Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/5/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010016
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1614010016.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudcom JUDr. Erikom Tomusom, v trestnej veci obžalovaného P. U., pre

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a iné, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 09. novembra 2016 takto:

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

P. U., nar. XX. R. XXXX v O., Z., trvale bytom B. č. XXXX/XX, XXX XX V.,

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodzuje

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Malacky z 24. januára 2014, sp. zn. 1Pv
856/12/1106-38, v ktorej sa mu kládlo za vinu spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,
ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa §
364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 19.11.2012 okolo 11.45 hod. na Záhoráckej ulici v Malackách neďaleko budovy Obvodného úradu
Malacky fyzicky napadol poškodeného U. V. a to tak, že ho udieral rukou do oblasti zátylku a vykrúcal
mu ľavú ruku následkom čoho spadol poškodený na zem, pričom si zlomil posledný článok prstenníka
ľavej ruky, zároveň počas útoku ako aj po ňom na neho kričal, že ho zabije v talianskom jazyku a taktiež
si rukou prešiel popod krk na znak zabitia, čím u poškodeného U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. V. F.
XX, P., I. republika vzbudil dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a spôsobil mu pomliaždenie záhlavia
a krku a odlomenie bázy stredného článku prstenníka ľavej ruky s predpokladanou dobou liečenia 28
dní podľa vyjadrenia prof. MUDr. L. G. CSc.,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Malackách podal dňa 27. januára 2014 na tunajší súd obžalobu z 24.
januára 2014, pod č. k. 1Pv 856/12/1106, na P. U. (ďalej len „obžalovaný“) pre prečin ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného
vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného P. U., poškodeného U. V., svedkov F. V., T. L., B. T.
a F. R., výsluchom znalca z odboru zdravotníctva Prof. MUDr. L. G., CSc., oboznámením sa zápisnicami
o previerke výpovedí svedkýň F. V. a B. T. č. l. 57 - 65, úradným záznamom z č. l. 66 - 67, lekárskymipotvrdeniami na č. l. 68 - 69, odpisom z registra trestov, pričom zistil, že skutok uvedený v obžalobe sa
sčasti síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu.

Obžalovaný P. U. vypovedal, že dňa 19. novembra 2012 približne pred 12:00 hod. na obed zaparkoval
neďaleko Katastra nehnuteľností v Malackách, kde uvidel kráčať k budove poškodeného V. aj s jeho
priateľkou F. V.. Dopočul sa, že poškodený má toho dňa prísť na kataster, nevedel presne kedy. Chcel
si s ním vydiskutovať, prečo ho opakovane obviňuje v doporučených listoch z krádeží v spoločnostiach.
Keď bol približne vo vzdialenosti 1,5 m od neho, bez akéhokoľvek dôvodu povedal po taliansky „kokotia

hlava“. Keď sa k nemu rozhorčene naklonil, poškodený zdvihol akoby na obranu ruku a začal utekať
do budovy katastra. Za ním išla pomalším krokom jeho frajerka a za ním išiel aj obžalovaný. Keď išiel
na poschodie, videl stáť poškodeného pri podateľni, na čo sa on rozbehol a utekal na koniec chodby.
Obžalovaný za ním zakričal, že je zlodej a išiel preč. V tom čase práve vychádzala z podateľne p. L.
a v tom čase tam F. V. nevidel. Pred budovou a ani v budove k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi
obžalovaným a poškodeným neprišlo, odišiel autom preč. V čase, keď bol pred budovou katastra, bol

s ním jeden chlapec z O., jeho meno si už presne nepamätá, poznal ho len zbežne, nakoľko chodieval
niekedy k nim do reštaurácie a v ten deň išiel s obžalovaným do Malaciek len náhodou, lebo cez deň
mal voľno a nemal čo robiť. Nebol tam z nijakého iného dôvodu kvôli poškodenému. Obžalovaný sa na
poškodeného nezaháňal a ani ho nechytal za ruku a podobne. Nevidel, že by spadol na zem. Myslí si, že
nemohol mať v tom čase poranený prst nakoľko v chodbe držal v ruke aktovku, ktorú vie, že mával dosť

ťažkú. Keby bol vedel, že bude volať políciu, zostal by tam a hneď na mieste celú vec vysvetlil. Chcel
by dodať, že p. F. V. je nie len osobne, ale aj majetkovo previazaná s poškodeným V., ktorý jej previedol
z firmy majetkovú hodnoty približne vo výške 200.000,- eur. Taktiež vykonával rôzne transakcie, ktorými
zväčšoval svoj majetok na úkor podielu obžalovaného v spoločnostiach.

Poškodený U. V. vypovedal, že od októbra 2012 sa stal na základe poverenia spoločníkov spoločnosti
R. konateľom namiesto obž. P. U. z toho dôvodu, že obžalovaný stratil dôveru majiteľov firmy, nakoľko
založil pozemky firmy a predal pozemky, čím spôsobil firme finančné straty a spravil aj ďalšie úkony
v rozpore so záujmami spoločnosti. Jednalo sa o 6 kúpnopredajných zmlúv v hodnote 300.000,- eur
a zaťažil ostatné pozemky spoločnosti, ktoré majetok predstavujú približne hodnotu 2,5 milióna eur.

Spoločníci firmy ho poslali na kataster, aby zastavil prebiehajúce konania, ktoré boli v prospech p. L.,
ktorájepodľaichinformáciípriateľkouobžalovanéhoamásnímdieťa.Vtejtovecibolopodanéajtrestné
oznámenie. Približne 100 m od katastra videl obžalovaného, ktorý prechádzal okolo nich s nejakou
osobou a keď bol za nimi, tak poškodeného zozadu napadol tak, že ho trikrát udrel hranou otvorenej
dlane zozadu do krku, vykrútil mu ľavú ruku pričom mu zlomil prstenník na ľavej ruke, o čom má aj

lekárske potvrdenie. Druhá osoba, ktorá bola s obžalovaným počas toho zadržala p. V., preto dostal
strach a utiekol do budovy katastra. Ešte predtým sa mu obžalovaný vyhrážal, že ho zabije, ak príde do
Bratislavy a gestom naznačil, že ho podreže. Keďže dostal strach, cez svojho advokáta JUDr. F. volali
políciu, najprv prišla mestská polícia a potom štátna polícia. Chcel by upresniť, že obžalovaný bežal
za ním do budovy katastra na 1. poschodie, kde vbehol za zamrežované dvere, pričom sa mu stále

vyhrážal, že na neho počká, keď pôjde z katastra von. Vbehol do prvej kancelárie, ktorú som zbadal,
v budove katastra bol prvýkrát. Keďže sa na chodbe začali zbiehať ľudia, obžalovaný odišiel z budovy.
Následne podal dokumenty, ktorými zrejme na poslednú chvíľu zabránil prevodu pozemkov v hodnote
asi 1,5 milióna eur. Počas útoku držal v pravej ruke aktovku s dokumentmi. Nevie, čo sa dialo s p. V.
ďalej, pretože utekal do budovy katastra. Neskôr potom prišla za ním do kancelárie, kde sa schovával.

