Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 15Cb/26/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612203659
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7612203659.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu "BODEX"

V. H., ul. Tenusa 1, 97-420 Szczerców, Poľská republika právne zastúpený Advokátska kancelária V4
Legal, s.r.o., Tvrdého 783/4, Žilina, IČO: 36 858 820 proti žalovanému MJC group, a.s., Záhradná 8/31,
Gelnica, IČO: 44 682 611, o zaplatenie 65.828,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 42.528 EUR s 9% ročným úrokom z omeškania
od 29.1.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 29,20 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 29.2.2012 domáhal zaplatenia sumy 65.828 Eur
s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaný, ktorý je právnym nástupcom spoločnosti GSS
rental, s.r.o., so sídlom Záhradná 8/31, Gelnica, IČO: 36 179 060 v dôsledku zlúčenia, boli obchodnými
partnermi, kde žalobca na základe zadaných výrobných zákaziek dodával pre žalovaného rôzne druhy
návesov, čím medzi nimi došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv v zmysle Dohovoru OSN o zmluvách o
medzinárodnej kúpe tovaru zo dňa 1.9.1981, predmetom ktorých bola kúpa tovaru.

Žalovaný si dňa 1.12.2009 u žalobcu objednal tovar, pričom žalobca sa na základe tejto objednávky
zaviazal vyrobiť a dodať tovar žalovanému. Na základe uvedeného došlo v zmysle čl. 23 Dohovoru
medzi žalobcom a žalovaným dňa 1.12.2009 k uzavretiu kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bolo dodanie
tovaru podľa priloženej špecifikácie výrobnej zákazky. Žalobca dňa 16.2.2010 dodal žalovanému tovar,
ktorý žalovaný prevzal a potvrdil prevzatie tovaru svojim podpisom na preberacom protokole. Žalobca
vystavil dňa 14.1.2010 faktúru č. 72/01/2010/FAS na sumu 22.550 EUR so splatnosťou dňa 28.1.2010.
Žalovaný uhradil uvedenú vyfakturovanú sumu čiastočne vo výške 10.722 EUR formou vzájomného

započítania pohľadávok dňa 3.1.2011. Z uvedenej faktúry doposiaľ nezaplatil zvyšnú časť kúpnej ceny
vo výške 11.828 EUR.
Žalovanýsidňa1.12.2009užalobcuobjednaltovar,pričomžalobcasanazákladetejtoobjednávky tovar
zaviazal vyrobiťadodaťžalovanému,týmdošlokuzavretiukúpnejzmluvymedzižalobcomažalovaným
dňa 1.12.2009 v zmysle č. 23 Dohovoru, ktorej predmetom bolo dodanie tovaru podľa priloženej
špecifikácie výrobnej zákazky. Žalobca dňa 12.2.2010 a dňa 26.2.2010 žalovanému dodal tovar, o čom
svedčia aj preberacie protokoly, obidva potvrdené žalovaným. Žalobca vystavil za dodanie tovaru dňa

14.1.2010 faktúru č. 76/01/2010 na sumu 27.000 EUR a faktúru č. 77/2010/FAS na sumu 27.000 EUR,
obidve so splatnosťou 28.1.2010. Žalovaný z uvedených faktúr neuhradil žalobcovi doposiaľ žiadnu
sumu. Spolu dlhuje žalobcovi za riadne a včas dodaný tovar kúpnu cenu vo výške 65.828 EUR.Nakoľko žalobca so žalovaným neuzatvorili osobitnú dohodu s vymedzením právneho poriadku, ktorým
sa majú spravovať ich nároky z kúpnych zmlúv a osobitný predpis neustanovuje inak, vzťahuje sa
v zmysle ustanovenia § 10 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb., o medzinárodnom práve súkromnom a

procesnom, v znení neskorších predpisov, na nároky žalobcu z vyššie uvedených kúpnych zmlúv právny
poriadok,ktoréhopoužívaniezodpovedározumnémuusporiadaniudanéhovzťahu.Žalobcamázato,že
použitie právneho poriadku Slovenskej republiky zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu,
nakoľko sídlo žalovaného sa nachádza na území SR a vydanie rozhodnutia podľa iného práva by len
neúčelne zvyšovalo náklady spojené s vydaním rozhodnutia a jeho právnym výkonom. Zároveň v zmysle

§ 37 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, právomoc slovenských
súdov je daná „ ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území SR bydlisko, alebo sídlo“, pričom
v zmysle §37a písm. d) služby poskytnuté alebo práce vykonané na území SR; inak ak miesto plnenia
malo byť alebo bolo na území SR“ tunajší súd je vecne a miestne príslušným súdom, ktorý je oprávnený
uvedenú vec prejednať.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že pohľadávky žalobcu vyplývajúce z faktúry č.
72/01/2010FAS a č. 76/01/2010FAS zanikli ešte pred podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu,
a to jednostranným započítaním uskutočneným žalovaným dňa 22.8.2011 a 27.3.2012, písomný prejav
smerujúci k započítaniu predložil súdu ako dôkaz o vykonanom úkone. Dňa 18.6.2012 doplnil svoje
podanie zo dňa 10.4.2012, navrhol ďalšie započítanie pohľadávok a uviedol k jednotlivým faktúram,

ktoré boli predmetom započítania nasledovné:
- fa č. 101000198 na sumu 11.600 EUR, s lehotou splatnosti 14.10.2010, ktorou vyfakturoval žalobcovi
ťahač návesov zn. MAN, rok výroby 2003, VIN: WMAH05ZZZ374158, červenej farby, úhradu uvedenej
faktúry neeviduje.
- fa č. 101000199 na sumu 11.700 EUR, s lehotou splatnosti 14.10.2010, ktorou vyfakturoval žalobcovi

ťahač návesov zn. MAN, rok výroby 2004, VIN: WMAH05ZZ14G168246, modrej farby, úhradu uvedenej
faktúry neeviduje.
- fa č. 101000207 na sumu 4 930,- EUR, s lehotou splatnosti 28.10.2010. Na základe dohody so
žalobcom previedol mu klanicový náves zn. BODEX KIS 3K SU90333KHASBU1001, ŠPZ T. XXXYB a
to za kúpnu cenu vo výške 21.930,- EUR a zároveň sa dohodli, že žalobca uhradí žalovanému kúpnu

cenu v dvoch splátkach a to prvú splátku vo výške 17.000,- EUR pri prevzatí návesu a druhú splátku vo
výške 4.930 EUR uhradí hneď po ukončení príslušných zmien v evidencii motorových vozidiel, úhradu
druhej splátky neeviduje.
- fač.101000208nasumu9.480EUR,slehotousplatnosti28.10.2010.Nazákladedohodysožalobcom
previedol mu sklápací náves zn. BODEX KIS 3, VIN: SU90333GHASBU1020, ŠPZ T. XXXYB, a to za

kúpnu cenu 26.480 EUR a zároveň sa dohodli, že žalobca uhradí žalovanému fakturovanú sumu v dvoch
splátkach, prvú splátku vo výške 17.000 Eur pri prevzatí návesu a druhú splátku vo výške 9.480 EUR
uhradí po ukončení príslušných zmien v evidencii motorových vozidiel, úhradu druhej splátky neeviduje.
- fa č. 111000020 na sumu 43.000 EUR, s lehotou splatnosti 22.8.2011. Na základe dohody so
žalobcom dodal žalobca žalovanému nákladný náves s posuvnou podlahou zn. BODEX KIS 3, VIN:

