Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. apríl 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/91/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116224152
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116224152.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy
Odalošovej a členov senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci
žalobcu: M. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. XX, N. N., proti žalovanému: 1/ Slovenská sporiteľňa,
a. s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, zast. AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., so
sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o.,

so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, o návrhu žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica
č. k. 17Csp/173/2016-25 zo dňa 10. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie žalovaného 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17Csp/173/2016-25
zo dňa 10. 01. 2017 v časti výrokov, ktorými súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
voči žalovanému 1/ vo zvyšnej časti odmietol a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia

voči žalovanému 2/ zamietol, odmieta.

II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17Csp/173/2016-25 zo dňa 10. 01. 2017 vo zvyšnej
časti potvrdzuje.

III. Navrhovateľovi neodkladného opatrenia (žalobcovi) nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že uložil žalovanému 1/
zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území T.,
obec T., okres N. N., evidovaným Okresným úradom N. N., katastrálnym odborom, zapísaným na liste
vlastníctva číslo XXX, a to zastavané plochy a nádvoria o výmere 287 m2 s parcelným číslom XX/ 1,

zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2 s parcelným číslom XX/ 3, záhrady o výmere 135 m2
s parcelným číslom XX, záhrady o výmere 349 m2 s parcelným číslom XX/ 1, záhrady o výmere 30
m2 s parcelným číslom XX/ 3, zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2 s parcelným číslom XX/
4, rodinný dom so súpisným číslom XX postavený na parcele číslo XX/ X a rozost. stavba-prepar. na
parcele číslo XX/ X pod B1 vo výlučnom vlastníctve žalobcu (prvý výrok).
Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ vo zvyšnej časti odmietol

(druhý výrok).
Návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ zamietol (tretí výrok).
Žalobcovi uložil, aby v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia voči žalovanému 1/ podal na súd žalobu o
určenie výšky dlžnej sumy a jej splatnosti z titulu Zmluvy o splátkovom úvere č. 0303422630 zo dňa 13.
01. 2005 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom a Zmluvy o splátkovom
úvere č. 0303737106 zo dňa 11. 01. 2006 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalobcom ako

dlžníkom (štvrtý výrok).O trovách konania rozhodol okresný súd tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania
(piaty výrok).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal nariadenia
neodkladného opatrenia a zastavenia výkonu dobrovoľnej dražby nachádzajúcich sa v katastrálnom
území T., obec T., okres N. N., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX, evidovaných Okresným
úradom N. N., katastrálnym odborom. Navrhovateľ uviedol, že so žalovaným 1/ dňa 13. 01. 2005 uzavrel
úverovú zmluvu č. 303422630 a dňa 11. 01. 2006 úverovú zmluvu č. 303737106, ktoré boli zabezpečené

zriadením záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobca tvrdil, že v roku 2015 sa dostal do ťažkej životnej
situácie, ktorá mu znemožnila úvery splácať. Nehnuteľnosť obýva s maloletými deťmi a chorou matkou,
preto sa snažil nájsť východiská iné ako dobrovoľnú dražbu. So žalovaným 1/ sa snažil dohodnúť na
splátkach. Žalovaný navrhol uhradiť dlžnú sumu v približnej výške 12 000 € v dvoch splátkach v
priebehu jedného týždňa, čo bolo pre navrhovateľa neprijateľné. Nebol schopný na základe dohody
uhrádzať ani splátky vo výške 1 000 € mesačne, snažil sa dohodnúť so žalovaným 1/. Žalovaný

1/ mu však oznámil začatie výkonu záložného práva. Žalobca uviedol, že podľa neho sú úverové
zmluvy založené na viacerých neprijateľných podmienkach, ktoré sú jednostranné a s jednoznačným
prospechom pre žalovaného 1/, nedávajú žalobcovi možnosť ovplyvniť ich ani možnosť výberu, napr.
ho zaväzujú rôznymi úrokovými sadzbami, ktoré žalovaný 1/ bez súhlasu žalobcu mení podľa svojho
uváženia a potreby. Žalobca zdôraznil, že prostredníctvom neprimeraných úrokových sadzieb a pokút

