Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 17CoE/127/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714203250
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7714203250.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov
JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti povinnému: Y. V., F.. X. XXXX/X, H., o
vymoženie 2.323,28,-eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,
Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, Bratislava, pod EX 2711/14, o odvolaní oprávneného proti

uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 9.3.2016, č.k.22Er/138/2014-19 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu vedenú na Exekútorskom úrade súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. pod sp. zn. EX2711/14 zastavil a vyslovil, že o trovách
exekúcie bude rozhodnuté po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie svojej pohľadávky priznanej mu exekučným titulom - rozhodcovským rozsudkom Stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., sp. zn. SR 03003/12 zo

dňa 13.7.2012. Súd prvej inštancie poverením zo dňa 4.3.2012 poveril súdneho exekútora vykonaním
exekúcie. Záväzok povinného vyplýval zo zmluvy o úvere zo dňa 6.7.2011 uzavretej medzi oprávneným
a povinným , na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 1000,- eur.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 39 ods. 4, § 44 ods. 2, § 57 ods. 1 písm. m/,
§ 243f ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok), § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 ods. 1,2, 3,4,
§ 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a iných úveroch a pôžičkách, § 4 ods. 7 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ,
§ 48 ods. 1 zákona č. 191/1950 Sb. Zákona zmenkového a šekového a uviedol, že oprávnenému
vznikla povinnosť ex lege doplniť návrh na vykonanie exekúcie o rozhodujúce skutočnosti, ktoré
sa týkajú vlastného vzťahu s povinným a tieto tvrdenia preukázať. V prípade, že rozhodnutie, ktoré

je exekučným titulom bolo vydané v spotrebiteľskom spore a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom, vzniká súdu povinnosť exekúciu zastaviť (ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučnéhoporiadku). Oprávnenýpodanímzodňa21.1.2016doplnilsvojnávrhnavykonanieexekúcie.
Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku bolo zistené, že účastníci uzavreli dňa 6.7.2011 zmluvu o
úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver. Exekučný súd zmluvu o úvere účastníkov

konania posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. V prejednávanej veci mal za nepochybné, že povinný
bol v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľom, pretože nebolo preukázané, že by pri uzatváraní zmluvykonal v rámci predmetu svojho povolania, zamestnania či inej podnikateľskej činnosti. Uviedol, že v
zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je rozhodcovský rozsudok vydaný
v spotrebiteľskej veci ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na ktorej

sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne.
Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovským rozsudkom bolo povinnému uložené zaplatiť
oprávnenému (ako žalobcovi) uplatnenú sumu s príslušenstvom na základe predloženej vyplnenej
blankozmenky. Zdôraznil, že celkový dlh povinného uvedený v zmenke prekročil najvyššiu prípustnú
sumu stanovenú zákonom a zároveň bol navýšený o ďalší úrok vo výške 0,25% denne. Súd prvej

inštancie uviedol, že nemožno akceptovať ani samotný rozhodcovský rozsudok, lebo rozhodcovský
súd nemal právomoc vo veci konať a rozhodnúť vzhľadom na kontinuálne uzatváranie rozhodcovskej
a úverovej zmluvy, ktorú konštantná judikatúra všeobecných súdov považuje za neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Rozhodcovský rozsudok vydaný v takom konaní je podľa záveru súdu prvej inštancie
nespôsobilým exekučným titulom, preto exekúciu zastavil. Poukázal aj na to, že sú naplnené všetky
podmienky pre zastavenie exekúcie aj podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku. O trovách

exekúcie rozhodne súdu prvej inštancie samostatným uznesením.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil
dôvodmi podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f/, písm. b/ a

písm. f/ O. s. p. Namietal správnosť posúdenia postavenia povinného súdom prvej inštancie ako
spotrebiteľa. Dňa 06.07.2011 uzavrel s povinným zmluvu o úvere č.XXXXXXXXX, na základe ktorej bol
povinnému poskytnutý úver na účel zamestnania, pričom povinný v zmluve o úvere uviedol aj osobitne
podpísal, že poskytované peňažné prostriedky sú na uvedený účel. Je teda potrebné vychádzať z toho,
že informácie uvedené povinným sú pravdivé a pre právnu kvalifikáciu povahy poskytnutého úveru

je úplne postačujúci prejav vôle uvedený v zmluve. Skutočnosť na čo konkrétne povinný následne
poskytnutý úver využil nie je podstatná. Zastával názor, že povinný nepreukázal, že v čase podpisu
zmluvy mu patrilo postavenie spotrebiteľa, preto zmluvu o úvere nie je možné podriadiť pod režim
spotrebiteľských úverov. Oprávnený na podporu svojej argumentácie citoval z rozhodnutí všeobecných
súdov SR. Ďalej uviedol, že v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie, ktoré je podkladom na

