Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/617/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212228115
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7212228115.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr.Miroslava Sogu a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu B. O., X.. X.X.XXXX, F., Č. XX, zast.
Mgr. Karolom Kačalom, Košice, Hlavná 15, proti žalovanému H.. Y. R., F., Y. XX, za účasti intervenienta
Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rád 4, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 6.000
000,-eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 17C /251/2012-164 z 15.6.2015 Okresného
súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol, žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi
( v čase rozhodovania súdom), teraz intervenientovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzajúc z § 11, § 13 ods. 1,2 a 3, § 420 ods. 1 a 3 Obč. zák.( ich znenie citoval) , o.i., v odôvodnení
uviedol, že žalobca požadoval náhradu škody a nemajetkovej ujmy pôvodne v sume 6.000.000 eur ,
na tom skutkovom a právnom základe, že žalovaný ako súdny znalec vypracoval 28.6.2009 pre potreby

polícienepravdivýznaleckýposudok,nazákladektoréhopolíciavydalanepravdivéuznesenieaOkresný
súd (ďalej len OS) Košice - okolie nepravdivé uznesenie o predbežnom opatrení a rozsudok, ktorým
bol žalobca vylúčený z užívacieho práva k domu, čím žalovaný svojim pochybením poškodil žalobcu
na občianskej cti a z dôvodu vylúčenia z užívacieho práva k domu aj škodu. V priebehu konania
vzal žalobca žalobu včasti späť o zaplatenie 5.500.000 eur a žiadal náhradu nemajetkovej ujmy z
dôvodu pochybenia žalovaného pri výkone znaleckej činnosti. Následne , na pojednávaní 30.4.2015
vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie 490.000 eur a späť žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na

zaplatenie 10.000 eur. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že X.X.XXXX došlo k fyzickému
napadnutiu manželky žalobcom, v dôsledku čoho bola ošetrená v nemocnici Y. Š.. Na základe trestného
oznámenia z XX.X.XXXX, bolo voči žalobcovi uznesením OO PZ Veľká Ida č. ČVS: ORP-768/VI-
KS-2009 zo 14.9.2009 vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví, 14.9.2009 podal obvinený
(žalobca) sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry
č. 1Pv 469/09 z 22.9.2009 ako nedôvodná zamietnutá s tým, že je dôvodné podozrenie, že obvinený
(žalobca) sa dopustil prečinu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého uznesenia. V priebehu

konania boli vypracované dva znalecké posudky a to žalovaným 22.7.2009 a 10.11.2009 G.. H.. X.,
J.., 13.11.2009 bol OO PZ Veľká Ida podaný návrh na postúpenie veci Obvodnému úradu Košice -
okolie na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a uznesením Okresnej prokuratúry
Košice - okolie č. 1Pv 469/09 z 30.12.2009, bola vec trestného stíhania obvineného (žalobcu ) postúpenáObvodnému úradu Košice - okolie na prejednanie priestupku. Obvodný úrad Košice - okolie vydal
3.3.2010 rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým bol obvinený (žalobca) uznaný vinným zo
spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a bola mu uložená sankcia za priestupok (v

sume 35 eur). Ďalej zistil, že 17.12.2009 bola OS Košice - okolie doručená žaloba manželky žalobcu
na vylúčenie z užívania nehnuteľnosti spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, ktoré
bolo vydané. Dňa 11.1.2011 bolo rozsudkom OS Košice - okolie 11C/23/2008 rozvedené manželstvo
žalobcu a 10.10.2011 bolo rozhodnuté o jeho vylúčení z užívacieho práva k nehnuteľnosti v konaní
vedenom pod sp. zn. 11C/187/2009. Vzhľadom na to, že žalobca neuviedol, v akej sume žiada priznať

náhradu škody a v akej sume nemajetkovú ujmu titulom ochrany osobnosti (aj keď jeho splnomocnený
zást.uviedol, že žalobca sa domáha tak majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy), posudzoval súd vec
z oboch právnych dôvodov. Urobil záver, že skutočnosť, že žalovaný vypracoval znalecký posudok ,
žalobca v konaní preukázal, avšak nepreukázal, že žalovaný, aj pokiaľ bol tento posudok vypracovaný
pre účely trestného konania, porušil akúkoľvek svoju právnu povinnosť, že by vypracovanie znaleckého
posudku bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody u žalobcu a , že týmto posudkom spôsobil žalovaný

