Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/296/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814202638
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7814202638.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697
270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, právne zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s r.o.
advokátskou kanceláriou, IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava,
a adresou pre doručovanie Orange Slovensko, a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému
E. S., narodenému XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX, XXX XX E., toho času Ústav na výkon trestu
odňatia slobody, Y. X, 034 01 E., o zaplatenie 463,76 € istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku č.k. 10C/66/2014-74 z 29.2.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zaväzujúcom výroku (III. výrok).

P r i z n á v a žalobcovi proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Rožňava rozsudkom č.k. 10C/66/2014-74 z 29.2.2016 rozhodol tak že určil, že zmluvná
podmienka uvedená v Dodatku k Zmluve o pripojení A6237253 zo dňa 30.03.2012, uvedená v bode 2.5
Dodatku je neprijateľná zmluvná podmienka ( I.výrok),rovnako určil, že zmluvná podmienka uvedená v
Dodatku k Zmluve o pripojení A6244010 zo dňa 03.04.2012, uvedená v bode 2.5 Dodatku je neprijateľná

zmluvná podmienka (II.výrok), zaviazal žalovaného uhradiť žalobcovi 181,76 € istiny s 5,05 % ročným
úrokom z omeškania od 30.01.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku( III.výrok). V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol ( IV.výrok) a nepriznal žiadnemu
z účastníkov právo na náhradu trov konania( V.výrok).

2.Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 463,76 € istiny
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 30.11.2012 do zaplatenia a

náhrady trov konania, dôvodiac, že so žalovaným uzavrel dňa 30.03.2012 Zmluvu o poskytovaní
verejných služieb č. A6237253 a dňa 03.04.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. A6244010,
ktorých neoddeliteľnými súčasťami sú Všeobecné podmienky. V zmysle predmetných zmlúv vypožičal
žalovanému 2 ks SIM kariet, ktoré mu umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované
žalobcom a boli im priradené účastnícke telefónne čísla. Zároveň mu boli poskytnuté zľavy na mobilné
telefóny. Žalobca okrem nezaplatených cien za poskytnuté služby za obdobie 07/2012 až 09/2012 vo
výške 181,76 € si uplatnil aj náhradu škody vo výške 101 + 181 € vo vzťahu k 2 mobilným telefónom,

ktorá škoda predstavuje rozdiel medzi predajnými cenami a akciovými cenami.
Súd prvej inštancie zohľadnil aj stanovisko žalovaného, ktorý odkazujúc na ust. § 42 ods. 1 zákona č.
610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchpoukazovalnaskutočnosť,ženebolasplnenáobligatórna
podmienka, nakoľko žalobca mu pokus o pokonávku doručoval na adresu trvalého pobytu v rozpores uzavretou zmluvou o poskytovaní verejných služieb, kde bola na zaslanie písomností vyúčtovania a
upomienok zmluvne dohodnutá iná adresa. Zároveň namietal vznik škody a vyjadril názor, že žalobca
nepreukázal, že by boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu ani výšku

uplatnenej škody. Navrhol preto, aby súd žalobu zamietol.
Prvoinštančný súd citoval ustanovenia § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1,2,3 O.s.p., ktorými odôvodnil
prejednanie veci bez nariadenia pojednávania a následne citujúc ust. § 43 ods. 12 písm. a/, b/, § 44
ods. 1, § 44 ods. 8 písm. b/ zákona o elektronických komunikáciách, uzavrel, že medzi účastníkmi
boli uzatvorené zmluvy o poskytovaní verejných služieb, vrátane dodatkov, ktorých súčasťou boli aj

všeobecné podmienky, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému dohodnuté programy služieb,
avšak ten cenu za poskytnuté služby v lehote splatnosti ani dodatočne poskytnutej lehote na
plnenie nezaplatil. Súd preto z titulu nedoplatku na vyfakturovaných poskytnutých službách priznal
žalobcovi plnenie vo výške 181,76 € a žalovaného zaviazal úhradou dlžnej sumy predstavujúcej cenu
za poskytnuté verejné telekomunikačné služby. Žalobcovi priznal zároveň nárok na úrok z omeškania v
súlade s ust. § 517 ods. 2 zák.č. 40/1964 OZ v spojení s § 3 nar.vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa

vykonávajú niektoré ustanovenia Obč.zákonníka a priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 %
ročnezdlžnejsumyod30.1.2016,t.j.ododňanasledujúcehopodoručenížalobysprílohamižalovanému
až do zaplatenia, keďže žalobca v konaní nepreukázal, že faktúry za poskytnuté telekomunikačné
služby, či pokus o pokonávku zo dňa 15.11.2012 doručil žalovanému pred týmto dátumom a zároveň
zohľadniac skutočnosť, že z uplatnených faktúr a predmetného pokusu o pokonávku vyplýva, že žalobca

i k žalovanému v rozpore s dojednaním o adrese na zasielanie písomnosti v zmluve o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 3.4.2012 doručoval na inú, než určenú adresu. V prevyšujúcej časti úrokov z
omeškania z tohto dôvodu žalobu zamietol.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 282 € s prísl. súd prvej
inštancie citoval ust. § 544 ods. 1,2,3, § 545a OZ a poukázal na rozsudky Okresného súdu Prešov

v spojitosti s rozsudkami Krajského súdu Prešov (2Co/137/2010, 18Co/136/2010), ako aj ďalšie
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky, v ktorých došlo k právoplatnému zamietnutiu žalôb operátora
o plnenie rovnakej zmluvnej pokuty z dôvodu jej neprijateľnosti. Ďalej citoval § 53 a ods. 1 OZ, ktoré
je dôsledkom transpozície Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, keď poukázal na článok 7 ods. 1 tejto Smernice, ako aj na relevantnú judikatúru Súdneho

dvora EÚ (najmä bod 50 uznesenia Súdneho dvora č. C - 76/10 vo veci Pohotovosť c/a M.). Súd prvej
inštancie tak dôvodil, že ust. § 53a ods. 1 OZ zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá
bola právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú a ak je takáto zmluvná podmienka, ktorá je neplatná
ďalej používaná, vytvára sa tak protiprávny stav. Ak by súd priznal plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, išlo by o tolerovanie pokračujúceho protiprávneho stavu zo strany súdu a popieranie

vysokého záujmu Európskej únie a práva Európskej únie na ochrane práv spotrebiteľa. Súd ako orgán
členského štátu Európskej únie je pri poskytovaní ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami
povinný ex offo skúmať, či voči spotrebiteľovi nie je uplatňované plnenie z neprijateľnej zmluvnej
podmienky, a to aj z takej, ktorú súd už skôr judikoval. Plnenie z takejto podmienky navyše vždy zakladá
bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zmluvnú pokutu uplatňovanú

z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno moderovať, pretože tomu bráni jej neplatnosť.
Poukázal aj na rozsudok (Mostaza Claro, C 168/05, bod 25, Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C
244/98). Následne citoval § 153 ods. 3 a 4 OZ a uzavrel, že zmluvné podmienky uvedené 2.5 Dodatkov
k Zmluvám uzatvorenými medzi účastníkmi konania sú podľa § 153 ods. 4 OZ neprijateľné zmluvné
podmienky a pre rozpor s ust. § 53 OZ sú neplatné, pretože spôsobujú značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa. Poukázal aj na ďalšie
dôvody neplatnosti týchto dojednaní v zmysle ust. § 39 OZ. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti
o zaplatenie zmluvných pokút v úhrnnej výške 282 € z dôvodu, že sa jednalo o neprijateľné zmluvné
podmienky uplatňované v rozpore s ust. § 53a ods. 1 OZ a pre ich neplatnosť.
Výrok o náhrade trov konania oprel o ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého vzhľadom na to,

že žalobca bol úspešný na 39 % v pomere k celku a žalovaný bol úspešný na 61 % v pomere k celku, súd
prvej inštancie v konečnom dôsledku nepriznal právo na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov,
keďže úspech žalovaného presiahol úspech žalobcu a žalovaný si v konaní náhradu trov neuplatnil.

3. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu podľa

§ 205 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. c/ a d/ O.s.p., majúc za to, že súd správne dospel k
záveru o neprijateľnosti zmluvných podmienok a o zamietnutí uplatneného nároku na zmluvnú pokutu
101 € a 181 €. Mal však za to, že súd mal žalobu zamietnuť aj vo zvyšnej časti 181,76 € z dôvodu,
že žalobca si nesplnil zákonom stanovenú povinnosť v zmysle § 42 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. doručiťvyúčtovanie účastníkovi najneskôr do 3 mesiacov. Dôkazné bremeno preukázať túto skutočnosť spočíva
na žalobcovi, avšak na oboch faktúrach je uvedená adresa trvalého pobytu žalovaného, čo osvedčuje,
že žalobca nedoručil písomnosti na zmluvne dojednanú adresu na doručovanie. Z uvedeného dôvodu

žiadal, aby krajský súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

4. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, považujúc odvolanie za nedôvodné a účelové. Vo vzťahu
k doručovaniu písomnosti poukázal žalobca na to, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy uzatvorenej
medziúčastníkmiboliVšeobecnepodmienkyposkytovaniaverejnýchelektronickýchtelekomunikačných

služieb a v zmysle článku 16 bod 16.3 týchto podmienok v prípade, ak účastníkovi nebude doručená
faktúra za služby do 10 dní po skončení zúčtovacieho obdobia z dôvodu, že mu nemohla byť oznámená
alebo z iných dôvodov, je povinný túto skutočnosť do 1 dňa oznámiť spoločnosti Orange Slovensko.
V prípade ak tak v lehote 11 dní po skončení zúčtovacieho obdobia neurobí, považuje sa faktúra
za oznámenú posledným dňom tejto lehoty. Ak účastník v tejto lehote oznámi spoločnosti Orange
Slovensko, že faktúra mu nebola doručená, bude mu doručený opis faktúry. S poukazom na toto

ustanovenie má žalobca za to, že faktúry boli žalovanému riadne doručené a zároveň s poukazom na
to, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil, žalobca navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti ako vecne správne potvrdil
a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

5. Žalovaný podával odvolanie v čase účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianského súdneho poriadku
(účinného do 30.6.2016) a odvolací súd vec prejednával a rozhodoval v čase účinnosti zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (účinného od 1.7.2016)

6.Podľa ust. § 470 ods. 1, ods. 2 veta prvá zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej

len CSP) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

7.Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal

bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

8.Vychádzajúc z obsahu odvolania odvolací súd má za to, že žalovaný podané odvolanie ( voči
III.výroku) odôvodnil tým, že v konanie má vadu uvedenú v § 221 O.s.p. resp. inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň podľa jeho názoru súd na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, t.j. podľa § 205 ods. 2 písm.a/, b, d/, f/ O.s.p., účinného v čase podania

odvolania (účinného do 30.6.2016), ktoré dôvody zodpovedajú dôvodom upraveným v § 365 ods. 1
písm.a-d/,f/,h/CSP (účinného od 1.7.2016).

9.Ani jeden z týchto uplatnených dôvodov nie je daný.

10.Vadami konania podľa § 205 ods.2 písm.b/ O.s.p. sú všetky vady s výnimkou tých, ktoré sú
uvedené v § 221 ods.1 O.s.p., ktoré spočívajú v chybnom postupe súdu, napr. pri dokazovaní, pri
posudzovaní procesných otázok v priebehu konania, v chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších
nedostatkoch činnosti súdu, ku ktorým došlo počas konania a v súvislosti s rozhodovaním. Spôsobilým
odvolacím dôvodom tieto vady však nie sú sami osebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom

takého porušenia predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci. Typickou vadou konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci je také
porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba vo všeobecnosti rozumieť taký procesný postup súdu,
v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu Občianskym

súdnym poriadkom za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov. Podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť najmä
procesným postupom súdu, ktorý rozhodnutiu predchádza, napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o
pojednávaní, v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený z prednesu (nepredvolanie alebo oneskorenépredvolanie), neposkytnutie poučenia o povinnosti tvrdenia (§ 101 ods.1 O.s.p.) alebo poučenie o
dôkaznej povinnosti (§ 120 ods.1 prvá veta O.s.p.), rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania,
aj keď na to neboli splnené podmienky a pod. Vadou konania môže byť aj okolnosť vzťahujúca

