Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/352/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213226205
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4213226205.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcu: Ing. X. T., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko A. XXX, za účasti intervenientov na strane žalobcu: 1. BALSEED, spol. s r.o., so sídlom Balvany
214, 946 01 Kameničná, IČO: 31 432 603, 2. PAMALA, s.r.o., so sídlom Balvany 214, 946 01 Kameničná,
IČO: 45 439 125, žalobca a obaja intervenienti zastúpení: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom
Klincova 35, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, so
sídlom Jána Hollého 10, 917 01 Trnava, IČO: 00 419 702, zastúpenému: JUDr. Marian Janota, advokát
so sídlom Čajakova 28, 831 01 Bratislava, o určenie, že nájomný vzťah trvá, o odvolaní žalobcu proti

rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 13. apríla 2016 č.k. 14C/88/2013-537, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vo vyššie uvedenej veci sa žalobca, po pripustení zmeny žaloby, domáhal určenia, že nájomný vzťah
založený zmluvou o nájme č. 2679/08 zo dňa 19.09.2008 v znení dodatku č. 1 k nájomnej zmluve č.
2681/b/08 zo dňa 28.11.2008 nezanikol ku dňu 02.11.2013 a stále trvá. Súd prvej inštancie vo veci
prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 3. septembra 2014 č.k. 14C/88/2013-433, ktorým žalobu zamietol.

Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia v sume 419,34 eura.
Žalobca napadol predmetné rozhodnutie odvolaním. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 28. októbra
2015 č.k. 25Co/45/2015-498 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Konštatoval, že súd prvej inštancie bez uvedenia konkrétneho dôvodu neakceptoval žiadosť
právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania, vec prejednal a zároveň meritórne rozhodol v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. Tým zasiahol do základného práva žalobcu, aby sa
jeho vec verejne prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom, čím bola

žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP.

2. Súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorým žalobu zamietol.
Zároveň rozhodol, že o trovách konania rozhodne osobitným uznesením do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 80 písm. c) OSP. Skúmal, či žalobca má naliehavý
právnyzáujemnaurčení,ženájomnývzťahzaloženýnájomnouzmluvouč.2679/08zodňa19.09.2008v
znení dodatku č. 1 k nájomnej zmluve č. 2681/b/08 zo dňa 28.11.2008 ku dňu 2.11.2013 nezanikol a trvá.

Dospel k záveru, že týmto žalobným návrhom nedôjde k vyriešeniu všetkých sporných otázok vo vzťahu
stránsporu,najmänedôjdekodstráneniu neistoty,čipokračujeichpôvodnývzťahazaakýchpodmienok
vo vzťahu k výške nájomného za obdobie od 01.10.2013. Poukázal na to, že na základe dojednania
zmluvných strán bolo nájomné dohodnuté len za obdobie od 01.10.2008 do 01.10.2013 a dojednanieo výške nájomného za obdobie od 01.10.2013 do 01.10.2018 bolo ponechané na dohodu zmluvných
strán iniciovanú žalovaným pod následkom zániku zmluvy. Nakoľko dojednanie o výške nájomného je
podstatnou náležitosťou nájomnej zmluvy vyhovením žalobne by výška nájomného zostala sporná a

vyvolala ďalší súdny spor. Rovnako ďalšie súdne spory by vyvolala skutočnosť, že žalovaný predmet
nájmu prenajal tretím osobám, ktoré prenajaté pozemky užívajú. Vyhovenie žalobe by nespôsobilo
neplatnosť týchto právnych úkonom žalovaného a nastal by stav, že by totožnú nehnuteľnosť mali v
rovnakom čase nájme dva odlišné subjekty. Konštatoval, že žalobcu zaťažovala povinnosť osvedčiť
svoj naliehavý právny záujem na konkrétnom určení, povinnosť poukázať na určité skutkové okolnosti

prejednávanej veci vedúce k sporu a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ako aj povinnosť vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento
spor vyrieši a odstráni neistotu vzťahu strán sporu alebo vytvorí pevný základ pre jeho usporiadanie.
Uzavrel, že žalobca naliehavý právny záujem na požadovanom určení nepreukázal, preto považoval
žalobu za nedôvodnú. Vzhľadom na uvedený záver zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania
výsluchom zamestnanca Ministerstva kultúry SR JUDr. P. P., neskôr F.. X. ohľadom právnej subjektivity

nábožnej fundácie FESIB, výsluchom JCLic. J. B. a F. B., ako aj vyžiadaním si registratúrneho poriadku
žalovaného, ako nadbytočný a bez významný. J. o trovách konania v zmysle § 151 ods. 3 OSP ponechal
na osobitné uznesenie, ktorým o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

