Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Okresný súd Dolný Kubín
Spisová značka: 5C/87/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413205198
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSDK:2016:5413205198.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobkyne: D. A., F..

XX.XX.XXXX, T. W., J. XXX, proti žalovanému: BKB Partners, spol. s r.o., so sídlom v Dunajskej Strede,
Jantárová 1868/11, IČO: 35931329, zastúpená Kubicová, Benkóczki, Baláž - advokáti, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Záhradnícka 68, IČO: 35917148, v konaní o určenie neexistencie záložného práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že záložné právo zriadené na základe Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa
08.04.2010 č. XXXXXXA/SB/XX/XXX, ktorej vklad bol povolený pod č. V 489/10 zo dňa 15.04.2010 na
nehnuteľnostiach k. ú. W. zapísaných na LV č. XXX ako parc. KN-C č. 1017/3 - trvalé trávne porasty
o výmere 295 m2, parc. KN-C č. 1018/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc. KN-C č.

1024/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na parc. č. 1024/2 a
zapísaných na LV č. XXXXX ako parc. KN-C č. 1024/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2
a parc. KN-C č. 1024/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, neexistuje a uvedené záložné
právo v prospech žalovaného neviazne.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške 147,50 eura do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou podanou 28.06.2012 na Okresnom súde Žilina, následne doplnenou na výzvu súdu podaním

zo 06.08.2012, ktorá bola dňa 20.08.2013 postúpená tunajšiemu súdu ako súdu miestne príslušnému,
sa žalobkyňa pôvodne len voči žalovanému K. (v priebehu konania zanikla táto banka cezhraničným
zlúčením s K., ktorá dňom 01.12.2013 zmenila obchodné meno na K. - ďalej len „pôvodný žalovaný 1/“)
domáhala určenia, že došlo k zániku práv vyplývajúcich zo záložnej zmluvy zo dňa 15.04.2010 na výkon
záložného práva na nehnuteľnosti v k. ú. W., dom súp. č. XXX na parc. č. 1024/2 a parc. č. 1017/3 - TTP
o výmere 295 m2, parc. č. 1018/2 - zast. plochy a nádvoria o výmere 3 m2, parc. č. 1024/2 - zast. plochy
a nádvoria o výmere 64 m2 zapísaných na LV č. XXX a nehnuteľnosti v k. ú. W. parc. č. 1024/3 - zast.

plochyanádvoriaovýmere21m2,parc.č.1024/4-zast.plochyanádvoriaovýmere155m2zapísaných
na LV č. XXXXX (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), všetko v celosti, ako aj náhrady trov konania.
Odôvodnila ju tým, že účastníci (správne pôvodný žalovaný 1/ a spoločnosť FLATVISION, s.r.o.)
uzatvorili v spojení so Zmluvou o hypotekárnom úvere č. XXXXXX/SB/XX/XX z 08.04.2010 na sumu
28.000,- eur aj záložnú zmluvu na predmetné nehnuteľnosti v celosti v prospech pôvodného žalovaného
1/ z 15.04.2010. Žalobkyňa na úhradu vyššie uvedeného úveru uzatvorila hypotekárny úver č. XXXXXX
v Č. Z. T., a. s., Bratislava, IČO: XXXXXXXX (ďalej len „Č.“), kde bola poskytnutá suma 40.000,-

eur. Podľa hypotekárnej zmluvy z 27.05.2011 boli zabezpečené predmetné nehnuteľnosti v celosti na
hypotekárny úver č. XXXXXX v prospech Č.. Platba z predmetného hypotekárneho úveru na úhradu
úveru u pôvodného žalovaného 1/ bola pod č. XXXXXX/SB/XX/XX z 08.04.2010 na sumu 28.000,- eur,
zasielaná z Č. pod var. symbolom č. XXXXXXX. Pôvodný žalovaný 1/ si z uhradenej sumy započítalk predmetnému úveru (ďalej len „úver 1“) sumu 26.740,- eur a zvyšok k inému nezabezpečenému
úveru pod č. XXXXXX/SB/XX/XXX (ďalej len „úver 2“). Žalobkyňa si brala od Č. úver výlučne na úhradu
úveru pod č. XXXXXX/SB/XX/XX z 08.04.2010. Pôvodný žalovaný 1/ bez právneho titulu si odčerpal z

úhrady platbu na úhradu nezabezpečeného úveru 2. Podľa zmluvného vzťahu s Č. bola úverová zmluva
uzatvorená výhradne na úhradu úveru XXXXXX/SB/XX/XX z 08.04.2010. Takto to bolo i uhrádzané zo
strany Č.. Pôvodný žalovaný 1/ si vykonal úhradu iného úveru bez právneho titulu. Keďže žalobkyňa
uhradila celú dlžnú čiastku na úver, ktorý bol zabezpečený nehnuteľnosťou, pôvodný žalovaný 1/ bol
povinný vydať kvitanciu pre zrušenie záložného práva. Pôvodný žalovaný 1/ ale oznámil žalobkyni, že

iderealizovaťvýkonzáložnéhoprávaprenesplnenieúhradyzáväzku-neuhradeniesumy1.948,05eura.
Žalobkyňa bezvýsledne napísala viacero reklamácií do bánk. Preto je tu aj naliehavý právny záujem na
určení, že prišlo k splneniu povinností v zmysle úveru tým, že dlžník dlžnú čiastku uhradil a tým aj prišlo
k zániku práva vyplývajúceho zo záložnej zmluvy na výkon záložného práva. Takýto právny vzťah môže
v danom prípade vyriešiť len súd.

V podaní zo 06.08.2012 žalobkyňa spolu s predložením mailovej komunikácie s pracovníkmi pôvodného
žalovaného 1/ doplnila, že je z nej zrejmý nátlak zo strany banky pod hrozbou predaja nehnuteľnosti
a konania dražby, na podnet ktorého bola nútená uhradiť istinu aj s úrokmi dlžníka FLATVISION, s.r.o.
Aj napriek tomu sa konala dražba. V zmluve o úvere s FLATVISION, s.r.o., ktorú tiež predložila, je
jasne definovaný predmet založenia nehnuteľnosti, a to len investičný úver č. XXXXXX/SB/XX/XX. Do

dnešného dňa jej pôvodný žalovaný 1/ nevystavil podrobné, detailné vyčíslenia zostatku investičného
úveru, istiny a úrokov, nakoľko sa uvedený investičný úver splácal 12 mesiacov. Tiež dokladovala
vyplatenie investičného úveru v sume 26.740,- eur podľa vyčíslenia pôvodného žalovaného 1/.

Na návrh žalobkyne doručený súdu 16.10.2013 súd uznesením zo 06.11.2013 č. k. 5C/87/2013-61,

právoplatným 28.11.2013, s poukazom na § 92 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)
pripustil vstup terajšieho žalovaného ako žalovaného 2/ do tohto konania.

V ďalšom konaní pôvodný zástupca žalobkyne predložil vyčíslenie pohľadávky z úverovej zmluvy
XXXXXX/SB/XX/XXX z 08.04.2010 (č. l. 118) vypracované k 30.05.2011 (úver 1), podľa ktorého výška

pohľadávky pôvodného žalovaného 1/ z tejto zmluvy nepresiahne ku dňu 08.06.2011 celkovo sumu
26.740,- eur. Uviedol, že práve túto sumu Č. poukázala z úverovej zmluvy uzavretej so žalobkyňou na
splatenie dlhu na úvere 1. Hoci záväzok zanikol, nedošlo k výmazu záložného práva. Platby žalobkyne
v sume 1.709,29 eura a 370,50 eura nemožno v žiadnom prípade považovať za konkludentné uznanie
záväzku z jej strany vo vzťahu k zmluve o úvere 1, ale tieto platby urobila žalobkyňa len preto, že

pracovník pôvodného žalovaného 1/ O. U., s ktorým komunikovala, sa žalobkyni vyhrážal, že ak tak
neurobí, tak dôjde k odpredaju jej nehnuteľnosti v rámci dražby, k čomu doložil e-mailovú komunikáciu
medzižalobkyňouaO.U..Žalobkyňabolazostranypôvodnéhožalovaného1/vystavenáhrozbepredaja
jej nehnuteľnosti za nízku cenu a preto konala tak ako konala. Žalobkyňa nedala žiadny súhlas, aby
si pôvodný žalovaný 1/ zabezpečoval jej platbou, ktorú realizovala len na úver 1, na nejaké iné úvery,

ktoré mala mať u neho spoločnosť FLATVISION, s.r.o. Žalobkyňa nemala žiaden zmluvný vzťah so
žalovanými. Teda ani jeden z týchto žalovaných nemohol robiť započítanie bez jej súhlasu. Žalobkyňu
konateľ spoločnosti FLATVISION, s.r.o., neinformoval o tom, že táto spoločnosť má mať u pôvodného
žalovaného 1/ aj nejaký ďalší úver, ani o tom, že by mohlo dôjsť k započítaniu ňou uhradenej kúpnej
ceny na iný úver. Konateľovi spoločnosti FLATVISION, s.r.o., nebolo zo strany žiadneho zo žalovaných

oznámené, že malo dôjsť k nejakému započítaniu platby žalobkyne na úhradu úveru 2.

