Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Kvetková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/21/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916200627
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916200627.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia
Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanej: X. E., K.. XX.XX.XXXX, I.
O. S. XX o zaplatenie sumy 3.311,59 Eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Žaloba s a z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Pôvodný žalobca: Všeobecná úverová banka, a.s. (ďalej len "pôvodný veriteľ") sa žalobou zo
dňa 08.01.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.311,59 Eur a prináležiaceho úroku z
omeškania. V žalobe uviedol, že predmetný nárok si voči žalovanému uplatňuje titulom nesplateného
úveru, ktorý bol žalovanému poskytnutý v súlade so zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej
karty VÚB, a.s. Na základe uvedenej zmluvy bol žalovanému schválený úverový rámec vo výške 1.350,-
Eur, pričom žalovaný bol povinný platiť pôvodnému veriteľovi štandardnú mesačnú splátku vo výške
45,- Eur s prihliadnutím na dohodnutý úrok vo výške 22,80 %. Žalovaný si však svoju povinnosť, včas
a riadne uhrádzať splátky úveru, neplnil.
2. Súd pôvodne rozhodol vo veci platobným rozkazom č.k. XXC/XX/XXXX-XX zo dňa 27.10.2016, voči
ktorému podal žalovaný odpor zo dňa 21.11.2016. V odpore žalovaný uviedol, že najprv mal schválený
úverový rámec vo výške 900,- Eur, ktorý sa po roku zvýšil na sumu 1.350,- Eur. Čerpanú sumu uhrádzal
v dohodnutých splátkach až do času, keď u neho nastali finančné problémy. Žalovanú sumu považuje
za nezmyselnú a neúnosnú, konanie žalobcu označil za "úžerstvo".
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Žiadosťou o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro
podpísanej zo strany žalovaného dňa 09.09.2009 a zo strany pôvodného veriteľa dňa 29.09.2009,
Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, výpismi z pôžičkovej
karty Quatro a vyhlásením predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 02.02.2013 vrátane doručenky
preukazujúcej prevzatie vyhlásenia žalovaným dňa 11.02.2013.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovné skutočnosti:
4. Pôvodný veriteľ uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu nachádzajúcu sa na tlačive označenom ako
"Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro", ktorú podpísal žalovaný dňa 09.09.2009 a pôvodný veriteľ
dňa 29.09.2009 (ďalej len "úverová zmluva"). V úverovej zmluve boli uvedené len dva údaje týkajúce
sa spotrebiteľského úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému (ako spotrebiteľovi), a to výška úverového
rámca - 900,- Eur a výška mesačnej úverovej splátky - 30,- Eur.5. Z výpisov z pôžičkovej karty Quatro v súvislosti s účtom č. XXXXXXXX/XXXX za obdobie od
29.09.2009 do 30.11.2015 vyplýva, že žalovaný čerpal peňažné prostriedky pôvodného veriteľa v
celkovej výške 1.737,74 Eur, pričom v prospech pôvodného veriteľa uhradil postupne sumu 1.365,- Eur.
6. Z Vyhlásenia o predčasnej splatnosti dlžného zostatku zo dňa 02.02.2013 súd zistil, že pôvodný veriteľ
vyhlásil okamžitú splatnosť celého neuhradeného zostatku úveru vo výške 1.608,77 Eur, pričom určil aj
lehotu na jeho zaplatenie, a to do 10 dní od doručenia tohto vyhlásenia žalovanému (ku ktorému došlo
dňa 11.02.2013).
7. Na pojednávaní konanom dňa 29.05.2017 žalovaný uviedol, že so žalobou nesúhlasí predovšetkým
z toho dôvodu, že pôvodný veriteľ postúpil svoju pohľadávku vyplývajúcu z úverovej zmluvy bez jeho
súhlasu, nakoľko on takýto súhlas pôvodnému veriteľovi nikdy neudelil. Ani pri podpisovaní úverovej
zmluvy dňa 09.09.2009 nebol poučený o možnosti postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa na iný
subjekt.Žalovanýďalejuviedol,žeokremvyhláseniapredčasnejsplatnostizodňa02.02.2013mužiadna
výzva pôvodného veriteľa, v ktorej by bol upozornený na to, že mešká s úhradou splátok, a v ktorej by
bol aj vyčíslený jeho aktuálny dlh, nikdy doručená nebola.