žalobcovi škodu a aj keď žalovaným vypracovaný znalecký posudok nebol napokon posudkom, z
ktorého vychádzal vyšetrovateľ, vypracovanie znaleckého posudku nie je v príčinnej súvislosti so
žiadnym protiprávnym konaním žalovaného, preto súd nárok žalobcu na náhradu škody ako nedôvodný
zamietol. Pokiaľ sa žalobca domáhal náhrady nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti podľa §
11 a nasl. Obč.zák. za zásah žalovaného do osobnostných práv žalobcu, ku ktorému malo dôjsť

konaním žalovaného, ktoré spočívalo vo vypracovanom „nepravdivom“ znaleckom posudku, ktorým
mala byť žalobcovi spôsobená ujma na cti a dobrom mene, ktorý bol podkladom pre trestné konanie a
„základom“ pre vypracovanie znaleckých posudkov Mgr. Lukáčovej a Mgr. Lipanovej (čo však žalobca
v konaní nepreukázal, len tvrdil, že posudok bol podkladom pre psychologické posudky), ktoré posudky
ovplyvnili zákaz styku žalobcu - otca so synom, a na základe ktorého mu nebolo umožnené užívanie

nehnuteľnosti, v ktorej býval a ktorá je v BSM, aj v tejto časti považoval súd za nedôvodný. Na základe
vykonaného dokazovania urobil záver, že v danom prípade , nie je daný základ nároku pre ochranu
osobnosti a náhradu nemajetkovej (i majetkovej) ujmy, pretože nebolo v konaní preukázané, že by
došlo k akémukoľvek neoprávnenému zásahu do osobnostných práv žalobcu konaním žalovaného,
resp. vypracovaným znaleckým posudkom, ktorý zásah by bol objektívne spôsobilý spôsobiť ujmu na

osobnostných právach žalobcu, teda zasiahnuť jeho dobré meno, česť, povesť a súkromie. Konštatoval,
že žalovaný tým, že vypracoval znalecký posudok na výzvu vyšetrovateľa OO PZ Veľká Ida, si plnil
len svoju zákonom danú povinnosť znalca. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný pri tomto
znaleckom úkone akýmkoľvek spôsobom (napríklad urážlivým konaním, zverejňovaním posudku, jeho
rozširovaním a pod.) neoprávnene zasiahol do osobnostných práv žalobcu a teda v tomto smere

žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani ohľadom preukázania základu jeho nároku. Zdôraznil, že v
danom prípade, k žiadnemu protiprávnemu zásahu do súkromia žalobcu nedošlo, že jeho konanie,
ktoré mu vytýkal žalobca, nie je zásahom objektívne spôsobilým zasiahnuť do osobnostných práv
žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že k zásahu do jeho osobnostných práv (cti, povesti a dobrého mena)
došlo v súvislosti s „nepravdivým“ znaleckým posudkom vypracovaným žalovaným, v dôsledku ktorého

sa mu rozpadlo usporiadané manželstvo, bol mu znemožnený (zakázaný) styk s mal. synom a bol
vylúčený z užívacieho práva nehnuteľnosti, že v blízkom okolí na neho hľadia ako na „domáceho
násilníka“, že tento „nepravdivý posudok“ bol podkladom pre vypracovanie znaleckých posudkov pre
účely súdnych konaní o rozvod manželstva a vylúčenie z užívania nehnuteľnosti, poukázal na to,
že z dôkazov je jednoznačne zrejmé, že tvrdenie žalobcu o tom, že znalecký posudok žalovaného

ovplyvnil, resp. , zasiahol do rozhodnutí súdu (OS Košice - okolie) , nie je pravdivé a správne, nakoľko
podstatnéjeto,žežalobcasadopúšťalnásiliaakospoločenskyabsolútnenetolerovanejformyspolužitia.
Znalecký posudok žalovaného nebol východiskom pre rozhodnutie vo veci predbežného opatrenia
dočasne sa zdržať užívania nehnuteľnosti, ani vo veci vylúčenia z užívacieho práva k nehnuteľnosti,
pretože o takéto rozhodnutia sa pričinil samotný žalobca svojim konaním. Poukázal na to, že znaleckým

