Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/280/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8613208173
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:8613208173.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobcu Q.

F., nar. XX. XX. XXXX, O. K. Z. XXX, zastúpeného JUDr. Michalom Harvišom, advokátom so sídlom
Stropkovská 633/3, Svidník, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 1 509,55 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Svidník dňa 23. 12. 2013 sa žalobca voči žalovanej Slovenskej
republike domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci vo výške
1 509,55 eur s príslušenstvom. Po postúpení veci Okresný súd Liptovský Mikuláš ako miestne príslušný

vovecirozhodolrozsudkomzodňa28.06.2016,sp.zn.4C/280/2014tak,žežalobuzamietolažalovanej
v 1. až 3. rade nepriznal náhradu trov konania.

2. Proti predmetnému rozsudku podala žalovaná, za ktorú konalo Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Odvolateľka mala za to, že v predmetnej právnej veci nebol dôvod hodný osobitného
zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania. Poukázala na to, že žalovaná má plný úspech v spore,

k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu, že žalovaný si svoj nárok neuplatnil včas aj napriek tomu, že
bol zastúpený právnym zástupcom, a to už pri žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody zo dňa 04. 07. 2011 doručenej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 16. 08. 2011.
Zároveň poukázala na to, že počas celej doby trvania konania poukazovala na to, že nie je orgánom
spôsobilýmkonaťzaštátvpredmetnejprávnejveci,sčímsasúdprvejinštanciestotožnilavyslovilzáver,
že orgánom oprávneným konať za štát je Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Odvolateľka
navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie o náhrade trov konania tak, že zaviaže žalobcu uhradiť

Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, náhradu trov konania vo
výške 285,78 eur.

3. Uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 10. 2016, sp. zn. 6Co/228/2016 odvolací súd
rozsudok vo výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v nenapadnutom
výroku ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Odvolací súd skonštatoval, že ustanovenie §
257 Civilného sporového poriadku zakotvuje moderačné právo súdu, ktorý môže zmierniť dôsledky

právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania. Zákon pre takéto rozhodnutie vyžaduje splnenie
dvoch predpokladov, existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a súčasne existenciu výnimočných
okolností. Aplikácia tohto ustanovenia musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a
musí mať vždy výnimočný charakter. Dôvodom pre takýto postup súdu môžu byť aj pomery účastníkov,avšak len pri zistení ďalších výnimočných okolností. Pri skúmaní existencie podmienok hodných
osobitného zreteľa je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,
ale treba zohľadniť aj dopad takého rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany.

Významným z hľadiska aplikácie daného ustanovenia sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku
na súde, postoj strán v priebehu konania a charakter sporu. V posudzovanej veci rozhodol súd prvej
inštancie o nepriznaní náhrady trov konania, v ktorej časti však rozhodnutie neobsahovalo riadne a
obsažné odôvodnenie, čo zabránilo odvolaciemu súdu preskúmať správnosť myšlienkového postupu
súdu prvej inštancie a tiež opodstatnenosť argumentácie odvolateľky. Na základe uvedeného odvolací

súd zrušil napadnuté rozhodnutie pre jeho nepreskúmateľnosť a vec vrátil na ďalšie konanie. Na záver
odvolací súd skonštatoval, že pri hodnotení eventuálnej existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa
bude nevyhnutné prihliadnuť na kritériá vymedzené v § 257 Civilného sporového poriadku a v prípade
zistenia konkrétnych skutočností odôvodňujúcich jeho aplikácie, prvoinštančný súd vysvetlí v rozhodnutí
svoje úvahy tak, aby bolo rozhodnutie možné preskúmať.

4. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v neprítomnosti strán sporu, ktoré sa z neúčasti

včas ospravedlnili, pričom z dôležitých dôvodov nepožiadali o odročenie pojednávania.

6. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

7. V prejednávanej veci súd zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca si svoj nárok neuplatnil včas, keď
trojročná premlčacia doba na podanie žaloby uplynula 14. 11. 2013, pričom žaloba bola doručená
Okresnému súdu Svidník dňa 23. 12. 2013. Žalovaná tak bola úspešná v plnom rozsahu, pričom pri
uplatnení zásady úspechu v konaní by jej prináležala náhrada trov konania. V predmetnej veci si za
žalovanú uplatnilo náhradu trov konania Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré ich vyčíslilo

v sume 285,78 eur, pričom tieto trovy pozostávali z cestovných náhrad za účasť na pojednávaní
uskutočnenom dňa 03. 03. 2015 a 28. 06. 2016.