pre nedodržanie splátkového kalendára, dochádza k umelému navyšovaniu dlhu. Samotná dobrovoľná
dražba je neprimeraným nátlakom veriteľa, ktorý sleduje len svoj prospech a je v rozpore s dobrými
mravmi. Na výklad zmlúv o úvere ako spotrebiteľských zmlúv je potrebné aplikovať ustanovenie o
ochranespotrebiteľa.Žalovaný1/savkomunikáciisožalobcomaajvzmluvách odvolávanaVšeobecné
obchodné podmienky, ktoré nie sú súčasťou úverových zmlúv, žalovaný mu ich neposkytol ani na

základe žiadosti zo dňa 14. 12. 2016. Návrh podal za účelom zachovania existujúceho faktického
a právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, nakoľko existuje dôvodná obava, že prípadným výkonom
záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo strany žalovaného 2/ by mohlo dôjsť k nezvrátiteľnému
následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len neprimeraným úsilím. Na základe uvedeného žiadal,
aby súd nariadil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ do právoplatného skončenia súdneho konania vo

veci samej, zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov s nimi spojených a zároveň žiadal, aby súd
žalovanému 1/ nariadil úpravu zmlúv v zmysle platnej legislatívy o ochrane spotrebiteľa a umožnenie
žalobcovi vrátiť sa k riadnemu splátkovému kalendáru.

3. Súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, podľa § 325 ods. 2 písm. d),

§ 327, § 329 ods. 1 a podľa § 330 ods. 1 CSP.

4. Okresný súd z výpisu z listu vlastníctva zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom ním uvádzaných
nehnuteľností. Na nehnuteľnostiach viazne ťarcha spočívajúca v záložnom práve pre pohľadávku
žalovaného 1/. Na liste vlastníctva je tiež zapísaná poznámka „Oznámenie záložného veriteľa Slovenská

sporiteľňa, a. s., Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, č. 0292/193739/2016 zo dňa 08.
08. 2016 o začatí výkonu záložného práva č. V 188/2005 a V 104/2006 formou dobrovoľnej dražby -
čz 60/2016“.

5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ bola uzatvorená zmluva

o splátkovom úvere č. 0303422630 zo dňa 13. 01. 2005 a zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam č. 002/2005 a mandátna zmluva zo dňa 13. 01. 2005, ktorej predmetom sú vyššie
uvedené nehnuteľnosti a tiež zmluva o splátkovom úvere č. 0303737106 zo dňa 11. 01. 2006 a zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam 3/2006 a mandátna zmluva zo dňa 11. 01. 2006.

6. V danom prípade navrhovateľ navrhol nariadiť žalovanému 1/ do právoplatného skončenia súdneho
konania vo veci samej zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov s ním spojených. Pri rozhodovaní o
nariadení neodkladného opatrenia je súd viazaný návrhom, pričom však musí starostlivo zvážiť najmä
rozsah navrhovaných obmedzení. Povinnosť niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo znášať
uloží vždy len takým spôsobom, aby neprimerane nenarušil hospodárske funkcie strany, voči ktorej

neodkladné opatrenie smeruje. V prejednávanej veci je z obsahu spisu zrejmé, že účelom návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia je zachovanie existujúceho faktického a právneho stavu vo vzťahu
k predmetným nehnuteľnostiam, nakoľko eventuálnou realizáciou výkonu záložného práva zo strany
žalovaného 1/ by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp.s veľkými ťažkosťami, a to až kým súd na základe žaloby uvedenej vo výrokovej časti rozhodnutia
nerozhodne o výške dlžnej sumy na základe zmlúv o úvere. Pokiaľ ide o výkon záložného práva
zo strany žalovaného 1/, okresný súd považuje za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov

medzi stranami konania do rozhodnutia vo veci samej. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia
je podľa názoru súdu primeraný, jeho nariadením nevznikne žalovanému 1/ žiadna ujma, pretože
súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam sa žiadnym spôsobom nezmení - záložné právo
naďalej existuje a dočasne pozastavený je len jeho výkon. Súd navyše konštatuje, že pri rozhodovaní
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neprináleží súdu posudzovať, do akej miery môže

byť strana v konaní vo veci samej úspešná, pretože nariadenie neodkladného opatrenia má mať za
cieľ, aby do vyriešenia sporu vo veci samej, nebol zo strany žalovaného 1/ realizovaný eventuálny
výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam. V dôsledku realizácie výkonu záložného
práva predajom nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe by v konečnom dôsledku mohlo dôjsť k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu a k uspokojeniu žalovaného 1/ aj v rozsahu, na
ktorýnemávdôsledkupotenciálnychneprijateľnýchpodmienokobsiahnutýchvzmluváchoúvereprávny

nárok, čím by došlo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Preto súd prvej inštancie
považuje potrebu bezodkladne upraviť pomery strán v tejto časti za osvedčenú a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia v tejto časti za dôvodný.

