Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/210/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201289
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201289.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a
členov senátu JUDr. Milana Segeča a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: Všeobecná
nemocnica s poliklinikou Lučenec, n.o., so sídlom Námestie republiky č. 15, 984 01 Lučenec, zast.
advokátom JUDr. Róbert Gombala, Advokátska kancelária, Ulica P. Rádayho č. 14/A, 984 01 Lučenec,
proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova č. 2, 828

24 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.: ZS 602/00004/2013/R, č.sp.:
71292/1104/2014/923 zo dňa 20. augusta 2014, takto

r o z h o d o l :

I/ Krajský súd rozhodnutie žalovaného č.k.: ZS 602/00004/2013/R, č.sp.: 71292/1104/2014/923 zo dňa
20. augusta 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na
ďalšie konanie.

II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania na účet právneho zástupcu

žalobcu JUDr. Róberta Gombalu v sume 671,92 Eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalovaný napadnutým rozhodnutím č.k. ZS 602/00004/2013/R, č.sp. 71292/1104/2014/923 zo dňa
20.08.2014 čiastočne vyhovel rozkladu žalobcu, ktorý podal proti prvostupňovému rozhodnutiu Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Banská Bystrica č. ZS/602/00004/2013, č.sp.
141070/42207/2013/604 zo dňa 25.11.2013, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 4.000
Eur za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti T. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. č. X, XXX XX B. v
tom, že pacientovi neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, pričom porušenie podľa prvostupňového
rozhodnutia spočívalo v tom, že počas hospitalizácie v dňoch od 24.01.2013 do 26.01.2013:
- pacientovi nebola vyšetrená sedimentácia, krvné plyny, saturácia O2 pulzným oxymetrom,
- spirometrické vyšetrenie pľúc, RTG hrudníka nebolo zhodnotené odborníkom - rádiológom,
- počas hospitalizácie nebolo pacientovi vykonané pneumologické vyšetrenie,
- pacientovi nebolo zabezpečené pokračovanie hospitalizácie na internom alebo pneumologickom

oddelení, kde by sa zdravotný stav pacienta dodiferencoval a následne liečil,
- pacientovi neboli podávané mukolytiká, t.j. lieky na rozpúšťanie hlienov, ani expektoranciá, t.j. lieky na
uľahčenie vykašliavania,
- pacientovi nebola opakovane skontrolovaná a vyhodnotená hodnota glykémie, ktorá mala pri prijatí
pacienta hodnotu 8,62 mmol/l.

Žalovaný zmenil výrok rozhodnutia napadnutého rozkladom len v rozsahu porušení, keď vypustil, že
pokuta sa ukladá aj za to, že počas hospitalizácie u pacienta nebolo vykonané spirometrické vyšetrenie
pľúc, inak prvostupňové rozhodnutie zostalo nezmenené, t.j. pokuta bola uložená vo výške 4.000Eur podľa tých istých právnych predpisov za rovnaké zostávajúce zistené porušenia poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti.
Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že rozkladová komisia ako poradný orgán predsedu

Úradu, zasadala dňa 24.04.2014, pričom dospela k záveru, že účastník konania porušil povinnosť
poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Prvostupňový správny orgán dostatočne zistil skutkový stav,
no časť zistených skutočností nepresne vyhodnotil, preto rozkladová komisia navrhla predsedníčke
Úradu rozhodnutie zmeniť v časti výroku týkajúcej sa spirometrického vyšetrenia pľúc s tým, že
vypustenie tohto porušenia nemá vplyv na výšku uloženej pokuty.

Žalovaný v rozkladovom konaní posudzoval zákonnosť postupu v prvostupňovom konaní, ako aj
zákonnosť a vecnú správnosť rozhodnutia napadnutého rozkladom. Prvostupňový správny orgán začal
správne konanie vo veci uloženia pokuty žalobcovi za porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. z
vlastnéhopodnetu,atonazákladezisteníprivykonanomdohľadenadsprávnymposkytnutímzdravotnej
starostlivosti pacientovi T. N., ktorý bol vykonaný na základe podnetu matky pacienta.
Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán si v konaní o uložení pokuty zaobstaral potrebné

podklady pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci. Porušenie
povinností bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu na mieste nad správnym poskytnutím zdravotnej
starostlivosti pacientovi. V záujme objektívneho posúdenia zistených skutočností sa výkonu dohľadu
zúčastnili ako prizvané osoby C.. X. D. G.., odborník v špecializačnom odbore traumatológia a
úrazová chirurgia, ktorý v odbornom stanovisku zo dňa 17.04.2013 konštatoval, že traumatologická

zdravotná starostlivosť bola pacientovi poskytnutá správne; C.. B. N. G.., odborníčka v špecializačnom
odbore vnútorné lekárstvo, ktorá vo svojom odbornom stanovisku z 02.04.2013 a zo dňa 17.06.2013
skonštatovala,žežalobcaneposkytolpacientovizdravotnústarostlivosťsprávneaC..P.C.,Q..,odborník
v špecializačnom odbore intervenčná rádiológia, ktorý vo svojom odbornom stanovisku z 19.04.2013
skonštatoval, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne.

O vykonanom dohľade bol vyhotovený protokol, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie. Protokol bol
žalobcovi doručený dňa 06.05.2013. Žalobca sa vyjadril listom zo dňa 16.05.2013, pričom prvostupňový
správny orgán prerokoval námietky k protokolu dňa 16.07.2013, o čom bola spísaná zápisnica.
Následne prvostupňový správny orgán zaslal účastníkovi konania upovedomenie o začatí správneho
konania zo dňa 07.10.2013. Žalobca reagoval na upovedomenie listom zo dňa 21.10.2013, v ktorom

uviedol, že nesúhlasí s uložením pokuty, pretože podľa neho neexistuje dôvod na začatie konania o
uložení pokuty. Navrhol, aby prvostupňový správny orgán doplnil vo veci dokazovania prostredníctvom
odborníka v danom medicínskom odbore alebo súdnym znalcom. Vzniesol námietky ku každému
jednotlivému porušeniu. Prvostupňový správny orgán neakceptoval jeho žiadosť o ustanovenie znalca,
čo odôvodňoval tým, že z vykonaného dokazovania je dostatočne preukázané porušenie § 4 ods. 3

zákona č. 576/2004 Z.z. a navyše, účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli
predmetom výkonu dohľadu, a ktoré by zistenia prvostupňového správneho orgánu vyvrátili.
Žalovanývdruhostupňovomrozhodnutímreagovalnanámietkyuplatnenévrozklade,ktorénepovažoval
za dôvodné. Opätovne konštatoval, že z predložených dokumentov bolo dostatočne preukázané
porušenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. a účastník konania neuviedol žiadne nové skutočnosti,

