Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. december 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413205198
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5413205198.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej,

sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci žalobkyne: D. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W., J. č. XXX, proti žalovanému: BKB Partners, spol. s r.o., so sídlom Dunajská
Streda, Jantárová č. 1868/11, IČO: 35 931 329, zastúpený spoločnosťou Benkóczki, Baláž - advokáti,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 36A, IČO: 35 917 148, o určenie neexistencie záložného
práva,vkonaníoodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresnéhosúduDolnýKubínč.k.5C/87/2013-445
zo dňa 6. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 5C/87/2013-445 zo dňa 6. apríla 2016 potvrdzuje.

Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom určil, že záložné právo zriadené na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva uzavretej dňa 8.4.2010 č. 000040A/SB/10/061, ktorej vklad bol povolený pod č. V
489/10 zo dňa 15.4.2010 na nehnuteľnostiach k. ú. W. zapísaných na LV č. XXX ako parc. KNC č.
1017/3 - trvalé trávne porasty o výmere 295 m2, parc. KNC č. 1018/2 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 3 m2, parc. KNC č. 1024/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2 a rodinný dom
súp. č. XXX na prac. č. 1024/2 a zapísaných na LV č. XXXXX ako parc. KNC č. 1024/3 - zastavané

plochy a nádvoria o výmere 21 m2 a parc. KNC č. 1024/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155
m2, neexistuje a uvedené záložné právo v prospech žalovaného neviazne. Zároveň týmto rozsudkom
okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 147,50 Eur do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, pretože sporné záložné právo stále figuruje na liste vlastníctva č. XXXXX a XXX, k. ú. W..
Na uvedenom nemohli nič zmeniť tvrdenia žalovaného o premlčaní práva na výkon záložného práva.

Záväzok dlžníka (spoločnosti FLATVISION, s.r.o.) vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 000040/SB/10/061
z 8.4.2010 bol už uhradený za dlžníka s jeho súhlasom žalobkyňou platbou z jej hypotekárneho úveru v
ČSOB, pričom úhrada bola realizovaná dňa 7.6.2011 vo výške 26.740,- Eur, ktorú sumu vyčíslil veriteľ
(UniCredit Bank Slovakia, a.s.) práve uvedenou sumou ako tou, ktorú skutočný dlh dlžníka na úvere
nepresiahne ku dňu 8.6.2011. Uspokojením záložným právom zabezpečenej pohľadávky (jej splnením)
došlo k zániku záložného práva s poukazom na § 151md ods. 1 písm. a/ Občianskeho zákonníka. Z
pohľadu okresného súdu bola podstatná vôľa žalobkyne uhradiť za dlžníka práve dlh vo výške 26.740,-

Eur, nie iný dlh. Poukázaním sumy v presnej výške daného dlhu preto súd prvej inštancie nemal
pochybnosti o tom, že žalobkyňa uhradila zabezpečený záväzok, ktorá skutočnosť mala za následok
zánik záložného práva.3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal
jeho zmeny a zamietnutia žaloby. Uviedol, že žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, keďže aktuálne je výkon záložného práva premlčaný. Ak okresný súd

argumentoval tým, že záložný veriteľ je povinný podať žiadosť o výmaz záložného práva, uvedené nie je
podstatné, pretože žiadosť o výmaz mohla podať aj žalobkyňa spolu s potvrdením o zániku záložného
práva. Ďalej odvolateľ poukázal na ustanovenia § 330 a § 332 Obchodného zákonníka, ktoré majú
dispozitívny charakter a možno sa od nich odchýliť. Dňa 30.5.2011 dala spoločnosť FLATVISION, s.r.o.
(dlžník) súhlas s plnením záväzkov treťou osobou, ktorou však nebola žalobkyňa, ale Československá

