Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. september 2012

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/64/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112010790
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Mačura

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2012:8112010790.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Mariána Mačuru a prísediacich Verony

Bebkovej a Róberta Čížika dňa 13.9.2012 takto

r o z h o d o l :

J. I., B.. X.X.XXXX P. J., C.. L., O. X. P. Š. Č.. XX, C.. L.

j e v i n n ý, ž e

dňa 18.10.2011 okolo 13.30 hod. v obci P. Š., C. L., na mieste prístupnom verejnosti, v lesnom poraste
zvanom „Č.“ bezdôvodne fyzicky napadol tam prítomného G. O., B.. XX.X.XXXX a to tak, že motyku,
ktorú zobral obvinený do oboch rúk, zodvihol nad svoju hlavu a touto sa zahnal na hlavu poškodeného,
kde k zasiahnutiu hlavy nedošlo len z dôvodu aktívnej obrany poškodeného, ktorý proti úderu zodvihol
nad hlavu svoje ruky, v dôsledku čoho ho obvinený motykou zasiahol do predlaktia ľavej ruky a následne,
keď sa poškodený otočil a chcel od obvineného ujsť, obvinený ho motykou raz udrel do oblasti chrbta
medzi lopatky, čím poškodenému spôsobil pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého predlaktia ťažkého

stupňa, pomliaždenie a kožnú odreninu vľavo pri chrbtici, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru
zdravotníctvo vyžadujú liečenie spojené práceneschopnosťou v trvaní 19-21 dní,

t e d a

- dopustil sa fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, a čin spáchal

závažnejším spôsobom konania,
- dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v
úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, čin spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku, pričom
k dokonaniu trestného činu nedošlo,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu so
zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 139 ods.
1 písm. e/ Tr. zákona a § 127 ods. 3 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona

Z a t o m u s ú d u k l a d á :Podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 36 písm. j/ Tr. zákona a § 38 ods. 3 Tr. zákona, s prihliadnutím
na § 41 ods. 1 Tr. zákona a za použitia § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody

v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa§58ods.1písm.a/Trestnéhozákonamusúdpodmienečneodkladávýkontrestuodňatiaslobody.

Podľa § 59 ods. 1 Trestného zákona mu súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry L. podal dňa 6.6.2012 obžalobu B. J. I. pre prečin výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví
podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zákona na tom
skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 9.8.2012 obžalovaný vyhlásil, že je vo vzťahu ku skutku, ktorý
je mu v obžalobe kladený za vinu, nevinný.

Na základe uvedeného súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného G. O., Z. T..
W., čítaním svedeckej výpovede L. Y. a ďalších listinných dôkazov ako lekárskych správ, charakteristík

a iných.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v podstate vypovedal v súlade so svojou výpoveďou z prípravného
konania,pričompoprel,žebyniekedyudrelpoškodeného,stým,ževtendeňbolvykopaťdivéstromčeky
čerešne, ale na úplne inom mieste ako uvádza poškodený a to pri Židovskom cintoríne. Rovnako popísal

motyku s ktorou bol vykopať stromčeky ako motyku s kovovou čepeľou obdĺžnikového tvaru - cca 10
x 5 cm. Pričom uviedol, že políciu predmetnú motyku nevydal dobrovoľne ako je uvedené v zápisnici o
vydaní veci a že policajti prišli za ním domov až na druhý deň.
Vo vzťahu k poškodenému uviedol, že naposledy s ním mal konflikt pred 20 rokmi, a že si myslí, že si
to celé poškodený vymyslel keď ho videl ako kope stromčeky.

Na druhej strane priebeh skutku tak, ako je uvedený v obžalobe mal byť podľa prokurátora potvrdzovaný
svedectvom samotného poškodeného G. O., ktorý rovnako vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní
vypovedal konzistentne so svojou výpoveďou z prípravného konania, pričom jeho tvrdenia sú
osvedčované lekárskymi záznamami a aj závermi vyplývajúcimi zo znaleckého posudku č. 323/201,

ktorý vypracoval T.. T. W., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo.
Poškodený G. O. vypovedal o priebehu skutku tak ako ej uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Obžalovaný uviedol, že v ten deň 18.10.2011 išiel na bicykli ako zvyčajne skontrolovať les s tým, že
si všimol človeka v pokľaku ako niečo robí, videl vykopanú čerešňu a tak zišiel z bicykla, kde prešiel
cez priekopu širokú na 1 krok a vo vzdialenosti asi meter a pol od obžalovaného sa ho spýtal, že „co

