Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. marec 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 10CPr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614216070
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Blahovská

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7614216070.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Mária Blahovská, v právnej veci žalobcu Ing. P.

F., A.. X.XX.XXXX, S. W. M. XX, XXX XX X. A. Q., právne zastúpený Advokátska kancelária, Bečarik
& partners, s.r.o., Letná 37, Spišská Nová Ves proti žalovanému F. X. X..H..E.., E. X, XXX XX O.Š.,
G.: XXXXXXXX, právne zastúpený advokátom JUDr. Martinom Špakom, Odborárov 49, Spišská Nová
Ves, IČO: 46 367 543, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa a náhrady mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

O náhrade trov konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím do 30-tich dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojim návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 19.9.2014 domáhal, aby súd určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.7.2014 je neplatné, pracovný pomer naďalej trvá.
Žalovaný je povinný nahradiť mu vo výške 1.600,- Eur v hrubom za jeden mesiac od 11.8.2014 do
skutočného právoplatného skončenia pracovného pomeru, preplatenie nevyčerpanej dovolenky za
obdobie do právoplatného skončenia pracovného pomeru, alebo mu ju umožniť vyčerpať dovolenku do
3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Ďalej žiadal náhradu mzdy v sume 3.200,- Eur

za výpovednú dobu dvoch mesiacov z titulu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru.
Na pojednávaní dňa 2.10.2015 súd pripustil zmenu petitu, v ktorom žalobca žiadal, aby súd určil, že
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.7.2014 je neplatné, žiadal priznať žalobcovi náhradu
mzdy 1 600,- Eur mesačne od 11.8.2014 do skutočného právoplatného skončenia pracovného pomeru
alebo že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 21.7.2014 je neplatné, žiadal priznať náhradu
mzdy v sume jeho priemerného zárobku za výpovednú dobu 2 mesiace vo výške 3.200 Eur a náhrady
trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 3.1.2014 uzavrel Dohodu o pracovnej činnosti. Dohoda bola
uzatvorená na dobu určitú a to od 7.1.2014 do 28.2.2014. Súčasťou Dohody bola podpísaná dohoda
o hmotnej zodpovednosti. Pracovnou úlohou bola príprava a realizácia zabezpečovania servisu a
spracovania obchodných aktivít, realizácia činností súvisiacich s manažovaním obchodného tímu
a príprava školení a metodických materiálov pre obchodné aktivity spoločnosti a nábory nových
spolupracovníkov. Po skončení Dohody o pracovnej činnosti žalobca s vedomím žalovaného naďalej
pokračoval s výkonom práce a to bez uzavretia písomnej pracovnej zmluvy. Uzavretiu písomnej

pracovnej zmluvy sa žalovaný vyhýbal. Dňa 21.7.2014 ho na parkovisku v práci zastavila konateľka
spoločnosti Petronela Škultétyová, matka žalovaného, ktorá mu oznámila, že v spoločnosti žalovaného
končí a má odovzdať všetky kľúče a predmety prevzaté od žalovaného preberacím protokolom zo dňa
3.1.2014.Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu uviedol, že v dobe od 3.1.2014 do
28.2.2014 bola medzi ním a žalobcom uzatvorená Dohoda o pracovnej činnosti. Túto formu pracovného

pomeru žalovaný uzatvoril so žalobcom preto, aby zistil, či sa osvedčí ako schopný zamestnanec.
Počas uvedenej doby však žalobca neplnil pokyny žalovaného (konateľa Ing. F. Š.) a vykonával aktivity,
ktoré neboli v náplni práce. Z uvedeného dôvodu nemal záujem, aby po 28.2.2014 pokračoval medzi
nimi pracovno-právny vzťah. Po vzájomnej dohode si žalobca obnovil živnosť, na základe ktorej mohol
vykonávať podnikateľskú činnosť pre žalovaného, založenú na základe mandátnej zmluvy. Žalobca

počas plnenia mandátnej zmluvy od marca 2014 do júla 2014 opakovane nedodržiaval a porušoval
pokyny žalovaného. Splatnosť odmeny bola do konca júla 2014. Žalovaný bol povinný uhradiť žalobcovi
odmenu k 30.7.2014. Žalobca medzitým zrušil živnostenské oprávnenie bez akéhokoľvek upozornenia
odporcu.

