Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714204914
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2714204914.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudcov: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobkyne: B. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom X.. Y. XXX/XX, M., zastúpenej advokátom: JUDr. Dalibor Kuciaň, Nitrianska č. 5, Piešťany, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpenej
splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, IČO:
47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Skalica č.k. 2C/270/2014-24 zo dňa 8. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RK-PC-661/14-
LP zo dňa 15.07.2014 vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria, rozhodcovský súd v Žiline so
sídlomVojtechaTvrdého793/21,Žilina.Onáhradetrovkonaniarozhodol,žežalovanýjepovinnýzaplatiť
žalobkynitrovyprávnehozastúpeniavsume362,64Euratodo3dníodprávoplatnostirozsudkukrukám
právneho zástupcu žalobkyne. Žalovaný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 331,50 Eur na účet
SK: XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX X. F. a.s., F. I. X, W. W. a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 52, § 53 ods. 1 až 14 Občianske zákonníka platného v čase
uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, § 40 ods. 1 písm. j), § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
a vecne tým, že rozhodcovským rozsudkom sp. zn. RK-PC-661/14-LP zo dňa 15.07.2014, vydaným
rozhodcom JUDr. Luciou Pohančeníkovou, ktorého preskúmanie je predmetom tohto konania, bola
uložená povinnosť žalobkyni zaplatiť sumu 1.898,46 Eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,04% denne a úrok
z omeškania vo výške 1,15% ročne zo sumy 64,29 Eur od 11.01.2013 do 17.01.2013, zo sumy 64,29

Eur od 11.10.2013 do 21.11.2013, zo sumy 64,29 Eur od 11.11.2013 do 21.11.2013, zo sumy 63,58 Eur
od 22.11.2013 do 28.01.2014, zo sumy 53,12 Eur od 29.01.2014 do 26.02.2014, zo sumy 34,05 Eur
od 27.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 64,29 Eur od 11.12.2013 do zaplatenia, zo sumy 64,29 Eur od
11.01.2014 do zaplatenia, zo sumy 64,29 Eur od 11.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 1.671,54 Eur od
07.03.2014 do zaplatenia a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania
dosiahne celkovo sumu 1.200,- Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je
žalovaná (v predmetnom konaní žalobkyňa) povinná platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške

5,25% ročne zo sumy 1.898,46 Eur do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo výške 31,80 Eur
a trovy právneho zastúpenia vo výške 321,75 Eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia právomoc rozhodcu
na rozhodovanie sporu je daná Rozhodcovskou zmluvou uzavretou medzi stranami, v ktorej sa žalobca
a žalovaný výslovne dohodli na tom, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnýmistranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy, s porušením, ukončením či neplatnosťou
Zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred
niektorým zo stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku, z ktorých je jedným aj v tejto

veci konajúci Stály rozhodcovský súd Victoria rozhodcovský súd v Žiline, pričom sa súčasne dohodli,
že výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

3. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že medzi účastníkmi vznikol právny vzťah

na základe uzavretej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100048479, ktorá je nepochybne zmluvou
spotrebiteľskou. Medzi účastníkmi zároveň vznikol právny vzťah na základe uzavretej Rozhodcovskej
zmluvy č. 8100048479 zo dňa 20.09.2012. Z predloženej Rozhodcovskej zmluvy mal súd preukázané,
že táto bola vopred naformulovaná ako zmluva štandardná a miesto rozhodcovského konania si
žalovaný jednostranne stanovil tak, ako je to dojednaná v bode 5. tejto zmluvy, teda spôsobom,
že spotrebiteľ sa musel nezvratne podrobiť takémuto dojednaniu, a tak riešiť prípadný spor medzi

účastníkmi úverovej zmluvy pred rozhodcom, ktorý je pre spotrebiteľa nepredvídateľný s vážnymi
pochybnosťami o objektívnosti a nestrannosti takéhoto rozhodcovského konania, keďže vopred bol
dodávateľom určený. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, čo je zrejmé aj z jej vopred
pripraveného formulárového znenia, keď spotrebiteľ žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť jej obsah.
Inštitút individuálne dojednanej podmienky je potrebné vykladať v súlade s cieľom Smernice č. 93/13/

