Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. máj 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/400/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115225079
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115225079.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Tomáš
Kušnír,s.r.o.,sosídlomPajštúnska5,Bratislava,IČO:36613843protižalovanej:I.Y.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom F. U. XXX/XX, W., o zaplatenie 539,73 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 183,58 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
8,75 % ročne zo sumy:
- 37,99 € od 26.03.2013 až do zaplatenia,
- 25,15 € od 26.04.2013 až do zaplatenia,

- 95,06 € od 04.06.2015 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Sumu uvedenú vo výroku č. I. spolu s príslušenstvom povoľuje žalovanej splácať v mesačných
splátkach vo výške 10 € splatných vždy do 25.dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca, počnúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po kalendárnom mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne

právoplatnosť, a to tak, že pri omeškaní čo len jednej splátky stáva sa zročným celé dlžné plnenie.

IV. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb
uzatvorenom medzi Slovak Telekom a.s. a žalovanou dňa 28.12.2012, nachádzajúca sa v bode 3. v
znení:

„V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1. alebo 2. tohto Dodatku, a následnej
deaktivácie služby, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v Tabuľke

č. 1 tohto Dodatku - 331,94 €.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

V. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v spoločnom cenníku - Cenník mesačných
programov, v časti Iné poplatky s názvom

Obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie - 19,80 €,
Prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie - 19,80 €,

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

VI. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi v prospech jeho právneho zástupcu Tomáša Kušníra s.r.o.
náhradu iných trov konania vo výške 6,93 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

VII. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 05.10.2015 sa žalobca domáhal na žalovanej pôvodne zaplatenia sumy
539,73 € a po čiastočnom späťvzatí podaním zo dňa 11.02.2016 sumy 441,79 € s prísl..

Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s.
uzavrel zmluvu o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak
Telekom a.s. vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré žalovaný neuhradil.
Žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom
a.s. na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014.

Súd rozhodoval na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledujúce:

Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a.s. T - Mobile
a.s. podľa zákona 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym

predchodcom žalobcu žalovanému vystavené nasledujúce faktúry:

a) faktúru č. 7301251309 s dátumom splatnosti do 25.02.2013 na sumu 130,06 €,
b) faktúru č. 7302384064 s dátumom splatnosti do 25.03.2013 na sumu 62,78 €,
c) faktúru č. 7303502310 s dátumom splatnosti do 25.04.2013 na sumu 44,95 €,

d) faktúru č. 7402562833 s dátumom splatnosti do 25.03.2014 na sumu 331,94 €.

Žalobca požadoval zaplatiť z faktúry

a) sumu 95,06 €,

b) sumu 62,78 €,
c) sumu 44,95 €,
d) sumu 239 €.

Listom zo dňa 21.01.2016 požiadal súd žalobcu o vysvetlenie, čo v predložených faktúrach predstavujú

poplatky 16,50 € + DPH, aký je dôvod ich účtovania a kde v sadzobníku poplatkov sa nachádzajú. Týmto
listom súd žalobcovi zároveň oznámil, že zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty - 331,94 €,
hodlá vyhlásiť za neprijateľnú.
Listom zo dňa 14.03.2016 vyzval súd žalobcu, aby preukázal skutočné náklady na spoplatnený úkon
s názvom obmedzenie poskytovania služieb, s názvom prerušenie služieb - neplatenia a s názvom

upomienka oneskorenej platby.

Žalobca súdu zaslal výňatok zo Spoločného cenníka kde sa nachádzajú poplatky s názvom:
· obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie - 19,80 €,
· prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie - 19,80 €.

Podaním zo dňa 31.03.2016 žalobca súdu oznámil, že zasiela výňatok z cenníka týkajúci sa poplatku
za upomienku - 4,99 €. Prílohou podania však Cenník nebol.

Faktúra č. 7301251309 s dátumom splatnosti do 25.02.2013 na sumu 130,06 €.

Sumu vyúčtovanú touto faktúrou priznal súd v požadovanom rozsahu 95,06 €. Pôvodne dlžná suma
130,06€bolazčastizaplatenávrozsahu10€dňa09.02.2015,5€dňa25.03.2015,10€dňa28.04.2015,
5 € dňa 03.06.2015, 5 € dňa 24.11.2015. Vzhľadom na omeškania žalovanej kapitalizoval žalobca úroky
zomeškaniatýkajúcesatejtofaktúryzačasdo24.11.2015nasumu25,38€aajtátosumabolažalobcovi

priznaná.

a) Faktúra č. 7302384064 s dátumom splatnosti do 25.03.2013 na sumu 62,78 €.

