Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2To/35/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614010016
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Kamil Ivánek
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1614010016.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kamila Ivánka a sudkýň JUDr.
Ľudmily Králikovej a Mgr. Marcely Kosovej, v trestnej veci proti obžalovanému P. U., stíhanému pre
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. a iné, o odvolaní Okresnej
prokuratúry Malacky proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/5/2014 zo dňa 9. novembra
2016, na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. júna 2017

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 1T/5/2014 zo dňa 09.11.2016 (ďalej len napadnutý
rozsudok) bol obžalovaný P. U. (ďalej len obžalovaný) podľa § 285 písm. b/ Tr. por. oslobodený spod
obžaloby Okresnej prokuratúry Malacky z 24. januára 2014, sp. zn. 1Pv 856/12/1106-38, v ktorej sa
mu kládlo za vinu spáchanie prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného

zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného zákona, v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 19.11.2012 okolo 11.45 hod. na K. ulici v U. neďaleko budovy D. úradu U. fyzicky napadol
poškodeného U. V. a to tak, že ho udieral rukou do oblasti zátylku a vykrúcal mu ľavú ruku následkom

čoho spadol poškodený na zem, pričom si zlomil posledný článok prstenníka ľavej ruky, zároveň počas
útoku ako aj po ňom na neho kričal, že ho zabije v talianskom jazyku a taktiež si rukou prešiel popod krk
na znak zabitia, čím u poškodeného U. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. V. F. XX, P., I. republika vzbudil
dôvodnú obavu o jeho život a zdravie a spôsobil mu pomliaždenie záhlavia a krku a odlomenie bázy
stredného článku prstenníka ľavej ruky s predpokladanou dobou liečenia 28 dní podľa vyjadrenia prof.
MUDr. L. G. N..,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní dňa 09.11.2016 na č.l.
249 odvolanie okresný prokurátor, ktoré odôvodnil samostatným písomným podaním zo dňa 07.02.2017
na č.l. 272-273. V písomných dôvodoch svojho odvolania najskôr poukázal na napadnutý rozsudok

súdu I. stupňa, následne uviedol, že dňa 24.01.2014 bola na Okresný súd Malacky podaná obžaloba
na obžalovaného pre vyššie uvedené trestné činy. V ďalšom dôvodil, že je toho názoru, že na základe
vykonaných dôkazov tak v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní bolo
dostatočnepreukázané,žesaobžalovanýdopustilžalovanéhoskutkutak,akojeuvedenévobžalobnom
návrhu. Poukázal pri tom predovšetkým na výpovede poškodeného, svedkov, listinné dôkazy a taktiež
záveryznaleckéhodokazovania.Obžalovanýnaverejnostifyzickynapadolpoškodeného,bilhoaudieral

ho do oblasti hlavy, krku a spôsobil mu zranenia, pričom sa mu verbálne a gestami rúk vyhrážal, že
ho zabije. Poškodený bol v dôsledku fixácie prsta ortézou vo vzpriamenej polohe po dobu najmenej21 dní obmedzovaný na obvyklom spôsobe života. Ako manažér a konateľ firmy nemohol riadiť auto,
nemohol riadne pracovať s počítačom a taktiež. vzhľadom na jeho vek, musela mu doma pomáhať
iná osoba, minimálne v rozsahu pomoci pri rôznych každodenných úkonoch. Obžalovaný taktiež vedel,

koľko rokov má poškodený, pretože sa poznali. Vzhľadom na tieto skutočnosti je odvolateľ toho názoru,
že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky žalovaných trestných činov a preto navrhol, aby
Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr.por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vrátil vec súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

K vyššie uvedeným dôvodom podaného odvolania prokurátora sa samostatným písomným podaním zo
dňa01.03.2075nač.l.275podrobnevyjadrilajobžalovaný,ktorývúvodenajskôrpoukázalnanapadnutý
rozsudok súdu I. stupňa, na odvolanie prokurátora. V ďalšom uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym
názorom súdu I. stupňa a má za to, že skutok nie je trestným činom a to ani pri jednom skutku, pre ktorý
Okresná prokuratúra podala obžalobu. Obžalovaný svojim konaním, ako to bolo preukázané z výpovedí