ktoré by boli dôvodom na zabezpečenia dokazovania súdnym znalcom. Považoval za účelové tvrdenie,
že prvostupňový správny orgán sa nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v liste zo dňa
21.10.2013, keďže zo samotného odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že sa podrobne
zaoberal v rozhodnutí s námietkami účastníka konania, keď sa vyjadril konkrétne ku každej námietke.
Stotožnil sa so stanoviskom prvostupňového orgánu, že nebolo potrebné zabezpečiť spis správneho

konania vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti spoločnosťou Falck Záchranná, a.s., Košice,
pretože sa jedná o iného poskytovateľa a prešetrenie poskytovania zdravotnej starostlivosti bolo
predmetom iného výkonu dohľadu. Nestotožnil sa s tvrdením účastníka konania, že infekciu dýchacích
ciest u pacienta bolo možné riešiť ambulantnou cestou, pretože pacient nemal ľahkú infekciu dýchacích
ciest, čo potvrdila pitva. Pacient zomrel na obojstranný zápal pľúc. Žalovaný konštatoval, že u pacienta

bolo potrebné vedieť aj hodnotu sedimentácie, pretože v laboratórnych vyšetreniach bola zistená
zvýšená zápalová aktivita - leukocytóza a pacient mal deň pred prepustením telesnú teplotu cez
38oC a silný kašeľ. Vyšetrenie krvných plynov bolo potrebné urobiť v rámci diagnostického procesu,
nakoľko pacient bol tuhý fajčiar, obézny, kašlal tak silno, že to spôsobilo krátkodobé bezvedomie a
opakovaneudávaldýchavicu.Pacientovipretomalabyťodmeranásaturáciakyslíkavkrvi,napr.pulzným

oxymetrom. Žalovaný považoval za správny postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý uvádzal,
žeRTGsnímkapacientamalabyťpopísanápríslušnýmodborníkom.Beztoho,abylekárinternistavedel,
ako vyhodnotil snímku rádiológ, stav uzavrel, že z interného hľadiska môže byť pacient prepustený z
ústavného zdravotníckeho zariadenia. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že zdravotný stavpacienta nevyžadoval pneumologické vyšetrenie, pretože toto vyšetrenie bolo ordinované samotným
lekárom internistom v rámci konziliárneho vyšetrenia. Vzhľadom na zdravotný stav pacienta mali mu
byť podávané lieky na rozpúšťanie hlienov a uľahčenie vykašliavania. Glykémia mala byť skontrolovaná

práve preto, že pacient bol diabetik a pri prijatí do ústavného zariadenia uviedol, že žiadne lieky neužíva.
Žalovaný, vyhodnotiac jednotlivé námietky v rozklade, konštatoval, že prvostupňový správny orgán
postupoval správne, keď nevyhovel opakovanej žiadosti účastníka konania, týkajúcej sa dokazovania
súdnymznalcom.Malzato,žezpredloženýchdôkazovbolopreukázané,žezostranyúčastníkakonania
preukázateľne došlo k pochybeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi. Zároveň účastník

konania v rozklade nepredložil žiadne argumenty ani dôkazy, ktoré by vyvrátili porušenie povinnosti
poskytnúť zdravotnú starostlivosť pacientovi správne. V záujme zistenia objektívnej pravdy žalovaný
požiadal listom zo dňa 11.02.2014 K.. C.. W. C., Q.. o vypracovanie odborného stanoviska. Požiadal tiež
žalobcu o predloženie RTG snímky, ktorú následne poslal K.. C.. W. D., Q.. s požiadavkou o zaujatie
stanoviska.
K.. C.. W. C., Q.. vypracoval odborné stanovisko zo dňa 17.03.2014, z ktorého vyplynulo, že

pochybenie poskytovateľa spočívalo v tom, že počas hospitalizácie nebolo pacientovi zabezpečené
pokračovanie v hospitalizácii na internom, resp. pľúcnom oddelení, kde by sa mal zdravotný stav
pacienta dodiagnostikovať a následne adekvátne liečiť. Týmto odborným stanoviskom boli potvrdené
zistenia prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný doručil odborné stanovisko žalobcovi s výzvou,
aby sa k nemu vyjadril v lehote do 07.04.2014. Účastník konania sa nahliadnutia do spisu nezúčastnil,

a to ani v predĺženom termíne, pričom listom zo dňa 09.04.2014 oznámil, že je zrejmé, že K.. C..
W. C., Q.. nemal pri vypracovaní odborného stanoviska k dispozícii stanovisko K.. C.. W. D., Q.. zo
dňa 03.02.2014 a tiež nemal k dispozícii dôkazy, ktoré navrhol doplniť listom zo dňa 31.01.2014, čím
došlo k porušeniu práva účastníka konania, keď žalovaný nezabezpečil dostatočné odborné podklady
pre správne posúdenie veci. Žalovaný k vyjadreniu účastníka konania zo dňa 09.04.2014 uviedol, že

K.. C.. W. C., Q.. sa k stanovisku K.. C.. W. D., Q.. zo dňa 03.02.2014 vyjadril ako člen rozkladovej
komisie priamo na komisii. Odborné stanovisko K.. C.. W. C., Q.. je so stanoviskom K.. C.. W. D.,
CSc. prakticky zhodné a vôbec si neodporujú. Žalovaný k tvrdeniu účastníka konania, že neprizvaním
znalca ale konzultanta je spôsobená značná nerovnováha a porušenie práv účastníka konania, uviedol,
že sa jedná o účelové tvrdenia, ktoré nemajú vecné ani procesné opodstatnenia, pretože v procese

výkonu dohľadu aj správneho konania bol účastník konania informovaný o každom konzultantovi, ktorý
sa podieľal na posudzovaní poskytnutej zdravotnej starostlivosti a mal kedykoľvek možnosť konzultanta
namietať, čo však nevyužil. Úrad konzultantovi predkladá kompletnú zdravotnú dokumentáciu, pričom
všetky medicínske námietky účastníka sú zasielané odbornému konzultantovi na vyjadrenie. Námietku
účastníka konania, že konzultant nie je objektívny, keďže vypracúva odborné stanovisko na základe

zmluvného vzťahu s Úradom, považuje žalovaný za amatérsku a neprijateľnú. V súvislosti s prípadným
nariadením znaleckého dokazovania žalovaný poukázal na právo Úradu, ako správneho orgánu,
rozhodnúť o priebehu dokazovania v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso 10/2008 zo dňa 26.02.2009.
Žalovaný uzavrel, že podkladom pre rozhodnutie boli skutočnosti zistené pri výkone dohľadu a uvedené

v protokole, pričom sa vychádzalo z dostupnej zdravotnej dokumentácie pacienta a vyjadrení účastníkov
konania a odborných stanovísk konzultantov. Poukázal na ustanovenie § 32 a § 34 ods. 4 Správneho
poriadku, v zmysle ktorého rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán
a vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Podľa žalovaného pokuta bola uložená v súlade s §
50 ods. 2 písm. a/ a § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade

nad zdravotnou starostlivosťou, pričom pokuta je primeraná zisteným nedostatkom, plní preventívnu a
výchovnú funkciu a nie je pre žalobcu likvidačnou.