porábace mladý pán.“ Na čo on sa prudko otočil a s motykou v ruke na neho vyskočil a chcel ho udrieť
násadou motyky, ale nie tou ostrou hranou, ale tupou, pričom svedok popísal, že šlo o motyku s hranatou
čepeľou, približne o veľkosti 8 x 12 cm. Na to dal si ruku nad hlavu a obžalovaný ho mal udrieť do
predlaktia, na čo sa otočil s tým, že ujde a po prvom kroku mal dostať opäť úder presne medzi lopatky,
na čo zabalansoval, ale nespadol a ušiel k bicyklu a po 50 metroch zavolal policajtov. Zároveň uviedol,

že ho obžalovaný neprenasledoval a jedine čo mu povedal bolo to počas prvého úderu, keď mu povedal
„boha ti zbujniku.“
Súd v konaní skúmal takto proti sebe postavené dve verzie priebehu skutku. Pred samotným
vyhodnocovaním vykonaných dôkazov súd považuje za potrebné zdôrazniť, že výpovede vyhodnocoval
s prihliadnutím na odstup času od spáchania skutku. O to starostlivejšie súd vyhodnocoval

jednak dôveryhodnosť jednotlivých výpovedí obžalovaného a poškodeného ako aj reálnosť priebehu
jednotlivých verzií skutku vo vzťahu k možným motívom jednotlivých aktérov konfliktu. Vyhodnocoval
ich teda s prihliadnutím na reálnosť konkrétnej situácie. Uveriť jednej verzii priebehu skutku len preto,
že súd neuverí druhej, je neprípustné.Vyhodnotiac takto všetky vykonané dôkazy v ich jednotlivosti, ako aj v ich vzájomnej súvislosti dospel
súd k nasledovným záverom:

Priebeh skutku ako ho popísal poškodený pri svojom výsluchu dňa 19.10.2011 je konzistentný, vnútorne
logicky neprotirečivý. Dôležitým faktorom pri posudzovaní dôveryhodnosti výpovede poškodeného bola
tá skutočnosť, že tento okamžite po útoku obžalovaného uvedené oznámil polícii. Ďalšou nespornou
skutočnosťou je to, že poškodený ako to vyplýva z lekárskej správy zo dňa 18.10.2011 spísanej o
15.45 teda krátko po samotnom skutku bol toho dňa vyšetrený na úrazovej chirurgii traumatologickej

pohotovostnej služby vo FNsP J.A. Reimana v L., pričom pri popise okolností zranenia už v tom čase
uviedol, že ho mal napadnúť I. P. I., Č. P. Š., kde presne popísal okolností tak, ako vo svojich výpovediach
v priebehu ako celého prípravného tak aj konania pred súdom.
Taktiež zranenia, ktoré poškodený utrpel zodpovedajú spôsobu vzniku zranení, ktoré mohli vyvstať z
priebehu skutku tak ako ho opísal vo svojej výpovedi. Uvedené potvrdzuje T.. T. W., znalec z odboru
zdravotníctva a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorý v záveroch svojho znaleckého posudku č.

323/2011 v podstate uviedol, že zranenia, ktoré poškodený utrpel mohli byť spôsobené tak ako to
popísal poškodený, keďže z prístupnej zdravotnej dokumentácie a vyšetrení poškodeného zistil, že
menovaný utrpel pomliaždenie a kožnú odreninu ľavého predlaktia ťažkého stupňa, pomliaždenie a
kožnúodreninuhrudníkavľavoprichrbtici.Uvedenéporaneniabolispôsobenétupýmipredmetmioužšej
a širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti strednou silou a prudkosťou a mohlo sa

tak stať s najväčšou pravdepodobnosťou pri dvoch úderoch do uvedených oblasti tupou hranou motyky
spôsobených druhou osobou. Z lekárskeho hľadiska ide v prípade uvedených poranení o poranenia
stredneťažké,ktorésinevyžadujúšpecifickúchirurgickúliečbu,ibadezinfekciukožnýchodrenín,telesné
šetrenie, užívanie liekov a mastí na tlmenie bolesti a urýchlenie vstrebávania opuchu, pričom k úplnému
vyhojeniu spravidla dochádza za 19 až 21 dní. V prípade, ak by bol poškodený zamestnaný potom by si

