Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. máj 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 3Sžo/128/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201289
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:6014201289.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a

členov senátu JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: Všeobecná
nemocnica s poliklinikou Lučenec, n.o., so sídlom Námestie republiky 15, 984 01 Lučenec, IČO: 37
854 571, zastúpeného JUDr. Róbertom Gombalom, advokátom so sídlom Ulica P. Rádayho 14/A, 984
01 Lučenec, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2,
829 24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. k. ZS 602/00004/2013/R, č.
sp. 71292/1104/2014/923 z 20. augusta 2014, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v
Banskej Bystrici č. k. 23S/210/2014-121 z 25. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/210/2014-121
zo dňa 25. februára 2015 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. k. ZS
602/00004/2013/R, č. sp. 71292/1104/2014/923 z 20. augusta 2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Zároveň zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania úspešnému žalobcovi vo výške 671,92

Eur v zmysle § 250 k ods. 1 O.s.p.

Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. k. ZS 602/00004/2013/R, č. sp.
71292/1104/2014/923 z 20. augusta 2014, ktorým žalovaný čiastočne vyhovel rozkladu žalobcu, ktorý
podal proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka
Banská Bystrica č. ZS/602/00004/2013, č. sp. 141070/42207/2013/604 z 25. novembra 2013, ktorým
bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 4.000,- Eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č.

576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“) pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti T. N., nar. X. M. XXXX, naposledy bytom C. a zmenil prvostupňové rozhodnutie
tak, že žalobca pacientovi neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie spočívalo v
tom, že počas hospitalizácie v dňoch od 24. januára 2013 do 26. januára 2013:
- pacientovi nebola vyšetrená sedimentácia, krvné plyny, saturácia O2 pulzným oxymetrom
- RTG hrudníka nebolo zhodnotené odborníkom- rádiológom,

- počas hospitalizácie nebolo pacientovi vykonané pneumologické vyšetrenie,
- pacientovi nebolo zabezpečené pokračovanie hospitalizácie na internom alebo pneumologickom
oddelení, kde by sa zdravotný stav pacienta dodiferenecoval a následne liečil,- pacientovi neboli podávané mukolytiká, t.j. lieky na rozpúšťanie hlienov, ani expektoranciá, t.j. lieky na
uľahčenie vykašliavania,
- pacientovi nebola opakovane skontrolovaná a vyhodnotená hodnota glykémie, ktorá mala pri prijatí

pacienta hodnotu 8,62 mmol/l.

V odôvodnení rozsudku krajský súd poukázal na tvrdenie žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom
stave, keď tvrdil, že zdravotná starostlivosť bola zo strany žalobcu pacientovi poskytnutá správne, na
preukázanie ktorého označil ako dôkaz znalecký posudok vyhotovený pre účely trestného konania,

zohľadnenia ktorého sa dožadoval v súdnom konaní. Naopak, žalovaný navrhoval neprihliadať na tento
posudok, nakoľko bol vypracovaný za iným účelom, nebol podkladom rozhodovania správneho orgánu,
keďže ho správny orgán nemal k dispozícii.
Krajský súd zastáva názor, že pokiaľ koná v plnej jurisdikcii, musí predmetný znalecký posudok v konaní
zohľadniť a prihliadať naň. Predpokladom uloženia sankcie, t.j. vydania rozhodnutia správneho orgánu
o uložení sankcie, je naplnenie hypotézy ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti,

t.j. zistenia skutočnosti, že zdravotná starostlivosť poskytovateľom nebola poskytovaná správne. Ak zo
záverov znaleckého posudku, hoci aj podaného v trestnom konaní sledujúc iný účel, vyplývajú odlišné
závery ohľadom poskytovanej zdravotnej starostlivosti, krajský súd musel na tieto závery prihliadať.