Rozhodnutie žalovaného napadol v zákonom stanovenej lehote podaním žaloby žalobca. Navrhol
rozhodnutia žalovaného vydané v oboch stupňoch zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu uloženej pokuty vo výške
4.000 Eur. Uvádzal a namietal najmä tieto skutočnosti:
1. Postup správnych orgánov v rámci celého konania bol v rozpore so zákonom, ako aj vydané
rozhodnutia. Aby sa mohlo čo najpresnejšie posúdiť a určiť, či došlo k porušeniu povinností v tejto veci,
je nevyhnutné spoľahlivo zistiť, či zamestnanci poskytovateľa pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

pacientovi T. N. postupovali v rozpore s bežnými a štandardnými postupmi pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, teda spoľahlivo a správne zistiť skutočný stav veci.
2. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. sa aj na konanie o ukladaní pokút podľa § 50 ods. 2
citovaného zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. zákon č. 71/1967 Zb.. Poukázalna § 3 ods. 2, § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 36, § 46 a § 60a a § 61 Správneho poriadku s tým, že žalovaný
sa pri posudzovaní a rozhodovaní v tejto veci náležite neriadil týmito ustanoveniami zákona.
3. Žalobca v rámci konania o dohľade aj v rámci správneho konania opakovane predkladal odborné

vyjadrenia, ktorými argumentoval, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupoval správne a v
zmysle súčasných poznatkov lekárskej vedy, v zmysle ktorých bolo možné považovať pacienta za málo
rizikového, a preto mohol byť liečený aj doma, čo je v zhode aj s názorom K.. C.. C., Q.. a K.. C.. D.. Q...
Žalovaný na tieto odborné argumenty neprihliadal a absolutizoval len odborné závery jeho konzultantov,
ktoré povýšil na úroveň znaleckých posudkov odkazujúc na citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

v diametrálne odlišnej veci, v ktorej sa jednalo o zhodné stanovisko štyroch konzultantov.
4. Vytýkal žalovanému, že nebolo vykonané žalobcom navrhované doplnenie dokazovania ohľadom
toho, ako sa poskytla zdravotná starostlivosť pacientovi po ukončení hospitalizácie, najmä skutočnosť,
že cca 6 hodín po jeho prepustení z hospitalizácie iný lekár, ktorý pacienta vyšetroval nevyhodnotil
jeho zdravotný stav ako nevyhnutný na hospitalizáciu. Pri následne zistenej príčiny smrti pacienta -
obojstrannej bronchopneumónii ide o ochorenie, ktoré sa môže rozvinúť v priebehu niekoľko hodín, a

preto bolo potrebné zaoberať sa aj stavom pacienta po skončení poskytovania zdravotnej starostlivosti
žalobcom.
5. V trestnom konaní vedenom Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Lučenec ČVS: ORP-128/
OVK-LC-2013, v ktorom bol posudzovaný skutok prípadného zavinenia úmrtia pacienta T. N. práve v
súvislosti s neposkytnutím riadnej zdravotnej starostlivosti, bolo vydané uznesenie, ktorým vyšetrovateľ

toto trestné stíhanie zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie
veci. V trestnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znaleckou organizáciou forensic.sk. - W.
forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. zo dňa 19.11.2013, z ktorého vyplynuli závery potvrdzujúce
odborné názory žalobcu o tom, že pacientovi T. N. v čase do ukončenia jeho hospitalizácie poskytoval
žalobcazdravotnústarostlivosťsprávneapacientsamoholliečiťajvdomácomprostredí,t.j.rozhodnutie

o ukončení hospitalizácie sa nedá hodnotiť ako nesprávny postup.
6. Žalobca predpokladal, že správny orgán v druhostupňovom konaní nariadi znalecké dokazovanie, a
preto sám nedal vypracovať znalecký posudok, ktorý by aj tak žalovaný hodnotil len ako listinný dôkaz.
Navrhol, aby súd vyžiadal vyššie uvedený znalecký posudok a vykonal ním dokazovanie s poukazovanie
na ustanovenie § 250i ods. 2 Os.p., konajúc v úplnej jurisdikcii.

7. Všetky žalovaným ustálené odborné pochybenia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi
T. N., za ktoré žalovaný žalobcovi uložil pokutu, žalovaný ustálil nesprávne, a preto aj jeho závery
o porušení ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. neobstoja. Z odborných stanovísk
predkladaných žalobcom ako aj zo záverov v trestnom konaní a zo znaleckého posudku vyplýva,
že zdravotná starostlivosť pacientovi bola poskytnutá zo strany žalobcu správne, a teda žalovaný v

správnom konaní nezistil správne skutkový stav veci, a preto je jeho rozhodnutie o uložení pokuty
nesprávne.
8. Žalobca odôvodnene predpokladá, že postoj žalovaného, ktorý vytrvale odmieta vykonať znalecké
dokazovanie, vychádza z toho, že námietky žalobcu sa dajú považovať len za jeho názory, naproti
čomu odborné názory konzultantov považuje žalovaný za správny podklad jeho rozhodnutí. Tento postoj

je však podľa žalobcu v rámci správneho konania neudržateľný a spôsobujúci odňatie práv účastníka
konania v správnom konaní.
9. Žalovaný svojim prístupom porušil zákon tým, že nedostatočne zistil skutkový stav veci, neobstaral si
potrebné podklady pre svoje rozhodnutia, najmä tým, že nedoplnil dokazovanie o posúdení zdravotného
stavu pacienta T. N. po jeho prepustení z hospitalizácie a nenariadil vykonanie dôkazov potrebných pre

rozhodnutie vo veci - najmä dôkaz znalcom ako aj tým, že nezrušil prvostupňové rozhodnutie a nevrátil
vec na nové konanie a rozhodnutie za účelom náležitého zistenia skutkového stavu veci ustanovením
znalca, resp. vykonaním ďalších potrebných dôkazov.
10. Podmienkou pre uloženie pokuty poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti je spoľahlivé zistenie, že
zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Odborný skutkový stav veci, ktorý ustálil žalovaný

v rámci správneho konania, je zjavne nesprávny, ako to vyplýva z doterajšej odbornej argumentácie
žalobcu z predloženého dôkazu o skončení trestného stíhania a aj zo znaleckého posudku zo dňa
19.11.2013 vypracovaného pre účely trestného konania. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
sp.zn. 1Szd/2/2013 a 1Szd/3/2013, v ktorých Najvyšší súd SR vysvetlil a doplnil svoju rozhodovaciu
činnosť vo vzťahu k využívaniu znalcov v rámci správneho konania, v ktorom sa zisťuje správnosť

poskytovania zdravotnej starostlivosti, pretože táto oblasť je veľmi špecifická a vyžaduje skutočne
odborné posúdenie.
11. Žalovaný už v rámci dohľadového konania, v ktorom sa v podstate formuluje odborný záver o
poskytnutí/neposkytnutí zdravotnej starostlivosti lege artis zo strany žalobcu, postupuje nesprávne av rozpore so zákonom a základnými zásadami správneho konania, keďže koná výlučne písomne,
nevyužíva inštitút ústneho pojednávania a aj v prípade ústneho prejednávania námietok k protokolu,
neprizýva svojich konzultantov, čím existujúce odborné rozpory neodstráni, ale naopak sa ešte prehĺbia.

