Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111222268
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111222268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a

členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpený JUDr. Ján Mišura,
advokát so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, proti žalovanému: W.. S. T., B. XX, G., W.: XX XXX
XXX, právne zastúpený Mgr. Karol Ševec, advokát so sídlom Hlavná 29, Prešov, v konaní o zaplatenie
9.354,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.
17C/238/2011-332 z 15.06.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol, žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 2.874,64 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/ z.č. 381/2001 Z.z.,
§ 420, § 427, § 428, § 429, § 431, § 442, § 788 ods. 1 a 3, § 789 ods. 2 a 4, § 790 písm. c/, § 791
ods. 2, § 792 ods. 1 a § 801 ods. 1-3 Občianskeho zákonníka. Výrok o trovách konania ustanovením

§ 142 ods. 1 OSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že poisťovňa Kooperativa pri zániku poistného nepostupovala v súlade s § 801
ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, keď nedoručila žalovanému výzvu na zaplatenie dlžného poistného,
ktorá mala obsahovať aj upozornenie, že poistná zmluva zanikne, ak nebude poistné zaplatené.
Naviac žalovanému nedoručila oznámenie o zániku poistenia pre nezaplatenie poistného s dátumom
23.11.2010 ku dňu 1.11.2009. Kooperativa poisťovňa síce predložila text tohto listu, ale je bez podpisu

a pečiatky a nepredložila žiaden listinný dôkaz o jeho doručení tvrdiac, že ho posielala bežnou poštou,
pričom žalovaný poprel, že by mu taký list bol vôbec doručený a o zániku poistenia nemá žiadnu
vedomosť. Kooperativa poisťovňa vyradila motorové vozidlo C. R. G zo súboru poistenia zodpovednosti
za škodu až 14.06.2010. Kooperativa so žalobcom uzatvorila 22.12.2009 dodatok k poistnej zmluve
č. XXXXXXXXX, ktorým zmenila dátum konca poistenia na dobu neurčitú, na základe ktorej potom
žalovaný v priebehu roku 2010 platil poistné. Zároveň listom z 28.12.2009 Kooperativa oznámila
žalovanému, že za obdobie od 15.10.2009 do 01.01.2010 dlhuje 181,33 Eur ako nedoplatok poistného.

List označila ako Príloha k avízu na úhradu poistného - vyúčtovanie zmien spracovaných ku dňu
27.12.2009 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX pričom v texte tohto listu nie je žiadna zmienka o zániku
poistenia v prípade jeho neuhradenia v zmysle § 801 OZ resp. o tom, že poistenie zaniklo 01.11.2009.
Z uvedených listinných dôkazov vyplýva, že samotná poisťovňa Kooperativa nevyradila žalovaného zpoisteniaprenezaplateniepoistného,lenevidovalanedoplatokzaobdobieod15.10.2009do01.01.2010
vo výške 181,33 Eur a uzatvorila so žalovaným dodatok k pôvodnej poistnej zmluve, ktorým sa predĺžila
platnosť tejto zmluvy na dobu neurčitú dňa 22.12.2009. Tieto skutkové dôkazy svedčia tomu, že

poistenie naďalej trvalo. K jeho zániku nedošlo spôsobom ako uvádza poisťovňa Kooperativa a preto aj
škoda, ktorá vznikla 22.01.2010 v súvislosti s dopravnou nehodou mala byť likvidovaná z tejto poistnej
zmluvy. Samotné oznámenie zániku poistenia pre nezaplatenie poistného, ktoré predložila poisťovňa
Kooperativa je s dátumom 23.11.2010, kedy mala oznámiť zánik poistenia k 01.11.2009, pričom
doručenie výzvy na nezaplatenie poistného podľa § 801 ods. 2 OZ nebolo žalovanému realizované