V rámci tejto faktúry bol vyúčtovaný poplatok za obmedzenie služby - 19,80 € a poplatok za upomienku

4,99 €.Poplatok za upomienku 4,99 € súd nepriznal pre jeho nepreukázanie žalobcom. Naviac, OS Prešov
(9C/167/2014) už v minulosti tento poplatok nepriznal s nasledujúcim odôvodnením:

„Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 3,50 € ako upomienky za omeškanú platbu, túto súd nepriznal, nakoľko jej
uplatňovanie považuje súd za rozporné s dobrými mravmi (§ 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.).
Dobrémravy(bonimores) savsúdnejpraxivyužívajúakokritériumobmedzujúcesubjektívneprávavich

obsahualebočastejšieobmedzujúcevýkonsubjektívnychpráv.Hocisúdobrémravyzákonnýmpojmom,
a teda majú normotvornú funkciu, nie sú definované zákonom. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných
normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho
obsahu pojmu „dobré mravy“ patrí vždy od prípadu k prípadu sudcovi (pozri R 88/1998).
Zmyslom ustanovenia § 3 ods. 1 OZ jezamedziťvýkonupráva,
ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom. V praxi ide o prípady, keď výkon práva
je formálne v súlade so zákonom (právom), ale jeho cieľom je dosiahnutie iného výsledku, než dotknutá
právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými
mravmi je neposkytnutie ochrany práva, resp. odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného

na vznik právneho vzťahu medzi oprávnenou a povinnou osobou (pozri Ro NS ČR z 28. 6. 2000, sp.
zn. 23 Cdo 2060/1998).
Zožalobcompredloženýchfaktúrjezrejmé,žeupomienkajepriamosúčasťoufaktúry.Najejvyhotovenie
právny predchodca žalobcu teda nevyložil žiadne ďalšie náklady oproti nákladom na faktúru samotnú.
Upomienkapodľasúdunemôžemaťsankčnýcharakter(natoslúžizmluvnápokuta)apretopožadovanie

úhrady za ňu osobitnou faktúrou (ktorá sama osobe spoplatnená nie je), keď s jej vyhotovením
poskytovateľovi služieb žiadne náklady (ktoré by mali byť prenesené na zákazníka) nevznikli, považuje
súd za rozporné s dobrými mravmi, napriek tomu, že ide o poplatok uvedený v sadzobníku poplatkov
poskytovateľa služieb. Upomienka pri omeškanej platbe nemôže podľa súdu slúžiť na zvyšovanie zisku
poskytovateľa služieb.“

Na uvedenom závere zotrváva Okresný súd Prešov aj v prejednávanej veci.

Poplatok za obmedzenie služby - 19,80 € nepriznal súd z nasledujúcich dôvodov:

Vo veci OS Prešov sp. zn. 16C/160/2014, ktorá sa týkala zmluvy iného telekomunikačného operátora
okresný súd uviedol:

„Určuje, že zmluvné podmienky uvedené v cenníku služieb spoločnosti Orange a.s. platného od
15.05.2009 ako

- poplatok za odpojenie vo výške 3,95 €,
- poplatok za znovupripojenie po omeškaní platby vo výške 19,75 €,
- poplatok za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky vo výške 31,56 €

sú pre svoju neprijateľnosť neplatné.“

Okresný súd v odôvodnení pokračoval:

„Podľa § 53 ods.1 - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Je teda zrejmé, že nekalosť možno skúmať vo vzťahu k cene/úhrade (a to aj k jej primeranosti) za
vedľajšie plnenie (ktorým uvedené poplatky v prejednávanej veci sú) a bez obmedzenia vtedy, ak
podmienky týkajúce sa ceny/úhrady nie sú vyjadrené zrozumiteľne.Podľa rozsudku ESD zn. C - 26/13 - Článok 4 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle,
že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku, ako je tá, o ktorú ide vo veci samej, požiadavka, podľa ktorej
zmluvná podmienka musí byť formulovaná jasne a zrozumiteľne, sa má chápať tak, že stanovuje

nielen to, aby dotknutá podmienka bola pre spotrebiteľa gramaticky jasná a zrozumiteľná, ale aj to, aby
zmluva jasne vysvetľovala konkrétne fungovanie mechanizmu zmeny cudzej meny, na ktorý sa odvoláva
dotknutá podmienka, ako aj vzťah medzi týmto mechanizmom a mechanizmom stanoveným ostatnými
podmienkami týkajúcimi sa poskytnutia úveru, aby bol tento spotrebiteľ schopný na základe jasných a
zrozumiteľných kritérií posúdiť hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú.