Žalobkyňa na pojednávaní 24.02.2014 vypovedala, že to vyčíslenie pohľadávky z 30.05.2011, ktorého
kópiu predložila, jej dal k dispozícii konateľ spoločnosti FLATVISION, s.r.o., pán D.. V čase kúpy
predmetných nehnuteľností nemala vedomosť, že okrem nesplateného úveru 1, mala mať FLATVISION,

s.r.o., nesplatený ešte nejaký ďalší úver označený ako úver 2 a o takom niečom ju pán D. a ani
nikto iný neinformoval. Platbou v sume 26.740,- eur uhrádzala výlučne pohľadávku zo zabezpečeného
úveru. Tých 2.000,- eur následne na úver 1 uhrádzala pod nátlakom, bojac sa, že dôjde k predaju
jej nehnuteľnosti. Konateľ spoločnosti FLATVISION, s.r.o., pán D. je jej kamarátom, ktorý jej list z
30.05.2011 dal niekedy potom, ako sa dozvedela, že nebol z jej platby v celom rozsahu uhradený ten

zabezpečený úver. Predajom nehnuteľností sa jej vyhrážal nejaký pán T. z dražobnej spoločnosti. Bolo
jej povedané, že ak nezaplatí danú sumu, že sa predajú jej nehnuteľnosti. V Č. vybavovala úver ona
sama. Žiadnu listinu od pôvodného žalovaného 1/ Č. nepredkladala. Na poslednom pojednávaní pred
prvým rozhodnutím súdu vo veci samej vypovedala, že e-mail, ktorý adresovala na adresu D.. R. T.,písala ona a pokiaľ sa v ňom zmieňuje o kontokorentnom úvere, o tom sa dozvedela až následne
s odstupom 3 - 4 mesiacov po uzavretí zmluvy s Č. z komunikácie s pôvodným žalovaným 1/, a to
keď jej tento odmietol dať kvitanciu na výmaz záložného práva na predmetné nehnuteľnosti. Vyčíslenie

zabezpečenéhoúverupredkladalČ.pánD.,odktoréhotoČ.žiadala.Vyjadrilapresvedčenie,žepôvodný
žalovaný 1/ vedel, že danou platbou z Č. uhrádzala práve ten zabezpečený úver, čo je zrejmé z výšky
sumy, ktorú poukazovala a ktorá sa rovnala nesplatenému zostatku tohto úveru. Podmienkou Č. pri kúpe
predmetnýchnehnuteľnostínaúverbolo,žemusísplatiťcelýzabezpečovanýúver,t.j.sumu26.740,-eur.
V potvrdení pôvodného žalovaného 1/ nie je uvedené, že pôvodný žalovaný 1/ má právo uhrádzať skôr

splatný úver. Z jej konania je jednoznačne jasné, že uhrádzala zabezpečovaný úver, pretože v prípade,
ak by tento úver nechcela splatiť v celosti, dostala by sa do právneho konfliktu so zmluvou s Č., pretože
pôvodný žalovaný 1/ by neodťažil nehnuteľnosti a ona by nemohla zabezpečiť nehnuteľnosťami úver v
Č..JejúmyselpreukazujezmluvasČ.,ktorábankavyplatilacelúdlžnúsumuvprospechúčtupôvodného
žalovaného 1/ VS: XXXXXXX, ktoré pôvodný žalovaný 1/ prijal a nakladal s nimi, napriek tomu, že vedel,
žepeniazesúurčenénaúhraduúverunaodťaženienehnuteľností.Tútoskutočnosťvedelzkomunikácie

o prefinancovaní úveru. Nikdy nedala súhlas na financovanie iného úveru ako úveru s dlžnou sumou
26.740,- eur, čo žalovaný nepopiera, ale poukazuje na to, že nebol viazaný príkazom poukazovateľa
peňazí. Spôsob uspokojenia pohľadávky pôvodným žalovaným 1/ tým, že z peňazí, ktoré boli určené
na úhradu úveru č. XX/XXXX si odčerpal peniaze na úhradu úveru č. XX/XXXX treba považovať za
odporujúci § 552 OZ. V danom prípade len ten, kto uhrádzal úver, mal právo určiť, ktorý úver bude

uhradený, teda to bola ona, ktorá konaním vstúpila do práv FLATVISION, s.r.o., teda dlžníka. Pôvodný
žalovaný 1/ nemal v tomto prípade právo nakladať s peniazmi dlžníka ako chcel. Ak tak vykonal, bol
povinný po tom, čo bol upozornený platiteľom, tento úkon napraviť, čo odmietol. Poukázala na to, že pri
kúpe predmetných nehnuteľností sa s predávajúcim dohodla, že zaplatí za ne tak, že časť kúpnej ceny
vo výške úveru 1, zaplatí na účet pôvodného žalovaného 1/ v sume vyčíslenej bankou teda 26.740,- eur

a druhá časť kúpnej ceny bola zaplatená predávajúcemu. Treba prihliadať i ku skutočnosti, že vyplatila
v konečnom oba úvery, teda nevie na základe čoho a čo vlastne dnes zabezpečuje nehnuteľnosť. Z
konania žalovaných je zrejmé, že fiktívnymi úkonmi ju chcú pripraviť o nehnuteľnosti.

Pôvodný žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení z 21.12.2012 poukázal na postúpenie pohľadávky po

začatí tohto konania voči FLATVISION, s.r.o., na terajšieho žalovaného (BKB Partners, spol. s r.o.),
čo dokladoval svojím oznámením o postúpení pohľadávky adresovaným Správe katastra Dolný Kubín
žiadajúcnímvykonaniezmenyzáložnéhoveriteľazáznamomtak,ževovzťahukpostúpenejpohľadávke
zo zmluvy o úvere sa stane namiesto pôvodného žalovaného 1/ záložným veriteľom terajší žalovaný
a tiež aj oznámením pôvodného žalovaného 1/ z 27.09.2012 o postúpení uvedenej pohľadávky

adresované spoločnosti FLATVISION, s.r.o.
Vo vyjadrení z 31.03.2014 doplnil, že spoločnosť FLATVISION, s.r.o., mala u pôvodného žalovaného
1/ uzatvorenú zmluvu o kontokorentnom (správne hypotekárnom) úvere č. XXXXXX/SB/XX/XXX z
08.04.2010 (úver 1) a zmluvu o (kontokorentnom) úvere č. XXXXXX/SB/XX/XXX z 08.04.2010 (úver
2). Obe zmluvy sa spravovali Obchodnými podmienkami pre úvery podnikateľom a u pôvodného

žalovaného 1/ boli evidované pod č. XXXXXXX (uvádzané aj ako VS). Pôvodný žalovaný 1/ skutočne
vystavil a k rukám konateľa spoločnosti FLATVISION, s.r.o., odovzdal doklad označený ako „Vyčíslenie
pohľadávky (doklad č. l. 119a), v ktorom presne uviedol obe pohľadávky pôvodného žalovaného 1/ s ich
presnou špecifikáciou a uvedením čísla variabilného symbolu pre oba úverové produkty z dôvodu, že
predmetné úverové produkty boli evidované na rovnakého klienta, ktorý navyše prejavil záujem riešiť

(uhradiť) oba úverové produkty jednorázovo (naraz). O tom svedčí záznam z rokovania s konateľom
spoločnosti FLATVISION, s.r.o., ako aj požiadavka klienta na vyčíslenie oboch pohľadávok pôvodného
žalovaného 1/ a súhlas daný klientom s plnením záväzku treťou osobou (na všetkých týchto listinách
sú vždy uvádzané oba úverové produkty súčasne). V prípade, ak má subjekt záujem uhradiť svojou
platbou len jednu z uvedených pohľadávok, mal do správy pre adresáta uviesť číslo úverovej zmluvy.