Zástupkyňa žalovaného podľa krajského súdu správne poukázala na to, že súd je podaním

správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o
poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom, najmä z hľadiska vykonávania
dokazovania, na základe ktorých sa dospelo k takýmto záverom, pričom súd neskúma a ani nemôže
skúmať tieto závery z hľadiska odborného, nakoľko nedisponuje odbornými medicínskymi znalosťami,
ale len z hľadiska právneho. Krajský súd preto zistené rozdiely v odborných názoroch medzi závermi

konzultantov žalovaného a závermi, ktoré vyplývajú zo znaleckého posudku, vyhodnotil tak, že tieto
rozpory je potrebné odstrániť v správnom konaní a za tým účelom bude povinnosťou žalovaného nariadiť
znalecké dokazovanie súdnym znalcom, prípadne znaleckým ústavom. Pokiaľ sa správnym orgánom
nepodarí ani po vykonanom znaleckom dokazovaní odstrániť rozpory, v zmysle § 47 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny poriadok (ďalej len „správny poriadok“) pri odôvodňovaní

rozhodnutia zdôvodní, v čom spočívali rozpory, aké kroky vykonal na ich odstránenie a z akých dôvodov
rozpory nebolo možné odstrániť. Musí tiež jednoznačne uviesť a zdôvodniť, z ktorých dôkazov pri
rozhodovaní vychádzal a prečo iné dôkazy odmietol, ako aj uviesť dôvody odmietnutia.

Znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou forensic.sk. - Inštitút forenzných

medicínskych expertíz, s.r.o. z 19. novembra 2013, bol spochybnený, inak správnym procesným
postupom žalovaného, v správnom konaní ustálený skutkový stav. Krajský súd ďalej uviedol, že
rozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4Sžso/10/2008z26.februára2009vychádza
z inej skutkovej situácie, keď v tam posudzovanej veci súd dospel k záveru, že nie je potrebné požiadať
o vypracovanie znaleckého posudku súdnym znalcom, nakoľko závery všetkých konzultantov potvrdili

rovnaký názor, pričom ani žalobca nenamietal konkrétne nedostatky v záveroch konzultantov, a teda sa
vychádzalo z ustáleného skutkového stavu veci. Ustálený skutkový stav veci nebol sporný ani v konaní
vedenom pred krajským súdom v Banskej Bystrici pod č. 23S/66/2010, keď závery konzultantov neboli
v súdnom konaní spochybnené žiadnym relevantným znaleckým posudkom.

Naopak, krajský súd poukázal na závery prijaté v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Szd/3/2009 z 3. novembra 2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici č. k. 23S/160/2008-129 z 18. februára 2009, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia žalovaného
pre nedostatočne zistený skutkový stav pre posúdenie veci, ak v konaní bol žalobcom predložený
znalecký posudok s rozdielnymi závermi, k akým dospel žalovaný. Krajský súd zastáva stanovisko,

že je irelevantným, či žalobca predložil znalecký posudok, o vypracovanie ktorého požiadal sám na
preukázanie svojich tvrdení, alebo súd získal znalecký posudok podaný pre účely trestného konania,
ak tento dôkaz žalobca označil v žalobe na preukázanie ním tvrdených skutočností. Účastník konania
má povinnosť buď predložiť alebo označiť dôkaz. Ďalej poukázal na stanovisko Krajského súdu v
Banskej Bystrici vyslovené v rozsudku č. k. 23S/152/2008-115 z 21. januára 2009 (rozhodnutie bolo

potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Szd/12/2009 z 21. júla 2009),
v zmysle ktorého súd predložil žalovanému nariadiť znalecké dokazovanie za účelom odstránenia
zistených diametrálnych rozdielov medzi závermi súdneho znalca a žalovaného pri hodnotení postupu
poskytovania zdravotnej starostlivosti lekármi žalobcu. V intenciách konštantnej judikatúry Európskehosúdu pre ľudské práva i súdov Slovenskej republiky sa nevyžaduje, aby bola súdom daná odpoveď v
odôvodnení rozhodnutia na každý argument strany, t.j. na všetky žalobné námietky. Krajský súd v konaní
v rámci plnej jurisdikcie, po oboznámení sa s predmetným znaleckým posudkom, dospel k záveru o

potrebe odstrániť zistené rozpory vo vysoko odborných medicínskych záveroch nariadením znaleckého
dokazovania v správnom konaní.

