Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/157/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211005
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114211005.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľky: O. G., K. X, XXX

XX Z., zastúpenej: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka, Prešov, Hlavná 61, proti odporcovi: Všeobecná
úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného:
ČERNEJOVÁ&HRBEK, s.r.o., so sídlom Kýčerského 7, 811 05 Bratislava, IČO: 36 857 513 o neplatnosť
úverovej zmluvy, t a k t o

r o z h o d o l :

návrh zamieta,
navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 1 266,33 Eur na účet jeho
právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobným návrhom domáhala určenia, že zmluva o poskytnutí úveru č. Q. zo dňa

16.6.2009, zmluva o poskytnutí úveru č.Q. zo dňa 17.12.2008 a zmluva o poskytnutí úveru č. Q. zo
dňa 10.3.2008 uzavreté medzi odporcom a navrhovateľkou sú neplatné, a zároveň žiadala priznať
trovy konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že vyššie uvedené zmluvy obsahujú neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré spôsobujú neplatnosť zmlúv. Za neprijateľné podmienky označila dohodu o zrážkach
zo mzdy dojednanú vo forme štandardnej zmluvnej podmienky, vyhlásenie, že sa vzdáva nároku na
zasielanie výpisov z úverového účtu, ustanovenie, ktoré upravuje spôsob oznámenia zmeny OP a
Cenníka a podmienku, že banka môže požadovať, aby klient vrátil celú poskytnutú sumu úveru s

príslušenstvom, ktorá sa na požiadanie veriteľa stane okamžite splatnou aj v prípadoch, ak nastane
okamžitá splatnosť iného úveru poskytnutého bankou, ktorá je zabezpečená záložným právom k tej istej
nehnuteľnosti ako úver poskytnutý podľa týchto podmienok.

Odporca žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že navrhovateľkou uvedené skutočnosti nespôsobujú
neplatnosť úverových zmlúv. Čo sa týka neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy odporca poukázal na
skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy žiadne zákonne ustanovenie nevylučovalo uzavretie predmetnej

dohody a aj v súčasnosti tvorí jeden zo základných a tradičných zabezpečovacích inštitútov súkromného
práva, avšak vzhľadom na novelu zákona o ochrane spotrebiteľa, konkrétne ustanovenia § 5a účinného
od 1.5.2014, odporca tento inštitút odstraňuje zo svojich zmlúv a vo vzťahu k starým zmluvám, v ktorých
sa dohoda o zrážkach zo mzdy nachádza, ju odporca neuplatňuje. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky,
že ustanovenie bodu 3.11. Zmluvy o úvere, ktorým sa údajne vzdala nároku na zasielanie výpisov
z úverového účtu a ktorý navrhovateľka považuje za konanie poškodzujúce spotrebiteľa na jeho
legitímnych právach na informácie, odporca uviedol, že odporkyňa sa nemohla vzdať práva, z dôvodu,

že toto právo ani neexistovalo, keďže právny poriadok Slovenskej republiky v žiadnom ustanovení
nepriznáva pre odporkyňu právo dostávať výpisy z úverového účtu. K neprijateľnosti bodu 5.2. zmluvy o
úvere teda k možnosti jednostrannej zmeny obchodných podmienok, odporca uviedol, že ustanovenie
§ 53 ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka sa za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje možnosťjednostrannej zmeny zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve, avšak odporca sa s
navrhovateľkou v bode 78 Obchodných podmienok dohodol na možnej zmene Obchodných podmienok
a Cenníka. K neprijateľnosti dohody o práve odporkyne požadovať celú sumu poskytnutého úveru

v prípade okamžitej splatnosti iného poskytnutého úveru, odporca uviedol, že uzavretiu dohody v
uvedenom znení, teda v znení bodu 5.5., žiadne ustanovenie predpisov platných v Slovenskej republike
nebráni. Zároveň odporca poukázal na skutočnosť, že navrhovateľka postupne uzatvárala jednotlivé
úverové zmluvy, ktoré majú totožné znenie zmluvných podmienok, preto má za to, že zjavne s
uvedenýmipodmienkamisúhlasilaanepovažovalaichzaneprijateľné,keďžeuzavrelaajďalšieobdobné

úverové zmluvy s odporkyňou.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením mimosúdnych rokovaní
medzi navrhovateľkou a odporcom ako aj ostatným spisovým materiálnom a zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 16.6.2009 zmluvu o poskytnutí úveru č. Q. XXXXX, dňa