uvedené poranenia vyžiadali liečenie spojené s práceneschopnosťou v dĺžke 19 až 21 dní, pričom bol
obmedzovaný bolesťami v mieste poranení počas liečby v dĺžke 19 až 21 dní s klesajúcou intenzitou.
Zároveň znalec jednoznačne uviedol, že v prípade, ak by bol poškodený nebol nastavil ľavé predlaktie
voči úderu, ako to popisuje, došlo by k ohrozeniu životne dôležitý orgánov - hlavy a mozgu - a s
prihliadnutím na to, že v danom prípade šlo o staršieho človeka, kde je možné predpokladať určité

oslabenie kosti v oblasti hlavy ako aj zo skutočnosti, že hrúbka mozgovej klenby je u každého človeka
individuálna v priemere od 0,5 do jedného centimetra, by v prípade, ak by došlo k zasiahnutiu hlavy
poškodeného kovovou časťou motyky mohlo by dôjsť k prasknutiu lebečnej klenby s následným vznikom
pomliaždenia mozgu s vnútrolebečným krvácaním a to priamej poúrazovej komplikácii, ktoré by bez
lekárskeho ošetrenia mohlo viesť k smrti poškodeného.

Z prečítanej svedeckej výpovede svedka L. Y., povereného príslušníka Policajného zboru SR, ktorý
dňa 19.10.2011 realizoval počiatočné vykonávanie úkonov trestného konania v tejto trestnej veci, malo
vyplynúť, že nasledujúceho dňa po skutku prišiel mimo iné za obžalovaným, ktorý mu mal po jeho
výzve dobrovoľne vydať predmetnú motyku. Uvedené však obžalovaný poprel a uviedol, že nevydal

dobrovoľne predmetnú motyku. Z uvedeného dôvodu súd nebral pri svojom rozhodovaní do úvahy tú
skutočnosť, že sa mala predmetná motyka zaistiť. O tom ako vyzerala motyka však súd nemal pochýb,
keďže uvedené popísali vo svojej výpovedi zhodne nielen samotný obžalovaný ale i poškodený.

Súd pri vyhodnocovaní predmetných verzií priebehu skutku považuje za dôležité uviesť, že v priebehu

celého trestného konania nevyvstali žiadne také skutočnosti, ktoré by vzbudili nejaké dôveryhodné
pochybnosti o tom, že by poškodený choval voči obžalovanému také negatívne emócie, na základe
ktorých by bol obžalovaného krivo obvinil. Rovnako počas celého trestného konania nevystalo žiadne
podozrenie, že by poškodený trpel takými sociopatickými prejavmi, ktoré by vzbudzovali podozrenie, že
ide o osobu, ktorá by bola schopná inú osobu bezdôvodne obviniť zo spáchania násilia voči nemu.

Rovnako nespochybniteľnou skutočnosťou sú vyššie popísané zranenia, ktoré poškodený dňa
18.10.2011 utrpel a rovnako, že okamžite kontaktov políciu o čom svedčí záznam zo služby OO PZ v
W. zo dňa 18.0.011, kde je uvedené, že o 13:30 hod. šla hliadka preveriť oznámenie, že poškodený mal
byť napadnutý mužom, ktorého videl vykopávať mladé stromy čerešne.

Tomu, že poškodenému nešlo o získanie nejakého priameho prospechu voči obžalovanému, ako tento
naznačoval svedčí i to, že poškodený si v priebehu trestného konania svoje nároky na náhradu škody
ani neuplatnil. Súd považuje za dôležité na tomto mieste uviesť, že v prípade, ak by si ich aj uplatnil byuvedené neosvedčovalo opak, len uvádza jednu z ďalších okolností tohto prípadu, ktorá podľa názoru
súdu nepriamo poukazuje na osobu poškodeného a teda, že nemal zištné úmysly.