Účastníci konania boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. písomne poučení v uznesení zo dňa 1.10.2014.

Súd vykonaným dokazovaním z predložených dokladov, dohodou o pracovnej činnosti, dohodou o
hmotnej zodpovednosti, preberacím protokolom, návrhu pracovnej zmluvy, predložených viacerých
Dohôd o pracovnej činnosti a Zmlúv o obchodnom zastúpení, výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov
a zistil tento skutkový a právny stav:

Žalobca so žalovaným uzavreli dňa 3.1.2014 Dohodu o pracovnej činnosti v zmysle § 228a
Zákonníka práce na dobu určitú od 7.1.2014 do 28.2.2014. Náplňou práce bola príprava a realizácia
zabezpečenia servisu a spravovania obchodných aktivít zamestnávateľa, realizácia činností súvisiacich
s manažovaním obchodného tímu, príprava školení a metodických materiálov pre obchodné aktivity

spoločnosti a nábory nových spolupracovníkov. Dojednaný rozsah pracovného času bol 80 hodín a
dojednaná odmena 90,- Eur mesačne.
Dňa 3.1.2014 žalovaný a žalobca ako obchodný riaditeľ uzavreli aj Dohodu o hmotnej zodpovednosti a
preberací protokol, na základe ktorých žalobca prevzal 6 ks kľúčov od vstupných priestorov a kancelárie,
motorové vozidlo, mobilný telefón Alcatel s príslušenstvom.

Po skončení platnosti Dohody o pracovnej činnosti, žalobca od 1.3.2014 pokračoval vo výkone práce s
tou istou náplňou práce ako mal uvedenú v Dohode o pracovnej činnosti.

Dňa 27.6.2014 žalovaný zaslal žalobcovi na jeho žiadosť návrh pracovnej zmluvy, podľa ktorej bol dátum

nástupu do práce 1.7.2014, na vykonávanie práce - obchodný riaditeľ, na dobu určitú do 31.12.2014.
Hrubá mzda mala byť vo výške 400,- Eur s tým, že má nárok na vyplatenie bonusov za každý mesiac
v zmysle Prílohy č. 1.
Žalobca tento návrh pracovnej zmluvy neprijal.

Dňa 21.7.2014 konateľka spoločnosti F. Š. za prítomnosti jedného muža znemožnila žalobcovi vstup do
firmy a odobrala mu kľúče, tablet a telefón.

Žalobcalistomzodňa11.8.2014vyzvalžalovanéhonazaplatenienevyplatenejmzdyzamesiacefebruár
až júl 2014 vo výške 8 270,- Eur. Ďalej uviedol, že dňa 21.7.2014 došlo k neplatnému skončeniu

pracovného pomeru, nakoľko mu bol znemožnený prístup do priestorov firmy a boli mu odobraté kľúče
od firmy a auta, tablet a telefón. Jeho pracovný pomer naďalej trvá a má nárok na mzdu, vyplývajúcu z
neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalej uviedol, že po zažitých skúsenostiach so
žalovaným, netrvá na tom, aby ho naďalej zamestnával a je ochotný ukončiť pracovný pomer dohodou
za vopred dohodnutých a splnených podmienok.

Ďalším listom zo dňa 4.9.2014 vyzval žalovaného na uzavretie dohody o skončení pracovného pomeru
ku dňu 30.9.2014 a náhrady mzdy.