posudkom Doc. MUDr. Nagya, PhD., nebolo vyvrátené to, že žalobca napadol manželku, že tento
znalec tiež vychádzal z lekárskych vyšetrení (a lekárskych správ) vykonaných bezprostredne po útoku
a následných vyšetrení, že žalovaný podával znalecký posudok na základe uznesenia OO PZ Veľká
Ida z 15.7.2009 (ČVS: ORP-768/VI-KS-2009), že znalecký posudok bol vypracovaný 22.7.2009, t. j.
XX dní po útoku žalobcu na manželku, preto žalobca nemôže vyčítať a klásť za vinu žalovanému, že

nevykonal vyšetrenie jeho manželky (konkrétne vyšetrenia moču s nálezom krvi v moči a následného
vyšetrenia a porovnania krvnej skupiny, čo ani nebolo jeho úlohou) a vychádzal z lekárskych správ a
nálezov vykonaných v nemocnici Košice - Šaca (keď poškodená manželka bola vyšetrená X.X.XXXX
C. X.X.XXXX), keďže v čase vypracovávania a podania znaleckého posudku , už poškodená nemalažiadne zdravotné problémy. Pokiaľ tvrdenia žalobcu smerujú k dĺžke práceneschopnosti poškodenej,
poukázal a citoval zo záverov znaleckého posudku z 22.7.2009 . Mal za to, že znalec -žalovaný ,
až po skončení práceneschopnosti poškodenej, ktorá bola za PN uznaná svojim všeobecným lekárom,

vypracoval znalecký posudok (22.7.2009, pričom PN p. O. trvala od X.X. G. XX.X.XXXX) a teda
znalec neurčoval dĺžku práceneschopnosti, len konštatoval, že „doba liečenia a doba trvania pracovnej
neschopnosti je pre takéto zranenia zhodná a trvá 14 dní“. Konštatoval, že súdu ani neprináleží
hodnotiť toto vyjadrenie znalca a skutočnosť, že znalec Doc. Nagy, konštatoval že „PN bola vystavená
od X.X.XXXX a ukončená XX.X.XXXX, V.. E.. XX dní po ľahkom úraze, od času úrazu X.X.XXXX

však až 18 dní, čo je neprimerane dlho vzhľadom na ľahký charakter úrazu“ (str. 13 ZP), tiež nie
je možné súdom posudzovať, navyše, ak tento znalec podával znalecký posudok 10.11.2009, teda
takmer po pol roku od úrazu. Pokiaľ žalobca tvrdí, že predmetným posudkom žalovaného a jeho
vinou musel podstúpiť operáciu bedrového kĺbu a stal sa invalidným, poukázal na Odborný posudok o
invalidite vypracovaný posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne (predložený žalobcom), z ktorého , o.
i., vyplýva, že žalobca už od r. 1992 poberal čiastočný invalidný dôchodok pre ľavostrannú koxartrózu

IV. štádia ako následok vrodeného vykĺbenia ĽBK, vpravo ide o koxartrózu II. št., že poškodenie
zdravia teda nie je v žiadnom prípade v príčinnej súvislosti so žalovaným vypracovaným znaleckým
posudkom a jeho zavinením. V danom prípade mal za to, že konanie žalobcu - vypracovanie znaleckého
posudku nemožno považovať za zásah, ktorý by bol objektívne spôsobilý čo aj len vyvolať akúkoľvek
ujmu spočívajúcu v porušení alebo v ohrození osobnosti a už vôbec nie ujmu spočívajúcu v znížení

dôstojnosti alebo vážnosti žalobcu v spoločnosti v značnej miere tak, aby žalobca bol oprávnený
požadovať náhradu nemajetkovej ujmy, a to aj z dôvodu, že žalovaný podaním znaleckého posudku len
vykonával činnosť prináležiacu znalcom a to, že bývalá manželka „používa“ tento znalecký posudok,
aby poškodila žalobcu, nemôže byť kladené za vinu žalovanému. Znalecký posudok žalovaného pritom
nebol jediným dôkazom v prebiehajúcom trestnom konaní. Podobne, ako v iných súdnych prípadoch,