8. Súd sa prednostne zaoberal skúmaním aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v predmetnom konaní
a platnosti postúpenia pohľadávky pôvodného veriteľa na žalobcu, pričom dospel k nasledovným
skutkovým zisteniam a právnym záverom:
9. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého vyplýva
ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo uplatňovať si tento hmotnoprávny
nárok.
10. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého
súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy, a to aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu
nenamieta.
11. Postúpením pohľadávky treba rozumieť zmenu v subjekte záväzkového vzťahu, konkrétne zmenu
v osobe veriteľa, keď na základe zmluvy postúpi pôvodný veriteľ na nového veriteľa svoju pohľadávku,
ktorú má voči dlžníkovi, a to aj bez súhlasu dlžníka.
12. Postúpenie pohľadávky je upravené v ustanoveniach § 524 až § 530 Občianskeho zákonníka.
13. Postúpenie pohľadávky banky na iný subjekt je upravené v ustanovení § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len "ZoB").
14. Pri postúpení pohľadávky banky na iný subjekt musí banka rešpektovať jednak ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú všeobecné podmienky postúpenia, ale aj ustanovenie ZoB,
ktoré upravuje osobitné podmienky takéhoto postúpenia.
15. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB je potrebné si vykladať tak, že banka môže postúpiť svoju pohľadávku
z úveru splatného v splátkach na iný subjekt bez súhlasu dlžníka len za súčasného splnenia týchto
podmienok:
- dlžník nesplnil riadne a včas čo i len jednu splatnú splátku istiny úveru alebo úrokov, alebo ich časť,
- jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
- na zaplatenie omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný.
16. Uvedené plne korešponduje aj so stanoviskom Národnej banky Slovenska zo dňa 24.07.2014 k
podmienkam postúpenia pohľadávky banky na iný subjekt, ktoré aplikujú súdy pri svojom rozhodovaní
v obdobných právnych veciach. Národná banka Slovenska vo svojom stanovisku navyše uviedla, že
banka má za uvedených podmienok právo postúpiť celú, teda aj nesplatenú časť, pohľadávky z úveru,
pričom svoju pohľadávku môže postúpiť aj na iný subjekt, ktorý nemá postavenie banky a nemá bankové
povolenie na vykonávanie tejto činnosti.17. Listom zo dňa 02.03.2017 vyzval súd žalobcu, aby predložil výzvu podľa § 92 ods. 8 ZoB adresovanú
žalovanému zo strany pôvodného veriteľa v období pred postúpením pohľadávky (ktorá je predmetom
konania) na žalobcu a súčasne, aby predložil aj dôkaz o jej doručení žalovanému.
18. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.05.2017 súdu oznámil, že na podanej žalobe trvá, poukázal
na vyhlásenie okamžitej splatnosti dlžného zostatku úveru zo dňa 02.02.2013, avšak k existencii výzvy
podľa § 92 ods. 8 ZoB a jej doručeniu žalovanému sa nevyjadril žiadnym spôsobom.
19. Súd konštatuje, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania
skutočnosti, či pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu omeškaných splátok úveru výzvou podľa
§ 92 ods. 8 ZoB, ktorá by sa týkala prejednávanej úverovej zmluvy.
20. Ďalej súd konštatuje, že medzi pôvodným veriteľom, ako postupcom, a žalobcom, ako postupníkom,
nedošlo na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 19.09.2016 ku platnému postúpeniu
pohľadávky tvoriacej predmet tohto konania. Uvedené postúpenie je neplatné podľa § 39 Občianskeho
zákonníka pre obchádzanie zákona, konkrétne zákonného ustanovenia § 92 ods. 8 Zákona o bankách
z dôvodu absencie výzvy pôvodného veriteľa (banky) doručenej žalovanému.