SU903333GH9SBU1005,ŠPZPO336YH,zakúpnucenu43.000,-EUR.Žalobcanáslednedňa5.5.2010
predmetný náves previedol späť do svojho výrobného závodu s podozrením na vážne prevádzkové
nedostatky, ktoré mal odstrániť. K odstráneniu nedostatkov zo strany žalobcu nedošlo, žalovaný žiadal
od žalobcu vrátenie kúpnej ceny. Žalobca na túto žiadosť žalovaného nereagoval, na základe čoho
žalovaný fakturoval žalobcovi náklady, ktoré vyčíslil uvedenou faktúrou a ktoré žalovaný neuhradil.

-fač.111000021nasumu27.000,-EUR,slehotousplatnosti22.8.2011.Nazákladedohodysožalobcom
dodal žalobca žalovanému sklápací náves zn. BODEX KIS 3, VIN: SU903333GH9SBU1232, ŠPZ
PO148YH, za kúpnu cenu 27.000,- EUR. Žalobca následne dňa 5.5.2010 predmetný náves previedol
späť do svojho výrobného závodu s podozrením na vážne prevádzkové nedostatky, ktoré mal odstrániť.
K odstráneniu nedostatkov zo strany žalobcu nedošlo, žalovaný žiadal od žalobcu vrátenie kúpnej ceny.

Žalobca na túto žiadosť žalovaného nereagoval, na základe čoho žalovaný fakturoval žalobcovi náklady,
ktoré vyčíslil uvedenou faktúrou a ktoré žalovaný neuhradil.
-fač.111000022nasumu27.000,-EUR,slehotousplatnosti22.8.2011.Nazákladedohodysožalobcom
dodal žalobca žalovanému sklápací náves zn. BODEX KIS 3, VIN: SU903333GH9SBU1252, ŠPZ
PO169YH, za kúpnu cenu 27.000,- EUR. Žalobca následne dňa 5.5.2010 predmetný náves previedol

späť do svojho výrobného závodu s podozrením na vážne prevádzkové nedostatky, ktoré mal odstrániť.
K odstráneniu nedostatkov zo strany žalobcu nedošlo, žalovaný žiadal od žalobcu vrátenie kúpnej ceny.
Žalobca na túto žiadosť žalovaného nereagoval, na základe čoho žalovaný fakturoval žalobcovi náklady,
ktoré vyčíslil uvedenou faktúrou a ktoré žalovaný neuhradil.- fa č. 20120002 na sumu 30.656,- EUR, s lehotou splatnosti 30.4.2012. Na základe dohody so
žalobcom dodal žalobca žalovanému kontajnerový náves za kúpnu cenu 19.250,- Eur, ktorý vyfakturoval
fa č.1935/10/2007. Žalovaný náves vrátil žalobcovi z dôvodu jeho nepredajnosti, pričom sa dohodli

na jeho prerobení na klanicový náves. Takto prerobený náves bol žalovanému opätovne dodaný a
opätovne fakturovaný fa č. 71/01/2010 na sumu 21.000,- EUR, ktorú žalovaný uhradil. Dohodli sa, že
pôvodne uhradená suma bude v sume 9.250,- EUR započítaná a zvyšok vo výške 10.000,- EUR zostal
neuhradený.
Rovnako žalobca dodal žalovanému sklápací náves za kúpnu cenu 31.800,- Eur, ktorý vyfakturoval fa

č.568/03/2008. Žalovaný náves vrátil žalobcovi v decembri 2009 z dôvodu jeho nepredajnosti, pričom sa
dohodli na jeho prerobení na sklápací náves 34CMB. Takto prerobený náves bol žalovanému opätovne
dodaný a opätovne fakturovaný fa č. 72/01/2010 na sumu 22.500,- EUR, ktorú žalovaný uhradil. Dohodli
sa, že pôvodne uhradená suma bude v sume 11.145,- EUR započítaná a zvyšok vo výške 20.656,- EUR
zostal neuhradený.
Z uvedených skutočností vyplýva, že žalovaný eviduje voči žalobcovi splatné pohľadávky vo výške

165.366,- EUR. Na základe vyššie uvedeného si žalovaný s odkazom na ust. § 98 Zákona č. 99/1963
Zb. O.s.p. uplatňuje na započítanie vyššie uvedené pohľadávky oproti pohľadávkam žalobcu, a to do
výšky uvedenej v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

3. Súd rozsudkom sp. zn. 15Cb/26/2012 - 140 zo dňa 21.10.2014 zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi sumu 65.828,- EUR s prísl. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a Krajský súd v
Košiciach Uznesením 4Cob/18/2015-174 zo dňa 27.8.2015 rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
o započítacom prejave žalovaného aj o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu. Podľa výsledkov

vykonaného dokazovania o oprávnenosti uplatnenej pohľadávky žalobcu aj uplatnených pohľadávok
žalovaného súd rozhodne, či uplatnená pohľadávka žalobcu zanikla alebo nezanikla započítaním podľa
§ 580 Občianskeho zákonníka a §§ 358 - 360 Obchodného zákonníka. Taktiež posúdi, či nedošlo
ku generálnemu urovnaniu vzájomných práv a povinností medzi účastníkmi konania podľa § 585
Občianskeho zákonníka v septembri 2010 ako to tvrdí žalovaný.

4. Súd návrh na doloženie fa č. 1716/12/2009 a opätovný výsluch svedkov zamietol z dôvodu, že
započítanie týkajúce sa uvedenej faktúry žalovaný nenamietal. Svedkovia už vo veci boli vypočutí a sám
žalobca nevedel špecifikovať, ku ktorým skutočnostiam mali byť opätovne vypočutí, ich výsluch v konaní
by bol bezpredmetný, zo strany žalovaného by už neboli kladené otázky, nakoľko pôvodný žalovaný

GSS rental, s.r.o. zanikol dňa 22.1.2013, jeho právnym nástupcom sa stala obchodná spoločnosť M
& J CONSULTING, s.r.o., Poľnohospodárske družstvo Kapušany a jej právnym nástupcom sa stala
obchodná spoločnosť MJC group, a.s. Gelnica, ktorá sa na adrese uvedenej v obchodnom registri
nenachádza a zásielky nepreberá.

5. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca použil prostriedky procesného útoku a to skutkové tvrdenia
uvedené v žalobe a výpovedi, výpovede svedkov, predložené objednávky, dodacie listy, faktúry,
potvrdeniesalda,zápočty.Žalovanýakoprostriedkyprocesnejobranypoužiltvrdeniauvedenévosvojich
vyjadreniach, návrhy na započítanie, predložené faktúry, kúpne zmluvy, postúpenie pohľadávky.

6. Žalovaný si písomnou objednávkou zo dňa 1.12.2009 podpísanou aj žalobcom objednal u žalobcu
tovar, s termínom dodania do 21.1.2010.

7. Podľa predloženého dodacieho listu zo dňa 16.2.2010 žalobca dodal žalovanému tovar, BODEX KIS
3, VIN: SU90333GHASBU1020, rok výroby 2010, žalovaný prevzatie tovaru potvrdil svojím podpisom.

Žalobca na dodaný tovar vystavil dňa 14.1.2010 faktúru č. VAT 72/01/2010 na sumu 22.550,- EUR
so splatnosťou dňa 28.1.2010. Suma 10.722,- EUR bola uhradená formou vzájomného započítania
pohľadávok dňa 3.1.2011. Z uvedenej faktúry doposiaľ nezaplatil zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške
11.828,- EUR.
Predmetom započítania dňa 3.1.2011 boli tieto faktúry:

č. 101000201 zo dňa 14.10.2010 s lehotou splatnosti 24.10.2010 na sumu 18.000,- EUR odpočítaný
uhradený preddavok 11.000 EUR, započítaná suma 5.100 EUR
fa č. 101000202 zo dňa 17.10.2010 s lehotou splatnosti 27.10.2010 na sumu 23.000,- EUR odpočítaný
uhradený preddavok 22.000 EUR, započítaná suma 1.000 EURfa č. 101000204 zo dňa 17.10.2010 s lehotou splatnosti 27.10.2010 na sumu 9.622,- EUR odpočítaný
uhradený preddavok 7.000 EUR, započítaná suma 2.622 EUR
fa č. 101000205 zo dňa 17.10.2010 s lehotou splatnosti 27.10.2010 na sumu 6.500,- EUR odpočítaný

uhradený preddavok 4.500 EUR, započítaná suma 2.000 EUR
spolu 10.722 EUR

8. Podľa predloženého dodacieho listu zo dňa 12.2.2010 žalobca dodal žalovanému tovar, BODEX KIS
3, VIN: SU90333GH9SBU1261, rok výroby 2009, žalovaný prevzatie tovaru potvrdil svojím podpisom.

Žalobca na dodaný tovar vystavil dňa 14.1.2010 faktúru č. VAT 76/01/2010 na sumu 27.000,- EUR so
splatnosťou dňa 28.1.2010.

9. Podľa predloženého dodacieho listu zo dňa 26.2.2010 žalobca dodal žalovanému tovar, BODEX KIS
3, VIN: SU90333GH9SBU1276, rok výroby 2009, žalovaný prevzatie tovaru potvrdil svojím podpisom.
Žalobca na dodaný tovar vystavil dňa 14.1.2010 faktúru č. VAT 77/01/2010 na sumu 27.000 EUR so

splatnosťou dňa 28.1.2010.

10. V predžalobnej výzve zo dňa 2.2.2012 žalobca vyzýva žalovaného k úhrade týchto ôsmych faktúr:
fa č. 82/01/2010 zo dňa 15.1.2010, splatná 22.1.2010 na sumu 214 EUR
fa č. 72/01/2010 zo dňa 14.1.2010, splatná 28.1.2010 na sumu 22.550 EUR, nezaplatená časť 11.828

Eur
fa č. 73/01/2010 zo dňa 14.1.2010, splatná 28.1.2010 na sumu 43.000 EUR
fa č. 74/01/2010 zo dňa 14.1.2010, splatná 28.1.2010 na sumu 27.000 EUR
fa č. 75/01/2010 zo dňa 14.1.2010, splatná 28.1.2010 na sumu 27.000 EUR
fa č. 76/01/2010 zo dňa 14.1.2010, splatná 28.1.2010 na sumu 27.000 EUR

fa č. 77/01/2010 zo dňa 14.1.2010, splatná 28.1.2010 na sumu 27.000 EUR
fa č. 646/04/2010 zo dňa 23.4.2010, splatná 7.5.2010 na sumu 768 EUR
spolu 163.810 EUR

11. Žalovaný uviedol, že žalovaná suma zanikla započítaním a predložil jednostranný zápočet na sumu

134.710 Eur zo dňa 22.8.2011, jednostranný zápočet na sumu 29.100,30 Eur zo dňa 27.3.2012 a ďalšie
započítanie žiadal podaním zo dňa 18.6.2012 doplnenie podania s označením odpor proti platobnému
rozkazu. Predmetom zápočtu bolo osem faktúr žalovaného.

12. Predmetom započítania bola fa č. 101000198 na sumu 11.600,- EUR, zo dňa 30.9.2010 s lehotou

splatnosti 14.10.2010, ktorou vyfakturoval žalobcovi ťahač návesov zn. MAN, rok výroby 2003, VIN:
WMAH05ZZZ374158, červenej farby. Túto faktúru započítal s faktúrou žalobcu č. 76/01/2010.
Žalobca uviedol, že pohľadávka žalovaného vo výške 11.600,- EUR vyplývajúca z faktúry č. 101000198
vystavená na sumu 11.600,- EUR bola na stretnutí prebiehajúcom v dňoch 06.09.2010 a 07.09.2010
započítaná voči faktúre žalobcu 1716/12/2009 v sume 4.200,- EUR a voči faktúre 71/01/2010 zo dňa

14.1.2010 v sume 7.400,- EUR.

13. Predmetom započítania bola fa č. 101000199 na sumu 11.700,- EUR, zo dňa 30.9.2010 s lehotou
splatnosti 14.10.2010, ktorou vyfakturoval žalobcovi ťahač návesov zn. MAN, rok výroby 2004, VIN:
WMAH05ZZ14G168246, modrej farby. Túto faktúru započítal s faktúrou žalobcu č. 72/01/2010, pričom

z tejto faktúry došlo na základe dohody k započítaniu sumy 10.722,- EUR, žalovaná bola suma 11.828
EUR. Zvyšok v sume 128 EUR započítal s faktúrou č. 76/01/2010.
Žalobca uviedol, že pohľadávka žalovaného vo výške 11.700,- EUR vyplývajúca z faktúry č. 101000199
vystavená na sumu 11.700,- EUR bola na stretnutí prebiehajúcom v dňoch 06.09.2010 a 07.09.2010
započítaná voči faktúre žalobcu č. 71/01/2010 zo dňa 14.1.2010 na sumu 21.000,- EUR, splatná

28.1.2010 a to v sume 11.700,- EUR.