12. Odôvodnenie výšky uloženej pokuty je nepreskúmateľné, pretože žalovaný jej výšku riadne a
presvedčivo nezdôvodnil ani v prvostupňovom ani v druhostupňovom rozhodnutí. V napadnutom
rozhodnutí žalovaný vynechal jedno z pochybení, no výšku pokuty neupravil. Postup žalovaného,
ktorý pri zmene rozhodnutia prvého stupňa odborne nezdôvodnil podľa zákonných kritérií (závažnosť
zisteného nedostatku a jeho následok), prečo ponechal výšku vo výške 4.000 Eur, len potvrdzuje to, že

žalovaný výšku pokuty neukladá podľa zákonných kritérií a ani si pre tieto zákonné kritériá nezaobstará
dostatočný odborný podklad.

Žalovaný v písomnom vyjadrení žalobe zo dňa 29.10.2014 trval na zákonnosti napadnutého rozhodnutia
a žalobu navrhol zamietnuť. Zotrvával na stanovisku, že zo zdravotnej dokumentácie ako aj odborných
stanovísk získaných v procese výkonu dohľadu a v procese správneho konania je preukázané, že

zdravotná starostlivosť pacientovi žalobcom nebola poskytnutá správne. K odborným stanoviskám K..
C.. W. C., Q.. a K.. C.. W. D., Q.. uviedol, že tieto odborné stanoviská sú vecne zhodné. Zastával
názor, že žalobca vybral z dvoch odborných stanovísk účelovo len tie časti, ktoré by preukázali, že
pri liečbe pacienta postupoval správne. Žalovaný sa stotožnil so záverom odborného stanoviska K..
C.. W. C., Q.., že účastník konania porušil ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v tom,

že počas hospitalizácie nebolo pacientovi zabezpečené pokračovanie v hospitalizácii na internom,
resp. pľúcnom oddelení, kde by sa zdravotný stav pacienta dodiferencoval a následne adekvátne
liečil. Toto považoval za najzávažnejšie pochybenie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi.
Predmetom výkonu dohľadu nie je prešetrovať príčinnú súvislosť medzi nesprávnym poskytnutím
zdravotnej starostlivosti a úmrtím pacienta, a preto druhostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti

žalobcu na doplnenie dokazovania, aby sa preukázalo, ako bola poskytnutá pacientovi zdravotná
starostlivosť po ukončení hospitalizácie. Uviedol, že k špekulatívnym záverom žalobcu o možnom vývoji
obojstrannej bronchopneumónie sa nebude vyjadrovať, avšak dal do pozornosti súdu RTG snímku
hrudníka pacienta zo dňa 24.01.2013 o 19,00 hod., ktorá potvrdzuje nález bronchopneumónie už pri
prijatí pacienta na hospitalizáciu. Znalecký posudok vypracovaný organizáciou forensic.sk - Inštitút

forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. žalovaný považuje za irelevantný pre toto súdne konanie.
Posudok nemal žalovaný k dispozícii pri výkone dohľadu, v správnom konaní a ani v súdnom konaní.
Žalovaný neposudzoval poskytovanie zdravotnej starostlivosti z trestnoprávneho hľadiska a neskúmal
mieru zavinenia, resp. to, či mohol účastník konania následkom na zdraví pacienta zabrániť. Žalovaný
posudzoval a hodnotil postupnosť a správnosť zdravotníckych úkonov, ktoré v danom prípade mali

byť urobené. Poskytnutú zdravotnú starostlivosť hodnotí ako nesprávnu aj bez ohľadu na následky,
ktoré mala. Na vyvodenie zodpovednosti za spáchanie správneho deliktu stačí, ak sa preukáže, že
účastník konania porušil právny predpis a žalovaný ako správny orgán už neskúma, či sa tak stalo
úmyselnealeboznedbanlivosti.Tvrdil,žeodbornéstanoviskávypracovanépreúčelysprávnehokonania
ouloženípokuty,majúvýpovednúhodnotu,ktoránemôžebyťnahradenáznaleckýmposudkompreúčely

trestného konania. Žalovaný neakceptuje tento znalecký posudok, ktorý nebol podkladom pre vydanie
rozhodnutia v správnom konaní a navrhol súdu, aby súd pri rozhodovaní v tomto súdnom spore nebral v
úvahutentodôkaz.Zopakovaldôvodykjednotlivýmporušeniampovinnostížalobcu.Tvrdil,žežalovanýv
rámci správneho konania si zistil všetky skutočnosti dôležité pre jeho posúdenie a rozhodnutie a za týmto
účelom obstaral všetky podklady a vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ktoré bolo nevyhnutné

na objasnenie veci, a na základe ktorého vydal napadnuté rozhodnutie. V priebehu výkonu dohľadu
boli vypracované tri odborné stanoviská, a to z odboru traumatológie, interná medicína a rádiológia
a v procese správneho konania bolo vypracované odborné stanovisko zo špecializačného odboru
pneumológia a ftizeológia. Zo zdravotnej dokumentácie, ako aj zo zadovážených odborných stanovísk
bolo jasne preukázané, že žalobca zdravotnú starostlivosť pacientovi neposkytol správne. Odborné

stanoviská boli vypracované na vysokej odbornej a profesionálnej úrovni a ani ich spochybňovanie
zo strany žalobcu nie je dôvodom na to, aby ich žalovaný neakceptoval v celom rozsahu. Žalovaný
na základe vyhodnotenia získaných dôkazov v správnom konaní, ako aj pri výkone dohľadu dospel k
záveru, že dokazovanie súdnym znalcom nie je potrebné. Žalobcovi bola daná možnosť vyjadriť sa
ku každému podkladu pre vydanie rozhodnutia s dostatočnou časovou rezervou. Túto možnosť využil

