Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/86/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111235403
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111235403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov

JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.
s. so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený HMG & PARTNERS, s. r.
o. so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovanej: O. T.O.Č., nar.
X.X.XXXX, D. E. XX, XXX XX N., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, právne
zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa
Andriča 1, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Prešov č. k. 10C/117/2012-128 zo dňa 24.2.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v časti zaplatenia úroku vo výške 11,40% ročne a
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti na zaplatenie úrokov z omeškania od 15.12.2007
do 15.12.2008.

Žalovaná a vedľajší účastník majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh v časti zaplatenia úroku vo výške 11,4%
ročnezosumy3.124,58Eurzaobdobieod17.4.2005dozaplatenia.Zaviazalžalovanúzaplatiťžalobcovi

úrok z omeškania vo výške 6% ročne zo sumy 3.124,58 Eur za obdobie od 15.12.2008 do zaplatenia. V
prevyšujúcej časti návrh na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. Náhradu trov konania účastníkom
a vedľajšiemu účastníkovi nepriznal. Žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 38,3 Eur prostredníctvom
príslušného prevádzkovateľa systému v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2/ Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR 31Cdo/3620/2010,
v ktorom je prijatý záver, že zmluva, pri ktorej uzavretí jeden z účastníkov zmluvy úmyselne predstieral

určitú vôľu so zámerom, aby tým vyvolal u druhého účastníka omyl, alebo aby tým využil jeho omyl,
nie je neplatná podľa ust. § 37 ods. 1 OZ pre nedostatok vážnej vôle, alebo podľa § 39 OZ pre rozpor
so zákonom. Podvodné konanie jedného z účastníkov zmluvy pri jej uzatvorení je dôvodom neplatnosti
zmluvy podľa § 49a OZ, ktorého sa môže úspešne dovolať druhý účastník zmluvy na Slovensku, §
40a OZ. Obdobne judikoval tiež Najvyšší súd ČR z rozsudku 21Cdo/826/2005. V konaní sa samotný
žalobca nedomáhal relatívnej neplatnosti úverovej zmluvy podľa ust. § 40a ods. 1 v spojení s ust. §
49a OZ. Na základe uvedeného nemalo protiprávne konanie žalovanej v 1/ rade spočívajúce v naplnení

skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Tr. zákona žiadny vplyv
na platnosť dotknutej úverovej zmluvy. Keďže žalovaná v 1/ rade bola zaviazaná trestným rozkazom
Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T/50/2007 z 26.9.2008 na zaplatenie škody vo výške 3.124,58 Eur
právnemu predchodcovi žalobcu, konanie vo veci o zaplatenie istiny vo výške 3.124,58 Eur bolo vočižalovanej v 1/ rade uznesením tunajšieho súdu č. k. 10C/117/2012-84 zo dňa 3.6.2013 zastavené.
Predmetnom konania zostalo zaplatenie príslušenstva istiny, a teda úrokov z úveru vo výške 11% ročne
zo sumy 3.124,58 Eur od 17.4.2005 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 14% ročne zo sumy

3.124,58 Eur od 17.4.2005 do zaplatenia. Súd prvej inštancie podrobil spotrebiteľskú zmluvu prieskumu,
či obsahuje náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 9.12.2004 a
zároveň,čijednotlivéjejustanovenianiesúvrozporesustanoveniaminaochranuspotrebiteľa.Súdvšak
vyhodnotil zmluvu o spotrebiteľskom úvere za platne uzavretú a vzhľadom na skutočnosť, že konanie
o zaplatenie istiny bolo zastavené, súd rozhodoval o nárokoch na zaplatenie príslušenstva pohľadávky