P. V. vedela, že rokovanie má byť na prvom poschodí katastra. Opravil svoju výpoveď v tom, že on po
tom, ako vybehol na prvé poschodie, vbehol do zamrežovanej časti chodby a stál pri jednej kancelárii,
do ktorej chcel vbehnúť, ak by ho obžalovaný chcel nasledovať ďalej. Obžalovaný sa mu spoza mreží
opätovne vyhrážal a potom odišiel z budovy, nakoľko tam bolo veľa ľudí. Zhruba po 10 minútach po
útoku, keď prešiel prvý šok, si uvedomil bolesť na krku a prstenníku ľavej ruky, ktorý som mal čierny. Keď

za ním prišla p. V., išli do kancelárie, kde mali dohodnuté stretnutie a odovzdali príslušné dokumenty.
Toto rokovanie trvalo približne 30 minút. Políciu volala p. V. ešte pred rokovaním a to prostredníctvom
advokáta s ktorým sa telefonicky spojila. Toto rokovanie absolvoval napriek bolestiam, ktoré mal. Keď
sa vrátil k svojmu autu, zistil, že je celé dookola poškriabané, čo sa mu nestalo za celý život. Sám sa
rozhodol ísť na lekárske ošetrenie, nakoľko bolesti sa zhoršovali. Utrpené zranenia ho obmedzovali

v bežnom spôsobe života najmä v tom, že 3 mesiace nosil ortopedickú ortézu okolo krku, z tohto
dôvodu 3 mesiace nemohol viesť motorové vozidlo. Prst sa mu zrástol mierne nakrivo a doteraz pociťuje
niekedy v ňom bolesť. Najväčšie problémy mu spôsobovala krčná chrbtica, niekedy bolesti pri otáčaní
hlavy, niekedy závrate. Z tohto dôvodu nemohol dlhšiu dobu viesť motorové vozidlo, potreboval pri sebeosobu, ktorá by mu pri závrate pomohla a ortopedický golier nosil približne 3 mesiace spočiatku stále,
ale neskôr ho v noci odkladal. Napriek značnému časovému odstupu neustále pociťuje obavy, ktoré
umocňuje aj skutočnosť, že obžalovaný je vlastníkom strelných zbraní. V minulosti nemal zdravotné

problémy s krčnou chrbticou, ani na ňu nebol liečený, najväčšie obmedzenia v bežnom živote pociťoval
z dôvodu bolesti hlavy a závratí, kvôli čomu potreboval asistenta, keďže mal obavy, že môže aj omdlieť.
Zdravotný stav mu bránil vo vedení motorového vozidla, v práci na počítači a to i kvôli zlomenému
prstu a tiež aj v prípade, že mal bolesti hlavy. Na počítači píše všetkými desiatimi. Ortopedický golier
mu nebol predpísaný, ale mu ho odporučil ošetrujúci lekár v Prahe a fyzioterapeut. Osobnú hygienu

si vykonával sám, niekedy keď mal závrate, musel počkať, kým mu prejdú. Tieto potiaže pretrvávali
intenzívne približne po dobu 3 mesiacov, aj keď sa nedá povedať, že nepretržite, ale objavovali sa v
rôznych intervaloch a postupne sa zdravotný stav zlepšoval. On sa útoku nebránil, trvalo to veľmi krátko
apotomutiekoldobudovykatastra.Zamrežovanédverenaprvomposchodíkatastraboliotvorenéatieto
zavrel on, keď tam vbehol. Dňa 07. decembra 2012 sa zúčastnil spolu s pani P. na ceste do Bratislavy,
vozidlo viedol vodič, ktorého v tom čase mal. V súčasnej dobe vodiča používa len príležitostne. Vodiča

mal tiež v tom čase aj z dôvodu osobnej ochrany. Dňa 07. decembra 2012 necestoval do Bratislavy,
len kvôli výberu peňazí z banky, ale cestoval na výsluch na políciu a v ten deň absolvoval aj poradu s
právnikmi. Spočiatku, keď cestoval na Slovensko, mal pri sebe vždy inú osobu na jeho osobnú ochranu.
S pani V. sa priatelí už viac rokov, je ženatý a v Prahe mu žije dcéra. To, čo tvrdí obžalovaný, nie je
pravda, trvá na tom, čo vypovedal, v minulosti obžalovanému požičal peniaze na reštauráciu a toto je

zrejme poďakovanie.

Svedkyňa F. V. vypovedala, že keď predmetného dňa prichádzali pešky ku katastru, už z diaľky videli
obžalovaného ešte s jedným mužom. Títo neskôr prešli okolo nich, ona v tom čase kráčala na druhej
strane pána V., pričom obžalovaný bez slova potom, ako prešiel okolo, sa otočil a začal biť pána V. do

oblasti hlavy alebo krku a potom videla, že je poškodený v predklone a snažil sa utiecť. Keď chcela
poškodenému pomôcť, ten muž čo bol s obžalovaným, ju chytil a povedal jej, aby sa do toho nestarala.
Neskôr sa mu podarilo vytrhnúť a utekal do budovy katastra, kde ho našla na prvom poschodí za rohom
schodišťa. V tom čase tam prišla jedna pani z M., ktorej sa pýtali na pani, s ktorou mali dohodnuté
stretnutie. Keď ich za ňou chcela odviesť, dobehol tam v tom čase aj obžalovaný, ktorý sa opätovne

snažil poškodeného chytiť, avšak tento ušiel dozadu do chodby. Obžalovaný potom odišiel z budovy,
a ich zaviedli do kancelárie, kde im oznámili, že pani s ktorou mali dohodnutú schôdzku tam nie je a
odmietli im pomôcť privolať políciu. Preto sa spojili s ich právnym zástupcom, ktorý políciu privolal. Už
počas prvého útoku obžalovaný poškodenému nadával vulgárnym spôsobom a posunkom naznačoval,
že ho podreže. V nadávaní pokračoval aj v budove katastra. Pán V. a ona boli z toho dosť vystrašení a

ona vyslovila obavu aj o ich vozidlo. Po odchode obžalovaného vybavili ich veci na katastri a zároveň
tam počkali aj na príchod polície. Toto mohlo trvať aj 1 hodinu. Keďže pán V. sa sťažoval na bolesti hlavy
a prsta, policajti im odporučili, aby išli na lekárske ošetrenie a potom sa vrátili na políciu, čo aj urobili. Pán
V. sa sťažoval na bolesti prstenníka na ľavej ruke, ktorý mu v tom čase začal aj puchnúť. V čase útoku
poškodený držal v pravej ruke aktovku. Videla, že obžalovaný držal poškodeného za ruku a vykrútil mu

ju, pričom sa poškodený predklonil a oprel sa o aktovku, potom sa mu podarilo vytrhnúť a ujsť, nejako
aktívne sa nebránil. Obžalovaný do budovy prišiel až po nej, ako sa stretla s poškodeným na prvom
poschodí. Pamätá si, že na chodbe boli mreže, ale tieto boli ďalej, oni stáli pred nimi. Muž, ktorý ju vonku
držal, bol nečisto oblečený a pripadal jej ako bezdomovec. S pánom V. sa poznajú 16 rokov, pracuje pre
neho a sú priatelia. Intímny vzťah nemajú. V rámci liečenia mal poškodený predpísané lieky proti bolesti

a golier. Asi 3 týždne mal obviazaný prst a doteraz ho má trochu krivý. Od poškodeného vie, že bol aj v
Taliansku na vyšetrení, kde mu odporučili ortopedický golier, pretože trpel závratmi a bývalo mu špatne.
V čase incidentu na ulici okrem ich štyroch nevidela žiadnu inú osobu, v minulosti bola vydatá za Z.,
ktorý bol lepšie majetkovo situovaný ako pán V. a nepotrebuje si takto zarábať.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že nie je pravdou, že by poškodeného bil, alebo ho zhodil na
zem, svedkyňa vypovedá takto preto, že je milenkou poškodeného, tento jej prepísal nejaké majetky.

