Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Agnesa Hvastová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/47/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202595
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7814202595.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne R. R.B., I.. Q.,
V.. XX. XX. XXXX, P. I., Q. XX, právne zastúpená JUDr. Darinou Solárovou, advokátkou so sídlom v
Košiciach, Škultétyho 3, proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807
598, o zrušenie rozhodcovského súdu, takto
r o z h o d o l :
Súd z r u š u j e rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.
s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 06582/12 zo dňa 14. 11. 2013, v
plnom rozsahu.
Súd z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobkyni trovy konania v sume 299,05 Eur, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku, na účet právnej zástupkyne žalobkyne číslo: IBAN: SK78 6500 0000 0000
2024 8476.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.
Poukázala na to, že dňa 03.03.2014 prevzala rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava /ďalej len
ako „rozhodcovský súd“/ sp. zn.: SR 06582/12 zo 14.11.2013, ktorým jej rozhodcovský súd uložil, aby
zaplatila žalovanému 87,82 Eur a nahradila trovy rozhodcovského konania vo výške 119,11 Eur, a to
všetko v mesačných splátkach vo výške 50,00 Eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na
účet žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom
po právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
Žalobkyňa uviedla, že rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná. Individuálne vyjednanie
zmluvných podmienok znamená, že by si žalobkyňa sama niečo v zmluve o pôžičke vymienila a druhá
strana-žalovanýbytoprijal.Vtomtoprípadevšakktakémutodojednaniunedošlo.Išlovýlučneovyužitie
štandardnej formulárovej zmluvy. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že podľa konštantnej judikatúry NS
SR: - dojednania rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú považované za neprijateľné,
rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených
záujmoch. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok tak ako v tomto
prípade, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Žalobkyňasi v tomto prípade osobitne - výslovne neželala rozhodcovský súd. Bolo pre ňu nevyhnutné, aby si
mohla uplatniť právo na riadnu súdnu ochranu pred súdom, ako štátnym orgánom. Rozhodcovská
doložka v spotrebiteľskej zmluve toto právo žalobkyne nezahŕňa, ale naopak, vyžaduje od nej, aby riešila
spory výlučne v rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa nemala žiadnu možnosť individuálne si túto zmluvnú
podmienku vyjednať, nakoľko ju dodávateľ - vložil do rozhodcovskej doložky, ktorá je súčasťou zmluvy
o úvere. Žalobkyňa mala len dve možnosti, a to zmluvu odmietnuť ako celok, alebo ju uzavrieť, vrátane
rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a ani podpísaná, teda
je neplatná.
Zdôraznila, že nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neplatnosti rozhodcovskej
doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky už iba podčiarkuje skutočnosť, že sám dodávateľ - žalovaný vybral
rozhodcovský súd, ktorý má riešiť všetky spory so spotrebiteľom. Za podstatné považuje žalobkyňa aj
to, že ani miesto rozhodcovského súdu nespĺňa požiadavku dostupnosti konania pre žalobkyňu. Sídlo
rozhodcovskéhosúduurčenéhožalovanýmsanachádzapribližne500kmodmiestabydliskažalobkyne.
Záverom uviedla, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom - dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti. Súdy svojou judikatúrou už
ustálili, že rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a to pre hrubý rozpor s
dobrými mravmi.
Žalovaný s poukazom na to, že nie je daný žiaden zákonný dôvod na podanie žaloby o zrušenie
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, navrhol, aby súd návrh žalobkyne ako neopodstatnený v plnom
rozsahu zamietol. Žalovaný je toho názoru, že by sa súd v danom konaní nemal zaoberať argumentmi
žalobkyne, ktoré sa obmedzujú na jej snahu preskúmať vec z hmotnoprávnej stránky. Preskúmanie veci
z hmotnoprávnej stránky v danom konaní je vzhľadom na právnu úpravu vylúčené. Žaloba o zrušenie
rozsudku rozhodcovského súdu nie je ani riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom. Účelom
konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku je umožniť ešte v inom konaní ako v konaní o výkon
rozhodnutiasúdnepreskúmanietoho,čibolisplnenézákladnépodmienkypreprejednaniearozhodnutie
veci rozhodcom a či bola dodržaná zákonnosť. Ak by mal súd totiž v rámci konania o zrušenie rozsudku
rozhodcovského súdu preskúmať aj jeho správnosť, právna úprava rozhodcovského konania by stratila
zmysel.