žalobcovi. Žalobca sa domáhal, aby súd zaviazal žalovanú v 1/ rade zaplatiť úrok z úveru, kde dospel
súd prvej inštancie k záveru, že inštitút úroku z úveru predstavuje pre veriteľa kompenzáciu z dôvodu, že
nemôže disponovať svojimi finančnými prostriedkami, a tým produkovať zisk. V prípade predčasného a
mimoriadneho zosplatnenia úveru vzniká veriteľovi nárok na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru
vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V momente zosplatnenia úveru dochádza
na strane veriteľa k odpadnutiu obmedzenia jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, teda k obmedzeniu

obchodovania s peniazmi, preto nemožno za obdobie po zosplatnení úveru požadovať úroky z úveru.
Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Prešov sp. zn. 6Co/190/2014. V opačnom prípade by došlo
ku krajne nespravodlivému a ústavne nekonformnému stavu, kedy dlžník by bol vystavený všetkým
sankčným mechanizmom, a to veriteľ by inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu
nevrátil. Išlo by de facto o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny

obsahuzáväzkuaveriteľbyúrokyinkasoval,akokebykzmenezáväzkunedošlo.Nazákladeuvedeného
súd uzatvoril, že žalobcovi patril úrok z úveru od momentu poskytnutia úveru do zosplatnenia úveru,
ktoré v zmysle výzvy na splatenie dlžnej časti úveru nastalo dňa 9.4.2005. Keďže si žalobca uplatnil tento
nárok na zaplatenie úveru až od 16.4.2015, súd považoval nárok za nedôvodný, a preto ho nepriznal.
Čo sa týka nároku na zaplatenie úrokov z omeškania, aj tieto si uplatnil za obdobie od 17.4.2005. Súd

má za to, že nárok je premlčaný za obdobie od 17.4.2005 do 14.12.2008. Išlo o premlčanie nároku na
úrok z omeškania spätne 3 roky od podania žaloby. V rámci trestného konania nebola uplatnená ako
škoda úrok z omeškania, a preto tento nárok súd prvej inštancie priznal od 14.12.2011. Majetkové právo
podlieha premlčaniu, ako teda úrok z omeškania, ako každé iné právo, a nejedná sa o nárok z náhrady
škody, nakoľko predmetom konania o náhradu škody bola len uplatnená istina. Žalovaná sa dostala do

omeškania s peňažným plnením svojho záväzku dňom 17.4.2005 vzhľadom na vyhlásenie splatnosti
celého úveru na základe listu z 9.4.2005. Od 17.4.2005 činila výška úroku z omeškania 6%. Prihliadol
na vznesenú námietku premlčania, a preto súd prvej inštancie zamietol nárok úroku v prevyšujúcej časti
nad sumu 6% aj od obdobia 14.12.2008 do budúcna a aj celé obdobie úroku z omeškania od 17.4.2005
do 13.12.2008. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p..

3/ Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Namietal nemožnosť
požadovať úrok z úveru ako aj úrok z omeškania. Citoval publikáciu Prof. JUDr. Oľgy Ovečkovej, DrSc.
(komentár k Obchodnému zákonníku, doplnené a prepracované vydanie z r. 2012). Poukázal na to, že
ide o rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak podstatou ako aj funkciami. Pokiaľ ide o úrok z úveru aj úrok

z omeškania. Rovnako citoval z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 4Cbo/62/2007. Preto namietal,
že súd prvej inštancie posúdil úverový vzťah ako obchodnoprávny na strane 4 tohto rozsudku a potom
mal vychádzať aj z ustanovení Obchodného zákonníka. Citoval ďalej rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR 7Cdo/201/2014 a 8Sžo/191/2010. Tiež poukázal na rozsudok ESĽP Beian proti Rumunsku, kde sa
konštatuje, že v rozpore s princípmi právnej istoty súd v obdobných veciach rozhodne odlišne, pričom

práve úlohou Najvyššieho súdu SR je usmerňovať takéto rozdielne rozhodnutia. Citoval tiež rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 2MCdo/7/2009. Preto navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť, vyhovieť návrhu v
celom rozsahu, resp. ho zrušiť a vrátiť vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.