14. Z predložených dokladov mal súd preukázané, že žalobca najprv uviedol, že neeviduje žiadne
dodanie tovaru alebo služieb, za ktoré by mali byť vystavené uvedené dve faktúry. Ďalšom podaní už
tvrdí, že došlo k ich započítaniu na stretnutí dňa 6.9. a 7.9.2010. V uvedenom období nemohlo dôjsť k

započítaniu uvedených dvoch faktúr, pretože v tom čase faktúry ešte vystavené neboli.

15. Na uvedenom stretnutí dňa 7.9.2010 žalovaný uzavrel so spoločnosťou PPUH,,NOVA“ H. B.
Szcerców, Poľsko dňa 7.9.2010 kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľnosti v hodnote190.000,- EUR. Cena mala byť uhradená formou zápočtu. Žalobca žalovanému oznámil postúpenie
pohľadávky vo výške 190.000,- EUR na spoločnosť PPUH,,NOVA“ H. B.. Podľa predloženej zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 6.9.2010 predmetom postúpenia boli faktúry č. 160/02/2009 na sumu

22.000,- EUR, 863/07/2009 na sumu 25.000,- EUR, 976/08/2009 na sumu 27.000,- EUR, 1062/08/2009
na sumu 21.000,- EUR, 1061/08/2009 na sumu 21.000,- EUR, 1105/09/2009 na sumu 22.000,- EUR,
1106/09/2009 na sumu 25.000,- EUR, 1284/10/2009 na sumu 27.000 EUR. Uvedené faktúry boli
uhradené započítaním, tieto faktúry nie sú predmetom sporu.

16. Ďalšia kúpna zmluva týkajúca sa predaja nehnuteľností v hodnote 90.000,- EUR bola uzavretá medzi
predávajúcim J.H.CHARITAS, Prakovce ( predseda správnej rady Ing. B.) a kupujúcim PPUH,,NOVA“
H. B. Szcerców, Poľsko dňa 7.9.2010. Podľa predloženého príjmového dokladu, kupujúci zaplatil kúpnu
cenu v hotovosti predávajúcemu.

17. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 6.9 a 7.9.2010 ku generálnemu urovnaniu vzájomných práv medzi

žalobcom a žalovaným nedošlo, nakoľko predmetom urovnania bola iba časť neuhradených faktúr
špecifikovaných v zmluve o postúpení pohľadávok.

18. Predmetom započítania žalovaného bola tiež fa č. 101000207 na sumu 4 930,- EUR, zo dňa
18.10.2010 s lehotou splatnosti 28.10.2010 vystavená v zmysle zmluvy P-3804610V (uvedenú Zmluvu

o prenájme veci P-3804610V uzavrel žalovaný s nájomcom BA-HOLZ s.r.o. Bratislava, žalobca
účastníkom zmluvy nebol ). Na základe dohody so žalobcom previedol mu klanicový náves zn. BODEX
KIS 3K SU90333KHASBU1001, ŠPZ T.-XXXYB ( v zmluve uvedená ŠPZ T.-XXXYB) a to za kúpnu
cenu vo výške 21.930 EUR a zároveň sa dohodli, že žalobca uhradí žalovanému kúpnu cenu v dvoch
splátkach a to prvú splátku vo výške 17.000 EUR pri prevzatí návesu a druhú splátku vo výške 4.930

EUR uhradí hneď po ukončení príslušných zmien v evidencii motorových vozidiel, úhradu druhej splátky
neeviduje.

19. Predmetom započítania žalovaného bola fa č. 101000208 na sumu 9.480 EUR, zo dňa 18.10.2010
s lehotou splatnosti 28.10.2010 v zmysle zmluvy P-3622810V (uvedenú Zmluvu o prenájme veci

uzavrel dňa 29.4.2010 žalovaný s nájomcom PENAD s.r.o. Košice, žalobca účastníkom zmluvy
nebol ). Na základe dohody so žalobcom previedol mu sklápací náves zn. BODEX KIS 3, VIN:
SU90333GHASBU1020, Š. T.-XXXYB, a to za kúpnu cenu 26.480 EUR a zároveň sa dohodli, že
žalobca uhradí žalovanému fakturovanú sumu v dvoch splátkach, prvú splátku vo výške 17.000 Eur pri
prevzatí návesu a druhú splátku vo výške 9.480 EUR uhradí po ukončení príslušných zmien v evidencii

motorových vozidiel, úhradu druhej splátky neeviduje.

20. Žalobca uviedol, že pohľadávky žalovaného vyplývajúce z faktúry č. 101000207 vystavenej na
sumu 4.930 EUR a z faktúry č. 101000208 vystavenej na sumu 9.480 EUR sú neoprávnené a bez
právneho dôvodu. Titulom uvedených faktúr má byť druhá splátka kúpnej ceny za klanicový náves

značky BODEX KIS 3K VIN: SU90333KHASBU100l, ŠPZ GL XXXYB za kúpnu cenu 21.930 EUR a
druhá splátka kúpnej ceny za sklápací náves značky BODEX KIS 3K VIN: SU90333GHASBU1020, ŠPZ
GL 488YB za kúpnu cenu 26.480 EUR. Uvedené návesy boli na žalobcu prevedené za dohodnutú kúpnu
cenu vo výške 17.000 EUR, pričom táto suma bola konečná. Uvedené tvrdenie žalovaného vyvracia
aj skutočnosť, že prvý náves kúpil najskôr žalovaný od žalobcu ako nový za cenu 21.000 EUR na

základe faktúry 71/01/2010, druhý náves kúpil za cenu 22.550 EUR na základe faktúry 72/01/2010.
Je preto logickým aj ekonomickým nezmyslom, aby žalobca odkúpil späť tieto návesy, po približne 1
roku užívania za sumu vyššiu než za akú ich žalovanému predal. Tvrdenia alebo dôkazy spočívajúce v
preukazovaní skutočnosti, že žalovaný uzatvoril Zmluvu o nájme s predkupným právom s treťou osobou
sú úplne bezpredmetné, nakoľko žalobca nebol účastníkom takejto dohody. Naviac žalovaný dodnes

neuhradil zostávajúcu časť faktúry č. 72/01/2010 vo výške 11.828 EUR, čo potvrdil aj v potvrdení salda
č. PS/4/2010 z dňa 27.04.2010, v ktorom žalovaný potvrdil výšku svojho dlhu 11.828 EUR.