a ku každému podkladu sa písomne vyjadril. Žalovaný rešpektoval všetky procesné práva žalobcu,
ktoré vyplývajú zo Správneho poriadku. Dôvody, prečo žalovaný neakceptoval námietku žalobcu k
ustanoveniu súdneho znalca, uviedol v napadnutom rozhodnutí ako aj v rozhodnutí prvého stupňa.
Vychádzal zo záveru Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozsudku sp.zn. 4Sžso 10/2008 zo dňa26.02.2009. Žalovaný v súlade so zásadou rýchlosti a hospodárnosti správneho konania uprednostnil
taký postup, aby všade, kde je to možné, odvolací orgán rozhodol vo veci samej, preto nepristúpil k
zrušeniu a vráteniu veci prvostupňovému správnemu orgánu, ale zmenil rozhodnutie vo výrokovej časti,

majúc za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostatočné, avšak prvostupňovým správnym orgánom
niektoré skutočnosti nesprávne vyhodnotené. Žalovaný dospel k záveru, že spirometrické vyšetrenie
nebolo potrebné pacientovi vykonať, pretože pacient mal akútny infekt a výsledky by boli skreslené.
Zmena výroku podstatne neovplyvnila zistené pochybenia v poskytnutej zdravotnej starostlivosti, ani
jeho závažnosť, preto nemala vplyv na výšku uloženej pokuty. Na výkon dohľadu sa nevzťahujú

všeobecné predpisy o správnom konaní v zmysle § 43 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z.z., preto žalovaný
nemá zákonnú povinnosť nariadiť ústne pojednávanie a tiež prizvať na prerokovanie námietok lekárov
z príslušného medicínskeho odboru. Vzhľadom k tomu, že v správnom konaní bolo listinnými dôkazmi
dostatočne preukázané pochybenie žalobcu, žalovaný nenariadil ústne pojednávanie. V zmysle § 43
ods. 5 citovaného zákona podkladom na výkon dohľadu a na výkon kontroly poskytovania zdravotnej
starostlivosti je zdravotná dokumentácia. Žalovaný neakceptuje tvrdenie žalobcu, že znalecké posudky

majú vyššiu dôveryhodnosť, vzhľadom na trestnoprávnu a disciplinárnu zodpovednosť súdnych znalcov.
Poukazuje pritom opätovne na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso 10/2008 zo dňa 26.02.2009,
ktorý toto tvrdenie vyvracia. K výške pokuty žalovaný uviedol, že bola uložená v rozpätí, ako ukladá
zákon, pričom v rozhodnutí prvého ako aj druhého stupňa dostatočne odôvodnil, aké dôvody viedli
žalovaného k udeleniu pokuty v dolnej hranici zákonnej možnosti. Žalovaný nemal zákonnú povinnosť

pri zmene výroku rozhodnutia zmeniť aj výšku pokuty.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p.; v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p.; podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 250i ods. 1 O.s.p.; pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový

stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na
preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Podľa § 250i ods. 2 O.s.p.; ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej
právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods.

1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým
stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu,
opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti
druhej hlavy.

Keďže predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie správneho orgánu o uložení sankcie, súd koná
v plnej jurisdikcii, t.j. nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom a je oprávnený
sám vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy O.s.p.. Žalobca v žalobe tvrdil, že zdravotnú
starostlivosť pacientovi T. N. poskytol správne a na dôkaz svojho tvrdenia označil znalecký posudok
znaleckej organizácie forensic.sk - Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. zo dňa 19.11.2013,

ktorý bol podaný v konaní pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Lučenec, ČVS: ORP-128/
OVK-LC-2013.

Súd vyžiadal žalobcom označený dôkaz, ktorý sa stal súčasťou súdneho spisu. Právny zástupca
žalobcu sa oboznámil s týmto dôkazom pri nahliadnutí do spisu dňa 13.01.2015 a poverená zástupkyňa

žalovaného dňa 24.02.2015. Právny zástupca žalobcu v replike k vyjadreniu žalovaného zo dňa
26.01.2015 uviedol, že žalobca nesúhlasí s odborným hodnotením ním poskytovanej zdravotnej
starostlivosti, ktorú žalovaný považuje za odborne nesprávnu. Nesúhlasil so stanoviskom a postupom
žalovaného, ktorý preferuje jedine odborné názory jeho konzultantov a tvrdí, že tieto nemôžu byť
nahradené znaleckým posudkom. Zdôraznil, že žalovaný má v rámci správneho konania vychádzať zo

spoľahlivo zisteného stavu veci, preto nie je možné prehliadať odborné názory znaleckej organizácie.
Zo znaleckého posudku citoval konkrétne závery, z ktorých vyplýva, že žiadne zo zistených diagnóz
osobitne,aniichkombinácianevyžadovalaďalšípobytpacientaaliečbupacientavnemocnici.Pripopise
RTG snímku internistom nešlo o nesprávny postup liečby. V deň prepustenia T. N. XX.XX.XXXX neboliprítomné jednoznačne príznaky ochorenia, pre ktoré by mala hospitalizácia trvať aj naďalej. Na základe
predloženej zdravotnej dokumentácie bol zdravotný stav T. N. počas hospitalizácie stabilizovaný. Neboli
prítomnépríznakyobehovéhozlyhávania,čijednoznačnéprejavyporuchydýchaniaaokysličovaniakrvi.

Vo vzťahu k ochoreniam, ktoré sa podieľali na jeho neskoršom úmrtí, boli vykonané také vyšetrenia,
podľa ktorých je možné usúdiť, že počas hospitalizácie nebol rozvinutý obraz zápalu pľúc ani obehové
zlyhávanie. Objektívnymi vyšetreniami nebolo zistené také ochorenie, pre ktoré by pán T. N. nemohol
byť prepustený do domáceho liečenia a ambulantnej odbornej starostlivosti. Znalecká organizácia
uviedla, že nezistila žiadnu takú okolnosť pri liečbe pána T. N., ktorá by poukazovala na porušenie

dôležitej povinnosti vyplývajúcej z povolania a z konania lekárov, či iného zdravotníckeho personálu
žalobcu. Vo vzťahu k ochoreniam a k zdravotnému stavu pacienta (pri zohľadnení pitevného nálezu) boli
vykonané u žalobcu potrebné vyšetrenia, ktoré v danom čase mohli preukázať závažnú poruchu zdravia.
Vzhľadom k okolnostiam smrti je veľmi pravdepodobné, že k rozvoju alebo k podstatnému zhoršeniu
zdravotného stavu mohlo dôjsť aj v krátkom čase dňa 26.01.2013. Vedľajším nálezom bol zápal
priedušiek, pre ktorý bola zahájená primeraná liečba, ktorú je možné a obvyklé skontrolovať a ukončiť

pod dohľadom príslušného špecialistu ambulantne. Úmrtie T. N. nenastalo následnom nesprávneho
postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Znalecká organizácia nezistila príčinnú súvislosť smrti
T. N. s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Podľa žalobcu tieto závery znaleckého posudku sú
jednoznačne v zhode s odbornými tvrdeniami žalobcu. Žalovaný predniesol stanovisko k znaleckému
posudku na pojednávaní.

