleckým posudkom ocenená na 504.163,- Sk. V súčasnosti
hodnota pozemku podľa žalobcu predstavuje maximálne 3,50 Eur/m2, žalovaný trval na sume 8 Eur za
m2. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k pozemku žalobkyňa odôvodnila záujmom
rekonštruovať stavbu, ktorá je na pozemku postavená a čerpaním úveru za týmto účelom, čo bezvlastníctva pozemku nie je možné. Súd prvej inštancie zistil, že pozemok pod stavbou vo vlastníctve
žalobkyne bol vedený na Slovenskú republiku - školský majetok a zmluvou o prevode správy prešiel
v roku 1999 na Osobitnú internátnu školu v N., ktorej názov bol v roku 2004 zmenený na Slovenská

republika - Q. Q. U. O.. Pozemok bol v roku 1998 zapísaný na LV č. XXX na Osobitnú internátnu školu v
N. a po zmene názvu bol Slovenskou republikou - Q. Q. U. O. odpredaný firme DH Finance Slovakia, a.
s., Bratislava. Z územného rozhodnutia bývalého ONV - Odboru výstavby v Rimavskej Sobote z 19. 09.
1964 vyplynulo, že stavebníkom stavby súpisné číslo XXX bola Poľnohospodárska majstrovská škola v
N.. Stavba bola pôvodne zapísaná na vlastníka Slovenská republika - školský majetok A. a delimitačným

protokolom v roku 2003 prešla do vlastníctva Banskobystrického samosprávneho kraja. Stavebníkovi
bol určený stavebný obvod pre výstavbu poľnohospodárskeho objektu dňa 19. 09. 1964. Projektová
dokumentácia pre stavbu atypického kravína pre školský majetok bola zo septembra, resp. novembra
1964.
1.2. Okresný súd uviedol, že nadobudnutie vlastníctva spracovaním bolo možné za účinnosti stredného
Občianskeho zákonníka - zák. č. 141/1950 Zb. platného ku dňu 31. 03. 1964 (§ 125, § 126, § 128).

Podľazákonač.40/1964Zb.(Občianskyzákonník)účinnéhood01.04.1964nadobudnutievlastníckeho
práva spracovaním nebolo možné. Stavba na spornom pozemku bola postavená po 01. 04. 1964, preto
žalobkyňa ani jej právni predchodcovia vlastnícke právo k pozemku titulom spracovania nadobudnúť
nemohli. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho práva spracovaním cudzej veci upravuje až v súčasnosti
platný Občiansky zákonník v § 135b.

1.3. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanovením § 255 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pričom žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobkyni, ktorá vo veci úspech nemala.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas žalobkyňa odvolanie navrhnúc, aby odvolací súd

zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie s tým, že žalobkyňa má
nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v uplatnenej výške 100 %. Podľa odvolateľky okresný
súd síce vykonal vo veci dokazovanie, ale zaujal nesprávny právny názor.
2.1. Odvolateľka uviedla, že zákon pri spracovaní veci kladie dôraz na dobrú vieru spracovateľa a
na to, že ide o oprávneného stavebníka. Dobrá viera nadobudnutia vlastníctva spracovaním bola

naplnená, pretože pôvodným majiteľom pozemku, na ktorom bola stavba postavená, bol samotný
stavebník. Právni predchodcovia boli dobromyseľní, preto možno konštatovať, že žalobkyňa nadobudla
vlastníctvo k pozemku spracovaním nehnuteľností. Ku stavbe bolo zriadené právo stavby, ktoré bolo
podmienkou oddeleného vlastníctva stavby a pozemku v zmysle ustanovení § 155 SOZ (zrejme
stredného Občianskeho zákonníka, pozn. odvolacieho súdu). V zmysle ustanovenia § 854 Občianskeho

zákonníka (rovnako ako § 498 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01. 04. 1964) sa spravuje
úprava vzniknutého právneho vzťahu medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku analogicky podľa § 125
a nasl. zákona č. 141/1950 Zb..

3. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu v celom rozsahu stotožnil s odvolaním napadnutým rozsudkom,

ktorýpovažujezavydanývsúladesozákonom.Uviedol,žeodvolacietvrdeniažalobkynesúvrozporeso
zákonom. V čase postavenia stavby vo vlastníctve žalobkyne zákon platný v čase, kedy žalobkyňa tvrdí,
že došlo k spracovaniu veci, neumožňoval nadobudnutie vlastníctva spracovaním a ak by aj umožňoval,
žalobkyňa ani jej právni predchodcovia nesplnili zákonom dané predpoklady spracovania veci. Navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a uložil žalobkyni povinnosť

nahradiť žalovanému trovy konania tak, ako budú vyčíslené.

4. Žalobkyňa nevyužila možnosť repliky (§ 374 ods. 1 CSP).

5. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny

poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v
zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP)
vec prejednal v medziach odvolania žalobkyne (§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením §
379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm.

c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi
závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie
veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s
tvrdeniami žalobkyne v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

6. Podľa § 120 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) stavby, vodné toky a podzemné vody
nie sú súčasťou pozemku.