8. Rozhodnutie súdu, a to nielen vo veci samej, ale aj o veci náhrady trov konania musí mať
nielen oporu v zákone, ale musí sa navonok javiť ako spravodlivé, lebo len taký výsledok zodpovedá

základným princípom súdneho konania. Významnými z hľadiska aplikácie citovaného ustanovenia §
257 Civilného sporového poriadku sú aj okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku žalobcu na súde,
vo svetle ktorých súd nepovažoval za spravodlivé, aby žalobca znášal trovy predmetného konania. Z
princípu materiálneho právneho štátu vyjadreného v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva,
že štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do

základných práv jednotlivca. Štát je povinný striktne dodržiavať právo a toto právo aj zabezpečovať
tak, aby nedochádzalo ku škodám pri jeho aplikácii. Aj keď je povinnosťou orgánov činných v trestnom
konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za
postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný a zasahujúci do základných práv. Žalobca
sa domáhal náhrady škody z dôvodu, že bolo voči nemu vedené trestné stíhanie pre prečin marenia

výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, ktoré bolo skončené
oslobodzujúcim rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 14. 05. 2010, sp. zn. 1T/97/2009,
pretože prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby. V prípade, ak dôjde k oslobodeniu
spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan
čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté, pričom nárok na náhradu škody

spôsobenej začatím takéhoto trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, pretože rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania
je neskorší výsledok trestného konania. V súlade s touto súdnou praxou žalobca požiadal Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktoré bolo zo strany
tohto orgánu vybavené tak, že z dôvodu, že zo strany vyšetrovateľa nedošlo k vydaniu nezákonného

rozhodnutia ani nesprávnemu úradnému postupu, nakoľko náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, nepovažovalo Ministerstvo vnútra
Slovenskejrepublikyžiadosťzadôvodnú.Nazákladetejtoskutočnostižalobcovinezostávaloničiné,akoobrátiť sa so svojím nárokom na súd. Sama osebe skutočnosť, že žalobca nepodal žalobu v trojročnej
premlčacej lehote, ktorá sa predlžuje o šesťmesačnú lehotu na predbežné prerokovanie nároku, nemôže
byť v tomto prípade na ujmu žalobcu, nakoľko okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby, keď boli

nesporne porušené jeho základné práva a slobody, majú nesporne väčšiu váhu ako prípadný nárok
žalovanej na náhradu trov konania. Aj keď tieto dôvody uvádzané súdom nie sú prejudikovaním veci
samej, v prípade, ak by si žalobca svoj nárok uplatnil včas, okolnosti, ktoré ho viedli k podaniu žaloby,
súd vyhodnotil ako dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd považuje za spravodlivé rozhodnúť
v súlade s § 297 Civilného sporového poriadku. Súd zároveň pri rozhodovaní zohľadnil aj postavenie

strán tohto sporu, keď by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že vzhľadom na osobu žalovanej a
v neposlednom rade aj na výšku uplatnených trov zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
predmetné rozhodnutie nebude mať žiadny dopad na majetkové pomery oprávnenej strany, to znamená
Slovenskej republiky. Dôvod hodný osobitného zreteľa súd vidí teda v tom, že aj pokiaľ bola žaloba
zamietnutá, a to z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia skutočností odôvodňujúcich začiatok
plynutia premlčacej doby, keď tento okamih nesprávne odvíjal od právoplatnosti opravného uznesenia,

sama o sebe táto skutočnosť nemôže podľa súdu spravodlivo odôvodňovať automatický nárok žalovanej
nanáhradutrovkonania.Okolnosti,ktoréviedližalobcukpodaniužaloby,spočívajúcevtom,žebolovoči
nemu vedené nedôvodné trestné stíhanie, musia byť podľa názoru súdu vyhodnotené ako výnimočný
dôvod na postup podľa § 257 Civilného sporového poriadku. Pre úplnosť súd uvádza, že vzhľadom na
postavenie strán nepovažoval za potrebné bližšie zisťovať pomery žalobcu, a to vzhľadom na uplatnenú

výšku náhrady trov konania zo strany Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, nakoľko tieto pomery
strán sú neporovnateľné a podľa názoru súdu akékoľvek majetkové pomery žalobcu by nemohli mať
vplyv na rozhodovanie súdu podľa tohto ustanovenia. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd o
nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.