obchodná banka, a.s. Medzi stranami pôvodného záväzkového vzťahu (spoločnosťou FLATVISION,
s.r.o.akodlžníkomaUniCreditBankSlovakia,a.s.akoveriteľom)bolodohodnuté,ževeriteľmôžeplatbu
(vrátane platby tretej osoby) započítať na plnenie akéhokoľvek splatného záväzku FLATVISION, s.r.o.,
nakoľko dlžník mal voči veriteľovi záväzky z viacerých zmlúv. Zároveň bolo dohodnuté, že všetky dohody
UniCredit Bank Slovakia, a.s. a spoločnosti FLATVISION, s.r.o. sú záväzné aj pre žalobkyňu ako právnu
nástupkyňu pôvodných záložcov. Prejav vôle žalobkyne, ani jej údajný omyl, ani žiadna iná právna

skutočnosť nemôže spôsobovať zmenu obsahu záväzkového vzťahu medzi pôvodným žalovaným 1/
(UniCreditBankSlovakia,a.s.)aFLATVISION,s.r.o.,keďžežalobkyňanebolastranoutohtoobchodného
záväzkového vzťahu. Navyše z logiky veci vyplýva, že žalobkyňa, ani Československá obchodná banka,
a.s. nemohli urobiť žalobkyňou tvrdený prejav vôle adresovaný UniCredit Bank Slovakia, a.s., ktorým sa
údajne podľa § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka malo určovať, ktorý záväzok sa plní, nakoľko sama

žalobkyňa popierala, že by vtedy vedela o nezabezpečenom záväzku FLATVISION, s.r.o. voči UniCredit
Bank Slovakia, a.s. V posudzovanej veci tiež nemôže obstáť odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. Obdo V 8/2003, ktorého obsah nesúvisí s právnymi otázkami riešenými v aktuálnom konaní.
Spôsob započítania platby žalobkyne sčasti na zabezpečený úver a sčasti na nezabezpečený úver
považoval žalovaný za správny.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť. Odvolanie považovala za nezrozumiteľné, keď žalovaný na jednej strane považuje
výkon záložného práva za premlčaný, na strane druhej však obhajuje postup pri započítaní
pohľadávok spôsobom realizovaným veriteľom pohľadávky. Zdôraznila, že zreteľne prejavila vôľu

uhradiť zabezpečený úver, na účely čoho si vzala úver v ČSOB, a.s.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil

ako vecne správne.

6. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti Civilného sporového poriadku (zákon
č. 160/2015 Z. z., účinný od 1.7.2016), bol povinný pri svojom postupe aplikovať novú úpravu (§ 470 ods.
1 CSP) s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. (aktuálne sú kritériá

odôvodnenia rozsudku predmetom úpravy § 220 ods. 2 CSP). Odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov
sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

8. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné uviesť, že predmetom konania je určenie zániku
záložného práva zriadeného na základe zmluvy zo dňa 8.4.2010 uzavretej medzi pôvodným žalovaným
UniCredit Bank Slovakia, a.s. (veriteľ) a spoločnosťou FLATVISION, s.r.o. (dlžník), ktorá nehnuteľnosť
predala žalobkyni. Žalobkyňa v žalobe argumentovala tým, že pôvodný žalovaný si nesprávne započítal
úhradu úveru len v čiastočnej sume (nepostačujúcej na úhradu celého zabezpečeného úveru), ktorá

bola poukázaná na základe jej úverového vzťahu s ČSOB, a.s. Úverová zmluva s ČSOB, a.s. bola
uzavretá výlučne za účelom splatenia zabezpečeného úveru v prospech UniCredit Bank Slovakia, a.s.
(pôvodného žalovaného), ktorý si však finančné prostriedky nezapočítal na splatenie dlhu v celej sume- časť započítal na splatenie iného nezabezpečeného úveru dlžníka a následne začal výkon záložného
práva.