21. Súd z predložených dokladov má preukázané, že sám žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa
14.7.2014 v bode 19 udáva, že žalobca mu dodal klanicový náves VIN: SU90333KHASBU1001, ktorý

vyfakturoval faktúrou č. 71/01/2010 zo dňa 14.1.2010 a vrátenie návesu žalobcovi vyfakturoval fa č.
101000178 zo dňa 6.9.2010 na sumu 17.000 EUR. V bode 17 udáva, že žalobca mu dodal sklápací
náves VIN: SU90333GHASBU1020, ktorý vyfakturoval faktúrou č. 72/01/2010 zo dňa 14.1.2010 a
vrátenie návesu žalobcovi vyfakturoval fa č. 101000176 zo dňa 6.9.2010 na sumu 17.000 EUR - ani vjednom prípade nespomína faktúry č. 101000207 na sumu 4 .930 Eur a č. 101000208 na sumu 9.480
EUR, ktorými mali byť fakturované druhé splátky. Z uvedeného je zrejmé, že tieto faktúry žalovaný
vystavil bez právneho dôvodu a preto ich nie je možné započítať.

22. Predmetom započítania žalovaného bola fa č. 111000020 na sumu 43.000 EUR, s lehotou splatnosti
22.8.2011. Na základe dohody so žalobcom dodal žalobca žalovanému nákladný náves s posuvnou
podlahou zn. BODEX KIS 3, VIN: SU903333GH9SBU1005, ŠPZ PO336YH, za kúpnu cenu 43.000
EUR. Žalobca následne dňa 5.5.2010 predmetný náves previedol späť do svojho výrobného závodu s

podozrením na vážne prevádzkové nedostatky, ktoré mal odstrániť. K odstráneniu nedostatkov zo strany
žalobcu nedošlo, žalovaný žiadal od žalobcu vrátenie kúpnej ceny. Žalobca na túto žiadosť žalovaného
nereagoval, na základe čoho žalovaný fakturoval žalobcovi náklady, ktoré vyčíslil uvedenou faktúrou a
ktoré žalovaný neuhradil.

23. Predmetom započítania žalovaného bola fa č. 111000021 na sumu 27.000 EUR, s lehotou splatnosti

22.8.2011. Na základe dohody so žalobcom dodal žalobca žalovanému sklápací náves zn. BODEX
KIS 3, VIN: SU903333GH9SBU1232, ŠPZ PO148YH, za kúpnu cenu 27.000,- EUR. Žalobca následne
dňa 5.5.2010 predmetný náves previedol späť do svojho výrobného závodu s podozrením na vážne
prevádzkové nedostatky, ktoré mal odstrániť. K odstráneniu nedostatkov zo strany žalobcu nedošlo,
žalovaný žiadal od žalobcu vrátenie kúpnej ceny. Žalobca na túto žiadosť žalovaného nereagoval, na

základe čoho žalovaný fakturoval žalobcovi náklady, ktoré vyčíslil uvedenou faktúrou a ktoré žalovaný
neuhradil.

24. Predmetom započítania žalovaného bola fa č. 111000022 na sumu 27.000 EUR, s lehotou splatnosti
22.8.2011. Na základe dohody so žalobcom dodal žalobca žalovanému sklápací náves zn. BODEX

KIS 3, VIN: SU903333GH9SBU1252, ŠPZ PO169YH, za kúpnu cenu 27.000 EUR. Žalobca následne
dňa 5.5.2010 predmetný náves previedol späť do svojho výrobného závodu s podozrením na vážne
prevádzkové nedostatky, ktoré mal odstrániť. K odstráneniu nedostatkov zo strany žalobcu nedošlo,
žalovaný žiadal od žalobcu vrátenie kúpnej ceny. Žalobca na túto žiadosť žalovaného nereagoval, na
základe čoho žalovaný fakturoval žalobcovi náklady, ktoré vyčíslil uvedenou faktúrou a ktoré žalobca

neuhradil.

25. Žalobca uviedol, že pohľadávky vyfakturované uvedenými faktúrami vo výške 43.000 EUR, 27.000
EUR a 27. 000 Eur boli vystavené neoprávnene a bez právneho dôvodu. Titulom uvedených faktúr mali
byť podľa žalovaného náklady, ktoré vyčíslil vo výške celej kúpnej ceny. Návesy si žalovaný objednal,

avšak za tieto nikdy nezaplatil a preto mu ani neboli nikdy vydané. Pokiaľ by boli žalovanému reálne
vydané,žalovanémubymuselbyťvydanýdokladoichprevzatí.Pokiaľbyichdňa5.5.2010priviezolspäť
k žalobcovi na reklamáciu, museli by mu byť vydané doklady o prijatí reklamácie a prevzatí návesov.
Skutočnosť, že žalovaný prihlásil návesy na leasingovú spoločnosť na Slovensku, napriek tomu že
za tento nikdy nezaplatil a neprešiel do jeho vlastníctva považuje za podvodné konanie, nakoľko tieto

nikdy neopustili hranice Poľskej republiky. Ďalším dôkazom, že o protichodnostiach tvrdení žalovaného
je list zo dňa 16.4.2012, v ktorom žalovaný potvrdzuje, že predmetné návesy mu neboli dodané. Vo
všetkýchtrochprípadochžalovanýposlalžalobcovivodvochrozdielnychvyhotoveniach.Kýmnajednom
vyhotovení žalovaný fakturuje "reklamáciu za náves", v druhom vyhotovení faktúry uvádza, že fakturuje
"náklady na leasing. Z uvedeného vyplýva, že ide o ďalšie tri vyfabulované faktúry bez akéhokoľvek

právneho titulu. Žalovaný predovšetkým nepreukázal, že za uvedené návesy skutočne zaplatil.

26. Na žiadosť súdu Okresné Riaditeľstvo PZ Spišská Nová Ves predložilo dňa 4.7.2014 evidenciu
vozidiel spoločnosti GSS rental s.r.o. Z predloženej evidenice motorových vozidiel je zrejmé, že sa v nej
nenachádzajú vozidla uvedené v bode 5, 6, a 7. Na pojednávaní dňa 16.7.2014 sám žalovaný uviedol,

že tieto tri návesy mu dodané neboli. Žalovaným vystavené faktúry sú vystavené bez právneho dôvodu,
preto nemohli byť predmetom započítania.

27. fa č. 20120002 na sumu 30.656 EUR, zo dňa 27.3.2012 s lehotou splatnosti 3.4.2012, na základe
vysporiadania vzájomných vzťahov z dôvodu ukončenia spolupráce fakturuje nadstavby návesov, ktoré

ostali v areáli žalobcu. Na základe dohody so žalobcom dodal žalobca žalovanému kontajnerový náves
za kúpnu cenu 19.250 Eur, ktorý vyfakturoval fa č.1935/10/2007. Žalovaný náves vrátil žalobcovi z
dôvodu jeho nepredajnosti, pričom sa dohodli na jeho prerobení na klanicový náves. Takto prerobený
náves bol žalovanému opätovne dodaný a opätovne fakturovaný fa č. 71/01/2010 na sumu 21.000 EUR,ktorú žalovaný uhradil. Dohodli sa, že pôvodne uhradená suma bude v sume 9.250 EUR započítaná a
zvyšok vo výške 10.000 EUR zostal neuhradený.
Rovnako dodal žalovanému sklápací náves za kúpnu cenu 31.800 Eur, ktorý vyfakturoval fa č.