7. Na základe uvedeného okresný súd po preskúmaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

a jeho príloh dospel k záveru, že návrhu na nariadenie predbežného opatrenia voči žalovanému 1/ v
časti o nariadenie zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam je možné vyhovieť. Okresný
súd pre úplnosť poukázal na to, že aj keď žalobca navrhol nariadiť neodkladné opatrenie dočasne
„do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej“. Súd túto formuláciu nepremietol do
výroku rozhodnutia, a to s poukazom na ustanovenie § 336 a nasl. CSP. Uložené neodkladné opatrenie

bude vzhľadom na zákonnú úpravu trvať v závislosti od procesnej situácie do jeho zrušenia v zmysle
príslušných ustanovení.

8. V prevyšujúcej časti súd návrh žalobcu - navrhovateľa neodkladného opatrenia na nariadene
neodkladného opatrenia odmietol.

9. Vo vzťahu k žalovanému 2/ okresný súd návrh zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie
na jeho strane.

10. V súlade s § 336 ods. 1 CSP uložil okresný súd navrhovateľovi neodkladného opatrenia povinnosť

podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, keďže mal za to, že nariadeným neodkladným opatrením
sa nedosiahne trvalá a úplná úprava pomerov medzi stranami. Okresný súd uložil žalobcovi povinnosť
v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia podať na súde žalobu vo veci samej. V súlade s § 336 ods.
2 CSP vo výroku uviedol strany konania, že má žalobu navrhovateľ neodkladného opatrenia podať voči
žalovanému 1/ ako veriteľovi. Čo sa týka predmetu konania, súd tento vymedzil všeobecným spôsobom,

keď uložil podať žalobu o určenie výšky dlžnej sumy a jej splatnosti z titulu zmluvy o splátkovom úvere č.
0303422630 zo dňa 13. 01. 2005 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom
a zmluvy o splátkovom úvere č. 0303737106 zo dňa 11. 01. 2006 uzavretej medzi žalovaným 1/ ako
veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, nakoľko z podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
a jeho príloh nie je možné zistiť aktuálnu výšku dlžnej sumy z predmetných zmlúv o úvere.

11. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu vo
veci. Keďže úspech žalobcu voči žalovanému 1/ bol vyvážený jeho neúspechom, súd žalobcovi náhradu
voči žalovanému 1/ nepriznal, vo vzťahu k žalovanému 2/ bol žalobca neúspešný, avšak žalovanému 2/
žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

12. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný 1/ v súlade s § 362 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z. z. (ďalej len CSP). Žalovaný 1/ podal odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h)
CSP, navrhol, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho procesnými návrhmi t.j. postúpenie veci a zrušenie/
zmena napadnutého rozhodnutia, zároveň žiadal priznať vo vzťahu k navrhovateľovi nárok na náhradu

trov konania.

13 Žalovaný 1/ uviedol, že súd rozhodoval bez zákonného dôvodu spôsobom ultra petitu, resp.
rozhodnutie je v časti nevykonateľné. Súd je zásadne viazaný obsahom návrhu a návrhom rozhodnutia,ktorý zo strany navrhovateľa bol jednoznačný. Bez akýchkoľvek pochybností sa jedná o návrh podaný
podľa procesného predpisu, ktorý nie je platný, ani účinný, nie je možné domáhať sa nariadenia
predbežného opatrenia. Návrh nie je návrhom na vydanie neodkladného opatrenia a neobsahuje

všetky povinné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. V súlade s § 326 ods. 1, 2
CSP nemožno nahradiť obsahové náležitosti odkazom na označené dôkazy. V návrhu úplne absentuje
žalobný návrh, nejedná sa o situáciu, kedy by sa jednalo o návrh bez „väzby“ na meritórne konanie.
Žalobcavcelomnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenianeoznačilkonkrétneustanoveniežiadnej
zo zmlúv, ktoré nepovažuje za súladné s právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa. Keďže sú

