Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. november 2015

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 8C/259/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214204836
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Jaďuďová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4214204836.4

Rozhodnutie

Okresný súd Komárno v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803 v konaní zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti odporcom: v rade 1/ B. O., nar. X.X.XXXX, bytom M., R. XXX/XX,
občan SR, v rade 2/ Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom M., R. XXX/XX, občan SR, za účasti vedľajšieho
účastníka vystupujúceho na strane odporkyne: VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,

IČO: 42 362 962, so sídlom Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, zast. advokátom JUDr. Bohdanom
Jakubisom,sosídlomBratislava,Dobrovičovač.13,ozaplatenie990,38Eurspríslušenstvom,sudkyňou
JUDr. Ivanou Jaďuďovou takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.3.2014 žiadal, aby súd zaviazal odporcov k
zaplateniu sumy 990,38 Eur, úrokom z omeškania zo splátok od 21.6.2011 do 20.6.2012 vo výške 43,50
Eur a s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z tejto sumy od 21.6.2012 do zaplatenia a k náhrade
trov predmetného konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (spoločnosť Slovenská
sporiteľňa, a.s.), s ktorou dňa 27.6.2013 uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bola

aj pohľadávka žalovaná v predmetnom súdnom konaní uzatvoril dňa 28.6.2007 s odporcami úverovú
zmluvu č. 0212459737 (ďalej len ,,zmluva“), ktorej nedeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky.
Na základe vyššie uvedenej zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcom peňažné
prostriedky - spotrebný úver vo výške 100.000 ,-Sk s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby
13,15 % premenlivá, ktorý úver sa zaviazali splácať prostredníctvom pravidelných mesačných splátok, s
dátumomsplatnostiposlednejsplátkydňa20.6.2012,kedynastalakonečnásplatnosťúveru.Odporcovia

svoj záväzok voči právnemu predchodcovi navrhovateľa v lehote zmluvne určenej a dohodnutej (t.j. do
20.6.2012) nesplnili, čím sa dostali do omeškania. Dlh odporcov ku dňu postúpenia dosiahol sumu vo
výške 1181,84 Eur, ktorá predstavuje nesplatenú istinu úveru vo výške 918,85 Eur a nesplatené zmluvné
úrokyvovýške71,53Eur,úrokzomeškania191,46Eur.NazákladevyššieuvedenejZmluvyopostúpení
dlžná pohľadávka bola postúpená na navrhovateľa, ktorý si ju uplatnil prostredníctvom podaného návrhu
na začatie konania spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške, nakoľko odporcovia sa porušením

svojej povinnosti dostali do omeškania s peňažným plnením. Úrok z omeškania si navrhovateľ uplatnil
odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom nastala konečná splatnosť poskytnutého úveru. Dňa 2.11.2015
zobral čiastočne návrh späť vo výške 50 Eur (táto suma bola dňa 14.5.2014 odporcami uhradená).

V priebehu konania podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.10.2014 bol súdu oznámený vstup
Občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV do predmetného konania

ako vedľajšieho účastníka na podporu a ochranu odporcu ako spotrebiteľa.Na pojednávanie sa osobne dostavil len právny zástupca navrhovateľa. Odporcovia mali doručenie
predvolania na pojednávanie riadne vykázané uložením v súdnom spise, na pojednávanie sa nedostavili
a svoju neprítomnosť na pojednávaní vopred žiadnym spôsobom neospravedlnili. Nedostavil sa ani

právny zástupca vedľajšieho účastníka, súd pojednával v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.

Právny zástupca vedľajšieho účastníka súdu zaslal písomné vyjadrenie k veci samej zo dňa 12.5.2015,
v ktorom poukázal na nedostatok aktívnej legitimácie na strane navrhovateľa v danom konaní, akoaj
na to, že v konaní nebola preukázaná ani skutočnosť, či odporcovia peňažné prostriedky skutočne

vyčerpali, ktoré splátky a kedy odporcovia splatili a v akej výške. Taktiež nebolo dokázané, kedy a ako
právny predchodca navrhovateľa alebo navrhovateľ vyzvali odporcov na zaplatenie zvyšného dlhu kvôli
omeškaniu so splátkami.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom návrhu ako aj s obsahom listinných
dôkazov a to: Zmluvy o splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Zluvou o postúpení

pohľadávky, čiastočné späťvzatie návrhu, výpis z účtu odporcov ako aj s ostatným na vec sa vzťahujúcim
spisovým materiálom a zistil tento skutkový a právny stav veci:
Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 28.6.2007 s odporcami Zmluvu o splátkovom úvere č.
0212459737, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý spotrebný bezúčelový úver vo výške 100000,-
Sk, ktorý úver sa odporcovia zaviazali splácať prostredníctvom 60-tich mesačných splátok vo výške