Na prejednanie veci súd v súlade s § 250g O.s.p. nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obaja
účastníci konania.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v čase, keď sa viedlo správne konanie, žalobca

nevedel o výsledku trestného konania. Zo znaleckého posudku, ktorý bol podaný v trestnom konaní,
vyplývajú odborné závery, ktoré sú v rozpore so závermi, k akým dospel žalovaný. Pokiaľ žalovaný
uzavrel pri ukladaní pokuty, že zdravotná starostlivosť poskytovaná žalobcom nebola poskytovaná
správne, s tým sa nestotožňuje a má za to, že žalovaný nesprávne ustálil skutkový stav veci. Tvrdil, že
žalobca poskytol pacientovi zdravotnú starostlivosť správne, na preukázanie čoho doložili v správnom

konaní dôkazy, dožadovali sa nariadenia znaleckého dokazovania, čo však nebolo akceptované. Tvrdil,
že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že pacient mohol byť prepustený do domáceho liečenia.

Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zdôraznila, že najzávažnejším pochybením žalobcu
pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti pacientovi bolo to, že pacient bol prepustený do domáceho

ošetrenia. Žalobca až po tom, keď bolo zistené, že z jeho strany nebola poskytnutá zdravotná
starostlivosť správne, sa začal brániť tým, že poukazoval na nízke skóre, teda, že pacient nebol rizikový
a že mohol byť prepustený do domáceho ošetrenia. K znaleckému posudku poukázala na judikatúru
Najvyššieho súdu SR, z ktorej vyplýva, že žalobca môže v konaní aj sám predložiť znalecký posudok,
k čomu ale v danom prípade nedošlo. Súd by mal v rámci konania podľa piatej časti O.s.p. posudzovať

len tie dôkazy, ktoré mal správny orgán k dispozícii v správnom konaní. V trestnom konaní sa posudzujú
iné skutočnosti ako v konaní pred Úradom, preto aj predmetný znalecký posudok bol zameraný na iný
účel.Úradposudzujezávažnosťporušenípriposkytovanízdravotnejstarostlivosti,následkyaprevenciu.
Vyjadrila pochybnosť, či bol posudok podaný znalcami príslušného odboru medicíny, pretože Úrad
posudzuje veci špecialistami v danom medicínskom odbore. Navrhla nezohľadniť v konaní znalecký

posudok, nebrať ho ako dôkaz k žalobe. Poukázala tiež na závery rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici vo veci 23S/66/2010, z ktorého vyplýva, že súd v rámci konania podľa piatej časti O.s.p.
nemôže sám vysloviť odborný záver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v súlade s
najnovšími poznatkami lekárskej vedy, pretože takýto záver musí vysloviť správny orgán, je výsledkom
správneho uváženia a súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do pozície preskúmania zákonnosti,

či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli vyslovené v súlade so zákonom,
najmä so zásadou voľného hodnotenia dôkazov alebo nie, pričom obsah týchto záverov súd neskúma
z hľadiska odborného ale z hľadiska právneho.

Krajský súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj postup žalovaného, podľa §

247 a nasl. O.s.p. a po preskúmaní veci napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm.
c/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu
je nedostačujúce pre posúdenie veci.Zo správneho spisu mal súd preukázané, že žalobca poskytoval zdravotnú starostlivosť pacientovi T.
N. v čase od 24.01.2013 do 26.01.2013. Skutočnosti o poskytovaní zdravotnej starostlivosti vyplývajú
z Protokolu o vykonanom dohľade č. 126/2013 zo dňa 29.04.2013, ako aj z posudkov - odborných

stanovísk prizvaných osôb (konzultantov), ale aj zo znaleckého posudku znaleckej organizácie
forensic.sk - Inštitút forenzných medicínskych expertíz, s.r.o. zo dňa 19.11.2013, zabezpečeného súdom
pre účely súdneho konania, ako žalobcom označený dôkaz na preukázanie jeho tvrdení v žalobe.
Pacient T. N. mal 47 rokov, dňa 24.01.2013 bol hospitalizovaný na oddelení ortopédie a úrazovej
chirurgie u žalobcu, pričom pacient pri príjme uviedol, že už dva dni kašle, nevie si odkašlať, trpí

dýchavicou, pri kašli odpadol a utrpel úraz hlavy, mal zlomený nos. V ten istý deň bol z chirurgickej
ambulancie odoslaný na internú ambulanciu za účelom objektívneho vyšetrenia. Internista po jeho
vyšetrení poslal pacienta späť na traumatologickú ambulanciu s požiadavkou - zajtra doplniť RTG
hrudníka a eventuálne pneumologické vyšetrenie na nastavenie liečby chronickej bronchitídy. Dňa
25.01.2013 bolo vykonané konziliárne vyšetrenie v neurologickej ambulancii a opätovne v internej
ambulancii s tým, že internista konštatoval na RTG snímke vatovité zatienenia so záverom infekt

dýchacích ciest v dif.dg. chronická bronchitída s tým, že z interného hľadiska môže byť pacient
demitovaný (prepustený z ústavného zdravotného zariadenia) s pľúcnym vyšetrením v spáde. Dňa
26.01.2013 bol pacient o 8,20 hod. prepustený do domácej liečby. Cca o 14,00 hod. toho istého dňa bola
k nemu privolaná záchranka (spoločnosť Falc Záchranná a.s.), ktorá mu poskytla neodkladnú zdravotnú
starostlivosť, pričom pacient bol ponechaný v domácej starostlivosti. Na druhý deň dňa 27.01.2013 cca

o 8,00 hod. bol uskutočnený opätovne výjazd záchrannej služby k pacientovi T. N. z dôvodu poruchy
vedomia, pričom po príchode začali s resustáciou pacienta, ktorá trvala cca 40 minút, avšak následne
bola konštatovaná smrť.