Žalobca v maily zo dňa 20.7.2014 adresovanom žalovanému uviedol, že od marca sa mu obnovila

živnosť, v poslednom februárovom týždni sa dohodli na pokračovaní spolupráce cez živnosť s tým, že
odmenu 500,- Eur navýši o odvody a provízie z predaja. Má nezaplatenú sumu 4 346,53 Eur a to za
február 430,- Eur a za mesiace marec až júl po 700,- Eur a provízie z predaja 416,53 Eur. Tiež poukázal
na návrh pracovnej zmluvy, kde je uvedená mzda 400,- Eur, tak to považuje za výsmech.Žalobca súdu predložil viaceré Dohody o pracovnej činnosti a Zmluvy o obchodnom zastúpení ďalších
pracovníkov, z ktorých mal súd preukázané, že žalovaný vo väčšine prípadov neuzavieral pracovné
zmluvy. Predchádzajúcim obchodným riaditeľom bol Q. W.. Tento mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu

o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 14.9.2011 a dodatok k
zmluve pre pozíciu supervízor zo dňa 21.10.2011.

Žalobca uviedol, že pre žalovaného začal pracovať už v decembri 2013. V tom čase bol evidovaný na
úrade práce a mal prerušenú živnosť. Dňa 3.1.2014 uzavrel so žalovaným Dohodu o pracovnej činnosti

na dobu 2 mesiacov. Vo firme mal rozbehnúť obchodnú činnosť a postaviť obchodný tím. Neoficiálne sa
so zamestnávateľom dohodli, že dostane 500 Eur a partnerstvo vo firme. Pán Š. ho vyplácal tak, že 90
Eur mu dal počas januára a februára 2014 a zvyšok mu poslal na účet. Za mesiac január mu doplatil do
sumy 430 Eur. Za február a ďalšie mesiace mu pán Š. nič nezaplatil. Žalovaný mu pridelil asistentku,
p. S.. Pokyny na prácu dostával od konateľa, každý deň cez skype. Vo firme bol minimálne 8 hodín
denne. Žiadal od žalovaného písomnú pracovnú zmluvu od 1.3.2014. Nepoprel, že ako jednu z možností

mohla byť aj práca na živnosť, keďže ju mal obnovenú od 1.3.2014 do 24.7.2014, avšak preferoval
pracovnú zmluvu. Podnikateľskú činnosť nevykonával, ale pracoval ďalej pod konateľmi spoločnosti
a to pod pánom Š., jeho ženou, matkou a pánom S. z Košíc. Na práci, ktorú vykonával v januári a
vo februári 2014 sa po 1.3.2014 nič nezmenilo. Vykonával tú istú závislú prácu. Konateľ pán Š. mu
na jeho dotazovanie ohľadom výplaty uvádzal, že má finančné problémy, že je v Amerike, má chorú

manželku, aby ešte vydržal. Tlačil na žalovaného, aby dostal oficiálny návrh pracovnej zmluvy, nakoľko
o všetkom sa dohadovali iba ústne. Žalovaný mu na jeho naliehanie poslal oficiálny návrh zmluvy,
avšak na dobu určitú od 1.7.2014 do 31.12.2014 a za podmienok, ktoré on považoval ako urážku a
výsmech. Konateľ mu poslal návrh mzdy 400 Eur mesačne v hrubom. Uvedenú zmluvu neprijal. Pán Š.
ho celý čas zavádzal a nenaplnil podmienky a prísľub partnerstva vo firme. Má za to, že v spoločnosti

F. mu vznikol pracovnoprávny vzťah v zmysle Zákonníka práce, pretože vykonával závislú činnosť a
nepodnikal. Očakával, že bude pracovať na riadnu písomnú pracovnú zmluvu a v ďalších mesiacoch
mu žalovaný zaplatí aj za predchádzajúce obdobie. Žiadal o vyplatenie peňazí, no faktúru neposielal,
nakoľko nemali zmluvu.
Dňa 21.7.2014 išiel do práce a na parkovisku spoločnosti videl pani F. Š., matku s nejakým chlapom.