9. V reakcii na vznesené odvolacie námietky považoval krajský súd za potrebné poukázať na správnosť
argumentácie súdu prvej inštancie, ktorý podrobne v odôvodnení rozsudku vysvetlil skutkový a právny
základ sporu a veľmi detailne reagoval na všetky podstatné argumenty procesných strán. Nemožno v
žiadnom prípade súhlasiť s námietkou neexistencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení, keďže jedine výrok súdneho rozhodnutia mohol odstrániť neistotu v právnom postavení

žalobkyne a vytvoriť tak základ pre výmaz zaniknutého záložného práva z katastra nehnuteľností. Na
tomto závere nemohli nič zmeniť námietky žalovaného, ktorý opakovane akcentoval premlčanie výkonu
záložného práva. Táto otázka vzhľadom na pretrvávajúci zápis záložného práva na liste vlastníctva
nebola pre posúdenie veci podstatná. Je totiž zrejmé, že pri eventuálnom predaji nehnuteľnosti, či
uzavretí ďalšieho hypotekárneho úveru by mohol byť údaj o záložnom práve prekážkou vzniku takýchto
dohôd. Argumentácia žalovaného tiež vyznieva rozporne, ak tvrdí, že výkon záložného práva je

premlčaný, resp. je možné realizovať výmaz záložného práva z katastra a on sám tak doposiaľ neučinil;
práve naopak zotrváva na svojich tvrdeniach a v súdnom konaní sa aktívne bráni, hoci mohol (pokiaľ by
svoje námietky myslel vážne) nárok žalobkyne uznať, resp. s ňou uzavrieť zmier.

10. K namietanému nesprávnemu postupu okresného súdu ohľadom započítania platby žalobkyne na

účet UniCredit Bank Slovakia, a.s. treba uviesť, že akákoľvek dohoda pôvodného dlžníka (FLATVISION,
s.r.o.) s jeho veriteľom (UniCredit Bank Slovakia, a.s.) nemohla mať účinky voči žalobkyni a jej postupu
pri splácaní dlhu. Zodpovednosť za dlhy podľa zmluvy medzi dlžníkom a bankou niesla spoločnosť
FLATVISION, s.r.o. a nemohla byť prenesená na žalobkyňu. Žalobkyňa sa stala v danom prípade
záložcom a dlh plnila z titulu tohto zabezpečenia (§ 332 ods. 1 veta druhá Obchodného zákonníka),

nie z titulu veriteľsko-dlžníckeho vzťahu, v ktorom figurovali spoločnosť FLATVISON, s.r.o. a banka. V
dôsledku vzniknutých pochybností o tom, ktorý dlh mal byť žalobkyňou splatený, bolo správne posúdiť
vec tak, ako to učinil okresný súd - teda započítať poukázané finančné prostriedky v prvom rade
na dlh zabezpečený záložným právom, pretože takáto vôľa žalobkyne zjavne vyplynula zo zmluvy o
hypotekárnom úvere zo dňa 27.5.2011 uzavretej medzi žalobkyňou a ČSOB, a.s. Odvolací súd tak

nemohol akceptovať tvrdenia žalovaného, ktorý poukazoval na obsah dohody medzi FLATVISION, s.r.o.
a UniCredit Bank Slovakia, a.s. Dohoda o započítavaní platieb, prípadne ďalšie zmluvné povinnosti
môžu zaväzovať len zmluvné strany, ktoré s nimi vyslovili súhlas; na žalobkyňu prešli v dôsledku kúpy
nehnuteľnostilenpovinnostivyplývajúcezjejstatusuzáložcu,nievšakztitulupostaveniadlžníka,ktorým
bola spoločnosť FLATVISION, s.r.o. Ak by mienila žalobkyňa splatiť akýkoľvek iný nezabezpečený dlh

dlžníka, zjavne by tak učinila zrozumiteľným a jasným spôsobom neumožňujúcim vznik akýchkoľvek
pochybností, čo samozrejme v konaní preukázané nebolo, na čo poukázal súd prvej inštancie vo svojom
podrobnom odôvodnení. Pokiaľ dlžník (FLATVISION, s.r.o.) predložil v konaní listinu obsahujúcu jeho
súhlas s plnením záväzku treťou osobou (§ 332 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka) na účely
splatenia oboch jeho záväzkov (zabezpečeného i nezabezpečeného), táto nemala pre posúdenie veci