3. Žalobca a obaja intervenienti na jeho strane podali v zákonnej lehote odvolanie a žiadali, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne
zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Dôvodili, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1 písm. h) OSP, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy a na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Tvrdili, že názor súdu prvej inštancie,
podľa ktorého podaná žaloba je nedôvodná pre absenciu naliehavého právneho záujmu na strane
žalobcu, je rozporný s právnou úpravou a s reálnym stavom veci. K tomu opísali skutkové okolnosti, za

ktorých žalobca rokoval s G. a so žalovaným o uzatvorení dodatku k nájomnej zmluve a uviedli rozsiahlu
argumentáciu, prečo naliehavý právny záujem na strane žalobcu je daný. Poukázali na osobitnú právnu
úpravu nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely a tvrdili, že postupom G. došlo k prehliadnutiu ust.
§ 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. Jednak nebol dôvod na skončenie nájmu, a jednak nebol rok pred
uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý písomne vyzvaný na vrátenie pozemkov po skončení

nájmu. Preto sa zmluva o nájme obnovila na určitý čas podľa § 8 zákona o nájme. Nebola dodržaná
zásada, podľa ktorej vypovedať zmluvu o nájme pozemku na poľnohospodárske účely je možné len
k 1.11. kalendárneho roka. Preto je dohoda v článku VIII. bod. 8.7. zmluvy neplatná podľa § 37 a 39
Občianskehozákonníka.Poukázali naustanovenie§676ods. 2Občianskehozákonníka,podľaktorého
tiež došlo k obnoveniu nájmu, nakoľko žalovaný žalobu o vypratanie, ktorú podal na Okresnom súd

Komárno (sp.zn. 15C/431/2013) vzal späť a konanie bolo zastavené. Namietali, že súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, z ktorého dôvodu došlo k ich diskriminácii, ako účastníkov občianskeho
súdneho konania. V konaní došlo k porušeniu prejednacej zásady, keď žalobca pri nahliadnutí do
spisu zistil, sa v ňom nachádza znalecký posudok, ktorý si nechalo vypracovať T. A., pričom sa nedalo
zistiť akým spôsobom sa táto listina stala súčasťou súdneho spisu. Namietali tiež nepresvedčivosť a

zmätočnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, z ktorého nevyplýva akými úvahami sa súd prvej
inštancie spravoval, ako tieto úvahy súd subsumoval pod ustanovenia zákona a ako tieto ustanovenia
aplikoval na prejednávaný prípad. Pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
žiadali, aby odvolací súd pripustil dovolanie a formulovali štyri dovolacie otázky.

4. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomne. Poukázal na skutočnosť, že zmluvný vzťah zanikol na
základe skutočnosti vyplývajúcej z dojednaných podmienok. Mal zato, že súd prvej inštancie vykonal
široké dokazovanie, zaoberal sa každým návrhom sporných strán, najmä výpoveďami strán sporu, a
na základe takto vykonaného dokazovania vyhlásil rozsudok. Uviedol že so závermi a zdôvodnením
napadnutého rozsudku sa stotožňuje a žiadal, aby ho odvolací súd potvrdil. Žiadal, aby bolo rozhodnuté

o trovách odvolacieho konania. V podaní zo dňa 25.05.2016 predložil rozsudok Krajského súdu Trnava
10Co/208/2017-127. V následnom podaní zo dňa 01.08.2016 poukázal na podmienku pokračovania
zmluvy, ktorou bola dohoda o výške ceny za nájom. Písomne aj verbálne žiadal, aby sa žalobca vyjadril
k cene nájmu. Zo strany žalobcu nedošlo k akceptácii navrhnutej ceny nájmu a svoj prejav vôle ourčení výšky ceny prejavil zaplatením nájmu v pôvodnej výške. S tým nesúhlasil a obratom sumu vrátil
žalobcovi. Upozornil, že zmluva nezanikla výpoveďou, ale na základe právnej skutočnosti zakotvenej
v zmluve.