vykonanie exekúcie, nebolo možné prihliadnuť na ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch z dôvodu zákazu zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru
zmenkou, ktorá bola ustanovená v § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z. z. od 1.1.2011 do 30.4.2014
(t.j. 40 mesiacov) a jedinou sankciou za jej porušenie bola zodpovednosť veriteľa za škodu vzniknutú
porušením nemožnosti zabezpečiť splnenie dlhu zo spotrebiteľského úveru zmenkou veriteľom. V

zmenkovom konaní až do 22.12.2015 nebol súd oprávnený ex offo prihliadať na okolnosti, ktoré
sa zakladali na in personam vzťahoch medzi zmenkovým veriteľom a zmenečníkom. Dodatočná
povinnosť prihliadnuť na neprípustnosť použitia zmenky, ak nebola súdu uložená takáto procesná
povinnosť v čase konania o zmenkovom úroku, ako je od 1.1.2016 stanovená, je vo vzťahu k
právoplatným rozhodnutiam o zmenkových nárokoch prejavom porušenia ústavnej zásady ochrany

práv nadobudnutých v dobrej viere, nepochybne pravou retroaktivitou, pretože sa spätne zasahuje do
už priznaných nárokov. Rozhodcovský súd v konaní o zmenkovej pohľadávke nemohol prihliadnuť
na neprípustnosť použitia zmenky na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľského úveru, keďže
povinný námietku náhrady škody vzniknutej v dôsledku porušenia povinnosti nepoužívať zmenku
na zabezpečenie dlhu zo spotrebiteľského úveru neuplatnil (§ 17 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.

z.). Zákaz zmenky nemôže spôsobiť jej nevykonateľnosť, keďže zmenka je cenný papier a jej vznik,
aj keď je zakázaný nemožno poprieť. Ak súd nezistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
nemôže brániť výkonu práva zo zmenky. Uviedol, že aj keby zistil neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, opäť do 22.12.2015 na túto okolnosť musel upozorniť zmenkový dlžník námietkou. Uviedol, že
rozhodcovská zmluva je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, nakoľko umožňuje každej zmluvnej

strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo
súdneho konania, preto rozhodcovská zmluva nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom
riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Zdôraznil, že uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené
uzavretím rozhodcovskej zmluvy, ktorá je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou.

5. Súdny exekútor a povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.

6.Krajskýsúdakosúdodvolací (§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadokďalejlen„C.s.p.“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, prejednal odvolanie podľa § 379 a § 380C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania, pretože nejde o také odvolanie, na prejednanie ktorého
je podľa § 385 C.s.p. potrebné nariadiť pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Ak Exekučný zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí
exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných
po 1. apríli 2017.

8. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia,
na doplnenie jeho odôvodnenia a k odvolaniu oprávneného odvolací súd uvádza nasledovné:

9. V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 03003/12 zo dňa 13.7.2012 vydaný

rozhodcom JUDr. Michalom Rašlom. Tento rozsudok zaväzoval povinného zaplatiť oprávnenému
sumu 2323,28,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 2323,28,- eur od
29.1.2012 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 2323,28 eur od 14.03.2012 do
zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 495,50 eur. Právomoc rozhodcovského
súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka zakotvená v bode

14 všeobecných obchodných podmienok oprávneného ako súčasti zmluvy o úvere uzavretej medzi
oprávneným a povinným dňa 6.7.2011.

10. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je
povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v

každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade
zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu,
musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať.

11. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého je exekúcia vykonávaná, je

spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že
exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného
konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 9.12. 2010, sp. zn. II. ÚS 545/2010-15.

12. Podľa § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v

čase uzavretia zmluvy účastníkov Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme a zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci s spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

14. Nemožno súhlasiť s tvrdením oprávneného, že v predmetnej veci zmluva o úvere účastníkov konania
nie je zmluvou spotrebiteľskou.