21. Vzhľadom na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní súd žalobu v plnom
rozsahu zamietol.
22. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
23. Právne vzťahy postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik
právapovinností.Absolútnaneplatnosťprávnehoúkonunastáva priamozozákonaapôsobíodzačiatku
(ex tunc) voči každému. Z takéhoto právneho úkonu nenastanú právne následky, a to ani dodatočným
schválením, ani odpadnutím vady prejavu vôle. Súd musí na túto neplatnosť prihliadať, resp. musí z nej
vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu (ex offo) z úradnej povinnosti bez ohľadu na to, či sa niekto dôvodu
neplatnosti dovolal.
24. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
25. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
26. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky
alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so
splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku
postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
27.1 Základnou povinnosťou žalobcu v civilnom súdnom konaní je povinnosť tvrdenia a dôkazná
povinnosť. Žalobca je nielen povinný tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých svoj nárok odvodzuje, a
ktoré sú určené obsahom hmotnoprávnej normy, ale je zároveň povinný označiť a predložiť súdu
dôkazy na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení. Treba zdôrazniť, že obsah dôkaznej povinnosti,
ako povinnosti označiť a predložiť dôkazy, nie je totožný s pojmom dôkazného bremena. Dôkazné
bremeno predstavuje súhrn pravidiel umožňujúcich súdu rozhodnúť vo veci, ak nastane stav tzv.objektívnej neistoty nazývaný aj "non liquet" ("nie je jasné"), ktorý nedovoľuje súdu rozhodnúť v súlade s
hmotnoprávnym stavom, pretože výsledky vykonaného dokazovania nedávajú súdu podklad pre prijatie
záveru čo už o pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenej strany sporu, prípadne je tento stav dôsledkom
nepredloženia dôkazov alebo situáciou, kedy sa strana sporu dostáva do dôkaznej núdze. V podstate
ide o procesnú zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto
dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech.
27.2 Dôsledky neunesenia dôkazného bremena vyplývajú zo samotného rozdelenia dôkazného
bremena medzi stranami v spore, ktoré vychádza z teórie preukazovania skutočností právo
zakladajúcich. Každá strana tvrdí a dokazuje tie skutkové okolnosti, z ktorých jej právo vyplýva
a protistrana naopak tvrdí a dokazuje skutočnosti, ktoré toto právo vylučujú alebo zabraňujú jeho
uplatniteľnosti. Dôsledky neunesenia dôkazného bremena sa potom riadia jednoduchým pravidlom
neúspechu v spore stíhajúcim tú stranu, ktorá bola zodpovedná za preukázanie práva v jej prospech.
27.3 Pokiaľ teda žalobca v konaní nepreukáže pravdivosť, ale ani nepravdivosť, skutočností svedčiacich
o existencii jeho hmotnoprávneho nároku, súd nemôže rozhodnúť na základe ľubovôle, ale len cestou
aplikácie princípov dôkazného bremena, t.j. žalobu zamietne pre neunesenie dôkazného bremena
žalobcom.
27.4 Nie je povinnosťou žalovaného tvrdiť ani dokazovať skutočnosti, z ktorých žalobca svoje právo
odvodzuje, t.j. nezaťažuje ho v tomto smere dôkazné bremeno, a preto mu neunesenie dôkazného
bremena žalobcom nemôže byť na ujmu.
28. O nepriznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému súd rozhodol z toho dôvodu, že žalovaný
si v konaní žiadne trovy neuplatnil a ani zo spisu žiadne trovy v jeho prospech nevyplývajú. Je však
potrebné uviesť, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, by inak nárok na náhradu
trov konania podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku patril.
29. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
30. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Rimavská Sobota.
V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.
V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal
jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.
Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.