5. Žalobca a intervenienti na jeho strane vo svojom vyjadrení zo dňa 11.07.2016 poukázali na právne
postavenie intervenientov, s ktorými v súlade s nájomnou zmluvou žalobca uzatvoril zmluvy o podnájme.
Intervenienti na predmetných pozemkoch vykonávali poľnohospodársku činnosť, ktorej výsledky si
prisvojiliosoby,sktorýmižalovanýuzatvorilďalšienájomnézmluvy.Ztohtodôvoduvstúpilidokonaniaza

účelom ochrany svojich záujmov. Tvrdili, že žalovaný nevykonal žiadny úkon predpokladaným nájomnou
zmluvou, úkon vykonal G.torý od žalobcu požadoval nájomné o 52,32 % vyššie, ako bolo pôvodne
dojednané nájomné. Poukázali na to, že dodatok k nájomnej zmluve žalobcovi predložený nebol. Až
následne sa žalovaný začal vyjadrovať a tvrdil, že dňa 02.11.2013 nájom zanikol. Tvrdili, že G. nemá
spôsobilosť mať práva a povinnosti, nakoľko sa nejedná o právnickú osobu.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu a
intervenientmi v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), vec prejednal
na nariadenom pojednávaní a po zopakovaní dokazovania (§ 383 a 384 CSP) dospel k záveru, že
odvolanie nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako

vecne správny potvrdil.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9.Civilnýsporovýporiadok,ktorýbolprijatýzákonomč.160/2015Z.z. anadobudolúčinnosť01.07.2016,
vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania, teda aj na
tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

11. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

12. V danej veci sa žalobca, po pripustení zmeny žaloby, domáhal určenia, že nájomný vzťah založený
zmluvou o nájme č. 2679/08 zo dňa 19.09.2008 v znení dodatku č. 1 k nájomnej zmluve č. 2681/b/08 zo

dňa 28.11.2008 nezanikol ku dňu 02.11.2013 a stále trvá. V žalobe tvrdil, že žalovaný realizoval úkony,
ktorými mu znemožnil užívanie nehnuteľností, čo zdôvodnil tým, že nájom podľa zmluvy č. 2679/08
zanikol dňom 02.11.2013. Žalovaný ho vyzval na vypratanie nehnuteľností, ktoré mali prevziať ďalší
nájomcovia. Považoval tento postup žalovaného za poškodzujúci jeho práva a práva podnájomníkov.
Poukázal na uzatvorenú nájomnú zmluvu v znení dodatku č. 1, a na navrhovanú úpravu nájomného

navýšeného o 52,32 %, ktorej neprijatie malo byť sankcionované ukončením zmluvného vzťahu. Tvrdil,
že neodmietol vo veci jednať a dosiahnuť dohodu. Domáhal sa len predloženia dodatku k nájomnej
zmluvevpísomnejforme.Tvrdil,žežalovanýjehoprávaspochybňuje,pretománaliehavýprávnyzáujem
na požadovanom určení, lebo bez neho je jeho postavenie neisté.

13.Súdprvejinštanciepovykonanomdokazovaníuzavrel,žežalobcanemánaliehavýprávnyzáujemna
požadovanom určení. Dospel k záveru, že vyhovením žalobe, nedôjde k vyriešeniu všetkých sporných
otázok vo vzťahu strán sporu, najmä nedôjde k odstráneniu neistoty, či pokračuje ich pôvodný vzťah a
za akých podmienok najmä vo vzťahu k výške nájomného za obdobie od 01.10.2013. Pokiaľ by výškanájomného zostala sporná, vyvolalo by to ďalší súdny spor. Vyhovenie žalobe by nespôsobilo neplatnosť
právnych úkonom žalovaného, ktorými predmetné nehnuteľnosti prenajal ďalším subjektom a nastal by
stav, že by totožnú nehnuteľnosť mali v rovnakom čase nájme dva odlišné subjekty. Odvolací súd sa s