EHS, podľa ktorej sa podmienka nepovažuje za individuálne dojednanú, pokiaľ bola navrhnutá vopred
a spotrebiteľ preto nemohol ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou. Povahu formulárovej zmluvy majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale
aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Rozhodcovská zmluva
uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom

slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva,
že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť,
resp. niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Z predloženej zmluvy nie je zrejmá ani skutočnosť,
na základe čoho sa žalobkyňa ako spotrebiteľ rozhodla podpísať takúto rozhodcovskú zmluvu, nie je
zrejmé, aké informácie žalobkyni ako spotrebiteľovi boli poskytnuté, pričom sa malo jednať o informácie

jasné, zreteľné, zrozumiteľné, čo znamená vylúčenie riešenia sporov z jurisdikcie všeobecných súdov
a určenia, resp. založenia právomoci na prejednanie sporov len v rámci rozhodcovských konaní.
Podpísanie samotnej zmluvy navodzuje priamu súvislosť so zmluvou o úvere, ktorý poskytol žalovaný
žalobkyni, keďže boli podpísané v ten istý deň. Nekalosť rozhodcovskej zmluvy videl súd aj v tom, že bol
dojednanýrozhodcavoveľkejvzdialenostiodmiestabydliskažalobkyneakospotrebiteľa,ktorejsveľkou

pravdepodobnosťou nikto s odbornou starostlivosťou nevysvetlil dôsledky rozhodcovskej zmluvy, pričom
sa jednalo o vopred pripravenú formuláciu rozhodcovskej zmluvy predloženej žalobkyne žalovaným
Vzhľadom na uvedené, súd má za to, že rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
a súčasne sa prieči dobrým mravom. Žalobkyňa teda ako spotrebiteľ preukázala existenciu zákonného

dôvodu, pre ktorý sa žalobou domáhala na súde zrušenia rozhodcovského rozsudku.

4. Na základe uvedeného súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy je neprimeranou
podmienkou, spotrebiteľ ňou nie je viazaný a táto je v rozpore s príslušnými ustanoveniami najmä §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj v rozpore s ustanoveniami smernice 93/13/EHS, podľa ktorej

spotrebiteľ nie je viazaný podmienkou, ktorá je nekalá. Vzhľadom na to, že neprimeraná podmienka
je zo zákona neplatná, súd má za to, že rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá a právomoc
rozhodcovského súdu nebola daná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemôže potom založiť právomoc
rozhodcu vo veci konať a rozhodnúť, preto je rozhodcovský rozsudok nulitný. Vzhľadom na to, že
neplatná rozhodcovská zmluva je dostačujúcim dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd

sa už ďalej podrobnejšie nezaoberal jednotlivými neprijateľnými podmienkami zmluvy o úvere.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni priznal právo
na ich náhradu. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia vyčíslené právnym zástupcom
žalobkyne v celkovej výške 362,64 Eur podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb, a to za 2 úkony právnej služby po á 61,85 Eur (prevzatie a príprava
zastúpenia, podanie žaloby), 2x režijný paušál á 8,04 Eur, 1 úkon právnej služby á 64,54 Eur (účasť
na pojednávaní dňa 08.12.2015), 1x režijný paušál 8,39 Eur. Cestovné výdavky pri použití osobného
motorového vozidla na pojednávanie dňa 08.12.2015 na ceste Piešťany - Skalica a späť, pri cenebenzínu 1,20 Eur/liter, 6,2 l/100 km x 1,20 Eur x 148 km + 0,183 Eur x 148 km = 38,09 Eur. Náhrada za
stratu času 8 polhodín (PN - SI - PN x 2x 4 polhodiny x 13,98) 111,84 Eur.