17.12.2008 zmluvu o poskytnutí úveru č. Q. XXXXX a dňa 10.3.2008 zmluvu o poskytnutí úveru
č. Q. XXXXX. V zmysle predmetných zmlúv odporca poskytol navrhovateľke finančné prostriedky.
Navrhovateľkasadomáhala,abysúdurčilpredmetnéúverovézmluvyzaneplatnézdôvodu,žeobsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky ako rozhodcovskú doložku, možnosť zmeniť poskytovateľa úveru,
možnosť meniť cenník, dohodu o zrážkach zo mzdy a zároveň, že predmetná zmluva neobsahuje

obligatórne náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zároveň žiadala,
aby súd vyhlásil za neplatné aj druhú a tretiu v poradí uzatvorenú zmluvu o úvere pre rozpor s dobrými
mravmi.Poukázalanato,žeodporcapodcenilbonituklienta,keďžeodporcoviužzprvejúverovejzmluvy
muselo byť zrejmé, že navrhovateľka nemá možnosť splácať poskytnutý úver. Odporca poukázal na
skutočnosť, že úverovou zmluvou č. Q.-XX zo dňa 16.6.2009 došlo k preúverovania predchádzajúcich

zmlúv, teda predchádzajúce úverové zmluvy zanikli splnením. Keďže navrhovateľka nemala vedomosť
o výške plnenia, ktoré poskytla odporcovi titulom úhrady jednotlivých splátok vyplývajúcich zo zmlúv
o úvere, požiadala odporcu o vyúčtovanie výšky nesplateného úveru. Odporca v rámci mimosúdnych
rokovaníoznámilnavrhovateľke,žesumanesplatenéhoúverunazákladeúverovejzmluvyč.Q.XXXXX-
XX predstavuje sumu 35 536,30 eur a zároveň jej navrhol zníženie mesačných splátok na sumu 198,-

eur, pričom doba splatnosti by predstavovala 336,- mesiacov a ročná úroková sadzba by predstavovala
5%.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 501 ods. 1 Obchodného zákonníka veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky poskytnúť,
ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez zbytočného
odkladu.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa § 506 ods. 2 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,
aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavnéhopredmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods.11 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s

uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53d Občianskeho zákonníka spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za
použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

V predmetnom konaní sa navrhovateľka domáhala určenia neplatnosti vyššie uvedených úverových
zmlúv z dôvodu, že obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky ako rozhodcovskú doložku, dohodu o
zrážkach zo mzdy navrhovateľky, vzdanie sa práva na zasielanie výpisov z úverového účtu, podmienku
o možnosti zmeny Cenníka a Obchodných podmienok zverejnením v pobočke banky alebo na webovej
stránke banky. Súd považoval žalobný návrh navrhovateľky za nedôvodný a to vzhľadom na skutočnosť,

že neplatnosť jednotlivých zmluvných ustanovení v zmysle § 41 Občianskeho zákonníka nespôsobuje
neplatnosť zmluvy ako celku. Súd má za preukázané, a to z dôvodu, že účastníkmi konania nebola
táto skutočnosť rozporovaná, že odporca uzavrel s navrhovateľkou zmluvy o úvere, na základe ktorých
odporca poskytol v prospech navrhovateľky peňažné prostriedky v určitej sume a odporkyňa sa
zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Súd má za to, že účastníci konania

uzavreli vyššie uvedené úverové zmluvy platne, keďže medzi účastníkmi boli dojednané základné
náležitosti úverovej zmluvy a to určenie zmluvných strán, určenie poskytovanej sumy, záväzok veriteľa
poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
a zaplatiť úroky. Zároveň navrhovateľka nepreukázala súdu v rámci konania také skutočnosti, ktoré by
spôsobilineplatnosťzmluvyakocelku.Účastnícikonanianesúdôkaznébremenonapreukázaniesvojich

tvrdení, pričom navrhovateľka predmetnú povinnosť neuniesla. Čo sa týka tvrdenia navrhovateľky, že
neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujú neplatnosť zmluvy, k tejto skutočnosti dochádza iba za
splnenie podmienok upravených v ustanovení § 53d Občianskeho zákonníka a to v prípade, ak by
zmluva obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, avšak súčasne by táto zmluva bola uzavretá za
použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery. V rámci konania však navrhovateľka tieto skutočnosti

preukázané neboli, v dôsledku čoho predmetná zmluva ako celok nemôže byť vyhodnotená ako
neplatná. Zároveň však navrhovateľka nepreukázala ani žiadnu inú skutočnosť, ktorá robí zmluvu ako
celok neplatnou.

Súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka uzavrela s odporcom tri úverové zmluvy s dostatočným

časovým odstupom, v rámci ktorého sa mohla oboznámiť so zmluvnými podmienkami, a preto má
súd za to, že navrhovateľka mala dostatočný časový priestor na oboznámenie sa so zmluvnými
podmienkami a aj napriek ich zneniu opätovne uzavrela ďalšie dve úverové zmluvy s totožnými
zmluvnými ustanoveniami. Čo sa týka neprijateľných zmluvných podmienok súd sa nimi bližšie
nezaujímal, keďže navrhovateľka nepredložila súdu sporné zmluvy o úvere, ktoré boli nevyhnutné

na preskúmanie, či zmluvné ustanovenia predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, a ktorými
mala navrhovateľka disponovať, pričom túto povinnosť nebolo možné preniesť na odporcu. Súd však
zdôrazňuje, že ak by aj tieto zmluvné podmienky boli neprijateľné nemá to vplyv na platnosť zmlúv ako
právnych úkonov. Aj z pohľadu Zákona o spotrebiteľských úverov absencia obligatórnych informácií v
zmluve spôsobuje, že úver je bezúročný a bezpoplatkový, nie neplatnosť zmluvy o úvere. Z pohľadu

celkovej neplatnosti úverovej zmluvy je rozhodujúce, či táto zmluva spĺňa náležitosti § 497 Obchodného
zákonníka, čo nepochybne bolo dodržané. Výnimočne možno vyhlásiť za neplatnú zmluvu, ak obsahuje
veľký počet neprijateľných zmluvných dojednaní, čo v danom prípade nebolo splnené. Opačný postupby bol neprimeraným zásahom zo strany súdu do všeobecne platnej zásady právnej istoty, čo je v
demokratickom štáte neprípustné.

Navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia, že odporca konal v rozpore s dobrými
mravmi pri poskytovaní úveru.

V dôsledku neunesenia dôkazného bremena navrhovateľkou, súd žalobu o vyhlásenie úverových zmlúv
za neplatné zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko
odporca bol v konaní v plnej miere úspešný, preto mu súd priznal náhradu účelne vynaložených
trov konania. Súd skúmal v zmysle § 150 Občianskeho súdneho poriadku existenciu okolnosti hodné
osobitného zreteľa, avšak v predmetnom konaní súdu žiadne takéto skutočnosti nie sú zrejmé.
Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a

ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci

plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Odporca si vyčíslil prostredníctvom právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1332,74
eur a to odmenu vo výške 250,09 eur za 4 úkonov právnej pomoci (prevzatie veci, vyjadrenie k žalobe,
účasť na pojednávaní dňa 26.9.2014, účasť na pojednávaní dňa 18.11.2015) a režijné paušály vo výške
32,51 eur. Zároveň si uplatnil náhradu za stratu času za rok 2014 vo výške 348,40 eur v rozsahu 13

hodín (26 polhodín po 13,40 eur) za cestu na pojednávanie dňa 26.9.2014 z Bratislavy do Prešova
a späť a náhradu za stratu času za rok 2015 vo výške 363,48 eur v rozsahu 13 hodín (26 polhodín
po 13,98 eur) za cestu na pojednávanie dňa 26.9.2014 z Bratislavy do Prešova a späť, náhradu
cestovných nákladov vynaložených na cestu na pojednávanie dňa 26.9.2014 vo výške 50,20 eur a
náhradu cestovných nákladov vynaložených na cestu na pojednávanie dňa 18.11.2015 vo výške 39,36

eur a náhradu výdavkov za ubytovanie vo výške 20,90 eur. Taktiež si uplatnil aj nárok na DPH v zmysle
§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 198,90 eur.

Sadzobníkom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pre účely určenia odmeny za právne
služby, v prípade, ak bol účastník zastúpený advokátom, je v danom prípade vyhláška Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého
stupňa.

Podľa § 9 ods. 1 uvedenej vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty

veci alebo druhu veci alebo práva a podľa úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b) vyhlášky, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
je jedna trinástina výpočtového základu, ak klientom je spotrebiteľ a ide o zastupovanie v spore zo

spotrebiteľskej zmluvy.