uvedenými závermisúduprvejinštancienestotožňuje. Zhľadiskadanostinaliehavéhoprávnehozáujmu
je totiž rozhodujúce, či existujú iné právne prostriedky na odstránenie ohrozenia žalobcovho právneho
postavenie. Za skutkových okolností, z ktorých vyplýva, že medzi stranami sporu existuje aktuálny stav
objektívnej právnej neistoty spôsobený tým, že bolo a zostáva sporné, či pokračuje pôvodný zmluvný
vzťah, je daný naliehavý právny záujem na podaní kladnej určovacej žaloby na určenie, že nájomný

vzťah založený zmluvou o nájme nezanikol ku dňu 02.11.2013 a stále trvá. Navyše odôvodnenie
napadnutého rozsudku si vzájomne odporuje, keď súd prvej inštancie na jednej strane konštatuje, že
nájomný vzťah bol ukončený a následne uvádza, že nájomný vzťah žalobcu nezanikol k 02.11.2013 a
tento trvá.

14. Podľa § 36 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vznik, zmenu alebo zánik práva či povinnosti možno

viazaťnasplneniepodmienky.Nanemožnúpodmienku,naktorújezánikprávaalebopovinnostiviazaný,
sa neprihliada.

15. Podľa § 36 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podmienka je odkladacia, ak od jej splnenia závisí, či
právne následky úkonu nastanú. Podmienka je rozväzovacia, ak od jej splnenia závisí, či následky, ktoré

už nastali, pominú.

16. Účinky právneho úkonu môžu by urobené závislými na podmienke. Podmienka je vedľajším
ustanovením v právnom úkone, ktorým sa účinnosť právneho úkonu, to znamená vznik, zmena či zánik
subjektívnych práv a povinností, robí závislým na splnení skutočnosti, na ktorej sa subjekty právneho

úkonu dohodnú.

17. Rozväzovacia podmienka je taká podmienka, kedy jej splnením už medzičasom existujúce právne
účinky právneho úkonu (práva a povinnosti), zaniknú. Do splnenia alebo zmarenia takejto podmienky
existuje neistota, či právny úkon, ktorý je platný, záväzný a účinný, nestratí už právne účinky, ktoré

nastali. Splnením rozväzovacej podmienky už existujúce právne účinky právneho úkonu zaniknú a
právny úkon stráca ex nunc právne účinky a odpadá právny dôvod na plnenie. Pri uzatváraní konkrétnej
zmluvy totiž môžu byť medzi účastníkmi také okolnosti, že už v čase uzatvárania zmluvy bude aspoň
jeden zmluvný partner vedieť, že v prípade nesplnenia dojednaných zmluvných záväzkov druhou
zmluvnou stranou, nebude mať záujem na ďalšom trvaní zmluvy. Pre takýto prípad si môžu zmluvné

strany dojednať rozväzovaciu podmienku. Pokiaľ jedným z hlavných záväzkov v kúpnej zmluve je
zaplatenie kúpnej ceny, nič nebráni tomu, aby v zmluve nebola dohodnutá rozväzovacia podmienka
spočívajúca v nezaplatení kúpnej ceny kupujúcim. Voľbu automatického zániku zmluvy vyvolaného
naplnením rozväzovacej podmienky v takom prípade je potrebné považovať za prípustnú a logickú z
dôvodu, pretože v takom prípade nie je potrebné voči zmluvnému partnerovi uplatňovať odstúpenie od

zmluvy, prípadne oznamovať, že právne účinky zmluvy pominuli. Nesplnenie rozväzovacej podmienky
naopak znamená, že právne účinky právneho úkonu trvajú naďalej a prestali byť podmienené.
(Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. marca 2015 sp.zn. 4 Cdo 84/2014).

18. Keďže dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jeho určenia je podstatnou náležitosťou zmluvy

onájmepozemkunapoľnohospodárskeúčely(§10ods.1zákonač.504/2003Z.z.),jemožné,abybolav
zmluve dohodnutá rozväzovacia podmienka spočívajúca v tom, že ak sa účastníci zmluvy nedohodnú na
výškenájomnéhozmluvazaniká.ObdobneakovcitovanomrozhodnutíNajvyššiehosúduSRideovoľbu
automatického zániku zmluvy vyvolaného naplnením rozväzovacej podmienky, ktorú aj v danej veci je
potrebné považovať za prípustnú, pretože už nie je potrebný žiadny úkon zmluvnej strany smerujúci k

odstúpeniu od zmluvy. Nesplnenie rozväzovacej podmienky, v danej veci dosiahnutie dohody účastníkov
zmluvy o cene nájomného, by znamenalo, že právne účinky právneho úkonu trvajú naďalej a prestali
byť podmienené.

19. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, v dôsledku čoho

žalobu po vecnej stránke (meritórne) nepreskúmaval. Z uvedeného dôvodu, napriek tomu, že vo veci
vykonal rozsiahle dokazovanie, zistený skutkový stav nevyhodnotil. Preto odvolací súd pri prejednávaní
veci podľa § 382 CSP vyzval strany sporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 36 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že účastníci zmluvy sa dohodli, že ak sa nedohodnú na výškenájomného podľa čl. IV. bod 4.2 ods. 2 nájomná zmluva zaniká k 02.11.2013 (článok VIII. bod 8.7).
Právny zástupca žalobcu a intervenientov uviedol, že dojednaná rozväzovacia podmienka je neplatný
právny úkon, pretože odporuje právnej úprave zákona č. 504/2003 Z.z. Pokiaľ chcel žalovaný skončiť

nájomný vzťah, mal tento oznámiť žalobcovi jeden rok vopred, pretože stále platí, kto si zaseje, si aj
zožne. Právny zástupca žalovaného poukázal na písomné vyjadrenie k podanému odvolaniu.

20. Odvolací súd zopakoval dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa s listinami
nachádzajúcimi sa v spise, a to nájomnou zmluvou z 19.09.2008 (č.l. 18), dodatkom č. 1 k nájomnej

zmluve z 28.11.2008 (č.l. 31), výzvou adresovanou žalobcovi na uzatvorenie dodatku o výške ceny
nájomného z 18.09.2013 (č.l. 64), záznamom z rokovania o dodatku o výške ceny nájomného z
27.09.2013 (č.l. 72), zápisom z rokovania z 23.10.2013 (č.l. 78), plnomocenstvom z 05.09.2013 (č.l. 95),
rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 20. apríla 2016 č.k. 10Co/208/2015-127 (č.l. 605).

21.1. Posudzujúc prejednávanú vec v zmysle ustanovenia § 36 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,

odvolací súd zopakoval dokazovanie tak, ako je uvedené v bode 20. a na jeho základe mal preukázané,
že účastníci nájomnej zmluvy sa dohodli na spôsobe určenia ceny nájmu za obdobie od 01.10.2013
do 01.10.2018 tak, že výšku ceny nájmu za hospodársky rok v danom období ustália dohodou do
01.11.2013, na základe písomnej výzvy prenajímateľa doručenej nájomcovi do 01.10.2013 (článok
IV. bod 4.2. ods. 2). Pre prípad, že zmluvné strany sa na výške nájomného za užívanie predmetu

nájmu podľa citovaného článku nedohodnú, bolo v zmluve dojednané, že táto zanikne k 02.11.2013. V
dôsledku prevodu vlastníctva, prešli práva a povinnosti prenajímateľa z predmetnej nájomnej zmluvy na
žalovaného. Žalovaným splnomocnený subjekt (FESIB) v dohodnutej lehote (do 01.10.2013), konkrétne
dňa 18.09.2013 písomne vyzval žalobcu na uzatvorenie dodatku o úprave nájomného za obdobie od
01.10.2013 vo výške ceny nájomného na hospodársky rok 150 eur/ha v celkovej výške 278.708,74

eura za výmeru 1.858,0583 ha. Zároveň ho upozornil, že v prípade neakceptovania tohto cenového
návrhu, nájom podľa čl. VIII. bod 8.7. zaniká dňom 02.11.2013. Nasledujúce rokovanie žalobcu s G.
svedčilo o tom, že žalobca vedel s kým rokuje a mal vedomosť aj o tom, čo je predmetom rokovania.
Napriektomunávrhžalovanéhonadohoduovýškecenynájmuzaobdobieod01.10.2013do01.10.2018
neakceptoval.Pokiaľsavšakúčastnícizmluvynacenenájmuzahospodárkyrokvobdobíod01.10.2013