Listinný doklad v znení, v akom je na č. l. 118, pôvodný žalovaný 1/ pre spoločnosť FLATVISION, s.r.o.,
nikdy nevystavil. Je odôvodnený predpoklad, že bol úmyselne pozmeňovaný za účelom uviesť Č., a.
s., do omylu (v súvislosti s poskytovaním finančných prostriedkov). K tomu uviedol, že 03.05.2011 sa
uskutočnilo rokovanie s klientom - FLATVISION, s.r.o., zast. konateľom E. D. v W. ohľadne splatenia
úverov - investičného a kontokorentného (úver 1 a úver 2). Klient prejavil záujem splatiť oba úvery

prostredníctvom hypotekárneho úveru z inej banky, ktorých splatenie bolo dojednané do konca mája
2011. Za týmto účelom pán D. požiadal o vyčíslenie pohľadávok (úverov), ktoré pôvodný žalovaný
1/ evidoval voči spoločnosti FLATVISION, s.r.o., a zároveň poskytol súhlas s plnením záväzku treťou
osobou - Č., pričom v súhlase opäť uviedol obe úverové zmluvy. Na základe jeho žiadosti pôvodnýžalovaný 1/ 30.05.2011 vystavil „Vyčíslenie pohľadávok“, v ktorom špecifikoval obe zmluvy o úvere
a vyslovene uviedol, že „až po uspokojení celej pohľadávky zo Zmluvy o úvere č. 1 a Zmluvy o
úvere č. 2 vystaví kvitanciu a požiada Správu katastra Dolný Kubín o zrušenie záložného práva na

nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX a LV č. XXX v k. ú. W., zaevidovaného pod V 489/10“.
Tento doklad dňa 30.05.2011 prevzal osobne (do vlastných rúk) konateľ spoločnosti FLATVISION,
s.r.o., pán D., čo potvrdil svojím podpisom na listine. Následne bola táto listina doručená aj na adresu
spoločnostiFLATVISION,s.r.o.Inýmsubjektomtentodokladnebolposkytnutý.Tátolistinabolanásledne
zrejme upravená tak, že z nej bola odstránená zmienka o úverovej zmluve 2 a taktiež bola upravená

posledná veta o vystavení kvitancie a zrušení záložného práva, pričom v tejto súvislosti bola uvedená
len Zmluva o úvere 1 (teda len čiastka 26.740,- eur). Takto upravená listina bola následne doručená
(pravdepodobne) do spoločnosti Č., a. s., a prezentovaná ako originál listiny poskytnutej pôvodným
žalovaným 1/ (pravdepodobne za účelom získania finančných prostriedkov). Týmto konaním bola Č.
uvedená do omylu, keďže z takto pozmenených dokladov vyplývalo, že pôvodný žalovaný 1/ eviduje
voči spoločnosti FLATVISION, s.r.o., len pohľadávku vo výške 26.740,- eur (úver 1) a po vyplatení tejto

pohľadávky dôjde k vystaveniu kvitancie a zrušeniu záložného práva na nehnuteľnostiach evidovaných
na LV č. XXXXX a XXX v k. ú. W.. Táto skutočnosť však nezodpovedala skutočnému skutkovému a
právnemu stavu. Dňa 08.06.2011 pôvodný žalovaný 1/ prijal finančné prostriedky vo výške 26.740,-
eur identifikované variabilným symbolom XXXXXXX (ďalej len „platba“), pod ktorým banka evidovala
dva záväzky dlžníka FLATVISION, s.r.o. Nakoľko nebolo určené, na ktorý záväzok dlžníka má byť

platba započítaná, pôvodný žalovaný 1/ v zmysle ust. § 330 ods. 3 Obchodného zákonníka (ďalej
len „ObZ“) zaúčtoval platbu na nezabezpečený záväzok a zostatok na zabezpečený záväzok. Keďže
platba nepostačovala na pokrytie oboch záväzkov, zabezpečený záväzok nebol uhradený v celom
rozsahu. Preto záložné právo na nehnuteľnostiach nezaniklo, nakoľko podmienky zániku záložného
práva v zmysle § 151md ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) neboli splnené a neboli

naplnené dojednané predpoklady na vydanie kvitancie záložného práva (kde bolo dojednané, že táto
bude vydaná až po uhradení celého zostatku zabezpečeného záväzku). Pôvodný žalovaný 1/ nemal
vedomosť o obsahu kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobkyňou a záložcom, ktorej predmetom boli
práve nehnuteľnosti zaťažené záložným právom na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere
1. Pôvodný žalovaný 1/ mal iba vedomosť o záujme spoločnosti FLATVISION, s.r.o., splatiť úvery

prostredníctvom hypotekárneho úveru z inej banky. Taktiež neeviduje žiadne výslovné informovanie
spoločnosťou FLATVISION, s.r.o., že ich záväzky budú vysporiadané z predaja nehnuteľnosti žalobkyni.
V podaní z 25.04.2014 pôvodný žalovaný 1/ na výzvu súdu uviedol, že do vystavenia vyčíslenia
pohľadávky listom z 30.05.2011 započítaval splátky dlžníka na splácanie úveru 1 alebo úveru 2 systém
pôvodného žalovaného 1/ automaticky priamo započítaním finančných prostriedkov z bežného účtu

dlžníka - č. ú.: XXXXXXXXXXX, ak na ňom boli disponibilné finančné prostriedky dlžníka a niektorý
z úverov bol splatný. Dlžník teda nevykonával tieto platby sám a neuvádzal ani žiaden variabilný
symbol. Automatický systém pôvodného žalovaného 1/ splácal tieto úvery podľa nasledovného kľúča:
ak boli na bežnom účte dlžníka disponibilné finančné prostriedky, tieto použil a ako prvú vykonal splátku
(započítal tieto finančné prostriedky v prospech) kontokorentného úveru č. XXXXXX/SB/XX/XXX (úveru

2) ako nezabezpečeného úveru. Ak boli na bežnom účte ďalšie disponibilné finančné prostriedky, tieto
následne použil na splatenie investičného úveru č. XXXXXX/SB/XX/XXX (úveru 1) - zabezpečeného
úveru. Zároveň predložil výpis z účtu dlžníka za obdobie od 01.01.2010 do 30.05.2011 upozorniac na to,
že z týchto listinných dokladov vyplýva, že vklady v hotovosti na pokladni vykonala v dňoch 30.12.2010
a 31.12.2010 žalobkyňa (celkovo vložené 1.170,- eur), čo svedčí o tom, že žalobkyňa sa poznala s

konateľom dlžníka - pánom D., s ktorým v zmysle informácie poskytnutej Č. vybavovala aj poskytnutý
úver.

