Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/495/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115230093
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8115230093.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: D. S., N..

XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, XXX XX W., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, Advokátska
kancelária so sídlom Sov. hrdinov 163/66, Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 983
EUR a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 983 EUR spolu s 5,05 %-tným ročným úrokom
z omeškania od 16.1.216 do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti ohľadom priznania úroku z omeškania z istiny v sume 983 EUR, ktorá predstavuje
bezdôvodné obohatenie, žalobu z a m i e t a ,

III. určuje, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 23.4.2012 uvedená v bode
10 všeobecných obchodných podmienok je v časti poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce
náklady na vypracovanie uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,

je n e p r i j a t e ľ n á ,

IV. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 16.12.2015 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť
vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 983 EUR a určil, že zmluvná podmienka v zmluve o úvere č.
XXXXXXXXX zo dňa 23.4.2012 uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach - bod 10) o tej časti
poplatku, ktorej zodpovedajú dve tretiny, zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, je neprijateľná. Žalobkyňa zároveň žiadala, aby

súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť jej trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
V rámci žaloby poukázala na to, že dňa 23.4.2012 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere vo výške
100 EUR za poplatok 968 EUR s tým, že celkovú čiastku vo výške 1.968 EUR uhradí v 12 mesačných
splátkachpo164EUR.Akodôkazouhradenísumy1.983EUR(12x164EUR+15EUR)žalobkyňasúdu
predložila súdu prehľad úhrady splátok a pokút. Zo žaloby ďalej vyplýva, že poplatok vo výške 968 EUR
je z 2/3 tvorený nákladmi na vypracovanie uzatvorenej zmluvy, pričom žalovaný ale neposkytol žiadne
reálne plnenie za takýto poplatok a preto je podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľný,

naviac predmet administratívneho poplatku je neurčitý. Zo zmluvy nemožno zistiť, o aké administratívne
plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na
platnosť administratívneho poplatku a táto zmluvná podmienka, neposkytuje skutočné plnenie zo strany
veriteľa. V tomto ohľade poukázala aj na rozhodnutie súdneho dvora EÚ sp. zn. C-143/13 z 26.2.2015. Vžalobe žalobkyňa poukázala aj na to, že hrubá nerovnováha v právach v povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie sú ich
zákazníkom vopred známe, ani len svojim okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje sumu,

ktorú má spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za „niečo ako technickú
podporu“záviselnavýškeposkytnutéhoúveru.Žalovanývôbecnevysvetľuje,prečožiadavyššípoplatok
od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava menej.
Čo sa týka predmetného poplatku, žalobkyňa poukázala na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn.
11C/42/2012 zo dňa 13.9.2013, ktorý rozhodol o tom, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej

časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere spolu s administratívou s tým spojenou predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Predmetný
rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/219/2013-91 zo dňa
21.8.2014.
Žalobkyňa zároveň v žalobe uviedla, že sa stotožňuje s výkladom § 53a Občianskeho zákonníka ako
ho vyjadril Krajský súd v Banskej Bystrici svojím rozsudkom sp. zn. 14Co/321/2012 zo dňa 10.9.2013:

„Ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka sa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo
precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje
pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ
použil tú istú, alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia § 53a Občianskeho zákonníka
vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek

súdnom konaní označil za neprijateľnú alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného
rozhodnutia.“
Zo žaloby ďalej vyplýva, že pojem neprijateľná zmluvná podmienka vychádza z predpokladu, že ide
o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku
škode spotrebiteľa (čl. 3 ods. Smernice Rady 93/13 EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z

úradnej moci (§ 153 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, rozsudok súdneho dvora EÚ C-240/98
až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol
viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenie jej neplatnosti domáhal
(§ 3 ods. 5 veta prvá zák. č. 250/2007 Z.z.). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná (§ 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka), a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. Naliehavý právny

záujem daný zákonom sa nepreukazuje.
Zo žaloby taktiež vyplýva, že spotrebiteľský úver musí obsahovať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z.z. okrem iného, ročnú úrokovú sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov, výšky, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a priemernú hodnotu RPMN. Keďže predmetná zmluva
tieto náležitosti neobsahuje, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a keďže žalovaná zaplatila

poplatok vo výške 208 EUR, tento žiada vydať ako bezdôvodné obohatenie.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že „spornú“ zmluvu o úvere nemožno
považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere a preto nie je na mieste vzťahovať na ňu výlučne
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Dohoda zmluvných strán vylučuje aplikáciu dispozitívneho

ustanovenia Občianskeho zákonníka. Keďže Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu
spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne neupravuje osobitným zákonom a ak ide o kogentné
ustanovenie Občianskeho zákonníka je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch
aplikovať, pričom nie je relevantné, či ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny záväzkový
obchodný vzťah alebo fakultatívny obchodný záväzkový vzťah. Žalovaný zároveň poukázal na to, že