Správne orgány vytýkali žalobcovi v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti T. N. porušenie

§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., ktorého sa žalobca mal dopustiť tým, že internista dňa 24.01.2013
neurobil žiadne vyšetrenie na diferencovanie dušnosti, neboli odporučené a urobené vyšetrenia, ktoré
sú nutné u fajčiara so silným kašľom a obezitou. Pri konziliárnom vyšetrení dňa 25.01.2013 vytýkal
to, že napriek zistenému infektu dýchacích ciest, chronickej bronchitíde a požiadavke na popis RTG
snímky odborníka, lekár internista bez toho, aby vedel, ako by vyhodnotil snímok rádiológ, uzavrel, že

pacient môže byť demitovaný. V laboratórnych vyšetreniach bola zistená zvýšená zápalová aktivita a
leukocytóza, preto vzhľadom na silný kašeľ mala byť vyšetrená aj sedimentácia. Potreba vyšetrenia
krvných plynov bola naliehavá, lebo pacient bol fajčiar, obézny a kašeľ spôsobil krátkodobé bezvedomie
a tiež preto, lebo lekárom internistom bolo uvedené na snímke vatovité zatienenie, čo je nejasná
patológia. Podľa správneho orgánu bolo potrebné pneumologické vyšetrenie v rámci hospitalizácie, a

nie ambulantne. Ak pacientovi neboli počas hospitalizácie podávané lieky na rozpúšťanie hlienov, potom
nebola poskytnutá adekvátna liečba primeraná jeho zdravotnému stavu. Taktiež mala byť skontrolovaná
glykémia. Žalovaný uvádzal, že napriek tomu, že žalobca tvrdí, že poskytol pacientovi zdravotnú
starostlivosť správne, bolo preukázané, že pacient po nastavenej liečbe zomrel 24 hodín po prepustený
z hospitalizácie na obojstranný zápal pľúc, čo potvrdila pitva.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.; poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť
správne. Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona č. 581/2004 Z.z.; ak úrad pri výkone dohľadu nad poskytovaním
zdravotnej starostlivosti zistí, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, alebo ak úrad
zistí porušenie povinností ustanovených v § 46 ods. 1 podľa závažnosti zistených nedostatkov a ich
následkov môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti pokutu (§ 64 ods. 2).

Podľa § 64 ods. 2 písm. b/ zákona č. 581/2004 Z.z.; Úrad môže uložiť poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti za podmienok ustanovených v § 50 ods. 2 pokutu až do výšky 9 958 eur, ak ide o právnickú
osobu.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z.; na konanie a rozhodovanie úradu sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.Podľa § 3 ods. 1 až 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní; Správne orgány postupujú v konaní
v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti,
práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností (1).

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (2). Občan

Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať
jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným
predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej
vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv (3). Správne orgány sú
povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju
včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu

veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne
orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov
konania a iných osôb (4).

Podľa § 34 zákona č. 71/1967 Zb.; (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno

zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti.
(6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.

Podľa § 245 ods. 2 O.s.p.; pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej

voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk
ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.

V žalobe žalobca vytýkal žalovaného nedostatočne zistený skutkový stav a tvrdil, že zdravotná
starostlivosť bola zo strany žalobcu pacientovi poskytnutá správne, na preukázanie čoho označil ako

dôkaz znalecký posudok vyhotovený pre účely trestného konania, zohľadnenia ktorého sa dožadoval
v tomto súdnom konaní. Naopak, žalovaný navrhoval neprihliadať na tento posudok, nakoľko bol
vypracovaný za iným účelom, nebol podkladom rozhodovania správneho orgánu, keďže ho správny
orgán nemal k dispozícii.

Súd zastáva názor, že pokiaľ koná v plnej jurisdikcii, musí predmetný znalecký posudok v konaní
zohľadniť a prihliadať naň. Predpokladom uloženia sankcie, t.j. vydania rozhodnutia správneho orgánu
o uložení sankcie, je naplnenie hypotézy ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z., t.j. zistenia
skutočnosti, že zdravotná starostlivosť poskytovateľom nebola poskytovaná správne. Ak zo záverov
znaleckého posudku, hoci aj podaného v trestnom konaní sledujúc iný účel, vyplývajú odlišné závery

ohľadom poskytovanej zdravotnej starostlivosti, súd musel na tieto závery prihliadať.

Zástupkyňa žalovaného správne poukázala na to, že súd je podaním správnej žaloby iba prizvaný do
pozície preskúmania zákonnosti, či vyslovené odborné závery o poskytovaní zdravotnej starostlivosti
boli vyslovené v súlade so zákonom, najmä z hľadiska vykonávania dokazovania, na základe ktorých

sa dospelo k takýmto záverom, pričom súd neskúma a ani nemôže skúmať tieto závery z hľadiska
odborného, nakoľko nedisponuje odbornými medicínskymi znalosťami, ale len z hľadiska právneho. Súd
pretozistiacrozdielyvodbornýchnázorochmedzizávermikonzultantovÚraduazávermi,ktorévyplývajú
zo znaleckého posudku, dospel k záveru, že tieto rozpory je potrebné odstrániť v správnom konaní a za
tým účelom bude povinnosťou žalovaného nariadiť znalecké dokazovanie súdnym znalcom, prípadne

znaleckým ústavom. Pokiaľ sa správnym orgánom nepodarí ani po vykonanom znaleckom dokazovaní
odstrániť rozpory, v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku pri odôvodňovaní rozhodnutia zdôvodní, v
čom spočívali rozpory, aké kroky vykonal na ich odstránenie a z akých dôvodov rozpory nebolo možnéodstrániť. Musí tiež jednoznačne uviesť a zdôvodniť, z ktorých dôkazov pri rozhodovaní vychádzal a
prečo iné dôkazy odmietol, ako aj uviesť dôvody odmietnutia.

Znaleckým posudkom vypracovaným znaleckou organizáciou forensic.sk. - Inštitút forenzných
medicínskych expertíz, s.r.o. zo dňa 19.11.2013, bol spochybnený, inak správnym procesným postupom
žalovaného, v správnom konaní ustálený skutkový stav.

Súd poznamenáva, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžso/10/2008 zo dňa 26.02.2009

vychádza z inej skutkovej situácie, keď v tam posudzovanej veci súd dospel k záveru, že nie je potrebné
požiadať o vypracovanie znaleckého posudku súdnym znalcom, nakoľko závery všetkých konzultantov
potvrdili rovnaký názor, pričom ani žalobca nenamietal konkrétne nedostatky v záveroch konzultantov, a
teda sa vychádzalo z ustáleného skutkového stavu veci. Ustálený skutkový stav veci nebol sporný ani v
konaní vedenom pred Krajským súdom v Banskej Bystrici pod č. 23S/66/2010, keď závery konzultantov
neboli v súdnom konaní spochybnené žiadnym relevantným znaleckým posudkom.

