Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. november 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/269/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713211387
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713211387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členiek senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu:
Cymedica SK, spol. s r.o., so sídlom, Družstevná 1415/8, 960 01 Zvolen, IČO: 36 031 780, právne
zastúpeného Havel, Holásek & partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49,
Bratislava, IČO: 36 856 584, proti žalovanému: FARMAVET s.r.o. so sídlom Sklabinská 20, 036 01
Martin,IČO:31560083,právnezastúpenémuJUDr.MichaelaŘihákováKojtálová,advokátka,sosídlom
U. XX, XXX XX W., v konaní o zdržanie sa nekalosúťažného konania, náhradu škody a primerané
zadosťučinenie v peniazoch, o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného oproti rozsudku Okresného súdu

v Martine č.k. 17Cb/141/2013-730 zo dňa 03.10.2013 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Martin č.k. 17Cb 141/2013-761 zo dňa 06.11.2013

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/141/2013-730 zo dňa 03.10.2013 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb 141/2013-761 zo dňa 06.11.2013 v
časti napadnutého výroku, ktorým okresný súd náhradu škody spôsobenej nekalosúťažným konaním
žalovaného spočívajúceho v uvádzaní na slovenský trh neregistrovaného prípravku Kefamast DC,
registrovaného v Poľsku pod reg. Č. 1043/03 v období od začiatku augusta 2009 do konca novembra

2009 vo výške 9.417,- Eur zamietol p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/141/2013-730 zo dňa 03.10.2013 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb 141/2013-761 zo dňa 06.11.2013 v
časti napadnutého výroku, ktorým okresný súd náhradu škody spôsobenej nekalosúťažným konaním
žalovanéhospočívajúcehovuvádzanínaslovenskýtrhnelegálnychparalelnýchdovozochveterinárnych
prípravkov Poulvac IB Primer a Salmonella vac E v období od marca 2008 do decembra 2009 vo výške
138.901,52 Eur a vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo

výške 40.000,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, o priznaní práva žalobcovi uverejniť jedenkrát
rozsudok, a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca na trovy žalovaného v časopise
Spravodaj komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A 5, o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi
sumu 166,- Eur ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a vo výroku o trovách konania z r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I/ konanie v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zdržať sa nekalosúťažného konania spočívajúceho v: uvádzaní na

slovenský trh neregistrovaného prípravku Kefamast DC registrovaného v Poľsku pod reg. č. 10403/03,
v nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov Kefamast DC, Poulvac IB Primer a
Salmonella vac. E, zastavil. Výrokom II/ žalobu v časti náhrady škody spôsobenej nekalosúťažným
konaním žalovaného, spočívajúceho v uvádzaní na slovenský trh neregistrovaného prípravku KefamastDC, registrovaného v Poľsku pod reg. č. 1043/03 v období od začiatku augusta 2009 do konca novembra
2009 vo výške 9.417,- Eur, spočívajúceho v nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov
Poulvac IB Primer a Salmonella vac E v období od marca 2008 do decembra 2009 vo výške 138.901,52

Eur zamietol. Výrokom III/ žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo
výške 40.000,- Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV/ žalobcovi priznal právo uverejniť
jedenkrát rozsudok, a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca na trovy žalovaného
v časopise Spravodaj komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A5. Žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 166,- Eur ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku, do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. Výrokom V/ rozhodol, že o trovách konania okresný súd rozhodne do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu § 44 Obchodného zákonníka zák. č. 513/1991
Zb. (ďalej len „OBZ“), § 261 ods. 1 OBZ, § 46 ods. 1 OBZ, § 53 OBZ, § 55 ods. 2 OBZ, § 2 ods. 4 Zákona
o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z.z. o reklame v znení zák. č. 318/2009 Zb. (ďalej len Zákon o
liekoch“) okresný súd žalobe v časti vyhovel a v časti ju zamietol.
V odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd uviedol, že prioritne bolo potrebné vyriešiť
otázku, či zo strany žalovaného došlo k nekalosúťažnému konaniu, preto ak sa mal okresný súd

zaoberať nekalosúťažným konaním, bolo nevyhnutné zistiť, či vôbec žalobca a žalovaný
mali postavenie súťažiteľov v rámci hospodárskej súťaže. Je nepochybné, že v zmysle hierarchie
obchodného reťazca, žalovaný mal rozdielnu pozícii od žalobcu. Okresný súd zdôraznil, že hospodársku
súťaž nie je možné zúžiť iba na súperenie priamo si konkurujúcich výrobcov, či poskytovateľov služieb.
Pri skúmaní podmienok naplnenia generálnej klauzuly nekalej súťaže nie je samo o sebe rozhodné, či

tvrdeným závadným konaním boli alebo neboli porušené predpisy z určitého odvetvia práva iného, než
tej časti, ktorá upravuje horizontálne vzťahy pri podnikaní. Rozhodné naopak bolo, či tvrdené konanie,
ktoré má byť v rozpore s právnymi predpismi, má kauzálny vzťah k hospodárskej súťaži a dopad v súťaži.
Teda, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže a či došlo k nemu v rámci hospodárskej
súťaže a či je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom, alebo dokonca spotrebiteľom.

Okresný súd mal preukázané, že žalovaný nelegálnym spôsobom v rozpore so zákonom o liekoch
dovážal a uvádzal na trh liečivá Kefamast DC, Poulvac IB Primer a Avipro Salmonela. Bolo teda zrejmé,
že zo strany žalovaného došlo k porušeniu predpisov verejného práva a že toto porušenie aj vzhľadom
na jeho dlhoročné pôsobenie na farmaceutickom trhu možno považovať za neetické a za porušenie

dobrých mravov súťaže a takéto jeho jednanie je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom, a teda aj
samotnému žalobcovi, prvotne už tým, že na rozdiel od legálneho postupu tých, ktorí legálne liečivá
dovážajú a uvádzajú na trh, je oproti ostatným súťažiteľom ušetrený od administratívnych úkonov, ktoré
spočívajú v tom, že pokiaľ niekto chce uviesť na trh v Slovenskej republike liek, musí požiadať Ústav
štátnej kontroly veterinárnych liečiv o súhlas na súbežný resp. paralelný dovoz, musí byť držiteľom

povolenia na veľkodistribúciu (čo žalovaný bol), liek musí byť registrovaný v Slovenskej republike a ten,
kto žiadal o súhlas na dovoz, musí zabezpečiť, aby príbalová informácia bola v slovenskom jazyku, musí
zabezpečiť od výrobcu lieku doklad o tom, že tento liek bol prepustený na trh, tiež musí zabezpečiť,
aby informácie na balení lieku boli uvedené v slovenskom jazyku a o toto musí požiadať výrobcu lieku,
ktorý prepúšťa liek do obehu. Musí sa uskutočniť prebalenie lieku a potom ten, kto uskutoční prebalenie,

čo mohol uskutočniť aj sám žalovaný, lebo na to mal oprávnenie, tak musí vydať certifikát, že tento
liek je možné uviesť na trh. Žiadateľ tiež musí mať systém zabezpečenia akosti, musí mať personál,
musí mať vypracované dokumenty a štandartné pracovné postupy, musí mať k dispozícii
sklad aspoň 50 metrov štvorcových, pričom preukázanie takéhoto zabezpečenia musí byť súčasťou
žiadosti o povolenie na veľkodistribúciu. Tiež skutočnosť, že príbalová informácia, ktorú žalovaný vkladal

do produktu Kefamast DC dovezeného z Poľskej republiky, nie je totožná s príbalovou informáciou
schválenou u daného liečiva v Slovenskej republike, je spôsobilé ovplyvniť negatívnym spôsobom
hodnotenie žalobcu u jeho odberateľov. Pokiaľ sa žalovaný bránil tým, že v prípade, ak by aj porušil
zákon o liekoch, tak ide podľa neho len o porušenie normy verejného práva, z ktorej možno dovodiť
iba administratívnu zodpovednosť, avšak toto porušenie nezakladalo súkromnoprávny nárok žalobcu

voči rušiteľovi zákona. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že v prípade porušovania predpisov
verejného práva, alebo súkromného práva, nebolo rozhodné, či daná konkrétna oblasť práva zároveň
upravuje aj kontrolné mechanizmy a prostriedky k náprave vrátane sankcií. Rozhodujúce bolo, či takéto
jednanie bolo súčasne v rozpore s dobrými mravmi súťaže, a či malo kauzálny vzťah k súťaži, a teda čibolo spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na „rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe 3CMO 253/1997“. Prvostupňový súd ustálil, že aj keď v rámci hierarchie
obchodných vzťahov nemali žalobca a žalovaný rovnaké postavenie, tak žalovaný svojim jednaním

vstúpil do súťažného vzťahu so žalobcom. V tejto súvislosti okresný súd poukázal „na rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe 3CMO 788/1994.“ Po tom, ako teda okresný súd ustálil, že zo strany žalovaného
došlo k naplneniu generálnej klauzuly v § 44 ods. 1 OBZ, bolo potrebné posúdiť nároky žalobcu voči
žalovanému v súvislosti s nekalosúťažným konaním. Podľa § 53 OBZ, osoby, ktorých práva boli nekalou
súťažou porušené alebo ohrozené, sa môžu proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto jednania zdržal a

odstránil závadný stav a ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré môže byť poskytnuté
i v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd ďalej uviedol k ďalšiemu z uplatnených nárokov
žalobcu žalobou, že tento bol kvalifikovaný § 55 ods. 2 OBZ, v zmysle ktorého súd môže účastníkovi,
ktorého návrhu bolo vyhovené priznať v rozsudku právo, uverejniť rozsudok na náklady účastníka, ktorý

v spore neuspel a podľa okolností určiť aj rozsah, formu a spôsob uverejnenia. Všetkých týchto nárokov
sa žalobca domáhal, avšak ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, dôvody na zdržanie sa
nekalosúťažného konania spočívajúce v uvádzaní neregistrovaného veterinárneho lieku
Kefamast DC, registrovaného v Poľsku pod registračným číslom 1403/03 na trh v Slovenskej republike
bez povolenia na súbežný dovoz a v uvádzaní neregistrovaných veterinárnych liekov Poulvac IB

Primer a Avipro Salmonella vac E na trh Slovenskej republike bez povolenia na súbežný dovoz odpadli,
keď žalobca v tejto časti procesným návrhom zo dňa 02.12.2011 zobral v tejto časti žalobu späť, z
ktorého dôvodu okresný súd v tejto časti konanie zastavil.

Pokiaľ išlo o uplatnený nárok, a to náhradu škody spôsobenú nekalosúťažným konaním, tak v tejto

časti bola žaloba okresným súdom zamietnutá. Podľa žalobcu škoda mala spočívať v ušlom zisku
z predaja prípravku Kefamast DC, ale najmä v podobe ušlého zisku z predaja substitučného produktu
Kloxarete DC, „tento ušlý zisk vyčíslil žalobca na základe konzervatívneho odhadu čiastočného vo výške
70% nahradenia výrobku Kefamast výrobkom Kloxarete DC. Pokiaľ ide o daný nárok žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal, že by ušlý zisk bol v priamej príčinnej súvislosti z nekalosúťažným

konaním žalovaného.“ Predloženými účtovnými dokladmi síce žalobca preukázal, že v rozhodnom
období nedosiahol taký zisk, ako v obdobiach minulých, avšak nepreukázal, že práve nelegálny dovoz
lieku Kefamast DC žalovaným bol príčinou, pre ktorú došlo k zhoršeniu jeho hospodárskeho výsledku.
Príčin mohlo byť viac, a to nepriaznivá hospodárska situácia, cenová politika samotného žalobcu a
„tiež vonkoncom nebolo preukázané, že odberatelia žalobcu aj v prípade pozastavenia výroby produktu

Kefamast DC by boli pristúpili k nahradeniu práve Kloxarete DC a tiež nebolo preukázané, že by to bolo
práve v objeme 70%.“ Okresný súd zdôraznil, že samotný žalobca v žalobe na strane 6 uviedol, že „sa
len domnieva, že predaje prípravku Kefamast DC by boli do významnej miery nahradené prípravkom
Kloxarete DC. Pokiaľ ide o uplatňovanie nároku na náhradu škody nie je možné vychádzať z domnienky,
ale reálne musí dôjsť k vzniku škody, v danom prípade spočívajúcej v ušlom zisku, v príčinnej závislosti

nekalosúťažným konaním žalovaného, čo preukázané nebolo.“

V súvislosti s ďalším nárokom žalobcu, a to s nárokom na primerané zadosťučinenie za utrpenú
nepeňažnú ujmu vo výške 40.000,- Eur okresný súd uviedol, že k tomu, aby okresný súd mohol
jednaním nekalej súťaže dotknutému účastníkovi priznať právo na primerané zadosťučinenie v

peniazoch, musí byť nepochybne zistené, že tento účastník utrpel v súvislosti s jednaním
nekalej súťaže nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu, alebo takého druhu, že nepostačuje jej
vyrovnanie primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme. Až potom je možné posudzovať, aká
čiastka požadovaná k zaplateniu ako zadosťučinenie je primeraná. V tomto prípade bol okresný súd toho
názoru, že nekalosúťažným konaním žalovaného došlo k ohrozeniu a zhoršeniu postavenia žalobcu

na trhu s veterinárnymi liečivami. Pri rozhodovaní o jej výške okresný súd vzal do úvahy rozsah a
intenzitu nekalosúťažného konania v pomere k zisku žalovaného. Preukázané bolo, že žalovaný sa
nekalosúťažného konania dopúšťal dlhodobo u prípravkov Poulvac IB Primer a Avipro Salmonella,
išlo o obdobie štyroch rokov, u výrobku Kefamast DC o obdobie dvoch rokov. Okresný súd zdôraznil,
že za toto obdobie doviezol žalovaný, ako to vyplývalo z faktúr predložených samotným žalovaným,

nemalé množstvo jednotlivých dávok, predovšetkým prípravkov Avipro Salmonella a Poulvac IB Primer.
Vzhľadom k týmto okolnostiam okresný súd považoval primerané zadosťučinenie v peniazoch za
spravodlivú náhradu, pričom pri stanovovaní primeranosti okresný súd podporne vychádzal aj zo zisku,
ktorý z predaja týchto nelegálne dovezených preparátov žalovaný mal. Z toho dôvodu okresný súdpožadoval,abyžalovanýpredložiljednakfaktúrysvedčiaceotom,zaakúcenudanéprípravkynakupoval
a jednak faktúry, ktoré vystavoval on svojim odberateľom, z ktorých by bolo zrejmé, za akú cenu uvedené
prípravky predával. Žalovaný však túto svoju povinnosť nesplnil a nepredložil okresnému súdu

faktúry, za akú cenu predával on svojim odberateľom uvedené prípravky. Okresný súd teda vychádzal z
dôkazov, ktoré predložil žalobca, a to doklady, ktoré žalobca získal od Štátnej veterinárnej a potravinovej
správy Slovenskej republiky, ktorá poskytla faktúry, ktorými žalovaný fakturoval predaj veterinárneho
lieku Avipro Salmonella. Iné doklady Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky
poskytnúť nemohla, na prípravky Kefamast DC a Poulvac IB Primer, a to z toho dôvodu, že len prípravok

Avipro Salmonella je hradený z verejných rozpočtov v rámci povinnej vakcinácie hydiny za účelom
prevencie salmonely, a preto mal k dispozícii len doklady týkajúce sa tohto liečiva Avipro Salmonella.
Z takto predložených faktúr okresný súd zistil porovnaním cien, za ktoré žalovaný nakupoval liečivo a
predávaltotoliečivo,žerozdieltýchtocienjepribližne20%,pričomaklenzpredajajednéhozprípravkov,
ktorý je predmetom tohto konania, a to prípravku Avipro Salmonella dosiahol žalovaný od roku 2008
do roku 2009 tržby vo výške 54.574,06 Eur, ako to vyplývalo z dokladov predložených Štátnou

veterinárnou a potravinovou správou SR, tak 20% len z týchto tržieb predstavuje sumu 10.914,80 Eur,
čo je orientačný výpočet zisku žalovaného za tento jeden prípravok, za obdobie dvoch rokov, tak potom
vzhľadom na toto aj na všetko skôr uvedené okresný súd považoval požadovanú výšku primeraného
zadosťučinenia v sume 40.000,- Eur za spravodlivú a primeranú.

Pokiaľ išlo o ďalší nárok žalobcu, a to zverejnenie rozsudku na náklady žalovaného v časopise
Spravodaj komory veterinárnych liekov SR, tak okresný súd zdôraznil, že publikácia rozhodnutia, ktorá
aj s časovým odstupom môže prispieť k urovnaniu tých súťažných vzťahov, ktorých narušenie bolo
predmetom konania, tiež je určitou satisfakciou pre v konaní úspešného účastníka a má tiež význam
výchovný.Aksažalobcadomáhalzverejneniarozsudkuvrozsahuvýrokovejčastianímšpecifikovaného

odôvodnenia, tak okresný súd považoval takéto zverejnenie rozsudku za účelné, pretože publikácia
iba výroku rozhodnutia by v danom prípade „postrádala predpokladaný zákonný zmysel“. Zverejnenie
rozsudku podľa okresného súdu by plnilo aj význam sankcie, keďže aj zákon priznáva toto právo
na zverejnenie rozsudku úspešnému účastníkovi v konaní a v danom prípade žalobca v konaní plný
úspech nemal, okresný súd vychádzal zo samotnej podstaty tohto konania, ktorej hlavným predmetom

je nekalosúťažné konanie, ktorým sa primárne súd zaoberal, a to z toho dôvodu, že práve táto podstata
konania, zistenie, či sa žalovaný dopustil nekalosúťažného konania bola preukázaná, možno teda
konštatovať, že žalobca v samotnej podstate sporu úspešný bol, aj keď niektoré nároky z tejto podstaty
plynúce, mu priznané neboli. Z toho dôvodu okresný súd považoval za spravodlivé vyhovieť takémuto
nároku žalobcu. O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodne v lehote 30 dní od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca i žalovaný.

Žalobca v odvolaní uviedol, že vzhľadom k tomu, že nekalosúťažné konanie žalovaného už netrvá,

sa žalobca rozhodol upustiť od svojho nároku na zdržanie sa nekalosúťažného konania, ktorý bol
uplatnený podľa neho dôvodne. Návrhom žalobcu zo dňa 30.11.2011 bol teda vzatý späť návrh v časti
zdržania sa nekalosúťažného konania. Okresný súd Martin rozhodol rozsudkom zo dňa 17.02.2012
pod č.k. 17Cb/36/2010-590, proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 01.06.2012 a žalovaný
odvolanie zo dňa 30.05.2012. Za podané odvolanie uhradil žalobca aj súdny poplatok v sume 8.899,- Eur

bezhotovostným prevodom zo dňa 11.06.2012. O podaných odvolaniach účastníkov konania rozhodol
Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 21.03.2013 pod č.k. 14Cob/265/2012-693 tak, že rozsudok
Okresného súdu Martin zo dňa 17.02.2012 pod č.k. 17Cb/36/2010-590 zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že podľa názoru odvolacieho súdu rozhodoval o veci na
prvom stupni vecne a miestne nepríslušný súd. V nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Žiline

zo dňa 21.03.2013 pod č.k.14Cob/265/2012-693 postúpil Okresný súd Martin vec na Okresný súd
Banská Bystrica. Predmetné konanie bolo na Okresnom súde Banská Bystrica vedené pod sp.zn.
63Cb/100/2013. Okresný súd Banská Bystrica s postúpením veci nesúhlasil a predložil vec Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky. O nesúhlase Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením veci z
Okresného súdu Martin rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24.06.2013

pod sp.zn. 4Ndob/20/2013 tak, že príslušným na konanie vo veci je Okresný súd Martin. Rozsudkom
Okresného súdu Martin zo dňa 03.10.2013 pod č.k. 17Cb/l41/2013-730 okresný súd rozhodol tak,
že „(a) Konanie sa v časti, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa
nekalosúťažného konania spočívajúceho v:(i) uvádzaní na slovenský trh neregistrovaného prípravku Kefamast DC registrovaného v Poľsku pod
registračným číslom 1403/03, a
(ii) nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov Kefamast DC, Poulvac IB Primer a

AviPro Salmonella vac E, zastavuje.
(b) Žaloba sa v časti náhrady škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúceho v:
(i) uvádzaní na slovenský trh neregistrovaného prípravku Kefamast DC, registrovaného v Poľsku pod
registračným číslom 1403/03 v období od začiatku augusta 2009 do konca novembra 2009 vo výške
9 417,- Eur, a

(ii) nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov Poulvac IB Primer a AviPro
Salmonella vac E v období od marca 2008 do decembra 2009 vo výške 138 901.52 Eur, zamieta.
(c) Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 40.000,- Eur do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku.
(d) Žalobcovi sa priznáva právo uverejniť jedenkrát rozsudok, a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie,
ktoré určí žalobca na trovy žalovaného v časopise Spravodaj Komory veterinárnych lekárov SR vo

formáte A5. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 166,- Eur ako preddavok na náklady na
uverejnenie rozsudku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
(e) O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“ Žalobca
sa nestotožnil s napadnutým rozhodnutím prvostupňového súdu a jeho odôvodnením v časti výroku,
ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na náhradu škody. „Žalobca preto napáda rozsudok Okresného

súdu Martin zo dňa 03.10.2013 pod č.k.: 17Cb/141/2013-730 v rozsahu zamietavého výroku o náhrade
škody (bod (b) žalobného návrhu).“ Podľa žalobcu, prvostupňový súd dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Pre úplnosť uviedol, že sa plne stotožnil s ostatnými výrokmi rozsudku prvostupňového
súdu a súhlasil aj s jeho odôvodnením.