čo sa týka samotnej výšky príslušného poplatku tento v čase uzatvorenia zmluvy žalobkyni vyhovoval,
keďže nič voči jeho výške nenamietala, teda bolo na dobrovoľnom rozhodnutí žalobkyne, či na dané
podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Ohľadom poplatku sa žalovaný vyjadril, že 1/3-ina
predstavuje úrok v zmysle § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka a 2/3-iny náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou. Pokiaľ ide o výšku príslušného

poplatku, tento je v zmluve o úvere dostatočne jasne uvedený, výrazne napísaný, je uvedený hneď pri
sume poskytnutého úveru, teda žalobca musel vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia a mal okamžite pri
podpisovaní zmluvy o úvere vedomosť, aká je cena úveru.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že predmetný poplatok nie je podľa názoru žalovaného v rozpore zo
zásadami poctivého obchodného styku. V ustanovení § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka sa uvádza,

že od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške,
inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Z uvedeného vyplýva,
že na prvom mieste je teda výška úrokov, ktorú si strany dojednali v zmluve a až ak nie je výška úrokovv zmluve dohodnutá, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona.
Žalovaný je zároveň toho názoru, že príslušný poplatok, ktorý v 2/3 predstavuje náklady na vypracovanie

a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou nevylučuje nárokovateľnosť
splnenia tohto záväzku. Dojednanie takejto platby ako záväzku nad rámec podstatných náležitostí
zmluvy o úvere zákonu neodporuje.
K uvedenému je potrebné poukázať aj na aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u
nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného

bankami. Podľa Vrchného súdu v Prahe je u nebankových subjektov potrebné postupovať inak. V týchto
prípadoch sú kedykoľvek poskytované pôžičky alebo úvery osobám, ktoré by pôžičku či úver od banky
nedostalipreistérizikospojenésosoboudlžníka.Jenutnévziaťdoúvahy,ževprípadetýchtopeňažných
prostriedkov je požadované v porovnaní s bankami menšie zabezpečenie a požiadavky klientov sú
vybavované omnoho pružnejšie, ako tomu býva u konzervatívnejších bánk, čo je ale vzhľadom na ich
zameranie pochopiteľné. Preto je logické, že s ohľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko sú

úroky požadované týmito nebankovými veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky. Pre zistenie
obvyklého úroku pre tento typ pôžičky je nutné zistiť, aká výška úrokov bola požadovaná obdobnými
podnikateľskými subjektmi v prípade zmlúv o krátkodobej pôžičke a úvere v určitom období.
Z uvedeného teda vyplýva, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že poplatok v časti nákladov
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je

neprijateľný, nie je dôvodná, nakoľko žalovaný poukazuje na skutočnosti nasvedčujúce tomu, že výška
poplatku uvedená v zmluve o úvere nie je v rozpore s platnými právnymi predpismi alebo v rozpore
s dobrými mravmi. Ide o štandardnú zmluvu vyhotovenú žalovaným, kde je presne uvedená výška
poskytovaného úveru a osobitne uvedená výška príslušného poplatku. Obsah zmluvy o úvere si mal
žalobca možnosť preštudovať a slobodne sa rozhodnúť, či podmienky, t.j. aj výšku príslušného poplatku,

uvedené v zmluve bude akceptovať a zmluvu podpíše, alebo nie. Žalovaný je názoru, že nie je možné
zbaviť sa zodpovednosti za vlastné (slobodné a vážne) konanie (bez nátlaku a tiesne) , len preto, že
žalobca si svoj právny úkon dodatočne rozmyslel.
Žalovaný zároveň citoval ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka a vyjadril názor, že zo zmluvy
o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, preto razantne odmieta, že by z

jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaný zároveň citoval ustanovenie § 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

3. Zo zmluvy o úvere zo dňa 23.4.2012 vyplýva, že žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 1.000
EUR, ktorý sa zaviazala žalovaná zaplatiť žalovanému zvýšený o príslušný poplatok vo výške 968 EUR

t.j. celkovo zaplatiť čiastku 1.968 EUR v 12 mesačných splátkach po 164 EUR počnúc dňom 15.5.2012.