sa na vykonávanie dokazovania, pokiaľ pri dokazovaní nebolo postupované v súlade s príslušnými
ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, napr. ak súd nevykonal dokazovanie na pojednávaní (§
122 ods.1 O.s.p.), svedok nebol riadne poučený, listinný dôkaz nebol vykonaný spôsobom ustanoveným
v § 129 ods.1 O.s.p., účastníkovi nebolo poskytnuté právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým
dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O.s.p.) a pod.

Zároveň podľa ustálenej súdnej praxe k odňatiu možnosti konať pred súdom, môže dôjsť nielen
procesným postupom súdu tak ako je to vyššie uvedené, ale aj rozhodnutím samotným a to v prípade,
ak rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.

11.Nová úprava ( CSP ) prepracovala odvolacie dôvody vzťahujúce sa na procesné vady konania v
dôsledkuzmenykoncepciecivilnéhoprocesu,pričomvzákladnýchrysochbolaprebratápredchádzajúca

úprava, došlo však k jej formulačnej úprave. Dôvodmi odvolania podľa Civilného sporového poriadku
môžu byť vady konania, ako aj vady rozhodnutia v zmysle ust. § 365 ods.1 písm a),b),c),d) CSP ktorý
zahŕňa odlišne rozšpecifikované a formulačne upravené dôvody obsiahnuté v § 205 ods.2 písm.a/,b/
O.s.p..
V zmysle Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť tým, že neboli splnené procesné

podmienky. Procesné podmienky sú také vlastnosti súdu a subjektov civilného konania, ktoré musia byť
splnené na to, aby sa dosiahol cieľ súdneho konania, vyplývajúci zo základných ustanovení Civilného
sporového poriadku (napr. nedostatok procesnej subjektivity). Na procesné podmienky konania súd
prihliada kedykoľvek počas konania (§ 365 ods. 1 písm a/ CSP )
Jedným z dôvodov je, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala

jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov
strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne

očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a
právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom (§ 365 ods. 1 písm b/ CSP )
Dôvodom odvolania môže byť to ,že rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. Zákon
ustanovuje, že v prvej inštancii koná a rozhoduje sudca príslušného okresného súdu. Na krajskom súde

koná a rozhoduje senát. Na najvyššom súde koná a rozhoduje senát alebo veľký senát
(§44 a nasl. CSP).). Tiež sú upravené dôvody vylúčenia sudcov a iných osôb ( § 49 a nasl. CSP) (§
365 ods. 1 písm c/ CSP).
Rovnako dôvod odvolania môže spočívať v tom , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. V tomto prípade ide o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok

rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm d/ CSP )

12. Pretože prípadná existencia vady v zmysle § 205 ods.2 písm.a/,b/ O.s.p. má vplyv aj na posúdenie
ďalších odvolacích dôvodov odvolací súd v prvom rade skúmal či nebol naplnený tento odvolací dôvod,
pričom pri preskúmaní rozhodnutia súdu a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo nezistil vady

uvedené v § 221 O.s.p. ani iné procesné vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.
Žalovaný vodvolaníneuviedolkonkrétneprocesnénedostatky,porušenia(nesprávnyprocesnýpostup),
ktorými malo byť konanie, ktoré predchádzalo vydaniu rozhodnutia, postihnuté a ktorými malo dôjsť k
odňatiu možnosti konať pred súdom vo vzťahu k žalovaním alebo iným procesným vadám, ktoré by

mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

13.Odvolací dôvod podľa ust.§ 365 ods1 písm f) CSP ( § 205 ods.2 písm.d/ O.s.p. účinného do
30.6.2016) je daný v prípade nesprávneho postupu súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkovvykonaného dokazovania, teda v prípade, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli
alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne nevyšli počas konania nijak inak najavo. Môže sa jednať
aj o prípad, keď súd neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyšli počas konania najavo

inak. O nesprávne skutkové zistenie môže ísť aj v prípade, ak dôjde k logickému rozporu v hodnotení
dôkazov, t.j. skutočnosti, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli v konaní najavo inak súd
vyhodnotil tak, že to vyvolávalo logický rozpor. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom,
ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust.§ 191 ods 1,2 CSP (ust. § 132 O.s.p.) alebo ak
výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim zust. §

192,193 a 205 CSP (ust. § 133 až 135 O.s.p.), pričom sa jedná o také skutkové zistenia, na základe
ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke.