Na základe vyššie uvedeného súd zdôrazňuje, že jedným z najdôležitejších faktorov pri uzatváraní
spotrebiteľskej zmluvy je, či je zmluva transparentná. Transparentnosť zahŕňa, či je napísaná jasným
a zrozumiteľným jazykom, či je systematická, či je napísaná dostatočne veľkým a čitateľným písmom.
Transparentnosť však neznamená iba jasnosť a zrozumiteľnosť, zahŕňa v sebe aj určitú povinnosť
podnikateľa upozorniť na rôzne zmluvné dojednania.
Zásada transparentnosti a poctivosti dopadá i na aplikáciu Všeobecných obchodných podmienok a

Sadzobníka poplatkov. Treba teda uviesť, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné Všeobecné
obchodné podmienky a Sadzobníky poplatkov uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne
obmedzenie ale aj obmedzenie obsahové. Je treba zdôrazniť, že obchodné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým k
tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho

charakteru, naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložite formulovanej a
malým písmenom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, o
ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ tak i napriek tomu dodávateľ
urobí, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.
Tiež je potrebné zdôrazniť, že sadzobník poplatkov nemôže slúžiť na to, aby v ňom uvedený poplatok

nahradzoval sankciu - zmluvnú pokutu za porušenie povinností spotrebiteľa, na ktorú by tento mal byť
v súlade so zásadou transparentnosti osobitne upozornený.

Poplatky uvedené vo výroku rozsudku, tak súd nepriznal a vyhlásil ich za neprijateľné z nasledujúcich
dôvodov:

Možnosť preskúmania poplatkov ako bolo uvedené vyššie vyplýva z toho, že nepredstavujú cenu/úhradu
za hlavný predmet zmluvy ako aj z toho, že nie sú vyjadrené zrozumiteľne.

Súd výzvou zo dňa 01.07.2015 požiadal žalobcu, aby tento vysvetlil výšku týchto poplatkov, odôvodnil
prečo je výška rozdielna a aké sú skutočné náklady na uvedené úkony.

Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 30.07.2015 iba lakonicky konštatoval, že poplatky vyplývajú zo
sadzobníka poplatkov.

Súd na základe vyššie citovaných predpisov konštatuje, že nie zrejmé, na základe čoho je stanovená

výška poplatkov, aké sú skutočné náklady na spoplatnené úkony a prečo pri rovnakom úkone
(znovupripojenie) je výška poplatkov rôzna, resp. žiadna (znovupripojenie po odpojení z iného dôvodu
ako neplatenia účtov - 0,00 €; znovupripojenie po omeškaní platby - 19,75 €; znovupripojenie po
vymáhaní pohľadávky - 31,56 €).
Súd má teda za to, že žalobca týmito poplatkami obchádza ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka

o zmluvnej pokute (a možnosť súdu posúdiť jej výšku korektívom dobrých mravov, resp. pristúpiť ku jej
moderácii), tieto poplatky majú sankčnú povahu, čo je neprípustné a ich hlavným cieľom je zvyšovanie
zisku žalobcu.
Súd má teda za to, že vyššie uvedené poplatky (pre nezdôvodnenie ich výšky, dôvodov pre ich
použitie, rozdielnosti pomenovania a nepreukázanie skutočných nákladov na ne) vytvárajú pre klienta -

spotrebiteľa v jeho neprospech hrubo nerovnovážny stav a preto sú neplatné.

Súd možnosť uvedených poplatkov neodmieta ale určenie ich výšky musí byť transparentné a
zodpovedajúce maximálne skutočným nákladom na ich vyhotovenie.

Nezákonnosť uvedených poplatkov možno v súčasnosti subsumovať pod § 53 ods.4 písm.v)
Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol preduzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré
spotrebiteľ nedostáva dohodnuté (pozn. súdu - primerané) protiplnenie.