Svedkyňa T. L. vypovedala, že poškodený aj s pani V. prišli spolu na registratúru, keďže mali dohodnutú
schôdzku s pani E., na základe čoho ich ona odviedla chodbou cez mreže oddeľujúce kancelárie do

príslušnej kancelárie k JUDr. F., ktorá to vybavovala za pani E.. V čase keď prišli do registratúry, ona na
nich nevidela žiadne rozrušenie, len pani jej pripadal trocha nesvoja. Keď kráčali ku kanceláriám, prišiel
tam obžalovaný a niečo po taliansky kričal na pána V.. K fyzickému kontaktu medzi nimi nedošlo, ani
mu nič posunkami neukazoval. Pána obžalovaného pozná z pracovného styku ako kľudnú osobu, pretobola troška prekvapená jeho zvýšeným hlasom. Obžalovaný dobehol na chodbu v čase, keď kráčali ku
kanceláriám. Obžalovaný sa tam zdržal len krátku chvíľu, potom odišiel. Poškodený na obžalovaného
nijako nereagoval a sedel na konci chodby na lavičke. Ako dlho sa v budove zdržal poškodený s pani

V., ona za krátko odchádzala na obed. Číslo na polícii pani V. nedávala, pretože to neriešila už pani
F.. Na poškodenom si žiadne zranenia ani prejav bolesti nevšimla. Pán V. prišiel za ňou do kancelárie,
ktorá je hneď pri vestibule. Mreže oddeľujúce kancelárie sa nachádzajú približne v strede chodby za
registratúrou. Dvere na mrežiach boli otvorené, keďže to bol čas obeda. Obžalovaného pozná len z
pracovného styku bližšie sa nepoznajú.

Svedkyňa B. T. vypovedala, že obžalovaného pozná, nakoľko u neho v minulosti pracovala, v roku
2012 pracovala u jeho syna brigádnicky. Dňa 19. novembra 2012 bola s priateľkou v Malackách a
zaparkovali pri budove katastra, kde na ňu čakala, čo trvalo asi 10 minút. Vtedy videla vo vzdialenosti
asi 20-tich metrov hlúčik štyroch osôb, medzi ktorými poznala pána U., ktorému zakývala, avšak on ju
nevidel. Toto si pamätá pretože, nakoľko deň predtým mala dôchodok a v ten deň bola aj u kmotry v

Podunajských Biskupiciach. Tieto osoby sa medzi sebou rozprávali a potom jeden z nich začal utekať
do budovy katastra. Za tým pánom potom išla ešte jedna pani, svedkyňa ukázala na pani V. a uviedla,
že si ju pamätá, keď odchádzali z výsluchu na polícii. Ona si ich veľmi nevšímala a za chvíľu na to s
priateľkou odišli. Svedkyňa si nevšimla žiadnu bitku ani nič podobné. V Malackách bola s priateľkou na
jej aute zn. Renault Megan. Jedná sa o pani T. M., B., G. X. Svedkyňa si na ulici iné osoby nevšimla,

len obžalovaného s dvomi mužmi a s jednou ženou. Zdalo sa jej, že sa spolu rozprávajú, z týchto osôb
spoznala v pojednávacej miestnosti obžalovaného, poškodeného a pani V.. Štvrtý muž bol taký vyšší
pán, už si to nepamätá, išiel okolo nich ešte nejaký chlapec na bicykli, iné osoby tam nevidela. Ony z
Malaciek potom išli do Podunajských Biskupíc. Do Malaciek išli kvôli priateľke, niečo si tam potrebovala
vybaviť kvôli robote a tiež sa zastavila v drogérii. Podľa toho čo videla, k žiadnemu fyzickému kontaktu

medzi týmito osobami neprišlo.

Svedok F. R. vypovedal, že on predmetného dňa odchádzal z budovy katastra okolo pol dvanástej,
pričom na chodníku videl obžalovaného s jednou ženou, ktorú nepoznal. Keď prechádzal okolo počul,
ako jej taliansky hovorí niečo v tom zmysle, že má odkázať, že má „smeti vyše hlavy“. Z toho ako to

povedal, bolo zrejmé, že odkaz je pre muža. On obžalovaného ani nezdravil, nakoľko sa nechcel miešať
do tohto rozhovoru, až asi po 4-5 mesiacoch mu obžalovaný volal, či by mohol v tejto veci vypovedať.
Vtedy mu hovoril, aby povedal len to, čo som videl a počul. Žena išla popredu a obžalovaný kráčal za
ňou. V blízkosti videl ešte pohybovať sa ďalších 4-5 ľudí. V tom čase pracoval v reštaurácii, ktorú vlastní
syn obžalovaného. Na katastri si svedok bol vybaviť nejaké veci, mala ísť pôvodne s ním jedna priateľka,

ktorá by mu prekladala, avšak v ten deň nemohla, tak mu len na lístok napísala, a tento mal na katastri
odovzdať. Po slovensky nevie, vie, že na Katastri v Skalici sa vybavujú plány a pozemky a pod. Má pocit,
že na Katastri v Malackách je viac kancelárii, takže tam môže sídliť viacero významných inštitúcii. S
odstupom času si už nepamätá, čo tam chcel vybaviť. Na otázku ako si pamätá, čo sa stalo predmetného
dňa a načo tam išiel, keď si nepamätá čo bolo pred mesiacom, svedok uviedol, že zapamätal si to

preto, že keď odchádzal s nevybaveným papierom, tak zrazu počul taliančinu ale nepristavil sa, pretože
nechcel obžalovanému pridávať starosti.

V danej trestnej veci bol v prípravnom konaní vypracovaný aj znalecký posudok z odboru zdravotníctva
znalcom prof. MUDr. L. G., CSc., ktorý na otázku, či vznik zranenia u poškodeného zodpovedá

opisu udalosti ako k nemu prišlo podľa jeho vyjadrenia a okolností uvedených v ostatnom spisovom
materiáli, uviedol, že uvedené zranenia mohli byť spôsobené jednak opakovaným priamym účinkom
tupého a tvrdého násilia pôsobiaceho priamo na záhlavie a krk poškodeného a to zo zadnej strany
a jednak druhým, nepriamym násilím pôsobiacim na základný medzičlánkový kĺb prstenníka ľavej
ruky, avšak znalec upozornil na neprítomnosť otvorených poranení s krvácaním ako prejavov ťažšieho

pomliaždenia bezprostredne po úraze, neprítomnosť následkov násilia vyššej intenzity pôsobiacej na
hlavu poškodeného, ktoré by zanechalo tomu zodpovedajúce vnútorné prejavy poranenia mozgu -
vylúčené lekárskym vyšetrením, ďalej na to, že poškodený následkom úderu - úderov a prenesením ich
energienaskeletlebkyspadol,avšak(anipodľavýpovedesvedkyne)aninakrátkyčasnestratilvedomie,
na neprítomnosť klinických prejavov otrasov mozgu, na výlučne subjektívne ťažkosti poškodeného