6. Žalobkyňa je s použitím ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) Zák. č. 71/1992 Zb. od platenia súdnych
poplatkov ako spotrebiteľ oslobodený, súd s použitím ustanovenia § 2 ods. 2 cit. zák. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu, pretože súd návrhu žalobkyne vyhovel. Súdny poplatok bol
vyrúbený podľa pol. 3, písm. c) Sadzobníka Zákona o súdnych poplatkoch v sume 331,50 Eur.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný s tým, že z odôvodnenia vyplýva, že všeobecný súd
posúdil uzavretú rozhodcovskú zmluvu ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že žalobkyňa
ako spotrebiteľ nemohla podstatne ovplyvniť jej obsah. Žalovaný napáda posúdenie rozhodcovskej
zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, nakoľko súd vychádzal z nesprávnych záverov a
výkladu pojmu individuálne dohodnutý. Individuálnosť znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa
určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto

podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie
oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Teda ho nebude zaväzovať na základe jeho vlastného
rozhodnutia a toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť uzavrieť v tomto prípade úverovú zmluvu
za takých podmienok, ako keby podmienku akceptoval. Ak by sa teda pojem individuálne dojednaný
mal zovšeobecniť, tak je na mieste záver, že ide o každé také ustanovenie, ktoré nielen spotrebiteľ

naformuloval, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ
mal reálnu možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho
postaveniav zmyslezánikuhlavnejzmluvy,jejneuzavretiaa podobne.V pomerochtejtovecipoukazuje
na dve základné oprávnenia, resp. možnosti povinného vo vzťahu k ovplyvneniu toho, či rozhodcovská
zmluva vznikne, eventuálne, či dôjde k jej zrušeniu. Práve možnosť dodatočného odstúpenia od

rozhodcovskej zmluvy sa z pohľadu vyššie uvedeného definovania pojmu individuálny javí ako základný
fakt, ktoré neguje závery súdu. Rozhodcovská zmluva totiž nevznikla za stavu, že by spotrebiteľ nemal
informáciu, že ju prijať nemusí. Táto informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy,
teda aj z hľadiska transparentnosti danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti
na strane spotrebiteľa. Naviac, keď v danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy

má za následok. V spojení s informáciou pri rozhodovaní o prijatí rozhodcovskej zmluvy je podstatné
prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy a
informovanie o tom, čo rozhodcovské konanie je. Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila
ani následne, kedy si žalobkyňa v lehote 14 dní, jej dĺžka je rovnocenná, ako s lehotami definovanými
napr. v zákone pre možnosť odstúpenia od zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo vrátenia tovaru

kúpeného na diaľku, mohla uzavretie rozhodcovskej zmluvy dodatočne prehodnotiť. Podporne poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline a to uznesenie sp. zn. 8CoE/4/2014 zo dňa 31.01.2014 ako
aj rozhodnutie Krajského súdu v Nitre vo veci sp. zn. 25CoE/22/2014, Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 1CoE/328/2013, ďalej rozhodnutie vo veci sp. zn. 15Co/439/2015 zo dňa 28.07.2015,
kde konštatoval, že obdobná rozhodcovská zmluva nie je žiadnou neprijateľnou podmienkou a je plne

platný právny úkon. Obdobne rozhodol aj Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. 13Co/111/2014,
v ktorom konštatoval o rovnakej rozhodcovskej zmluve, že ide o platný právny úkon a na základe
ktorého je založená právomoc rozhodcovského súdu na konanie. Súd prvej inštancie teda dospel k
nesprávnemu záveru o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Z napadnutého rozsudku pritom nevyplýva,
že by sa konajúci súd s obsahom rozhodcovskej zmluvy pri svojom rozhodovaní vôbec zaoberal a jej

obsah zohľadnil pri svojom rozhodovaní. Z rozsudku nie je zrejmé v čom je nepostačujúce poučenie,
resp. informácia v rozhodcovskej zmluve o tom, že žalobkyňa rozhodcovskú zmluvu nemusí vôbec
podpísať, aké dôsledky má jej uzavretie, či práve rozhodcovskú zmluvu zrušiť. Súd prvej inštancie sa
s obsahom rozhodcovej zmluvy nevyporiadal spôsobom aký predpokladá Občiansky súdny poriadok.
Okrem toho rozsudok neobsahuje ani vyhodnotenie obsahu danej zmluvy na strane druhej ani konkrétne