Zástupca žalovaného (pôvodného žalovaného 2/) žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázal
na žalujúcou stranou predložené vyčíslenie pohľadávky s tým, že on disponuje obdobným dokladom,

len širším o tri odseky, kde je zmienka nielen o predmetnom úvere, ale aj o úvere z hľadiska času vzniku
staršom, označenom ako úver 2, z ktorého výška pohľadávky k 08.06.2011 mala predstavovať 1.800,-
eur a ktorého originál zároveň predložil spolu s doručenkou preukazujúcou jeho doručenie spoločnosti
FLATVISION, s.r.o., dňa 17.06.2011. Z úhrady realizovanej na pokyn žalobkyne Č. vo výške 26.740,-
eur bola časť tejto platby započítaná na splatenie staršieho úveru ako skôr splatného záväzku v celom

rozsahu a zvyšok bol započítaný na predmetný úver, ktorou nebola v celom rozsahu splatená záložným
právom zabezpečená pohľadávka. K takémuto kroku pôvodného žalovaného 1/ oprávňoval článok II.
bod2.5.úverovejzmluvy1/vspojenísčl.11bod11.2obchodnýchpodmienokpôvodnéhožalovaného1/.
Následne, keď sa pristúpilo k realizácii dobrovoľnej dražby záložným právom zaťažených nehnuteľností,tak žalobkyňa dvoma platbami z 18.07.2012 a 12.07.2012 uhradila celý dovtedy nesplatený zostatok
úveru 1/, ktorý predstavoval 2.004,69 eura, splatený dvoma platbami vo výške 1.709,29 eura a 370,50
eura. V súvislosti s realizáciou dobrovoľnej dražby, ktorej prvé kolo bolo neúspešné, však vznikli náklady,

ktoré s poukazom na § 121 OZ možno považovať za príslušenstvo pohľadávky aj v spojení s § 2 písm.
i) a § 25 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z. z. Tieto predstavujú sumu cca 1.500,-
eur a pozostávajú z nákladov na znalecký posudok, z nákladov na obhliadky a z odmeny dražobníka.
Nemal vedomosť o tom, či došlo zo strany pôvodného žalovaného 1/ k informácii voči konateľovi
spoločnosti FLATVISION, s.r.o., o zápočte platby z úveru na úhradu aj úveru 2 a nielen úveru 1. Podľa

neho problém vznikol tým, že banke Č., ktorá robila prefinancovanie kúpy nehnuteľnosti žalobkyňou od
FLATVISION, s.r.o., bolo predložené to vyčíslenie pohľadávky, ktoré predložila žalujúca strana, pričom
je dôvod domnievať sa, že ide o pozmenenú verziu listu, ktorou bola banka - Č. realizujúca úhradu
vo výške 26.740,- eur uvedená do omylu a následne do omylu bola uvedená aj žalobkyňa. Poukázal
aj na korešpondenciu medzi žalovanými zo 07.05.2012 a 22.05.2012. Z predloženej korešpondencie
bánk nevyplýva, že by zo spôsobu identifikácie účelu platby malo byť jednoznačné, že platba slúžila na

uhrádzanie výlučne pohľadávky úveru 1.
Napokon na pojednávaní 07.04.2014 doplnil, že konateľ dlžníka vedel o tom, že predmetom rokovania
sú vždy obidva úvery. Vyčíslením pohľadávky listom z 30.05.2011, ktorý bol následne zjavne upravený,
nedisponoval nik iný ako pán D.. O tejto skutočnosti podľa neho žalobkyňa musela vedieť, keďže všetky
záležitosti s vybavovaním úveru v Č. táto riešila spolu s pánom D..

O žalobe rozhodol prvýkrát tunajší súd rozsudkom z 26.06.2014 č. k. 5C/87/2013-286 tak, že určil, že
došlo k zániku práv vyplývajúcich zo záložnej zmluvy zo dňa 15.04.2010 č. V 489/10 na výkon záložného
práva k predmetným nehnuteľnostiam (výrok I.), žalobu voči pôvodnému žalovanému 1/ zamietol (výrok
II.), žalovanému (pôvodnému žalovanému 2/) uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy konania vo výške

147,50 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a napokon vyslovil, že žalovanému 1/
sa náhrada trov konania nepriznáva (výrok IV.).

Na základe odvolania žalovaného Krajský súd v Žiline uznesením z 31.03.2015 č. k. 6Co/635/2014-326
rozsudok tunajšieho súdu vo výroku I., ktorým súd určil, že došlo k zániku práv vyplývajúcich zo záložnej

zmluvy zo dňa 15.04.2010 č. V 489/10 na výkon záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam a
vo výroku III. o povinnosti žalovaného nahradiť trovy konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V nenapadnutých výrokoch II. a IV. ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý. V jeho odôvodnení
poukázal na obsah výroku napadnutého rozsudku, ktorým súd určil, že došlo k zániku práv vyplývajúcich
zo záložnej zmluvy na výkon záložného práva k označeným nehnuteľnostiam a na to, že naproti tomu

z jeho odôvodnenia vyplýva, že okresný súd sa v podrobnom odôvodnení svojho rozsudku zaoberal
otázkou zániku záložného práva, čo však nemožno stotožniť so zánikom práva na výkon záložného
práva. Rozhodnutie považoval odvolací súd na základe uvedeného za nepreskúmateľné, keďže jeho
odôvodnenie nezodpovedá výslednému rozhodnutiu vyjadrenému vo výrokovej časti. Poukázal aj na
základnú požiadavku nevyhnutnú pre úspešnosť určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p., a to na

existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení a tiež procesnú povinnosť žalobcu
preukázať túto skutočnosť. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej
strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a
k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že
práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu

účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). V súvislosti s rozhodovaním
sporov, kde sa predpokladá pre dovŕšenie právnej ochrany účastníka aj zápis do katastra nehnuteľností,
je nevyhnutné zamerať svoju pozornosť aj na fakt, aký význam bude mať rozsudok súdu z hľadiska jeho
zápisu do katastra nehnuteľností a či takýto zápis vyrieši v duchu vyššie formulovaných úvah konečným
spôsobom právne postavenie účastníkov.

Nakoľko odvolaním boli napadnuté len výroky I. a III. prvostupňový rozsudok z 26.06.2014 nadobudol
vo zvyšnej časti (ohľadne výrokov II. a IV.) odvolaním nenapadnutej právoplatnosť dňom 24.07.2014.
Predmetom ďalšieho konania potom zostalo rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobkyne len voči
žalovanému (pôvodnému žalovanému 2/), vrátane rozhodovania o trovách konania medzi týmito

účastníkmi.

Na pojednávaní dňa 15.06.2015 súd na základe návrhu žalobkyne z 25.05.2015 pozmeneného do
zápisnice na pojednávaní 03.06.2015, ktoré oba návrhy boli doručené zástupcovi žalovaného, a to29.05.2015 a 08.06.2015, pripustil zmenu žaloby v tomto znení: „Súd určuje, že záložné právo zriadené
na základe Zmluvy o zriadení záložného práva, ktorej vklad bol povolený pod č. V 489/10 zo dňa
15.04.2010 na nehnuteľnostiach k. ú. W.Á. zapísaných na LV č. XXX ako parc. KN-C č. 1017/3 - trvalé

trávne porasty o výmere 295 m2, parc. KN-C č. 1018/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 m2,
parc. KN-C č. 1024/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2 a rodinný dom súp. č. XXX na
parc. č. 1024/2 a zapísaných na LV č. XXXXX ako parc. KN-C č. 1024/3 - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 21 m2 a parc. KN-C č. 1024/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 155 m2, neexistuje a
uvedené záložné právo v prospech žalovaného neviazne. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy

konania“.

Rozsudkom z 15.06.2015 č. k. 5C/87/2013-383 súd vo veci samej rozhodol identicky ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Krajský súd v Žiline uznesením z 29.01.2016 č. k. 6Co/547/2015-432, rozhodujúc opäť na základe

odvolania žalovaného, rozsudok tunajšieho súdu z 15.06.2015 č. k. 5C/87/2013-383 zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Jediným dôvodom jeho zrušenia podľa dôvodov odvolacieho
rozhodnutia bola skutočnosť, že prvostupňový súd rozhodol vo veci samej ešte predtým ako sa
uznesenie o pripustení zmeny návrhu stalo právoplatným a vykonateľným, keď v rovnaký deň
(15.06.2015) rozhodol ako o pripustení zmeny žaloby, tak aj vo veci samej. Uvedenú vadu považoval

odvolací súd za tak významnú, že bola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Súd prvého
stupňa rozhodol o predmete konania, ktorý fakticky v čase meritórneho rozhodnutia ani predmetom
nebol. Uložil tunajšiemu súdu v ďalšom konaní odstrániť vytýkané pochybenia a v nadväznosti na vyššie
formulovaný právny názor odvolacieho súdu opätovne rozhodnúť vo veci.