svedkov, poškodeného a samotného obžalovaného a taktiež na základe znaleckého dokazovania,
nenaplnilobligatórneznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinuublíženianazdraví,akosúšpecifikovanév
§123ods.2Tr.zák.Plnesastotožnilarešpektujezáveryznaleckéhoposudkuvyhotovenéhoprof.MUDr.
L. G. pod č. 64/13 zo dňa 08.04.2013 na základe doplnenia znaleckého posudku zo dňa 05.07.2016.
Taktiež sa obžalovaný plne stotožnil so závermi Okresného súdu Malacky, že jeho konaním nedošlo k

naplneniu skutkovej podstaty trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. por a ani k
naplneniu skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Záverom navrhol,
aby bolo podané odvolanie podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuté.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2017 intervenujúci prokurátor krajskej prokuratúry v plnom

rozsahu zotrval na písomných dôvodoch podaného odvolania a navrhol, aby Krajský súd v Bratislave
napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie.,

Obhajca obžalovaného U.. L. D. sa taktiež v plnom rozsahu pridržal ich písomného vyjadrenia a navrhol,
aby bolo odvolanie podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.

Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací ( § 315 ods. 1 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť
odvolania ( 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods.

3 Tr. por. a preto podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, riadiac sa pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. a dospel k záveru, že odvolanie
okresného prokurátora nie je dôvodné.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby,ktoréneboliodvolaniuvytýkané,prihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovalipodaniedovolaniapodľa

§ 371 ods. 1.

Podľa § 319 Tr. por odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Úvodom odvolací súd konštatuje, že v predmetnej trestnej veci súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní

všetky požadované a dostupné dôkazy potrebné na rozhodnutie o obžalobnom návrhu tak, ako to
predpokladá ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por. a tieto dôkazy aj správne jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. vyhodnotil.

Čo sa týka rozboru jednotlivých vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní, v tomto smere odvolací

súd poukazuje na mimoriadne podrobné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu I.
stupňa bez potreby toto mechanicky opakovať.Vykonaným dokazovaním zo strany súdu I. stupňa sa podarilo jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností preukázať, že medzi obžalovaným a poškodeným prišlo dňa 19. novembra 2012, v čase
okolo 11:45 hod. v blízkosti budovy Obvodného úradu U. ku konfliktu, ktorý čiastočne pokračoval aj

následne v budove katastra.

Aj odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom súdu I. stupňa, že sporným medzi stranami
bolo to, akú formu - či len verbálnu, alebo aj fyzickú, a v neposlednom rade aj, akú intenzitu prípadných
oboch foriem, mal konflikt medzi obžalovaným a poškodeným, a tiež, či vôbec, a ak áno, presne aké

zranenia týmto konaním preukázane spôsobil obžalovaný poškodenému. Súd I. stupňa, po vykonanom
dokazovaní, dospel k záveru (mimo rozumné pochybnosti), že skutok uvedený v obžalobe sa sčasti
síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty žiadneho trestného činu. K uvedenému záveru vedú
dôkazy,úvahyaargumentysúduI.stupňa,ktorétentomimoriadnepodrobnerozobralanaktoréodvolací
súd iba poukazuje bez potreby tieto opakovať.

Aj odvolací súd mal za preukázané, že obžalovaný udrel poškodeného hranou ruky do oblasti hlavy
a krku, pričom však nedošlo k závažnému poraneniu, nakoľko údery boli slabej intenzity. Aj odvolací
súd pri tomto poukazuje predovšetkým na zistenia obsiahnuté v písomnom znaleckom posudku, jeho
doplnení, a na zistenia prednesené znalcom na hlavnom pojednávaní (tieto znalecké zistenia neboli
nikým a žiadnym spôsobom spochybnené), na podklade ktorých dospel k záveru, že v danom prípade

obžalovaný nespôsobil poškodenému zranenia, ktoré by svojím charakterom zodpovedali ublíženiu na
zdraví, tak ako je to zadefinované v § 123 ods. 2 Trestného zákona, minimálne nebolo preukázané
sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného nie na krátky čas, a to z dôvodov uvedených vyššie.

Na základe uvedeného teda súd I. stupňa dospel k správnemu záveru, že obžalovaný nenaplnil všetky

znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané ublíženie na zdraví poškodeného, tak ako je to
špecifikované v § 123 ods. 2 Trestného zákona. Z tohto dôvodu sú teda odvolacie námietky odvolateľa
neopodstatnené.