2344,- Sk, splatných vždy k 20.dňu v tom ktorom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň
20.7.2007 a poslednej na deň 20.6.2012 (konečná splatnosť úveru ). Úroková sadza bola dojednaná
v pevnej výške 13,15 % ročne premenlivá a poplatok za správu úveru predstavoval sumu 60,- Sk
mesačne. Úver bol poskytnutý pri ročnej percentuálnej miere nákladov 16,06 %. Odporcovia si svoju
povinnosť splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnili a s jeho splácaním sa dostali do omeškania.

Odporcovia svoj dlh nesplatili ani do dňa konečnej splatnosti úveru, t.j. do dňa 20.6.2012. Dňa 27.6.2013
došlo medzi právnym predchodcom navrhovateľa a navrhovateľom k uzatvoreniu Zmluvy o postúpení
pohľadávok, predmetom ktorej bola aj pohľadávka uplatnená v predmetnom konaní. Súd z predložených
listinných dôkazov nemal žiadnym spôsobom preukázané, že právny predchodca navrhovateľa by pred
tým, ako pohľadávku postúpil, vyzval odporcov na splnenie jej dlhu.

Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej
právnej forme.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ
zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) obsahuje

najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,

c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,

g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená
ročnápercentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej

miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením

čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a
odporcami vznikol záväzkový vzťah, nakoľko došlo medzi nimi k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver, ktorý sa zaviazali pravidelne prostredníctvom
mesačných splátok splatiť. Súd však v konaní nemal preukázané, že došlo k platnému postúpeniu

pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní, ku ktorému malo dôjsť na základe Zmluvy o postúpení
uzatvorenej dňa 27.6.2013 medzi navrhovateľom a jeho právnym predchodcom. Súd tu poukazuje aj na
vyjadrenie právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, z ktorého vychádzal a s ktorým sa v plnom rozsahu
stotožnil. Súd postupoval v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z.,
ktoré ustanovenie ukladá banke, pred tým ako postúpi svoju pohľadávku, povinnosť splnenia určitých

podmienok. Predpokladom postupiteľnosti pohľadávky v zmysle toho ustanovenia je, aby bol klient s
jej plnením v omeškaní aspoň 90 dní a aby banka na jej splnenie klienta písomne vyzvala. Ak tieto
predpoklady nie sú splnené, pohľadávka banky nie je postupiteľná, a teda jej postúpenie je objektívne
neprípustné, zakázané a je v priamom rozpore so zákonom. Ako také je teda neplatné, a to nie len medzi
stranami, ale aj navonok voči dlžníkovi.

Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva, podľa ktorého fyzická či
právnická osoba je subjektom práva alebo povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Pokiaľ ide o
dvojstranné právne pomery, v ktorých účastníci konania stoja svojimi návrhmi proti sebe, môžeme
hovoriť buď o vecnej legitimácii aktívnej (na strane žalobcu), alebo o vecnej legitimácii pasívnej (na

strane žalovaného). Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto tvrdí svoje hmotnoprávne
oprávnenie, alebo o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, v skutočnosti toto
oprávnenie nemá, alebo nie je nositeľom tvrdenej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

Navrhovateľ svoje nároky voči odporcom odvodzuje zo zmluvy, ktorú odporcovia uzavreli so Slovenskou

sporiteľňou, a.s., teda bankou poskytujúcou úvery na základe bankovej licencie, čo je skutočnosť
všeobecne známa (§ 121 O.s.p.). Tieto nároky mal navrhovateľ získať postúpením. Preto je potrebné sa
v prvom rade zaoberať otázkou, či zistený skutkový stav opodstatňuje záver, že postúpenie je (aspoň
voči dlžníkovi) platné a účinné.