tvrdenia navrhovateľa neurčité, nemôže byť preukázaná základná podmienka existencie osvedčenia
pravdepodobnosti nároku. Navrhovateľ neosvedčil dôvody na nariadenie neodkladného opatrenia,
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom dôkazné bremeno osvedčenia
spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Súd rozhodol ultra petit, keď navrhovateľ
žiadal nariadiť neodkladné opatrenie do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej,
žiadal, aby súd nariadil žalovanému 1/ úpravu zmlúv v zmysle platnej legislatívy o ochrane spotrebiteľa

a aby žalovaný 1/ umožnil žalobcovi vrátiť sa k riadnemu splátkovému kalendáru, teda navrhovateľ sa
domáhal nariadenia opatrenia s časovým obmedzením do právoplatného skončenia súdneho konania
vo veci samej, domáhal sa úpravy zmlúv v zmysle platnej legislatívy o ochrane spotrebiteľa a umožnenia
navrhovateľovi vrátiť sa k riadnemu splátkovému kalendáru. Súd teda ignoroval navrhnutý predmet
konania navrhovateľom neodkladného opatrenia a určil za predmet konania to čo vôbec nenavrhol. Petit

uvedený navrhovateľom neodkladného opatrenia je neurčitý, pretože sa nedá určiť o ktoré nehnuteľnosti
sa jedná, pričom nehnuteľnosti je potrebné špecifikovať nezameniteľne a určito, inak je návrh neurčitý
a treba ho odmietnuť. Súd mal postupovať nezaujato a neutrálne a žiadnej zo strán nenadŕžať, súd
však napriek tomu, že návrh neobsahoval nevyhnutné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, neodkladné opatrenie vydal.

14. Odvolateľ uviedol, že rozhodnutie je v časti výroku IV. nedovolené a tak materiálne nevykonateľné.
V tejto časti súd uložil žalobcovi, aby v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia voči žalovanému 1/
podal na súd žalobu o určenie výšky dlžnej sumy a jej splatnosti z titulu zmluvy o splátkovom úvere č.
0303422630 zo dňa 13. 01. 2005 a zmluvy č. 0303737106 zo dňa 11. 01. 2006. Súd rozhodol ultra petit

tak, že má navrhovateľ podať určovaciu žalobu o určenie právnej skutočnosti, čo nie je možné, nejde o
určenie, či tu právo je alebo či tu právo nie je, ale určenie výšky dlžnej sumy a jej splatnosti, t. j. určenie
právnej skutočnosti a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva.

15. Žalovaný 1/ namietal, že dlžníkom z uvedených zmlúv je aj pani L. O., ktorá tiež neplní záväzky

zo zmlúv, pričom táto bola v omeškaní so splácaním úverovej pohľadávky k 01. 07. 2016 vo výške
spolu 80 905,37 €. Ak mu súd zakázal vykonať záložné právo, nejde len o výrok, resp. rozhodnutie ultra
petit, ale jedná sa tiež o výrok nedovolený, materiálne nevykonateľný, keďže sa jedná o rozhodnutie
znemožňujúce mu bez akéhokoľvek zákonného dôvodu výkon práv a oprávnení vyplývajúcich z
existencie záložného práva zabezpečujúceho dlh voči p. L. O.. Nie je teda zrejmé, z akého dôvodu

je veriteľovi upreté vykonať zákonné oprávnenie spočívajúce v oprávnení viesť výkon záložného práva
na zabezpečenú pohľadávku, ktorou je okrem iného dlh L. O.. Výrok rozhodnutia nie je určitý, a je tiež
materiálne nevykonateľný z tohto dôvodu, že nie je určiteľné výkonu, ktorého zo záložných práv sa
má záložný veriteľ zdržať, pričom z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ neodkladného opatrenia použil
singulár, t. j. žiadal o rozhodnutie vo vzťahu k jednému bližšie nešpecifikovanému záložnému právu.

16. V odvolaní žalovaný 1/ uviedol, že navrhovateľ neodkladného opatrenia nie len že neosvedčil
základné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ani ich netvrdil, pričom zákon bez
akýchkoľvek pochybností stanovuje, že alebo sú skutočnosti osvedčené a návrhu je vyhovené, alebo
nie sú osvedčené, alebo je návrh nespôsobilý a vtedy súd návrh zamietne/odmietne. Samotný

navrhovateľ uvádza, že dlh nespláca, pričom výkon záložného práva je závislý výlučne na skutočnosti,
že zabezpečený dlh nie je splnený riadne a včas, a teda právna úprava vylučuje možnosť osvedčiť
skutočnosti nevyhnutné pre nariadenie neodkladného opatrenia. Výška majetkového poškodenia
žalovaného je k 01. 07. 2016 vo výške 80 905,37 €. Súd nemôže vychádzať iba z ničím neosvedčených
tvrdení navrhovateľa. Musí byť rešpektované tiež právo toho, voči komu neodkladné opatrenie smeruje.