Chlap mu povedal, aby odovzdal kľúče od auta, kľúče od kancelárie, mobil, tablet. Uvedený chlap a pani
Š. mu povedali, že plnia pokyny pána Š.. Nepodpísal žiaden odovzdávajúci protokol a nepustili ho do
priestorov spoločnosti. Činnosť vo firme vykonával v mene spoločnosti F., X..r.o., v mene jej konateľa
pána Š., na ich technike, zariadení, v dohodnutom pracovnom čase a mal pridelenú kanceláriu. Všetci
ďalší zamestnanci vedeli, že dostáva pokyny od pána Š.o a mali informáciu i tom, že je obchodným

riaditeľom. Nepodpísal jedinú vec bez vedomia žalovaného. Jeho úlohou nebola činnosť obchodníka,
ale pracoval vždy ako obchodný riaditeľ. Doklad na sumu 416,53 Eur nemohol vystaviť, lebo nemal
zmluvu. Komunikácia s pánom Š. prebiehala cez mailovú korešpondenciu, cez firemnú adresu, ktorú
mu pridelil konateľ spoločnosti.

Žalovaný, konateľ spoločnosti F., s.r.o. Ing. F. Š., PhD. uviedol, že koľko pracovníkov mala ich firma
uviesť nevie, nakoľko žalobca aj bez ich vedomia prijímal pracovníkov. Za obdobie január, február
2014, kedy u nich žalobca pracoval, Inšpektorát práce zistil pochybenia v opozdení nahlasovania
zamestnancov prijatých žalobcom. So žalobcom sa stretol v decembri 2013, kedy vystupoval ako
živnostník. Medzi sviatkami mu oznámil, že má pozastavenú živnosť. Dohodli sa, že uzavrú Dohodu

o pracovnej činnosti do konca februára 2014. V žiadnom prípade sa so žalobcom nedohodol o tom,
že žalobca bude jeho spoločník vo firme. Žalobca počas vykonávania práce na Dohodu o pracovnej
činnosti sústavne porušoval pracovnú disciplínu nedodržiavaním pokynov, zneužívaním dokumentov
spoločnosti, podpisoval dohody o prijatí ľudí bez autorizácie konateľmi a sústavne presadzoval svoje
postupy riadenia a predaja produktov. Dôsledkom jeho konania bol nulový obrat vo firme. Vzhľadom

na uvedené nebol dôvod na predĺženie spolupráce v rámci Zákonníka práce. Jediná forma spolupráce,
ktorá bola žalobcovi navrhnutá bola práca na živnosť, nakoľko uviedol, že si živnosť obnoví. Žalobca
bol s nimi od marca 2014 v dodávateľskom vzťahu. Sústavne si presadzoval svoje spôsoby predaja s
negatívnym výsledkom a preto v máji 2014 bol upozornený, že ak v tom bude naďalej pokračovať, ich
spolupráca končí. Žalobca následne začal rešpektovať ich pracovné postupy. Návrh na pracovnú zmluvu

bol žalobcovi zaslaný koncom júna 2014. Po 1.3.2014 bola náplň práce žalobcu na pozícii obchodník,
kde bola možnosť byť supervízorom pre jeho spolupracovníkov.Súd vypočul aj svedkov, ktorý zhodne potvrdili, že žalobca vykonával naďalej tú istú prácu ako v januári
a februári, zväčšil tím, rozbehol predaj, začali sa zvyšovať obraty. Žalobca so žalovaným komunikovali
denne cez skype, každý deň dostával od neho pokyny, že od 1.3.2014 už nie je obchodným riaditeľom

nevedeli. Výsledky hospodárenia spoločnosti nepoznali, komunikovali iba so žalobcom, preto všetky
informácie mali iba od neho.

Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Podľa § 228a Zákonníka práce, na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú
činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne.
Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode
o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu,
dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody
o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno
dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých
možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody,
možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia
dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

Odmena za vykonanú prácu je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca,
ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa práca vykonala.

Podľa § 1 ods. 2, 3 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa

pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo
odmenu. Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom
vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom
vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 1 ods. 2 až 5 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
Závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu

alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.
Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom
obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Pracovnoprávne vzťahy vznikajú najskôr od uzatvorenia pracovnej zmluvy alebo dohody o práci
vykonávanej mimo pracovného pomeru, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 42 Zákonníka práce, pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi
zamestnávateľom a zamestnancom, ak tento zákon neustanovuje inak. Jedno písomné vyhotovenie

pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
Ak osobitný predpis ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako predpoklad vykonávania funkcie
štatutárneho orgánu alebo vnútorný predpis zamestnávateľa ustanovuje voľbu alebo vymenovanie ako
požiadavku vykonávania funkcie vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho
orgánu, pracovný pomer s týmto zamestnancom sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou až po jeho

zvolení alebo vymenovaní.