14.K odvolaciemu dôvodu podľa ust.§ 365 ods1 písm h) CSP (ust. § 205 ods.2 písm.f/ O.s.p. účinného
do 30.6.2016) odvolací súd poukazuje na to, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii právnej normy na zistený skutkový stav,
ku ktorému môže dôjsť vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

15.Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16.Odvolací súd konštatuje, že vecne správne, podrobné a presvedčivé, ale aj zákonu zodpovedajúce

sú dôvody napadnutého rozhodnutia, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
a na tieto odkazuje. Odvolacie námietky žalovaného boli už predmetom preskúmavania pred súdom
prvej inštancie, ktorý sa s nimi náležite vysporiadal pri rozhodovaní v danej veci. Ani ďalšie skutočnosti
uvedenévodvolaníneumožňujúodvolaciemusúduprijaťinézáveryaniesúspôsobiléspochybniťvecnú
správnosť napadnutého výroku rozsudku.

17.V danom prípade žalovaný v odvolaní poukazoval na skutočnosti, ktorými sa bránil už počas konania
(vo vyjadrení k žalobe) a súd prvej inštancie bral zreteľ aj na tieto námietky žalovaného, vzťahujúce sa
na nesprávne doručovanie vyúčtovaní a pokusu o pokonávku. Súd prvej inštancie podrobil prieskumu
aj tieto tvrdenia a dospel k správnemu záveru, že napriek uvedeným nedostatkom pri doručovaní

faktúr žalobcovi vznikol nárok na plnenie vo výške 181,76 € z titulu nedoplatku na vyfakturovaných
poskytnutých službách . Skutočnosť, že žalobca nepreukázal, že faktúry za poskytnuté telekomunikačné
služby, či pokus o pokonávku boli doručené žalovanému už skôr, súd prvej inštancie správne zohľadnil
pri rozhodovaní o príslušenstve - úroku z omeškania, ktoré nepriznal v zmysle žalobného návrhu už odo
dňa 30.11.2012, ale až odo dňa 30.1.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby s prílohami

žalovanému ( v dôsledku čoho bola znížená aj výška úrokov z omeškania, ktoré boli odlišné v deň, ktorý
považoval za prvý deň omeškania súd oproti výške úrokov z omeškania ku dňu, ktorý považoval za prvý
deň omeškania žalobca).

18.Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobcu obsiahnutým vo vyjadrení k odvolaniu, ktorý poukázal

na obsah Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických telekomunikačných služieb
(článku 16 bodu 16.3), v zmysle ktorých došlo platne k doručeniu. Dôvodne žalobca považuje faktúry za
doručené, nakoľko žalovaný napriek tomu, že čerpal poskytované služby a mal vedomosť, že zúčtovacie
obdobie je mesačné, v prípadoch, keď mu nebola doručená faktúra, uvedenú skutočnosť do 10-tich dní
po skončení zúčtovacieho obdobia neoznámil žalobcovi. Preto tento v súlade sVPP považoval v lehote

11 dní po skončení zúčtovacieho obdobia faktúry za doručené ( z uvedeného dôvodu považoval žalobca
svoju povinnosť doručovať faktúry za splnenú).

19.Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav,
vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. §191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia
správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a ani v odvolacom konaní nevyšli najavo také skutočnosti,
ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.20. Z uvedených dôvodov, keďže žalobca v odvolaní neuvádza žiadne iné skutočnosti ani relevantné
argumenty, ktoré by spochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku (v napadnutej časti) z hľadiska

skutkových alebo právnych záverov, odvolanie nemožno považovať za opodstatnené a z uvedených
dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi 181,76 € s prísl. ako vecne správny potvrdil.

21. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a §

262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nevznikol nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).