Zo zmluvy, všeobecných podmienok a sadzobníka poplatkov je tak zrejmé, že za jedno porušenie
zmluvných podmienok vo forme neuhradenia alebo oneskoreného uhradenia faktúry je spotrebiteľ
sankcionovaný
a) prerušením, resp. dočasným obmedzením služieb,
b) poplatkom za prerušenie, resp. dočasné obmedzenie služieb,

c) odpojením,
d) poplatkom za odpojenie,
e) poplatkom za znovupripojenie,
f) úrokom z omeškania,
g) zmluvnou pokutou,

z čoho tiež vyplýva, že poplatok za znovupripojenie nie je úhradou nevyhnutných nákladov dodávateľa
ale zvyšovaním zisku prostredníctvom zmluvne vnútených sankčných mechanizmov.“

S vyššie uvedeným odôvodnením sa okresný súd stotožňuje a má ho za relevantné aj v prejednávanej
veci. Okresný súd vyzval žalobcu, aby uviedol aké sú skutočné náklady na úkon nazvaný ako

„Obmedzenie služby - neplatenie“. Na uvedené žalobca nereagoval.
To, že je predmetný poplatok uvedený v Cenníku, neznamená, že je bez ďalšieho zákonný.
Podľa slovníka slovenského jazyka význam slova poplatok je - dávka , suma určená na
zaplatenie za užívanie niečoho, za nejaký

úkon (obyč. úradný ) al. za nejakú službu.
Procesný súd má za to, že cena za vedľajšie plnenie vyžadovaná dodávateľom od spotrebiteľa vo forme
poplatku má slúžiť na refundáciu nevyhnutných nákladov dodávateľa vzniknutých v dôsledku konania
spotrebiteľa a nemôže slúžiť na vytváranie zisku a obchádzanie sankčných mechanizmov. Pokiaľ sa

tomu funkcia poplatku spreneverí, ide podľa súdu o neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Z tejto faktúry teda súd priznal sumu 37,99 €.

b) Faktúra č. 7303502310 s dátumom splatnosti do 25.04.2013 na sumu 44,95 €.

Poplatok s názvom prerušenie poskytovania služby pre neplatenie - 19,80 € nepriznal súd z rovnakých
dôvodov ako poplatok za obmedzenie poskytovania služieb pre neplatenie.
Sankčnosť tohto poplatku (teda náhrada za zmluvnú pokutu) jednoznačne vyplýva zo žalobcom
poskytnutého cenníka, kde poplatok za dočasné prerušenie poskytovania služieb na žiadosť účastníka

stojí „iba“ 15,13 €.

Z tejto faktúry teda súd priznal sumu 25,15 €.

Sankcie účtované dodávateľom spotrebiteľovi nesmú byť obsahom Všeobecných obchodných

podmienok alebo rôznych Cenníkov (ktorým spotrebiteľ prikladá zväčša menší význam a zameriava
sa iba na cenu toho-ktorého konkrétneho paušálu, o ktorý má záujem a nie aj o ďalšie poplatky, ktoré
zjavne nahrádzajú sankciu - zmluvnú pokutu) ale z dôvodu transparentnosti majú byť súčasťou zmluvy
samotnej. Aj z tohto dôvodu ich „zapracovanie“ medzi poplatky za poskytované služby treba považovať
za neprijateľné.

c) Faktúra č. 7402562833 s dátumom splatnosti do 25.03.2014 na sumu 331,94 €.

V Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb uzatvorenom medzi Slovak Telekom a.s.
a žalovanou dňa 28.12.2012, sa v bode 3. nachádza podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty v
nasledujúcom znení:„V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1. alebo 2. tohto Dodatku, a následnej
deaktivácie služby, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške uvedenej v Tabuľke
č. 1 tohto Dodatku - 331,94 €.“

Neprijateľnú zmluvnú podmienku nemožno modifikovať, preto pre rozhodnutie súdu je irelevantné, že
žalobca nepožaduje zmluvnú pokutu v celej dojednanej výške.

Procesný súd rovnako ako už mnohokrát on sám alebo iné súdy má za to, že určenie výšky zmluvnej

pokuty pri porušení doby viazanosti nezohľadňujúce časový faktor splnenia záväzku spotrebiteľom a
teda stanovujúce rovnakú zmluvnú pokutu pre prípad, ak aby spotrebiteľ porušil svoj záväzok v 1. alebo
23. mesiaci jeho trvania, vytvára hrubo nerovnovážny vzťah v neprospech spotrebiteľa a núti ho zaplatiť
neprimeranú sankciu. To isté platí ak je zmluvnou pokutou zaistené platenie za služby bez zohľadnenia
výšky dlžnej sumy.
Z uvedeného dôvodu súd zmluvnú podmienku týkajúcu sa zmluvnej pokuty vyhlásil za neprijateľnú a

teda táto je neplatná a na jej základe žalobcovi plnenie priznať nemožno.