Súčasne poznamenal, že na to, aby žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyvolala zamýšľané
následky, musí dôjsť ku kumulatívnemu splneniu zákonom stanovených požiadaviek vyplývajúcich z ust.
§ 40 a § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. V prípade ak absentuje čo len jedna z
nich, účinok zamýšľaný žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku nenastane.
K rozhodcovskej doložke žalovaný uviedol, že so žalobkyňou dohodol nevýhradnú rozhodcovskú
doložku, na základe ktorej mala žalobkyňa možnosť riešiť spor buď pred stálym rozhodcovským súdom,
alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky. Žalobkyňa sa teda uzatvorením tejto rozhodcovskej
doložky nevzdala práva na súdnu ochranu poskytnutú všeobecnými súdmi SR a rozhodcovská doložka
v sebe obsahuje alternatívu. Podľa názoru žalovaného rozhodcovská doložka má všetky náležitosti
vyžadované zákonom a preto je žalovaný toho názoru, že rozhodcovská doložka je platná. Predmetná
rozhodcovská doložka nie je v rozpore s ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ani v
rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993. Podľa žalovaného je zrejmé, že z ust.
§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu
zakázať rozhodcovské konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Je tiež zrejmé, že podľa slovenského
práva prejednanie spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní v zásade nie je zakázané. Použitie
rozhodcovských zmlúv v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva.
Žalobkyňa v ústnom vyjadrení na pojednávaní potvrdila, že uzavrela zmluvu o pôžičke so žalovaným
a peniaze jej boli poskytnuté v deň uzavretia zmluvy o pôžičke, avšak nebola poučená o tom, že
v prípade nesplácania pôžičky jej budú vykonávané zrážky zo mzdy a nebola poučená ani o tom,
že môže prebiehať rozhodcovské konanie a ani nevie čo to je rozhodcovský súd. Nemala v úmysle
uzatvárať rozhodcovskú doložku, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá je súčasťou všeobecnýchobchodných podmienok žalovaného, z čoho vyplýva, že nemala v úmysle sa podrobiť rozhodcovskému
konaniu. Z týchto dôvodov žiadala, aby súd jej žalobe vyhovel.
Zástupca žalovaného písomným podaním, doručeným súdu 02. 05. 2016, žiadal súd o ospravedlnenie
jeho neúčasti na pojednávaní z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a uviedol, že súhlasí, aby
sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu SR 06582/12,
zmluvou o úvere zo dňa 24. 11. 2009, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, vo fotokópii.
Z rozhodcovského rozsudku SR 06582/12 zo dňa 14.11.2013 vyplýva, že súd zaviazal žalobkyňu
na zaplatenie 87,72 Eur a náhrady trov rozhodcovského konania vo výške 119,11 Eur, to všetko
v mesačných splátkach vo výške 50,00 Eur, splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci na účet
žalovaného s tým, že prvá splátka sa stáva splatnou k poslednému dňu v mesiaci nasledujúcom po
právoplatnosti tohto rozhodnutia, až do úplného zaplatenia dlhu, a to pod následkom straty výhody
splátok a výkonu rozhodnutia v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.
Zo Zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 24.11.2009 vyplýva, že žalobkyni bol
poskytnutýúver350,00Euražalobkyňasazaviazalazaplatiťžalovanémutútosumuzvýšenúopríslušný
poplatok vo výške 322,00 Eur, spolu vo výške 672,00 Eur v dvanástich mesačných splátkach po 56,00
Eur počnúc od 23.12.2009 a na zmluve je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon zamestnania (zaškrtnutý krížik na zmluve a vedľa je podpis žalobkyne). Žalobkyňa
zároveň v spodnej časti zmluvy vyhlásila, že sa oboznámila a súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, ako
aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Zároveňprehlásila,žeprevzalazmluvuvrátanevšeobecnýchpodmienokavyhlásila,žejeplnespôsobilá
na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti, čo potvrdila svojim
podpisom. Zároveň potvrdila prevzatie peňažnej hotovosti.
Súd zistil, že v zmysle bodu 15 všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa uvádza rozhodcovská
doložka uzatvorená podľa zákona č. 244/2002 Z. z. v nasledovnom znení:
„Všetkyspory,ktorévzniknúztejtozmluvyoúvere,ručiteľskéhovyhlásenia,vrátanesporuoichplatnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené:
a)predStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmspoločnosťouSlovenskározhodcovská,a.s.sosídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného
súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa
príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o ich
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej
túto úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.“
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná a preto jej
vyhovel v celom rozsahu.