(bolesti hlavy a porucha sústredenia), a tiež na to, že zranenie si nevyžiadalo žiadne vyšetrenie
sofistikovanými diagnostickými prístrojmi (napr. CT - počítačová tomografia alebo MRI - zobrazenie
magnetickou rezonanciou). Pre tieto dôvody považuje znalec existenciu násilia veľmi vysokej intenzity
pôsobiacej na telo - hlavu poškodeného za nepreukázanú a to v zhode s ošetrujúcimi lekármi. Uistenéa dokumentované poranenie nezanechalo na tele poškodeného žiadne charakteristické znaky, ale zo
súdnoznaleckého hľadiska neodporuje takému mechanizmu vzniku, ako je to uvedené vo vyšetrovacom
spise, teda násilným konaním inej osoby - opakovanými údermi pästí alebo hrany dlane (minimálne 2

krát) na hlavu a krk poškodeného. V zdravotnej dokumentácii poškodeného neboli zaznamenané žiadne
jednoznačnéznakytakýchzranení,ktorébysvedčilipremožnosť,žeprivznikuzraneniabolpoužitýtvrdý
arteficiálny predmet - napr. boxer. V zdravotnej dokumentácii poškodeného neboli zaznamenané žiadne
poranenia na rukách alebo zápästiach poškodeného, ktoré by svedčili pre skutočnosť, že poškodený
sa pred dopadajúcimi údermi aspoň pasívne bránil krytom rúk pred tvárou. Odlomenie bázy stredného

článku prstenníka vzniká násilným ohnutím prsta do dlane a prakticky vždy ide o samopoškodenie -
zavadením prsta v pohybe o nejakú prekážku. V súvislosti s otázkou, o aké zranenia ide podľa rozsahu
ublíženia na zdraví, príp. či môže toto zranenie zanechať trvalé následky na zdraví poškodeného,
znalec uviedol, že zranenie, ktoré považuje za preukázané u poškodeného, t. j. pomliaždenie záhlavia a
krku a odlomenie bázy stredného článku prstenníka ľavej ruky bez posunu úlomkov, považuje za málo
závažné, priamo neohrozujúce život poškodeného, nespĺňajúce svojou podstatou znaky ťažkej ujmy na

zdraví tak, ako ich určuje § 123 ods. 3 Trestného zákona. Zranenie podobného rozsahu nezanecháva
žiadne trvalé následky hodnotené podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb. v zmysle neskorších znení vyhlášky
č. 84/1967 Zb., vyhlášky č. 78/1981 Zb., vyhlášky č. 47/1995 Zb. a vyhlášky č. 437/2004 Z. z. Ohľadom
určeniapotrebnejdobyliečeniapoškodenéhoajvzhľadomnazistenézranenia,dĺžkysťaženiaobvyklého
spôsobu života ako aj s prihliadnutím na jeho predchádzajúce zdravotné problémy a liečenie, a tiež,

ako zranenie ovplyvňovalo poškodeného v obvyklom spôsobe života znalec uviedol, že pre podobné
zranenie,akéznalecpovažujezapreukázanéupoškodeného,jepriemernáaprimeranádobacelkového
liečenia vo veku poškodeného cca 28 dní. Pracovnú nespôsobilosť do všetkých zamestnaní je možné
priznať minimálne počas trvania fixácie prsta cca 21 dní, len do pracovných zaradení vyžadujúcich
manuálnu prácu (napr. v priemysle, vodiči z povolania a pod.) je možné priznať práceneschopnosť

aj počas doby potrebnej rehabilitácie cca 7 dní - spolu cca 28 dní. Ak by (teoreticky) pri danom
ublížení na zdraví prišlo len k zraneniam priamo vyvolaným konaním páchateľa - teda pomliaždeniam
záhlavia a krku - celková doba ich potrebného liečenia nepresahuje 7 dní. Znalcovi sa nepodarilo
zistiť, či poškodený bol práceneschopným - tzn. či mu bolo vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej
neschopnosti. Zranenie si svojim charakterom nevyžadovalo ani krátku hospitalizáciu na pozorovanie,

ani žiadne špecializované alebo život zachraňujúce opatrenia neboli potrebné. Počas celej doby liečenia
bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života tým, že pravdepodobne počas cca 21 dní mal
prstenník ľavej ruky fixovaný snímateľnou, termoplastickou ortézou vo vystretej polohe, v ktorej nemohol
prstom hýbať, ale údaj o reálnej dĺžke fixácie sa v poskytnutej dokumentácii nenachádzal. Pri výsluchu
poškodeného na OO PZ v Malackách cca 19 dní po zranení mal poškodený na krku ochranný golier

(krčnú ortézu), ktorá mu však pri prvotnom ošetrení nebola predpísaná ani ošetrujúcim chirurgom
MUDr. X.. Jeho zdravotný stav nebol vážny, nebol bezvládny ani pripútaný na lôžko bez možnosti
samostatného pohybu a nevyžadoval opateru inou osobou. Znalcovi sa nepodarilo zistiť, či poškodený
bol v minulosti liečený na ochorenie (napr. degeneratívne alebo úraz) krčnej chrbtice, na priamu otázku
v korešpondencii neodpovedal.

Znalec prof. MUDr. L. G., CSc., na hlavom pojednávaní vypovedal, že na záveroch znaleckého posudku
zotrváva. Nemá na nich čo meniť, ani doplniť. S poškodeným V. sa mu napriek opakovaným pokusom
nikdy nepodarilo osobne spojiť. Dá sa povedať, že znalec dostával len sprostredkované informácie od p.
V.. Od nej počul, že mal chodiť nejakému známemu talianskemu špecialistovi, ale táto skutočnosť nebola

nikdy verifikovaná. Vie len, že pri výsluchu na polícii mal založený fixačný golier avšak nie je mu známe,
na základe čoho, alebo kto mu fixačný golier ordinoval. Na túto otázku, či bol v minulosti liečený na krčnú
chrbticu a kto mu ordinoval fixačný golier, nikdy odpoveď nedostal. Rovnako ani v priebehu e-mailovej
komunikácie s ošetrujúcim lekárom poškodeného MUDr. X. nikdy nedostal odpoveď na otázku dĺžky
fixácie prstenníka poškodeného a tiež či mal alebo nemal predpísanú krčnú ortézu. Taktiež mal od p. V.

informáciu, že denne poškodený dochádza na rehabilitáciu, avšak napriek jeho požiadavke mu nebolo
oznámené meno pracoviska vykonávajúceho rehabilitáciu poškodeného. Od príslušníka polície p. X. sa
znalec tiež dozvedel, že poškodený pri výsluchu na polícii nemal ortézu na prstenníku ľavej ruky, mal len
založený fixačný golier. Vyjadrenie MUDr. X., ktoré založil zástupca poškodeného do spisu, považuje len
za konštatovanie skutočnosti, že poškodený nosil fixačný golier. Nie je to však ani doklad o tom, že by

mu bol golier naordinovaný a neobsahuje ani indikáciu potvrdzujúcu potrebu tejto zdravotnej pomôcky.
K poraneniu prstu by chcel ešte dodať, že na základe pozretia röntgenových snímok a po konzultácii s
chirurgom MUDr. B., sa zhodli na tom, že zranenie prstu mohlo byť aj staršieho dáta a bolestivosť bola
obnovená len nejakým zlým pohybom. K tomuto dospeli na základe toho, že v čase vyšetrenia nebolna prste zistený žiadny opuch, bola uvádzaná len bolestivosť, avšak bez hematómu, bez patologickej
pohyblivosti a iných známok čerstvej zlomeniny. Podotýka tiež, že k úrazu malo dôjsť dňa 19. novembra
2012, pričom jeho ošetrujúci lekár MUDr. X. pri kontrole dňa 03. decembra 2012 žiadnu ortézu prstu