Podľa § 43 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom
dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú:
a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,

b) miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c) deň nástupu do práce,
d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.Podľa § 652 ods. 1, 4 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv
(ďalej len "obchody") alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a

zastúpený sa zaväzuje zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.
Zmluva musí mať písomnú formu.

Podľa § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v

mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Vzmysle§2zákonač.455/1991Zb.oživnostenskompodnikanívzneníneskoršíchpredpisovživnosťou
je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku
a za podmienok ustanovených týmto zákonom.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného na základe Dohody
o pracovnej činnosti zo dňa 3.1.2014 a to v období od 7.1.2014 do 28.2.2014 na pozícii obchodného
riaditeľa. Od 1.3.2014 pokračoval vo výkone tej istej práce, konal podľa pokynov žalovaného, v jeho
mene, v pracovnomčase, na náklady zamestnávateľa, jehovýrobnými prostriedkami a na zodpovednosť
zamestnávateľa a išlo o výkon práce, ktorá pozostávala prevažne z opakovania určených činnosti.

Žalovaný uviedol, že vedel že žalobca je živnostník a mal pozastavenú činnosť, preto sa dohodli, že kým
si neobnoví živnosť uzavrú dohodu o pracovnej činnosti, živnosť mal obnovenú od 1.3.2014. Namietal
však, že so žalobcom sa nikdy nedohodol, že bude spoločníkom spoločnosti, žalobca si zamieňa pojem
partner a spoločník.
Žalobca na uviedol a je to zrejmé aj z mailu zo dňa 20.7.2014, že pokračovať v činnosti mal na základe

živnosti a dostane zaplatené cez mandátnu zmluvu, malo to byť len na krátku dobu, ale uviedol, že
jednoznačne preferoval pracovnú zmluvu. Bol jediný z pracovníkov, ktorého žalovaný nevyplácal. Bolo
mu sľúbené partnerstvo vo firme, preto aj bez zmluvy pokračoval v činnosti.
Žalovaný až dňa 27.6.2014, zaslal žalobcovi návrh pracovnej zmluvy, ktorý bol na dobu určitú od
1.7.2014 do 31.12.2014 a výška mzdy 400,- Eur, čo žalobca považoval za výsmech a preto ju

neprijal. Pracovná činnosť žalobcu bola ukončená dňa 21.7.2014, kedy mu konateľka spoločnosti F. Š.
znemožnila vstup do firmy a odobrala mu kľúče, tablet a telefón.
Svedkovia, ktorých súd vypočul, mali so žalovaným uzavreté Dohody o pracovnej činnosti a Zmluvy o
obchodnom zastúpení a predchodca žalobcu mal uzavretú zmluvu o obchodnom zastúpení v zmysle
Obchodného zákonníka. Svedkovia potvrdili, iba tú skutočnosť, že žalobca od 1.3.2014 pokračoval v

práci u žalobcu a na tej istej pozícii a všetky informácie mali iba od neho, nakoľko s konateľom pánom
Š. priamo nejednali, keďže sa zdržuje v zahraničí.

Žalobcasvojenárokyuplatnilzpracovnéhopomeru,pretopreposúdenienárokovbolopodstatnévyriešiť
otázku, či skutočne bol medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený platný pracovný pomer.

Žalobca vychádzal z toho, že pre žalovaného vykonával závislú prácu v pracovnoprávnom vzťahu.
Podľa cit. § 1 Zákonníka práce, závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti
zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa
pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom, za mzdu alebo
odmenu.