Za takejto dôkaznej situácie mal súd bez dôvodných pochybností za to, že výpoveď poškodeného G. O.
je dôveryhodná a potvrdzovaná ďalšími okolnosťami prípadu (okamžité oznámenie skutku, spôsobené
zranenia, jeho ošetrenie na pohotovosti a rovnako okamžité popísanie útočníka, ako aj absencia
akéhokoľvek zlého úmyslu voči obžalovanému) a na základe vyššie rozvedených úvah súd mal za to, že
skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete tohto rozsudku a konanie obžalovaného je potrebné

po právnej stránke posúdiť ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
v jednočinnom súbehu so zločinom ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zákona a § 127 ods. 3 Tr. zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Tr. zákona, pretože obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu
trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, čin spáchal na chránenej
osobe - osobe vyššieho veku, pričom k dokonaniu trestného činu nedošlo, pričom obžalovaný konal v

priamom úmysle podľa § 15 ods. 1, písm. a/ Tr. zák., pretože chcel spôsobom uvedeným v Trestnom
zákone porušiť záujem chránený týmto zákonom. Obžalovaný si musel byť vedomí, že úderom motyky
tou intenzitou ako udieral (vzhľadom na charakter spôsobených zranení) spôsobí aj ťažký následok,
avšak k tomu vzhľadom na obranu poškodeného nedošlo.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. inter alia, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa dopustil zločinu ublíženie na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., súd
zisťoval, ktorý z uvedených trestných činov je prísnejšie trestný. Keďže za zločin ublíženie na zdraví
podľa § 155 ods. 2 Tr. zák. zákon ustanovuje trest odňatia slobody na 4 roky až 10 rokov, ukladal trest
odňatia slobody v tejto trestnej sadzbe.

Súd ďalej vykonal dokazovanie v súvislosti s výrokom o treste a to najmä prečítaním pripojených
listinných dôkazov. Páchateľovi poľahčovalo, že pred spáchaním trestných činov viedol riadny život (§
36 písm. j/ Tr. zák. - doposiaľ nebol trestaný a rovnako ani priestupkovo riešený, že žije usporiadane,
je ženatý a jeho správanie na verejnosti je dobré - správa obce P. Š., odpis z registra trestov). Súd
zistil jednu priťažujúcu okolnosť - že spáchal viac trestných činov (§ 37 písm. h/). Za stavu ustálenia

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v pomere 1:1, súd neupravoval trestnú sadzbu zmysle § 38 ods.
2 Tr. zák. a tak prichádzalo do úvahy uloženie trestu v trestnej sadzbe od 4 rokov do 10 rokov.

Pokiaľ ide o uloženie trestu, súd vyhodnotil v intenciách § 34 a § 38 Tr. zák. všetky okolnosti prípadu,
ako aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu (najmä, že išlo o

jeden skutok) na jeho následok, zavinenie a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, na
postoj obžalovaného k spáchanému skutku.

Podľa § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej
týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa

za pokus trestného činu a ak vzhľadom na povahu a závažnosť pokusu má súd za to, že použitie trestnej
sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania.

Súd po zhodnotení okolností prípadu aplikoval pri uložení trestu odňatia slobody ustanovenie § 39 ods.

2 písm. a/ Tr. zák. a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v danom prípade u obžalovaného
išlo jednoznačne o vybočenie z jeho bežného správania a najmä skratovú reakciu a priamy výkon trestu
odňatia slobody by bol v tomto prípade neprimerane prísny najmä vzhľadom na osobu obvineného a
spôsobený následok.

Súd pri ukladaní trestu kládol najmä dôraz na individuálnu prevenciu trestu v snahe zabezpečiť nápravu
páchateľa a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, pričom bral do úvahy aj tú skutočnosť, že
obžalovaný doposiaľ nikdy nebol súdne trestaný a ťažký následok nenastal.Súd po vyhodnotení hore uvedených skutočnosti došiel k záveru, že obžalovanému zabráni v páchaní
ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienku na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne
iných odradí od trestných činov, trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov, pričom výkon tohto trestu

podmienečne odložil so skúšobnou dobou v trvaní 4 rokov.
Na základe vyššie uvedených skutkových a právnych úvah súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrových častiach rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlási v neprítomnosti

takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolaním môže napadnúť rozsudok obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním
napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh,
pokiaľ to nie je proti jeho vôli. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody. Odvolanie je treba podať na súde, proti ktorému rozsudku smeruje, a to v štyroch

vyhotoveniach.