Na pojednávaní 06.04.2016 žalobkyňa pridržiavajúc sa svojej dovtedajšej argumentácie uviedla, že
nedokáže inak docieliť výmaz záložného práva, než týmto spôsobom v tomto konaní, takže jej naliehavý
právny záujem je stále daný. Poukázala na to, že medzičasom prebehla aj ďalšia dražby zo strany Č.,
ktorá jej poskytla úver a ktorá následne postúpila svoju pohľadávku inej spoločnosti.

Žalovaný - jeho zástupca sa na uvedené pojednávanie napriek riadnemu predvolaniu nedostavil.
Svoju neúčasť ospravedlnil e-mailom, v ktorom vyjadril súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti a
neprítomnosti žalovaného. Preto súd na danom pojednávaní s poukazom na § 101 ods. 2 O.s.p. konal
a na základe vykonaného dokazovania aj rozhodol v ich neprítomnosti.

Je nepochybné, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu (29.01.2016) bolo uznesenie tunajšieho
súdu z 15.06.2015 č. k. 5C/87/2013-382, ktorým súd pripustil zmenu žaloby (a voči ktorému odvolanie
nebolo prípustné a nemohlo nadobudnúť právoplatnosť už na pojednávaní 15.06.2015 len preto,
že sa ho riadne predvolaný zástupca žalovaného na základe vlastného rozhodnutia nezúčastnil
(ospravedlniac svoju neúčasť s vyjadrením súhlasu s konaním v jeho neprítomnosti), viac ako 7

mesiacov právoplatné (právoplatnosť nadobudlo dňom 20.07.2015, kedy bolo doručené zástupcovi
žalovaného spolu s rozsudkom tunajšieho súdu z 15.06.2015). O obsahu navrhovanej zmeny bol
však zástupca žalovaného vopred informovaný dňa 08.06.2015, kedy mu bola doručená zápisnica z
predchádzajúcehopojednávaniaz03.06.2015,naktoromprednieslažalobkyňanávrhnazmenužaloby).

Súd preto už nemal čo naprávať a o predmete tohto konania v znení právoplatne pripustenej zmeny
žaloby vo veci na pojednávaní dňa 06.04.2016 opätovne vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti rozsudku, teda rovnako a aj z rovnakých dôvodov, aké už súd uviedol v predchádzajúcom
zrušenom rozsudku z 15.06.2015.

V prvom rade súd skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení
po zmene žaloby (§ 80 písm. c) O.s.p.) a dospel k záveru, že tento záujem je daný, nakoľko na
predmetných nehnuteľnostiach, ktoré aktuálne vlastní žalobkyňa (nadobudla ich kúpnou zmluvou zo
06.06.2011 od spoločnosti FLATVISION, s.r.o. - č. l. 21), ako je to zrejmé z výpisov z LV č. XXX a XXXXX
k. ú. W. (č. l. 439 - 442), je v časti „C“ LV pod por. č. 1 vyznačená ťarcha v podobe záložného práva

v prospech žalovaného na podklade Zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej dňa 08.04.2010 č.
XXXXXXA/SB/XX/XXX, ktorej vklad bol povolený pod V 489/10 15.04.2010. Žalobkyňou požadované
rozhodnutie (deklarovanie neexistencie záložného práva a súčasne toho, že toto záložné právo v
prospech žalovaného na predmetných nehnuteľnostiach neviazne) umožňuje docieliť výmaz uvedenejťarchy formou záznamu rozsudku, ktorým by takejto žalobe bolo vyhovené, nakoľko v takomto prípade
by šlo o deklarovanie právnej skutočnosti vzniknutej mimo sféry pôsobnosti katastrálnych orgánov,
u ktorých práva k nehnuteľnostiam katastrálne orgány len evidujú. Zmenenou žalobou požadované

určenie deklaruje neexistenciu práva (právneho vzťahu) v súčasnosti, ktorá požiadavka vyplýva z
výslovného znenia ust. § 80 písm. c) O.s.p., t.j. neurčuje existenciu (neexistenciu) práva, resp. právneho
vzťahu za dobu minulú (v minulosti).

Žalovaný v poslednom odvolaní namietal existenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na

požadovanom určení s odôvodnením, že dňa 18.07.2011 malo dôjsť k splatnosti pohľadávky
zabezpečenej sporným záložným právom, v ktorý deň bolo možné vykonať záložné právo po prvý raz a
odvtedy už uplynula trojročná premlčacia doba (dňom 18.07.2014), teda ešte pred zmenou žaloby dňa
03.06.2015. Podľa neho procesnoprávna relevancia premlčania je z hľadiska posudzovania naliehavého
právneho záujmu žalobkyne daná bez ohľadu na to, či sa v konaní žalobkyňa premlčania dovolala s tým,
že rozhodujúcim je to, že žalobkyňa volila v intenciách § 3 O.s.p. nesprávny prostriedok ochrany svojich

domnelo porušených práv, keďže žalovaný práva žalobkyne nijakým spôsobom neohrozil ani neporušil.
Ak by sa žalobkyňa premlčania záložného práva dovolala, záložný veriteľ by sa už nemohol domôcť
predaja alebo iného speňaženia zálohu a záložné právo by nemohlo ani v budúcnosti byť spôsobilým
právnym prostriedkom na uspokojenie zabezpečenej pohľadávky. Poukázal aj na to, že jediný pokus o
výkon sporného záložného práva vykonal pôvodný žalovaný 1/ ako veriteľ zabezpečenej pohľadávky

ešte v r. 2012, od ktorého nadobudol žalovaný pohľadávku až 27.09.2012 a doposiaľ nevykonal žiaden
krok smerujúci k výkonu (medzičasom premlčaného) záložného práva.

Súd aj napriek uvedenému zastáva právny názor o danosti naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
požadovanom určení v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Ak aj terajší žalovaný ako vlastník záložným

právom zabezpečenej pohľadávky doposiaľ neurobil žiadny úkon smerujúci k realizácii záložného
práva pre účely jej uspokojenia (poprípade ani do budúcna nemieni takýto úkon so zreteľom na jeho
argumentáciu učiniť), podstatným je to, že ťarcha v podobe záložného práva v prospech žalovaného je
stále vyznačená na LV č. XXXXX a XXX k. ú. W., ktorých výlučnou vlastníčkou je žalobkyňa, pričom je v
dispozícii žalovaného ako záložného veriteľa, aby, ak je presvedčený o premlčaní svojho práva, požiadal

o jeho výmaz, o čo mohol požiadať z viacerých dôvodov (viď § 151md ods. 1 písm. a), prípadne písm.
c) OZ). Vyznačenie danej ťarchy pritom výrazne obmedzuje žalobkyňu v jej vlastníckych oprávneniach.
Žalobkyňa, ako je to uvedené nižšie, daným záložným právom zabezpečenú pohľadávku, so súhlasom
jej dlžníka, splatila z úveru, ktorý jej bol poskytnutý Č., ktorý úver bol taktiež zabezpečený záložným
právom na predmetných nehnuteľnostiach a aj uvedená banka vychádzala z toho, že po vyplatení

celej zabezpečenej pohľadávky, tak ako túto pôvodný veriteľ vyčíslil, dôjde k vystaveniu kvitancie zo
strany pôvodného veriteľa o jej vyplatení a k následnému výmazu záložného práva, k čomu však
doposiaľ nedošlo. Za uvedenej situácie je žalobkyňou zvolený prostriedok spôsobilým docieliť výmaz
záložného práva z katastra, keď na základe vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že ešte pred
začatím tohto konania došlo k zániku vymáhanej pohľadávky zabezpečenej stále v katastri vyznačeným

záložným právom.