Podľa § 73 ods. 1,2,3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní:(1) Ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní
sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.
januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1.
januárom 2015, zostávajú zachované.
(2) Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala
plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods.
3 tým nie je dotknuté.
(3) Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej
uzavretia.
Právny vzťah medzi účastníkmi bol založený zmluvou o úvere, ktorá bola podpísaná dňa 24.11.2009.
Vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia súd pri posudzovaní nárokov žalobkyne na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný 14.11.2013 podľa vtedy platnej právnej úpravy
na základe zákona č. 244/2002 Z.z. súd rozhodol na základe ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní v platnom znení v čase vydania rozhodcovského rozsudku, teda do 31.12.2014.
Podľa § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
(1) Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní.
(2) Rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov strán, ak to zmluvné strany v rozhodcovskej
zmluve nevylúčia.
Podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
(1) Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia
tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. 13a)(2) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský
rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania
vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
(1) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia
rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského
rozsudkupodľa§36,lehotazačínaplynúťoddoručeniarozhodnutiaoopraverozhodcovskéhorozsudku.
(2) Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30
dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa
doručenia rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 42 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení do 31.12.2014 o rozhodcovskom konaní:
Ustanoveniatýkajúcesazrušeniarozhodcovskéhorozsudkunemôžuúčastnícirozhodcovskéhokonania
v rozhodcovskej zmluve vylúčiť okrem dôvodu podľa § 40 písm. h).
Súd ďalej dospel k záveru, že dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku bolo ustanovenie § 40
ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 Z.z. v platnom znení do 31.12.2014, nakoľko pri rozhodovaní boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Podľa ust. § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“) v znení účinnom od 1.1.2008, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“).
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere zo dňa 24.11.2009, podpísaná účastníkmi, je spotrebiteľskou
zmluvou na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení a neriadi sa režimom Obchodného
zákonníka. Návrh spotrebiteľskej zmluvy, Zmluvy o úvere, je aj v danom prípade pripravený na
predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje. Žalobkyňa nemala možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasťuzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy o úvere, nemôže vyjednávať, jedinou jej alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu ako celku.
Medzi absolútne neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ v § 53 ods. 4 písm. r)
aj ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná v bode 15.
Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je, že žalobkyni je fakticky odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom v prípade, ak žalovaný podá žalobu na rozhodcovský súd. Znenie
rozhodcovskej doložky neodporuje síce doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi
dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in
fraudem legis).
Predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobkyne, pričom žalobkyňa nemohla ovplyvniť jej obsah, čím napĺňa
znaky neprijateľnej podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ust. 53 ods. 5 OZ absolútne
neplatná.
Keďže rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre rozhodcovský rozsudok, je neprijateľnou
a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom.
Rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju
právomoc na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, nemožno považovať za súladný so zákonom.
Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti bolo potrebné žalobe vyhovieť a rozhodcovský rozsudok ako
celok zrušiť podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona 244/2002 Z.z. v platom znení do 31.12.2014.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Úspešnej
žalobkyni súd priznal trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
Žalobkyňa prostredníctvom právnej zástupkyne vyčíslila náhradu trov konania nasledovne:
· Hodnota jedného úkonu v roku 2014 je 61,87 Eur a v roku 2016 je 66,00 Eur.
· Režijný paušál v roku 2014 je 8,04 Eur a v roku 2016 je 8,58 Eur.
· Úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia, 61,87 Eur + 8,04 Eur RP,
2. písomné podanie na súd zo dňa 08.03.2014, 61,87 Eur + 8,04 Eur RP,
3. účasť na pojednávaní dňa 03.05.2016, 66,00 Eur + 8,58 Eur RP.
· Náhrada cestovných výdavkov Košice - Rožňava a späť. Jedna cesta tam aj späť 138 km, motorovým
vozidlom Mercedes Benz, spotreba PHM: 138 km/100 x 6,8 x 0,94 Eur/l = 8,82 Eur a amortizácia 18,63
Eur, spolu 27,45 Eur.
· Náhrada za stratu času, jedna cesta 4 začaté polhodiny, náhrada za rok 2016 je 14,30 Eur x 4 polhodiny
t. j. 57,20 Eur.
· Spolu náhrada trov 299,05 Eur.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov konania a dospel k záveru, že vyúčtované trovy právneho zastúpenia
boli vyčíslené správne, a preto zaviazal žalovaného na ich úhradu žalobkyni vo výške 299,05 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O. s. p./, uviesť proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolorozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O. s.
p.. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,
rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.