skutkové a právne závery, o ktoré sa súd opiera vo svojom tvrdení, že poučenie má byť nepostačujúce.
Tiež sa nevyporiadal ani s tvrdeniami, ktoré žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení, ktoré sa vzhľadom
na jeho obsah týkalo veci samej, pričom súd sa s ním v konaní ani nevysporiadal a ani ho neuvádzal
v napádanom rozsudku. Takýmto postupom došlo k odňatiu žalovaného možnosť konať pred súdom,
čím je daný dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Dôvodom na

zrušenie rozhodcovského rozsudku nemôže byť ani miesto rozhodcovského konania. Navrhol preto,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh v celom rozsahu
zamietne a žalobkyňu zaviaže na zaplatenie náhrady trov právneho zastúpenia pred súdom prvejinštancie, alternatíve, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie, pričom si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 87,51 Eur.

8. Žalobkyňa odvolanie nepodala, k doručenému odvolaniu podala písomné vyjadrenie prostredníctvom
svojho právneho zástupcu. Poukázala na to, že sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku
z viacerých dôvodov, okrem iného i z dôvodu uvedeného podľa § 40 ods. 1 písm. j) zákona o
rozhodcovskom konaní, nakoľko neboli v rozhodcovskom konaní zohľadnené všeobecné záväzné
právne predpisy ochrany spotrebiteľa. Taktiež nedošlo v samej podstate k uzavretiu obligatórne

písomnej zmluvy o úvere a to cez absenciu zmluvy samotnej. Žalobkyňa požiadala o úver vo výške
1.200,- Eur, pričom z karty klienta jednoznačne vyplýva, že zo strany žalovaného bol poskytnutý úver
v inej menšej výške a to 1.027,21 Eur, čo znamená, že nedošlo k stretu oferty a akceptácie, inými
slovaminedošlok riadnemuuzavretiupísomnejzmluvy,čopredpokladáa ukladázákonč.129/2010Z.z.
Taktiež samotná uzavretá zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, minimálne jednu, podľa zákona č.
129/2010 Z.z. a takto uzavretá zmluva o úvere sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa

sa domáhala jedným výrokom petitu návrhu zrušenia rozhodcovského rozsudku z viacerých dôvodov,
čo i dosiahla. K zrušeniu viedlo viacero ciest, pričom cieľ je a bol rovnaký a to zrušiť nezákonný
rozhodcovský rozsudok. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhla, aby odvolací súd zákonný rozsudok
ako vecne správny potvrdil a zaviazal k náhrade trov konania a to tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobkyni trovy konania titulom trov právneho zastúpenia k rukám jej právneho zástupcu vo výške 74,58

Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a
že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového
poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok vrátane závislých výrokov o trovách konania a súdnom
poplatku v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania

(§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), viazaný skutkovým
stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech,

keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislých výrokov o trovách konania a súdnom
poplatku je vo výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

11. Predmetom konania je nárok žalobkyne na zrušenie Rozhodcovského rozsudku Stáleho

rozhodcovského súdu Victoria, rozhodcovský súd v Žiline so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, Žilina sp.
zn. RK-PC-661/14-LP zo dňa 15.07.2014.

12. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovaného, je
predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel

k správnym skutkovým zisteniam a správne právne posúdil uplatnený nárok.

13. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tamojšom súde dňa 12.08.2014 domáhala zrušenia
rozhodcovského rozsudku č. RK-PC-661/14-LP zo dňa 15.07.2014 vydaného Stálym rozhodcovským
súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline a náhrady trov konania. Zrušenia rozhodcovského rozsudku

sa domáhala z dôvodu, že neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská
zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, spor
zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilým na rozhodovanie rozhodcovským súdom, pretože nie sú
a ani neboli zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice a rozhodcovskýsúd pri rozhodovaní porušil všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo predstavuje
samo o sebe dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, žalobkyňa sa vopred nemohla skutočne
oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu (nikdy ich nevidela,

nečítala) a preto sú aj tieto zmluvné podmienky neprijateľnými podľa § 53 ods. 4 písm. a) OZ,
pretože znie na plnenie, ktoré je v rozopre s dobrými mravmi (§ 45 ods. 1 písm. c) z.č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní) a ktoré vzniklo z neprijateľných zmluvných podmienok (§ 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka). Predmetná rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok je zmluvou, ktorej obsah nemohol v žiadnom prípade spotrebiteľ ovplyvniť, to znamená, že

nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Rozhodcovská zmluva bola, je a vždy bude pre
žalovaného podmienkou poskytnutia úveru, je ním pripravená a určená, žalobkyňa nemala možnosť
podmienky zmluvy namietať a už vôbec nie meniť.

14. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právnerozhodnépreposúdeniežalobkyňouuplatnenéhonárokunazrušenierozhodcovskéhorozsudku,

ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre náležité zistenie skutkového
stavu a posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach
dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým
zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci vo vzťahu k požiadavke na
zrušenie rozhodcovského rozsudku, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie §

387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanému.
Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a
na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:

15. Súd prvej inštancie žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vyhovel, keďže dospel k záveru,
že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka),
a preto ako neprimeraná podmienka je zo zákona neplatná. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie o existencii

dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy (§ 45
ods. 1 písm. e) zák. 335/2014 Z.z.). Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel
k správnemu záveru, že žalobkyňa sa dôvodne domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku pre
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy.

16. Podľa zmluvy o revolvingovom úvere č. 8100048479 zo dňa 20.09.2012 bola medzi účastníkmi
konania uzavretá zmluva, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver v sume 1.200,- Eur s
dohodnutými mesačnými splátkami vo výške 64,29 Eur v počte 42 splátok, pri uvedenej RPMN 66,36%,
ročnej úrokovej sadzbe 70% a priemernej hodnote RPMN 45,60%. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej
zmluvy sú zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere.

17. Dňa 20.09.2012 žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili Rozhodcovskú zmluvu
č. 8100048479, kde v bode 5. je dojednané, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky
medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o RÚ, s porušením,
ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní

alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa
rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 01 Bratislava
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO: 44 826 460,

so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská bystrica
Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej
strane podávajúcej žalobný návrh.

18. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán

rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Význam
rozhodcovskej doložky je osobitný, pretože v prípade sporu súkromná osoba rozhodne o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach zmluvných strán, s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľmi vyjednaná, alevyplýva zo štandardného textu tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez
vysvetlenia spotrebiteľovi podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským
súdom je dôvodné predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci,

akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces neuvedomuje. Poskytovanie spravodlivosti musí mať
svoje limity aj pre súkromnoprávnu sféru arbitrov. Ide o rozhodovanie o právach a právom chránených
záujmoch osôb, ktoré môže výrazne zasiahnuť do života ľudí a ak sa majú akceptovať pri poskytovaní
spravodlivosti súkromnoprávne prvky, tak len s jednoznačnými garanciami vylučujúcimi pochybnosti o
férovom arbitrážnom konaní vrátane rozhodcovskej zmluvy.

19. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ods. 3,
ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa
považujú za individuálne dojednané. Práve žalovaná obchodná spoločnosť má problémy s dokázaním
individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy, pričom je nesporné, že ako úverové zmluvy, tak

rozhodcovské zmluvy sú formulárové zmluvy, ktoré bežne využíva žalovaný ako veriteľ pri uzatváraní
zmluvných vzťahov. Rozhodcovské zmluvy nie sú dávané ako alternatíva, ale skôr ako podmienka k
úverovým zmluvám.