nekonštatoval. Znalec je toho názoru, že u poškodeného nemožno celkom jednoznačne a vierohodne
konštatovať, o akú dlhú dobu bol skutočne obmedzený vo svojom obvyklom spôsobe života. Mohlo
to byť kratšie ako 7 dní. Inak udával zhodne ako na č. l. 81 (čo sa týka zranení, všetko popísal v
znaleckom posudku, taktiež tam popísal aj obmedzenie obvyklom spôsobe života pána V., teda, čo sa
týka zlomeniny stredného článku prstenníka, tak najčastejšie vzniká samopoškodením, napr. zavadením

prsta o prekážku, alebo o odev. Zranenie nemôže vzniknúť napr. úderom päste, ale nedá sa vylúčiť,
že mohlo vzniknúť pri páde poškodeného na zem, taktiež mohlo prísť k zlomenine vykrúcaním ruky a
následným zlomením prsta. Obmedzenie na bežnom spôsobe života pri tomto zranení je teda 21 dní,
kedy musel mať prst zafixovaný v snímateľnej ortéze z termoplastu. Dokedy však reálne mal ortézu,
nevie povedať, z dokumentácie sa to nedočítal. Malé obmedzenie pri výkone jeho povolania bolo pri
kancelárskych prácach, ale nakoľko je pán V. pravák, mohol činnosť kompenzovať pravou rukou. Čo

sa týka ochranného golieru, tento nebol ordinovaný ani v NsP Malacky a ani chirurgom MUDr. X. v
Prahe). Na otázku zástupcu poškodeného, aby znalec vysvetlil rozpor medzi odpoveďou na otázku č. 3
a výpoveďou na HP, znalec uviedol, že nejde o žiadny rozpor. Odpoveď na otázku bola čisto v teoretickej
rovine, pretože vzhľadom na nespoluprácu poškodeného a veľmi málo informácií v skutočnosti nie
sú schopní verifikovať skutočnú dĺžku liečenia poškodeného. Taktiež konštatovanie, že poškodený

utrpel zlomeninu prstenníku neznamenalo, že to poškodenie musel utrpieť dňa 19. novembra 2012 a
priamym konaním obžalovaného, pretože ako uviedol už skôr, toto poranenie mohlo byť staršieho dáta
a jeho bolestivosť sa obnovila nejakým pohybom prsta. V čisto teoretickej rovine zlomenina, akú mal
poškodený, respektíve jej bolestivosť pretrváva približne 21 dní, keďže v skutočnosti ide len o veľmi
maličký úlomok kosti, ktorý sa niekedy zrastie, niekedy nie, avšak po odznení bolesti nebráni vo funkcii

prsta bez akýchkoľvek následkov. Často sa stáva, že pacient si vznik tohto poranenia ani neuvedomuje,
azistísanáhodnepriinomvyšetrení.Ajvprípade,žebytakútozlomeninuutrpelpredmetnéhodňa,jedná
sa o minimálne obmedzenie v obvyklom spôsobe života. Zlomenina je fixovaná snímateľnou ortézou
a v priebehu 21 dní by postihnutý nemal šoférovať čo však ľudia poväčšinou nedodržiavajú. V tomto
smere poukazuje na vyjadrenie MUDr. X., ktorý 14 dní po úraze fixáciu prstu ani nespomenul. Okrem

röntgenovej snímky urobenej v deň úrazu v nemocnici v Malackách iné snímky nemal k dispozícii, keďže
v Prahe neboli robené. Ako už uviedol, s poškodeným sa mu nepodarilo skontaktovať. Ak by sa pri
kontrolnej snímke zistilo, že malý odštiepok nebol prirastený ku kosti, svedčilo by to jednoznačne pre
záver, že táto zlomenina je staršieho dátumu. Poškodený v podstate neuviedol mechanizmus poranenia
prsta a pokiaľ ide o poranenia hlavy a krčnej chrbtice, eventuálne pretrvávajúce bolesti hlavy a závrate,

toto nie je možné verifikovať vzhľadom k tomu, že neboli vykonané žiadne špeciálne vyšetrenia (CT,
MRI a podobne). V prípade zlomeniny nastupuje bolestivosť okamžite. Poranenie prsta tam bolo jasne
konštatované, otázkou je, či išlo o čerstvú zlomeninu alebo staršieho dáta. Opuch prsta, respektíve
takéto poranenie prsta, aké je konštatované v lekárskej správe, nemôže spôsobiť páchateľ, ale len sám
poškodený prudkým ohnutím prsta do dlane a to či už v dôsledku strčenia inou osobou a následným

kontaktom zavretej ruky s pevným predmetom.

V doplnení znaleckého posudku (z dôvodu zabezpečenia spolupráce s poškodeným) znalec prof. MUDr.
L. G., CSc., konštatoval, že v doložených dvoch lekárskych nálezoch poskytnutých p. U. V. (ktoré oba
boli vystavené dodatočne a oba sú datované až po vypracovaní pôvodného posudku) nie sú uvedené

žiadne skutočnosti alebo medicínske dôvody, ktoré by ovplyvňovali alebo menili závery pôvodného
znaleckého posudku 64/13 zo dňa 08. apríla 2013. Ku dňu vypracovania pôvodného znaleckého
posudku neboli k dispozícii len dva nálezy (v tom čase neexistovali) - potvrdenie ošetrujúceho chirurga
MUDr. X. z 10. novembra 2014 a lekárske potvrdenie z neuvedeného dňa Dr. X. V.. Znalec poukázal
na rozpor medzi pôvodnými chronologickými nálezmi MUDr. X. (26. novembra 2012, 03. decembra

2012 a 12. decembra 2012) a jeho retrospektívnym zhodnotením liečby v r. 2014: ani pri jednom z
troch vyšetrení v r. 2012 si pacient nesťažoval na bolesti krčnej chrbtice a ani mu krčná ortéza nebola
predpísaná ako konštatoval MUDr. X. až dňa 10. novembra 2014. Ak poškodený mal na krku golier v
rámci výsluchu na OO PZ v Malackách dňa 07. decembra 2012, tento nemohol mať predpísaný ani v
Taliansku, nakoľko lekára v Talianku navštívil prvý krát až 10. decembra 2012. Najpravdepodobnejšie

je, že poškodený bol v minulosti liečený pre degeneratívne bolesti krčnej chrbtice (o čom jednoznačne
svedčí RTG nález pokročilých artrotických zmien u 67-ročného muža - veku poškodeného pri primárnom
ošetrení v NsP Malacky), pričom medzi štandardné liečebné postupy spondylartrózy patrí aj fixácia
snímateľnou molitanovou ortézou a fyzikálna liečba (pre objektivitu je pripojený pôvodný RTG snímok zNsP Malacky a tiež vtedajší popis rádiodiagnostika NsP Malacky MUDr. U.). Z medicínskeho hľadiska
je absolútne nepravdepodobné vyjadrenie klinického farmakológa Dr. X. V. u poškodeného, že pred
predmetnýmúrazomnemalžiadneťažkostiskrčnouchrbticou,pretoženaRTGsnímkeideomimoriadne

pokročilé zmeny na platničkách, stavcoch i všetkých väzoch. Ani z pôvodných nálezov, ani z informácií
od p. V. a ani z dvoch nových nálezov nevyplýva, či poškodený bol skutočne práceneschopným.
Poškodený je poistencom českej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a pokiaľ v Českej republike odvádza
povinné odvody, mal nárok na vystavenie tlačiva Potvrdenia pracovnej neschopnosti - ktoré by reálne
preukazovalo jeho skutočnú pracovnú nespôsobilosť spojenú s poberaním nemocenských dávok.