Žalobca v odvolaní poukázal na to, že dôvodom zamietnutia nároku na náhradu škody - ušlého zisku
na strane žalobcu bola údajná neexistencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym nekalosúťažným
konaním žalovaného a ušlým ziskom žalobcu. Otázku príčinnej súvislosti preto žalobca považoval za
kľúčovú pre priznanie nároku na náhradu škody - ušlého zisku žalobcovi. V odvolaní poukázal na

závery okresného súdu, že neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by jeho ušlý zisk bol v
priamej príčinnej súvislosti s nekalosúťažným konaním žalovaného. Okresný súd síce skonštatoval,
že žalobca svoj ušlý zisk preukázal predloženými účtovnými dokladmi, avšak podľa okresného súdu
žalobca nepreukázal, že príčinou tohto zhoršenia hospodárskeho výsledku bolo nekalosúťažné konanie
žalovaného spočívajúce v nelegálnom dovoze a uvádzaní na trh veterinárneho lieku Kefamast DC.

„Podotýkame, že okresný súd opomenul veterinárne lieky Poulvac 1B Primer a AviPro Salmonella vac
E. Okresný súd ďalej dôvodil, že príčin, majúcich za následok ušlý zisk na strane žalobcu, mohlo
byť viac, a to nepriaznivá hospodárska situácia, ako aj cenová politika samotného žalobcu. Taktiež
podľa prvostupňového súdu nebolo preukázané, že odberatelia žalobcu aj v prípade pozastavenia
výroby produktu Kefamast DC by boli pristúpili k nahradeniu práve produktom Kloxerate DC, a tiež

nebolo preukázané, že by to bolo práve v objeme 70%. Podotýkame, že okresný súd znova opomenul
veterinárne lieky Poulvac 1B Primer a AviPro Salmonella vac E.“ Žalobca poukázal na to, že obdobným
spôsobom sa vyjadril aj žalovaný, a to že ušlý zisk v súvislosti s veterinárnymi liekmi Poulvac IB Primer
a AviPro Salmonella vac E nemusel byť spôsobený konaním výlučne žalovaného, pretože došlo k
výraznému zníženiu počtu podnikateľských subjektov, ktorí podnikajú v oblasti chovu hydiny, a ktorí boli

potenciálnymi odberateľmi uvedených liečiv, a tiež v súvislosti so zlou ekonomickou situáciou nastal
výrazný pokles nákupu týchto liečiv zo strany koncových odberateľov.

Bolo podľa žalobcu zrejmé, že prvostupňový súd vo svojej argumentácii o údajnej neexistencii príčinnej
súvislosti použil iné dôvody, než ktoré uviedol žalovaný vo svojich tvrdeniach. Okresný súd sa tak podľa

žalobcu stal jeho oponentom, keďže svojimi vlastnými úvahami hľadal nové argumenty, ktoré použil
na zdôvodnenie zamietnutia nároku na náhradu škody. Úlohou súdu podľa žalobcu nie je suplovať
procesnú aktivitu účastníka konania (v danom prípade žalovaného), ale len rozhodovať o merite
veci, k čomu slúžia výlučne tvrdenia účastníkov a vykonané dôkazy. Ak niektorý účastník konania na
svoju obranu určité argumenty neuvedie, súd mu nesmie podávať pomocnú ruku tým, že zaňho tieto

argumenty vyhľadá a aplikuje. Žalobca mal za to, že prvostupňový súd svojim postupom porušil rovnosť
účastníkov konania garantovanú článkom 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 18 OSP. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou I. ÚS
230/03 a I. ÚS 5/00, v ktorých bolo konštatované porušenie princípu rovnosti zbraní, ak súd „založí svojerozhodnutie na takých skutočnostiach a dôvodoch, ktoré procesné strany rozumne nemohli predvídať
a reagovať na ne vo svojich stanoviskách.“

Žalobca v odvolaní uviedol, že argumentácia okresného súdu, ako aj tvrdenia žalovaného ohľadom
údajnej neexistencie príčinnej súvislosti medzi nekalosúťažným konaním žalovaného a ušlým ziskom
na strane žalobcu, sú nepresvedčivé a nesprávne. Ani okresný súd vo svojej argumentácii, ani žalovaný
vo svojich tvrdeniach neuvádzali výslovne žiadnu príčinu, ktorá by vyvrátila tvrdenie žalobcu, že príčinou
jeho ušlého zisku je práve nekalosúťažné konanie žalovaného. Všetky argumenty okresného súdu,

ako aj tvrdenia žalovaného, boli teda podľa žalobcu v rovine hypotetickej „príčin mohlo byť viac“ alebo
„nemusel byť spôsobený konaním“. Žalobca mal za to, že vynaložil všetko úsilie a preukázal príčinnú
súvislosťmedzinekalosúťažnýmkonanímžalovanéhoaušlýmziskomnastranežalobcu,atonazáklade
všetkých ustálených a dokázaných okolností prípadu. Vyvrátiť príčinnú súvislosť preto nemožno len
spoukazomnahypotetickúexistenciuinýchpríčin,ktorémohlivplývaťnaspôsobenýnásledok.Takýchto
iných príčin je prirodzene vždy viac, no ak má byť určitej inej príčine daná prednosť, jej rozhodujúci

vplyv na spôsobený následok musí byť preukázaný. V opačnom prípade sa jedná len o špekulácie, a
tie by v žiadnom prípade nemali byť podkladom pre rozhodovanie súdu. V prejednávanej veci
podľa žalobcu prvostupňový súd pri zamietnutí nároku na náhradu škody vychádzal práve z takýchto
špekulácií, ktoré podľa jeho názoru mohli spôsobiť ušlý zisk na strane žalobcu. Okresný súd dal podľa
žalobcu prednosť ničím nepodloženým hypotetickým príčinám (nepriaznivá hospodárska situácia a

cenová politika žalobcu) pred skutočnou a pravou, „v konaní dokázanou a okresným súdom prisúdenou
príčinou - nekalosúťažným konaním žalovaného. Dôvody, pre ktoré sa prvostupňový súd rozhodol takto
postupovať, v jeho rozsudku absentujú, čo považujeme za vážny nedostatok napadnutého súdneho
rozhodnutia“.

Žalobca zároveň v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd vo svojom rozsudku vôbec neuvádzal dôvody,
pre ktoré zamietol nárok na náhradu škody vo vzťahu k veterinárnym liekom „Poulvac IB Primer a
AviPro Salmonella vac E (hovorí len o prípravku Kefamast DC). Aj napriek tomu, že okresný súd by
zrejmeaplikovalrovnakédôvodynavšetkytriprodukty,nezmenenýmzostávafakt,žesnávrhomžalobcu
v rozsahu uplatnenej náhrady škody za veterinárne lieky Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella vac

E sa prvostupňový súd vo svojom rozsudku nevysporiadal. Uvedené považujeme za vážny nedostatok
napadnutého súdneho rozhodnutia.“

V odvolaní žalobca zdôraznil, že príčinná súvislosť medzi nekalosúťažným konaním žalovaného a ušlým
ziskom na strane žalobcu bola preukázaná na základe všetkých ustálených a dokázaných okolností

prípadu. V konaní pred prvostupňovým súdom bolo podľa žalobcu ustálené a dokázané, že „žalovaný
konal protiprávne tým, že sa dlhodobo a vedome dopúšťal nekalosúťažného konania spočívajúceho v
nelegálnom dovoze a uvádzaní na trh v Slovenskej republike značného množstva veterinárnych liekov
Poulvac IB Primer, AviPro Salmonella vac E a Kefamast DC. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku:
„(...) súd ustálil, že zo strany žalovaného došlo k naplneniu generálnej klauzule uvedenej v § 44

ods. 1 Obchodného zákonníka (...).“ Rovnako bolo ustálené a dokázané, že v rozhodnom období bol
žalobca výhradným distribútorom a jediným subjektom oprávneným uvádzať veterinárne lieky Poulvac
IB Primer, AviPro Salmonella vac E a Kefamast DC na trh v Slovenskej republike. Podľa vyjadrenia
Ústavu štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv (ÚŠKVBL) nebolo inému subjektu udelené
povolenie na súbežný dovoz predmetných veterinárnych liekov. Na základe uvedeného bolo zrejmé, že

na trhu v Slovenskej republike v rozhodnom období nemohol byť ani nebol iný oprávnený dovozca, resp.
veľkodistribútor predmetných veterinárnych liekov, ktorý by legálnym spôsobom odoberal žalobcovi
zákazníkov a pripravoval ho tak o zisk. Na základe predpisov Národného kontrolného programu pre
salmonelové infekcie 2008 - 2010 bola zavedená povinná vakcinácia hydiny za účelom prevencie
salmonely, čo bol dôležitý faktor zabezpečujúci odbyt veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac E,

ktorý bol legálne predávaný jedine žalobcom. Ďalej v konaní pred prvostupňovým súdom bolo podľa
žalobcu ustálené a dokázané, že žalobcovi vznikla škoda, ktorá sa prejavila ako ušlý zisk spočívajúci v
dramatickompoklesetržiebžalobcuzapredajveterinárnychliekovPoulvacIBPrimer,AviProSalmonella
vac E a Kefamast DC v rozhodnom období. V prípade veterinárneho lieku Poulvac IB Primer v roku
2007 medziročne vzrástli tržby o takmer 180 %, no už v roku 2008, kedy začalo nekalosúťažné konanie

žalovaného,došlokprepadutržiebžalobcumedziročneoviacako41%,avroku2009,kedypokračovalo
nekalosúťažné konanie žalovaného, medziročne o ďalších viac ako 44 %, čo spôsobilo ušlý zisk vo
výške 83.676,82 Eur. Drvivú väčšinu uvedenej sumy, konkrétne čiastku 81.298,38 Eur, predstavoval
poklespredajaveterinárneholiekuPoulvacIBPrimervďakažalovanému,ktorýtentoprípravoknelegálnedovážal zo zahraničia a uvádzal na trh v Slovenskej republike. Táto skutočnosť preukazovala, že prepad
tržieb žalobcu za predaj veterinárneho lieku Poulvac IB Primer bol spôsobený podľa žalobcu práve
nekalosúťažným konaním žalovaného.

V prípade veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac E v roku 2007 medziročne vzrástli tržby o takmer 34
%, no už v roku 2008, kedy začalo nekalosúťažné konanie žalovaného, došlo k prepadu tržieb žalobcu
medziročne o viac ako 35 %, a v roku 2009, kedy pokračovalo nekalosúťažné konanie žalovaného,
medziročne o ďalších takmer 8%, čo spôsobilo ušlý zisk vo výške 51.538,73 Eur. Dokonca vyššiu ako

uvedenúsumu,konkrétnečiastku62.084,53Eur,predstavovalpoklespredajaveterinárneholiekuAviPro
Salmonella vac E žalovanému, ktorý tento prípravok nelegálne dovážal zo zahraničia a uvádzal na trh v
Slovenskej republike. Táto skutočnosť preukazovala, že prepad tržieb žalobcu za predaj veterinárneho
lieku AviPro Salmonella vac E bol spôsobený práve nekalosúťažným konaním žalovaného. Z vyššie
uvedeného vyplývalo, že celkový ušlý zisk žalobcu spôsobený prepadom tržieb za predaj veterinárnych
liekov Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného

v období od marca 2008 do decembra 2009 predstavuje sumu 135.215,55 Eur. Podrobné tabuľky s
vyčíslením ušlého zisku, ktoré zároveň dokazujú kauzalitu medzi nekalosúťažným konaním žalovaného
a ušlým ziskom na strane žalobcu, tvoria súčasť súdneho spisu.

V tejto súvislosti žalobca poukázal v odvolaní aj na skutočnosť, že žalovaný vďaka svojim nelegálnym

dovozom veterinárnych liekov AviPro Salmonella vac E a Poulvac IB Primer v rozhodnom
období dosiahol zisk pohybujúci sa na úrovni približne 228.000,- Eur, čo je takmer o 70 % viac,
ako požadoval žalobca v rámci náhrady škody. Výpočet zisku žalovaného dosiahnutého na základe
nelegálnych dovozov predmetných veterinárnych liekov, ktorý bol založený výlučne na účtovných
dokladoch predložených v konaní pred súdom prvého stupňa, uviedol žalobca ako:

„(i) V prípade veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac E žalovaný v rozhodnom období doviezol 4
577 000 dávok, čo pri balení po 2 000 dávok predstavuje 2 288 balení. Pri nákupnej cene cca 70,- Eur
bez DPH a pri predajnej cene cca 163,- Eur bez DPH za balenie, predstavuje marža žalovaného za
jedno balenie sumu 93,- Eur bez DPH. Vynásobením výšky marže a počtu balení dosiahneme zisk cca
212 000,- Eur.

(ii) V prípade veterinárneho lieku Poulvac IB Primer žalovaný v rozhodnom období doviezol cca 60 000
000 dávok, čo pri balení po 5 000 dávok predstavuje 12 000 balení. Pri nákupnej cene cca 17,- Eur bez
DPH a pri predajnej cene najmenej 18,30 Eur bez DPH (pozn.: tu sa jedná o najnižšiu možnú predajnú
cenu, pričom je pravdepodobné, že žalovaný tento prípravok predával za podstatne vyššiu cenu) za
balenie, predstavuje marža žalovaného zajedno balenie sumu 1,30 Eur bez DPH. Vynásobením výšky

marže a počtu balení dosiahneme zisk cca 16 000,- Eur.“

Podľa žalobcu bolo zrejmé, že žalovaný svojimi nelegálnymi dovozmi veterinárnych liekov AviPro
SalmonellavacEaPoulvacIBPrimervrozhodnomobdobídosiaholvyššízisk,akobolasumauplatnenej
náhrady škody, čo dokazovalo, že nekalosúťažné konanie žalovaného muselo byť jedinou príčinou

ušlého zisku na strane žalobcu. „S týmito, ako aj mnohými inými tvrdeniami a dôkazmi žalobcu, sa
prvostupňovýsúdvosvojomrozsudkunevysporiadalavôbecneuviedol,zakéhodôvodutietoargumenty
nevzal do úvahy. Všetky potrebné podklady mal pritom k dispozícii v súdnom spise. Súd sa však vo
svojom rozsudku obmedzil len na konštatovanie, že „predloženými účtovými dokladmi síce žalobca
preukázal, že v rozhodnom období nedosiahol taký zisk, ako v obdobiach minulých (...).“ Ak bola

podľa okresného súdu jedným z dôvodov poklesu tržieb žalobcu v rozhodnom období nepriaznivá
hospodárska situácia v Slovenskej republike, tak nemožno tento faktor vnímať izolovane ako hlavnú
(jedinú alebo rozhodujúcu) príčinu ušlého zisku na strane žalobcu. Tento faktor mohol negatívne
pôsobiť vo všetkých odvetviach hospodárstva Slovenskej republiky, pričom každé z týchto odvetví
mohla kríza zasiahnuť iným osobitným spôsobom - v niektorých prípadoch sa mohla prejaviť viac či

menej, v iných sa prejaviť vôbec nemusela. Žalobca sa domnieval, že nepriaznivá hospodárska situácia
nemohla mať na trh s hydinou, t.j. mäsom ako jednou zo základných potravín, tak výrazný vplyv ako
na iné odvetvia ekonomiky. Opätovne poukázal „na povinnú vakcináciu hydiny na základe predpisov
Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie 2008 - 2010, ktorá platí bez ohľadu na
výkonnosť ekonomiky, čím je značnej miery vyvrátený hypotetický argument súdu o tom, že údajnou

príčinou ušlého zisku žalovaného mohla byť nepriaznivá hospodárska situácia v Slovenskej republike.“
Podľa žalobcu nebolo pravdou, ako tvrdil žalovaný, že v rozhodnom období došlo k výraznému zníženiu
počtu podnikateľských subjektov, ktorí podnikajú v oblasti chovu hydiny, a ktorí boli potenciálnymi
odberateľmi predmetných liečiv. Podľa viacerých štatistík bol trend vývoja stavu chovnej hydiny, ako ajintenzity hydinárskej produkcie na Slovensku v rozhodnom období, t.j. v rokoch 2008 a 2009, vyrovnaný,
dokonca so zlepšujúcou sa tendenciou. „ Podľa údajov o počte hospodárskych zvierat uverejnených
na internetovej stránke enviroportal.sk (prevádzkovanej Slovenskou agentúrou životného prostredia

spadajúcej pod Ministerstvo životného prostredia SR), spracovaných Štatistickým úradom Slovenskej
republiky, bol v roku 2007 stav hydiny na úrovni 12,88 miliónov kusov, v roku 2008 sa mierne zhoršil na
11,23 miliónov kusov, no v roku 2009 sa výrazne zlepšil a dosiahol stav 13,58 miliónov kusov, pričom
v roku 2010 sa vrátil na hladinu 12,99 milióna kusov.
Údaje o počte hospodárskych zvierat z internetovej stránky enviroportal.sk

• Súpis hospodárskych zvierat v poľnohospodárstve k 31.12.2008 vydaný Štatistickým úradom SR
• Súpis hospodárskych zvierat v poľnohospodárstve k 31.12.2009 vydaný Štatistickým úradom SR
• Súpis hospodárskych zvierat v poľnohospodárstve k 31.12.2010 vydaný Štatistickým úradom SR
39. Podľa údajov o úrovni živočíšnej výroby uverejnených na internetovej stránke statistics.sk
(prevádzkovanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky), spracovaných rovnako Štatistickým
úradom Slovenskej republiky, bola v roku 2007 intenzita hydinárskej produkcie na úrovni 959,2 jednotiek,

v roku 2008 sa mierne zhoršila na 832,1 jednotiek, no v roku 2009 sa podstatne zlepšila a dosiahla
stav 1004,8 jednotiek, pričom v roku 2010 sa vrátil na hladinu 959,2 jednotiek. Dôkazy: Údaje o úrovni
živočíšnej výroby z internetovej stránky statistics.sk“ Podľa žalobcu bolo zrejmé, „že slovenský trh s
hydinou nebol krízou takmer vôbec zasiahnutý; mierny pokles stavu hydiny a intenzity hydinárskej
produkcie na Slovensku v roku 2008 bol vykompenzovaný výrazným nárastom oboch ukazovateľov v

roku 2009. Je teda evidentné, že dopyt po predmetných veterinárnych liekoch, ktorých jediným legálnym
dovozcom a distribútorom na trhu v Slovenskej republike bol žalobca, musel v rozhodnom období zostať
prinajmenšom vyrovnaný v pôvodnom rozsahu.“

V odvolaní žalobca uviedol, že neobstál argument okresného súdu ani tvrdenie žalovaného, že príčinou

ušlého zisku na strane žalobcu je jeho údajná zlá cenová politika. Z predložených účtovných dokladov
totiž vyplývalo, že žalobca predával jedno balenie veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac E za cenu
136,06 Eur bez DPH, pričom žalovaný ho predával až za cenu 163,27 Eur bez DPH. Žalobca zdôraznil,
že s cenovou politikou žalobcu nemali problém „významní hráči na trhu, ako napr. spoločnosti MED-ART
a PHARMACOPOLA, ktorí od žalobcu dlhodobo odoberajú široký sortiment veterinárnych produktov.“ Ak

prvostupňový súd aj napriek všetkému vyššie uvedenému vzal do úvahy iné faktory a „považoval ich za
príčiny poklesu tržieb žalobcu, tak potom vo svojom rozsudku úplne opomenul odôvodniť, v akej miere
sa tieto iné faktory podieľali na spôsobení ušlého zisku žalobcu.“ Ak sa prvostupňový súd domnieval, že
miera pôsobenia týchto faktorov bola 100 % (čo vyplývalo zo skutočnosti, že zamietol nárok na náhradu
škody v plnom rozsahu), „tak potom úplne opomenul odôvodniť, na základe akých skutočností a dôkazov

dospel k týmto záverom. Na základe uvedeného považujeme rozhodnutie prvostupňového súdu v časti
výroku o náhrade škody za arbitrárne, a preto aj vecne nesprávne.“ Podľa žalobcu bolo „nespravodlivé,
nelogické a nesprávne, aby hypotetické argumenty súdu i tvrdenia žalovaného (napr. „príčin mohlo
byť viac“ alebo „nemusel byť spôsobený konaním“), ako aj ničím nepodložené, dokonca až nepravdivé
dôvodypreúdajnúneexistenciupríčinnejsúvislostimedzinekalosúťažnýmkonanímžalovanéhoaušlým

ziskom na strane žalobcu (napr. „výrazné zníženie počtu podnikateľských subjektov, ktorí podnikajú
v oblasti chovu hydiny, a ktorí boli potenciálnymi odberateľmi uvedených liečiv“ alebo ,,výrazný pokles
nákupu týchto liečiv zo strany koncových odberateľov v súvislosti so zlou ekonomickou situáciou“), mali
väčšiu váhu ako žalobcom tvrdená a preukázaná príčinná súvislosť, ktorá je založená na množstve
vzájomne súvisiacich a prepojených okolností prípadu. Tieto okolnosti boli v konaní pred prvostupňovým

súdom ustálené, dokázané a nároky z nich plynúce boli žalobcovi v plnom rozsahu priznané.“

Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že v predmetnom súdnom konaní „vyvstalo viacero otázok, ktoré sú
podľa názoru žalobcu po právnej stránke zásadného významu, žalobca žiada, aby odvolací súd v
prípade, ak potvrdí rozhodnutie prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade škody,

v zmysle ustanovenia § 238 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku svojho potvrdzujúceho
rozsudku pripustil dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu.“ V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 3 Cdo 119/2002, podľa
ktorého „rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie,
ktoré rieši doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovanú a právne riešenú otázku

takým spôsobom, ktorý je významný z hľadiska rozhodovacej činnosti súdov vôbec, t.j.
má všeobecný dopad na prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu
zásadný význam spravidla vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola
riešená alebo výklad ktorej v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súdposúdil určitú právnu otázku inak, než je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie
odvolacieho súdu predstavuje v tomto smere odlišné riešenie tejto právnej otázky.“ Žalobca žiadal, aby
odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade škody a vydal rozsudok, v

zmysle ktorého „Žalovaný je povinný do troch (3) dní odo dňa právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobcovi
škodu spôsobenú nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúcu v:
(i)uvádzaníneregistrovanéhoprípravkuKefamastDC(registrovanéhovPoľskupodregistračnýmčíslom
1403/03)natrhvSlovenskejrepublikebezpovolenianasúbežnýdovoz vobdobíodzačiatkuaugusta
2009 do konca novembra 2009 vo výške 9 417,- Eur (slovom: deväť tisíc štyristosedemnásť eur); a

(ii) uvádzaní neregistrovaných veterinárnych liekov Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E na trh
v Slovenskej republike bez povolení na súbežný dovoz v období od marca 2008 do decembra 2009 vo
výške 138 901,52 Eur (slovom: jednostotridsaťosem tisíc deväťstojeden eur a päťdesiatdva centov).
48. Eventuálne v prípade, ak by odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu podľa bodu 47 tohto odvolania,
žalobca žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade škody
a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

49. Eventuálne v prípade, ak by odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o
náhrade škody, žalobca žiada, aby odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku pripustil
dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu.
50. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia tak, ako budú
vyčíslené do troch (3) dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, a to na účet právneho zástupcu žalobcu.“

Žalovaný v podanom odvolaní uviedol, že v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie proti rozsudku
okresného súdu v časti III., ktorou zaviazal okresný súd žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané
zadosťučinenie vo výške 40.000,- Eur do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti IV., ktorou sa
žalobcovi priznalo právo uverejniť jedenkrát rozsudok, a to je výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí

žalobca, na trovy žalovaného v časopise Spravodaj komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A5 a
ktorou bol žalovaný zaviazaný žalobcovi zaplatiť sumu 166,- Eur ako zálohu na náklady na uverejnenie
rozsudku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré odvolanie opieral o dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.
a) s použitím § 221 ods. 1 písm. f), § 205 ods. 2 písm. d), f) OSP. V základnej právnej námietke sa
žalovaný nestotožnil s konštatovaním okresného súdu a mal za to, že okresný súd vec

nesprávne právne posúdil s poukazom na § 44 OBZ a § 53 OBZ s použitím § 118a OSP a na
základe vykonaných dôkazov pri rešpektovaní koncentračnej povinnosti účastníkov konania v zmysle
§ 118a OSP dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalovaného okresný súd síce
správne aplikoval na prejednávaný prípad ustanovenia všeobecnej skutkovej podstaty nekalosúťažného
konania podľa § 44 ods. 1 OBZ, avšak vzhľadom na zistený skutkový stav po vykonanom dokazovaní

nesprávne podľa žalovaného posúdil kumulované splnenie, resp. nesplnenie najmenej dvoch z troch
zákonných podmienok dôležitých pre posúdenie, či sa v danom prípade jedná o nekalú súťaž v
zmysle § 44 ods. 1 OBZ, „a že toto konanie v hospodárskej súťaži je v rozpore s dobrými mravmi
súťaže a že toto konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.“ Podľa
žalovaného bol nesprávny skutkový právny záver okresného súdu, že porušenie predpisov verejného

práva zo strany žalovaného bolo konaním, ktoré bolo predmetom prejednania na prvostupňovom súde
a bolo to možné považovať za porušenie dobrých mravov súťaže, a bolo spôsobilé vyvolať ujmu iným
súťažiteľom, a teda aj samotnému žalobcovi, a to z dôvodov uvádzaných „na 11. strane napadnutého
rozhodnutia.“ Uvedený skutkový záver z vykonaného dokazovania podľa žalovaného nevyplýval,
práve naopak, z výpovede vypočutého svedka Ing. M. S., zamestnanca správneho orgánu Ústavu

štátnej kontroly veterinárnych biopreparátov a liečiv Nitra, na pojednávaní dňa 27.10.2011 vyplývalo,
že „s vybavovaním súhlasu na paralelný, resp. súbežný dovoz liečiv nie sú potrebné nijaké finančné
náklady, čo sa týka poplatkov, pokiaľ sú k dispozícii všetky potrebné doklady, o tomto rozhodneme v
lehote max. 30 dní“. Rovnako z jeho výpovede vyplývalo, že na trhu v Slovenskej republike je bežný
podnikateľský postup.: „Tento prípad je špecifický tým, že sa vôbec dostal na súd, hoci na paralelný

dovozjepotrebné,abynášústavudelilsúhlas,javiem,žekopudovozovliečivsadejebeznášhosúhlasu
a na súd sa to nedostalo. Pokiaľ sa dováža zo Cymedici z ČR do Cymedici v SR podlieha paralelnému
dovozu.“ Pre posúdenie konania žalovaného v nadväznosti na nesprávne tvrdenie o jeho údajnom
nekalosúťažnom konaní, bolo podstatné zdôrazniť i konštatovanie okresného súdu, že z hľadiska svojho
podnikateľského postavenia v rozsahu predmetu činnosti spoločnosť FARMAVET, s.r.o. bol subjektom,

ktorý spĺňal všetky podmienky na veľkodistribúciu liečiv a jediným absentujúcim prvkom pre dovoz liečiva
zo zahraničia pre žalovaného by mal byť súhlas správneho orgánu, teda spoločnosť FARMAVET, s.r.o.
„ako veľkodistribútor má systém zabezpečenia akosti, personál, vypracované dokumenty a štandardné
pracovné postupy, má zabezpečenú prepravu liekov vrátane dopravy tak, aby sa lieky počas dopravynepoškodili, má k dispozícii sklad aspoň v rozsahu 50m2 a vytvorené skladové zásoby, čo potvrdzuje
v rámci svojej výpovede svedka i zástupca štátneho orgánu Ing. S..“ Podľa žalovaného konštatovanie
prvostupňového súdu, že konanie žalovaného, ktorý údajne mal v období v prípade prípravku

Kefamast DC od začiatku augusta 2009 do konca novembra 2009, v prípade prípravkov Poulvac IB
Primer a Salmonella vac E v období od marca 2008 do decembra 2009 doviesť bez súhlasu správneho
orgánu na paralelný dovoz, bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže,
nebolo podľa žalovaného správne a zároveň ani dostatočne odôvodnené, a to v nadväznosti i na ďalšiu
podmienku naplnenia hypotézy § 44 ods. 1 OBZ, teda spôsobilosť konania žalovaného, ktoré bolo

predmetom prejednania na prvostupňovom súde, privodiť ujmu súťažiteľovi alebo spotrebiteľom. Nebolo
sporné, že slovné spojenie „spôsobilosť konania privodiť ujmu...“ znamená, že postačuje, ak jej vznik
hrozí, avšak v konaní ani táto hrozba nebola preukázaná, resp. z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nebolo zrejmé, v čom, v akom konaní žalovaného hrozbu ujmy iným súťažiteľom alebo spotrebiteľovi
okresný súd videl, a „to v nadväznosti na vykonané dokazovanie, z ktorého tieto závery prvostupňového
súdu nevyplývajú.“

Žalovaný v odvolaní poukázal na to, že žalobca deklaroval, že na území SR je jediným distribútorom
prípravku Kefamast DC intramam. susp. a.u.v. vyrobeného spoločnosťou Cross Vetharm Group Limited,
Írsko a registrovaného pod číslom 96/048/07-S v balení 120 aplikátorov; držiteľom registrácie je pani
PharmDr. I. P., vypočutá v konaní v postavení svedka. Na preukázanie svojho tvrdenia vo vzťahu k

výlučnosti distribúcie uvedeného prípravku žalobca predložil Potvrdenie o registrácii prípravku Kefamast
DC zo dňa 04.09.2007 s platnosťou 1 rok odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Žalobca
v žalobe ako i v doplnení žaloby zo dňa 07.04.2011 predloženej na prvom pojednávaní vo veci
samej deklaroval, že je jediný oprávnený distribútor veterinárnych liekov: „- Poulvac IB Primer, reg.
Rp.97/129/04-S, držiteľ rozhodnutia o registrácii Fort Dodge Animal Health, Holandsko

- Avipro Salmonella vac E ad us.vel., reg. Rp.97/103/04-S, držiteľ rozhodnutia o registrácii
Lohmann Animal Health GmbH&Co.KG, Nemecko“. K preukázaniu tohto tvrdenia s poukazom na §
118a OSP žalobca nepredložil žiaden relevantný dôkaz a na tento ani nepoukázal do skončenia prvého
pojednávania. Žalobca v rámci vyjadrenia zo dňa 15.06.2011, teda po skončení prvého pojednávania
vo veci samej, predložil listinné dôkazy, ktorými podľa vlastného tvrdenia preukazoval, že je výhradným

distribútorom v SR, napriek tomu, že ide o listinné dôkazy a dokumenty, kde zmluvnou stranou
nebol žalobca, ale právnická osoba založená podľa českého právneho poriadku, a to „Rozhodnutie o
registrácii hromadne vyrábaného veterinárneho lieku Poulvac IB Primer lyof. a. u. v., registrovaný pod č.
97/129-04-Szodňa20.12.2004, kdezprílohyrozhodnutiavyplýva,žedržiteľomrozhodnutiaoregistrácii
je Fort Dodge Animal Health, Holandsko so splnomocnenou osobou Cymedica spol. s r.o. (teda ako

vyplýva i z vyjadrení navrhovateľa osobou oprávnenou konať v mene držiteľa rozhodnutia o
registrácii)“
- „Rozhodnutie o registrácii hromadne vyrábaného veterinárneho lieku TAD Salmonella vac. E inj.
sicc. a.u.v, pre držiteľa rozhodnutia o registrácii Lohmann Animal Health GmbH&Co.KG, Nemecko.
Na uvedené rozhodnutie nadväzujú rozhodnutia o notifikačnej zmene v prípade rozhodnutia o zmene

registrácie hromadne vyrábaného veterinárneho lieku.
- Kópiu distribučnej zmluvy uzatvorenej medzi Fort Dodge Animal Health, Benelux B.B. a CYMEDICA
s.r.o., so sídlom Pod nádražím 853, 268 01 Hořovice, ČR, bez dátumu uzavretia, v zmysle ktorej
spoločnosťFortDodgeAnimalHealth,BeneluxB.B.akodržiteľrozhodnutia oregistráciiveterinárneho
lieku menuje distribútora - spoločnosť Cymedica s.r.o. ČR za exkluzívneho distribútora produktu na

územíSR,Maďarsko,Ukrajinabezprávaďalejmenovaťpodriadenýchzástupcov,subdistribútorovalebo
iné osoby na podporu predaja produktov na teritóriu alebo iným spôsobom plniť povinnosti z tejto zmluvy.
- Distribučnú zmluvu medzi LOHMANN Animal Health GmbH&Co.KG, Nemecko a Cymedica,
s.r.o., so sídlom Pod nádražím 853, 268 01 Hořovice,ČR, v zmysle ktorej spoločnosť LOHMANN Animal
Health GmbH&Co.KG udelila spoločnosti Cymedica, s.r.o., výlučné právo predaja zmluvných produktov

na teritóriu - ČR, SR, zmluva bola uzatvorená 19.03.2009 s tým, že iná spoločnosť TEKRO spol. s
r.o. je oprávnená predávať produkty na vyššie uvedených teritóriách.“ Zároveň žalobca predložil plné
moci udelené spoločnosťou Lohmann Animal Health GmbH&Co.KG, Nemecko pre MVDr. Jaroslava
Slosiarika na zastupovanie spoločnosti pred registračnými orgánmi na Slovensku, pre Cymedicu,
spol. s r.o., na zastupovanie v záležitostiach týkajúcich sa registrácie, predĺženia registrácie a zmien

registrácie produktov v SR a ČR, plnú moc spoločnosti Fort Dodge Animal Health, Holandsko pre
Cymedica,spol.sr.o.nazastupovaniespoločnostipredregistračnýmiorgánminaSlovensku,Potvrdenie
od spoločnosti Lohmann Animal Health GmbH&Co.KG, Nemecko zo dňa 10.06.2011 adresované
spoločnosti Cymedica, s.r.o., so sídlom Pod nádražím 853, 268 01 Hořovice, ČR o tom, že spoločnosťCymedica, s.r.o. je oficiálnym distribútorom vakcín spoločnosti Lohman v ČR a SR. „(opätovne je
potrebné zdôrazniť, že nejde o osobu navrhovateľa).“

V odvolaní žalovaný zdôraznil, že dôležitými vo vzťahu k nárokom z nekalej súťaže sú aj otázky
„komu právo priznáva možnosť využiť tieto nároky“ (aktívna legitimácia) a „voči komu ich môže
uplatňovať“ (pasívna legitimácia). Podľa § 53 OBZ aktívna legitimácia svedčí osobám, ktorých práva
boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené. V nadväznosti na vyššie uvedené listinné dôkazy, od
ktorých žalobca odvodzoval svoje právne postavenie výlučného distribútora predmetných veterinárnych

prípravkov, mal žalovaný za to, „že okresný súd sa s vyššie citovanými námietkami odporcu k aktívnej
legitimácii navrhovateľa pri zhodnotení dokazovania vo svojom rozhodnutí nevysporiadal, resp. súd si
prisvojil tvrdenie navrhovateľa o jeho výlučnom postavení v rámci trhu s veterinárnymi prípravkami bez
náležitého preukázania relevantnými dôkazmi. Prvostupňový súd jednoducho konštatoval, že odporca
svojím konaním vstúpil do súťažného vzťahu s navrhovateľom, a preto keď ustálil, že zo strany
odporcu došlo k naplneniu generálnej klauzuly podľa ust. § 44 ods. 1 Obch. zákonníka, je potrebné

posúdiť nároky navrhovateľa voči odporcovi v súvislosti s nekalosúťažným konaním.“ Podľa žalovaného
neobstál nesprávny názor žalobcu k inštitútu koncentračnej zásady vyjadrenej v § 118a OSP, v zmysle
ktorej účastníci konania v taxatívne vymedzených súdnych konaniach sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení do skončenia prvého pojednávania, teda, že automaticky by mal mať súd
za preukázané všetky tvrdenia žalobcu bez splnenia dôkazného bremena (nielen bremena tvrdenia), ak

ku každému z nich neboli uplatnené akékoľvek námietky „(koncentračnú zásadu vyjadrenú v citovanom
zákonnom ustanovení nie je možné zamieňať s koncentračnou zásadou zakotvenou v ust. 175 ods. 4
O.s.p.) Citovanou koncentračnou zásadou nie je dotknutá povinnosť účastníkov konania svoje tvrdenia
relevantným spôsobom pri rešpektovaní ust. § 118a O.s.p. preukázať.“

Žalovaný považoval názor prvostupňového súdu vo vzťahu k posúdeniu konania žalovaného ako
nekalosúťažné za nesprávny a rozhodnutie na ňom založené za nedostatočne odôvodnené, a teda
nepreskúmateľné, v nadväznosti na uvedené bol podľa žalovaného teda nesprávny i právny záver súdu,
žežalobcoviprislúchajúnárokypodľa§53OBZ.Vychádzajúc zodôvodnenianapadnutéhorozhodnutia
prvostupňového súdu bolo zrejmé, že okresný súd sa nevysporiadal s námietkou žalovaného k

aktívnej legitimácii žalobcu na podanie žaloby pri uplatňovaní nárokov titulom nekalej súťaže, keďže
nepreukázal, že by jeho práva pri deklarovaní nekalosúťažného konania žalovaného vo vzťahu k nemu
ako poškodenej osobe boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, a to nielen v nadväznosti na
koncentračnú povinnosť zvýraznenú žalobcom podľa § 118a OSP, v rozsahu ktorého neuniesol dôkazné
bremeno k svojim tvrdeniam, že je „jediným oprávneným distribútorom veterinárnych liekov Kefamast

DC intramam. susp. a.u.v., Poulvac IB Primer lyof. a. u. v., TAD Salmonella vac. E inj. sicc. a.u.v., a teda
že práve on spĺňa všetky zákonom požadované podmienky v zmysle zák. č. 140/1998 Z.z. o liekoch
a zdravotníckych pomôckach v platnom znení, keďže sám deklaruje, že veterinárne prípravky dováža
z ČR a podľa vyjadrenia svedka - zamestnanca príslušného správneho orgánu tento dovoz podlieha
zákonnej úprave paralelného dovozu, a teda súhlasu Ústavu na paralelný dovoz.“

Žalovaný v odvolaní zvýraznil, že z priebehu konania na prvostupňovom súde vychádzalo, že žalobca
sa domáhal voči žalovanému nárokov upravených v § 53 OBZ, a to na základe skutkových tvrdení, že
podľa žalobcu sa žalovaný dopustil voči nemu nekalosúťažného konania konaním v rozpore s § 33a
a § 52 ods. 4 písm. h) zák. č. 140/1998 Z.z. o liekoch v platnom znení v nadväznosti na žalobcom

tvrdenú podstatnú okolnosť, že výlučne žalobca „je jediným distribútorom veterinárnych liekov, ktoré sú
predmetom tohto konania, a teda že konaním odporcu došlo k poklesu predaja veterinárnych liekov, či
už Kefamast DC v období od začiatku 2009 do konca novembra 2009, predajom veterinárneho lieku
Poulvac IB Primer v období od marca 2008 do decembra 2009 a predaja AviPro Salmonella vac. E v
období od marca 2008 do decembra 2009, pričom skutočnosti deklarované navrhovateľom vo vzťahu

k jeho postaveniu výhradného distribútora nielen s poukazom na ust. § 118a O.s.p. neboli preukázané
(neobstojí výklad navrhovateľa popísaný v jeho písomnom podaní zo dňa 02.07.2012, ktorý nemá oporu
v ust § 118a O.s.p.), ale podľa názoru odporcu nemožno prihliadnuť ani na listinné dôkazy predložené
navrhovateľom v rámci Vyjadrenia zo dňa 15.06.2011, kde poukazuje na zmluvné záväzky držiteľov
rozhodnutia o registrácii veterinárneho lieku s iným podnikateľským subjektom založeným podľa práva

ČR, so sídlom v ČR.“ Žalovaný mal za to, že napriek tomu, že okresný súd k nárokom na náhradu
škody pristúpil správne, keď žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal príčinnú
súvislosť konania žalovaného k ním tvrdenému vzniku škody, avšak pri samotnom hmotno-právnom
základe sporu sa okresný súd pri rozhodovaní nevysporiadal s námietkami žalovaného, najmä kneuneseniudôkaznéhobremenakdeklarovaniutvrdení spoukazomna§118aOSPtak,žežalobca
predložil rozhodnutie, ktorého platnosť vychádzajúc z jeho obsahu uplynula „v roku 2008 a nepredložil
žiadne dôkazy a ani na tieto nepoukázal, ktoré by osvedčovali jeho tvrdenia o výhradnosti dovozu a

distribúcie. Nie je preto možné stotožniť sa s konštatovaním okresného súdu o súťažnom vzťahu medzi
navrhovateľom a odporcom zakladajúcim nároky podľa ust. § 53 Obeh. zákonníka.“ S poukazom na
§ 44 ods. 1 OBZ ako generálnej klauzuly mal žalovaný za to, že v konaní neboli preukázané všetky
tri zákonom požadované podmienky na naplnenie hypotézy tohto citovaného zákonného ustanovenia.
Žalovaný sa nestotožnil s konštatovaním okresného súdu o súťažnom vzťahu žalobcu a

žalovaného, keďže tento s poukazom na § 118a OSP nebol preukázaný (na daný prípad nebolo možné
aplikovať koncentračnú zásadu zakotvenú v ust. § 175 ods. 4 OSP ako sa snažil podsunúť žalobca v
rámci svojich písomných prednesov), a to i v nadväznosti na vytýkané porušenie zákona o liekoch zo
strany žalovaného. V opozite s názorom prvostupňového súdu mal žalovaný za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno pre svoje tvrdenie o údajnom nekalosúťažnom konaní žalovaného tým, že tento konal
v rozpore s § 33a a 52 ods. 4 písm. h) zák. č. 140/1998 Z.z. o liekoch, a tým sa dotkol postavenia

žalobcu ako jediného výlučného distribútora veterinárnych prípravkov na území SR. Podľa žalovaného
bol nesprávny záver prvostupňového súdu o nekalosúťažnom konaní žalovaného a následne
spôsobilosti konania žalovaného privodiť ujmu. Podľa žalovaného bolo potrebné odlišovať deklarovanie
prípadnej nekalej súťaže podľa ustanovenia generálnej klauzuly od preukázania aktívnej legitimácie
žalobcu podľa § 53 OBZ. Len okrajom bolo potrebné podľa žalovaného poukázať na citáciu § 46 ods. 1

OBZ v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keďže sám žalobca svoje žalované nároky hmotnoprávne
od citovaného zákonného ustanovenia neodvodzoval.