Krajský súd sa nestotožnil so všetkými žalobnými námietkami žalobcu, najmä ak tvrdil, že postup
správnych orgánov v rámci celého konania bol v rozpore so zákonom. Naopak, správny orgán

postupoval správne, v súlade s príslušnými právnymi normami pri vykonávaní dohľadu, ako aj v rámci
správneho konania o uložení pokuty. V snahe zabezpečiť podklady rozhodnutia s cieľom úplného
zistenia skutkového stavu postupoval v súčinnosti s konzultantmi žalovaného. Zabezpečil si dostatok
podkladov k rozhodnutiu. Nebyť znaleckého posudku, ktorý vo svojich záveroch vyznel v prospech
tvrdení žalobcu o tom, že žalobca mal pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupovať správne,
súd by nemal dôvod zrušiť napadnuté rozhodnutie, pretože nezistil procesné pochybenia a už vôbec

by nemohol spochybniť odborné medicínske závery, z ktorých vychádzal žalovaný pri sankcionovaní
žalobcu. Krajský súd sa stotožnil so stanoviskom žalovaného, že v rámci vykonávania dohľadu koná
písomne, t.j. nemusí nariaďovať ústne pojednávanie ani prizývať na prerokovanie námietok lekárov z
príslušného medicínskeho odboru, keďže na konanie o dohľade sa nevzťahujú všeobecné predpisy o
správnom konaní v zmysle § 43 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade

nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004
Z.z.“) na rozdiel od správneho konania o uložení pokuty, na ktoré konanie sa už v zmysle § 77 ods.
1 zákona č. 581/2004 Z.z. vzťahuje správny poriadok. Vzhľadom k týmto skutočnostiam krajský súd
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi, ktorý v
konaní mal úspech, súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ktoré pozostávajú z

trov právneho zastúpenia, vyúčtovaných v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. Krajský súd nepriznal
uplatnenú odmenu za úkon advokáta - vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (replika z 26. januára 2015),
nakoľko na takýto úkon nebol vyzvaný súdom.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný a domáhal sa,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.
23S/210/2014-121z25.februára2015zmeniltak,žežalobuzamietazdôvodovuvedenýchvustanovení
§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.

Žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s právnym záverom krajského súdu keď tvrdí, že

správne právne posúdil porušenie § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti. Preto nesúhlasí, že
krajský súd akceptoval znalecký posudok vypracovaný na účely trestného konania. Ďalej odkázal na
svoje vyjadrenie k žalobe ako aj na ústny prednes na pojednávaní.

Poukázal na to, že znalecký posudok nebol predložený v správnom konaní, ale až v súdnom

konaní. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (31/2002
ZSP), podľa ktorého predmetom prieskumu môžu byť len tie námietky vznesené v žalobe, ktoré boli
uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a s ktorými sa musel žalovaný vysporiadať v
druhostupňovom rozhodnutí napadnutom žalobou. Podľa uvedeného rozhodnutia, predmetom súdneho
prieskumu nemôžu byť nové námietky uplatnené po prvýkrát v žalobe, resp. počas súdneho sporu a súd

nemôže námietky, ktoré neboli uplatnené v odvolacom konaní skúmať, ani na ne prihliadať.

Ďalej žalovaný vo svojom odvolaní poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
1S/130/2010-93, podľa ktorého je použitie znaleckého posudku pre účely trestného konania pre
posudzovanie správnosti poskytovania zdravotnej starostlivosti právne irelevantné. Znalecký posudok v

trestnomkonaníjezameranýnariešenietrestnoprávnychotázokaneposudzujesprávnosťposkytovania
zdravotnej starostlivosti podľa zákona o zdravotnej starostlivosti. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku
Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/120/2012, ktorý neakceptoval v súdnom konaní odborné
stanovisko predložené žalobcom až v súdnom konaní.

K rozhodnutiam uvádzaným krajským súdom č. k. 23S/160/2008-129 a č. k. 23S/152/2008-115 žalovaný
uviedol, že v predmetných rozhodnutiach sa súd opieral o znalecký posudok, ktorý vypracoval odborník
v danej medicínskej oblasti a to pre účely § 3 ods. 4 zákona o zdravotnej starostlivosti a v predmetnejprávnej veci súd akceptoval vypracovaný znalecký posudok pre účely trestného konania, čo je podľa
žalovaného podstatný rozdiel.