568/03/2008. Žalovaný náves vrátil žalobcovi v decembri 2009 z dôvodu jeho nepredajnosti, pričom sa
dohodli na jeho prerobení na sklápací náves 34CMB. Takto prerobený náves bol žalovanému opätovne
dodaný a opätovne fakturovaný fa č. 72/01/2010 na sumu 22.500 EUR, ktorú žalovaný uhradil. Dohodli
sa, že pôvodne uhradená suma bude v sume 11.145 EUR započítaná a zvyšok vo výške 20.656 EUR
zostal neuhradený.

28. Žalobca uviedol, že pohľadávka vyplývajúca z faktúry č. 20120002 vystavená na sumu 30.656
EUR bola vystavená neoprávnene a bez právneho dôvodu. Žalovaný uvádza, že od žalobcu kúpil
kontajnerový náves za kúpnu cenu 19.250 EUR, na ktorú žalobca vystavil faktúru č. 1935/10/2007.
Žalovaný uvádza, že v decembri 2009 vrátil žalobcovi kontajnerový náves z dôvodu jeho nepredajnosti,
pričom sa mal so žalobcom dohodnúť na jeho prerobení na klanicový náves. Takto prerobený

náves mal byť žalovanému podľa jeho tvrdení znovu dodaný a opätovne vyfakturovaný faktúrou č.
71/01/2010 v sume 21.000 EUR, ktorú žalovaný, ako tvrdí uhradil. Pôvodne uhradená suma 19.250
EUR mala byť podľa dohody započítaná oproti pohľadávke žalobcu vo výške 9.250 EUR, ktorá mala
predstavovať sumu neuhradených náhradných dielov. Zvyšná časť pohľadávky žalovaného vo výške
10.000 EUR mala ostať neuhradená. Vyššie uvedené tvrdenia sa nezakladajú na pravde a žalovaný

ich doteraz nepodložil žiadnym dôkazom. Žalobca popiera, že by medzi ním a žalovaným došlo
k akejkoľvek k dohode o prerobení kontajnerového návesu na klanicový, takéto prerobenie nie je
možné ani technicky. Uvedený kontajnerový náves súvisiaci s faktúrou č. 1938/10/2007 mal číslo rámu
SU90333KH7SBU1019 pričom rok výroby bol 2007. Následne po prerobení mal byť žalovanému znovu
dodaný a opätovne vyfakturovaný faktúrou č. 71/01/2010, pričom na tejto faktúre má ten istý náves číslo

rámu: SU90333KHASBU100l s rokom výroby 2010. Z uvedeného je zrejmé, že nemôže ísť o ten istý
náves. Nepravdivosť tvrdení žalovaného potvrdzuje aj potvrdenie salda č. PS/4/2010 z dňa 27.04.2010,
v ktorom žalovaný potvrdil výšku svojho dlhu 21.000 EUR. Táto neuhradená kúpna cena vyplývajúca
z faktúry č. 71/01/2010 bola následne uhradená započítaním s faktúrami žalovaného č. 101000198 a
č. 101000199.

29. Žalovaný potvrdil výšku svojho dlhu podpísaním salda PS/4/2010 dňa 27.4.2010. Celkový dlh bol
vo výške 211.764 EUR.

30. Žalobca ( p. V. H.) uviedol, že spolupracoval so žalovaným napriek tomu, že nebol dochvíľny pri

platení, spolupráca trvala od roku 2000, medzi účastníkmi bola spísaná zmluva o spolupráci. Žalovaný
kupoval od žalobcu vozidlá, ťahače a návesy na motorové vozidla TIR. Žalovaný zasielal rozpis platieb,
tento však nezvykol dodržať, nejakú časť zaplatil a potom opätovne predložil nové termíny úhrad.
Žalobca sa preto aj so svojou manželkou a účtovníčkou vybrali za žalovaným a v sídle žalovaného zistili,
že žalovaný mal mať podľa tvrdenia konateľa žalovaného 700 ton ocele, z predaja ktorej by mohol byť

žalobca uspokojený. V skutočnosti však žalovaný žiadnu oceľ nemal. Žalovaný žiadne vady dodaných
návesov nereklamoval, vzájomné saldo potvrdil. Po zistení, že žalovaný nevlastní majetok a zavádza
žalobcu, podal tri návrhy na vydanie platobných rozkazov, pretože žalovaný mu dlhoval sumu 174.352
EUR. Za ďalšie dva podané návrhy nezaplatil súdny poplatok, pričom netvrdí, že tieto pohľadávky
neexistovali, tieto vymáhal inak. Predmetom zmlúv o postúpení pohľadávky uzavretých dňa 6.9.2010

sú iné pohľadávky, než ktoré sú predmetom žaloby.

31. Žalovaný uviedol, že žalobca vykonával svoje práva v rozpore s poctivým obchodným keď nadobudol
od neho majetok v hodnote 1.000 000 EUR za hodnotu približne 500.000 EUR. Zneužil konateľa
žalovaného a jeho rodinné rozpoloženie. Obchodná spolupráca sa začala v roku 2003, žalobca vyrábal

návesy a žalovaný predával na území Slovenskej republiky, Česka a Maďarska. Na základe toho bola
uzavretá zmluva o predaji a zmluva o poskytovaní servisných služieb. V rámci záručných lehôt žalovaný
bol povinný poskytovať servis priamo alebo prostredníctvom zmluvných partnerov. V roku 2009 nastali
problémy v dôsledku krízy a začal mať nevysporiadané pohľadávky so žalobcom.

32. Svedkyňa U. B. E., ako účtovníčka žalobcu uviedla, že žalovaný meškal s úhradou platieb a že preto
bola so žalobcom a jeho manželkou navštíviť žalovaného v sídle žalovaného s cieľom zistiť, aký je stav
majetku žalovaného. Svedkyňa potvrdila, že žalobca odkúpil od žalovaného nejaké návesy, ďalej 3 ks
motorových vozidiel Octavia, avšak žalovaný začal vystavovať žalobcovi faktúry, ktoré nemali reálneopodstatnenie, napr. faktúra č. 111000020 na sumu 43.000 EUR, pričom boli vystavené dve faktúry s
tým istým číslom, ale s rôznym popisom predmetu.

33. Svedkyňa B. H. uviedla, že pracovala u svojho manžela-žalobcu. Navštívila žalovaného v jeho sídle
a pri započítaní dlhov nadobudla od žalovaného majetok. Nadobudla tiež návesy, ťahače a asi 2 ks
Škoda Octavia. Tento majetok vedie vo svojom účtovníctve. Vedela od žalobcu, že dlh vo výške 65.828
EUR existuje a že žalovaný nemá z čoho zaplatiť. Plech, ktorý mal zaevidovaný v účtovníctve, mal len
zaevidovaný na papieri, nemal ho fyzicky vo firme. Žalovaný mal 5 bytov a staval nový dom, ktorý mal vo

vlastníctve. Čo sa týka dodaných návesov žalobcom, nikdy žalovaný nereklamoval vyrobené návesy,
pretože žalobca mal aj svoj servis. Rokovania o vysporiadani dlhov medzi žalobcom a žalovaným
prebiehali asi 2 dní.