Nemožno neprimeraným spôsobom zasiahnuť do práv medzi účastníkmi, musí byť rešpektovaný princíp
proporcionality. Navrhovateľ v konaní ani len netvrdil ani neosvedčil svoju aktívnu legitimáciu v konaní,
vlastníctvo zálohu ani potrebu dočasnej úpravy. Je jednoznačné, že existuje záväzok navrhovateľa
neodkladného opatrenia, tento je zabezpečený záložným právom, pričom záložca je povinný strpieťvýkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon
záložného práva. Podľa názoru odvolateľa nemôže súd (v podstate bezdôvodne) zakázať žalovanému
realizáciu jeho zákonných opatrení. Predpokladom preukázania potreby nariadenia neodkladného

opatreniajeskutočnosť,žetuhrozíireverzibilný,čiveľmiťažkonapraviteľnýprávnystav.Tuvšakexistuje
ucelený súbor prostriedkov právnej ochrany v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách, čo vylučuje
potrebu dočasnej úpravy, rovnako tak vylučuje i možnosť túto potrebu dočasnej úpravy osvedčiť.

17. V závere odvolania odvolateľ vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti prvoinštančného súdu, z

dôvodu, že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ale o spor z existencie práva, predmetom konania
je zdržanie sa výkonu záložného práva (t.j. vec vyplývajúca z existencie práva, o ktorom rozhodol na to
určený štátny orgán, nie spor zo zmluvy). Obligačné účinky záložnej zmluvy v dôsledku vkladu zanikli,
pretože boli nahradené účinkami vecnoprávnymi. Z dôvodu, že nerozhodol príslušný súd bolo porušené
je právo na zákonného sudcu.

18. Navrhovateľ neodkladného opatrenia sa k odvolaniu nevyjadril.

19. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP a odvolanie žalovaného 1/ v časti výrokov, ktorými súd
návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ vo zvyšnej časti odmietol

a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ zamietol odmietol v súlade s § 386
písm. c /, b/ z dôvodu, že v súlade s 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu prvej inštancie
o odmietnutí podania len vo veci samej, a podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Výrokom, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného
opatrenia voči žalovanému 2/ zamietnutý nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného 1/. V ostatných

výrokoch odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v súlade s § 387 ods. 1,2 CSP ako
vecne správne.

20. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

21. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

22. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie v rozsahu viazanosti rozsahom a dôvodmi odvolania. Po
preskúmaní veci zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. V súdenej veci nezistil

žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v odôvodnení súd
venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil skutkový stav
a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil uviedol v
odôvodnení rozsudku.

23. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

24. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva:

25. Odvolateľ vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti prvoinštančného súdu, z dôvodu, že nejde o
spor zo spotrebiteľskej zmluvy, preto nerozhodol príslušný súd, čím bolo porušené právo žalovaného
na zákonného sudcu.

26. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

27. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).

28. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka).29. Pojem spotrebiteľská zmluva možno vymedziť v širšom a užšom zmysle. Za spotrebiteľské zmluvy
v širšom zmysle možno považovať akékoľvek zmluvy uzavierané medzi dodávateľom a spotrebiteľom,

pri ktorých spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť obsah zmlúv, na ktoré treba aplikovať príslušnú osobitnú
úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide. Spotrebiteľské zmluvy v užšom zmysle predstavujú osobitný
typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah, bez ohľadu na to, podľa akého
právneho predpisu sa zmluva uzavrela, a na ktoré treba aplikovať predovšetkým úpravu o neprijateľných
podmienkach, ako aj príslušnú osobitnú úpravu podľa toho, o aký typ zmluvy ide.