Následne po vyriešení uvedeného procesného predpokladu úspešnosti určovacej žaloby súd na základe
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobou uplatnený nárok - žalobkyňou požadované
určenia sú vecne opodstatnené z nasledovných dôvodov:

Žalobkyňa ako dlžníčka uzavrela 27.05.2011 s Č., a.s., ako veriteľom Zmluvu o poskytnutí
hypotekárneho úveru reg. č. XXXXXX (č. l. 115) na výšku úveru 40.000,- eur, ktorý bol poskytnutý
ako účelový úver na kúpu predmetných nehnuteľností (čl. II. zmluvy). Jednou z podmienok čerpania
úveru podľa čl. V. písm. f) zmluvy bolo predloženie prísľubu vydania potvrdenia o splatení pohľadávky

zabezpečenej záložným právom pôvodného žalovaného 1/ po splatení pohľadávky zabezpečenej
záložným právom zriadeným k predmetným nehnuteľnostiam podľa V 489/10, ku ktorým sa žalobkyňa
zaviazala zabezpečiť úver zriadením záložného práva v prospech Č., s uvedením jej aktuálnej výšky
a čísla účtu určeného pre jej splatenie, uvedeného dlžníkom v žiadosti o čerpanie úveru s tým, že
veriteľ uhradí na tento účet čiastku zodpovedajúcu výške zostatku uvedeného na potvrdení pôvodného

žalovaného 1/.

Nebolo jednoznačne preukázané, že by pred čerpaním úveru žalobkyňou v Č. v celkovej výške
40.000,- eur tým spôsobom, že jeho časť vo výške 26.740,- eur bola poukázaná 07.06.2011 na účetč. XXXXXXXXXX/XXXX ako splátka pre pôvodného žalovaného 1/ a zvyšná časť 13.260,- eur ako
čerpanie na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX (doklad č. l. 17), mala mať žalobkyňa vedomosť o tom, že
spoločnosť FLATVISION, s.r.o., mala u pôvodného žalovaného 1/ nielen hypotekárny úver (úver 1), ale

ešte aj nejaký ďalší úver a nieto ešte aj o tom, že platby na oba úvery sú evidované pod rovnakým
variabilným symbolom. Tiež nebola preukázaná vedomosť žalobkyne o tom, že pôvodný žalovaný
1/ vystavil konateľovi spoločnosti FLATVISION, s.r.o., vyčíslenie pohľadávky z 30.05.2011 v znení, v
akom ho predložil pôvodný žalovaný 1/ (napr. č. l. 119a) obsahujúceho zmienku ohľadne oboch úverov
a výške ich neuhradených zostatkov, keď takéto potvrdenie pôvodný žalovaný 1/ odovzdal výlučne

spoločnosti FLATVISION, s.r.o., resp. jej konateľovi. Nebolo preukázané ani to, že by dané vyčíslenie
pohľadávky v zmenenej podobe (obsahujúcej vypustenie tých odsekov, v ktorých bola výlučne zmienka
o úvere 2 a jeho nesplatenej časti), predložila Č. práve žalobkyňa a ani to, že takú úpravu robila
práve žalobkyňa. Žalobkyňa totiž stále tvrdila, že dané potvrdenie Č. predkladal pán D. a opak tohto jej
tvrdenia nebol v rámci dokazovania preukázaný. Č. totiž nevedela uviesť, kto jej ten doklad predložil (či
žalobkyňa alebo pán D.). Výpoveď pána D., ktorého terajšie priezvisko je T. a ktorý v rozpore s tvrdeniami

žalobkyne vo svojej výpovedi ako svedok na pojednávaní 24.02.2014 o.i. uvádzal, že mal žalobkyni
medzi rečou spomenúť, že okrem zabezpečeného úveru (úveru 1) mala spoločnosť FLATVISION, s.r.o.,
aj nezabezpečený úver, ktorý nemá nič spoločné s predmetnými nehnuteľnosťami a mal jej povedať
aj o výške týchto úverov, keď súčasne (v rozpore s tým, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania) mal
žalobkyni tvrdiť, a to, že každá zo zmlúv mala iný variabilný symbol, pod ktorými robil platby na tieto

úvery, súd pre jej rozpornosť nielen s tým, čo tvrdila žalobkyňa, ale aj s tým, čo uvádzal a preukázal
pôvodnýžalovaný1/,hodnotíakovzájomnerozporuplnúanevierohodnú,atoajvtomkontexte,žepráve
kjehoosobesmerujúindícieohľadnetoho,ženajpravdepodobnejšietobolpráveon,ktomoholpozmeniť
vyčíslenie pohľadávky vystavené pôvodným žalovaným 1/ listom z 30.05.2011, ktorým dokladom pred
jeho odovzdaním (v zmenenej podobe) Č. disponoval okrem pôvodného žalovaného 1/ práve uvedený

svedok. Svedok T. (D.) síce nepotvrdil, že by daným vyčíslením pohľadávky disponoval, ale uvedenú
skutočnosť preukazujú pôvodným žalovaným 1/ doložené listiny včítane doručenky (na doručenke z č.
l. 189 je ohľadne doručovania uvedenej písomnosti spoločnosti FLATVISION, s.r.o., ktorej konateľom
bol menovaný, pri podpise osoby potvrdzujúcej prevzatie doručovanej písomnosti dopísané „konateľ“) a
nepriamo aj stanovisko Č.. Tiež „nevedel uviesť“, či takýto list dával žalobkyni alebo banke. Nebolo teda

preukázané,žebydanýdokladmalazískaťČ.odžalobkyne,ktorejbyhomuselodovzdaťpráveuvedený
svedok. Pôvodný žalovaný 1/ totiž tvrdil, že taký doklad odovzdal práve spoločnosti FLATVISION ako
jeho dlžníkovi, resp. jej konateľovi a nedal ho nikomu inému ako tomuto dlžníkovi a žalobkyňa popierala,
že by do jeho odovzdania Č. disponovala takýmto dokumentom, teda že by ho predtým mala získať
od kohokoľvek. Uvedený svedok jednoznačne nepotvrdil, ale ani nevyvrátil to, že by predkladal Č. pri

vybavovaní úveru pre žalobkyňu nejaké doklady. Je potrebné tiež poukázať na to, že to znenie vyčíslenia
pohľadávky, ktoré bolo doručené do Č. a o ktorom žalobkyňa tvrdila, že ho predložil danej banke pán
D., považovala táto banka za kompletný a dostatočne zrozumiteľný doklad s dostatkom informácií, aby
bola pohľadávka z úveru 1 splatená pôvodnému žalovanému 1/.

Tiež je nesporné a doložené aj listinnými dokladmi (č. l. 24), že žalobkyňa dňa 12.07.2012 poukázala
pôvodnému žalovanému 1/ na jeho účet č. XXXXXXXXXX/XXXX sumu 1.709,29 eura a dňa 18.07.2012
ďalších 370,50 eura, t.j. celkovo 2.079,79 eura. Z uvedených platieb nielen s ohľadom na výpoveď
žalobkyne, ale aj s ohľadom na komunikáciu medzi ňou a zodpovedným pracovníkom pôvodného
žalovaného 1/ O. U. (č. l. 120 - 124), nemožno zodpovedne vyvodiť iný úmysel žalobkyne pri realizácii

týchto platieb z jej strany, ako ten, ktorý prezentovala samotná žalobkyňa, že týmto spôsobom chcela
zamedziť dražbe predmetných nehnuteľností.