Podľa § 544 ods.1 Občianskeho zákonníka - ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute sú tu aj ďalšie dôvody. Z § 544 OZ vyplýva, že povinnosť
zaplatiť zmluvnú pokutu má ten, kto poruší zmluvnú povinnosť. Dojednanie o povinnosti zaplatenia
zmluvnej pokuty nesmie byť teda viazané na ďalšiu skutočnosť alebo úkon. V rozoberanom zmluvnom
dojednaní je však zaplatenie zmluvnej pokuty viazané na ďalší úkon žalobcu a to vypojenie/deaktivácia
služba. Keďže zmluvná pokuta musí byť dojednaná nepodmienene (NS ČR sp. zn. 23 Cdo/2575/2010 -

zmluvnú pokutu, ktorú je nutné viazať v zmysle § 544 OZ vždy na prípad porušenia zmluvnej povinnosti,
je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať
kumulatívne ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné odstúpenie od zmluvy. Pozn. súdu
na vypojenie SIM karty) je dojednanie zmluvnej pokuty v prejednávanom prípade neplatné.

Spoločné ustanovenia.

Nárok na zaplatenie priznaných súm vyplýva okrem Zmluvy o pripojení z nasledujúcich ustanovení
právnych predpisov:

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o
pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej
verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 42 ods.1 písm.a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú

verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú
službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, ak to povaha služby umožňuje až na základe predloženia

dokladu o vyúčtovaní.

Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:

§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak

ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 01.02.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením

peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba ECB bola ku dňom splatnosti faktúry vo výške 0,75% ročne a potom výška
úrokov z omeškania je 8,75% ročne, tak ako to požaduje žalobca.

Neprijateľné zmluvné podmienky vyhlásil súd podľa nasledujúcich právnych predpisov:

§ 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

§ 153 ods.3 O.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v
takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v

spotrebiteľskej zmluve.

§ 153 ods.4 O.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo
všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd

uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej
podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Povolenie splátok.

§ 160 ods.1 O.s.p. - Ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Žalovaná preukázala, že jej príjmom sú iba prídavky na dieťa a dávka v hmotnej núdzi, preto jej súd
povolil zaplatiť dlžnú sumu v splátkach.

K Dohode o uznaní záväzku.

Žalobca a žalovaná uzavreli dňa 17.02.2015 Dohodu o uznaní záväzku.

Podľa § 558 OZ - Ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá

sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Procesným odrazom § 558 OZ je § 133 O.s.p, podľa ktorého - Skutočnosť, pre ktorú je v zákone
ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel

najavo opak.

Keďže súd existenciu neprijateľných podmienok skúma ex offo a došiel k záveru o ich existencii v
prejednávanej veci, dospel k tomu, že záväzok v čase uznania v uznanej výške neexistoval, čoho
výsledkom je aj výrok tohto rozsudku.

Trovy konania.Predmetom konania bolo a) zaplatenie služieb vo výške 207,79 € a b) zaplatenie ZP vo výške 331,94 €.
a) Žalobca bol úspešný v sume 163,30 € (95,06 € + 5 € + 37,99 € + 25,15 €). Úspech žalobcu - 78,50
%, neúspech žalobcu - 21,50 %, čistý úspech - 57%.

b) Žalobca bol neúspešný.

Z celkom požadovanej istiny 539,73 €, pripadalo na predmet konania a) 38% (pri súdnom poplatku 32
€ ide o 12,16 €) a na predmet konania b) 62% (19,84 € zo súdneho poplatku).
Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 57% zo sumy SP 12,16 € = 6,93 €.

Náhradu trov súd konania teda priznal za zaplatený súdny poplatok, nie však za trovy právneho
zastúpenia.
Pri tomto závere vychádzal súd z aktuálneho rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 M Cdo 5/2013, v ktorom bolo
uvedené: „Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah
jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch v Slovenskej

republike nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde. V
takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo inštitútom
zastupovania advokátom v súdnom konaní. Treba súhlasiť s názorom, že právo na právnu pomoc a
náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo
na náhradu trov konania (včítane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaním advokátom) totiž závisí

od iných predpokladov než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva
(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a
účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy nevynaložil účelne, nejde

o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy ktoré vynaložil v tejto súvislosti nemožno považovať za trovy účelné. Pokiaľ
teda súdy nižších stupňov dospeli k takémuto záveru a vedľajšiemu účastníkovi nepriznali náhradu trov
konania, ich rozhodnutia (v tomto smere) sú správne.“
Súd má za to, že uvedený právny názor možno uplatniť nielen voči vedľajšiemu účastníkovi

zastúpenému advokátom ale aj voči účastníkovi zastúpenému advokátom.