Na základe skutku spáchaného obžalovaným bolo tomuto taktiež kladené za vinu zároveň aj spáchanie
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa
dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým
spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, resp. ak tento čin spácha na chránenej osobe.

Znakom objektívnej stránky trestného činu nebezpečného vyhrážania je pri tomto trestnom čine „vyhrá-
žanie“, ktoré musí byť spôsobilé vzbudiť dôvodnú obavu, ktorou sa rozumie vyšší stupeň tiesnivého po-
citu zo zla, ktorým je vyhrážané. Pritom sa nie je možné obmedziť len na vlastný obsah slovného vy-
hlásenia páchateľa, ale výroky je potrebné hodnotiť v spojení s ďalším konaním páchateľa. Pritom vždy
treba brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a prihliadať aj na to, ako subjektívne pociťuje ujmu

ten, voči ktorému vyhrážka smeruje.

Na základe vykonaného dokazovania súd I. stupňa správne dospel k záveru, že slová a konanie
obžalovaného nedosiahlo intenzitu, ktorá by bola spôsobilá vzbudiť dôvodnú obavu u poškodeného.
Súd I. stupňa správne vzal do úvahy okolnosti spáchania skutku a predovšetkým prihliadol na svedecké

výpovede svedkyne, ktoré veľmi podrobne vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach.

Na základe uvedeného správne dospel súd I. stupňa k záveru, že konanie obžalovaného nebolo takej
intenzity, ktorá by mohla vzbudiť dôvodné obavy u poškodeného. Z tohto dôvodu súd I. stupňa nepristúpil
k preukazovaniu a k zdôvodňovaniu nenaplnenia znakov skutkovej podstaty prečinu nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona

K rovnakému a správnemu záveru o nespáchaní trestného činu dospel súd I. stupňa aj pri posudzovaní
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ktorého sa obžalovaný mal dopustiť
v zmysle podanej obžaloby), ktorého sa dopustí ten, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo

na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného.

V prípade spáchania prečinu výtržníctva zákon predpokladá taký násilný alebo slovný prejav, ktorý
hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť väčšiehopočtu osôb prítomných súčasne. Aj vzhľadom na vyššie uvedené má odvolací súd za to, že konanie
obžalovaného nenaplnilo znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva, nakoľko ani u svedkov tohto
incidentu správanie sa obžalovaného nevzbudilo väčšiu pozornosť. Aj v tomto smere súd I. stupňa

mimoriadnepodrobneapresvedčivosvojprávnynázorodôvodnil,sčímsaodvolacísúdvplnomrozsahu
stotožňuje bez potreby mechanického opakovania.

Správne preto postupoval súd I. stupňa, keď zaujal názor, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky
tohto trestného činu; obžalovaný svojím konaním nenarušil hrubým spôsobom verejný pokoj a poriadok,

a teda nenaplnil znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva.

Preto správne postupoval súd I. stupňa, keď konštatovať, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému za
vinu sa síce stal, ale nie je trestným činom a to práve pre nedostatok preukázania príslušných formálnych
znakov žalovane trestnej činnosti.

Skutkové závery súdu I. stupňa sa zakladajú na jeho vnútornom presvedčení, získanom po starostlivom
uvážení všetkých okolností prípadu. Ak tieto závery súdu boli vyvodené na podklade úplného resp.
náležitého zistenia skutočného stavu veci (§ 2 ods. 10 Tr. por.) a uvažovaniu, ktorým sa k záverom
došlo,nemožnovytknúťnedôslednosťalebovnútorné,najmälogickérozpory,nemožnoimvneprospech
obžalovaného úspešne odporovať opravnými prostriedkami len preto, že súd mohol dospieť aj k iným

záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami.
Na základe uvedených skutočností a úvah, krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu I. stupňa
je zákonné a správne mimoriadne podrobne a najmä presvedčivo zdôvodnené i v súlade s § 168 ods.1
Tr. por., na ktoré aj krajský súd v podrobnostiach poukazuje.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia a odvolanie Okresnej prokuratúry Malacky podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

To sú dôvody, na základe ktorých odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.