V odvolaní žalovaný dal do pozornosti ustanovenie § 250i ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého krajský
súd môže vykonať dokazovanie za účelom tohto rozporu, a to pribratím znalca v konaní. Žalovaný
poukázalajnaskutočnosť,žeznaleckýposudokvypracovalisúdniznalcivšpecializačnomodboresúdna
patológia, urgentná medicína, psychiatria a klinická onkológia. Pacient bol hospitalizovaný na oddelení
ortopédie a úrazovej chirurgie a vyšetrený na internej ambulancii žalobcu, ale ani jeden súdny znalec

nemá špecializáciu vnútorné lekárstvo. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 43 ods. 7 zákona č.
581/2004 Z.z., ktoré upravuje podmienky osôb pre výkon zdravotného dohľadu.

Záverom žalovaný uviedol, že postup pri prešetrovaní správnosti poskytnutia zdravotnej starostlivosti
nebol v rozpore so zákonom.

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca vo svojom písomnom vyjadrení z 27. apríla 2015. Vo svojom
vyjadrení poukázal na posúdenie včasnosti podania odvolania.

Pokiaľ odvolací súd po posúdení včasnosti odvolanie neodmietne, navrhol, aby napadnutý rozsudok
potvrdil a zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania.

Vo vyjadrení ďalej uviedol, že s odvolacími námietkami žalovaného nesúhlasí. Je úplne správny právny
záver konajúceho súdu, ktorý vychádzal z ustanovenia § 250i ods. 2 O.s.p. Žalobca už zo začiatku
namietal správnosť odborných záverov žalovaného ohľadne poskytovania zdravotnej starostlivosti
pacientovi a navrhoval, aby žalovaný v rámci správneho konania nariadil na odstránenie rozporov v

odborných názoroch znalecké dokazovanie. Z tohto dôvodu nejde o nové námietky žalobcu, ktoré by
neboli vznášané v správnom konaní.

K znaleckému posudku predloženému k žalobe žalobca poukázal na to, že v predmetnom znaleckom
posudku sú uvedené odborné závery a tieto závery sú formulované jednoznačne z hľadiska

medicínskeho a na ich záveroch nemení nič ani skutočnosť, že tento znalecký posudok bol vyhotovený
v rámci trestného stíhania. Podľa názoru žalovaného, posúdenie poskytovania zdravotnej starostlivosti
po odbornej stránke je rovnaké či už v trestnom, resp. správnom konaní a až následne na základe
takého odborného posúdenia a pri zohľadnení kritérií, ktoré už môžu byť v oboch konaniach rôzne, sa
následne rozhodne o potrestaní či už konkrétnej osoby, resp. subjektu. Žalobca poukázal na aktuálnu

rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp. zn. 1Szd/2/2013 z 18. marca
2014, sp. zn. 1Szd/3/2013 z 13. mája 2014 vo vzťahu k postaveniu znalcov, ktorých uprednostňuje pred
konzultantmi žalovaného z hľadiska dôveryhodnosti ich skutkových zistení).

Žalobca poukázal na odborné stanovisko konzultantky MUDr. B. N., PhD. z 27. mája 2013, v ktorom

hodnotila poskytovanie zdravotnej starostlivosti ako správne. S predmetným stanoviskom sa žalovaný
nevysporiadal.

K odbornej fundovanosti znaleckého posudku žalobca uviedol, že na prípade sa podieľal aj odborný
konzultant MUDr. C.W., ktorý koncipoval nezávislé odborné stanovisko na základe analýzy lekárov so

špecializáciou na internú medicínu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, rozhodnutie žalovaného a konanie
predchádzajúce jeho vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení

s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja
ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní
vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a jednomyseľne
dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných

práv a slobôd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných
prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť
možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na
zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 250i ods. 2 O.s.p., ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej

právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.
1 <. pokutu až do výšky
9 958 eur, ak ide o právnickú osobu.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti, poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú
starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné
výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia
osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
Podľa § 36 správneho poriadku, ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie
potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa

možno odvolať.