34. Federálne ministerstvo zahraničných vecí oznámilo pod č. 160/1991 Zb., že dňa 11.4.1980 bol vo
Viedni dojednaný Dohovor OSN o zmluvách a medzinárodnej kúpe tovaru. V mene Českej a Slovenskej

Federatívnej Republiky bol Dohovor podpísaný v New Yorku dňa 1.9.1981.
Podľa Viedenského Dohovoru zo dňa 1.9.1981, Časť I, Kapitola I Všeobecných ustanovení, v čl.1 tento
Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta v rôznych štátoch,
podľa písm. a), ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo
podľa písm. b), ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok

niektorého zmluvného štátu
Podľa čl.2 Viedenského Dohovoru zo dňa 1.9.1981, Časti I, Kapitola I Všeobecných ustanovení, na
skutočnosti, že strany majú miesta podnikania v rôznych štátoch sa neprihliada, ak táto skutočnosť
nevyplýva buď zo zmluvy, alebo rokovania medzi stranami alebo z informácií poskytnutých stranami
kedykoľvek do uzvaretia zmluvy alebo pri jej uzavretí.

Podľa čl.3 Viedenského Dohovoru zo dňa 1.9.1981, Časti I, Kapitola I Všeobecných ustanovení, pri
určovaní použiteľnosti tohto Dohovoru sa neprihliada na štátnu príslušnosť strán a ani na to, či strany
alebo zmluva majú občiansko-právnu alebo obchodnú povahu.
Podľa oddielu III, čl. 78 Dohovoru, ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej
sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na

náhradu škody podľa čl. 74.

35. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé

na započítanie.

36. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pohľadávky môžu zaniknúť vzájomnou
kompenzáciou, započítaním medzi dlžníkom a veriteľom a to formou dohody dlžníka a veriteľa
o započítaní, alebo aj jednostranným právnym úkonom - jednostranným zápočtom. Pre platnosť

jednostranného zápočtu stačí, že jednostranný prejav jedného z účastníkov takýchto vzájomných
vzťahov - dlžníka a veriteľa bude doručený druhému účastníkovi s presnou formuláciou, že započítava
svoju pohľadávku špecifikovanú čo do dôvodu a výšky oproti pohľadávke svojho veriteľa špecifikovanej
taktiež dôvodom pohľadávky a jej výškou. Započítanie je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré
nahrádza skutočné splnenie - úhrady vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Toto umožňuje

zjednodušenie vzájomných majetkových vzťahov medzi dlžníkom a veriteľom aj v súdnom konaní.
Jednostranný zápočet má význam aj pri zabezpečení veriteľa, lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne
veriteľom, vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý účastník jeho vzájomnú pohľadávku
neuspokojí. Započítanie pohľadávok je teda jedným zo zákonných spôsobov zániku pohľadávok.
Nemusí ísť o pohľadávky z toho istého zmluvného vzťahu účastníkov konania.

37. Podľa § 358 Obchodného zákonníka, na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť
na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe,
keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

38. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.39. Podľa § 360 Obchodného zákonníka, započítať možno aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto,
že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzkov bez toho, aby sa zmenil jeho obsah.

40. Základná úprava započítania je obsiahnutá v Občianskom zákonníku ( § 580 a 581) a aplikuje sa aj
na obchodné vzťahy, pokiaľ Obchodný zákonník nemá odchylnú úpravu (§ 358 až 364). K započítaniu
môže dôjsť jednostranným právnym úkonom, ktorým jedna strana, ak sú dané zákonom ustanovené
predpoklady, aj bez súhlasu druhej strany zrušuje vzájomné pohľadávky za predpokladu, že sa kryjú
a je prípustné, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu a

pritom ide o pohľadávky, z ktorých ani jedna nie je vylúčená zo započítania, a to ani dohodou strán,
ani zákonom. Následkom započítania je, že vzájomne započítané pohľadávky sa zrušujú, pokiaľ sa
kryjú. Pokiaľ by sa pohľadávky nekryli úplne, t.j. jedna pohľadávka by prevyšovala druhú, pohľadávka
v rozsahu prevýšenia trvá ďalej. Zánik vzájomných pohľadávok nastane ex tunc od okamihu, keď sa
stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Nie je teda rozhodujúce, kedy prišiel prejav smerujúci k
započítaniu druhej strane. Všetky ustanovenia o započítaní v Obchodnom zákonníku sú dispozitívne.

41. Podľa § 147 CSP (§98 O.s.p.) vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi
uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil
žalobca, inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ak žalovaný uplatní proti žalobcovi v súdnom konaní

na zaplatenie svoju peňažnú pohľadávku do výšky uplatnenej peňažnej pohľadávky žalobcu, že o
uplatnenej peňažnej pohľadávke žalovaného súd nerozhoduje osobitným výrokom, avšak ak uplatnená
pohľadávkažalovanéhonazapočítaniejedôvodná,prejavísatovčiastočnomalebovúplnomzamietnutí
žaloby v dôsledku úplného alebo čiastočného zániku pohľadávky žalobcu uplatnenej v súdnom konaní
formou započítania.

42. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žalovaný si objednávkou zo dňa 1.12.2009
objednal u žalobcu tovar, ktorý mu bol dodaný podľa predložených troch dodacích listov, na ktorých
žalovaný prevzatie tovaru potvrdil svojím podpisom. Žalobca na dodaný tovar vystavil dňa 14.1.2010 tri
faktúry a to faktúru č. VAT 72/01/2010 na sumu 22.550 EUR z ktorej suma 10.722 EUR bola uhradená

formou vzájomného započítania a zostala neuhradená suma 11.828 EUR, faktúru č. VAT 76/01/2010
na sumu 27.000 EUR a faktúru č. VAT 77/01/2010 na sumu 27.000 EUR, spolu vo výške 65.828 Eur.
Tieto skutočnosti neboli sporné.