Podľa lekárskych správ z 19. novembra 2012, poškodený utrpel len ľahké povrchové poranenia hlavy a
krku, ktoré si nevyžiadali ďalšie lekárske ošetrenie ani vyšetrenie, nepredpokladali sa ťažkosti s liečením
upoškodeného,pričomišlooľahkýúraz.Podľatejtolekárskejsprávymalpoškodenýutrpieťajzlomeninu
článku prsta ľavej ruky.

Uznesením tunajšieho súdu z 05. novembra 2014, sp. zn. 1T/5/2014, bola podľa § 280 ods. 2
Trestného poriadku predmetná trestná vec postúpená Obvodnému úradu v Malackách na prejednanie
ako priestupok. O sťažnosti prokurátora voči uvedenému uzneseniu rozhodol Krajský súd v Bratislave
uznesením z 12. marca 2015, sp. zn. 4Tos/24/2015, tak, že napadnuté uznesenie podľa § 194 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa , aby o nej znovu konal a rozhodol.

Sťažnostný súd tak rozhodol z dôvodu, že skutok, ktorý je predmetom konania, sa mal stať dňa
19. novembra 2012, pričom v zmysle § 20 ods. 1 zákona o priestupkoch došlo k zániku prípadnej
zodpovednosti za priestupok dňom 19. novembra 2014, kedy uplynula dvojročná doba na prejednanie
priestupku. Súd prvého stupňa síce ešte rozhodoval o postúpení veci v čase, keď táto dvojročná
lehota neuplynula (05. novembra 2014), avšak v čase rozhodovania krajského súdu už došlo k zániku

zodpovednosti za priestupok. Výrok rozhodnutia súdu o postúpení veci na prejednanie priestupku preto
už nie je možné naplniť (vykonať), nakoľko Obvodný úrad Malacky by už nemohol pristúpiť k prejednaniu
stíhaného skutku.

Súd, v prvom rade, konštatuje, a to ani nebolo medzi stranami sporné, že na hlavnom pojednávaní

bolo, mimo akékoľvek rozumné pochybnosti, preukázané, že obž. P. U. sa dňa 19. novembra 2012,
v čase okolo 11:45 hod. stretol v blízkosti budovy Obvodného úradu Malacky s poškodeným U. V.,
kde medzi nimi došlo ku konfliktu, ktorý čiastočne pokračoval aj následne v budove katastra. Sporným
medzi stranami bolo to, akú formu - či len verbálnu, alebo aj fyzickú, a v neposlednom rade aj, akú
intenzitu prípadných oboch foriem, mal konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, a tiež, či vôbec, a

ak áno, presne aké zranenia týmto konaním preukázane spôsobil obžalovaný poškodenému. Súd, po
vykonanom dokazovaní, dospel k záveru (mimo rozumné pochybnosti), že skutok uvedený v obžalobe
sa sčasti síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu. K uvedenému
záveru vedú dôkazy, úvahy a argumenty špecifikované nižšie.

Pokiaľ ide o kvalifikovanie skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona, je potrebné uviesť, že tohto trestného činu sa dopustí ten, kto inému úmyselne ublíži
na zdraví, resp. ak tento čin spácha na chránenej osobe.

Ublížením na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne

vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený
obvyklý spôsob života poškodeného (§ 123 ods. 2 Trestného zákona.

Podmienkami ublíženia na zdraví teda sú:
- porucha alebo poškodenie zdravia,

- objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia,
- nie na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.

Z výpovede poškodeného, svedkyne V., zo znaleckého dokazovania a z lekárskych správ z 19.
novembra 2012 má súd za preukázané, že obžalovaný v inkriminovaný deň, hodinu a na mieste

uvedenom v skutkovej vete rozsudku udrel poškodeného hranou ruky do oblasti hlavy a krku, pričom
poškodený utrpel len ľahké povrchové poranenia hlavy a krku, ktoré si nevyžiadali ďalšie lekárske
ošetrenie ani vyšetrenie, nepredpokladali sa ťažkosti s liečením u poškodeného, pričom išlo o ľahký
úraz. Podľa tejto lekárskej správy mal poškodený utrpieť aj zlomeninu článku prsta ľavej ruky. Na tomtomieste však súd poukazuje na znalecký posudok ako aj výpoveď znalca z odboru zdravotníctva prof.
MUDr. L. G., CSc., ktorý uviedol, že zranenie prstu mohlo byť aj staršieho dáta a bolestivosť bola
obnovená len nejakým zlým pohybom. K tomuto dospel na základe toho, že v čase vyšetrenia nebol

na prste zistený žiadny opuch, bola uvádzaná len (subjektívna) bolestivosť, avšak bez hematómu, bez
patologickej pohyblivosti a iných známok čerstvej zlomeniny. Podotýka tiež, že k úrazu malo dôjsť dňa
19. novembra 2012 pričom jeho ošetrujúci lekár MUDr. X. pri kontrole dňa 03. decembra 2012 žiadnu
ortézu prstu nekonštatoval. Konštatovanie, že poškodený utrpel zlomeninu prstenníku, neznamenalo,
že to poškodenie musel utrpieť dňa 19. novembra 2012 a priamym konaním obžalovaného, pretože

ako uviedol už skôr, toto poranenie mohlo byť staršieho dáta a jeho bolestivosť sa obnovila nejakým
pohybom prsta. Ak by sa pri kontrolnej snímke zistilo, že malý odštiepok nebol prirastený ku kosti,
svedčilo by to jednoznačne pre záver, že táto zlomenina je staršieho dátumu. V prípade zlomeniny
nastupuje bolestivosť okamžite. Opuch prsta, respektíve takéto poranenie prsta, aké je konštatované v
lekárskej správe, nemôže spôsobiť páchateľ, ale len sám poškodený prudkým ohnutím prsta do dlane
a to či už v dôsledku strčenia inou osobou a následným kontaktom zavretej ruky s pevným predmetom.

Znalec sa teda vyjadril v tom smere, že na základe zdravotnej dokumentácie, ako aj opisu charakteru
utrpeného úrazu, nie je možné jednoznačne určiť, či táto zlomenia nebola staršieho dáta a bolestivosť
bola len obnovená. Znalec tak usúdil predovšetkým podľa toho, že v čase vyšetrenia nebola uvádzaná
prítomnosť opuchu ani hematómu, ktoré sú pri čerstvej zlomenine prítomné.

Čo sa týka potrebného liečenia zranení nepochybne a preukázateľne priamo vyvolaných konaním
páchateľa - teda pomliaždeniam záhlavia a krku - celková doba potrebného liečenia podľa vyjadrenia
znalca nepresahuje 7 dní. Navyše, znalcovi sa nepodarilo zistiť, či poškodený bol skutočne
práceneschopným - tzn. či mu bolo vystavené potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti.

Zranenie si svojim charakterom nevyžadovalo ani krátku hospitalizáciu na pozorovanie, ani žiadne
špecializované alebo život zachraňujúce opatrenia neboli potrebné. Počas celej doby liečenia bol
poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života tým, že len pravdepodobne počas cca 21 dní mal
prstenník ľavej ruky fixovaný ortézou vo vystretej polohe, v ktorej nemohol prstom hýbať, ale údaj o
reálnej dĺžke fixácie sa v poskytnutej dokumentácii nenachádzal, dokonca ošetrujúci lekár MUDr. X.

pri kontrole dňa 03. decembra 2012 žiadnu ortézu prstu nekonštatoval. Uvedené ale treba v každom
prípade posudzovať s ohľadom na nepreukázanie zranenia prsta konaním obžalovaného popísaným v
skutkovej vete rozsudku.