V odvolaní žalovaný namietal, že vo vzťahu k priznaniu primeraného zadosťučinenia okresným súdom
podľa časti III. napadnutého rozhodnutia okresný súd pri priznaní primeraného zadosťučinenia, resp.

pri rozhodovaní o priznaní tohto nároku nepostupoval v súlade s § 53 OBZ. Okresný súd v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia sa zaoberal výškou priznaného zadosťučinenia, avšak z odôvodnenia
nebolo podľa žalovaného zrejmé, na základe akých vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že
nekalosúťažným konaním žalovaného došlo k ohrozeniu a zhoršeniu postavenia žalobcu na
trhu s veterinárnymi liečivami. Uvedené konštatovanie podľa žalovaného nemalo oporu vo vykonanom

dokazovaní, v konaní nebolo preukázané, že účastník konania na strane žalobcu utrpel v súvislosti s
konaním žalovaného nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu alebo takého druhu, že nepostačovalo
vyrovnanie primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme. Až po ustálení tejto otázky, čo sa
v prejednávanej veci nenastalo, by sa mohol okresný súd zaoberať otázkou, aká čiastka požadovaná
k zaplateniu ako zadosťučinenie je primeraná k vyrovnaniu vzniknutej nemajetkovej ujmy. Zo žaloby

dôvodnosť požiadavky zaplatenia primeraného zadosťučinenia absentovala. Žalobca sa obmedzil na
všeobecné tvrdenie o dobrej povesti žalobcu bez preukázania týchto tvrdení, pričom toto konštatovanie
okresný súd preniesol do odôvodnenia svojho rozhodnutia bez toho, aby tieto tvrdenia boli žalobcom
preukázané, resp. že by na prvostupňovom konaní vôbec bolo k otázke splnenia podmienok nároku
na nemajetkovú ujmu vykonané dokazovanie. Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú

ujmu, poskytnutie ochrany peňažnou formou podľa ustálenej judikatúry prichádza do úvahy najmä v
prípade, ak ujma svojou povahou nemajetková bude mať negatívne majetkové dopady (najčastejšie
v podobe straty klientely), ktoré ani zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť.
Zadosťučinenie poskytnuté v peniazoch je dôvodné tam, kde zásah do nemateriálnej sféry dotknutého
súťažiteľa môže mať dôsledky (niekedy aj veľmi výrazné, hoci ťažko vyčísliteľné) tiež v jeho majetkovej

sfére. Z vykonaného dokazovania k tomuto nároku titulom nekalosúťažného konania závery
odôvodňujúce priznanie primeraného zadosťučinenia v peňažnej forme podľa žalovaného nevyplývali, a
tosohľadominatúskutočnosť,žežalobcasvojetvrdeniaopostavenívýhradnéhoajedinéhodistribútora
v konaní nepreukázal, a preto mu nemohla byť spôsobená ani ujma povahou nemajetková, pričom v
tejto otázke tvrdenia ani dôkazy neprodukoval. Bez významu nie je podľa žalovaného ani posudzovanie

tej skutočnosti, že predmetom konania bol dovoz troch veterinárnych prípravkov, pričom eventuálne
porušenie pri každom jednotlivom dovoze mohol spôsobiť iné právne dôsledky, a to vzhľadom na
variabilitu trhu s veterinárnymi prípravkami.S poukazom i na ustálenú judikatúru, „napr. rozsudok NS
ČR, č.k. 32Odo/1318/2004, uznesenie NS SR, č.k. 6Obo/94/2007, rozsudok NS SR, č.k. 6Obo/87/2009“,
mal žalovaný za to, že v konaní, v ktorom súd rozhoduje o primeranom zadosťučinení, musí byť

nepochybne zistené, že dotknutý účastník utrpel nemajetkovú ujmu v takom rozsahu alebo druhu, že
nepostačujejejvyrovnanieprimeranýmzadosťučinenímvnepeňažnejforme,čovprípadežalobcupodľa
žalovaného nenastalo. Bolo neprípustné, podľa žalovaného, aby si cestou požiadavky na zaplatenie
primeraného zadosťučinenia žalobca riešil eventuálnu vzniknutú hmotnú ujmu, ak si mohol uplatniť adostatočným spôsobom preukázať nárok na náhradu škody, ak taká vznikla, aby v prípade,
že by hypoteticky vznikla materiálna ujma (čo však žalovaný nepripúšťa), táto bola nahrádzaná z titulu
primeraného zadosťučinenia poskytnutého v peniazoch.

Podľa žalovaného nebol správny záver okresného súdu v časti IV. napadnutého rozsudku, ktorým
okresný súd priznal žalobcovi právo uverejnenia rozsudku v rozsahu podľa časti IV. napadnutého
rozhodnutia. V základnej právnej námietke žalovaný namietal právny základ tohto nároku, ale rovnako
uvádzal,žezverejnenierozsudku,resp.jehočastipodľa§55ods.2OBZmázvláštnupovahusatisfakcie,

pretože sa tým úspešnému účastníkovi dostáva morálneho zadosťučinenia, súčasne naplňuje znaky aj
funkcie reparačnej, pretože publikácia rozsudku má zreteľné reklamné aspekty v prospech úspešného
účastníka (rozsudok NS SR, č.k. 6Obo 94/2007). I s poukazom na časť I. napadnutého rozhodnutia,
ktorým okresný súd zastavil nárok žalobcu na zdržanie sa nekalosúťažného konania, bolo zrejmé a
nepochybné, že žalovaný v čase rozhodovania okresného súdu (i v čase priebehu súdneho konania)
nekonal v rozpore so Zákonom o liekoch, a preto táto časť uplatnenej právnej ochrany - návrh na

uverejnenie rozsudku stratila význam morálneho zadosťučinenia. Naviac od rozhodného obdobia -
ktoré je predmetom konania (marec 2008, resp. august 2009 do novembra - decembra 2009) bol
značný časový odstup, v ktorom by aj žalovaný konal eventuálne nekalosúťažne, z tohto
dôvodu nepovažoval žalovaný žalobu v časti návrhu na zverejnenie rozsudku za dôvodnú. Žalovaný
mal za to, že sa okresný súd vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými právnymi otázkami a

argumentáciou žalovaného, v nadväznosti na uvedenú právnu námietku napadnutého rozsudku i jeho
rozsahnezodpovedalprávuúčastníkovkonanianaspravodlivýprocesdeklarovanýčl.6ods.1Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Súčasťou obsahu základného
práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03,
III. ÚS 209/04, I. ÚS 230/04). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia tak, ako upravuje §
157 ods. 2 OSP, patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Navrhol, aby krajský súd
ako odvolací súd podľa § 220 OSP rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu v časti III.,
ktorou sa žalobca domáhal práva na primerané zadosťučinenie a v časti IV., ktorou sa žalobca domáhal

práva na uverejnenie rozsudku, a to jeho výrokovej časti a odôvodnenia v časopise Spravodaj komory
veterinárnych lekárov SR vo formáte A5 na náklady žalovaného, zamietol a zaviazal žalobcu na úhradu
trov prvostupňového a odvolacieho konania, resp. s poukazom na § 221 ods. 1 OSP napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní právneho zástupcu zo dňa
15.11.2013. Poukázal na to, že Okresný súd Martin rozhodol vo veci rozsudkom zo dňa 17.02.2012
pod č. k. 17Cb/36/2010-590, proti ktorému podal žalobca odvolanie zo dňa 01.06.2012 a žalovaný
odvolanie zo dňa 30.05.2012. Za podané odvolanie uhradil žalobca aj súdny poplatok v sume 8.899,- Eur
bezhotovostným prevodom zo dňa 11.06.2012. O podaných odvolaniach účastníkov konania rozhodol

Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 21.03.2013 pod č.k.: 14Cob/265/2012-693 tak, že rozsudok
Okresného súdu Martin zo dňa 17.02.2012 pod č.k. 17Cb/36/2010-590 zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že podľa názoru odvolacieho súdu rozhodoval o veci na prvom
stupni vecne a miestne nepríslušný súd. V nadväznosti na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa
21.03.2013 pod č.k. 14Cob/265/2012-693 postúpil Okresný súd Martin vec na Okresný súd Banská

Bystrica. Predmetné konanie bolo na Okresnom súde Banská Bystrica vedené pod spisovou značkou
63Cb/l00/2013. Okresný súd Banská Bystrica s postúpením veci nesúhlasil a predložil vec Najvyššiemu
súdu Slovenskej republiky. O nesúhlase Okresného súdu Banská Bystrica s postúpením veci
z Okresného súdu Martin rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24.06.2013
pod č.k. 4Ndob/20/2013 tak, že príslušným na konanie vo veci je Okresný súd Martin. Rozsudkom zo

dňa 03.10.2013 pod č. k. 17Cb/141/2013-730 okresný súd opätovne rozhodol. Žalobca sa s odvolaním
žalovanéhonestotožnil.Žalobcasaplnestotožnil svýrokmirozsudkuprvostupňovéhosúduvčastiach
nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia i nároku na uverejnenie rozsudku, a súhlasil aj s
jeho odôvodnením, v zmysle ktorého hospodársku súťaž nie je možné zúžiť iba na súperenie priamo si
konkurujúcichvýrobcovčiposkytovateľovslužieb.Priskúmanípodmienoknaplneniagenerálnejklauzuly

nekalej súťaže nie je samo osebe rozhodné, či tvrdeným závadným konaním boli alebo neboli porušené
predpisy z určitého odvetvia práva iného než tej časti, ktorá upravuje horizontálne vzťahy pri podnikaní.
Rozhodné naopak bolo, či tvrdené konanie, ktoré má byť v rozpore s právnymi predpismi, malo kauzálny
vzťah k hospodárskej súťaži a dopad v súťaži. Teda, či tvrdené konanie je porušením dobrých mravovsúťaže a či došlo k nemu v rámci hospodárskej súťaže, a či toto konanie je spôsobilé vyvolať ujmu iným
súťažiteľom alebo dokonca spotrebiteľom. V prípade porušovania predpisov verejného, či súkromného
práva nie je rozhodné, či daná konkrétna oblasť práva zároveň upravuje aj kontrolné mechanizmy a

prostriedky k náprave vrátane sankcií. Rozhodujúce je, či takéto konanie je súčasne v rozpore s dobrými
mravmi súťaže, či má kauzálny vzťah k súťaži a či je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom. Aj
keď v rámci hierarchie obchodných vzťahov nemali žalobca a žalovaný rovnaké postavenie, žalovaný
svojim konaním vstúpil do súťažného vzťahu so žalobcom. Okresný súd tiež v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalovaný nelegálnym spôsobom

v rozpore so zákonom o liekoch dovážal a uvádzal na trh veterinárne lieky Kefamast DC, Poulvac IB
Primer a AviPro Salmonella vac E. Bolo teda podľa žalobcu zrejmé, že zo strany žalovaného podľa
okresného súdu došlo k porušeniu predpisov verejného práva, a že toto porušenie aj vzhľadom na jeho
dlhoročné pôsobenie na farmaceutickom trhu možno považovať za neetické a za porušenie dobrých
mravov súťaže, a takéto jeho konanie je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom, a teda aj
samotnému žalobcovi. Nekalosúťažným konaním došlo k ohrozeniu a ku zhoršeniu postavenia žalobcu

natrhusveterinárnymiliekmi.Prirozhodovaníovýškeprimeranéhozadosťučineniavpeniazochokresný
súd vzal do úvahy rozsah a intenzitu nekalosúťažného konania v pomere k zisku žalovaného. Bolo
preukázané, že žalovaný sa nekalosúťažného konania dopúšťal dlhodobo - u prípravkov Poulvac IB
Primer a AviPro Salmonella vac E išlo o obdobie štyroch rokov, u prípravku Kefamast DC išlo o obdobie
dvoch rokov. Žalovaný za toto obdobie doviezol nemalé množstvo jednotlivých dávok, predovšetkým

prípravkov Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E. Vzhľadom k týmto okolnostiam okresný
súd považoval primerané zadosťučinenie v peniazoch za spravodlivú náhradu, pričom pri stanovení
primeranosti okresný súd podporne vychádzal aj zo zisku, ktorý z predaja týchto nelegálne dovezených
prípravkov žalovaný mal. Okresný súd preto považoval požadovanú výšku primeraného zadosťučinenia
v sume 40.000,- Eur za spravodlivú a primeranú.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného k existencií nekalosúťažného konania žalovaného,
v ktorej žalovaný poukázal na výrok svedka, Ing. M. S., zamestnanca Ústavu štátnej kontroly
veterinárnych biopreparátov a liečiv (ÚŠK VBL) vypočutého na pojednávaní dňa 27.10.2011, ktorý
uviedol, že na trhu v Slovenskej republike je konanie žalovaného bežný postup, a že „Tento prípad

je špecifický tým, že sa vôbec dostal na súd, hoci na paralelný dovoz je potrebné, aby náš ústav
udelil súhlas, ja viem, že kopu dovozov liečiv sa deje bez nášho súhlasu a na súd sa to nedostalo“,
vyjadril nesúhlas. Žalobca ďalej poukázal na rozpornosť argumentácie žalovaného, ktorý uviedol,
že nie je sporné, že slovné spojenie „spôsobilosť konania privodiť ujmu“ znamená, že postačuje,
ak jej vznik hrozí, avšak následne namietol, že táto hrozba údajne nebola preukázaná, resp. že z

odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo zrejmé, v akom konaní žalovaného okresný súd videl
hrozbu ujmy iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Podľa žalobcu i tieto námietky žalovaného boli
nedôvodné, neopodstatnené, a preto nesprávne. Žalobca mal za to, že existencia nekalosúťažného
konaniažalovaného(spočívajúcavsúťažnomvzťahuúčastníkovkonania,vrozporekonaniažalovaného
s dobrými mravmi, a v spôsobilosti konania žalovaného privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo

spotrebiteľom) bola v konaní pred prvostupňovým súdom riadne preukázaná. Napadnutý rozsudok
prvostupňového súdu dával odpovede na všetky nastolené otázky a zrozumiteľne vysvetlil, na akých
základoch okresný súd prijal záver o existencii nekalosúťažného konania žalovaného. „Zodpovedný
postoj súdu k tejto základnej otázke je vyjadrený hneď v úvode jeho právnej argumentácie: „Prioritne
bolo potrebné, aby súd vyriešil otázku, či zo strany žalovaného došlo k nekalosúťažnému konaniu.“

Podľa žalobcu medzi účastníkmi konania bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb preukázané, že
medzi nimi existuje súťažný vzťah v zmysle § 41 a nasl. OBZ. Podľa názorov z dostupnej odbornej
literatúry v súťažnom vzťahu môžu byť súťažitelia nielen s podobnými výrobkami či službami, ale aj
súťažitelia s rozdielnymi výrobkami a službami (pričom v prejednávanej veci nejde o rozdielne, ale o
identické produkty). V praxi sa môže stať, že v súťažnom vzťahu sa ocitnú subjekty, ktoré navonok

nesúťažia, ale pri bližšom posúdení konkrétnych okolností možno dospieť k záveru, že súťažný vzťah
medzi nimi existuje. Tento vzťah môže byť vymedzený okrem iného aj vecne, keď súťažitelia dodávajú
na trh zhodné, porovnateľné, alebo svojou funkciou vzájomne zastupiteľné výrobky. Rozhodné z tohto
hľadiska je, aby s nimi ostatní účastníci počítali ako s alternatívou. V tejto súvislosti žalobca poukázal „na
rozsudok Najvyššieho súdu SR pod spisovou značkou lObdo/V/19/2007.“ Hospodársku súťaž nemožno

zúžiť iba na súperenie priamo si konkurujúcich výrobcov alebo poskytovateľov služieb ponúkajúcich
pravidelne (teda nie príležitostne) rovnaké či podobné výrobky alebo služby. Nekalosúťažného konania
sa môže dopustiť tak podnikateľ, ako aj osoba, ktorá sa sama na podnikaní v danej oblasti nezúčastňuje.
Súťažný vzťah je potrebné vykladať v nadväznosti na pojem súťažiteľa z hľadiska účelu ochranyproti nekalej súťaži veľmi široko, kedy vo vzťahu súťažiteľov nie sú len priami súťažitelia, ale vôbec
všetky subjekty, ktoré pôsobia v podobných alebo navzájom zastupiteľných oboroch a hospodárskych
činnostiach. Okrem toho ako priami súťažitelia nevystupujú voči sebe navzájom len tí, ktorí pôsobia v

zhodnom alebo príbuznom odvetví, ale takisto tí, ktorí ponúkajú výrobky a služby, ktoré sú navzájom
zameniteľné, pričom v prejednávanej veci ide presne o tento prípad. To znamená, že hospodárskymi
súťažiteľmisúvšetkysubjekty,medziktorýminazákladeobjektívnejpovahyichvýrobkovčislužiebalebo
na základe vlastnej aktivity dôjde na trhu k hospodárskemu stretu, pričom ako súťažiteľov je možné
chápať aj tie subjekty, medzi ktorými z dôvodu nekalého konania jedného z nich nikdy ani nedôjde k

priamemu konkurenčnému stretu. V tejto súvislosti žalobca „poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR pod spisovou značkou 32Odo/l642/2005 a uznesenie Najvyššieho súdu ČR pod spisovou značkou
32Odo/1230/2005.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR pod sp.zn. 29Odo/l06/2001, ak by medzi
súťažiteľmi súťažný vzťah aj neexistoval (čo nie je prípad v prejednávanej veci), mohlo by byť určité
konanie kvalifikované ako nekalosúťažné už len z toho dôvodu, že danému súťažiteľovi by bolo možné
preukázať súťažný zámer. Práve súťažný zámer žalovaného konkurovať žalobcovi bol v prejednávanej

veci nepochybný, zrejmý a preukázaný. Žalobca sa stotožnil s okresným súdom, že „je rozhodné, či
tvrdené konanie, ktoré má byť v rozpore s právnymi predpismi, má kauzálny vzťah k hospodárskej
súťaži a dopad v súťaži; teda či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, došlo k nemu v
rámci hospodárskej súťaže, a či toto konanie je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom alebo dokonca
spotrebiteľom.“

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného zároveň uviedol, že v zmysle rozsudku
„Najvyššieho súdu SR pod sp. značkou 6Obo/364/2005, pre rozpor s dobrými mravmi súťaže postačuje,
že konanie je objektívne závadné a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom.
Nevyžaduje sa vedomie o nesprávnosti konania, ani úmysel klamať. Dobré mravy súťaže sú objektívny

pojem, t.j. postačí, ak je konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi súťaže, pričom na subjektívnej
stránke nezáleží. Či bolo súťažné konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi súťaže, je podľa
názoru súdu otázkou právnou a nie skutkovou (viď rozsudok Okresného súdu Bratislava I pod spisovou
značkou 32Cb/81/2006).“ Zodpovednosť za nekalosúťažné konanie je daná už vtedy, ak je konanie
súťažiteľa spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Spôsobenie škody alebo

ujmy preto nie je pojmovým znakom nekalosúťažného konania, a malo by preto byť posudzované
ako priťažujúca okolnosť. Táto priťažujúca okolnosť na strane žalovaného by mala mať vplyv aj na
výšku primeraného zadosťučinenia požadovaného žalobcom. Žalovaný v rokoch 2008 a 2009 dovážal
a uvádzal na trh v Slovenskej republike veľké množstvo veterinárnych liekov Kefamast DC, AviPro
Salmonella vac E (viac ako 4,5 mil. dávok) a Poulvac IB Primer (takmer 60 mil. dávok). Jednalo

sa o tzv. súbežný dovoz, na ktorý musí mať dovozca povolenie vydané ÚŠK VBL, a takisto malo
spĺňať podmienky riadneho označovania a balenia dovážaných veterinárnych liekov, vrátane riadnej
písomnej informácie pre používateľov (príbalovej informácie), a pod. Podľa žalobcu tieto podmienky
boli veľmi dôležitým nástrojom z hľadiska ochrany zdravia ľudí a zvierat. „Nesprávne označovanie
a balenie súbežne dovážaných liekov vrátane falošnej príbalovej informácie sú zároveň spôsobilé

poškodiť držiteľa registrácie a oprávneného distribútora (žalobcu) týchto liekov v Slovenskej republike.“
Podľa žalobcu žalovaný úplne odignoroval normy verejného práva a veterinárne lieky Kefamast DC,
AviPro Salmonella vac E a Poulvac IB Primer uvádzal v období rokov 2008 a 2009 na trh v Slovenskej
republike bez povolení na súbežný dovoz, nesprávne ich označoval, balil a prikladal falošné príbalové
informácie. Význam inštitútu súbežného dovozu, ako i riadneho označovania, balenia a správnej

písomnej informácie pre používateľov, podčiarkovala aj možnosť uložiť za ich porušenie sankcie podľa
„§ 67 zákona č. 140/1998 Z.z. o liekoch v znení neskorších predpisov („Starý zákon o liekoch“), ako aj
podľa ustanovenia § 139 zákona č. 362/2011 Z.z. o liekoch v znení neskorších predpisov („Nový zákon
o liekoch“).“ Okresný súd teda podľa žalobcu správne dôvodil, že „vykonaným dokazovaním mal súd za
preukázané, že žalovaný nelegálnym spôsobom v rozpore so zákonom o liekoch dovážal a uvádzal na

