Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Košice

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Juraj Tymko

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/521/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615207534
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Tymko
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7615207534.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Tymka a členov senátu
JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Pavla Tkáča, v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS, s.r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného JUDr. Veronikou Kubrikovou, PhD.,
advokátkou, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti povinnému S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W.
XXXX/X, G. T. D., o vymoženie 1 616,30 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 10Er/374/2015-18 zo dňa 25.04.2016, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1) Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekučné konanie a žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania.

2) V odôvodnení uviedol, že dňa 28.04.2015 mu bola predložená žiadosť o udelenie poverenia pre
vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1 616,30 eur s príslušenstvom a trov exekúcie. Žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie predchádzal návrh na vykonanie exekúcie doručený dňa
31.03.2015 súdnej exekútorke. Exekučným titulom, na podklade ktorého oprávnený podal návrh na

vykonanie exekúcie, bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. IDC12100332, ktorý vydal dňa 11.11.2011
STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
so sídlom Bratislava, Trnavská cesta 7, IČO: 35 862 882. Následne súd prvej inštancie citoval §
103, § 104 ods. 1, veta prvá, § 159 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
a uviedol, že v registri „Er“ súdu prvej inštancie bolo zistené, že pod č. k. 13Er/528/2013 bolo
vedené exekučné konanie vo veci rovnakých účastníkov pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo

výške 1 616,30 eur s príslušenstvom priznanej totožným exekučným titulom - rozsudkom STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
Bratislava sp. zn. IDC12100332 zo dňa 11.11.2011. Ďalej uviedol, že Okresný súd Spišská Nová Ves
uznesením č. k. 13Er/528/2013-40 zo dňa 26.05.2014 zastavil exekučné konanie podľa § 44 ods. 3
Exekučného poriadku po tom, čo bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie právoplatné
zamietnutá uznesením zo dňa 08.11.2103, potvrdeným odvolacím súdom uznesením zo dňa 31.03.2014

pre neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú doložku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a
vyššie citované zákonné ustanovenia súd prvej inštancie rozhodol tak, že zastavil exekučné konanie,
keďže mal preukázanú existenciu prekážky rozsúdenej veci ako neodstrániteľnej procesnej podmienky,
ktorá bola daná totožnosťou veci (totožnosť účastníkov konania a totožnosť predmetu konania) a
právoplatným zastavením konania v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 13Er/528/2013.3) Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie
zmeniť a súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo alternatívne napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4) Oprávnený namietal, že v danom konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (§ 205 ods. 2
písm. a/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), že doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm.
e/ O.s.p.), že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie (§ 221 ods. 1 písm. d/ O.s.p.), že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221
ods. 1 písm. h/ O.s.p.). Poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že súd

prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a rozhodoval nad
rámec zverenej právomoci. Konštatoval, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje
výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma
spôsobmi, a to tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia
zamietne.Podmienkyexekučnéhokonaniasúdotknutévzhľadom kprekážkeužzačatejveci,respektíve

k prekážke veci rozhodnutej až po vydaní exekučného príkazu. Namietal, že zamietnutie žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím vo veci samej, a preto nezakladá námietku
právoplatne rozhodnutej veci. Namietal aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta
a § 103 O.s.p., nakoľko exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec, o ktorej by sa mohlo
právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon. Z

povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavanej pôsobnosti.
V tomto štádiu súd nie je oprávnený rozhodovať ani o zastavení konania, pokiaľ sa nevysporiadal
s otázkou o udelení resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Ďalej
namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia
a odopretie možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd

vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu. Oprávnený v ďalšom poukázal na rôzne
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky.

5) Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č.

99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, bol Krajský súd v Košiciach ako
súd odvolací v zmysle § 34 CSP povinný pri rozhodovaní o odvolaní aplikovať CSP ako nový procesný
predpis.

6) Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 - 384 CSP, bez nariadenia
pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je, čo do výroku, ktorým bola
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, vecne správne a
preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

7) Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8) Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné
v podrobnostiach poukazuje podľa § 387 ods. 2 CSP a na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza nasledovné.