15. Oprávnený je právnickou osobou a v čase uzavretia úverovej zmluvy a aj v súčasnosti má v predmete

činnosti poskytovanie spotrebiteľských úverov (predtým poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a ako
veriteľ poskytol povinnému úver. Pre posúdenie zmluvného vzťahu účastníkov zmluvy je rozhodujúc jej
obsahzhľadiska,čispĺňazákonnépodmienkypreprávneposúdeniezmluvyakospotrebiteľskéhoúveru.
Je pravdou, že v zmluve o úvere je za textom „Dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté
na výkon“ krížikom v okienku vyznačené „povolania“. Nie je však zrejmé, či toto vyznačenie urobil

povinný. Odvolací súd zastáva názor, že ak zmluva o úvere obsahuje len všeobecný údaj o uzavretí tejto
zmluvy na účel povolania, ktorý však neposkytuje odpoveď na otázku, aké povolanie povinný vykonáva a
aký konkrétny súvis s takýmto povolaním má uzavretie zmluvy, nemožno takúto zmluvu vyňať z aplikácie
zákona č. 258/2001 Z. z.16. Predmetná zmluva o úvere spĺňa všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 - § 54
Občianskeho zákonníka a zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto ju súd prvej

inštancie správne posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie
vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto
neprijateľná podmienka absolútne neplatná. Táto nerovnováha je zrejmá aj v prejednávanej veci, kde
rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom,
ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka nie je o

možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá,
a teda, či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.

22. Odvolací súd v tomto prípade zastáva názor, že predmetnú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú
podmienku, lebo praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že

spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou
osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v zmluve a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu
účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

23. Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
i povinnosť posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je
rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Pokiaľ oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd

oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

25. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods.

2 Zákona o rozhodcovskom konaní).

26.Zcitovanýchustanovenívyplýva,žepreplatnosťrozhodcovskejzmluvy,resp.rozhodcovskejdoložky
sa vyžaduje písomná forma. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou (§ 40ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou). V prejednávanej veci povinný podpísal zmluvu o úvere, ktorá
však neobsahuje rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka je vo všeobecných podmienkach
poskytnutia úveru - VOP 14, s ktorými síce povinný vyslovil v zmluve súhlas, tieto však nepodpísal.

Medzi účastníkmi konania teda nedošlo k uzavretiu platnej rozhodcovskej doložky, pretože dohoda
o rozhodcovskej doložke nie je zmluvnými stranami podpísaná, preto je takáto dohoda absolútne
neplatná (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011).
Rozhodcovský súd nebol preto bez platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky
oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.

27. Dôvodom na zastavenie predmetnej exekúcie bola neplatná rozhodcovská doložka, ktorá
neoprávňovala rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodcovský rozsudok vydať. Uvedená skutočnosť
predstavuje vadu exekučného titulu, ktorú nemožno odstrániť a pre ktorú sa rozhodcovský rozsudok
stáva nespôsobilým exekučným titulom. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom na
vykonanie exekúcie.

28. Podľa § 57 ods. 1, písm. m) Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné
podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi

alebo so zákonom.

29. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie vydané dňa 9.3.2016 odvolací
súd považuje za správne, pretože bolo vydané po 23.12.2015, teda po nadobudnutí účinnosti novely
Exekučného poriadku - zákonom č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky súdny poriadok

aniektorézákony,vrátaneExekučnéhoporiadku. Súdprvejinštancievychádzal zplatnejprávnejúpravy
v čase rozhodovania o zastavení exekúcie.

30. Uvedená novela Exekučného poriadku podľa dôvodovej správy má vo zvýšenej miere ochrániť
práva povinných ako spotrebiteľov v exekučnom konaní, keď boli zaviazaní na plnenie zo zmenky

a v základnom konaní podľa § 57 ods. 1 písm. m/ Exekučného poriadku nebolo prihliadnuté na 1.
neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor
s dobrými mravmi alebo so zákonom.

31. Tým, že súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu pre neplatnú rozhodcovskú

doložku, táto novela - zákon č. 438/2015 Z.z. nemá vplyv na správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie,
pretože súd prvej inštancie prihliadal na neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
a oprávnený predložil rozhodcovskému súdu, aj exekučnému súdu zmluvu o úvere, ktorú súd prvej
inštancie správne vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, a ktorú zabezpečovala predmetná zmenka a
exekučný súd v napadnutom uznesení prihliadal na neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve,

čím bol naplnený účel uvedenej novely Exekučného poriadku - ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m/
Exekučného poriadku, podľa § 243f ods. 2 Exekučného poriadku.

32. Keďže neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie
a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe

neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt, súd
prvej inštancie správne uzavrel, že neboli splnené podmienky na vykonanie exekúcie, a preto dôvodne
exekúciu zastavil.

33. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s.

p. ako vecne správne potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nebol
v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli.

35. Rozhodnutie prijalsenátodvolaciehosúdupomeromhlasov3:0(§393ods.2poslednávetaC.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Podľa § 424 C.s.p. dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Podľa § 425 C.s.p. dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou,
na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427

ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov uvedených v § 429
ods. 2 C. s. p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).