Naopak, súd poukazuje na závery prijaté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Szd/3/2009 zo dňa
03.11.2009, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 23S/160/2008-129
zo dňa 18.02.2009, ktorým došlo k zrušeniu rozhodnutia Úradu pre nedostatočne zistený skutkový stav
pre posúdenie veci, ak v konaní bol žalobcom predložený znalecký posudok s rozdielnymi závermi, k

akým dospel Úrad. Súd zastáva stanovisko, že je irelevantným, či žalobca predložil znalecký posudok,
o vypracovanie ktorého požiadal sám na preukázanie svojich tvrdení, alebo súd získal znalecký
posudok podaný pre účely trestného konania, ak tento dôkaz žalobca označil v žalobe na preukázanie
ním tvrdených skutočností v žalobe. Účastník konania má povinnosť buď predložiť alebo označiť
dôkaz. Súd poukazuje tiež na stanovisko Krajského súdu v Banskej Bystrici vyslovené v rozsudku

č.k. 23S/152/2008-115 zo dňa 21.01.2009 (rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 5Szd/12/2009 z 21.07.2009), v zmysle ktorého súd uložil žalovanému nariadiť znalecké
dokazovanie za účelom odstránenia zistených diametrálnych rozdielov medzi závermi súdneho znalca
a žalovaného pri hodnotení postupu v poskytovaní zdravotnej starostlivosti lekármi žalobcu.
V intenciách konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i súdov Slovenskej republiky sa

nevyžaduje, aby bola súdom daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia na každý argument strany, t.j.
na všetky žalobné námietky. Zodpovedať však treba na žalobné námietky podstatné pre rozhodnutie
vo veci. Súd uznal za opodstatnenú žalobnú námietku o tvrdenom nedostatočne zistenom skutkovom
stave veci, z ktorého vychádzal žalovaný, teda že zdravotná starostlivosť podľa žalovaného nebola
poskytovateľom poskytnutá pacientovi správne a žalovaný mal za preukázané porušenie § 4 ods. 3

zákona č. 576/2004 Z.z., v dôsledku čoho pristúpil k uloženiu sankcie. Súd v konaní v rámci plnej
jurisdikcie, po oboznámení sa s predmetným znaleckým posudkom, dospel k záveru o potrebe odstrániť
zistené rozpory vo vysoko odborných medicínskych záveroch nariadením znaleckého dokazovania v
správnom konaní.

Súd sa však nestotožňuje so všetkými žalobnými námietkami žalobcu, najmä ak tvrdil, že postup
správnych orgánov v rámci celého konania bol v rozpore so zákonom. Naopak, súd zastáva stanovisko,
žesprávnyorgánpostupovalsprávne,vsúladespríslušnýmiprávnyminormamiprivykonávanídohľadu,
ako aj v rámci správneho konania o uložení pokuty. V snahe zabezpečiť podklady rozhodnutia s cieľom
úplného zistenia skutkového stavu postupoval v súčinnosti s konzultantmi Úradu. Zabezpečil si dostatok

podkladov k rozhodnutiu. Nebyť znaleckého posudku, ktorý vo svojich záveroch vyznel v prospech
tvrdení žalobcu o tom, že žalobca mal pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti postupovať správne, súd
by nemal dôvod zrušiť napadnuté rozhodnutie, pretože nezistil procesné pochybenia a už vôbec by
nemohol spochybniť odborné medicínske závery, z ktorých vychádzal Úrad pri sankcionovaní žalobcu.
Súd sa stotožňuje so stanoviskom žalovaného, že v rámci vykonávania dohľadu koná písomne, t.j.

nemusí nariaďovať ústne pojednávanie a prizývať na prerokovanie námietok lekárov z príslušného
medicínskeho odboru, keďže na konanie o dohľade sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom
konaní v zmysle § 43 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z.z. na rozdiel od správneho konania o uložení pokuty,
na ktoré konanie sa už v zmysle § 77 ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. vzťahuje Správny poriadok.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.Žalobcovi, ktorý v konaní mal úspech, súd priznal náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p., ktoré
pozostávajú z trov právneho zastúpenia, vyúčtovaných v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z.. Základná
tarifná odmena v zmysle § 11 ods. 4 prvá veta cit.vyhl. je v roku 2014 vo výške 134,00 Eur a v roku 2015

vo výške 139,83 Eur (1/6-ina výpočtového základu).

Súd priznal nárok na trovy právneho zastúpenia nasledovne:
1. Odmena advokáta za jednotlivé úkony právnej služby:
A/ prevzatie a príprava zastúpenia (§ 13a písm. a/ cit.vyhl.)....................134,00 Eur

režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.)........................................................8,04 Eur
B/ písomné podanie na súd - žaloba z 25.09.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c/
cit.vyhl.)................................................................................................134,00 Eur
režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.)........................................................8,04 Eur
C/ účasť na pojednávaní 25.02.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d/ cit.vyhl.)......139,83 Eur
režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit.vyhl.)........................................................8,39 Eur

Odmena s režijnými paušálmi spolu ........................................................432,30 Eur
2. Náhrada cestovných výdavkov za cestu osobným motorovým vozidlom zn. Volswagen Jetta na
pojednávanie dňa 25.2.2015, Lučenec - Banská Bystrica a späť, t.j. 168 km, spotreba 6,3 l / 100 km,
cena PHM 1,229 Eur / 1 l (§ 16 ods. 4 cit.vyhl., § 7 ods. 2 a 4 zákona č. 283/2002 Z.z. a Opatrenie
č. 632/2008 Z.z.):

A/ základná náhrada 168 x 0,183 ........................................................30,74 Eur
B/ náhrada za spotrebované PHM 1,229 x 6,3 x 1,68 ...........................13,01 Eur
Náhrada cestovných výdavkov spolu ........................................................43,75 Eur
3. Náhrada za stratu času (čas strávený cestou do miesta pojednávania a späť):
dňa 25.02.2015, cesta Lučenec - Banská Bystrica a späť, 6 polhodín (§ 17 ods. 1 cit.vyhl.) .................

6x13,98 Eur ..............................................................83,88 Eur
Odmena advokáta a náhrady spolu (bez DPH) ...............................................559,93 Eur
DPH 20% (§ 18 ods. 3 cit.vyhl.) ....................................................................111,99 Eur
Trovy právneho zastúpenia, vrátane DPH, spolu ........................................671,92 Eur.

Súd nepriznal uplatnenú odmenu za úkon advokáta - vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného (replika zo dňa
26.01.2015), nakoľko na takýto úkon nebol vyzvaný súdom. Preto sa nejedná o účelne vynaložené trovy,
na zaplatenie ktorých by mal súd zaviazať žalovaného. Advokát mal možnosť predniesť stanovisko k
vyjadreniu žalovaného a k znaleckému posudku na pojednávaní.

V súlade s § 149 ods. 1 O.s.p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Žalobcovi
bola celkom priznaná náhrada trov konania vo výške 671,92 Eur, ktoré pozostávajú len z trov právneho
zastúpenia.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne, t.j. pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch, v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne v dvoch vyhotoveniach prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. Odvolanie je
možné podať len z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p.. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.