4. Z bodu 10, veta druhá, všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú rubovou stranou zmluvy,
avšak nie sú podpísané, vyplýva, že 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú
náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojené.

5. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových

sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom

sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou
priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách
o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty

ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

6. Podľa § 11 ods. 1 cit. zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa §
9 ods. 2 písm. a) až k) ,
r) a y) a § 10 ods. 1 ,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

7. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v

rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 53a ods. 2 OZ, ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,

dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

10. Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54 ods. 3 OZ, v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo
zriadená na ochranu spotrebiteľa.

11. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

12. Podľa § 298 ods. 1 CSP, súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných

zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 298 ods. 2 CSP, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo

mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,
nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

13. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Keďže predmetná zmluva uzavretá stranami sporu dňa 23.4.2012 neobsahuje okrem iného
ani základné náležitosti ako je úrok, úroková sadzba, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN),
priemerná RPMN, predmetný úver sa minimálne z dôvodu absencie týchto základných zákonných
náležitosti považuje za bezúročný a bez poplatok a keďže žalobkyňa preukázateľne uhradila okrem
poskytnutého úveru vo výške 1.000 EUR aj poplatok vo výške 968 + 15 EUR, čo ani žalovaný

nerozporoval, súd zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy 983 EUR z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia, nakoľko sa jedná o majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu.

16. Súd zároveň poukazuje na to, že poplatok vo výške 968 EUR, ktorý je tvorený z 1/3 úrokom a z
2/3 „administratívnymi nákladmi“ a ktorý bol zaplatený v 12 mesačných splátkach predstavuje celkovo

96,8 % ročne, z čoho úrok predstavuje 32,27 % ročne, pričom výška priemernej úrokovej sadzby pri
úveroch splatných do jedného roka poskytovaná bankovými subjektmi predstavovala 15,3 % ročne, čo
predstavuje o vyše 100 % viac. Pokiaľ žalovaný namietal, že nemožno porovnávať bankové úrokové
sadzby s úrokovými sadzbami nebankových subjektov, keďže tieto poskytujú úvery s väčším rizikom,
tak pokiaľ by súd napr. pripustil, že úroková sadzba nebankových subjektov by bola vyššia maximálne

o 100 %, teda 30,6 % ročne, tak v danom prípade úroková sadzba 32,27 % prevyšuje aj túto hranicu,
čo je podľa názoru súdu v rozpore s dobrými mravmi a aj z tohto dôvodu možno zmluvu považovať za
neplatnú v časti zmluvného úroku.

17. Zo zmluvy o úvere vyplýva, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky a na druhej

strane záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť úroky. Z tohto teda vyplýva,
že tieto záväzky (dojednania) sú dojednaniami o hlavnom predmete plnenia a podľa názoru súdu ich
nemožno preskúmať z hľadiska prijateľnosti resp. neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Na druhej strane
ale bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa uhrádzala žalovanému aj poplatok, ktorý možno skrátene
nazvať ako „administratívny poplatok“, ktorý ale na základe vyššie uvedeného nie je dojednaním o

hlavnom predmete plnenia a z tohto dôvodu preto súd skúmal, či jeho dojednaním, došlo k značnej
nerovnováhevprávachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Súdvtejtosúvislosti
poukazuje na to, že v samotnej zmluve je uvedené iba to, že dlžník uhradí príslušný poplatok, bez
rozlíšenia na úrok a administratívny poplatok, keďže to vyplýva iba z, drobným písmom písaných,„všeobecných podmienok poskytnutia úveru“, pričom súd má za to, že tak dôležité údaje musia byť
súčasťou zmluvy. V tomto ohľade súd taktiež zvýrazňuje, že úlohou žalovaného ako dodávateľa bolo
určiť jasné a konkrétne podmienky, a to nielen vyjadrením celkovej výšky odplaty, ale aj uvedením