30. Odvolací súd po preštudovaní veci dospel k záveru, že v danej veci ide o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy. Navrhovateľ neodkladného opatrenia sa domáhal súdnej ochrany v súvislosti so zmluvami
uzatvorenými so žalovaným, ktoré sú spotrebiteľské. Žalovaný 1/ pri uzatváraní úverových zmlúv konal
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka považovať za dodávateľa; navrhovateľ neodkladného opatrenia konal ako fyzická osoba pri

uzatváraní predmetných zmlúv o úvere, ako aj zmlúv, ktorými bol zabezpečený záväzok vyplývajúci z
úverových zmlúv, nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, preto
je potrebné považovať ho v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka za spotrebiteľa a predmetné
zmluvy o úvere, a tiež zmluvy, ktorými bol zabezpečený záväzok zo zmlúv, t.j. záložné zmluvy posúdiť
ako spotrebiteľské zmluvy. Miestna príslušnosť sa v danom prípade riadi ustanoveniami o miestnej

príslušnosti danej na výber, podľa ktorých popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie príslušný aj
súd, v obvode ktorého má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský
spor (obdobne rozhodnutie NS SR 5 Cdo 146/2016). Príslušnosť v danej veci teda vyplýva z možnosti
účastníka zvoliť si spomedzi dvoch miestne príslušných súdov (§ 13, § 19 CSP). Navrhovateľ ako
spotrebiteľ mal právo výberu medzi všeobecným súdom žalovaného a súdom uvedeným v ustanovení

§ 19 pís. d/ CSP, ktoré právo aj využil. Rozhodnutím okresného súdu teda nedošlo k porušeniu práva
žalovaného 1/ na zákonného sudcu v zmysle čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, jeho námietka
miestnej nepríslušnosti nie je dôvodná. Pre úplnosť odvolací súd udáva, že charakter spotrebiteľskej
zmluvy sa nemení jej vkladom do príslušného registra.

31. Nedôvodnájetiežnámietkaodvolateľa,žesúdrozhodolultrapetit,keďnavrhovateľnavrholnariadiť
„predbežné opatrenie“ podľa § 76 ods. 1 písm. f zák. č. 99/1963 Zb.. Podľa odvolateľa vôľa navrhovateľa
bola jasne prejavená a na nariadenie predbežného opatrenia súd už nemá právomoc. Odvolací
súd udáva, že Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd).
Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože

právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby
uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti
možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo
možné vyvodiť nárok, plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je
alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník

uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s
týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka
a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav
dopadajú (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009), vzhľadom na
uvedené súd nebol viazaný právnou kvalifikáciou uvedenou v návrhu.

32. Navrhovateľ neodkladného opatrenia v návrhu svoj nárok skutkovo dostatočne vymedzil. Z návrhu
v časti, ktorej súd návrhu vyhovel bolo zrejmé, čoho sa navrhovateľ dovoláva. Požiadavku, aby z návrhu
na začatie konania bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha, nemožno vykladať tak, že by navrhovateľ
bol povinný urobiť návrh znenia výroku, ktorý sudca len prevezme do výroku rozsudku. Ustanovenie

§ 132 ods. 1 a § 326 ods. 1 CSP navrhovateľovi neukladá formulovať návrh rozhodnutia, ale iba to,
aby z návrhu bolo zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha. Stačí určiť a zrozumiteľne označiť spôsob
určenia právneho vzťahu, právo alebo povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu uložená. Tento záver
prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 01. 09. 2005 sp. zn. 2Cdo 8/2005 uverejnený v
časopise Zo súdnej praxe vo zväzku 5, ročník 2005, pod publikačným číslom 56/2005. Navrhovateľ v

návrhu uviedol, že sa domáha zastavenia dražobného konania na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve
nachádzajúcich sa v kat. úz. T., obec T., okres N. N., zapísaných na LV č. XXX, vedenom Katastrálnym
úradom N. N., Správa katastra pre N. N.. Takto uvedenému údaju v návrhu zodpovedajú aj údaje na
liste vlastníctva. Rovnako z predložených dokladov navrhovateľom - zmlúv o zriadení záložného právak nehnuteľnostiam č. 3/2006 zo dňa 11. 01. 2006 a č. 002/2005 zo dňa 13. 01. 2005 pod V 188/2005
a V 104/66, jednoznačne vyplýva, že predmetom záložných zmlúv boli predmetné nehnuteľnosti. Zo
skutočností označených žalobcom v návrhu vyplýva, ktorej nehnuteľnosti sa návrh týka. Z LV súd

overil, že nehnuteľnosti sú založené v prospech veriteľa Slovenská sporiteľňa, a. s., a že začal výkonu
záložného práva č. V 188/2005 a V 104/2006 žalovaným 1/ formou dobrovoľnej dražby - č. z. 60/2016.
V súlade s § 295 CSP súd môže vykonať pokiaľ ide o spory s ochranou slabšej strany a spotrebiteľské
spory, aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj
bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz. Pokiaľ teda súd zaobstaral list vlastníctva, nemožno

to považovať za nesprávny procesný postup (v súlade s § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou).

33. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ existuje právny
vzťah, bola uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. 0303422630 zo dňa 13. 01. 2005 a zmluva

o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. 002/2005 a mandátna zmluva zo dňa 13. 01.
2005, ktorej predmetom sú uvedené nehnuteľnosti a tiež zmluva o splátkovom úvere č. 0303737106
zo dňa 11. 01. 2006 a zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam 3/2006 a mandátna
zmluva zo dňa 11. 01. 2006. V dôsledku realizácie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti
na dobrovoľnej dražbe by mohlo dôjsť k uspokojeniu žalovaného 1/ aj v rozsahu, na ktorý nemá

v dôsledku potenciálnych neprijateľných podmienok obsiahnutých v zmluvách o úvere právny nárok
a k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, čím by došlo k stavu, ktorý by
bol zvrátiteľný len s veľkými ťažkosťami. Tak ako vyplýva z tvrdení žalobcu, pohľadávka, na ktorú
sa vedie záložné právo je sporná a to z dôvodu, tak ako vyplýva z návrhu, že úverové zmluvy sú
založené na viacerých neprijateľných podmienkach, napr. ho zaväzujú rôznymi úrokovými sadzbami,

ktoré veriteľ mení podľa svojho uváženia a potreby bez toho, aby mu aspoň počas zmluvného vzťahu
dal dostatočný priestor na vyjadrenie jeho nesúhlasu k zvýšeniu úrokovej sadzby pred ich zavedením
a tiež prostredníctvom neprimeraných úrokových sadzieb ako aj pokút. Pre nedodržanie splátkového
kalendára dochádza k umelému navyšovaniu dlhu, pričom navrhovateľ neodkladného opatrenia uviedol,
že mu ani na vyžiadanie neboli predložené všeobecné podmienky. Osvedčenie týchto skutočnosti

vyplýva aj z bodov IV Zmlúv, z ktorých vyplýva, že veriteľ je oprávnený jednostranne zmeniť typ a
výšku úrokovej sadzby a dlžník s takouto zmenou súhlasí. A teda navrhovateľ osvedčil, že mu konaním
žalovaného 1/ hrozí ujma, a že tomu bude zabránené neodkladným opatrením, tiež neodkladným
opatrením nebude vytvorený nenávratný stav. Pokiaľ ide o výkon záložného práva zo strany žalovaného
1/, súd považuje za osvedčenú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania do

rozhodnutia vo veci samej. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia je primeraný, jeho nariadením
nevznikne žalovanému 1/ žiadna ujma, pretože súčasný právny vzťah k predmetným nehnuteľnostiam
sa žiadnym spôsobom nezmení - záložné právo naďalej existuje, len je dočasne pozastavený jeho
výkon. Odvolací súd nespochybňuje právo žalovaného 1/ vykonať dobrovoľnú dražbu v súlade so
zákonom 527/2002 Z. z., avšak zároveň má za to, že je potrebné nariadiť neodkladné opatrenie, keď

navrhovateľ osvedčil naliehavosť potreby úpravy z dôvodu, že výška pohľadávky je sporná na základe
neprijateľných zmluvných podmienok. Odvolací súd nepopiera, že podľa rozhodnutia SD EÚ C - 34/13
aj za existencie potenciálne nekalých podmienok môže záložný veriteľ dražbu realizovať, avšak v
danom prípade bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a boli splnené podmienky na
nariadenie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť vzhľadom na dôvody odvolania odvolací súd udáva,

že zákon o dobrovoľných dražbách neupravuje akej ochrany sa môže žalobca domáhať v prípade, že
pohľadávka, ktorú si uspokojuje záložní veriteľ je sporná a je uspokojovaná vo výške, ktorá vznikla na
základe neprijateľných zmluvných podmienok. V súlade s § 7 zák. č. 527/2002 Z. z. navrhovateľ dražby
je len povinný písomne vyhlásiť, pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva.