Vôľa žalobkyne plniť práve a len na úver 1 z finančných prostriedkov obdržaných hypotekárnym úverom
v Č. jednoznačne vyplýva z vtedajšieho jej konania, ktorá bola prejavená aj v obsahu uzavretej zmluvy o

hypotekárnom úvere, podľa ktorej rozhodujúca časť čerpaných úverových prostriedkov práve vo výške
pôvodným žalovaným 1/ vyčíslenej pohľadávky na nesplatenom úvere 1, mala byť použitá na splatenie
tohto (záložným právom) zabezpečeného úveru, nakoľko na predmetné nehnuteľnosti, na kúpu ktorých
bola žalobkyni poskytnutá hypotéka, bolo súčasne na zabezpečenie tejto pohľadávky Č. voči žalobkyni
zriadené záložné právo. Takáto jej vôľa tiež vyplýva z kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela dňa 06.06.2011 so

spoločnosťou FLATVISION, s.r.o., predmetom ktorej bola kúpa predmetných nehnuteľností za 40.000,-
eur, hradená z vyššie uvedeného hypotekárneho úveru, pričom v tejto zmluve - čl. III. bol dojednaný
spôsob úhrady kúpnej ceny tak, že časť prostriedkov bude uhradených v prospech pôvodného
žalovaného 1/ na vyplatenie úveru 1 (číslo úverovej zmluvy XXXXXX/SB/XX/XXX) a časť bude uhradenápriamo predávajúcemu a rovnako tak uvedená skutočnosť vyplýva zo žiadosti žalobkyne o čerpanie
hypotekárneho spotrebiteľského úveru (č. l. 154). Napokon aj vôľou samotnej Č. poukazujúcej uvedené
peniaze pôvodnému žalovanému 1/ (ktorá je zrejmá aj z obsahu zmluvy o hypotekárnom úvere, ktorú

uzavrela so žalobkyňou) bolo tak ako u žalobkyne v súlade s uvedenou zmluvou splatiť danou úhradou
v celom rozsahu nesplatený zostatok úveru 1 a nič iné. Nebolo teda pochybné z pohľadu vôle žalobkyne
a aj samotnej Č., a.s., čo bolo jej platbou vo výške 26.740,- eur uhrádzané, keď vôľa týchto subjektov
v danom smere bola zhodná.

Rozhodujúcou spornou otázkou v tomto spore však bolo, či daný prejav vôle žalobkyne (u ktorej nebola
preukázaná jej vedomosť o tom, že spoločnosť FLATVISION má mať u pôvodného žalovaného 1/ okrem
dotknutého úveru 1 aj ďalší nesplatený úver a že na splácanie oboch bol uvedený rovnaký variabilný
symbol) a aj prejav vôle Č., a.s., vo vzťahu ku ktorej spoločnosť FLATVISION prostredníctvom jej
konateľa listom z 30.05.2011 (č. l. 190) daným pôvodnému žalovanému 1/, udelila súhlas so splatením
jej záväzkov danou bankou, bol natoľko určitý a zrozumiteľný, že pôvodný žalovaný 1/ z neho musel

vedieť, čo platbou zo 07.06.2011, špecifikovanou tak, ako je to zrejmé z predložených dokladov (výpis
z účtu č. l. 17 a zostavy záznamov na čerpanie úveru - č. l. 155), žalobkyňa uhrádzala.

Podľa § 330 ods. 3 ObZ, ak má dlžník voči veriteľovi niekoľko peňažných záväzkov a dlžník neurčí, ktorý
záväzok plní, plnenie sa týka najskôr záväzku, ktorého splnenie nie je zabezpečené alebo je najmenej

zabezpečené, inak záväzku najskôr splatného.

Uvedené dispozitívne ustanovenie upravuje poradie úhrady viacerých záväzkov dlžníka voči tomu
istému veriteľovi len pre prípad, že dlžník neurčí, ktorý záväzok plní. Zákon neupravuje, akým spôsobom
má dlžník určiť ako sa má započítať jeho plnenie - formu tohto prejavu, takže takýto jednostranný úkon

možno urobiť akýmkoľvek spôsobom a nielen výslovne, ale takáto vôľa dlžníka musí byť prejavená
dostatočne určite a zrozumiteľne.

Z vyčíslenia pohľadávky listom z 30.05.2011 v znení, v akom ho mal pôvodný žalovaný 1/ odovzdať
výlučne dlžníkovi, resp. jeho konateľovi (č. l. 119 a aj 119a a 188) vyplýva, že dlžník mal u pôvodného

žalovaného 1/ v danom čase dva nesplatené úvery, a to úver 1 (poskytnutý na základe Zmluvy o úvere
č. XXXXXX/SB/XX/XXX z 08.04.2010) a úver 2 (poskytnutý na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere
č. XXXXXX/SB/XX/XXX taktiež z 08.04.2010. Podľa tohto vyčíslenia výška pohľadávky pôvodného
žalovaného 1/ nepresiahne ku dňu 08.06.2011 na úvere 1 celkovú sumu 26.740,- eur a na úvere 2
celkovo sumu 1.800,- eur. Oba nesplatené zostatky úverov 1 a 2 pôvodný žalovaný 1/ žiadal uhradiť

priamo na svoj evidenčný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s variabilným symbolom XXXXXXX, teda oba
žiadal uhradiť na rovnaký účet a s rovnakým variabilným symbolom. V závere tohto listu pôvodný
žalovaný 1/ uviedol, že po uspokojení celej pohľadávky na úvere 1 a 2 vystaví kvitanciu a požiada Správu
katastra Dolný Kubín o zrušenie záložného práva na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXXX a
XXX k. ú. W., zaevidovaného pod V 489/10.

Nakoľko uvedené záložné právo bolo zriadené len na zabezpečenie pohľadávky z úveru 1 (zmluva č.
l. 170), keď úver 2 bol úverom nezabezpečeným, dané prehlásenie pôvodného žalovaného 1/ v liste z
30.05.2011 nespôsobuje žiadne právne následky vo vzťahu k zániku záložného práva, zabezpečujúceho
výlučne pohľadávku z úveru 1 v prípade nesplatenia nezabezpečeného úveru 2.

Pôvodný žalovaný 1/ pritom vedel (ako o tom svedčia listiny zachytávajúce jeho rokovania s dlžníkom
- spoločnosťou FLATVISION, resp. s jej konateľom a požiadavky tohto dlžníka - záznam o rokovaní
s klientom z 03.05.2011 - č. l. 187 a súhlas dlžníka s plnením záväzku treťou osobou - č. l. 190), že
platba, ktorá mu bola poukázaná z Č. na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX s konštantným symbolom XXXX

a variabilným symbolom XXXXXXX vo výške 26.740,- eur je platbou tretej osoby na splatenie záväzkov
dlžníka so súhlasom dlžníka.

Na základe vyššie uvedeného súd uzatvára, že v súdenej veci, ak pôvodný žalovaný 1/ stanovil pre
úhradu oboch nesplatených zostatkov úveru rovnaké číslo účtu a pre identifikáciu platieb na oba

rovnaký variabilný symbol, už zo samotnej skutočnosti, v akej výške bola pôvodnému žalovanému
1/ na jeho interný účet poukázaná suma na úhradu jeho pohľadávky, ktorá sa presne rovnala práve
ním vyčíslenému zostatku (maximálnemu zostatku) nesplateného úveru 1, mal pôvodný žalovaný
1/ dostatočne určitým spôsobom prejavenú vôľu tretej osoby (v tomto prípade ako Č., a.s., ktorás výslovným súhlasom ako tretia osoba plnila s vedomím pôvodného žalovaného 1/ za dlžníka -
spoločnosťFLATVISION,s.r.o.aajžalobkyne,ktorázasúhlasudlžníkavsúladesnímuzavretoukúpnou
zmluvou túto platbu realizovala prostredníctvom Č. - poskytovateľa hypotekárneho úveru žalobkyni),

ktorý z uvedených dvoch záväzkov bol takouto platbou plnený. Nebol teda dôvod na postup pôvodného
žalovaného 1/ podľa § 330 ods. 3 ObZ, ktorý súd hodnotí ako účelový, vedený snahou zabezpečiť
si uspokojenie nezabezpečeného úveru v celom rozsahu dlhu a len zvyšnú časť použiť na splatenie
zabezpečeného úveru, následkom čoho by mu zostalo zachované záložné právo na predmetných
nehnuteľnostiach. Ak by aj mal mať pôvodný žalovaný 1/ za uvedenej situácie nejakú pochybnosť o vôli

dlžníka, resp. tretej osoby plniacej za dlžníka s jeho vedomím (podľa názoru súdu prejavenej dostatočne
určito), nič mu nebránilo kontaktovaním poukazujúcej banky získať ešte jednoznačnejšie informácie
o tom, na aký dlh bolo plnené, ktoré informácie aj následne ešte pred začatím tohto konania získal
nielen od žalobkyne, ale aj od Č. (list Č. zo 07.05.2012 založený v prílohovej obálke pod bodom 1/),
ale v duchu svojej línie stále tvrdil, že pri platbe nebolo určené, ktorý z uvedených dvoch záväzkov
dlžník plnil, ako je to zrejmé aj z jeho listu z 22.05.2012 (založeného v prílohovej obálke pod bodom