trh veterinárne lieky Kefamast DC, Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E. Je teda zrejmé, že zo
strany žalovaného došlo k porušeniu predpisov verejného práva, a že toto porušenie aj vzhľadom na
jehodlhoročnépôsobenienafarmaceutickomtrhumožnopovažovaťzaneetickéazaporušeniedobrých
mravov súťaže, a takéto jeho konanie je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom, a teda aj samotnému
žalobcovi.“ Žalobca tiež uviedol, že „Podotýkame, že žalovaný sa k nekalosúťažnému konaniu priznal na

pojednávaniach dňa 08.04.2011 a 20.05.2011. Konal tak vedome, dlhodobo, a ako profesionál vedomý
si svojich povinností v zmysle zákona o liekoch a súvisiacich predpisov.“Nekalosúťažné konanie žalovaného bolo podľa žalobcu spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom,
a teda aj žalobcovi, ako uviedol okresný súd „prvotne už tým, že na rozdiel od legálneho postupu
tých, ktorí legálne liečiva dovážajú a uvádzajú na trh, je oproti ostatným súťažiteľom ušetrený od

administratívnych úkonov, ktoré spočívajú v tom, že pokiaľ niekto chce uviesť na trh v Slovenskej
republike liek, musí požiadať ÚŠKVBL o súhlas na súbežný, resp. paralelný dovoz, musí byť držiteľom
povolenia na veľkodistribúciu (čo žalovaný bol), liek musí byť registrovaný v Slovenskej republike
a ten, kto žiadal o súhlas na dovoz musí zabezpečiť, aby príbalová informácia bola v slovenskom
jazyku, musí zabezpečiť od výrobcu lieku doklad o tom, že tento liek bol prepustený na trh, tiež musí

zabezpečiť, aby informácie na balení lieku boli uvedené v slovenskom jazyku a toto musí požiadať
výrobcu lieku, ktorý prepúšťa liek do obehu; musí sa uskutočniť prebalenie lieku a potom ten, kto
uskutoční prebalenie (čo mohol aj žalovaný), musí vydať certifikát, že tento liek je možné uviesť na
trh.“ Ani jednu z vyššie uvedených podmienok žalovaný nespĺňal, a preto v tejto súvislosti neobstála
podľa žalobcu argumentácia žalovaného, že „mal systém zabezpečenia akosti, personál, vypracované
dokumenty a štandardné pracovné postupy, mal zabezpečenú prepravu liekov vrátane dopravy tak,

aby sa lieky počas prepravy nepoškodili, mal k dispozícii sklad aspoň v rozsahu 50 m2 a vytvorené
skladové zásoby.“ Takéto podmienky totiž musí spĺňať každý veľkodistribútor veterinárnych liekov, a
preto nemajú s nezákonným dovozom a distribúciou predmetných liekov v Slovenskej republike žiadnu
súvislosť. Žalobca ďalej vo svojom vyjadrení uviedol, že okresný súd podľa neho správne uviedol, že
nakoľko „príbalová informácia, ktorú žalovaný vkladal do produktu Kefamast DC dovezeného z Poľska,

nie je totožná s príbalovou informáciou schválenou u daného liečiva v Slovenskej republike,
je to spôsobilé ovplyvniť negatívnym spôsobom hodnotenie žalobcu u jeho odberateľov.“ Žalobca
zdôraznil, že falošné príbalové informácie sa nachádzali aj v nelegálne dovážaných liekoch Poulvac
IB Primer a AviPro Salmonella vac E. Žalobca mal za to, že jeho postavenie výlučného a jediného
oprávneného distribútora veterinárnych liekov Kefamast DC, Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella

vac E bolo v konaní pred prvostupňovým súdom riadne preukázané. Oprávnenie distribuovať a uvádzať
veterinárne prípravky na trh v Slovenskej republike je potrebné vnímať v dvoch rovinách - verejnoprávnej
a súkromnoprávnej. Každý veterinárny liek možno uvádzať na trh v Slovenskej republike po splnení
verejnoprávnych noriem. Na druhú stranu pojem „výhradný distribútor“ vychádza zo súkromnoprávnych
noriem, resp. zmluvy medzi výrobcom alebo držiteľom registrácie veterinárneho lieku na jednej strane

a jeho distribútorom v Slovenskej republike na strane druhej. Za „výhradného distribútora“ teda možno
označiť subjekt, ktorý za účelom získania oprávnenia uvádzať určitý veterinárny liek na trh v
Slovenskej republike jednak splnil podmienky kladené verejnoprávnymi normami a zároveň mu tento
status vyplýva z výhradnej distribučnej zmluvy uzavretej s výrobcom alebo držiteľom registrácie tohto
veterinárneho lieku. Status výhradného distribútora sa oproti „bežnému“ distribútorovi odlišuje v tom, že

výrobca alebo držiteľ registrácie určitého veterinárneho lieku neudelí súhlas na jeho uvádzanie na trh
v Slovenskej republike (ide o veterinárny liek Kefamast DC), resp. splnomocnenie v prípade
zahraničných držiteľov registrácie (ide o veterinárne lieky AviPro Salmonella vac E a Poulvac IB Primer)
žiadnemu inému distribútorovi. Tým však automaticky nie je tento iný distribútor vylúčený z možnosti
uvádzať určitý veterinárny liek na trh v Slovenskej republike. Jednou z možností je získanie povolenia na

súbežný dovoz daného veterinárneho lieku zo zahraničia. Ide o významný inštitút upravený v ustanovení
§ 33a Starého zákona o liekoch, ako aj v ustanovení § 19 Nového zákona o liekoch. Význam inštitútu
súbežného dovozu podčiarkuje aj možnosť uložiť za jeho porušenie sankcie podľa § 67 Starého zákona
o liekoch, ako aj podľa § 139 Nového zákona o liekoch. Z hľadiska verejného práva žalobca zvýraznil,
„že v rozhodnom období rokov 2008 a 2009 bola držiteľom rozhodnutia o registrácii veterinárneho

lieku Kefamast DC pani Dr. Andrea Kovácsová, držiteľom rozhodnutia o registrácii veterinárneho lieku
AviPro Salmonella Vac E spoločnosť Lohmann Animal Health Nemecko, a držiteľom rozhodnutia o
registrácii veterinárneho lieku Poulvac IB Primer spoločnosť Fort Dodge Animal Health Holandsko.
Žalobcamalodkaždého zmenovanýchdržiteľovrozhodnutiaoregistrácii súhlas,resp.splnomocnenie
na uvádzanie daného veterinárneho lieku na trh v Slovenskej republike“. Nad rámec toho existoval

medzi žalobcom a spoločnosťami Lohmann Animal Health Nemecko a Fort Dodge Animal Health
Holandsko zmluvne založený vzťah exkluzivity, t.j. menovaní zahraniční držitelia registrácie sa zmluvne
zaviazali, že právo uvádzať veterinárne lieky AviPro Salmonella vac E a Poulvac IB Primer na trh v
Slovenskej republike neudelia žiadnemu inému distribútorovi. Rovnaká dohoda platila medzi žalobcom
a pani Dr. Andreou Kovácsovou, ktorá udelila právo uvádzať veterinárny liek Kefamast DC na trh v

Slovenskej republike výlučne žalobcovi. Na základe uvedeného možno podľa žalobcu konštatovať, že
v rozhodnom období rokov 2008 a 2009 bol žalobca oprávneným distribútorom veterinárnych liekov
Kefamast DC, AviPro Salmonella vac E a Poulvac IB Primer v Slovenskej republike. Žalovanému však
ktorému držitelia rozhodnutí o registrácii veterinárnych liekov Kefamast DC, AviPro Salmonella vacE a Poulvac IB Primer nedali súhlas, resp. splnomocnenie na uvádzanie týchto veterinárnych liekov
na trh v Slovenskej republike. Žalovaný nedisponoval ani dohodami o výhradnej distribúcii. Povolenie
na súbežný dovoz nemožno zamieňať s povolením na veľkodistribúciu, ktorá žalovaného (ako aj

každého iného distribútora) oprávňuje len na podnikanie v oblasti nakladania s veterinárnymi liekmi a
zdravotníckymi pomôckami. Povolenie na veľkodistribúciu samo osebe neumožňuje uvádzať na trh v
Slovenskej republike žiadny veterinárny liek.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že koncentračná zásada uvedená v § 118a

OSP sa vzťahuje na oboch účastníkov konania, teda aj žalovaný je povinný uviesť všetky rozhodujúce
skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia
prvého pojednávania. Žalobca v žalobe zo dňa 16.03.2010 opísal všetky rozhodujúce skutočnosti a
podporilichdôkazmiodôvodňujúcimijehonárokvočižalovanému.Majúcnazretelikoncentračnúzásadu
v nekalosúťažných sporoch bol však žalobca toho názoru, že nemožno od neho požadovať, aby priamo
v žalobe preukázal úplne každé svoje tvrdenie, najmä za predpokladu, že mnohé tvrdenia uvedené

v žalobe nebudú vôbec spochybnené. Potreba preukázať určité tvrdenia vzniká často až neskôr v
priebehu konania, keď ich protistrana namietne. Žalobca zdôraznil, že svoj nárok oprel o „pravdivé
tvrdenie, že je exkluzívnym distribútorom veterinárnych liekov Kefamast DC, Poulvac IB Primer a AviPro
Salmonella vac E v Slovenskej republike. Tým, že žalovaný toto tvrdenie nespochybnil vo svojom
prvom vyjadrení zo dňa 25.10.2010 ani na prvom pojednávaní dňa 08.04.2010, uznal tým de facto jeho

pravdivosť.“ Na neskoršie špekulatívne tvrdenia žalovaného by sa preto vôbec nemalo prihliadať a tiež
bolo potrebné podľa žalobcu zdôrazniť, „že žalovanému v tejto argumentácii nebránil žiadny objektívny
dôvod.“ Samozrejme, ak by žalovaný vzniesol uvedenú námietku v súlade s koncentračnou zásadou
do skončenia prvého pojednávania, žalobca bol okamžite pripravený označiť všetky dôkazy, ktorými od
začiatku disponoval (napr. rozhodnutia o registrácii, dohody o výhradnej distribúcii, splnomocnenia

a pod.), na vyvrátenie námietky žalovaného. Nakoľko žalovaný vzniesol uvedenú námietku (ako aj
množstvo iných námietok) v rozpore s koncentračnou zásadou až po prvom
pojednávaní, žalobca mohol označiť príslušné dôkazy za účelom vyvrátenia námietky, resp. aj iných
námietok žalovaného, ale až po prvom pojednávaní. Ak by však odvolací súd vyhodnotil, že na tvrdenia
žalovaného až po prvom pojednávaní sa prihliadať bude, žalobca v takom prípade žiadal, aby sa

prihliadalo aj na dôkazy, ktoré označil a predložil na svoju obranu až po prvom pojednávaní. Opačným
postupom by bola porušená zásada rovnosti zbraní účastníkov konania.

Žalobca sa nestotožnil ani s odvolacími námietkami žalovaného, že prvostupňový súd sa v odôvodnení
napadnutého rozsudku zaoberal výškou primeraného zadosťučinenia v peniazoch, napriek tomu, že

nebolo zrejmé, na základe ktorých vykonaných dôkazov dospel okresný súd k záveru, že
nekalosúťažným konaním žalovaného došlo k ohrozeniu a zhoršeniu postavenia žalobcu na trhu
s veterinárnymi liekmi a že nebolo preukázané, že žalobca utrpel v súvislosti s konaním
žalovaného nemajetkovú ujmu v takom rozsahu alebo takého druhu, že nepostačuje vyrovnanie
primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme. Žalovaný tiež tvrdil, že v žalobe údajne dôvodnosť

požiadavky zaplatenia primeraného zadosťučinenia absentovala, pričom žalobca sa mal obmedziť
na všeobecné tvrdenie o svojej dobrej povesti bez preukázania týchto tvrdení. Žalobca mal za to,
že i tieto námietky žalovaného boli nepravdivé, nedôvodné, neopodstatnené, a preto nesprávne.
Žalobca považoval svoj nárok na zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 40.000,- Eur za
plne oprávnený, nakoľko v konaní pred prvostupňovým súdom boli splnené všetky podmienky pre jeho

priznanie podľa § 53 OBZ. Zodpovedný postoj okresného súdu k otázke vzniku nároku žalobcu na
primerané zadosťučinenie v peniazoch vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku tak, že uviedol
„K tomu, aby súd mohol jednaním nekalej súťaže dotknutému účastníkovi priznať právo na primerané
zadosťučinenie v peniazoch, musí byť nepochybne zistené, že tento účastník utrpel v súvislosti s
jednaním nekalej súťaže nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu, alebo takého druhu, že nepostačuje

jej vyrovnanie primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme. Až potom je možné posudzovať, aká
čiastka požadovaná k zaplateniu ako zadosťučinenie je primeraná.“ Riadiac sa týmito princípmi dospel
prvostupňový súd podľa žalobcu k správnemu záveru, že „nekalosúťažným konaním žalovaného došlo
k ohrozeniu a zhoršeniu postavenia žalobcu na trhu s veterinárnymi liečivami.“ V tejto súvislosti žalobca
zdôraznil, a to s cieľom odstrániť pochybnosti žalovaného „(ktorému nie je zrejmé, na základe ktorých

vykonaných dôkazov dospel súd k záveru, že nekalosúťažným konaním žalovaného došlo k ohrozeniu
a zhoršeniu postavenia žalobcu na trhu s veterinárnymi liekmi)“, že správny záver prvostupňového súdu
o následkoch nekalosúťažného konania, spočívajúcich v ohrození a zhoršení postavenia žalobcu
na trhu v veterinárnymi liekmi, je možné urobiť na základe výsledkov celého dokazovania. Tento závernebol podľa žalobcu založený na určitom osamostatnenom dôkaze, ale vyplýval z celého radu vzájomne
prepojených, súvisiacich a dopĺňajúcich sa dôkazov vykonaných v konaním pred prvostupňovým
súdom. Podľa žalobcu žalovaný nemôže poukazovať na nedokonalosti rozsudku prvostupňového súdu

len preto, že jeho odôvodnenie, resp. štruktúra alebo niektoré formulácie nie sú napísané spôsobom,
ktorý vyhovuje žalovanému. Vnímaním celkového kontextu odôvodnenia rozsudku prvostupňového
súdu možno dospieť k jednoznačným záverom, že okresný súd sa vysporiadal so všetkými dôležitými
skutkovými a právnymi otázkami, a svoje rozhodnutie postavil na rozsiahlom dokazovaní. Právne
prostriedky ochrany proti nekalej súťaži môžu podľa § 53 OBZ využiť osoby, ktorých práva boli nekalou

súťažou porušené alebo ohrozené. Do tejto široko vymedzenej kategórie aktívne legitimovaných osôb
patrí aj žalobca, u ktorého bolo v konaní pred prvostupňovým súdom preukázané, že jeho práva mohli
byť (a aj boli) nekalosúťažným konaním žalovaného porušené. Žalobca v bode VIII žaloby zo dňa
16.03.2010 opísal všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých žalobca utrpel vznik nemajetkovej
ujmy. „Najzávažnejší zásah do osobnostnej sféry žalobcu predstavuje poškodenie dobrého mena a
dobrejpovestižalobcuprávenekalosúťažnýmkonanímžalovaného.“Vzmyslerozhodnutia„Najvyššieho

súdu ČR pod spisovou značkou 29Odo/652/2001 a rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe pod spisovou
značkou 3Cmo/58/1997, úlohou primeraného zadosťučinenia je okrem vyrovnania ujmy poškodeného
žalobcu aj sankcia za nekalosúťažné konanie žalovaného. Konkrétna výška nároku na primerané
zadosťučinenie v peniazoch musí vychádzať zo skutočností, ktoré sú známe iba žalobcovi, nakoľko
nímvyjadrujesvojuvlastnúujmunemajetkovejpovahy.“PodľarozhodnutiaNajvyššiehosúduSRpodsp.

zn. 4Obo/4/2000, zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy; jeho nepeňažná forma
by mala byť vyvážením ujmy nemateriálnej a jeho poskytnutie v peniazoch je dôvodné vtedy, ak zásah do
nemateriálnej sféry môže mať u dotknutého súťažiteľa dôsledky aj v jeho majetkovej sfére, ako napríklad
v danej veci úbytkom zákazníkov. Satisfakcia v peniazoch odôvodnená vtedy, ak zásah do nemateriálnej
sféry dotknutého súťažiteľa môže mať dôsledky aj v jeho sfére majetkovej, a mala by predstavovať určitú

kompenzáciu za nevyčísliteľné straty, ktoré preukázaným nekalosúťažným konaním utrpel. V súlade
s rozhodnutím Najvyššieho súdu ČR pod sp.zn. 1Odon/45/1997, nárok na primerané zadosťučinenie
v peniazoch musí vychádzať z objektívnych a subjektívnych kritérií. Medzi objektívne kritériá možno
zaradiť závažnosť a intenzitu nekalosúťažného konania, dopady nekalosúťažného konania, hodnota
goodwillu, úroveň a výška obratu škodcu a poškodeného. Medzi subjektívne kritériá patria zavinenie

škodcu, jeho motív a okolnosti, za ktorých sa nekalosúťažného konania dopustil. Podľa rozhodnutia
Najvyššieho súdu ČR pod sp.zn. 23Cdo/2962/2009, za nekalosúťažné je potrebné považovať aj také
konanie, pri ktorom jeden súťažiteľ ťaží z úsilia druhého súťažiteľa, pretože tak získava súťažnú výhodu
spočívajúcu v tom, že sám nemusí také náklady a úsilie vynakladať. Nie je pritom nutné, aby súťažný
výkon prvého súťažiteľa bol nadpriemerný alebo akýmkoľvek spôsobom výnimočný. Z konania pred

prvostupňovým súdom podľa žalobcu nepochybne vyplývalo, že žalovaný sa dopustil nekalosúťažného
konania vedome s cieľom vyhnúť sa administratívnym prekážkam spojených s povolením súbežného
dovozu. Konanie žalovaného bolo podľa žalobcu o to závažnejšie, že „s plným vedomím dodával
koncovým zákazníkom veterinárne lieky Kefamast DC, Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E
neregistrované v Slovenskej republike, bez použitia písomnej informácie pre používateľov schválenej v

Slovenskej republike pre tieto veterinárne lieky, čím porušil veterinárne predpisy a vážne ohrozil verejný
záujem na ochrane zdravia ľudí a zvierat.“ Nekalosúťažné konanie žalovaného privodilo „žalobcovi
ako výhradnému a jedinému distribútorovi veterinárnych liekov Kefamast DC, Poulvac IB Primer a
AviPro Salmonella vac E v Slovenskej republike nemajetkovú ujmu spočívajúcu v strate dôveryhodnosti
predávaných produktov, od ktorých zákazníci očakávajú určité vlastnosti prezentované a dodržiavané

žalobcom pri uvádzaní týchto produktov na trh, a v prípade sklamania týchto očakávaní môžu stratiť tak
dôveru v predmetné veterinárne lieky, ako aj v ich oprávneného distribútora (žalobcu), čím vychádza
nazmar aktivita a snaha o osvetu zákazníkov ohľadne používania lége artis veterinárnych prípravkov
spĺňajúcichpožadovanéštandardykvality,avkonečnomdôsledkutakdochádzakpoškodzovaniudobrej
povesti žalobcu.“ Pre priznanie nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch postačí, ak vyššie

uvedené následky hrozia (v zmysle dikcie § 53 OBZ); nie je potrebné, aby tieto následky skutočne
nastali. Žalovaný okrem toho škodil žalobcovi (výhradnému a jedinému oprávnenému distribútorovi),
ktorýnatrhvSlovenskejrepublikeuvádzalriadneregistrovanéalegálnedovezenéveterinárneliekytým,
„že zákazníkom žalobcu za nižšie ceny dodával nelegálne dovezené veterinárne lieky Kefamast DC,
PoulvacIBPrimeraAviProSalmonellavacE, vdôsledkučohožalobcazaznamenalvýraznýpokles

tržieb z predaja predmetných produktov v rokoch 2008 a 2009.“ Limitom nároku na zadosťučinenie
bola aj jeho primeranosť z hľadiska účelu. Musí zodpovedať všetkým okolnostiam prípadu a prihliadať aj
na majetok porušiteľa a poškodeného. Priznaná výška primeraného zadosťučinenia nemôže byť pre
porušiteľa likvidačná; na druhej strane však musí byť dostatočne silná, aby pôsobila preventívne vočiostatným súťažiteľom. Žalovaný dosiahol v roku 2009 obrat vo výške cca 10,8 mil. Eur; žalobca dosiahol
v roku 2009 obrat vo výške 2,6 mil. Eur, preto podľa žalobcu požadované peňažné zadosťučinenie vo
výške iba 40.000,- Eur, ktoré by malo plniť aj formy súkromnoprávnej sankcie za nekalosúťažné konanie

žalovaného, plne vyhovovalo požiadavke primeranosti vo vzťahu k hospodárskemu výsledku
žalovaného v roku 2009. Rovnako nebola podľa žalobcu požadovaná výška peňažného zadosťučinenia
neprimerane vysoká vo vzťahu k hospodárskemu výsledku žalobcu v roku 2009. Podľa žalobcu žalovaný
„vďaka svojim nelegálnym dovozom veterinárnych liekov AviPro Salmonella vac E a Poulvac IB Primer
v rozhodnom období rokov 2008 a 2009 dosiahol zisk pohybujúci sa na úrovni približne 228 000,- Eur.