43. Sporné boli tvrdenia žalovaného, že k zániku pohľadávky došlo započítaním ôsmych faktúr.

Predmetom zápočtu boli faktúry žalovaného č. 101000198 na sumu 11.600 EUR, zo dňa 30.9.2010
a fa č. 101000199 na sumu 11.700 EUR, zo dňa 30.9.2010. Ako už súd uviedol, žalobca najprv
tvrdil, že neeviduje žiadne dodanie tovaru alebo služieb, za ktoré by mali byť vystavené uvedené dve
faktúry. Ďalšom podaní už uviedol, že došlo k ich započítaniu na stretnutí dňa 6.9. a 7.9.2010. V
uvedenom období nemohlo dôjsť k započítaniu uvedených dvoch faktúr, pretože v tom čase faktúry

ešte vystavené neboli, boli vystavené až 30.9.2010. Žalovaný uviedol, že uvedené dve faktúry boli
vysporiadané jednostranným zápočtom zo dňa 22.8.2011, a to fa č. 101000198 na sumu 11.600 EUR
s faktúrou žalobcu č. 76/01/2010 a fa č. 101000199 na sumu 11.700 EUR s fa č. 72/01/2010. Súd na
základe uvedeného mal za preukázané, že uplatnená pohľadávka žalovaným na započítanie vo výške
23.300 Eur je dôvodná a preto v tejto časti žalobu zamietol.

Predmetom navrhovaného zápočtu boli aj faktúry vystavené žalovaným a to fa č. 111000020 na sumu
43.000 EUR, fa č. 111000021 na sumu 27.000 EUR a fa č. 111000022 na sumu 27.000 EUR, ktorými
žalovaný vyfakturoval žalobcovi náklady na odstránenie nedostatkov návesov, ktoré žalobcovi vrátil.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návesy si žalovaný objednal, avšak za tieto nezaplatil
a preto mu neboli vydané, čo potvrdil aj žalovaný na pojednávaní. Vo všetkých troch prípadoch žalovaný

poslal žalobcovi faktúry v dvoch rozdielnych vyhotoveniach. Kým na jednom vyhotovení žalovaný
fakturuje "reklamáciu za náves", v druhom vyhotovení faktúry uvádza, že fakturuje "náklady na leasing.
Z evidencie vozidiel dopravného inšpektorátu tiež vyplýva, že tieto vozidla v evidencii žalovaného neboli.
Z uvedeného je zrejmé, že tieto faktúry žalovaný vystavil bez právneho dôvodu a preto ich nie je možné
započítať.

To isté sa týka aj fa č. 20120002 na sumu 30.656 EUR, zo dňa 27.3.2012. Žalovanému mal byť
dodaný kontajnerový náves za kúpnu cenu 19.250 Eur fa č.1935/10/2007. Žalovaný tvrdí, že náves
vrátil žalobcovi z dôvodu jeho nepredajnosti, pričom sa dohodli na jeho prerobení na klanicový náves.
Takto prerobený náves bol žalovanému opätovne dodaný a opätovne fakturovaný fa č. 71/01/2010 nasumu 21.000 EUR, ktorú žalovaný uhradil. Z pôvodne uhradenej sumy časť vo výške 9.250 Eur bola
započítaná a 10.000 Eur zostalo neuhradených. Rovnako bol žalovanému dodaný sklápací náves za
kúpnu cenu 31.800 Eur, fa č.568/03/2008. Žalovaný náves vrátil žalobcovi v decembri 2009 z dôvodu

jeho nepredajnosti, pričom sa dohodli na jeho prerobení na sklápací náves 34CMB. Takto prerobený
náves bol žalovanému opätovne dodaný a opätovne fakturovaný fa č. 72/01/2010 na sumu 22.500 EUR,
ktorú žalovaný uhradil. Dohodli sa, že pôvodne uhradená suma bude v sume 11.145 EUR započítaná
a zvyšok vo výške 20.656 EUR zostal neuhradený. Žalovaný podklady k týmto faktúram nepredložil a
oprávnenosť fakturácie nepreukázal, žalobca uviedol že prerobenie návesu nie je technicky možné a

poukázal na rozdielne číslo rámu a rok výroby. Okrem toho žalovaný ani v jednom prípade podklady k
faktúram nepredložil. Z uvedeného je zrejmé, že ani tieto faktúry žalovaného nie je možné započítať.

44. V konaní bolo tiež preukázané, že v dňoch 6.9. a 7.9.2010 ku generálnemu urovnaniu vzájomných
práv medzi žalobcom a žalovaným nedošlo, nakoľko aj keď došlo k odpredaju nehnuteľnosti, ale
predmetom urovnania bola iba časť neuhradených faktúr presne špecifikovaných v zmluve o postúpení

pohľadávok. Tieto faktúry neboli predmetom sporu ani započítania. O tom, že nedošlo k urovnaniu
všetkých dlhov svedčia aj ďalšie návrhy na započítanie po tomto termíne. Súd ďalej poukazuje na
skutočnosť,žežalovanýnepredložilpodkladykvystavenýmfaktúram.Faktúrajeúčtovný,daňovýdoklad
a samotná faktúra nie je dôkazom o dodaní tovaru ani o dohode o cene diela, tým je napr. objednávka,
zmluva, dodací list, ktoré však žalovaný nepredložil spolu s faktúrou.

Žalovaný tiež poukázal na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého výkon práva, ktorý
je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepoužíva právnu ochranu. Poukázal na to,
že žalobca nadobudol tovar od žalovaného spôsobom, ktorý znamenal pre neho stratu, poukázal na
rozdiel obstarávacích cien a trhových cien tovaru. Tiež poukázal na to, že žalobca sa zmocnil majetku
žalovaného v hodnote prevyšujúcej milión EUR za protihodnotu, ktorá žalovaného ukrátila skoro o 500

tis. EUR. Tieto skutočnosti žiadnymi dokladmi nepodložil, nenamietal cenu dodaných tovarov, cenu
predávaných nehnuteľností, nedoložil znalecké posudky, ktoré by jeho tvrdenia preukázali. Podnikateľ v
rámci podnikania znáša podnikateľské riziko a nemôže sa dovolávať, že určité záväzky vykonal v tiesni
alebo za nápadne nevýhodných podmienok, čo žalovaný ani nepreukázal.

45.Súdnazákladeuvedenéhozaviazalžalovanéhosumuvovýške42.528EURuhradiťavprevyšujúcej
časti žalobu zamietol.

46. Súd žalobcovi priznal úroky z omeškania vo výške 9% p.a. od 29.1.2010 do zaplatenia, nakoľko bolo
preukázané, že žalovaný pohľadávku nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a v zmysle čl.

78 Dohovoru strana, ktorá sa s plnením oneskorí, má druhá strana nárok na úrok z omeškania, preto
súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške, ktorá bola v období omeškania žalovaného platná
podľa sadzby vyhlásenej NBS.

47. Podľa § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa

pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

48. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

49. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
istiny vo výške 65.828 EUR. Súd jeho návrhu vyhovel čo do sumy 42.528 EUR a v prevyšujúcej časti, v

sume 23.300 EUR žalobu zamietol. Úspešnejší v konaní bol žalobca, jeho úspech predstavuje 64,60%,
po odpočítaní jeho neúspechu vo výške 35,40% mu vznikol nárok na náhradu trov konania vo výške
29,20%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom
súde Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( § 127 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.