Predmetom odvolacieho konania je rozsudok krajského súdu o zrušení rozhodnutia žalovaného, ktorým
žalovaný čiastočne vyhovel rozkladu žalobcu, ktorý podal proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradupre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica č. ZS/602/0004/2013, č. sp.
141070/42207/2013/604 z 25. novembra 2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 4.000,-
Eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti pri poskytovaní zdravotnej

starostlivosti T. N., nar. X. M. XXXX, naposledy bytom C. a zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že
žalobca pacientovi neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie spočívalo v tom, že
počas hospitalizácie v dňoch od 24. januára 2013 do 26. januára 2013:
- pacientovi nebola vyšetrená sedimentácia, krvné plyny, saturácia O2 pulzným oxymetrom,
- RTG hrudníka nebolo zhodnotené odborníkom- rádiológom,

- počas hospitalizácie nebolo pacientovi vykonané pneumologické vyšetrenie,
- pacientovi nebolo zabezpečené pokračovanie hospitalizácie na internom alebo pneumologickom
oddelení, kde by sa zdravotný stav pacienta dodiferenecoval a následne liečil,
- pacientovi neboli podávané mukolytiká, t.j. lieky na rozpúšťanie hlienov, ani expektoranciá, t.j. lieky na
uľahčenie vykašliavania,
- pacientovi nebola opakovane skontrolovaná a vyhodnotená hodnota glykémie, ktorá mala pri prijatí

pacienta hodnotu 8,62 mmol/l.
Najvyšší súd sa stotožňuje s právnymi závermi a logickými argumentmi krajského súdu k namietanému
nedostatočnému zisteniu skutkovému stavu, a to vo vzťahu k listinnému dôkazu predloženému k žalobe
žalobcu, konkrétne k znaleckému posudku vypracovanému znaleckou organizáciou forensis.sk- Inštitút
forenzných medicínskych expertíz s.r.o. z 19. novembra 2013. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza,

že krajský súd rozhodol o zrušení preskúmavaného rozhodnutia z dôvodu potreby odstránenia rozporov
medzi odbornými závermi vyjadrenými v jednotlivých odborných stanoviskách konzultantov žalovaného
a predloženým znaleckým posudkom. Nakoľko sa žalobca dozvedel o vypracovaní znaleckého posudku
a o jeho odborných záveroch až po skončení správneho konania a predložil ho prvýkrát k podanej
žalobe, správny orgán nemal príležitosť posúdiť jeho právnu relevanciu pre predmetnú právnu vec.

Krajský súd zároveň poukázal na inak správny postup správnych orgánov v súlade s príslušnými
právnymi normami pri vykonávaní dohľadu, ako aj v rámci správneho konania o uložení pokuty, s čím
sa stotožňuje aj odvolací súd. Preto neobstojí tvrdenie žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, že
krajský súd zrušil preskúmavané rozhodnutie, nakoľko sa podávanie odborných vyjadrení konzultantmi
neosvedčilo. Na druhej strane sa odvolací súd stotožňuje s tvrdením žalobcu o prípustnosti znaleckého

posudku v podanej žalobe. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Szd/3/2009 z 3. novembra 2009, z ktorého vyplýva, cit. „Najvyšší súd sa
nemôže stotožniť s názorom žalovaného, že žalobkyňa predložením znaleckého posudku postupovala
nad rámec správneho konania, lebo predloženie dôkazného prostriedku účastníkom súdneho konania,
ktorý je vykonateľný v správnom konaní, ešte samo o sebe v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky nediskvalifikuje takýto dôkaz z použitia v správnom súdnictve. Tento postup musí byť
ospravedlnený osobitnými skutočnosťami, ktoré majú svoj spoločný základ v preskúmavanom správnom
alebo osobitnom konaní pred správnym orgánom.

Napríklad nemožnosť byť priamo oboznámený s písomnými podkladmi zistenými, alebo vypracovanými

počas výkonu dohľadu žalovaným, je jedným z možných dôvodov, ktoré môžu ospravedlniť predloženie
dôkazného prostriedku žalobkyňou až v štádiu súdneho konania.“

V predmetnej právnej veci žalobca nemohol predložiť znalecký posudok v prebiehajúcom správnom
konaní, hoci bol vypracovaný ešte pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia, nakoľko ako

vyplývazpodanejžalobyoznaleckomposudkunemalvedomosť.Opredmetnomznaleckomposudkusa
dozvedel až z doručeného uznesenia o zastavení trestného stíhania vydaného Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru Lučenec ČVS: ORP-128/OVK-LC-2013. Vzhľadom na vyššie citované rozhodnutie
preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného v podanom odvolaní, že predmetom súdneho prieskumu
nemôžu byť nové námietky uplatnené po prvýkrát v žalobe, resp. počas súdneho sporu a súd nemôže