Pracovný pomer sa v zmysle Zákonníka práce zakladá písomnou pracovnou zmluvou. Nedodržanie
písomnej formy pracovnej zmluvy nemá za následok neplatnosť pracovnej zmluvy. Pracovnú zmluvu
možno uzavrieť ústne aj konkludentne. Pracovná zmluva vzniká na základe prejavov vôle urobených
spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti o tom, čo chceli pracovník i organizácia prejaviť, teda za
takých okolností, ktoré nevyvolávajú pochybností o tom, že úmysel pracovníka i organizácie smeroval

k dojednaniu pracovného pomeru s určitým obsahom.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že nedošlo k zhodnému prejavu, že žalobca a žalovaný
chcúuzavrieťpracovnúzmluvu.Bolopreukázané,žeposkončeníplatnosti Dohodyopracovnejčinnosti,
pokračoval vo výkone tej istej práce a na tej istej pozícii obchodného riaditeľa, bez dohody o výške

mzdy.V zmysle uvedených skutočností je zrejmé, že nedošlo k uzavretiu platnej pracovnej zmluvy.Žalobca nepracoval ani na základe dohody o pracovnej činnosti, táto musí byť uzavretá písomne a ani
na základe mandátnej zmluvy alebo zmluvy o obchodnom zastúpení, pretože pre ich platnosť sa tiež
vyžaduje písomná forma.

Súd je toho názoru, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol faktický pracovný pomer, ktorý spočíva
vo vadách pracovnej zmluvy, ktoré spôsobujú jej neplatnosť. K vzniku tohto faktického pracovného
pomeru dochádza, ak pracovník začne pre organizáciu s jej vedomím vykonávať prácu, akoby v nej
bol v pracovnom pomere, prípadne túto prácu vykonáva aj dlhší čas, hoci k vzniku pracovného pomeru

medzi touto organizáciou a pracovníkom vzhľadom na ustanovenie zákona nedošlo.
Faktický pracovný pomer vzniká pri výkone závislej práce, výkon ktorej už nastal, aj keď na základe
neplatnej pracovnej zmluvy. O faktický pracovný pomer ide vtedy, keď písomná pracovná zmluva
celkom chýba, alebo je uzavretá ústne, či konkludentne, prípadne vôbec nie je uzatvorená. Keď sa
na základe neplatného právneho úkonu pracovnej zmluvy práca na strane zamestnanca už vykonala,
vzniklo na strane zamestnávateľa bezdôvodné obohatenie. Zamestnávateľ je povinný vydať to, čo by

zamestnancovi musel plniť za skutočne vykonanú prácu v prípade, ak by pracovná zmluva bola platne
uzavretá. Žalobca si však nárok na bezdôvodné obohatenie neuplatnil, požadoval iba mzdové nároky
do budúcna.

Bez ohľadu na fakt, či k faktickému pracovnému pomeru došlo z dôvodu zavinenia zamestnanca alebo

bez jeho zavinenia, je nutné, aby bol faktický pracovný pomer zo strany zamestnávateľa neodkladne
ukončený.
Faktický pracovný pomer sa nemôže skončiť spôsobmi podľa § 59 Zákonníka práce a zamestnancovi
neprislúcha ochrana aká prislúcha zamestnancovi pri platnom pracovnom pomere, pretože táto ochrana
pojmovo vyžaduje neplatnosť pri skončení platného pracovného pomeru a nie pri jeho vzniku. Keďže

nejde v pravom slova zmysle o pracovný pomer, pretože tento nie je právne krytý platnou pracovnou
zmluvou, nemožno uvedený vzťah skončiť právnymi prostriedkami, aké platia pre platný pracovný pomer
t. j. výpoveďou, dohodou, okamžitým skončením atď.

V zmysle § 59 Zákonníka práce spôsoby skončenia platného pracovného pomeru nemožno aplikovať

pre skončenie faktického pracovného pomeru. Zamestnávateľ má faktický pracovný pomer skončiť
neprideľovaním práce bez potreby právneho úkonu smerujúceho k jeho skončeniu, čo aj zamestnávateľ
dňa 21.7.2014 urobil.

Súd na základe uvedeného žalobu v celom rozsahu zamietol.

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do
15 dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c)

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.