Výpočet zisku žalovaného dosiahnutého na základe nelegálnych dovozov predmetných veterinárnych
liekov, ktorý je založený výlučne na účtovných dokladoch predložených v konaní“. Správnosť prístupu
pri posudzovaní primeranosti peňažnej satisfakcie podľa žalobcu potvrdzoval „aj rozsudok Najvyššieho
súdu SR pod spisovou značkou 1Obo/344/99, keď v danej veci súd vychádzal z rozsahu a
intenzity nekalosúťažného konania v pomere k vykázanému zisku žalovaného v roku, v ktorom došlo k
realizácii nekalosúťažného konania.“ Správne sa k tejto otázke podľa žalobcu postavil aj prvostupňový

súd, ktorý uviedol: „Nekalosúťažným konaním došlo k ohrozeniu a ku zhoršeniu postavenia žalobcu na
trhu s veterinárnymi liekmi. Pri rozhodovaní o výške primeraného zadosťučinenia v peniazoch súd vzal
do úvahy rozsah a intenzitu nekalosúťažného konania v pomere k zisku žalovaného. Bolo preukázané,
že žalovaný sa nekalosúťažného konania dopúšťal dlhodobo - u prípravkov Poulvac IB Primer a AviPro
Salmonella vac E išlo o obdobie štyroch rokov, u prípravku Kefamast DC išlo o obdobie dvoch rokov.

Žalovaný za toto obdobie doviezol nemalé množstvo jednotlivých dávok, predovšetkým prípravkov
Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E. Vzhľadom k týmto okolnostiam súd považoval
primerané zadosťučinenie v peniazoch za spravodlivú náhradu, pričom pri stanovení primeranosti súd
podporne vychádzal aj zo zisku, ktorý z predaja týchto nelegálne dovezených prípravkov žalovaný mal.
Súdpretopovažovalpožadovanúvýškuprimeranéhozadosťučineniavsume40000,-Eurzaspravodlivú

a primeranú.“

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného, ktorý nepovažoval priznanie nároku na
uverejnenie rozsudku za dôvodné, uviedol, že i táto námietka bola nedôvodná, neopodstatnená, a
preto podľa žalobcu nesprávna. Žalobca považoval nárok na uverejnenie rozsudku za plne oprávnený,

nakoľko v konaní pred prvostupňovým súdom boli splnené všetky podmienky pre jeho priznanie podľa
§ 55 ods. 2 OBZ. Zákon viaže priznanie práva na uverejnenie rozsudku len na jedinú podmienku,
ktorou je úspešnosť účastníka vo veci samej. Námietky žalovaného, pre ktoré by nemal byť tento nárok
žalobcovi priznaný (napr. upustenie od nekalosúťažného konania, časový odstup medzi uverejnením
rozsudku a nekalosúťažným konaním) nie sú dôvodom na nepriznanie tohto nároku. Správne sa k

tejto otázke podľa žalobcu postavil prvostupňový súd, ktorý uviedol, že „Publikácia rozhodnutia, ktorá
aj s časovým odstupom môže prispieť k urovnaniu narušených súťažných vzťahov, je
určitou satisfakciou pre úspešného účastníka, ale má aj výchovný význam. Zverejnenie rozsudku má
zároveň význam sankcie, aj keď zákon priznáva toto právo úspešnému účastníkovi konania a v danom
prípadežalobcavkonaníplnýúspechnemal,súdvychádzalzosamotnejpodstatytohtokonania,ktorého

hlavným predmetom je nekalosúťažné konanie, ktorým sa primárne súd zaoberá a z toho dôvodu, že
práve táto podstata konania, zistenie či sa žalovaný dopustil nekalosúťažného konania bola preukázaná,
možno teda konštatovať, že žalobca v samotnej podstate sporu úspešný bol, aj keď niektoré nároky z
tejto podstaty plynúce mu priznané neboli. Z toho dôvodu súd považoval za spravodlivé vyhovieť tomuto
nároku žalobcu.“ Žalobca tiež uviedol, že v súdnom konaní vyvstalo viacero otázok, ktoré boli podľa

žalobcupoprávnejstránkezásadnéhovýznamu,pretožiadal,abyodvolacísúd vprípade,akpotvrdí
rozhodnutie prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade škody, v zmysle § 238 ods. 3 OSP vo výroku
svojho potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu
a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp.zn. 3Cdo/119/2002, podľa
ktorého „rozhodnutie odvolacieho súdu po právnej stránke zásadného významu je také rozhodnutie,

ktorériešidoposiaľnenastolenúalebovinýchsúvislostiachprezentovanúaprávneriešenúotázkutakým
spôsobom,ktorýjevýznamnýzhľadiskarozhodovacejčinnostisúdovvôbec,t.j.mávšeobecnýdopadna
prípady podobnej povahy. Z tohto hľadiska má rozhodnutie odvolacieho súdu zásadný význam spravidla
vtedy, ak rieši takú právnu otázku, ktorá judikatúrou vyšších súdov nebola riešená alebo výklad ktorej
v judikatúre týchto súdov nie je ustálený, alebo ak odvolací súd posúdil určitú právnu otázku inak, než

je riešená v konštantnej judikatúre vyšších súdov a rozhodnutie odvolacieho súdu predstavuje v tomto
smere odlišné riešenie tejto právnej otázky.“ Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal,
aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade škody a rozhodoltak, že „Žalovaný je povinný do troch (3) dní odo dňa právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobcovi škodu
spôsobenú nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúcu v:
(i)uvádzaníneregistrovanéhoprípravkuKefamastDC(registrovanéhovPoľskupodregistračnýmčíslom

1403/03)natrhvSlovenskejrepublikebezpovolenianasúbežnýdovoz vobdobíodzačiatkuaugusta
2009 do konca novembra 2009 vo výške 9 417,- Eur (slovom: deväť tisíc štyristosedemnásť eur); a
(ii) uvádzaní neregistrovaných veterinárnych liekov Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E na trh
v Slovenskej republike bez povolení na súbežný dovoz v období od marca 2008 do decembra 2009 vo
výške 138 901,52 Eur (slovom: jednostotridsaťosem tisíc deväťstojeden eur a päťdesiatdva centov).

84. Rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 03.10.2013 pod č. k.: 17Cb/141/2013-730 sa vo výroku
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 40 000,- Eur do 30 dní
od právoplatnosti rozsudku potvrdzuje.
85. Rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 03.10.2013 pod č. k.: 17Cb/141/2013-730 sa vo výroku o
priznaní práva žalobcu uverejniť jedenkrát rozsudok, a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré
určí žalobca na trovy žalovaného v časopise Spravodaj Komory veterinárnych lekárov SR vo formáte

A5, ako aj o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 166,- Eur ako preddavok na náklady na
uverejnenie rozsudku do 3 dní od právoplatnosti rozsudku potvrdzuje.
86. Eventuálne v prípade, ak by odvolací súd nevyhovel návrhom žalobcu podľa bodov 83, 84 a 85 tohto
odvolania, žalobca žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o
náhrade škody, a/alebo v časti výroku o povinnosti zaplatiť primerané zadosťučinenie a/alebo v časti

výroku o práve uverejniť rozsudok, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
87. Eventuálne v prípade, ak by odvolací súd potvrdil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o
náhrade škody, žalobca žiada, aby odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku pripustil
dovolanie proti právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu.
88. Eventuálne v prípade, ak by odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku

o povinnosti zaplatiť primerané zadosťučinenie a/alebo v časti výroku o práve uverejniť rozsudok,
žalobca žiada, aby odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku pripustil dovolanie proti
právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu.
89. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia tak, ako budú
vyčíslené do troch (3) dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, a to na účet právneho zástupcu žalobcu.“

K doručenému odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 15.11.2013 (č.l. 774 a nasl.
spisu) v podaní právneho zástupcu, ktorý uviedol, že „Vychádzajúc i z podaného odvolania žalovaného
v nadväznosti na vyjadrenia žalobcu na strane 3, 4 bod 8 odvolania zo dňa 28.10.2013 sa žalovaný
nestotožňuje s konštatovaním žalobcu o preukázaní nekalosúťažného konania zo strany žalovaného,
pričomargumentačnesasuvedenýmnázoromžalovanývysporiadavapodrobnevosvojichvyjadreniach

a podaniach v rámci prvostupňového konania a následne i v rámci podaného odvolania.“ Podľa
žalovaného, „keďže obmedzenia v obchodovaní a voľnej hospodárskej súťaži medzi členskými štátmi sa
vývojom situácie v EU odstránili, považuje žalovaný za nepravdivé tvrdenie okrem právnej argumentácie
prednesenej v rámci odvolania, ako i vyjadrení v prvostupňovom konaní, že žalobca je jediným
dovozcom liečiv, ktoré sú predmetom tohto konania.“ Bolo nespornou skutočnosťou podľa žalovaného,

„že predmetné farmaceutické liečivá môže v rámci voľného trhu dodávať a predávať ktorákoľvek
registrovaná spoločnosť pre distribúciu liečiv v Slovenskej republike (za ktorú je možné považovať
spĺňajúc zákonné požiadavky i spoločnosť FARMAVET s.r.o.) s tým, že dokončenie jednotného
európskeho trhu si vyžiadalo 7 rokov, ktoré prostredníctvom prijatia enormného počtu všeobecne
záväzných právnych predpisov, eliminovali technické, regulačné, právne a administratívne prekážky

brániace skutočnému voľnému trhu a obchodu.“ Žalovaný popieral používanie formúl nelegálneho
dovozu k jeho činnosti, keďže už v histórii svojej podnikateľskej činnosti 22 rokov dováža na Slovensko
rozsiahly sortiment veterinárnych liekov, a to bez závislosti na činnosti spoločnosti Cymedica SK,
spol. s r.o. V základnej právnej námietke považoval žalovaný za nutné odmietnuť snahu žalobcu,
ktorý neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k zodpovednosti za škodu žalovaného voči žalobcovi,

eventuálne i jej výšky, preniesť dôkazné bremeno na protistranu súdneho konania, „poťažmo na
samotný súd.“ Žalovaný sa nestotožnil s vyjadreným názorom žalobcu, že príčinná súvislosť medzi
nekalosúťažným konaním žalovaného a ušlým ziskom na strane žalobcu bola preukázaná na základe
všetkých ustálených a dokázaných okolností prípadu. „Rovnako nie je možné konštatovať, že bolo
ustálené a dokázané, že v rozhodnom období bol žalobca výhradným distribútorom a jediným subjektom

oprávneným uvádzať veterinárne lieky Poulvac IB Primer, AviPro Salmonella vac E a Kefamast DC na
trh v Slovenskej republike a zároveň nie je možné stotožniť sa s konštatovaním žalobcu, že bolo ustálené
a dokázané, že žalobcovi vznikla škoda, ktorá sa prejavila ako ušlý zisk spočívajúci v dramatickom
poklese tržieb žalobcu za predaj vyššie citovaných veterinárnych liekov.“ K uvedeným skutočnostiam,ale i k ďalším, na ktoré poukázal žalobca vo svojom odvolaní, podľa žalovaného, tento sám s poukazom
na § 120 OSP neuniesol dôkazné bremeno, pričom toto, ako sa sám snaží „podsúvať konajúcemu
súdu, nemožno preniesť ako povinnosť na stranu žalovaného, resp. prisvedčiť jeho názoru, že súd

sám má hľadať príčinnú súvislosť pri zodpovednosti za škodu.“ Bolo podľa žalovaného nesporné,
že nositeľom zodpovednosti na preukázanie tvrdení vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi žalobcom
tvrdeným údajným nekalosúťažným konaním žalovaného a žalobcom tvrdenou údajnou škodou je sám
žalobca, a nie žalovaný, a nie naopak, teda nie žalovaný mal dokázať dôvody dramatického poklesu
tržieb žalobcu a pod., ktoré subsumuval pod pojem spôsobená ujma spôsobená škoda, a to najmä v

tej súvislosti, že vyčíslenie výšky škody žalobca zakladal na jeho postavení „výhradného a jediného
distribútora“, a to napriek tomu, že túto skutočnosť v konaní nepreukázal. Žalovaný zdôraznil, že práve
naopak, keďže na trhu farmaceutického priemyslu pôsobí najmenej 50 subjektov, zaoberajúcich sa
distribúciouliečiv,ktorímajúpriestornavoľnomtrhusúperiťvrámcivzájomnejkonkurencie,čomôžemať
rovnako vplyv na hospodárske výsledky ktoréhokoľvek podnikateľského subjektu, pričom vychádzajúc
zo základnej zásady preukázania tvrdenej skutočnosti, nebolo povinnosťou žalovaného dokazovať,

čo viedlo k tvrdenej zhoršenej situácii žalobcu, preto žalovaný len príkladmo uvádzal,
že hospodársky výsledok môže ovplyvniť množstvo faktorov, čo len potvrdzovalo názor žalovaného o
neexistencii príčinnej súvislosti medzi jeho činnosťou a zo strany žalobcu tvrdenou škodou. Vychádzajúc
z ustálenej judikatúry všeobecných súdov, ako i názoru vyjadreného i Ústavným súdom SR, napr.
Nález I. ÚS 177/08-31, je jednou z podstatných okolností pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu

škody aj preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom, pričom vzniknutá škoda musí
byť spôsobená bez pochybností práve vytýkaným konaním žalovaného (tým nie je dotknutý názor
žalovaného, že sa nedopustil nekalosúťažného konania). Samotná škoda ani nekalosúťažné konanie
ešte nezakladá zodpovednosť príslušného subjektu za škodu a tomu zodpovedajúce právo na jej
náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť aj dostatočne preukázaná,

pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka
príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie
má byť preukázané. Vo vzťahu k neustále opakovaným tvrdeniam žalobcu v rámci jeho odvolania o
tvrdenej a preukázanej príčinnej súvislosti založenej na množstve vzájomne súvisiacich a prepojených
okolností prípadu bolo nutné podľa žalovaného uviesť, že sám žalobca si pri svojej argumentácii a

vyčísľovaní údajnej škody pri číselnom zhodnocovaní tržieb porovnateľne za obdobie rokov 2007,
2008 a 2009 (strana 6, 7 odvolania) vzájomne „odporuje, keď konštatuje, že pri oboch prípravkoch
Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella v roku 2007 medziročne vzrástli tržby a v roku 2008 nastal
prepad tržieb žalobcu a v tom vidí príčinnú súvislosť, uvedeným záverom však sám vo svojej žalobe
zo dňa 16.03.2010 uvádza protichodné tvrdenia, že k údajnému nekalosúťažnému konaniu zo strany

žalovaného dochádzalo už od roku 2006 (je bez právneho významu, že žalobca si uplatňuje svoje
nároky až od 03/2008), z čoho sa kontraproduktívne javia tvrdenia žalovaného o preukázaní príčinnej
súvislosti s dopadom na výšku tržieb, keďže údajne sa žalovaný dopúšťal nekalosúťažného konania
už v roku 2007 a žalobcove tržby medziročne vzrastali.“ Žalovaný zdôraznil, že vo vzťahu k dôkazom
a skutočnostiam, na ktoré poukazoval žalobca v rámci svojho odvolania, tieto nespĺňali hypotézu §

205a ods. 1 OSP. I napriek tomu, že dôkazné bremeno k naplneniu hypotézy zodpovednosti za škodu
je na strane žalobcu, k vyvráteniu subjektívnych, nepreukázaných tvrdení žalobcu považoval žalovaný
za potrebné len pre doplnenie celkového obrazu predložiť i vyjadrenie Únie hydinárov Slovenska k
nepriaznivej hospodárskej situácii v chove hydiny, ktorá nijako nesúvisela s podnikateľskou činnosťou
žalobcu. Vakcinácia hydiny podľa SR podľa národného, kontrolného programu nijako nepredurčila

priamy súvis s tržbami žalobcu, pretože každý chovateľ si môže vybrať ľubovoľný distribučný subjekt,
od ktorého vakcínu nakúpi. Pokiaľ žalobca navrhoval pripustiť dovolanie, tak žalovaný mal za to, že
v tejto sporovej veci, najmä v časti výroku o náhrade škody, nebolo možné vidieť otázku zásadného
právneho významu, ktorá samotná by mohla mať relevantný dopad aj na iné prípady, keďže sa týkala a
vychádzala z individuálne daných podmienok na strane žalobcu a žalovaného. „Na základe uvedeného

má žalobca zato, že nie je naplnená hypotéza ust. § 238 ods. 3 O.s.p., ktorá by zakladala výrok o
prípustnosti dovolania.“ Navrhol, „aby Krajský súd v Žiline ako odvolací súd spravodlivo a objektívne o
odvolaniach účastníkov rozhodol.“

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec v medziach podľa § 212 ods. 1

OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP, s verejným vyhlásením rozsudku podľa §
156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu v časti napadnutého výroku,
ktorým okresný súd náhradu škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúceho v
uvádzaní na slovenský trh neregistrovaného prípravku Kefamast DC, registrovaného v Poľsku pod reg.Č. 1043/03 v období od začiatku augusta 2009 do konca novembra 2009 vo výške 9.417,- Eur zamietol,
potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 OSP a v časti výroku o náhrade
škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúceho v nelegálnych paralelných

dovozoch veterinárnych prípravkov Poulvac IB Primer a Salmonella vac E v období od marca 2008
do decembra 2009 vo výške 138.901,52 Eur a výrokoch, ktorými boli žalovanému uložené povinnosti
zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 40.000,- Eur, do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia a uverejniť jedenkrát rozsudok a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca
na trovy žalovaného v časopise Spravodaj komory veterinárov SR vo formáte A5 a zložiť žalobcovi

sumu 166,- Eur ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
a o trovách prvostupňového konania zrušil podľa § 221 ods. 1, písm. f) a h) OSP a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 2 OSP. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté
hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Podľa § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej len „OSP“), odvolací súd

je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

Podľa § 213 ods. 1 OSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvého stupňa
s výnimkami ustanovenými v odsekoch 2 až 7.

Primárne krajský súd uvádza, že príslušnosť Okresného súdu Martin na konanie vo veci, ktorej
predmetom je nárok žalobcu „o zdržanie nekalosúťažného konania, náhradu škody a primerané
zadosťučinenie“ bola určená Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 4 Ndob 20/2013
zo dňa 24. júna 2013, od ktorej príslušnosti sa následne stanovuje potom i príslušnosť Krajského súdu
v Žiline ako súdu odvolacieho.

Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 212 ods. 1 OSP bol posudzovaný napadnutý
rozsudokokresnéhosúduvmedziachtakodvolacíchdôvodovžalobcuobsiahnutýchvpísomnompodaní
zo dňa 28.10.2013 (č.l. 746 a nasl. spisu) ako aj žalovaného obsiahnutých v písomnom podaní zo dňa
06.11 (č.l. 755 a nasl. spisu).

Žalobca v odvolaní poukazoval na dôvody v zmysle § 221 ods. 1 OSP a mal za to, že súd prvého stupňa
nesprávne právne vec posúdil a na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam. Žalovaný v odvolaní uviedol, že odvolanie opiera o „dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a) s
použitím 221 ods. 1 písm. f ), § 205 ods. 2 písm. d), f )O.s.p.“

V súvislosti s týmito odvolacími dôvodmi považuje krajský súd za podstatné poukázať na to, že pri
námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že pod vecou treba rozumieť predmet
konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym posúdením veci treba
rozumieť pochybenie súdu, spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú

právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo
právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Za
skutkové vady je potrebné považovať pochybenia súdu, ktoré spočívajú v tom, že súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Predovšetkým takým
dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j.

porušenie niektorého z § 132-135 OSP. „Odňatím možnosti konať pred súdom sa pritom rozumie postup
súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny
poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu,
namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo

na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, a pod.).“ (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
SR , sp. zn. 6 Cdo 21/2013)

Žalobca v odvolaní namietal celý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým bol nárok žalobcu na náhradu
škody zamietnutý. Nesúhlasil so záverom okresného súdu, ktorý po vykonanom dokazovaní konštatoval

absenciu príčinnej súvislosti medzi ušlým ziskom a nekalosúťažným konaním žalovaného. Žalobca
zdôraznil, že okresný súd, napriek tomu, že žalobca svoj ušlý zisk preukázal predloženým účtovnými
dokladmi, konštatoval, že žalobca nepreukázal, že príčinou zhoršenia hospodárskeho výsledku bolo
nekalosúťažné konanie žalovaného, pretože príčin zhoršenia, podľa okresného súdu, mohlo byť viac,a to nepriaznivá hospodárska situácia, ako aj cenová politika samotného žalobcu a tiež, že nebolo
preukázané, že odberatelia žalobcu by v prípade pozastavenia výroby produktu Kefamast DC pristúpili k
nahradeniu práve produktom Kloxerate. Žalobca zároveň poukázal na obranu žalovaného pred súdom

prvého stupňa, a vyčítal okresnému súdu, že vo svojej argumentácií použil „iné dôvody“ ako žalovaný,
čím podľa žalobcu došlo k porušeniu rovnosti účastníkov konania a zároveň argumentoval i judikatúrou
Ústavného súdu Slovenskej republiky o predvídateľnosti rozhodnutia, a mal za to, že rozhodnutie
okresného súdu v tejto časti je nepresvedčivé, keď sa používajú argumenty ako „príčin mohlo byť viac“,
„nemusel byť spôsobený konaním“. V odvolaní žalobca tiež zdôraznil, že okresný súd „vôbec neuvádza

dôvody, pre ktoré zamietol nárok na náhradu škody vo vzťahu k veterinárnym liekom Poulvac IB Primer
a AviPro Salmonella vac E (hovorí len o prípravku Kefamast DC)“. V rozsahu práve týchto odvolacích
námietok žalobcu a vzhľadom na výrokovú časť napadnutého rozsudku okresného súdu, vo väzbe na
odôvodnenie napadnutého rozsudku, krajský súd musel konštatovať čiastočnú opodstatnenosť týchto
odvolacích námietok, a to v časti žalobcom konštatovanej absencie odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu v rozsahu, týkajúcom sa odôvodnenia vo vzťahu k rozhodnutiu o nároku na náhradu

škody vo forme ušlého zisku pri veterinárnych liečivách Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E.
Krajský súd vzhľadom na konštatovanie absencie odôvodnenia napadnutého rozsudku zodpovedajúcej
odôvodneniu rozhodnutia, ktorým bola žaloba v časti nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku,
teda vo výrokovej časti napadnutého rozsudku „spočívajúceho v nelegálnych paralelných dovozoch
veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a Salmonella vac E v období od marca 2008 do decembra

2009 vo výške 138 901,52 Eur “ podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP zrušil a v zmysle § 221 ods. 2 OSP
vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd potom práve v súvislosti so svojím rozhodnutím v tejto časti uvádza, že je nepochybné,
že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu

povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené
zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale
aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky
z 23. augusta 2001 II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002 II. ÚS 132/02, III. ÚS 17112006 z 5.
apríla 2007). Odvolací súd považuje za potrebné ďalej uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného

vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania
na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky
okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Je na mieste podľa odvolacieho súdu zvýrazniť, že absenciu
postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia, prípadne i dokazovaním v

tomto smere vzhľadom na dvojinštančnosť konania. Podstata princípu dvojinštančnosti spočíva v tom,
že každá významná (predovšetkým právna) otázka konkrétnej veci musí byť predmetom posúdenia
tak súdu prvostupňového, ako i odvolacieho. Porušením zásady dvojinštančnosti konania krajským
súdom by došlo k odňatiu možnosti účastníkov konať pred súdom. Krajský súd považuje za nevyhnutné
uviesť, že pokiaľ došlo k zrušeniu rozsudku okresného súdu v napadnutej časti výroku na náhradu

škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúceho v uvádzaní na slovenský trh
nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov Poulvac IB Primer a Salmonella vac E v
obdobíodmarca2008dodecembra2009vovýške138.901,52Eur,preabsenciuodôvodneniarozsudku
súdu prvého stupňa, tak potom nebol priestor na to, aby preskúmal argumentáciu žalobcu v odvolaní
viažucu sa práve k tomu výroku, napriek jej uvedeniu žalobcom v odvolaní.

