Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/40/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201796
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8816201796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barbora Korenecová, advokát, Slnečná
765/3, 900 45 Malinovo, IČO: 42 174 902, proti žalovanej: S. L., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX N. XXX, o
zaplatenie 238,00 eur prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.
k. 8C/15/2016-35 zo dňa 25.10.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a
v súvisiacom výroku o trovách konania.

Žalovanej priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16,-
eur s 5 % úrokom z omeškania od 11. 05. 2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie sumy 166,- eur s prísl.
zastavil. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej trovy konania vo výške 58 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3 ods. 1, § 39, § 52, § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len

OZ), § 1 ods. 2, § 2, § 9, § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalovaná so žalobcom uzatvorila dňa 24.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej jej bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v hotovosti v
sume 350,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom vo výške 322,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 672,- eur.
Celkovénákladyžalovanejspojenésospotrebiteľskýmúverombolitvorenésúčtomúrokuvovýške39,15

% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 137,03 eur a administratívnych nákladov
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou vo výške 184,97 eur. Žalovaná zobrala na vedomie, že výška ročnej percentuálnej
miery nákladov sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného
vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 92 %. Žalovaná so
žalobcom uzatvorila dňa 24.10.2013 taktiež Dohodu o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom
úvere č. XXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa zmluvné strany, dohodli, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 24. 10. 2013 sa mení nasledovne: Žalovaná sa zaviazala veriteľovi
uhradiť celkovú čiastku 672,- eur v 12-tich pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,- eur vždy
k 25. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 25.11.2013. Zobrala na vedomie, že výška ročnej
percentuálnej miery nákladov sa vypočítala v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorcauvedeného vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a je vo výške 281,64 %.
Výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver je vo výške 49,13 %. Súd
prvej inštancie mal za preukázané, vyššie uvedená zmluva neobsahuje všetky obligatórne náležitosti

v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., čo spôsobuje dôsledok uvedený v § 11 ods. 1zákona č. 129/2010
Z. z. spočívajúci v tom, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o
obligatórnu náležitosť, ktorá je uvedená pod písm. f/, súd prvej inštancie ustálil, že túto nie je možné
nahradiť určením počtu splátok. Počet splátok (okrem iných náležitostí) je totiž ďalšou obligatórnou
náležitosťou zmluvy, ktorá je uvedená pod písm. k/ citovaného zákona. V predmetnej zmluve však

chýba aj ďalšia obligatórna náležitosť, ktorá je zakotvená pod písm. k/ vyššie citovaného zákonného
ustanovenia, v zmysle ktorého v zmluve musia byť rozlíšené splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, teda
nepostačuje, ak je uvedená len suma predstavujúca súčet splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Zákon
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové
náležitosti. Cieľom tejto právnej úpravy je totiž ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka záväzkovo
právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Pokiaľ ide o výšku celkovej odplaty, súd prvej inštancie

mal za to, že aj keď bola v zmluve uvedená v sume 184,97 EUR, ako aj o vyčíslený úrok 137,03 EUR
(39,15% p.a.), nie je zrejmé v akej výške v jednotlivých splátkach mali byť uhrádzané úroky a odmena.
Súd prvej inštancie osobitne ďalej zdôraznil, že žalobca v zmluve uvádza okrem úroku aj akúsi odplatu
vo výške 184,97 EUR, čo predstavuje 52,85 % z istiny a neuvádza za čo táto odmena patrí. Zmluvu v
tejto časti je preto posúdil ako neurčitú a z toho dôvodu v tejto časti absolútne neplatnú s poukazom na §

37 ods. 1 OZ. Podľa súdu prvej inštancie, pokiaľ dohodnutý úrok predstavuje navýšenie viac ako 100%
oproti priemeru bánk, ide o úrok neplatný pre rozpor so zásadou dobrých mravov. So zreteľom na vyššie
uvedené dôvody, súd prvej inštancie vyhodnotil časť úverovej zmluvy, a to v časti dohody o úrokoch
za neplatnú s poukazom na § 39 a § 3 ods. 1 OZ ako aj § 41 OZ. Žalobca poskytol žalovanej úver vo
výške 350,- EUR, žalovaná uhradila celkom sumu vo výške 168,- EUR a čiastku 166,- eur po splatnosti

úveru, t.j. spolu 334,- eur, preto súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi rozdiel
medzi poskytnutými prostriedkami a uhradenými, teda vo výške 16,- EUR a žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol s poukazom na to, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Keďže žalovaná sa
dostala do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 16,- EUR, súd prvej inštancie priznal
žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy vo výške 5 % ročne od 11.05.2016 do zaplatenia.

Žalobca požadoval zaviazať žalovanú aj na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- eur, ale žalobca
nepreukázal, aby takáto zmluvná pokuta bola medzi stranami sporu ako účastníkmi zmluvného vzťahu
dohodnutá v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie žalobcovi rovnako nepriznal ani
uplatnenú pohľadávku v časti nároku poplatku za upomienky vo výške 10,- eur, keďže žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky tejto pohľadávky. S poukazom na uvedené súd

prvej inštancie návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navyše rozhodnutie je zjavne
arbitrárne a konaním súdu prvej inštancie bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Odvolateľ
namietal, že predmetná úverová zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitostí stanovené zákonom
č. 129/2010 Z. z., a preto nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej
konštatoval, že výška odplaty pri poskytovaní peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a

neprevýšiladvojnásobokpriemernýchhodnôtRPMNakoajuvedenejpriemernejročnejRPMN.Poplatok
vo výške 184,97 eur predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, pričom odvolateľ zdôraznil, že
slovenská právna úprava v oblasti úverov „účtovaniu“ poplatku výslovne nebráni. Z uvedených dôvodov
navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovejstránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.

7. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

8. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

9. Žalobca tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu

pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011,
sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

11. Podľa § 52 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v

čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. V zhode so súdom prvej inštancie ani odvolací súd v predmetnej veci nemal pochybnosti o tom,

že právny vzťah medzi stranami sporu, založený predmetnou zmluvou o úvere pod č. XXXXXXXXX
z 24.10.2013, je vzťahom spotrebiteľským v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože
nepochybne ide o spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., nakoľko ide o dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru.

14. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

15. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,

zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

16. Podľa ustanovenia § 11 odsek 1 písm. b/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.17. Je potrebné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, nakoľko z obsahu
spisu vyplýva, že v predmetnej zmluve nie je uvedená doba trvania Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (písm. f/), výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov (písm. k/), čo spôsobuje, že v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v
čase uzavretia predmetnej zmluvy medzi účastníkmi, je potrebné takýto úver považovať za bezúročný
a bez poplatkov.

18. Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 presne definuje, aké náležitosti, okrem všeobecných

(§ 43 Občianskeho zákonníka), musí spotrebiteľská zmluva obsahovať. Okrem iného v § 9 odsek 2 písm.
k/ uvádza, že zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Z uvedeného je zrejmé, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy medzi stranami sporu bolo aj suma, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom slová suma, počet a termíny splátok sa viažu ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, teda tak k istine, ako aj k úrokom a iným poplatkom.
Je teda jednoznačné, že v každej zmluve musí byť uvedená tak výška istiny, ako aj úrokov a iných
poplatkov, taktiež aj ich počet a termíny splátok.

19. Čo sa však týka výšky, počtu a termínu splátok úrokov, tento údaj v úverovej zmluve absentuje.
Účelom právnej úpravy (§ 9 odsek 2 ZoSÚ) je bez akýchkoľvek pochybností aj poskytnutie ochrany
spotrebiteľovi. Ten má totiž právo byť informovaný o výške (sume) úrokov z úveru a poplatkoch. Žalobca
ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť údaj o výške úrokov
a poplatkov a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a poplatky v zmluve neuvedené

(§ 11 odsek 1 ZoSÚ). Informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu,
že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Žalovaný
ako spotrebiteľ však túto možnosť nemal, keďže výška úroku a poplatkov nie je uvedená v zmluve o
spotrebiteľskom úvere. (Porovnaj tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo
245/2010).

20. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, odvolací súd uvádza, že zo
spomínaného rozhodnutia Súdneho dvoru EÚ skutočne vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o
úvereuvádzalasplatnosťkaždejzosplátokspotrebiteľaodkazomnakonkrétnydátum,pokiaľpodmienky
tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok (bod

50). V neposlednom rade si však musíme uvedomiť, že Súdny dvor EÚ vykladá jedine a výlučne právo
Európskej únie a ako taký nikdy nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. V súlade
s vyššie uvedeným Súdny dvor EÚ aj vo veci C-42/15 poskytol výlučne výklad Smernice a v žiadnom
prípade sa nemohol a ani sa nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie
náležitosti úverovej zmluvy posúdil podľa zákona platného v čase uzatvorenia zmluvy. Predmetný zákon

č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch je platný aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu. Aj z
hľadiska právnej istoty by nebolo správne, aby sa nezmenil zákon, no iba výklad jeho ustanovenia, a
to úplne opačným spôsobom.

21. Z uvedeného vyplýva, že tak z dôvodu absencie vyššie uvedených podstatných náležitostí v

predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ako aj z dôvodu dohodnutého úroku v rozpore so zásadou
dobrých mravov a zmluvnej pokuty, ktoré medzi stranami sporu nebola individuálne dojednaná, je
predmetný poplatok v celosti neakceptovateľný.

22. Je nesporné, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v

priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych inštancí porušenia práv spotrebiteľov, vrátane
upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej republike na riešenie ochrany spotrebiteľov
práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto spoločnosťou. Úmysly spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú zrejmé, lebo táto spoločnosť má vedomosť z judikovaných
rozhodnutí o svojom zneužití práva, či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.

23. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.24. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu

kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text
spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

25. Čo sa týka námietky žalovaného, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je arbitrárne, neurčité a

nedostatočné, je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje
zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký
argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č.
303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-B).

26. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v predmetnej veci v dostatočnom rozsahu zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie odôvodnil
riadne a v rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi. Keďže ani v priebehu odvolacieho
konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a

presvedčivéodôvodnenierozhodnutiasúduprvejinštancie,sktorýmsaplnestotožňuje,aktorépovažuje
za správne, zodpovedajúce zásadám spravodlivého konania pred súdom.

27. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako
rozsudok vo výroku vecne správny, podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

28. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania potvrdil.

29.Otrováchodvolaciehokonaniabolorozhodnutépodľa§396ods.1CSPvspojenís§255ods.1CSP
tak, že úspešnej žalovanej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému
žalobcovi v plnom rozsahu.

30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).