4/ K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník, ktorý navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako

nedôvodný. Citoval ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, kde sa píše, že v spotrebiteľských zmluvách sa vždy
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľ.
Preto na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovení
Občianskehozákonníka,ajkeďbysainakmalipoužiťnormyObchodnéhopráva.Vtejtosúvislosticitoval
rozhodnutieNajvyššiehosúduSR3MCdo/14/2014.Vpredmetnomkonanívzniesolnámietkupremlčania

vo vzťahu k príslušenstvu, ktoré bolo predmetom sporu a táto námietka rovnako sa posudzuje z pohľadu
lehôt Občianskeho zákonníka, konkrétne § 100 až 103 OZ.5/ Krajský súd v Prešove ako odvolací súd podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „odvolací súd“ a ďalej len "CSP") prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo
v zmysle zásad uvedených v § 378 a nasledujúcich CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Na
týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario).

6/ Podľa ust. § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) neplatný je právny

úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

7/ Podľa ust. § 40a OZ ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, § 140, §
145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten,
kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať

ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách,
je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý,
neplatnosti dovolá.

8/ Podľa ust. § 49a OZ právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom
zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený,
tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba
vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

9/ Podľa ust. § 52 ods. 2 tretia veta OZ na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy
obchodného práva.

10/ Podľa ust. § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

11/ Podľa ust. § 101 ods. 1 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

12/ Podľa ust. § 250a ods. 1 zákona č. 140/1961 Trestný zákon (ďalej len „TZ“), účinný do 31.12.2005,
kto vyláka od iného úver alebo záruku na úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok
na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí škodu nie nepatrnú alebo získa pre
seba prospech nie nepatrný, potresce sa odňatím slobody až na tri roky alebo zákazom činnosti, alebo

peňažným trestom.

13/ Podľa ust. § 135 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej
len „O.s.p.“), súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s
ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [ § 109

ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa
osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku
spoločnosti a o zápise základného imania; [14) § 161 ods. 5 Obchodného zákonníka] súd však nie je

viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

14/ Podľa ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“)
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15/ Podľa ust. § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.16/ Podľa ust. § 506 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok
alebojednejsplátkypodobudlhšiuakotrimesiace,jeveriteľoprávnenýodzmluvyodstúpiťapožadovať,

aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

17/ Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovaná v 1/ rade a žalovaný v 2/ rade uzavreli zmluvu o
spotrebiteľskom úvere s Poštovou bankou a.s. Bratislava č. 014156/0066/04. Žalovaná v 1/ rade v
tejto zmluve vystupovala ako dlžníčka. Zmluva bola uzavretá 9.12.2004 na výšku úveru 100.000,- Sk

s úrokom z úveru 11,4% ročne v 35-mesačných splátkach s termínom splatnosti úveru ku 15.10.2007.
Právny predchodca žalobcu zosplatnil predmetný úver a vyzval žalovanú v 1/ rade na zaplatenie dlžnej
čiastky dňa 16.4.2005. Zmluvou o postúpení pohľadávky č. 00001/2006-Su z 13.1.2006 a následne
zmluvou o postúpení pohľadávky z 8.1.2008 došlo k postúpeniu tejto pohľadávky na právnych nástupcov
právneho predchodcu žalobcu a na žalobcu. Trestným rozkazom Okresného súdu Prešov č. k. 1T/50/07
z 26.9.2008 bola žalovaná v 1/ rade uznaná vinnou z trestného činu úverového podvodu. Ten spáchala

konaním, že od právneho predchodcu žalobcu vylákala úver, uviedla ho do omylu, že spĺňa podmienky
na poskytnutie úveru a vznikla tým žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi škoda. Predmetným
trestným rozkazom bola zaviazaná zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu 3.124,58 Eur.