doručením výzvy poisťovateľa s upozornením o zániku poistenia pre nezaplatenie a žalovaný tak nemal
možnosť zistiť, že došlo k zániku poistenia. Naviac poisťovateľ prijal návrh žalovaného z 22.12.2009
o predĺžení zmluvy o zákonnom poistení na dobru neurčitú. Pri takomto postupe poisťovne nemožno
konštatovať, že došlo k zániku poistnej zmluvy pôvodnej uzavretej 30.12.2008. Zánik poistnej zmluvy
je viazaný na doručenie výzvy poisťovateľa na zaplatenie dlžného poistného s upozornením o jeho
zániku, ak nebude zaplatené a takúto výzvu poisťovňa žalovanému nedoručila. Ani samotná okolnosť

vzniku zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného nebola preukázaná, pretože polícia Zemského
policajného veliteľstva Horné Rakúsko neidentifikovala vodiča, ktorý mal zodpovedať za túto dopravnú
nehodu, označila ho ako neznámy vodič, ale len podľa kontrolného videa sa malo jednať o červený ťahač
návesubeznápisusmodro-žltoubočnicoufirmyF..Vočižalovanémunebolovedenéžiadnevyšetrovanie
v súvislosti s touto dopravnou nehodou a len v rámci svojho vlastného šetrenia poisťovacia kancelária

v Rakúsku identifikovala ŠPZ slovenského vozidla z fotografie tunelovej kamery, avšak tento záber je z
22.01.2010 o 14.10.53 hod., pričom k dopravnej nehode došlo o 14.09 hod., teda o 1 minútu a 53 sekúnd
skôr ako je vyhotovený snímok z tunelovej kamery. Nebolo došetrené v akej vzdialenosti od miesta
dopravnej nehody sa nachádzal tento snímací prístroj a na základe čoho bolo identifikované, že to mal
byť práve náves s ťahačom slovenskej značky, ktorý spôsobil dopravnú nehodu, keď vodič tohto vozidla

jednoznačne odmietol, že by bol účastníkom dopravnej nehody v tomto mieste tvrdiac, že sa pohyboval
po celú dobu jazdy tunelom v pravom jazdnom pruhu, ktorý mal prikázaný aj dopravnou značkou a
žiadnu dopravnú nehodu nespôsobil, nemal poškodené vozidlo a ani o dopravnej nehode nevedel, čo
vyplynulo z výsluchu vodiča C.. S. T.. Preto chýbajú aj skutkové dôkazy na základe ktorých by mohol
súd vyhodnotiť zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu podľa § 420 OZ a § 427 a nasledujúcich

zák. ustanovení OZ. S poukazom na vyššie uvedené skutkové a právne dôvody súd žalobu v celom
rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Odvolacie námietky žalobcu možno zhrnúť do dvoch
rovín: (i) súdu prvej inštancie vytýka, že pri otázke zániku poistenia vôbec nezobral do úvahy lex

speciális, ktorým je v tomto prípade ustanovenie § 9 ods. 4 z.č. 381/2001Z.z. s tým, že na danú
vec aplikoval nesprávne ustanovenie § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka, (ii) že nie je možno v
tomto spochybňovať skutkové a právne otázky vzniku dopravnej nehody, nakoľko na tie sa vzťahujú
právne predpisy krajiny, v ktorej ku dopravnej nehode došlo, čo bolo ustálené rakúskou kanceláriou
poisťovateľov, na základe čoho bol žalobca povinný v zmysle interných pravidiel uhradiť rakúskej strane

za žalovaného škodu spôsobenú jeho motorovým vozidlo. V tomto smere poukázal na interné pravidlá,
rozhodnutie komisie z 28.06.2003 o uplatňovaní smernice Rady 72/166/EHS a rozhodnutie Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/125/2013. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v plnom rozsahu
vyhovieť a priznať žalobcovi náhradu trov konania, alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný s tým, že má za to, že v čase dopravnej nehody motorové
vozidlo poistené bolo, že nebolo preukázané, aby ku škode došlo, a že poisťovni neprináleží zo zákona
rozhodovať o určení či tu právo na náhradu škody je alebo nie je. Súčasne poukázal na nejasnosti
ohľadom dokumentácie dopravnej nehody, jej popisu zo strany poškodenej, ako aj na čl. 3 ods. 4

poslednej vety zmieňovaného rozhodnutia komisie, v zmysle ktoré mal žalobca možnosť u rakúskej
strany preveriť si okolnosti dopravnej nehody. Napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť a uplatnil trovy
odvolacieho konania.

6. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca v tom zmysle, že zotrváva na svojich argumentoch s tým,

že rakúska kancelária vychádzala z videonahrávky, na základe ktorej ustálila, že vozidlo, ktoré škodu
poškodenej spôsobilo, patrí žalovanému, pričom priebeh nehody je popísaný aj v oznámení o škodovej
udalosti, a ten sa zhoduje zo zisteniami rakúskej strany.7. Žalovaný následne vo svojej reakcii na vyjadrenie žalobcu uviedol, že rakúska poisťovňa nemôže
vychádzaťibazdohadov,alezkonkrétnychpreukázanýchskutočností.Koznámeniuoškodovejudalosti
uviedol,žetovyplnilibazopatrnostiprostredníctvommaklérkysosprievodnýmlistom,zktoréhovyplýva,

že ku dopravnej nehode nedošlo a poistnú udalosť ohlasuje iba na základe informácie žalobcu.

8. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa

nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1
CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 CSP).

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

je nedôvodné.

10. Odvolací súd postupujúc podľa § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu
ustanovenia § 9 z.č. 381/2001 Z.z., ktoré súd prvej inštancie pri rozhodovaní nepoužil. Žalobca proti
použitiu uvedeného zákonného ustanovenia nič nenamietal, pretože to je podľa jeho právneho názoru

pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Žalovaný k uvedenému zopakoval svoju právnu argumentáciu,
ktorú prezentoval v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, a to, že platenie poistného bolo
dohodnuté v splátkach a z poistných podmienok nevyplýva, že by bolo dohodnuté, aby nezaplatením
jednej splátky sa stalo splatným celé poistné, preto bola poistná zmluva v čase poistnej udalosti platná,
resp., že ak by pripustil, že poistenie zo zmluvy zaniklo k 01.11.2009, potom uzatvorením dodatku č.

1. z 22.12.2009 došlo k uzatvoreniu novej poistnej zmluvy od 01.01.2010 a k poistnej udalosti došlo
22.01.2010 teda počas platnosti zmluvy, lebo poistenie zodpovednosti zaniká po uplynutí jedného
mesiaca od jej uzatvorenia za predpokladu, že nebolo zaplatené poistné, čiže je platné minimálne
mesiac podľa § 9 ods. 4 z.č. 381/2001 Z.z. Podľa žalovaného dodatkom č. 1 sa uzatvorila nová zmluva
za obdobných podmienok ako pôvodná poistná zmluva, no na dobu neurčitú. Pre poistnú zmluvu o

povinnom zmluvnom poistení nie je zákonom predpísaná žiadna forma.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 30.12.2008 bola medzi poisťovňou Kooperatíva a žalovaným
uzatvorená poistná zmluva pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla - poistenie súboru motorových vozidiel č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo o.i. poistenie

motorového vozidla značky C., E. PO XXXCL. Začiatok poistenia bol stanovený na deň 01.01.2009
a koniec poistenia na deň 31.12.2009, teda išlo o zmluvu na dobu určitú. Celkové ročné poistné
bolo stanovené na sumu 79.622,-Sk, lehotné (quartálne) poistné bolo stanovené na sumu 19.905,-
Sk. Lehotné poistné bolo splatné ku 01.01.2009, 01.04.2009, 01.07.2009 a 01.10.2009, kedy nastala
splatnosť celého poistenia. Žalovaný zaplatil poistné iba za I. quartál, a to dňa 07.01.2009. Ďalšie poistné

už neuhradil.

12. V zmysle § 9 ods. 4 z.č. 381/2001Z.z. účinného v spornom období Poistenie zodpovednosti
zanikne tiež, ak poistné nebolo zaplatené do jedného mesiaca od dátumu jeho splatnosti, ak pre takýto
prípad nebola v poistnej zmluve dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti. Poistenie

zodpovednosti zanikne uplynutím tejto lehoty.