do 01.10.2018 nedohodli do 01.11.2013, nastala rozväzovacia podmienka, na ktorú účastníci nájomnej
zmluvy viazalizánikprávapovinnostiznej,vdôsledkučohonájomnázmluvazaniklavsúladesčlánkom
VIII. bod 8.7. k 02.11.2013.
21.2. Tvrdenie žalobcu na odvolacom pojednávaní, podľa ktorého sa nevyjadril, že odmieta výšku
nájomného stanovenú žalovaným a bol ochotný ju uhradiť, ale zo strany žalovaného mu nebol

predložený žiadny návrh, považoval odvolací súd za tvrdenie, ktoré je v rozpore zo zisteným skutkovým
stavom. Navrhnutá úprava nájomného za obdobie od 01.10.2013 do 01.10.2018 za hospodársky rok vo
výške 150 eur za hektár a celková cena nájmu za prenajatú výmeru, bola jasne a zrozumiteľne uvedená
prvýkrátvovýzvenauzatvoreniedodatkuovýškecenynájomnéhozodňa18.09.2013(č.l.64),ktorábola
žalobcovi doručená, v zázname z rokovania o dodatku o výške ceny nájomného zo dňa 27.09.2013 (č.l.

72) sa tento návrh na úpravu nájomného cituje, a opakovane bol návrh na úpravu nájomného uvedený
aj v zápise z rokovania dňa 23.10.2013 (č.l. 78). Rovnako odvolací súd posúdil aj jeho tvrdenie, že zo
záznamu zo dňa 23.10.2013 vyplýva, že súhlasil so stanovenou cenou, ale žiadal písomné vyhotovenie
dodatku.Zozáznamuzodňa23.10.2013totižjednoznačnevyplýva,žesadoteraznevyjadrilanipísomne
ani verbálne, na rokovaní len deklaroval, že sa k nej vyjadri v stanovenej lehote. Tvrdenie žalobcu, že

v nasledujúcom období zaplatil nájomné podľa pôvodnej výšky, pretože nemal žiaden daňový doklad
a účtovne sa to inak nedalo podchytiť, odvolací súd považoval za účelové. Pokiaľ žalobca súhlasil s
navrhovanou úpravou nájomného od 01.10.2013 nič mu nebránilo tento súhlas žalovanému oznámiť,
prípadne zaplatiť nájomné v novej výške. Toto tvrdenie žalobcu bolo aj v priamom rozpore s jeho
argumentáciou v odvolaní, ako i s vyjadreniami jeho právneho zástupcu na odvolacom pojednávaní.

Žalobca tiež vo svojej výpovedi na odvolacom pojednávaní, zhodne so svojim právnym zástupcom,
tvrdil, že okrem výšky nájomného mal žalovaný aj iné podmienky, ktoré sa týkali jeho podnájomných
vzťahov.Ktomutotvrdeniu odvolacísúddodáva,žejepravdou,ževýzvanauzatvoreniedodatkuovýške
ceny nájomného zo dňa 18.09.2013 obsahovala aj návrh na zrušenie dodatku č. 1 k nájomnej zmluve,
ktorý upravoval podmienky prenechania prenajatých nehnuteľností do podnájmu. Prípadné odmietnutie

akceptovať uvedený návrh však nemalo žiadne následky pre pokračovanie nájomnej zmluvy. Predmetná
rozväzovacia podmienka sa týkala len neuzatvorenia dohody o nájomnom.22. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. V úvode je potrebné prisvedčiť odvolateľom, že záver súdu
prvej inštancie o nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu, nie je správny. Dôvodmi,

pre ktoré je tento záver nesprávny, sa odvolací súd zaoberal v bode 13., preto ich nepovažuje za
potrebné opakovať, a v tejto časti na ne iba poukazuje. Námietku odvolateľov voči prehliadnutiu
osobitnej právnej úpravy nájmu pozemkov na poľnohospodárske účely upravenej zákonom č. 504/2003
Z.z., odvolací súd nepovažuje za dôvodnú. V danej veci totiž nedošlo k skončeniu nájmu uplynutím
dohodnutého času ani výpoveďou, preto aplikácia ustanovenia § 12 ani § 6 zákona č. 504/2003 Z.z.