18/ Pomerne často sa v sporoch z úverových vzťahov vyskytuje argumentácia o nezodpovednosti

dlžníka, ktorý nesplatil včas svoj dlh. Až nebezpečne sofistikovane sa touto argumentáciou potom
presadzujú rôzne neprimerané nároky veriteľov. Na rozdiel od neodložených platieb za produkty (napr.
kúpa tovaru za hotové) sú odložené platby (napr. úvery, pôžičky) vždy neisté a závisia od okolností, ktoré
nastanú v budúcnosti (nesolventnosť, strata práce, uprednostnenie životne dôležitých potrieb, náhodilé
výdavky narodenie, smrť, inkasné nedoplatky). Z uvedených dôvodov je nevyhnutné, aby úverové

vzťahy boli osobitne chránené a potvrdzuje to vlastne aj osobitná smernica o spotrebiteľských úveroch
a na vnútroštátnej úrovni celý rad osobitných noriem.

19/ Dodávateľ úveru je ten , kto peniaze má a chce ešte viacej. Na druhej strane vystupuje spravidla
najmä pri drobných úveroch osoba, ktorá nemá ľahké sociálne postavenie. Je preto mimoriadne dôležité

akékoľvek krízové stavy vyrovnať maximálne koľko sa len dá v súlade s imperatívom ekvity. To však
nejde , ak sa priznajú úroky popri úrokoch z omeškania, pretože sa nabúrava celý zmysel ochrany pred
drastickým a nekonečným nabaľovaním istiny v rozpore s ratio legis zákonom upraveného sankčného
mechanizmu (§517 ods. 2 v spojení s n.v.87/1995 Z.z.). Argumentácia o vhodnosti tlaku na dlžníka
nadmerným úročením je až nezodpovedná najmä v prípadoch , ak objektívne nastali v živote dlžníka

ťaživé situácie alebo veriteľ podcenil bonitu spotrebiteľa a následne prikročil k zmene záväzku formou
jednorazového, mimoriadneho zosplatnenia.

20/ Úroky za poskytnutie úveru sa na rozdiel od odplaty za akúkoľvek inú odplatnú službu či kúpu tovaru
odlišujú tým, že plynutím času narastajú (cena za poskytnutú službu narastá). Dohoda o platení úrokov

za úver aj po splatnosti spôsobuje, že takéto úroky v skutočnosti navyšujú cenu za užívanie finančných
prostriedkov za obdobie do dohodnutej alebo predčasne vyvolanej doby splatnosti a zneisťujú sankčný
mechanizmus úrokov z omeškania. Takto dochádza k obchádzaniu inštitútu iného plnenia na účely
aplikácie § 3a ods. 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

21/ Z dôvodov vysvetlených a uvedených vyššie, dohoda, podľa ktorej má spotrebiteľ popri úrokoch z
omeškania prípadne ďalších sankciách platiť po splatnosti pohľadávky aj úroky za poskytnutie úveru do
splatenia úveru spôsobuje značnú nerovnováhu ku škode spotrebiteľa, predstavuje značné zhoršenie
postavenia spotrebiteľa oproti zákonnému pravidlu, ktoré chráni spotrebiteľa v úverových vzťahoch

pred nadmerným navýšením dlhu oproti výške úveru. Je nepravdepodobné, že by spotrebiteľ takúto
dohodu individuálne vyjednal s dodávateľom, ktorý zaobchádza so spotrebiteľom čestne a rovnocenne
(C-415/2011, AZIZ).

22/ Ako už odvolací súd vyššie uvádza, niet kogentnej úpravy o úrokoch popri úrokoch z omeškania.

Zákon reguluje úroky za úver bez časovej úpravy a preto dohoda o takýchto úrokoch je odklonom
od dispozitívnej úpravy a je nielen v neprospech spotrebiteľa, ale vyvoláva hrubú nerovnováhu v
neprospech slabšej zmluvnej strany. Naviac sa takáto dohoda dostáva do rozporu aj s ustanovením§ 3a n.n.87/1995 Zz. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR
IV.ÚS 476/2012.

23/ Preto uvedené rozhodnutie v jeho napadnutej časti ako vecne správne potvrdil podľa ust. § 387 ods.
1, 2 CSP.

24/ O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom k tomu,
že žalovaná a vedľajší účastník mali úspech v odvolacom konaní, súd im priznal náhradu trov v celom

rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).