Súdu je známe, že žalobca podáva množstvo žalôb vo veciach skúpených pohľadávok, vrátane
pohľadávok týkajúcich sa nedoplatkov za elektronické služby. Takéto žaloby a ich spisovanie sú iba
administratívnou činnosťou, pri ktorej dochádza iba k zmene účastníkov konania a súm požadovaných

na zaplatenie, preto má súd za to, že náhradu trov konania priznať nemožno, nakoľko náhrada trov
právneho zastúpenia v tomto prípade nebola účelná.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje ďalej na - Nález Ústavného
súdu ČR z 25.7.2012 sp. zn. I. ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je

dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci
samej úspešný,

- ako aj na ďalšie aktuálne rozhodnutie ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 3678/12 - Ústavní soud ve svém usnesení
sp. zn. I. ÚS 3372/11 uvedl, že „Právní řád a jeho interpretace Ústavním soudem soudům zachovává
prostor, aby ve svých rozhodnutích zohlednily nejen okolnosti průběhu řízení, ale i případné chování
účastníků a jejich poměry konstituované ještě před jeho zahájením (viz ustanovení § 143, § 147 odst.

1, § 150 a § 151 odst. 2 o. s. ř.). Soudy při rozhodování o náhradě nákladů řízení jsou povinny posoudit
účelnost právního zastoupení žalobce, zvláště ve specifických případech, kdy jde
-zaprvéořízení,vněmžprotirozsudkunalézacíhosouduneníodvolánípřípustné(řízeníotzv.bagatelní
věci),
- za druhé jednotlivé žaloby se v zásadě liší jen údaji o žalovaných a žalované částce (jde o tzv.

formulářovou žalobu),
- za třetí jde o pohledávky ze smluv, kde jednou ze stran byl spotřebitel,
- za čtvrté jde o smlouvu, nebo podmínky jiného právního důvodu k plnění, při nichž je spotřebitel
fakticky vyloučen z možnosti sjednat si je s jiným obsahem (typicky půjde zejména o smlouvy opřepravě, dodávce tepla nebo energií, spotřebitelském úvěru, běžném účtu, o poskytování služeb
informační společnosti, o poskytování služeb elektronických komunikací, o pojistné smlouvy, o regulační
poplatek podle zákona č. 48/1997 Sb., o veřejném zdravotním pojištění a o změně a doplnění některých

souvisejících zákonů).
Pravidelným (nikoli nutným) rysem je, že právo na peněžní plnění vymáhá jiný než původní
(originární) věřitel a žalobce s žalovanými pohledávkami obchoduje, přičemž očekává, že výše náhrady
nákladů řízení bude soudem přiznána právě podle vyhlášky Ministerstva spravedlnosti č. 484/2000
Sb.; symptomatické je dále, že zisk takového podnikatele není dán kupř. rozdíly cen při vlastním

obchodováním s pohledávkami, ale má být generován paušálně stanovenými náhradami nákladů
soudního řízení, které v těchto případech významně převyšují skutečně vynaložené náklady potřebné k
účelnému uplatňování nebo bránění práva (nález sp. zn. I. ÚS 3923/11, bod 27). “.

Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakému záveru ako vyplýva z vyššie citovaných rozhodnutí NS SR a
Ústavného súdu ČR možno dospieť aj aplikáciou § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania

v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné
ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie,
či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba
rozumieť.Neprimeranosťoupodľasúdunemožnorozumieťibazjavnýnepomermedzivýškouuplatnenej
drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k

jednoduchosti sporu ako taký neprimeraný. Tomu bolo podľa súdu aj v danom prípade, kde sa žalobou
vo forme kvázi administratívneho úkonu uplatňovala pohľadávka bežne uplatňovaná na súdoch SR,
pri uplatňovaní ktorej nebolo potrebné využiť právne zastúpenie a to o to viac ak ide o spoločnosť,
ktorá sa zaoberá skupovaním pohľadávok a u ktorej možno predpokladať administratívny aparát na ich
uplatňovanie.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v
2 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať náležitosti uvedené v ust. § 205
ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.