13. V dôsledku vyššie uvedeného potom poistné zaniklo ku 01.11.2009, pretože nebolo uhradené
do jedného mesiaca odo dňa jeho splatnosti. V tomto prípade ide o zánik poistenia ex lege, a to
na základe lex speciális, ktorým je vyššie uvedený § 9 ods. 4 z.č. 381/2001 Z.z. Ten totiž celkom

zrozumiteľne formuluje spôsob a okamih zániku poistenia. Ak lex speciális upravuje spôsob a okamih
zániku poistenia, nemožno potom podporne aplikovať aj ustanovenia lex generális, konkrétne § 801
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý pre zánik poistenia vyžaduje aj doručenie „kvalifikovanej výzvypoisťovateľa poistenému“. Tento právny názor bol vyslovený aj v rozhodnutí NS SR, sp. zn. 7MCdo
8/2013, na ktorý odvolací súd odkazuje, a s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.

14. Je pravdou, že dňa 22.12.2009 bol medzi poisťovňou Kooperatíva a žalovaným uzatvorený dodatok
č.1kvyššieuvedenejzmluvesúčinnosťouod01.01.2010,nadobuneurčitú.Jevšakvylúčenédodatkom
meniť už v tom čase neexistujúcu zmluvu. Básnicky povedané z otráveného stromu nemožno odtrhnúť
zdravé ovocie.

15. Tento dodatok v žiadnom prípade a to aj s poukazom na § 6 z.č. 381/2001 Z.z. upravujúci náležitosti
poistnej zmluvy nemožno potom považovať ani za novú zmluvu.

16. K dopranej nehode - škode malo dôjsť dňa 22.01.2010. Z vyššie uvedeného je potom bez pochyby
zrejmé, že v kritickom čase žalovaný nemal platne uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení
vzťahujúcu sa na motorové vozidlo, ktorým podľa tvrdenia žalobcu vodič žalovaného spôsobil dopravnú

nehodu - škodu. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani to, že žalovaný v priebehu roka 2010 platil
poisťovni a ani to, že k vyradeniu motorového vozidla zo súboru došlo až dňa 14.06.2010, pretože
poistná zmluva zanikla dňa 01.11.2009 a nová poistná zmluva platne uzatvorená nebola/nevznikla.

17. Závery súdu prvej inštancie o tom, (i) že pôvodná poistná zmluva z dôvodu nedoručenia

kvalifikovanej výzvy podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka nezanikla, (ii) že dodatkom č. 1 došlo
k zmene poistenia na dobu neurčitú, na základe ktorého potom žalovaný platil poisťovni poistné, (iii)
že k zániku zmluvy vôbec nedošlo, a preto škoda, ktorá vznikla v súvislosťou s dopravnou nehodou
mala byť likvidovaná z poistnej zmluvy, sú vo svetle vyššie uvedené nesprávne, nemajúce oporu ani vo
vykonanom dokazovaní, a ani na vec sa vzťahujúcej právnej norme, ktorou je § 9 ods. 4 z.č. 381/2001

Z.z.

18. Odvolací súd nespochybňuje, že nárok plynúci z § 24 ods. 7 z.č. 381/2001 Z.z. je regresným
nárokom, a nie nárokom na náhradu škodu. Ale aj tu musí byť podľa názoru odvolacieho súdu
jednoznačne ustálené, že škoda, za ktorú žalobca poskytuje z poistného garančného fondu poistné

plnenie, skutočne vznikla, a že za ňu zodpovedá subjekt, voči ktorému si žalobca uplatňuje tento
regresný postih. V prejednávanom prípade subjektom, voči ktorému by si mal žalobca uplatňovať tento
regresný postih, by mal byť žalovaný, pretože v čase dopravnej nehody ten nemal platne uzatvorené
povinné zmluvné poistenie.

19. Kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti (§ 24 ods. 2
písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov). Kancelária má právo proti tomu, kto
zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária

má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c/ a
podľa § 24a ods. 1 písm. a/. Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov
náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e/ ( § 27 ods. 7 citovaného zákona ).
Z článku 3.1 Všeobecných pravidiel uverejnených v Úradnom vestníku Európskej únie č. L192/23 s
nadobudnutím účinnosti od 01.07.2003 vyplýva, že keď je kancelária informovaná o dopravnej nehode

na jej území, spôsobenej vozidlom z inej krajiny, pristúpi k vyšetrovaniu okolností dopravnej nehody.
Podľa článku 3 bod 3 kancelária je oprávnená priateľsky likvidovať akékoľvek nároky alebo akceptovať
službu mimosúdneho alebo súdneho konania, ktoré môže zahrňovať výplatu náhrady škody. V zmysle
bodu 4 citovaného článku všetky nárok spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými
a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti,

náhrady škody poškodeným osobám a povinnému poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý
vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárii.

20. Odvolací súd má však naproti názoru žalobcu za to, že bez spoľahlivého a bezpečného záveru
o tom, že dopranú nehodu - škodu spôsobil vodič žalovaného motorovým vozidlo, ktoré v tom čase

nebolo poistené, nemožno založiť regresný nárok žalobcu voči žalovanému, pretože škoda, za ktorú
by mal v tomto prípade zodpovedať žalovaný nebola so všetkými atribútmi, ktoré vyžaduje zákon, tak
ako to správne uzavrel súd prvej inštancie, preukázaná. Neexistuje totiž rozhodnutie zo zákona na
to povolaného orgánu Rakúska o tom, že túto škodu spôsobil skutočne vodič žalovaného motorovýmvozidlom, na ktoré nebolo v tom čase platne uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Táto škoda je v
tomto konaní iba „prezumovaná“ rakúskou kanceláriou, pričom samotná prezumpcia stojí na „veľmi
tenkom jarnom ľade“, opierajúc sa iba o kamerový záznam, z ktorého nie možné bezpečne zistiť, či

vôbec, ak áno, potom za akých okolností, v akej miere sa vodič žalovaného podieľal na dopravnej
nehode, výsledkom ktorej by bola škoda tvoriaca základ regresného nároku žalobcu uplatňovaného v
tomto konaní. Nič na tom nemôže zmeniť ani existujúce hlásenie o vzniku škodovej udalosti, a to v
kontexte dátumu jeho vyplnenia, sprievodného listu k nemu, ako aj výpovede svedkyne I. o okolnostiach
jeho vypĺňania, z ktorej je zrejme, že sa tak stalo až na základe oznámenia žalobcu. V tomto je potom

záver súdu prvej inštancie správy, majúci jednak oporu vo vykonanom dokazovaní a jednak v na vec sa
vzťahujúcej právnej norme, ktorou je § 420 a násl. Občianskeho zákonníka. Na zvýraznenie správnosti
a k odvolacím dôvodom žalobcu poukazuje odvolací súd na ust. § 27 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., z
ktorého vyplýva, že kancelária má právo na náhradu toho, čo za toho, kto zodpovedá za škodu plnila.
Zo znenia uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že je oprávnená plniť nárok vo výške škody,
za ktorú subjekt, ktorý nie je poistený, zodpovedá. Uvedené nie je možné extenzívne vykladať tak, že

má nárok na plnenie aj toho, za čo by nepoistený subjekt nezodpovedal.

21. Preto je názor žalobcu v tomto smere nesprávny, a nemôže privodiť zmenu napadnutého
rozhodnutia. Na uvedenom nemôže zmeniť nič ani ustanovenie v Interných pravidlách, podľa ktorých
žalobca nebol povinný skúmať oprávnenosť všetkých položiek škody. Mohlo by to byť tak iba vtedy, ak

by od žalovaného nežiadal regresnú náhradu.

22. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania, ktorých výšku súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku aj riadne zdôvodnil.

23. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP).

24. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP, kde úspešnému žalovanému (odvolanie žalobcu bolo nedôvodné) bol priznaný nárok na náhradu

trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.