Podľa § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za tieto úkony právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné
podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej a účasť na konaní pred súdom

alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto
za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce
úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.Podľa § 13a ods. 4 vyhlášky za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci,
patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.

Podľa § 15 vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a

výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17 ).

Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak sa advokát dohodne s klientom na zmluvnej odmene, môže sa s
ním dohodnúť aj na paušálnej sume ako náhrade všetkých alebo niektorých hotových výdavkov,

ktorých vynaloženie sa predpokladá v súvislosti s poskytovaním právnych služieb. Klient potom nemôže
požadovať pri vyúčtovaní špecifikáciu týchto hotových výdavkov.

Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo

výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

V preskúmavanej veci bolo predmetom konania určenie neplatnosti úverových zmlúv. Súd pri
rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzal z § 9 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. b)
vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keďže ide o zastupovanie v spore zo spotrebiteľskej zmluvy základná sadzba

za jeden úkon právnej služby predstavuje 1/13 výpočtového základu, teda v roku 2014 predstavovala
sumu 61,85 eur a za rok 2015 predstavuje sumu 64,53 eur.

Na základe uvedeného súd priznal odporcovi trovy právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou MS č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v zmysle § 11 ods.

1 písm. b), § 13a, §16, §17 za nasledujúce úkony právnej služby:
- Za 2 úkony po 61,85 eur, t.j. 123,70 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie žalovaného k
žalobe zo dňa 19.5.2014), a režijný paušál za rok 2014, t.j. 2 x 8,04 eur = 16,08 eur
- Za 1 úkon vo výške 64,54 eur a to účasť na pojednávaní dňa 18.11.2015 a režijný paušál za rok 2015,
t.j. 1 x 8,39 eur = 8,39 eur

- Za 1 úkon po 15,35 eur, t.j. 15,46 eur (účasť na pojednávaní dňa 26.9.2014, keďže predmetné
pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci) a režijný paušál za rok 2014, t.j. 1 x 8,39 eur = 8,39
eur.
Odmena právneho zástupcu teda v celkovej výške predstavuje sumu 236,56 eur.

Súd priznal odporcovi náhradu hotových výdavkov vynaložených na cestovné za cestu na pojednávanie
dňa 26.9.2014 na trase Bratislava- Prešov v sume 25,10 eur, za cestu na pojednávanie dňa 26.9.2014
na trase Prešov- Banská Bystrica v sume 13,14 eur, za cestu na pojednávanie dňa 18.11.2015 na
trase Bratislava- Prešov v sume 18,76 eur, za cestu na pojednávanie dňa 18.11.2015 na trase Prešov -
Bratislava v sume 20,60 eur a za cestovné MHD v Prešove v sume 0,80 eur, keďže predmetné výdavky

boli súdu preukázané. Zároveň súd priznal náhradu hotových výdavkov vynaložených na ubytovanie
v hotely LINEAS dňa 25.9.2015 v sume 20,90 eur a dňa 18.11.2015 v sume 28,90 eur. Na základe
uvedeného súd priznal náhradu hotových výdavkov v celkovej sume 128,20 eur.

Súd priznal taktiež náhradu za stratu času právneho zástupcu v zmysle § 17 ods. 1 vyššie citovanej

vyhlášky a to za čas strávený cestou do miesta, v ktorom boli vykonané úkony právnej služby a zároveň
predmetnémiestonebolosídlomadvokáta.Nazákladeuvedenéhopriznalnáhradustratyčasuvrozsahu
26 polhodín v roku 2014 a v rozsahu 26 polhodín v roku 2015 a to za:
- Rok 2014 - 26 polhodiny x 13,40 eur (účasť na pojednávaní dňa 26.9.2015) = 348,40 eur
- Rok 2015- 26 polhodiny x 13,98 eur (účasť na pojednávaní dňa 18.11.2015) = 363,48 eur

Celkovo súd priznal náhradu za stratu času vo výške 711,88 eur.Keďže právny zástupca odporcu je platiteľom dane DPH, súd v zmysle § 18 ods. 3 vyššie citovanej
vyhlášky priznal DPH z odmeny právneho zástupcu, režijných paušálov a náhrady za stratu času, teda
zo sumy 948,44 eur, vo výške 189,69 eur.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd priznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo
výške 1 266,33 eur (pozostávajúcu z odmeny vo výške 236,56 eur, náhrady za stratu času vo výške
711,88 eur, náhrady hotových výdavkov 128,20 eur a DPH vo výške 189,69 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a )

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného predpisu.