význam, keďže súhlas bol udelený Československej obchodnej banke, a.s., ktorú nemožno považovať
za správneho adresáta takého súhlasu; naviac aj keby bol daný súhlas udelený žalobkyni, ona sama
by musela prejaviť vôľu uhradiť nezabezpečený dlh dlžníka. ČSOB, a.s. mienila poskytnúť žalobkyni
účelový úver na kúpu nehnuteľností s tým, že tieto finančné prostriedky mali byť sčasti použité na
úhradu zabezpečeného dlhu spoločnosti FLATVISION, s.r.o. v UniCredit Bank Slovakia, a.s. a sčasti

zaplatené ako úhrada kúpnej ceny. Ak úver poskytovala ČSOB, a.s. žalobkyni s konkrétnym zámerom,
potom bola žalobkyňa jedinou osobou oprávnenou vysloviť v medziach zmluvy súhlas s tým, kam budú
finančné prostriedky poukázané. Pritom možno len veľmi ťažko predpokladať, že by žalobkyňa chcela
tieto financie použiť inak ako na úhradu ceny nehnuteľností, resp. splatenie úveru s cieľom dosiahnuť
výmaz záložného práva zriadeného v prospech UniCredit Bank Slovakia, a.s.

11. Žiada sa uviesť, že rešpektovanie a ochrana autonómie vôle je elementárnou podmienkou
fungovania materiálneho právneho štátu. Aj napriek uvedenému však ochrana autonómie vôle nemôže
byť absolútna tam, kde existuje základné právo jednotlivca alebo ústavný princíp či iný ústavne
aprobovaný verejný záujem, ktoré sú spôsobilé autonómiu vôle proporcionálne obmedziť. Týmto

druhým princípom je ochrana tej osoby, ktorá uskutočnila právny úkon s dôverou v určitý, druhou
stranou prezentovaný skutkový stav. Ten, kto vyvolal určité konanie, nemôže sa ex post dovolávať
vád jednotlivých úkonov, ktoré sám spôsobil. Uplatňovanie princípov dôvery v úkony ďalších osôb
pri sociálnom styku s nimi je základným predpokladom pre fungovanie spoločnosti. Dôveru trebapovažovať za elementárnu kategóriu sociálneho života. Jednak vyjadruje vnútorný postoj odrážajúci
etickyodôvodnenépredstavyaočakávaniajednotlivýchčlenovspoločnostianadruhejstranejevýrazom
princípu právnej istoty, ktorý predstavuje jeden z prvkov materiálne, t. j. hodnotovo chápaného právneho

štátu, ktorého ústavne normatívny výraz je obsiahnutý v článku 1 ods. 1 Ústavy SR.

12. V tomto duchu krajský súd priznal princípu dôvery v kontexte zistených skutkových okolností
prípadu prioritné postavenie. Z vykonaného dokazovania možno totiž vyvodiť, že postup a správanie sa
žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu a ďalších subjektov pri čerpaní a následnom poukazovaní

finančných prostriedkov nebolo korektné. Žalobkyňa uzavrela zmluvu o hypotekárnom úvere s jediným
cieľom - kúpiť nehnuteľnosti a tieto financovať prostredníctvom úveru. Zo žiadneho jej konania nemožno
nijakým výkladom vyvodiť zreteľnú vôľu splatiť akýkoľvek dlh tretej osoby, nedefinovaný v zmluve o
hypotekárnom úvere. UniCredit Bank Slovakia, a.s. nebola oprávnená započítať platbu žalobkyne na iný
ako zabezpečený úver. Krajský súd na tomto mieste nemienil hodnotiť, či situácia, v ktorej sa žalujúca
strana ocitla, bola spôsobená úmyselne či len jednoduchým pochybením, avšak spôsob jej vyriešenia

detailne vysvetlený v napadnutom rozsudku bol jediným zákonným a morálnym záverom, ktorý bolo
možné vo veci prijať.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania pred súdom druhej inštancie
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie (§ 262 ods. 2
CSP).

14. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).