20. Súd prvej inštancie preskúmaval žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru, ako aj rozhodcovskú

zmluvu podpísanú v ten istý deň ako bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere 20.09.2012. Pokiaľ
sa rieši otázka individuálneho dojednania, tak v rozhodcovskej zmluve v bode 1 sa uvádza, že dlžník
vyhlasuje a svojím podpisom potvrdzuje, že súhlasí s uzavretím tejto rozhodcovskej zmluvy. Ďalej
veriteľ v bode 2 prehlasuje, že uzavretie tejto rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a
vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. V bode 3 je poučenie dlžníka o

dôsledkoch jej uzavretia s tým, že v bode 5 je uvedené, ktoré rozhodcovské súdy môžu spor účastníkov
rozhodnúť a to:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna
56, 821 01 Bratislava, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici zriadený pri Victoria legal arbiter
s.r.o., IČO: 44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica.

Bližšie náležitosti rozhodcovského konania sú uvedené v bode 6 rozhodcovskej zmluvy.

21. V prejednávanom spore sa odvolací súd stotožňuje so záverom, že rozhodcovská zmluva nebola
individuálne dojednaná, išlo o tzv. formulárovú, vopred pripravenú zmluvu, ktorej obsah žalobkyňa
nemala možnosť ovplyvniť a nemala možnosť osobitne ovplyvniť jej znenie, pričom samotná skutočnosť,

že rozhodcovská zmluva bola uzavretá na osobitnom formulári odlišnom od zmluvy o úvere uzavretej
taktiež na vopred pripravenom formulári, nezakladá záver o jej individuálnom dojednaní. Súdna prax
je jednotná v tom, že za individuálne dojednanú zmluvu nemožno považovať tzv. formulárovú zmluvu,
t.j. zmluvu s vopred naformulovaným obsahom bez možnosti zmeny jej obsahu, prípadne výberu z
viacerých možností. Žalobkyňa nemala nielen možnosť ovplyvniť obsah tejto rozhodcovskej zmluvy,

ale ani sa s obsahom rozhodcovskej zmluvy dôsledne oboznámiť. Obsah textu rozhodcovskej zmluvy
obsahuje množstvo právnickej terminológie, bez vysvetlenia ktorej žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ
nemala možnosť v tak krátkom čase pochopiť skutočné právne dôsledky jednotlivých ustanovení,
vrátane rozdielu medzi konaním pred rozhodcovským súdom a pred všeobecným súdom. Pretože
je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť

rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam a že z hľadiska
ochrany spotrebiteľa si zmluvnú podmienku o riešení sporov zo zmluvy o úvere osobitne vyjednal.
Forma rozhodcovskej zmluvy a spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom spore
koncipovaná a žalobkyni predložená spolu so zmluvou o úvere, nesvedčí o individuálnom dojednaní,
ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok (ide o zmluvu o úvere a rozhodcovskú zmluvu,

obe podpísané v jeden deň za pochybnosti, či žalobkyni by bol poskytnutý úver aj bez podpísania
rozhodcovskej zmluvy), ktorým žalovaný sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej
kontroly. Okrem toho táto rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a tak ťažko možno očakávať od spotrebiteľa,
aby v tom čase vedel riadne vyhodnotiť aj možnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy. Žalovaný v

konaní nepreukázal ani tú skutočnosť, že by žalobkyňa mohla uzavretie rozhodcovskej zmluvy vylúčiť,
resp. zmeniť jej obsah, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného (§ 53 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Aj procesné pravidlá rozhodcovského súdu ponímajúce kontraktuálnuinkorporáciu prostredníctvom rozhodcovskej zmluvy sú totiž súčasťou zmluvného vzťahu strán a ako
formulárový produkt podliehajú súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.

22. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ ide rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa
je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno
odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý
spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva pre neho transparentný štátny súd.

23. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je svojim obsahom najbližšie problémovej
Rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany
a nie z pohľadu dodávateľa. Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula
neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo
odsunul. Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy,
ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila,

bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.

24. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá
rozhodcovského konania a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa
zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení

ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa
zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok
argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma a považuje to za konanie hraničiace so zlým
úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné, aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť
na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

25. Inak,nastranežalovanéhojedôkaznébremenopreukázať,žespotrebiteľ-žalobkyňasiindividuálne
vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy,
podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Súd sa preto nestotožnil s tým,
že rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi konania individuálne dojednaná. Žalovaný s odbornou

starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich
používania.

26. Ani zmluvná možnosť povinnej strany neskôr do 14 dní od uzatvorenia úverovej zmluvy,
od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, nerobí rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanou, pretože

nemožno odstúpiť od absolútne neplatného zmluvného dojednania. Ustanovenie § 48 Občianskeho
zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od zmluvy, ak je to v zákone ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku zrušuje. Základnou podmienkou
odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských sporoch je súd povinný ex offo
skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je v rozpore

so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky (§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť zmluvy a to neplatnosť
absolútnu. Preto žalobkyňa nemohla odstúpiť od neplatného právneho úkonu, ktorý nikdy nenastal. Súd
preto tento dôvod žalovaného nepovažoval za dôvodný.

27. Jednostrannosť a nekalosť rozhodcovskej zmluvy súd vidí v tom, že faktickým subjektom, ktorý
definuje, kto bude riešiť spor zo spotrebiteľskej zmluvy je v tomto prípade veriteľ, čiže žalovaný,
pretože tento zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve.
Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným, na základe ktorej rozhodcovský súd
odvodil svoju právomoc, sa javí ako absolútne nevyvážená a preto neprijateľná. Na uvedenom tlačive

sa doplnili len údaje žalobkyne, číslo a dátum uzatvorenia zmluvy. Rozhodcovská zmluva teda nesporne
nebola individuálne dojednaná.

28. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa

vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené a žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť
ani obsah zmluvy o úvere, ani rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať rozhodcovskú zmluvu ako
zmluvnú podmienku dojednanú individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, žespotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom
veriteľa na riadnom súde v mieste svojho bydliska. V samotnej rozhodcovskej zmluve tiež nie je
dostatočne objasnený rozdiel medzi konaním pred všeobecným súdom a konaním pred rozhodcovským

súdom a následky pre účastníka, ktorý rozhodcovskú doložku podpíše. Už viackrát bolo judikované, že
dojednávanie takejto rozhodcovskej doložky je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorú by žalovaný
nemal používať pri uzatváraní úverových vzťahov.

29. Správne preto súd prvej inštancie uzavrel, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná

a ako neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná, a teda sú splnené podmienky pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 45 ods. 1 písm. e) zákona č. 335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

30. Odvolací súd tiež dopĺňa, že okrem vyššie uvedených dôvodov, je zrejmé, že v dnom prípade
sa žalovaný so svojim nárokom podaním žaloby o zaplatenie pohľadávky voči žalobkyni obrátil

na Rozhodcovský súd Victoria legal arbiter s.r.o. v Žiline, tzn. na súd, ktorý vo vyššie popísanej
rozhodcovskej zmluve dohodnutý ani nebol a ani preto nebolo v jeho právomoci predmetný spor
rozhodnúť. Pokiaľ rozhodcovský súd založil svoju právomoc na dohodnutej rozhodcovskej zmluve, že je
jedným zo stálych rozhodcovských súdov, je to nepostačujúce, pretože účastníci rozhodcovskej zmluvy
si výslovne dohodli dva súdy, ktoré by v prípade platnosti rozhodcovskej zmluvy mohli spor prejednať,

pričom Rozhodcovský súd Victoria legal arbiter s.r.o. v Žiline, medzi dohodnutými súdmi nie je.

31. S poukazom na uvedenú argumentáciu odvolací súd potom rozsudok súdu prvej inštancie vrátane
závislých výrokov o trovách konania a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok zo žaloby
(osobitne odvolaním nenapadnutých) v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku

z dôvodu vecnej správnosti vo výroku potvrdil.

32. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, a preto jej zásadne v zmysle ustanovenia §
255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom

podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku.

33. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).