7. Podľa § 135b ods. 2 Občianskeho zákonníka ak niekto spracuje cudziu vec, hoci je mu známe, že
mu nepatrí, môže vlastník veci žiadať o jej vydanie a navrátenie do predošlého stavu. Ak navrátenie do

predošlého stavu nie je možné alebo účelné, určí súd podľa všetkých okolností, kto je vlastníkom veci
a aká náhrada patrí vlastníkovi alebo spracovateľovi, ak medzi nimi nedôjde k dohode.

8. Spracovanie veci je jedným zo spôsobov originárneho nadobudnutia vlastníctva k veci. Pôvodná vec
spracovaním zaniká a vzniká nová vec. Občiansky zákonník upravuje právne dôsledky spracovania
cudzej veci v závislosti od toho, či k spracovaniu cudzej veci došlo dobromyseľne (§ 135b ods. 1 OZ),

alebo nedobromyseľne (§ 135b ods. 2 OZ). Spracovaním veci v právnom slova zmysle rozumieme
prípady, kedy sa z jednej veci vytvorí vec iná, ktorá je od pôvodnej odlíšená, či už vzhľadovo alebo
funkčne. Môže ísť o takú úpravu už existujúcej veci, ktorou sa mení jej podstata (NS SR 3Cdo 100/2002,
Zo súdnej praxe č. 35/2003).

9. Pokiaľ žalobkyňa v žalobe udávala, že splnila všetky zákonné podmienky potrebné pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k pozemku titulom spracovania cudzej veci podľa § 135b Občianskeho zákonníka,
nemožno prehliadnuť, že kúpnou zmluvou z 30. 11. 2006 nadobudla do vlastníctva už existujúcu stavbu
súp. č. XXX ako samostatný predmet občianskoprávnych vzťahov. Pozemok, na ktorom sa stavba
nachádza (C-KN parc. č. XX/X o výmere XXX m2, zast. plochy a nádvoria v kat. úz. N.) nebol predmetom

prevodu a žalobkyňa ho (zhotovením stavby ani žiadnym iným spôsobom) nespracovala, preto samotná
žalobkyňa vlastníctvo k pozemku, na ktorom sa stavba nachádza spracovaním nadobudnúť nemohla.

10. Tvrdenie žalobkyne, že k dobromyseľnému spracovaniu pozemku došlo v minulosti stavebníkom,
lebo nehnuteľnosť staval so súhlasom vlastníka pozemku, je irelevantné. Odvolateľka tiež tvrdila,

že stavba súp. č. XXX bola postavená Poľnohospodárskou majstrovskou školou N., ktorej patril aj
pozemok. Nemožno prehliadnuť, že k výstavbe došlo, ako vyplýva z predložených listinných dôkazov,
po 1. apríli 1964 (územné rozhodnutie, ktorým bol určený stavebný obvod a po vydaní ktorého bolo
možné následne získať stavebné povolenie, bolo vydané 19. 09. 1964), kedy nadobudol účinnosť zákon
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, podľa ktorého až do jeho novelizácie zákonom č. 509/1991 Zb.

účinnej od 01. 01. 1992 nadobudnutie vlastníctva spracovaním veci nebolo možné.

11. Pojmovým znakom nadobudnutia vlastníctva spracovaním veci je spracovanie cudzej veci. Ak si
vlastník pozemku na svojom pozemku postavil stavbu, ktorá bola tiež jeho vlastníctvom ako tvrdila
žalobkyňa, potom nebol splnený pojmový znak cudzej veci. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že

rovnako nebola splnená ani podmienka, že v dôsledku spracovania cudzej veci vznikne vec nová.
Občiansky zákonník v čase svojej účinnosti od 01. 04. 1964 do 31. 12. 1991 výslovne neriešil, či stavba
je, alebo nie je súčasťou pozemku. Až novelizáciou zákonom č. 509/1991 Zb. bol prijatý § 120 ods.
2, ktorý výslovne ustanovuje, že stavba nie je súčasťou pozemku. Táto právna úprava umožnila, aby
žalobkyňa v roku 2006 kúpila len samotnú stavbu súp. č. XXX bez pozemku, na ktorom sa nachádza.

K odvolaciemu tvrdeniu odvolateľky, že k stavbe bolo v zmysle vtedajšej úpravy zriadené právo stavby,
ktoré bolo podmienkou oddeleného vlastníctva stavby a pozemku odvolací súd udáva, že ak by došlo k
spracovaniu pozemku stavbou, potom by vznikla jedna nová vec, ktorá by bola predmetom následných
prevodov.

12. Výrok o náhrade trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá zákonnej úprave a
skutočnosti, že žalovaný mal v konaní pred súdom prvej inštancie úspech v celom rozsahu (§ 255 ods.1
CSP).

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP aj bez

návrhu aplikujúc zásadu úspechu. V odvolacom konaní bol v plnej miere úspešný žalovaný, preto mu
odvolací súd priznal nárok na náhradu trov celého odvolacieho konania v celom rozsahu.14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).