Odvolací súd v rovine odvolacích námietok žalobcu, ktoré smerovali do výrokovej v časti rozhodnutia
okresného súdu, ktorým okresný súd zamietol náhradu škody spôsobenej nekalosúťažným konaním
žalovaného- „spočívajúceho v uvádzaní na slovenský trh neregistrovaného prípravku Kefamast DC,
registrovaného v Poľsku pod reg.č. 1043/03 v období od začiatku augusta 2009 do konca novembra

2009 vo výške 9417,- Eur“ uvádza, že odvolacie námietky žalobcu v tejto časti vyhodnotil ako námietky
bez právnej relevancie. Odvolací súd k tejto časti svojho rozhodnutia uvádza, že teda primárne v
tejto časti vyhodnocoval, či tak, ako tvrdil žalobca, došlo zo strany okresného súdu jeho postupom
a následne konštatovaným záverom k porušeniu rovnosti účastníkov konania. Žalobca v odvolaní
namietal, že k porušeniu rovnosti účastníkov konania zo strany okresného súdu malo dôjsť tým, že

okresný súd použil iné argumenty ako samotný žalovaný, pričom poukázal aj na to, že okresný súd
uviedol, že „...príčin majúcich za následok ušlý zisk mohlo byť viac, nepriaznivá hospodárska, cenová
politika žalobcu a tiež nebolo preukázané, že odberatelia žalobcu aj v prípade pozastavenia výroby
Kefamastu DC by pristúpili k nahradeniu práve produktom Kloxerate DC a tiež, že nebolo preukázané,že by to bolo v objeme 70%“ (odvolanie žalobcu čl. 749 spisu). V rozsahu tejto odvolacej námietky
sa odvolací súd oboznámil s odôvodnením napadnutého rozsudku v zodpovedajúcej časti, ako i s
argumentáciou žalobcu, aplikovanou obranou žalovaného pred súdom prvého stupňa, pre vylúčenie

akýchkoľkovek pochybností, odvolací súd zdôrazňuje, že samozrejme so zreteľom na koncentračnú
zásadu upravenú v § 118a OSP, pričom dospel k záveru o neodôvodnosti tejto odvolacej námietky
žalobcu. Východiskom pre závery odvolacieho súdu v tomto smere bola teda najmä použitá obrana
žalovaného v jeho vyjadrení k žalobe zo dňa 25.10.2010 (č.l. 51 spisu a nasl. ), z ktorého vyplývalo,
že „žalobca nepreukázal základné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu, najmä

príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou zo strany žalobcu a konaním žalovaného“, „Pojmy, ktoré
žalobca uvádza, napr. konzervatívny odhad čiastočného nahradenia výrobku..., kalkulácia ušlého zisku
z nerealizovaných predajov, nepreukazujú príčinnú súvislosť medzi hypotetickým porušením povinnosti
na strane žalovaného a vznikom eventuálnej škody na strane žalobcu“, „tvrdenie žalobcu o prepade
predaja výrobku Kefamast DC z dôvodu nelegálneho dovozu a predaja neregistrovaného prípravku
žalovaným žalobca v súlade so zásadou preukázania svojich tvrdení, nepodložil žiadnymi relevantnými

a v súdnom konaní akceptovateľnými dôkazmi, odborné tvrdenia o zastupiteľnosti prípravku Kefamast
DC prípravkom Kloxerate DC, sú rovnako zavádzajúce vzhľadom k tomu, že ide o dva odlišné prípravky
s rozličnými látkami, teda rozličným zložením a inými možnosťami použitia“ a tiež sa odvolacím súdom
poukazuje na zvyšnú časť predmetného vyjadrenia. Je namieste zvýrazniť, že na prvom pojednávaní
podľa obsahu Zápisnice zo dňa 8. apríla 2011 (č.l. 96 spisu a nasl.), pričom odvolací súd zdôrazňuje,

že ani z obsahu odvolacích námietok tak žalobcu, ani žalovaného, nevyplýval opak, bolo zrejmé, že
došlo zo strany súdu prvého stupňa k poučeniu podľa § 118 ods. 1 OSP a v rámci predvolania na
ústne pojednávanie na č.l. 89 spisu došlo i k poučeniu podľa § 118a ods. 1, 2 OSP, pričom doručenky k
predmetnému poučeniu sú na č.l. 90 rub spisu. Na prvom ústnom pojednávaní, žalovaný v rámci obrany
prostredníctvom právnej zástupkyne uviedol okrem iného, „že poškodeniu dobrého mena žalobcu došlo

jeho vlastným konaním, jeho cenovou a obchodnou politikou.“ Žalovaný okrem iného zdôraznil, že
„ohľadom liečiv Kloxerate a Kefamast, ide o úplne rozdielne liečivá obsahujúce rozdielnu účinnú látku, i
keď sa nimi liečia podobné obtiaže.“ Z obsahu žaloby bolo odvolacím súdom zistené, že podľa uvedenia
žalobcu v žalobe v rovine výpočtu straty, túto vypočítal na základe „konzervatívneho odhadu čiastočného
(70%) nahradenia výrobku Kefamast DC výrobkom Kloxerate DC“. Ak okresný súd pri vyhodnotení

dôvodnosti žaloby pri svojom rozhodnutí vychádzal primárne zo skutočnosti vyplývajúcich zo spisu,
ktoré boli odvolacím súdom preskúmavané v rámci odvolacieho prieskumu v rozsahu a z dôvodov
odvolania, samozrejme rešpektujúc zásadu § 118a OSP, ktorej sa zhodne a opakovane dovolávali v
odvolaniach tak žalobca, ako i žalovaný, ktoré skutočnosti potom vyhodnocoval tak jednotlivo ako i
vo vzájomných súvislostiach, tak namietanému postupu okresného súdu nemožno podľa odvolacieho

súdu rozhodne vyčítať porušenie rovnosti účastníkov konania. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza,
že nemožno tiež opomenúť, že odkaz na zlú hospodársku situáciu zo strany žalovaného pred súdom
prvého stupňa v konečnom dôsledku podľa obsahu zápisnice zo dňa 08.04.2011 tiež odznel. Ak teda
žalobca v tejto rovine svojej argumentácie namietal porušenie zásady rovnosti v konaní pred okresným
súdom, považuje krajský súd za dôležité poukázať na to, že zásada rovnosti strán v súdnom procese sa

prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach
rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť
iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu
v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje
záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako

jednéhozurčujúcichústavno-právnychprincípovobčianskehosúdnehoprocesuspočívavtom,ževšetci
účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu,
majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok,
bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie
alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý

z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť
rovnakých „pravidiel hry“, alebo tiež „princíp rovnosti“, sa premieta predovšetkým v ustanoveniach,
upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní,
ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov, je upravená v § 18 OSP.

V rovine uvedenej odvolacej námietky žalobcu, odvolací súd akcentuje, že právo na spravodlivé súdne
konanie teda v sebe zahŕňa princíp rovnosti zbraní (rozhodnutie vo veci Monnel a Morris c. Spojené
kráľovstvo z 2. marca 1987, séria A, č. 115, s. 23, § 62), princíp kontradiktórneho prerokovania veci
(rozhodnutie vo veci Mantovanelli c. Francúzsko z 28. apríla 1991, séria A, č. 211, s. 27, § 67), právo naodôvodnenie súdneho rozhodnutia (rozhodnutie vo veci Van de Hurk c. Holandsko z 30. novembra 1987,
séria A, č. 127-B, s. 35, § 53) a právo byť prítomný na konaní a osobne sa vyjadriť k svojej záležitosti. Z
práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a

dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (rozhodnutie vo veci Kraska c.
Švajčiarskoz29.apríla1993,sériaA,č.254-B,s.49,§30)(IV.ÚS163/08-1215.mája2008).Krajskýsúd
pripomína, že princíp rovnosti zbraní - jedna z čŕt širšieho ponímania spravodlivého procesu - vyžaduje,
aby každá strana mala primeranú možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú
do zjavnej nevýhody voči jej oponentovi (pozri Dombo Beheer B.V. v. Holandsko, rozsudok z 27. októbra

1993, séria A č. 274, str. 19, ods. 33; Ankerl v. Switzerland, rozsudok z 23. októbra 1996, Reports of
Judgments and Decisions 1996-V, str. 1567-68, ods. 38). Aplikujúc všetky uvedené skutočnosti, pokiaľ
ide o zásadu rovnosti účastníkov v konaní a na základe zistení odvolacieho súdu, vyplývajúcich z
obsahu spisového materiálu, krajský súd konštatuje, že nebolo možné podľa tohto odvolacieho súdu z
dôvodov uvádzaných žalobcom v odvolaní konštatovať porušenie rovnosti účastníkov konania v rozsahu
práve tejto odvolacej námietky, keďže okresný súd sa zaoberal námietkami a argumentmi a dôkaznými

návrhmi sporových strán, keďže podľa vyššie uvedených citácií odvolacím súdom rozhodne, nebolo
možné konštatovať opak. V tomto smere je podľa odvolacieho súdu nevyhnutné zvýrazniť, že i v zmysle
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.11.2010, sp.zn. 5 Cdo 218/2010, s ktorým
sa stotožnil, je zrejmé, že „Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i

relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces
nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním
a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na
to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s
jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním
navrhnutýchdôkazovsúdom,prípadnesadožadovaťnímnavrhnutéhospôsobuhodnoteniavykonaných
dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných
predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03)“.

Ak žalobca v odvolaní zároveň argumentoval, že okresný súd „...znovu opomenul veterinárne lieky
Poulvac IB Primer a Avi Pro Salmonella vac E“, tak jednak nebolo podľa odvolacieho súdu možné
konštatovať zhodu ním použitého názvu liečiva a tiež odvolací súd uvádza, že sa už v rovine
veterinárnych liečiv, pokiaľ išlo o tie označené v žalobe v časti nároku na ušlý zisk zaoberal a teda nebol

dôvod, aby ich vyhodnocoval osobitne i v časti, v ktorej bol riešený nárok na náhradu škody vo forme
ušlého zisku, pokiaľ išlo liečivo Kefamast DC, a to o práve v rovine odvolacej námietky žalobcu,
teda v rovine tvrdenej absencie zodpovedajúceho vyhodnotenia okresným súdom.

Za podstatné považuje krajský súd vzhľadom k svojmu rozhodnutiu na tomto mieste uviesť, že na to,

aby bolo možné žiadať náhradu škody z nekalej súťaže, je potrebné, aby boli splnené tieto podmienky
a) protiprávnosť konania - konanie v nekalej súťaži (konanie môže byť komisívne, napr. rozširovanie
zľahčovacích informácií, alebo omisívne, napr. zamlčanie relevantných informácií pri klamlivej reklame;
protiprávne môže konať tak jedna osoba, ako aj viac osôb - § 383 ObchZ: „Ak je na náhradu škody
zaviazaných niekoľko osôb, sú tieto osoby povinné nahradiť škodu spoločne a nerozdielne a medzi

sebou sa vysporiadajú podľa rozsahu svojej zodpovednosti“);
b) vznik škody (majetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch [skutočná škoda], škodou môže byť aj ušlý
zisk alebo „kalkulovaný zisk“);
c) príčinná súvislosť medzi konaním v nekalej súťaži a vznikom škody (t. j., že škoda vznikla
z dôvodu porušenia právnych povinností a toto porušenie bolo hlavnou príčinou vzniku škody, nie

vedľajšou; preukázanie tejto podmienky spôsobuje v rámci sporových konaní najväčšie problémy,
nakoľko preukázanie tejto súvislosti býva nepresné a niekedy aj zavádzajúce);
d) absencia okolností vylučujúcich zodpovednosť za škodu. Škodou sa rozumie majetková ujma
(skutočná škoda, zničenie strata, poškodenie, znehodnotenie veci), ušlý zisk, prípadne náklady
vynaloženénaodstránenievdôsledkuporušeniapovinnostídruhejstrany.Zaušlýziskmožnopovažovať

to, čo poškodený stratil v dôsledku protiprávneho konania, zjednodušene povedané, čo v dôsledku
protiprávneho konania nespôsobilo zväčšenie (rozmnoženie) majetku, hoci by sa to pri predpokladanej
činnosti očakávalo (strata očakávaného prínosu). Ušlý zisk môže byť skutočný (reálne nezväčšenie
majetku), alebo abstraktný (náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku zapodmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká - § 381
ObchZ).Vrámciušléhoziskusahovoríajotzv.zmarenejpríležitosti.Odvolacísúdprimeraneapodporne
poukazuje i na závery, s ktorými sa stotožnil a v zmysle ktorých „Ak má byť podľa žalobcu zaviazaný

žalovaný k náhrade jemu vzniknutej škody, potom, aby žaloba netrpela vadou, musí byť jasne a presne
udaná peňažná suma, ktorú žalobca požaduje a ktorou je súd v konaní i pri rozhodovaní viazaný. Na
určenie výšky škody, ktorá žalobcovi vznikla, nie je totiž potrebná súčinnosť (sudcom vynútená) škodcu.“
Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe, sp.zn. 3 Cmo 186/96. „Stanovenie výšky ušlého zisku nie je
ľubovoľné a musí byť stanovené tak, aby bola zabezpečená pravdepodobná výška blížiaca sa podľa

bežného uvažovania k istote.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 31. 1. 1996, sp.
zn. II. Odon 15/96.)

Krajský súd vo väzbe na prijaté závery v odvolacom konaní tiež zvýrazňuje, že „Procesno-právnym
následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Pod
vyhodnotením dôkazov je treba rozumieť aj zhodnotenie absencie dôkazov (vedúcej k neuneseniu

dôkazného bremena). Ak súd rozhoduje v situácii dôkaznej núdze, dopad, neúspech sa pričíta
účastníkovi, na ktorom leží podľa predpisov hmotného práva dôkazné bremeno, zodpovednosť za
preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Rozsah dôkazného bremena, teda
okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotno-právna norma, ktorá je
na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda

ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.“ (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 78/2010 z 23. mája 2012). Pre odvolací súd bol rozhodujúci nosný
záver okresného súdu, že žalobca v konaní nepreukázal, „že nelegálny dovoz lieku Kefamast DC
žalovaným je príčinou, pre ktorú došlo k zhoršeniu jeho hospodárskeho výsledku. Príčin mohlo byť viac,
a to nepriaznivá hospodárska situácia, cenová politika samotného žalobcu a tiež vonkoncom nebolo

preukázané, že odberatelia žalobcu aj v prípade pozastavenia výroby produktu Kefamast DC by boli
pristúpili k nahradeniu práve Kloxarete DC a tiež nebolo preukázané, žeby to bolo práve v objeme 70%.
Samotný žalobca v žalobe na strane 6 uvádzajú: sa len domnieva, že predaje prípravku Kefamast DC
by boli do významnej miery nahradené prípravkom Kloxerate DC“. Ak okresný súd zároveň zvýraznil,
že pokiaľ ide o náhradu škody, nie je možné vychádzať z domnienky, ale reálne musí dôjsť k vzniku

škody, v danom prípade spočívajúcej v ušlom zisku, v príčinnej súvislosti s nekalosúťažným konaním, čo
podľa okresného súdu preukázané nebolo, tak s týmito závermi sa krajský súd ako s vecne správnymi
stotožnil. Je teda zrejmé, že v tejto časti žalobou uplatneného nároku bol nositeľom dôkaznej povinnosti
žalobca, ktorý však vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, tak podľa záverov okresného súdu a na tieto
potom nadväzujúce i podľa záverov odvolacieho súdu, neuniesol dôkazné bremeno, z ktorých dôvodov

krajskýsúdakosúdodvolacírozsudokokresnéhosúduvtejtočastinapadnutéhovýroku,ktorýmokresný
súd žalobu v časti náhrady škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúceho
v uvádzaní na slovenský trh neregistrovaného prípravku Kefamast DC registrovaného v Poľsku pod
reg. č. 1043/03 v období od začiatku augusta 2009 do konca novembra 2009 vo výške 9.417,- Eur
zamietol, potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne rozhodnutie, pretože mal za

to, že nebol priestor napriek argumentácii žalobcu v odvolaní na odklon od logických záverov súdu
prvého stupňa v tejto rovine. Krajský súd len pre úplnosť pripomína, že „V občianskom súdnom konaní
účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky. Ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá OSP
stanovuje, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastníci konania

teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť,
resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho
nepriaznivého rozhodnutia vo veci“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 6M Cdo
15/2010).

Pokiaľ žalobca v odvolaní žiadal pripustiť dovolanie v prípade potvrdzujúceho rozhodnutia odvolacieho
súdu podľa § 238 OSP s poukazom na argumentáciu v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3 Cdo 119/2002, s ktorým sa krajský súd dôsledne oboznámil, tak krajský súd uvádza,
že nedošlo k pripusteniu dovolania v zmysle návrhu žalobcu vzhľadom k tomu, že nie je zrejmé,
ktorú „doposiaľ nenastolenú alebo v iných súvislostiach prezentovaná a právne riešenú otázku, takým

spôsobom,ktorýjevýznamnýzhľadiskarozhodovacejčinnostisúdovvôbec,t.j.mávšeobecnýdopadna
prípady podobnej povahy“, mal žalobca na mysli, keďže ju nekonkretizoval. V tomto smere len samotná
citácia z predmetného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bola podľa odvolacieho
súdu nedostatočná. Krajský súd zvýrazňuje, že je potrebné poukázať na charakter dovolania akomimoriadneho opravného prostriedku, keď podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4 Obdo
51/2011 zo dňa 29. februára 2012 ...„procesná možnosť odvolacieho súdu založiť prípustnosť dovolania
ani v tomto rámci nesmie viesť k prenášaniu ťažiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací

a odvolací súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup
musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci rozhodnutia“.

Krajský súd k svojmu rozhodnutiu v rovine návrhu žalobcu na pripustenie dovolania, so zvýraznením
štádia konania a závery prijatých v odvolacom konaní ďalej primerane poukazuje aj na Nález Ústavného

súdu SR sp.zn. II. ÚS 348/08, podľa ktorého ...„zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho
poriadku nevyplýva povinnosť odvolacieho súdu vyhovieť požiadavke účastníka konania na pripustenie
mimoriadneho opravného prostriedku proti jeho rozhodnutiu z dôvodu, že ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu. Posúdenie prípustnosti mimoriadneho opravného prostriedku
z uvedeného dôvodu je na úvahe odvolacieho súdu, pričom táto úvaha nemusí byť zdôvodnená,
pretože podľa požiadavky § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku sa v odôvodnení rozsudku

uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé“. Krajský súd uvádza, že v konečnom dôsledku išlo o právne

posúdenie zhodnoteného skutkového stavu, t.j. jednotlivé skutkové otázky boli právne vyhodnotené.
Nepripustenie dovolania odvolacím súdom v tomto štádiu konania sa viaže k výrokovej časti rozsudku
odvolacieho súdu, ktorým potvrdil časť napadnutého výroku rozsudku, ktorým okresný súd náhradu
škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúceho v uvádzaní na slovenský trh
neregistrovaného prípravku Kefamast DC, registrovaného v Poľsku pod reg. Č. 1043/03 v období od

začiatku augusta 2009 do konca novembra 2009 vo výške 9.417,- Eur zamietol. V súvislosti so svojím
rozhodnutím o nepripustení dovolania v tomto štádiu konania a vo väzbe na vyššie uvedené krajský súd
poukazuje na § 238 ods. 3 OSP.

Žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd nesprávne vyhodnotil nárok žalobcu v rovine ním

uplatneného primeraného zadosťučineniu v sume 40.000 Eur, ktorý v rámci prvostupňového konania
bol vyhodnotený ako dôvodný. V rovine tejto odvolacej námietky považuje krajský súd za podstatné
zvýrazniť, že nárok na primerané zadosťučinenie je obsahom § 53 OBZ nárokom, ktorý môže byť
poskytnutý aj v peniazoch. Ide o tzv. satisfakčný nárok, ktorého cieľom je kompenzácia nemajetkovej
ujmy z dôvodu nekalosúťažného konania. Za sankčný nárok ho vyhlásil i Najvyšší súd Českej republiky

vo svojom rozhodnutí, na ktorý krajský súd len primerane a podporne z eurokonformného prístupu
poukazuje a v zmysle ktorého „Nemožno neuznať, že peňažná satisfakcia má takisto sankčnú povahu,
nakoľko zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre rušiteľa tiež finančnú ujmu, nielen ujmu morálnu,
ktorá má vyrovnať porušenú rovnováhu v postavení rušiteľa a postihnutej osoby. Táto sankčná stránka
hrá pri poskytovaní zadosťučinenia vedľajšiu, podružnú úlohu, pretože rozhodujúca je nemateriálna

stránka satisfakcie.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18. 9. 2001, sp.zn.
29 Odo 652/2001). Primerané zadosťučinenie (v peňažnej forme) možno prirovnať k pokute, ktorá
priamo zasahuje majetok rušiteľa. Nemožno si ju však zamieňať s náhradou škody. Pokým primerané
zadosťučinenie nahrádza nemajetkovú ujmu, náhrada škody nahrádza ujmu majetkovú (reálne
zmenšenie majetku poškodeného, ušlý zisk a pod.). K pojmu „ujma“ sa viaže i rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky: „ujma (hroziaca, alebo skutočne existujúca) v zanedbateľnom rozsahu vlastne
ujmou nie je“. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 32 Cdo 139/2008), v ktorom
najvyšší súd zdôraznil, že je odôvodnenie najmä na rétorických schopnostiach žalobcu. Z hľadiska
rozsahu primeraného zadosťučinenia sa vychádza z rozsahu a formy spôsobenej nemateriálnej ujmy
tak, aby sa naplnil význam pojmu „primeranosť“. Uvedenú skutočnosť približuje rozhodnutie Najvyššieho

súdu Českej republiky: „Primeranosť zadosťučinenia, ktorú predstavuje tiež primeranosť výšky peňažnej
formy zadosťučinenia, je nevyhnutné posudzovať v závislosti na konkrétnych podmienkach každého
jednotlivého prípadu... Primeranosť výšky peňažného zadosťučinenia musí byť posudzovaná tak z
objektívnych, ako aj zo subjektívnych hľadísk. Objektívnymi kritériami sú najmä: závažnosť a intenzita
nesúťažnéhokonania,dosahtohtokonania(akúveľkúoblasťtrhuzasiahlo),vplyvtohtokonanianapočet

konkurentov v odbore, hodnota goodwillu postihnutého, úroveň obratu v danom okruhu obchodov aj
výška obratu v celom rozsahu podnikania toho, kto sa dopustil nekalosúťažného konania. Medzi kritériá
subjektívneho charakteru patrí najmä: okolnosť, či ten, kto sa nekalosúťažného konania dopustil, si bol
tohto konania vedomý, prípadne si mohol a mal byť tohto konania vedomý, ďalej motív tohto konania,okolnosť,akoten,ktosakonaniadopustil,reagovalnaupozorneniaapožiadavkypostihnutého,prípadne
či naopak postihnutý dával najavo nezáujem o nekalosúťažné konanie druhého subjektu.“ (Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 1 Odon 45/97-137. Podľa HAJN, P. Soutěžní chování a

právo proti nekalé soutěži. Brno: Masarykova univerzita, 2000, s. 244.) Ako vyplýva z § 53 OBZ,
primerané zadosťučinenie môže byť poskytnuté v peniazoch, ako aj v inej forme. Peňažná forma
primeraného zadosťučinenia nastupuje po vyčerpaní možnosti nepeňažnej satisfakcie: „K tomu, aby
súd mohol konaním nekalej súťaže príslušnému účastníkovi priznať právo na primerané zadosťučinenie
v peniazoch, musí byť v konaní preukázané, že tento účastník utrpel v súvislosti s konaním nekalej

súťaže nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu alebo takého druhu, že nestačí vyrovnanie primeraným
zadosťučinením v nepeňažnej forme. Až potom možno hodnotiť, aká suma, požadovaná na zaplatenie
ako zadosťučinenie, je primeraná na vyrovnanie vzniknutej nemateriálnej ujmy.“ Rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 15.6.2005, sp.zn. 32 Odo 1318/2004. Je teda nepochybné, že súd zváži, či
k nemajetkovej ujme došlo, ak áno, zváži výšku navrhovaného primeraného (spravodlivého) finančného
zadosťučinenia. Súd je viazaný výškou náhrady v žalobnom petite len v prípade maximálnej výšky

náhrady.

V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovaného považuje krajský súd za podstatné uviesť,
že okresným súdom priznané primerané zadosťučinenie bolo žalobcovi priznané v dôsledku
nekalosúťažného konania žalovaného, ktorým došlo k ohrozeniu a zhoršeniu postavenia žalobcu na

trhu s veterinárnymi liečivami, pričom okresný súd uviedol, že „Pri rozhodovaní o jej výške súd vzal
do úvahy rozsah a intenzitu nekalosúťažného konania v pomere k zisku žalovaného“. Žalovaný v
odvolaní namietal, že žalobca „svoje tvrdenia o postavení výhradného a jediného distribútora v konaní
nepreukázal, a preto mu nemohla byť spôsobená ani ujma povahou nemajetková, pričom v tejto
otázke tvrdenia ani dôkazy neprodukoval.“ Vzhľadom na uvedenú námietku žalovaného bolo podľa

odvolacieho súdu nevyhnutné primárne vyhodnotiť, či konanie žalovaného, ktoré okresný súd vyhodnotil
ako nekalosúťažné konanie, skutočne nekalosúťažným konaním bolo a či takýmto konaním došlo k
zhoršeniu postavenia žalobcu na trhu s veterinárnymi liečivami. Okresný súd na základe vykonaného
dokazovania ustálil, „že nekalosúťažným konaním žalovaného došlo k ohrozeniu a zhoršeniu postavenia
žalovaného na trhu s veterinárnymi liečivami“. Žalovaný v odvolaní namietal, že žalobca nepreukázal

„svoje postavenie výhradného a jediného distribútora v konaní“. Vzhľadom na túto námietku a za
aplikácie § 118a OSP krajský súd konštatuje, že takto formulovanú obranu žalovaného nie je možné
stotožniť s jeho obranou pred súdom prvého stupňa. Z relevantného obsahu spisového materiálu, a
teda primárne z prvého vyjadrenia žalovaného v podaní zo dňa 25.10.2010 (č.l. 51 spisu a nasl.)
takáto rozsahovo zhodná obrana žalovaného rozhodne nevyplýva, pretože z uvedeného vyjadrenia

bolo zrejmé, že žalovaný sa v ňom vyjadroval k veterinárnemu liečivu Kefamast DC intramam.susp.
a..u.v. a okrem iného uviedol „V oblasti veľkodistribúcie veterinárnych liekov nie sú žalobca a žalovaný
priamymi súťažiteľmi na trhu v SR, pretože tak ako konštatuje sám žalobca je jediným distribútorom
veterinárneho lieku Kefamast DC intramam.susp.a.u.v.“ (č.l. 52 spisu). Na prvom pojednávaní po
poučení podľa § 118a OSP, žalovaný spochybnil oprávnenie žalobcu na distribúciu, avšak z obsahu

výpovede bolo zrejmé, že len pokiaľ išlo o veterinárne liečivo Kefamast DC, keď uviedol „Tiež chcem
uviesťpoukázaťnazásadnúvec,žežalobcapracoval,resp.uvádzalnatrhliečivonazákladeneplatného
povolenia. Pokiaľ ide o registráciu pre Pharm Andreu P., tak pod registrovým číslom 96048/07-S toto
v čase podania žaloby, v čase distribúcie liekov aj dnes je neplatné“ (č.l. 98 spisu). Krajský súd
akcentuje v rovine vyhodnotenia účinkov a aplikácie § 118a OSP, že vzhľadom na skutočnosť, že

sám právny zástupca žalobcu na prvom pojednávaní okresného súdu dňa 8.4.2011 doložil priamo
na pojednávaní rozsiahle podanie označené ako Vyjadrenie žalobcu a doplnenie žaloby, ktoré bolo
žalovanému doručené až na pojednávaní a ktoré sa nachádza v spise na čl. 98 až 102 spisu, z
ktorého dôvodu, a to najmä v rovine spravodlivosti a zachovania rovnosti účastníkov konania, ktorú
už krajský súd v tomto rozhodnutí dôsledne objasnil, mal odvolací súd za to, že bolo potrebné, aby

sa účinky zásady § 118a OSP nevzťahovali na prvé pojednávanie, ale aby sa jej účinky vzťahovali
až na následné štádium, teda po vyjadreniach, a to pri žalovanom až po vyjadrení na č.l. 158 spisu,
ktoré bolo doručené okresnému súdu dňa 17.05.2011, v opačnom prípade by sa žalobca dostal do
výhodnejšieho postavenia ako žalovaný. Na dotvrdenie správnosti postupu odvolacieho sa primerane
a podporne poukazuje na závery, s ktorými sa krajský súd stotožnil a v zmysle ktorých ...„dospel

ústavný súd k názoru, že v okolnostiach daného prípadu došlo striktnou aplikáciou koncentračnej
zásady vyplývajúcej z § 118a OSP [t.j. že v sporoch vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom a
reštrukturalizáciou sú účastníci povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy
na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak nebolisplnené podmienky na vykonanie prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2), pretože
na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd neprihliada] ako zo strany okresného
súdu, tak aj zo strany krajského súdu k popretiu jej zmyslu. Interpretácia tejto zásady oboma súdmi

má znaky prílišného právneho formalizmu, ktorý odporuje materiálnemu chápaniu princípu právneho
štátu a v danom spore neplní žiadnu rozumnú funkciu. Uvedená zásada bola do právneho poriadku
Slovenskej republiky zavedená na účely zrýchlenia a zefektívnenia priebehu taxatívne vymedzených
typov súdnych konaní s cieľom zabránenia ich neprimeranému trvaniu pri rešpektovaní základného
práva účastníkov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Aj

pri aplikácii tejto zásady je však nutné vychádzať z § 125 OSP, podľa ktorého ako dôkaz môžu slúžiť
všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy
a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov; pokiaľ
nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd; ako aj z § 121 OSP, podľa ktorého netreba
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy
uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré

boli uverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Povinnosť účastníka označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení si nemožno zamieňať s povinnosťou
predložiť dôkazy, pretože už z dikcie ustanovenia § 118a ods. 1 prvej vety OSP je zrejmé, že môže ísť aj
o dôkazy, ktoré sa v dispozičnej sfére účastníka reálne nenachádzajú. V takom prípade je úlohou súdu,
aby na základe označenia (popisu) dôkazu účastníkom, ktorý vyhlásil, že ním nedisponuje, vyhodnotil

relevanciu a opodstatnenosť tohto dôkazu na zistenie skutkového stavu a následné rozhodnutie o merite
veci tak, že ho buď v určitom časovom horizonte vykoná, alebo jasne vysloví, že takýto dôkaz nie je
pre jeho rozhodnutie vo veci samej potrebný.“ Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III.
ÚS 164/2013-48 z 2.10.2013. Avšak i za tohto prístupu odvolacieho súdu, dostatočne odôvodneného,
nebolo možné stotožniť túto námietku žalovaného v celom jej rozsahu s obranou uplatnenou žalovaným

v tomto vyjadrení zo dňa 13.05.2011(č.l. 158 spisu). Ak teda za uvedenej aplikácie § 118a OSP nebolo
relevantne žalovaným namietané pred súdom prvého stupňa v rozhodnom štádiu konania, tak ako tomu
bolo pri liečive Kefamast DC, i pri zvyšných dvoch liečivách Poulvac IB Primer a Salmonella vac E,
v dôsledku ktorého okresný súd osobitne nevyhodnocoval oprávnenie žalobcu v rovine žalovaným v
odvolaní namietaného statusu „výhradného a jediného distribútora“ (č.l. 759 spisu), tak takému postupu

nie je možné podľa odvolacieho súdu nič vyčítať, pretože bolo na žalovanom, akým spôsobom naplní
svoju povinnosť tvrdenia a následné dôkaznú povinnosť. Tak isto odvolací súd vyhodnotil i odvolaciu
námietku žalovaného „pričom eventuálne porušenie pri každom jednotlivom dovoze mohol spôsobiť
iné právne dôsledky, a to vzhľadom na variabilitu trhu s veterinárnymi prípravkami“ (č.l. 759 spisu),
ktorú nebolo možné podľa odvolacieho súdu stotožniť s obranou žalovaného pred súdom prvého

stupňa. Podľa zistení odvolacieho súdu teda obrana žalovaného v rovine tejto odvolacej námietky
bola stotožnená s obranou žalovaného uplatnenou pred súdom prvého stupňa na prvom pojednávaní
dňa 08.04.2011 podľa obsahu zápisnice spísanej okresným súdom na č.l. 96 spisu a nasl., keďže
žalovaný uviedol, že „Tiež chcem uviesť poukázať na zásadnú vec, že žalobca pracoval, resp. uvádzal
na trh liečivo na základe neplatného povolenia. Pokiaľ ide o registráciu pre Pharm Andreu P., tak

pod registrovým číslom 96048/07-S toto v čase podania žaloby, v čase distribúcie liekov aj dnes je
neplatné“. Vykonané dokazovanie okresného súdu by mohlo indikovať smer dokazovania okresného
súdu i v tejto rovine odvolacej námietky žalovaného, ak okresný súd v rámci vykonaného dokazovania
okrem iného vypočul ako svedkyňu Pharm Dr. Andreu P., svedka Ing. M. S., pracovníka Ústavu štátnej
kontroly biopreparátov a liečív Nitra, listinnými dôkazmi rozhodnutím „ŠKVBL Nitra zo dňa 4.9.2007

o registrácií hromadne vyrábaného veterinárneho lieku Kefamast DC, pričom držiteľom rozhodnutia
o registrácií je Pharm.Dr.Andrea P. s tým, že rozhodnutie je platné jeden rok. Táto registrácia bola
dňa 10.5.2011 predĺžená do 24.9.2012.“ Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu však
nevyplýva vyhodnotenie tejto, podľa odvolacieho súdu, primárnej skutočnosti, pre ďalšie vyhodnotenie
(ne) dôvodnosti nároku žalobcu na primerané zadosťučinenie, avšak treba zvýrazniť, že len pokiaľ ide

o veterinárne liečivo Kefamast DC. Z uvedených dôvodov, podľa odvolacieho súdu, nebol priestor pre
iný postup len pre zrušenie rozsudku okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol o nároku
žalobcu a priznal mu primerané zadosťučinenie 40.000,- Eur v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP, a
to s ohľadom na vymedzenie tohto nároku žalobcom a aplikovanej obrany žalovaného, keďže záver
okresného súdu v tomto smere bez vyhodnotenia rozhodujúcich skutočností bol podľa odvolacieho súdu

predčasný, preto došlo k vráteniu veci okresnému súdu v tejto časti podľa § 221 ods. 2 OSP. V ďalšom
konaní okresný súd dôsledne vyhodnotí obranu žalovaného (včítane použitej v odvolaní) vo väzbe na
argumentáciu žalobcu s dôrazom na zásadu vyplývajúcu z § 118a OSP.Odvolaním žalovaný napadol i výroku rozsudku okresného súdu, ktorými bolo rozhodnuté o priznaní
práva žalobcovi uverejniť jedenkrát rozsudok, a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca
na trovy žalovaného v časopise Spravodaj komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A 5, o povinnosti

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 166,- Eur ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. V rovine týchto odvolacích námietok žalovaného odvolací súd
vo všeobecnosti uvádza, že Obchodný zákonník upravuje takýto nárok žalobcu, o ktorom rozhodoval
okresný súd osobitne mimo nárokov uvedených v § 53 OBZ. Cieľom tohto osobitného nároku je
umožnenie súdu priznať právo úspešnej strane na zverejnenie rozsudku na náklady neúspešného

účastníka. Tento cieľ je upravený v § 55 ods. 2 OBZ, v zmysle ktorého „Súd môže účastníkovi,
ktorého návrhu sa vyhovelo, priznať v rozsudku právo uverejniť rozsudok na trovy účastníka, ktorý v
spore neuspel, a podľa okolností určiť aj rozsah, formu a spôsob uverejnenia.“ Zverejnenie rozsudku
predstavuje pre neúspešnú stranu bez pochýb sankciu (napr. Rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe,
sp.zn. 3 Cmo 289/96 „Vo všeobecnosti povedané, zverejnenie rozhodnutia má bez námietok význam
sankcie, ktorý s odstupom času môže prispieť k urovnaniu tých vzťahov, ktoré boli predmetom sporu, a

zároveň prináša aj určitú satisfakciu pre úspešnú stranu. Má zároveň aj význam výchovný.“, a to nielen
vo forme výdavkov na zverejnenie, ale v prípade preukázania nekalosúťažného konania pokrivenie
vlastnej povesti. Pre úspešnú stranu je to určitá forma satisfakcie porovnateľná napríklad s primeraným
zadosťučinením v nepeňažnej forme, ktorej cieľom je určitá forma nápravy dôsledkov protiprávneho
konania prostredníctvom informovania verejnosti o skutočnom stave veci. Zverejnenie zároveň prispieva

k výchove a prevencii ostatných účastníkov hospodárskej súťaže. Na uverejnenie rozsudku nie je
právny nárok, je plne na zvážení súdu, či je to vhodné, spravodlivé a účelné. Vzhľadom na výsledky
doterajšieho konania, keď o zverejnenie rozsudku žiadal žalobca, avšak v tomto štádiu konania odvolací
súd akcentuje, že nie je možné vyhodnotiť úspešnosť niektorého z účastníkov konania, pričom je
nepochybné, že takéto rozhodnutie je závislé práve na výsledku od konania vo veci samej, z ktorého

dôvodu potom došlo k zrušeniu týchto závislých výrokoch v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) OSP z dôvodu
ich predčasnosti v tomto štádiu konania a vráteniu veci okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221
ods. 2 OSP, pričom je zrejmé, že rozhodnutie v týchto častiach žalobou uplatneného nároku žalobcu
bude závislé od konečného rozhodnutia vo veci samej.

Krajský vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu považuje za podstatné poukázať na to, že „Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie
rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní
skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované

základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre
ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje
súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia.
Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno

posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý
argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,
§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája

1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV.
ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012). Odvolací súd zdôrazňuje, vzhľadom na skutočnosť, že správnosť
svojich záverov dotvrdzoval poukazom primerane a podporne na rozhodnutia súdov vyššieho stupňa,
že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva
pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné akcentovať, že obsahom princípu

právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III.
ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov
verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom
sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k

orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o
tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne
a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú vprávnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich
v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené
v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere

v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

Z doplneného dokazovania vyvodené zistenia okresný súd v rozsahu výrokovej časti tohto rozsudku
odvolacieho súdu, a to v časti nároku žalobcu na náhradu škody spôsobenej nekalosúťažným konaním

žalovanéhospočívajúcehovuvádzanínaslovenskýtrhnelegálnychparalelnýchdovozochveterinárnych
prípravkov Poulvac IB Primer a Salmonella vac E v období od marca 2008 do decembra 2009 vo výške
138.901,52 Eur a vo výrokoch o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo
výške 40.000,- Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, o priznaní práva žalobcovi uverejniť jedenkrát
rozsudok, a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca na trovy žalovaného v časopise
Spravodaj komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A 5, o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi

sumu 166,- Eur ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku, do troch dní od právoplatnosti rozsudku
avovýrokuotrováchkonaniaopätovneskutkovoaprávnevyhodnotívovzťahukžalobcomuplatnenému
nároku,vintenciáchvyššieuvedenýchzáverovodvolaciehosúduvecopätovneprejedná,zadodržania§
118ods.2OSP,§118aaopätovnevovecirozhodne;pripísomnomvyhotovenírozhodnutiazadodržania
všetkých náležitostí podľa § 157 ods. 2 OSP. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne

odlišnej, zásadnej zmene skutkového stavu a právneho stavu vo veci, okresný súd bude vychádzať z
uvedených konkretizovaných záverov krajského súdu uvedených v tomto rozsudku.

Odvolací súd pripomína, že dôkazné bremeno vo vzťahu k uplatnenému nároku spočíva na žalobcovi,
vo vzťahu k obrane voči uplatneným nárokom (žalobe) spočíva na žalovanom.

Podľa § 226 OSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 OSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

O náhrade trov konania tak rozhodne okresný súd v novom rozhodnutí vo veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).