Podľa§525ods.1zákonač.40/1964Zb.,postúpiťnemožnopohľadávku,ktorázanikánajneskôrsmrťou
veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ
nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

Vyššie uvedené ustanovenie zakazuje postúpiť okrem iného také pohľadávky, ktorých obsah by sa

zmenou veriteľa zmenil. Podľa názoru súdu pohľadávky banky voči svojim klientom treba považovať
za takýto druh pohľadávok. S každou pohľadávkou banky voči klientovi sú totiž neoddeliteľne spojené
špecifické povinnosti a požiadavky kladené na podnikanie bánk v zmysle § 27 a nasl. zákona č.
483/2001 Z. z., ako aj obsiahle bankové tajomstvo (§ 91 a nasl. cit. zákona). Tieto požiadavky a
povinnosti nevyplývajú pre banku zo zmluvy s klientom, ale priamo zo zákona. Postúpením pohľadávky

z banky na inú osobu, ktorá týmto požiadavkám nepodlieha, sa tak podstatným spôsobom mení obsah
právneho vzťahu medzi veriteľom-postupníkom a dlžníkom v porovnaní so vzťahom medzi veriteľom-
postupcom (bankou) a dlžníkom. Preto treba principiálne vychádzať z toho, že ustanovenie § 525 ods. 1Občianskeho zákonníka bráni postupovaniu pohľadávok z takých právnych vzťahov, v ktorých je veriteľ
povinný zo zákona zachovávať mlčanlivosť o záležitostiach dlžníka.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú výluku ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. dovoľuje banke
postúpiťjejpohľadávkyvočiklientovizasplnenieurčitýchvyššieuvedenýchpodmienok,ktorýchsplnenie
však súd v danom konaní preukázané nemal. Postúpenie pohľadávky v danom prípade tak bolo v
priamom rozpore s ustanovením § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Účelom uvedeného ustanovenia
je totiž okrem iného aj ochrana dlžníka pred tým, aby jeho dlh v prípadoch uvedených v cit. ustanovení

prešiel na inú osobu než toho veriteľa, voči ktorému pôvodne vznikol. Kým teda v iných prípadoch
neplatnosti zmluvy o postúpení (napr. kvôli nedostatočnej identifikácii pohľadávky) sa účinky tejto
neplatnosti prejavia len medzi postupcom a postupníkom, no voči dlžníkovi je takéto postúpenie podľa §
526 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinné, ak mu ho oznámi postupca, v prípadoch uvedených v § 525
Občianskeho zákonníka, ani prípadné oznámenie postupcu v zmysle § 526 Občianskeho zákonníka,
nemá voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť 526 Občianskeho zákonníka, nemá

voči dlžníkovi žiadne účinky. Dlžník teda nie je povinný plniť postupníkovi bez toho, aby bol oprávnený
domáhať sa preukázania zmluvy o postúpení.

Z uvedeného teda vyplýva absolútna neplatnosť postúpenia, pričom postupca v súdnom konaní, v
ktorom takto postúpenú pohľadávku uplatňuje, je povinný v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. tvrdiť a dokázať

predpoklady svojej aktívnej legitimácie, teda okrem iného aj splnenie podmienok platného postúpenia.
Postupca, ktorému bola pohľadávka postúpená bankou, je tak v zmysle uvedeného povinný tvrdiť
a dokázať, že pred postúpením pohľadávky banka klienta (dlžníka) písomne vyzvala na splnenie
jeho záväzku a klient napriek tomu zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní.
Nepreukázanie týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka.

Preto súd návrh zamietol, nakoľko v konaní nemal preukázané, že by právny predchodca navrhovateľa
splnil podmienky mu stanovené vyššie uvedeným ustanovením a že by odporcov pred postúpením
písomne vyzval na splnenie ich dlhu. Ani sám navrhovateľ splnenie tejto podmienky súdu nepreukázal,
a to malo za následok nedokázanie jeho aktívnej legitimácie v danom konaní.

Súd vo veci rozhodol na základe vykonaného dokazovania, sám vo veci ďalšie dokazovanie neinicioval a
tosprihliadnutímnazásadurovnostistránúčastníkovkonaniaakoajsprihliadnutímnaprávoúčastníkov
na spravodlivé a nestranné prejednanie veci, pričom podstatou samotnej uplatnenej pohľadávky, sa súd
vzhľadom na vyššie uvedené a dôvod, pre ktorý bol návrh zamietnutý nezaoberal.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., kde úspešným odporcom náhradu
trov konania nepriznal keďže im žiadne nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len

tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.