neprichádza do úvahy. Keďže sa účastníci nájomnej zmluvy dohodli, že zmluva zaniká k 02.11.2013
ak sa do 01.11.2013 nedohodnú o výške nájomného za obdobie od 01.10.2013 do 01.10.2018, je
potrebné takéto dojednanie považovať za rozväzovaciu podmienku v zmluve, ktoré je plne legitímne
a teda aj platné. Zásadnú úlohu pri posúdení zmluvných dojednaní totiž zohráva vôľa účastníkov pri
vytváraní zmluvy a jej interpretácii. Účastníci prejavili vôľu dohodnúť sa o výške nájomného za obdobie
od 01.10.2013 do 01.10.2018 neskôr, a zároveň pre prípad neuzavretia tejto dohody sa dohodli, že

zmluva zaniká. Takáto dohoda je plne v súlade so zásadou zmluvnej slobody vyjadrenej v článku 2
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, a
nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Keďže ani samotný žalobca v priebehu
celého konania, odvolacie konanie nevynímajúc, nenamietal inú interpretáciu predmetných dojednaní,
je v súlade s princípmi právneho štátu uprednostniť výklad tohto právneho úkonu, ktorý vedie k jeho

platnosti. Obdobne odvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku týkajúcu sa obnovenia nájmu podľa
ustanovenia § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Predmetné ustanovenie upravuje obnovenie nájmu
po jeho skončení uplynutím doby. V danej veci však k skončeniu nájmu uplynutím doby podľa § 676 ods.
1OZnedošloavzhľadomsaosobitnúúpravuzákonomč.504/2003Z.z.jeaplikáciatohtoustanoveniana
danú vec vylúčená. Tvrdenie odvolateľov, že G. nie je právnickou osobou v zmysle zákonov, teda nemá

právnu subjektivitu, nemôže byť nositeľom práv a povinností, preto sú jej úkony právne bezvýznamné, je
podľa názoru odvolacieho súdu účelové. V prvom rade odvolací súd poukazuje, že žalobca s uvedeným
subjektom zavrel dňa 19.09.2008 nájomnú zmluvu, na základe ktorej vzniklo žalobcovi právo užívať
pozemky, ktoré boli neskôr prevedené na žalovaného. Vtedy žalobca nemal žiadne pochybnosti o
právnej subjektivite G. Namietať ju začal až v priebehu súdneho konania za účelom zmarenia zániku

nájomnej zmluvy. Žalobca dokonca podal žalobu o určenie, že G. nemá postavenie právnickej osoby.
Konanie bolo vedené na Okresnom súde Trnava a žaloba bola rozsudkom Okresného súdu v Trnave
zo dňa 3. februára 2015 č.k. 14C/160/2014-92, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo
dňa 20. apríla 2016 č.k. 10Co/208/2015-127, zamietnutá. Keďže súd prvej inštancie žalobu zamietol
pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, nebolo dôvodné, aby sa zaoberal vecou samou. Napriek

tomu vykonal rozsiahle dokazovanie, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu bolo až nad rámec potreby
zistenia skutkového stavu. Na vykonanom dokazovaní svoje rozhodnutie však nezaložil. Rovnako
nezaložil svoje rozhodnutie ani na znaleckom posudku, ktorý si malo dať vyhotoviť Agrodružstvo A..
Preto odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani námietky odvolateľov, týkajúce sa tvrdenia o ich o
diskrimináciu, ako účastníkov konania a nevykonania navrhnutého dokazovania.

23 Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387
ods. 1 CSP, i keď z iných dôvodov, ako vecne správny potvrdil.

24. K žiadosti žalobcu, aby odvolací súd pre prípad potvrdenia napadnutého rozsudku pripustil dovolanie

k štyrom dovolacím otázkam, odvolací súd poukazuje na novú právnu úpravu prípustnosti dovolania
v § 421 CSP. Podľa tejto právnej úpravy žalobcovi nič nebráni, aby podal dovolanie, ak rozhodnutie
odvolacieho súdu záviselo od právnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola
vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Na základe ustanovení Civilného

sporového poriadku už odvolaciemu súdu neprináleží rozhodovať o pripustení dovolania.

25. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).