bol vypracovaný kontrolný znalecký posudok, z ktorého napokon vyšetrovateľ PZ vychádzal. Napokon
aj podnet žalovaného z XX.XX.XXXX bol generálnym prokurátorom ako nedôvodný odložený, keďže
prokurátor nezistil v postupe orgánov prípravného konania pochybenie alebo nezákonnosť. Pokiaľ ide
o vylúčenie žalobcu z užívacieho práva domu, uviedol, že ani z uznesenia o nariadení predbežného
opatrenia (11C/187/2009-17 zo 7.1.2010; č.l. 3) ani z rozsudku (11C/187/2009-225; č.l. 134) OS Košice

- okolie nevyplýva, že súd vychádzal práve zo znaleckého posudku žalovaného, ale vychádzal z
dvoch v konaní vypracovaných, nezávislých znaleckých posudkov Mgr. Gabriely Lukáčovej a Mgr.
Lenky Lipanovej (psychológov), ktorými bolo potvrdené, že zo strany žalobcu dochádzalo k násiliu
voči manželke a deťom, že je u neho riziko agresívnych výbuchov a straty sebakontroly najmä v
situáciách konfrontačných, kvôli čomu súd zakázal styk žalobcu s mal. synom Alešom, že varujúcim

signálom pre súd bolo nielen agresívne správanie voči mal. synovi ale aj zľahčujúci a bagatelizujúci
postoj žalovaného k brachiálnej agresivite ako štandardnej výchovnej metóde. V rozsudku, ktorým
bol žalobca vylúčený z užívacieho práva k nehnuteľnosti súd zároveň považoval tvrdenie žalobcu (v
postavení žalovaného), že „...žalobkyňa (manželka) si vymýšľa, lebo mu chce ublížiť, čo bolo podľa neho
nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu (čo do fyzického napadnutia) lekára H.. Y. R., ktorého tiež

oklamala...“,zajednostrannéničímnepodložené(č.l.137).Vzhľadomnauvedenédôvodyžalobuvcelom
rozsahu zamietol. Súd v konaní nevykonal dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu Dunajská
streda8C/13/2014,vktoromkonanísažalobcadomáhavydaniabezdôvodnéhoobohatenia,ktorýdôkaz
navrhol zást. žalobcu , nakoľko predmetné konanie nesúvisí s prejednávanou vecou. Súd nevykonal
ani dôkaz navrhnutý zást. žalobcu výsluchom Doc. MUDr. Vincenta Nagy, PhD., nakoľko výsluch tohto

svedka považoval za neúčelný, keďže sa nejedná v danom prípade o posudzovanie, resp. hodnotenie
znaleckých posudkov, príp. konfrontáciu znalcov a predmetom konania nie je znalecký posudok, ale
náhrada škody, ani výsluchom H. O., ktorá bola dvakrát ako svedok predvolaná, na pojednávanie sa
nedostavila a po vykonanom dokazovaní súd nepovažoval za potrebné ju vypočuť. Súd taktiež ako
dôkaz nehodnotil žalobcom (čl. 140, 142) a zást. žalobcu (č.l. 155) predložené vyjadrenia žalobcu a

syna žalobcu, keďže tieto nesúvisia s prejednávanou vecou (týkajú sa iných konaní a iných znalcov).
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a keďže v tomto konaní bol plne úspešný
žalovaný, ktorý si ale náhradu trov konania neuplatnil, a vedľajšiemu účastníkovi žiadne trovy nevznikli,
preto im náhradu trov konania nepriznal.