9) V podanom odvolaní oprávnený predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie prekročil zákonné
limity pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia a že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd
rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia a nie je oprávnený rozhodovať o zastavení
konania. Zároveň namietal aplikáciu § 251 ods. 4, § 159 ods. 3, § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p.,na exekučné konanie, odopretie možnosti vyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu a neprimerané
zvýhodňovanie povinného.

10) Podľa § 9a zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v
znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11) Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

12) Z citovaného § 9a Exekučného poriadku podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že pre exekučné
konanie platia procesné podmienky, ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového konania.
Na to nadväzujú aj dôsledky nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku
exekučného konania, súd exekučné konanie zastaví, a to práve vzhľadom na § 161 ods. 2 CSP v spojení

s§9aEP.Zohľadňujúcuvedenéskutočnostijepotrebnéajnaexekučnékonanieaplikovaťustanovenie§
230 CSP, podľa ktorého ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

13) Odvolací súd konštatuje, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) svojou podstatou patrí k
procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) je dôležitá v každom štádiu konania. Táto prekážka

nastáva predovšetkým vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy,
keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak
sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby
majú v novom konaní rovnaké, alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v skoršom konaní
žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, resp. či ten, kto v skoršom

konaní vystupoval ako žalovaný, má alebo nemá v novom konaní procesné postavenie žalovaného).
Ten istý predmet konania je daný vtedy, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom
vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. ak vyplýva z rovnakého skutku).
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, určitý skutkový dej (skutok), ak bol po právnej
stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne (a tiež inak) (uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/42/2006 zo dňa 01.01.2011).

14) Vzhľadom na vyššie uvedené sa tými istými účastníkmi exekučného konania rozumejú osoby
oprávneného a povinného totožné ako v inom exekučnom konaní, v ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté,prípadneichprávninástupcoviaatouistouvecoujesamotnáexekúciaprevymoženiepráva

oprávneného na podklade rovnakého exekučného titulu. Uznesenie o zamietnutí žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je potrebné považovať za meritórne rozhodnutie,
avšak nie každé takéto rozhodnutie zakladá prekážku rozsúdenej veci. V každej veci je preto nutné
skúmať a zohľadniť z akého dôvodu bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá respektíve z akého
dôvodu bola exekúcia zastavená a až následne môže súd prijať záver o existencii vady podmienok

konania spočívajúcej v prekážke rozhodnutej veci.

15) V posudzovanej veci súd prvého stupňa zistil, že oprávnený už dňa 19.06.2013, podal proti
povinnému návrh na vykonanie exekúcie, ktorým sa voči povinnému domáhal vymoženia pohľadávky
vo výške 1 616,30 eur, na základe rovnakého exekučného titulu ako v tomto konaní - rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn.
IDC12100332 zo 11.11.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2012 a vykonateľnosť dňa
23.01.2012. V predmetnej exekučnej veci teda oprávnený žiadal vykonať exekúciu medzi rovnakými
účastníkmi a na základe rovnakého exekučného titulu pre vymoženie rovnakého práva ako v konaní
vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod sp. zn. 13Er/528/2013. Toto exekučné konanie

sa skončilo uznesením, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá č. k. 13Er/528/2013-15 zo
dňa 08.11.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 12CoE/19/2014-34 zo dňa
26.05.2014. Okresný súd následne uznesením č. k. 13Er/528/2013-40 zo dňa 26.05.2014 exekučné
konanie zastavil v súlade s § 44 ods. 3 Exekučného poriadku.

16) Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd zastáva právny názor, že konanie vo veci 13Er/528/2013
na Okresnom súde Spišská Nová Ves, založilo prekážku veci rozhodnutej, a teda pokiaľ v totožnej veci
podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie, v takomto exekučnom konaní nemožno pokračovať.17) K námietkam oprávneného ohľadom odopretia možnosti vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu,
nakoľko podľa jeho názoru exekučný súd vykonával samostatné nové dokazovanie skutkového stavu
odvolací súd ešte dodáva, že v tomto štádiu konania súd dokazovanie nevykonáva. V tomto štádiu

exekučného konania postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami
vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho založených listín. Z uvedeného dôvodu neobstojí ani táto
námietka oprávneného.

18)Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutéuznesenieakovecnesprávnepodľa

§ 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19) O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd podľa § 262 CSP v spojení s § 255 CSP rozhodol
tak, že stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nebol v konaní úspešný
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

20) Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods.1 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.