Pokiaľ ide o ochranný golier (krčnú ortézu), tento poškodenému pri prvotnom ošetrení nebol predpísaný

ani ošetrujúcim chirurgom MUDr. X.; ani pri jednom z troch vyšetrení v r. 2012 si pacient nesťažoval na
bolesti krčnej chrbtice a ani mu krčná ortéza nebola predpísaná ako konštatoval MUDr. X. až dňa 10.
novembra 2014. Poškodený nemohol mať golier predpísaný ani v Taliansku, nakoľko lekára v Talianku
navštívil prvý krát až 10. decembra 2012 (hoci nasadený ho mal už pri výsluchu na OO PZ V Malackách
dňa 07. decembra 2012). S odkazom na vyjadrenie znalca sa najpravdepodobnejšie javí, že poškodený

bol v minulosti liečený pre degeneratívne bolesti krčnej chrbtice, pričom medzi štandardné liečebné
postupy v takomto prípade patrí aj fixácia snímateľnou molitanovou ortézou a fyzikálna liečba. V rámci
čoho bola znalcom konštatovaná absolútna nepravdepodobnosť vyjadrenie klinického farmakológa Dr.
X. V. u poškodeného, že pred predmetným úrazom nemal žiadne ťažkosti s krčnou chrbticou, pretože
na RTG snímke ide o mimoriadne pokročilé zmeny na platničkách, stavcoch i všetkých väzoch.

To,čipoškodenýbolskutočnepráceneschopným,nevyplývaanizpôvodnýchnálezov,anizinformáciíod
p. V. a ani z dvoch nových nálezov - čo preukazuje vyjadrenie znalca v doplnenom znaleckom posudku.
Poškodený je poistencom českej Všeobecnej zdravotnej poisťovne a pokiaľ v Českej republike odvádza
povinné odvody, mal nárok na vystavenie tlačiva Potvrdenia pracovnej neschopnosti - ktoré by reálne

preukazovalo jeho skutočnú pracovnú nespôsobilosť spojenú s poberaním nemocenských dávok.

V dôsledku nespolupráce poškodeného so znalcom nebolo možné ani dostatočne preukázať sťaženie
obvyklého života poškodeného v dôsledku utrpených úrazov. Poškodený síce vo svojej výpovedi
uvádzal, že nemohol viesť motorové vozidlo asi tri mesiace, trpel závratmi a nemohol písať na

klávesnici, avšak tieto jeho tvrdenia neboli podložené žiadnymi lekárskymi správami ani potvrdeniami.
U poškodeného teda nemožno celkom jednoznačne a vierohodne konštatovať, o akú dlhú dobu bol
skutočne obmedzený vo svojom obvyklom spôsobe života. Nezanedbateľným je v tomto smere aj
konštatovanie znalca o výlučne subjektívnych ťažkostiach poškodeného (týkajúcich sa bolesti hlavy aporuchy sústredenia). Z vyjadrenia znalca je zrejmé, že mohlo to byť kratšie ako 7 dní. Nebol dôvod
spochybňovať, a teda súd prevzal aj doplňujúce tvrdenie znalca, že aj v prípade, že by takúto zlomeninu
utrpel predmetného dňa, jedná sa o minimálne obmedzenie v obvyklom spôsobe života.

Súd má teda v súhrne za preukázané, že obžalovaný udrel poškodeného hranou ruky do oblasti hlavy
a krku, pričom však nedošlo k závažnému poraneniu, nakoľko údery boli slabej intenzity. Súd pri tomto
poukazuje predovšetkým na zistenia obsiahnuté v písomnom znaleckom posudku, jeho doplnení, a na
zistenia prednesené znalcom na hlavnom pojednávaní (tieto znalecké zistenia neboli nikým a žiadnym

spôsobom spochybnené), na podklade ktorých dospel k záveru, že v danom prípade obžalovaný
nespôsobil poškodenému zranenia, ktoré by svojím charakterom zodpovedali ublíženiu na zdraví, tak
ako je to zadefinované v § 123 ods. 2 Trestného zákona, minimálne nebolo preukázané sťaženie
obvyklého spôsobu života poškodeného nie na krátky čas, a to z dôvodov uvedených vyššie. Na základe
uvedeného súd dospel k záveru, že obžalovaný nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného
činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko vykonaným dokazovaním

nebolo preukázané ublíženie na zdraví poškodeného, tak ako je to špecifikované v § 123 ods. 2
Trestného zákona. Z tohto dôvodu súd nepristúpil k preukazovaniu a k zdôvodňovaniu nenaplnenia
znakov skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona.

Na základe skutku spáchaného obžalovaným bolo tomuto kladené za vinu zároveň aj spáchanie prečinu
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustí
ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom,
že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, resp. ak tento čin spácha na chránenej osobe.

Znakom objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania je pri tomto trestnom čine „vy-
hrážanie“, ktoré musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivé-
ho pocitu zo zla, ktorým je vyhrážané. Pritom sa nie je možné obmedziť len na vlastný obsah slov-
ného vyhlásenia páchateľa, ale výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším konaním páchateľa.
Pritom vždy treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne

pociťuje ujmu ten, voči ktorému vyhrážka smeruje. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k
záveru, že slová a konanie obžalovaného nedosiahlo intenzitu, ktorá by bola spôsobilá vzbudiť dôvodnú
obavu u poškodeného. Súd vzal do úvahy okolnosti spáchania skutku a predovšetkým prihliadol na
svedecké výpovede svedkyne B. T. a T. L., ako aj svedka F. R., nakoľko všetci títo svedkovia vo
svojich výpovediach uviedli, že si nevšimli, že by medzi poškodeným a obžalovaným došlo k nejakému

vážnemu konfliktu. Svedkyňa B. T. bola priamo svedkom udalostí, pričom podľa jej vyjadrení si nič
vážneho nevšimla, konkrétne uviedla, že videla zo vzdialenosti asi 20-tich metrov 4 osoby, ktoré sa
pri budove katastra medzi sebou rozprávali a potom jeden z nich začal utekať do budovy katastra,
dokonca si nevšimla ani žiadnu bitku ani nič podobné. Rovnako tak vypovedal aj svedok F. R.,
ktorý predmetného dňa odchádzal z budovy katastra okolo pol dvanástej, pričom na chodníku videl

obžalovaného s jednou ženou, ktorú nepoznal, keď prechádzal okolo počul, ako jej taliansky hovorí
niečo v tom zmysle, že má odkázať, že má „smeti vyše hlavy“ a z toho, ako to povedal, bolo zrejmé, že
odkaz je pre muža. Nezaznamenal teda žiadne konanie majúce charakter trestnej činnosti. Svedkyňa
T. L. vypovedala, že keď obžalovaný, ktorého pozná z pracovného styku ako kľudnú osobu, vybehol
na chodbu katastra a kričal na poškodeného niečo v talianskom jazyku, tento na to nijako nereagoval

a taktiež si na ňom nevšimla žiadne rozrušenie alebo obavy, žiadne zranenia ani prejav bolesti; toto
potvrdzuje aj skutočnosť, že poškodený bezprostredne po útoku (namiesto bezprostredného zavolania
polície)bolschopnýabsolvovaťstretnutiespracovníčkoukatastra,ktorétrvalocca.30minút.Nazáklade
uvedeného dospel súd k záveru, že konanie obžalovaného nebolo takej intenzity, ktorá by mohla vzbudiť
dôvodné obavy u poškodeného. Z tohto dôvodu súd nepristúpil k preukazovaniu a k zdôvodňovaniu

nenaplnenia znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. b)
Trestného zákona