34. Navrhovateľ neodkladného opatrenia neuviedol ako navrhuje rozhodnúť vo veci samej, uviedol
len, že žiada nariadiť úpravu v zmysle platnej legislatívy a umožniť navrhovateľovi vrátiť sa k riadnemu
splátkovému kalendáru. V časti, v ktorej navrhol navrhovateľ nariadiť žalovanému 1/ úpravu zmlúv
v zmysle platnej legislatívy o ochrane spotrebiteľa, aby žalovaný 1/ umožnil navrhovateľovi vrátiť

sa k riadnemu splátkovému kalendáru a aby žalovanému 1/, okrem nariadenia zdržať sa výkonu
záložného práva, nariadil súd aj zdržať sa úkonov s ním spojených, ktoré žalobca žiadnym spôsobom
nešpecifikoval,okresnýsúd považovalnávrhnanariadenieneodkladnéhoopatreniazaneurčitý,pretoženariadené neodkladné opatrenie v tomto znení by nebolo jasné, konkrétne a zrozumiteľné a najmä
vykonateľné, a preto návrh v uvedenej časti odmietol.

35. Zobsahunávrhokresnýsúdvyvodilsprávne,ženejdeoneodkladnéopatreniepozačatíkonaniavo
veci samej, a preto keď v súlade s § 336 CSP uložil okresný súd navrhovateľovi povinnosť podať žalobu
vo veci samej nerozhodol ultra petit. Určovacím petitom sa má dosiahnuť ochrana práv navrhovateľa.
Takýto petit je možný v súlade s § 137 CSP. V danom prípade ide o určovací petit, na ktorom musí byť
právny záujem, t. j. keď žalobca má záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej

stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Tieto návrhy vychádzajú z doktríny preventívneho
charakteru, v prípade keď právo je neisté alebo ohrozené a stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno
(preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného
práva. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci
samej, čo je dané súdu, ktorý bude rozhodovať o veci samej. Odvolateľ uviedol, že výrok rozhodnutia
nie je určitý, keďže nie je určiteľné z návrhu výkon, ktorého zo záložných práv sa má záložný veriteľ

zdržať. Odvolací súd udáva, že z návrhu, tiež listu vlastníctva je zrejmé, že žalovaný 1/ začal výkon
záložného práva, ktorého výkonu zdržania sa domáha navrhovateľ neodkladného opatrenia, a to na
základe záložných zmlúv č. V 188/2005 a V 104/2006 formou dobrovoľnej dražby, pričom z obsahu
návrhu je zrejmé, že navrhovateľ neodkladného opatrenia sa domáha zastavenia výkonu dobrovoľnej
dražby v súvislosti so záložnými právami k úverovým zmluvám č. 303422630 a 303737106, iné práva

na základe, ktorých by žalovaný 1/ mohol viesť výkon záložného práva ani žalovaný 1/ netvrdí.

36. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že ide o výrok nedovolený, keďže sa jedná o rozhodnutie
znemožňujúce bez akéhokoľvek zákonného dôvodu výkon jeho práv a oprávnení vyplývajúcich z
existencie záložného práva zabezpečujúceho dlh voči p. L. O., ktorý bol k 01. 07. 2016 vo výške

80 905,37 €, pričom L. O. stranou v konaní nie je. Odvolací súd udáva, že v obidvoch úverových
zmluvách, v súvislosti s ktorými začal žalovaný 1/ realizovať záložné právo boli ako dlžníci - navrhovateľ
neodkladného opatrenia a O. L.. Ide o spoludlžníkov, o spoločný záväzok, pričom predmetom zálohu
bola nehnuteľnosť vo vlastníctve len navrhovateľa neodkladného opatrenia. Keďže ide o spoločný
záväzok v súlade s § 511 Občianskeho zákonníka, nie je vylúčené, že aj čo len jeden z dlžníkov má

možnosť sa brániť.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že nie sú dané odvolacie dôvody, uvádzané
žalovaným. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku prvom, treťom ako aj vo výroku
o trovách prvoinštančného konania vzhľadom na viazanosť rozsahom a dôvodmi odvolania ako vecne

správne potvrdil,.

38. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Navrhovateľ neodkladného opatrenia bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vzniklo

mu proti žalovanému 1/ právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Navrhovateľovi
neodkladného opatrenia však žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, preto mu odvolací
súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

39. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahusa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).