konkrétnej sumy t.j. aká je výška úroku v percentách a koľko úrok predstavuje v danom konkrétnom
prípade a obdobné údaje uviesť aj o „administratívnom poplatku“. Podľa názoru súdu je zároveň
viac ako pravdepodobné, že žalovaný takýmto spôsobom chcel „zakryť“ vysokú cenu úveru, pretože
administratívny poplatok nemôže byť v takejto výške premietnutý do celkovej ceny úveru, pričom už
zo zmyslu a pojmu administratívny poplatok je zrejmé, že tento poplatok sa týka vybavenia úveru,

jeho spravovania a pod., pričom banky vo všeobecnosti inkasovali za administráciu úveru oveľa nižšie
poplatky ( v súčasnosti už poplatky ani neuplatňujú) a takýto celkový náklad, ktorý predstavuje 2/3-iny
celkových nákladov nemožno označiť ako administratívny poplatok. Aj vyššie uvedené spôsobuje, podľa
názoru súdu, neplatnosť zmluvy z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, keďže odplata, ktorú žalobkyňa
zaplatila je v hrubom rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na výšku odplaty, keďže skoro až o 600 %
prevyšuje obvyklú ročnú úrokovú mieru poskytovanú bankami (15,3 % ročne) a aj z tohto dôvodu je

preto uvedená zmluva neplatná. Súd poukazuje, ako už bolo naznačené, že obsah týchto dojednaní nie
je v zmluve vyjadrený určito, keďže zo zmluvy vyplýva iba to, že žalobkyňa má uhradiť iba „príslušný“
poplatok vo výške 968 EUR, pri úvere 1.000 EUR a splatnosti v 12 mesačných splátkach, z ktorého
úrok predstavuje 1/3 (32,27 % ročne) a „administratívny poplatok“ 2/3-iny (64,53 % ročne), čo vzhľadom
na jeho výšku a obvyklý charakter predstavuje jednoznačne nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán a teda jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná, keďže zvýhodňuje
žalovaného v tom, že tento inkasuje neprimerane vysokú odplatu za poskytnutie úveru a na druhej strane
znevýhodňuje žalobkyňu v tom, že túto odplatu musí uhradiť. V tejto súvislosti súd zároveň poukazuje
na skutočnosť, že z označenia pojmu „náklady na vypracovanie uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou“ by malo vyplývať, že sa jedná o poplatok spojený s vybavením

úveru, resp. vedením úverového účtu, avšak vzhľadom na jeho výšku je nesporné, že sa nejedná o
klasický administratívny poplatok, ale že žalobca takýmto klamlivým spôsobom uviedol spotrebiteľa do
omylu pričom obvykle administratívny (spracovateľský) poplatok predstavoval v čase uzavretia zmluvy
aj pri najnižších výškach úveru maximálne 5% z úverovej istiny pri oveľa dlhšej splatnosti. Vzhľadom
na uvedené preto súd aj v časti žaloby o vyslovenie neprijateľnosti zmluvného dojednania označeného

vo výrokovej časti rozsudku vyhovel.

18. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia taktiež citoval ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, avšak nerealizoval žiaden konkrétny hmotnoprávny úkon, teda nevzniesol námietku
premlčania, preto sa súd prípadným premlčaním nároku žalobcu nezaoberal. Pokiaľ by súd aj teoreticky

mal prihliadať na premlčanie, tak pri započítaní 6 platieb na istinu 1000 EUR (prvá platba uhradená
15.5.2012), by premlčanou ostala iba splátka uhradená 15.11.2012, keďže následne, po posune
splátkového kalendára, boli ďalšie platby uhrádzané až od 15.4 2013.

19. Súd v časti príslušenstva istiny tvoriacej bezdôvodné obohatenie žalobu zamietol s poukazom na

skutočnosť, že žalobkyňa navrhla priznať úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby
žalovanému, pričom žalovanému bola žaloba doručená dňa 15.1.2016, preto sa do omeškania dostal
nasledujúcim dňom, avšak k prvému dňu omeškania predstavovala úroková sadzba výšku 5,05 %, nie
5,15 % tak ako to navrhoval žalobca, ktorý vychádzal zo sadzby, ktorá bola platná v čase, keď vypracoval
žalobu, teda zo sadzby, ktorú v žalobe uplatnil. Súd zároveň poznamenáva, že táto skutočnosť nemá

vplyv ani na rozhodnutie o trovách konania a súd úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu t.j. v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).