2/). Súd podporne poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. Obdo V 8/2003, kde súd v súvislosti s
možnosťou aplikácie ust. § 330 ods. 2 ObZ (stanovujúceho započítanie plnenia najprv na úroky a až
potomnaistinu,akdlžníkneurčíinak)vychádzalprihodnoteníprejavuvôledlžníkaohľadneurčeniatoho,
čo svojou platbou plnil, práve z výšky dlžníkom uhrádzanej sumy, rovnajúcej sa súčtu výšky v žalobe
špecifikovanej istiny a vyčíslených úrokov z omeškania, z čoho dovodil, že touto platbou bola uhrádzaná

žalovaná istina s vyčíslenými úrokmi z omeškania a poplatkami podľa sadzobníka. Inak povedané
podľa uvedeného rozhodnutia, ak dlžník zaplatí po začatí súdneho konania svoj dlh vo výške presne
zodpovedajúcej žalobou uplatnenému nároku, pozostávajúcemu z dlžnej istiny a úrokov vyčíslených ku
dňu podania žaloby, jednoznačne tým prejavil svoju vôľu, aby ním poskytnuté plnenie veriteľ započítal
na uplatnenú istinu a úroky, a to bez toho, aby pri platení ešte osobitne určoval, ako treba plnenie

započítať. K argumentácii zástupcu žalovaného obsiahnutej aj v poslednom odvolaní, že odkaz na
rozsudok NS SR sp. zn. Obdo V 8/2003 v danej veci nemôže obstáť preto, že sa vzťahuje na prípady
plnenia záväzku dlžníkom ako stranou dotknutého záväzkového vzťahu a nie na plnenie treťou osobou,
súd uvádza, že niet žiadneho rozumného dôvodu, pre ktorý by sa uvedený záver nemal vzťahovať na
plnenie uskutočňované za dlžníka treťou osobou, na ktorej plnenie výslovne dal dlžník písomný súhlas,

ak takýto súhlas bol doručený veriteľovi, čiže sa tak dialo s vedomím veriteľa. Podstatnou je otázka
dostatočne určite a zrozumiteľne prejavenej vôle voči veriteľovi zo strany toho, kto plnil, aký záväzok plní
a takáto vôľa v danom prípade bola pôvodnému žalovanému 1/ prejavená vyššie uvedeným spôsobom,
z ktorého vyplývalo, že poukázanou platbou 26.740,- eur bol uhrádzaný celý pôvodným žalovaným 1/
vyčíslený (maximálny) zostatok záväzku dlžníka práve a len úveru 1.

Nakoľko súd mal preukázané, že záväzok dlžníka (spoločnosti FLATVISION, s.r.o.) vyplývajúci zo
Zmluvy o úvere č. XXXXXX/SB/XX/XXX z 08.04.2010, bol už uhradený za dlžníka s jeho súhlasom
žalobkyňou platbou z jej hypotekárneho úveru v Č., t.j. prostredníctvom Č., pričom úhrada bola
realizovaná dňa 07.06.2011 vo výške 26.740,- eur, ktorú sumu vyčíslil pôvodný žalovaný 1/ ako vtedajší

veriteľ práve uvedenou sumou ako tou, ktorú skutočný dlh dlžníka na úvere 1 nepresiahne ku dňu
08.06.2011, súd žalobe vyhovel, nakoľko uspokojením záložným právom zabezpečenej pohľadávky (jej
splnením) došlo k zániku záložného práva s poukazom na § 151md ods. 1 písm. a) OZ. Keďže došlo k
zániku záložného práva (uspokojením pohľadávky ním zabezpečovanej v celom jej rozsahu) je zrejmé,
že dané záložné právo v súčasnosti už neexistuje a teda ani neviazne na predmetných nehnuteľnostiach

ako ťarcha v prospech žalovaného, ktorému bola „postúpená“ pôvodným žalovaným 1/ pohľadávka
(v čase postúpenia už neexistujúca) zabezpečovaná práve predmetným záložným právom. Uvedená
skutočnosť (neexistencia postupovanej pohľadávky v čase jej postúpenia žalovanému) však nič nemení
na vecnej pasívnej legitimácii žalovaného 1/, keďže tento ako už bolo uvedené je stále pod C por. č. 1
ako LV č. XXX, tak aj LV č. XXXXX k. ú. W. zapísaný ako záložný veriteľ na podklade Zmluvy o zriad.

zál. práva č. V 489/10 z 15.4.10 týkajúcej sa predmetných nehnuteľností.

Akmalivzniknúťpôvodnémužalovanému1/poúhradecelejpohľadávkyzúveru1nejakéďalšienáklady,
ktoré doposiaľ nemali byť uhradené (ako to uvádzal v (poradí prvom) odvolaní zástupca žalovaného
v súvislosti s nákladmi dražby tvoriacich podľa neho príslušenstvo zabezpečenej pohľadávky), súd

k tomu uvádza len to, že ak v dôsledku úhrady celej pohľadávky zabezpečenej záložným právom
pohľadávka pôvodného žalovaného 1/ zanikla, je vylúčené, aby mohli v následnom období v súvislosti
s už neexistujúcou pohľadávkou vzniknúť náklady, ktoré by mali (mohli mať) charakter príslušenstva
takejto v tom čase už neexistujúcej pohľadávky ako príslušenstvo pohľadávky definuje § 121 ods. 3 OZ(náklady spojené s uplatnením pohľadávky môžu vznikať len v súvislosti s existujúcou pohľadávkou,
ktorá v čase, kedy by takéto príslušenstvo malo vzniknúť, by ešte mala byť aspoň v určitej jej časti
nesplatenou).

S poukazom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené v I. výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania v pomere medzi žalobkyňou a žalovaným súd rozhodol s poukazom na § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že žalobkyni majúcej plný úspech vo veci, priznal právo na náhradu trov konania vo

výške 147,50 eura. Priznané trovy pozostávajú z náhrady žalobkyňou zaplateného súdneho poplatku
za podanú žalobu vo výške 99,50 eura a z cestovných nákladov bývalého zástupcu žalobkyne, ktorý
do času skončenia jeho zastupovania žalobkyne sa zúčastnil dvoch pojednávaní vo veci na tunajšom
súde konaných 24.02.2014 a 07.04.2014. V súvislosti s jeho cestou na uvedené pojednávania si
žalobkyňa uplatnila náhradu cestovných nákladov osobným motorovým vozidlom Hyundai Atos - van
(podľa technického preukazu, ktorý bol súdu v kópii predložený, ide o nákladný automobil skriňový,

dodávkový), a to vynaložené náklady na pohonné hmoty uplatnené vo výške 94,28 eura + amortizácia
190,32 eura. Zároveň dokladovala náklady na nákup pohonných hmôt vo výške 9,99 eura pokladničným
dokladom z 01.04.2014. Nakoľko v danom prípade nebolo preukázané, že by si okolnosti prípadu
vyžadovali, aby uvedené cesty, resp. niektorá z nich boli bývalým zástupcom žalobkyne vykonané inak
ako verejným hromadným dopravným prostriedkom (také niečo žalobkyňa a jej bývalý zástupca ani len

netvrdili, nieto že by ohľadne toho predkladali nejaké dôkazy), súd s poukazom na § 75 v spojení s § 73
a § 74 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. (Spravovací poriadok) priznal v rámci trov žalobkyni náhradu
cestovných nákladov jej bývalého zástupcu vo výške nákladov na cestovanie verejným hromadným
dopravným prostriedkom. V tejto súvislosti zistil, že cestovné v r. 2014 autobusom na trase Bratislava
- Dolný Kubín stojí cca 12,- eur a rovnako aj spiatočná cesta. Na základe toho bola priznaná žalobkyni

v rámci trov ako náhrada cestovných nákladov jej zástupcu suma 48,- eur (4 x 12,- eur), čo spolu s
náhradou súdneho poplatku (99,50 eura) predstavuje výšku priznaných trov žalobkyni voči žalovanému
(sumu 147,50 eura).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd

Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O.s.p.), písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).