3.Protirozsudkupodalvzákonnejlehoteodvolaniežalobcazodvolaciehodôvodu,žesúdprvejinštancie
neúplnezistilskutkovýstav veci,pretožemalvypočuťsynažalobcu-svedkaC.O.,jehobývalúmanželku
H. O. vo veci týkajúcej sa vylúčenia z užívania práva a ktorého dôvod na vypočutie bol dôkaz o tom,
že dôvodom na vylúčenie z užívacieho práva nikdy nebolo jeho zhoršené správanie, ale skutočnýmdôvodom bola manželská nevera manželky a následne naštrbené manželské vzťahy, ktoré aj zákonite
skončili rozvodom manželov. Ďalej v odvolaní opakoval skutočnosti uvádzané v žalobe a pred súdom
prvej inštancie, pokiaľ ide o vytýkané závery , uvádzané v znaleckom posudku vypracovaného znalcom

H.. Y. R. - žalovaným. Poukázal na to, že predmetný znalecký posudok bol určujúcim a dostatočne
relevantným dôkazom pre znalcov z odboru psychológie o ktorom sa vo svojom odôvodnení opieral súd
pri rozhodovaní o vylúčenie z užívacieho práva žalobcu. Opakoval, že tvrdenia o zhoršenom správaní
sa k synovi a k jeho matke v štádiu procesu sa ukázali ako nepravdivé a rovnako aj dôvody, ktoré
boli uvedené v znaleckom posudku MUDr. V. Segiňáka. Tvrdil, že súd v konečnom dôsledku viedlo

k nesprávnym záverom znalca z odboru psychológie, len pár dni po podanom posudku od MUDr.
Vladimíra Segiňáka. Poukázal na to, že konanie znalca MUDr. V. Segiňáka malo za následok závažné
zlyhanie polície vo vzťahu k nemu a podstatný vplyv na vyhotovené súdno-znalecké posudky v oblasti
psychológie,nazákladečohobolvykreslenýakoagresívnyčlenrodinyajehoužívacieprávobolosúdom
obmedzené. Zdôraznil, že konanie znalca bolo spoločensky neospravedlniteľné a ak by aj hypoteticky
nedošlo k škode na jeho právach (škoda bola spôsobená vo výške 10.000,-eur) v rámci právnej istoty

a z dôvodu porušenia základných ľudských práv garantovaných Ústavou SR je povinnosťou súdu
zabezpečiť práva účastníkov konania tak, aby nedošlo k ich porušeniu. Žiadal rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

4.Allianz-Slovenskápoisťovňa,a.s.pôvodnevkonanívedenompredsúdomprvejinštancievpostavení

vedľajšieho účastníka (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku) a od 1.7.2006 v postavení intervenienta, keďže má právny záujem na veci (§ 81 C.s.p.)
vo vyjadrení k odvolaniu , o. i., uviedla, že súdu nemožno vyčítať nedostatočné zistenie skutkového
stavu, ani nesprávne posúdenie predmetnej veci, že vykonal dokazovanie a na pojednávaní 15.6.2015
vyzval účastníkov konania na vyjadrenie, či majú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania, že účastníci

predniesli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p.
súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené, že z uvedeného je takto zrejmé, že žalobcom
uvádzaný odvolací dôvod nedostatočne zisteného skutkového stavu pre nevypočutie ním navrhovaných
svedkov neobstojí. Ďalej poukázala na celý priebeh sporu pred súdom prvej inštancie a na dôkazy
vykonané pred ním. Poukázala aj na to, že žalobcove tvrdenia sú absurdné a ničím nepreukázané,

že znalecký posudok MUDr. Segiňáka viedol k nesprávnym záverom znalca z odvetvia psychológia,
nakoľko sa jedná o rozdielne odvetvia, ktoré na seba nijak nenadväzujú (znalec MUDr. Segiňák je
znalcom z odvetvia chirurgie a traumatológie ) a ich závery sa nemôžu zjavne ovplyvňovať, pričom
tento jeho argument bol vyvrátený aj v konaní pred Okresným súdom Košice - okolie o vylúčenie z
užívacieho práva nehnuteľností. Rovnako za ničím preukázané a podložené nemala tvrdenie žalobcu

o zlyhaní polície v dôsledku vypracovaného znaleckého posudku znalca MUDr. Segiňáka. Zdôraznila,
že bez akýchkoľvek pochybnosti je zrejmé, že orgány polície, štátnej správy a súdnej moci vydali svoje
rozhodnutia, na základe bezpečne preukázanej skutočnosti, že zo strany žalobcu došlo ku fyzickému
násiliuprotinajbližším,pričomirelevantnoujeskutočnosť,akézraneniatýmtokonanímžalobcaspôsobil.
Vzhľadom k tomu, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by vychádzalo zo znaleckého