K rovnakému záveru o nespáchaní trestného činu dospel súd aj pri posudzovaní prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ktorého sa obžalovaný mal dopustiť v zmysle podanej

obžaloby), ktorého sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti
prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.V prípade spáchania prečinu výtržníctva zákon predpokladá taký násilný alebo slovný prejav, ktorý hrubo
uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšieho počtu
osôb prítomných súčasne. Aj vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že konanie obžalovaného

nenaplniloznakyskutkovejpodstatyprečinuvýtržníctva,nakoľkoaniusvedkovtohtoincidentusprávanie
sa obžalovaného nevzbudilo väčšiu pozornosť a svedkovia T. ako aj R. popísali udalosti pri budove
katastra len ako rozhovor medzi niekoľkými osobami. Obdobne z výpovede svedkyne L. vyplýva len
zakričanie obžalovaného na poškodeného v budove katastra, ktoré ale nie je možné vyhodnotiť ako
hrubú neslušnosť, príp. výtržnosť (navyše žiadne napadnutie nikoho sa v budove katastra nekonalo).

Súd má zato, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky tohto trestného činu; obžalovaný svojím
konaním nenarušil hrubým spôsobom verejný pokoj a poriadok, a teda nenaplnil znaky skutkovej
podstaty prečinu výtržníctva.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd konštatuje, že v posudzovanom prípade sa prokuratúre
nepodarilo preukázať, mimo rozumné pochybnosti, to, že verzia skutkového deja, ktorá je uvedená v

obžalobe a ktorá je založená na výpovedi poškodeného a svedkyne V. v tom smere, že následkom
konania obžalovaného došlo dňa 19. novembra 2012 k zlomeniu posledného článku prstenníka ľavej
ruky poškodeného, resp. k odlomeniu bázy stredného článku tohto prsta (pri pomliaždení záhlavia a krku
nebolo preukázané nie na krátky čas sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného), že obžalovaný
sa mal vyhrážať poškodenému zabitím, čím u neho mal vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie,

a že sa dopustil fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, je pravdivá a
že sa skutočne stala. Z hľadiska vykonaného dokazovania tak nastala, ohľadne žalovaného ublíženia
na zdraví v smere zlomenia prsta, najmä však v rozmere sťaženia obvyklého spôsobu života, ďalej
vyhrážania sa a výtržníctva, situácia „tvrdenia proti tvrdeniu“, keď nie je možné objektívne uzavrieť, ktorá
z verzií sa stala.

Súd v tomto smere pripomína už ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napríklad
2Tz/22/1967 a 7Tz/61/1967), podľa ktorej, ak zostanú vyčerpané všetky dostupné možnosti smerujúce
k spoľahlivému zisteniu skutkového deja, je nutné vykladať priebeh tohto skutkového deja v prospech
obžalovaného. Alebo povedané inak, ak reálne prichádzajú do úvahy dve alebo viaceré verzie

skutkového deja, je potrebné s použitým zásady in dubio pro reo neuznať obžalovaného za vinného.
Podľa názoru súdu, práve takáto situácia nastala v posudzovanom prípade, pričom súd nekonštatuje,
že obžalovaný nekonal tak ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, teda, že inému úmyselne neublížil
na zdraví, inému sa nevyhrážal smrťou tak, že to vzbudilo dôvodnú obavu, resp. že sa nedopustil fyzicky
na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného, t. j., že skutok uvedený v obžalobe

sa v tomto smere nestal, ale súd konštatuje, že nebolo, mimo rozumné pochybnosti, preukázané, že
obžalovaný konal tak ako je uvedené v skutkovej vete obžaloby, teda, že skutok uvedený v obžalobe
sa v tomto smere stal. Nedokázaná vina tu má však pre obžalovaného rovnaké dôsledky ako dokázaná
nevina a tým je oslobodenie obžalovaného spod obžaloby.

Základné zásady trestného konania totiž vyžadujú, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste
o jednoznačne zistené fakty. Tam, kde nemožno bezpečne určiť, ktorá z variánt skutkového riešenia
zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť takú, ktorá je pre obžalovaného priaznivejšia a ak zostanú po
vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti, je nutné s
použitím zásady in dubio pro reo rozhodnúť v prospech obžalovaného a oslobodiť ho spod obžaloby.

Súd považuje za potrebné poukázať na okolnosť, že aj keby došlo k naplneniu všetkých znakov
všetkých skutkových podstát prichádzajúcich do úvahy v rámci skutku uvedeného vo výroku rozsudku
(v zmysle podanej obžaloby), skutok by súd nevyhnutne posudzoval v intenciách ustanovenia § 10
ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a

jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná. Za kritérií určených v predchádzajúcej vete by súd dospel k záveru, že vzhľadom
na okolnosti prípadu, spôsob vykonania činu, jeho následky, je závažnosť tohto činu nepatrná, a to
predovšetkým z dôvodu, že i keď došlo k slovnému i fyzického napadnutiu poškodeného obžalovaným,
išlo o veľmi krátky útok nízkej intenzity, ktorý nevzbudil pozornosť u náhodne prítomných osôb - svedkov

a taktiež i jeho následky boli nepatrné, keďže poškodený utrpel len ľahké povrchové poranenia v
oblasti hlavy a krku, bez sťaženia obvyklého spôsobu života poškodeného. Opätovne je významné
poukázať na vyššie uvedené zistenia, že zlomenina článku prsta ľavej ruky u poškodeného, nebola
dostatočne preukázaná a rovnako ani obmedzenia v obvyklom spôsobe života udávané poškodeným.Posúdenie slovných útokov, resp. vyhrážok obžalovaného voči poškodenému je nutné vyhodnotiť ako
menejzávažné,ktorénedosiahlitakúintenzitu,abyvyvolaliopoškodenéhodôvodnúobavuatiež,abyvo
zvýšenej miere narúšali verejný pokoj a poriadok. Na základe uvedeného by súd s pravdepodobnosťou

hraničiacou s istotou dospel k záveru, že miera závažnosti konania obžalovaného by za splnenia
podmienok uvedených v prevej vete tohto odseku, bola nepatrná, a teda v zmysle § 10 ods. 2 Trestného
zákona nie je možné toto konanie posudzovať ako trestný čin. Uvedenému - v nadväznosti na pôvodne
mienené postúpenie trestnej veci Obvodnému úradu v Malackách na prejednanie ako priestupok -
tiež prisvedčuje zásada, že ak je (pôvodne v obžalobe uvedený) skutok kvalifikovaný ako priestupok,

služobné previnenie alebo disciplinárne previnenie, napríklad premlčaný, obžalovaného treba oslobodiť
spod obžaloby podľa § 285 písm. b), t. j. že skutok nie je trestným činom.

Len na okraj súd považuje za potrebné poukázať na okolnosť, že obžalovaný aj poškodený priznali, že
majú medzi sebou rozpory, ktoré sa týkajú ich spoločnej obchodnej činnosti. Je zrejmé, že tieto vzájomné
spory vyústili do predmetného incidentu, kedy obžalovaný nadával poškodenému a udrel ho, avšak

podľa názoru súd konanie obžalovaného nebolo natoľko závažné, aby mohlo byť posudzované ako
trestný čin.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného
súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309

ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.