námietky, ktoré neboli uplatnené v odvolacom konaní skúmať, ani na ne prihliadať, ak existujú dôvody,
pre ktoré účastník konania nemohol predmetné námietky vzniesť, nakoľko preukázateľne o nich nemal
vedomosť.
K uplatneniu ustanovenia § 250i ods. 2 O.s.p., teda tzv. plnej jurisdikcie súdu v rámci správneho
trestania, odvolací súd zastáva názor, že krajský súd po vlastnej úvahe správne rozhodol o zrušení

rozhodnutiažalovaného,ktorémuzároveňnariadilvykonanieznaleckéhodokazovaniasúdnymznalcom,
prípadne znaleckým ústavom za účelom odstránenia rozporov. Správny orgán totiž nemal možnosť
posúdiť znalecký posudok predložený žalobcom k žalobe, a nakoľko vznikli rozpory medzi závermi
znalcov v znaleckom posudku a odbornými vyjadreniami konzultantov žalovaného, v novom konaníbude potrebné, aby sa správny orgán odborne vysporiadal so skutočnosťami uvedenými v znaleckom
posudku. Tento postup krajského súdu má oporu v už vyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 5Szd/3/2009 z 3. novembra 2009, z ktorého vyplýva, cit.: „Obdobne

myšlienka žalovaného, že krajský súd nesprávne konal, keď rozhodol, že rozpor medzi dvoma
rozdielnymi listinnými dôkazmi má odstrániť žalovaný a to tak, že nariadi znalecké dokazovanie súdnym
znalcom, resp. príslušným ústavom, pri ktorej žalovaný vychádzal z ust. § 250i ods. 2 O.s.p. nie je
správna. Na jednej strane je pravdou, že nie je v určitých prípadoch viazaný skutkovým stavom zisteným
správnym orgánom, avšak krajský súd adresoval žalovanému prostredníctvom svojho odôvodnenia

informáciu, že skutkový stav nebol zistený vôbec (existencia protikladných odborných zistení), a preto
mu rozhodnutie vrátil na ďalšie konanie za účelom zistenia skutkového stavu. Ako už bolo vyššie
odôvodnené, táto situácia mohla nastať zásluhou žalovaného aj počas súdneho konania.
Nielen štruktúra Ústavy Slovenskej republiky (5. hlava - zákonodarná moc, 6. hlava - výkonná moc, 7.
hlava-súdnamoc)aleajzčl.141ods.2ústavyjednoznačnevyplývajúústavnélimityjednotlivýchzložiek
štátnej moci. Súd preto počas súdneho konania v tak odborných otázkach nemôže vysloviť sám odborný

záver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej
vedy v situácii, keď skupina odborníkov (okrem iného nositeľov prestížnych pedagogických titulov v
oblasti medicínskeho vzdelávania) na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti dôjde k celkom opačným
záverom, ako znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanie odborných skutočností.
Takýto záver musí vysloviť správny orgán a súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície

preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotníckej starostlivosti boli
vyslovené v súlade so zákonom /a najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov/ alebo nie, pričom
obsah týchto záverov neskúma z hľadiska odborného ale z hľadiska právneho.“

Rovnako tak úlohou správneho orgánu po zrušení rozhodnutia bude posúdiť, či znalecký posudok

vypracovali znalci z príslušného odvetvia a odboru, ktorí sú spôsobilí na posúdenie skutočností
prejednávaných v predmetnej právnej veci.

Odvolací súd považuje za dôležité poukázať na odborné stanovisko konzultantky MUDr. B. N., PhD.
z 2. apríla 2013 a na neskoršie doplnenie stanoviska zo 17. júna 2013, na základe námietok žalobcu,

ktoré sú obsahom administratívneho spisu predloženého súdu, ktorá uviedla, že zdravotná starostlivosť
nebola pacientovi poskytnutá správne. Preto uvedené vyjadrenia neboli uvedené v prospech žalobcu,
ako to uvádza vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žalobca.

Na základe vyššie uvedených skutočností a v spojení s citovanými ustanoveniami zákonov Najvyšší

súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako vecne správne potvrdil (§ 219
ods. 1 a 2 O.s.p.).

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 224 ods. 1
a v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania

nepriznal, nakoľko si ich neuplatnil a ani mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.