posudku MUDr. Segiňáka, práve naopak, všetky rozhodnutia sú založené na preukázanej existencii
fyzických atakov zo strany žalobcu, jeho nárok takto nie je dôvodný a preto je zamietavé rozhodnutie
súdu správne. Navrhla rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu opakoval skutočnosti uvádzané už pred súdom prvej inštancie a

zdôraznil, že znaleckú činnosť v odbore zdravotníctvo a farmácie, odvetvie chirurgia a traumatológia
vykonával od r. XXXX G. K.. XXXX, že počas trvania jeho znaleckej činnosti po uvedené obdobie, mu
táto činnosť nebola nikdy pozastavená.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379, viazaný odvolacími
dôvodmi uvedenými v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 387 ods.
1,2 C.s.p. ako vecne správny, lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil a
odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu

stotožňuje, lebo dôvody napadnutého rozsudku sú správne, na ktoré odkazuje odvolací súd v plnom
rozsahu.7. Žalobca v odvolaní uviedol odvolacie dôvody, pôvodne uvedené v § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. (teraz v
§365ods.1písm.e)C.s.p.) t.j.,žesúdnevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcich
skutočnosti a aj keď výslovne v odvolaní neuviedol odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.

t.j. , že súd vec nesprávne posúdil (teraz uvedený v § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. - rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) , zo skutočnosti uvedených v odvolaní ,
možno tieto podradiť aj pod tento odvolací dôvod.

8. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

9. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 C.s.p.) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom
len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr.
preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy
stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci

vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz,
ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli
tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej,
že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Strany sporu boli na pojednávaní 15.6.2015 poučení súdom podľa § 120 ods. 4 O. s. p, návrhy na
ďalšie dokazovanie nemali ( vrátane žalobcu ) a preto súd uznesením ( zápisnica na č.l.163) vyhlásil
dokazovanie za skončené, preto tento odvolací dôvod nie je daný. Okrem toho , žalobcom navrhované
dokazovanie až v odvolacom konaní , by vzhľadom na doposiaľ súdom vykonané dokazovanie bolo
nadbytočné.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. , vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému

skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený
skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú strany sporu na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.

12. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu , na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu, v ktorom sa
v podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo

a výstižne vyrovnal, resp. sa uvádzajú takmer aj také skutočnosti, na ktoré nemožno vziať zreteľ, lebo
nemajú nijaký právny význam.

13. K správnym a výstižným dôvodom uvádzaným v rozsudku súdu prvej inštancie, je potrebné dodať,
že v prejednávanom spore žalobca uplatňuje svoj nárok z titulu výkonu znaleckej činnosti žalovaného,

ktorá , o. i., vylučuje neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu, lebo ide o výkon iného subjektívneho
práva stanoveného zákonom. Výkon povinnosti , napr. svedeckej a znaleckej , v týchto prípadoch
sa jedná o zákonom stanovenú povinnosť fyzickej osoby vypovedať o určitých právne významných
skutočnostiach a nepravdivosť takejto výpovede je postihovaná len trestne, nie je možné svedka či
znalca úspešne žalovať o ochranu osobnosti za nepravdivú výpoveď (nepravdivý znalecký posudok) o

skutočnostiach, ktoré boli ich predmetom. Pokiaľ však pri takomto výsluchu svedka alebo znalca , príp.
obsahu znaleckého posudku znalec urazí inú osobu použitím napr. vulgarizmu, len v tom prípade je
možné sa úspešne domáhať ochrany osobnosti voči takému zásahu.14. V prejednávanom spore však neišlo o takýto zásah, išlo o výkon práva, resp. povinnosti znalca v
súdnom spore vypracovať znalecký posudok, čím je vylúčená neoprávnenosť (protiprávnosť) zásahu
lebo znalec neurazil žalobcu napr. použitím vulgarizmu, resp. iných invektív.

15. Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

16. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p..

17. Podľa § 396 ods. 1 C.s.p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

18. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaný a

intervenient si ich náhradu neuplatnili, preto im ich náhrada nebola priznaná.

20. Výsledok hlasovania -pomer hlasov 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).