Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. september 2015

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413214299
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2015:4413214299.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Nových Zámkoch, pred samosudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v právnej veci žalobcu:

H.. Q. Q., so sídlom K. G., P. cesta XXXXX/XB, IČO: 43 400 191, zastúpený KATONA - Advokátska
kancelária s.r.o. so sídlom Nové Zámky, M. Matunáka 11, proti žalovanej: Q.. G. Q., nar. X.X.XXXX,
trvale bytom B., J. X, toho času K. G., D. XX, zastúpená JUDr. Marián Macko, advokát so sídlom Nitra,
Koceľova 2, o zaplatenie 885,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 885,- € spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania zo
sumy 885,- € od 2.11.2010 až do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 53,- eur titulom súdneho
poplatku a sumu 826,63 eur titulom trov právneho zastúpenia, všetko spolu na účet právneho zástupcu
žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.3.2014 prostredníctvom právneho
zástupcu domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 885,- eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe,
že žalovaná s v roku 2010 objednala u žalobcu opravu osobného motorového vozidla EČV: K.-L., ktoré
bolo poškodené z dôvodu škodovej udalosti. Žalobca opravu vozidla vykonal riadne a včas na základe
požiadaviek žalovanej. Po vykonanej oprave žalobca na základe

vykonaných prác vystavil žalovanej faktúru č. 56/2010 zo dňa 1.10.2010 na sumu 1.435,- eur s dátumom
splatnosti 1.11.2010.
Žalovaná dňa 6.10.2010 zaplatila na účet žalobcu sumu vo výške 500,- eur a dňa 19.11.2010 sumu
vo výške 50,- eur. Nezaplatením zostatku odplaty za opravu vozidla vznikol žalovanej voči žalobcovi
záväzok vo výške 885,- eur.
Právnyzástupcažalobcuvyzvalžalovanúlistomzodňa25.3.2013nastretnutiezaúčelommimosúdneho
vyriešenia predmetnej veci. Listová zásielka sa vrátila na adresu advokátskej kancelárie dňa 2.4.2013 s

tým, že adresát je neznámy. Žalovaná bola informovaná o jej povinnostiach ohľadom zaplatenia dlžnej
sumy v telefonickom rozhovore so žalobcom a žalovaná opakovane ubezpečovala žalobcu, že svoje
povinnosti si splní, ale k uhradeniu dlžnej sumy nedošlo.
Žalobca listom zo dňa 23.4.2013 žalovanej opätovne zaslal neuhradenú faktúru č. 56/2010, ktorú
žalovaná prevzala dňa 25.4.2013.
Žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania v súlade s ustanovením § 517 odsek 2 OZ v spojitosti s §
3 odsek 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. vo výške 9,00 % ročne odo dňa 2.11.2010 až do jeho

zaplatenia. V prípade úspechu si žalobca uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia.

V predmetnej veci v skrátenom konaní súd vydal platobný rozkaz pod sp. zn. 13Ro/542/2013-17
dňa 9.7.2013, keď vyhovel nároku žalobcu a zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 885,- eur spolus príslušenstvom a k náhrade trov konania v celkovej výške 195,22 eur s tým, že voči platobnému
rozkazu žalovaná v zákonnej lehote podala odpor, ktorý bol dourčený tunajšiemu súdu dňa 12.8.2013
s odôvodnením, že faktúra č. 56/2010 zo dňa 1.10.2010 jej bola prvýkrát doručená až spolu s výzvou

právneho zástupcu žalobcu zo dňa 23.4.2013. Do tohto okamihu ju nemala k dispozícii, a preto ju
nemohla uhradiť alebo namietať. Podľa jej názoru súčasťou faktúry mal byť aj dodací list s presným
popisom dielov, ktoré mali byť pri oprave motorového vozidla použité. Namietala sumu, ktorú si žalobca
vyfakturoval, nakoľko podľa nej táto nezodpovedá práci, ktorá bola na motorovom vozidle vykonaná.

Súd vykonal dokazovanie a to prednesom právnych zástupcov účastníkov, výpoveďami účastníkov,
výsluchmi svedkov a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi: faktúrou č. 56/2010, výpisom
zúčtužalobcu,platobnýmrozkazom,odporomprotiplatobnémurozkazu,vyjadrenímprávnehozástupcu
žalobcu vznesenej námietke premlčania zo strany žalovanej, kópiou SMS správ predložených žalobcom
z čl. 52 až 56, cenníkom prác žalobcu, peňažným denníkom žalobcu, odpoveďou na žiadosť spoločnosti
Ševt z čl. 70, podrobnou kalkuláciou prác na oprave vozidla žalovanej z čl. 84, fotokópiou kompletného

spisu poisťovne Wüstenrot k poistnej udalosti žalovanej a zistil tento skutkový a právny stav:

Z prednesu právneho zástupcu žalobcu bolo súdu preukázané, že v plnom rozsahu sa pridržiaval
podanej žaloby z dôvodu, že žalovaná si objednala práce u žalobcu, ktoré jej žalobca riadne a včas
vykonal a následne jej tieto práce vyfakturoval na základe faktúry č. 56/2010 v celkovej sume 1.435,-

eur, z ktorej faktúry žalovaná plnila dve splátky, prvýkrát 500,- eur, druhýkrát 50,- eur a SMS správami
ubezpečila žalobcu o zaplatení zvyšnej sumy, nenamietala ju a neuviedla okolnosti, pre ktoré by ju
neuznávala. Prvýkrát sa žalobca dozvedel o nesúhlase žalovanej so zaplatením dlžnej sumy z jej
písomne podaného odporu voči platobnému rozkazu. K zaplateniu dvoch splátok žalovanou došlo v
rokoch 2011-2012.

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania zo strany zástupcu žalovanej, keď namietal, že faktúra č.
56/2010 bola vystavená dňa 1.10.2010 a splatná bola dňa 1.11.2010 a že uplynuli dva roky, sa podrobne
písomne vyjadril právny zástupca žalobcu podaním zo dňa 26.6.2014, v ktorom uviedol, že túto námietku
premlčania nepovažuje za dôvodnú, nakoľko právo žalobcu vyplývajúce z neuhradenej faktúry podľa
ustanovenia §§ 101-110 OZ sa mohlo prvýkrát uplatniť na súde 2.11.2010. Táto premlčacia lehota

uplynula dňa 2.11.2013. Žaloba bola podaná na tunajšom súde dňa 17.6.2013. Zástupca žalovanej vo
vznesenej námietke premlčania uviedol premlčaciu lehotu dvojročnú, zrejme mal na mysli ustanovenie §
106 OZ, keď sa právo na náhradu škody premlčí za dva roky odo dňa , keď sa poškodený dozvie o škode
a kto za ňu zodpovedá. V prípade, že by sa jednalo o náhradu škody, právny zástupca žalobcu mal za
to, že premlčacia doba by v tomto prípade zo subjektívneho hľadiska začala plynúť od momentu, keď

sa žalobca o škode mohol dozvedieť. Žalobca sa mohol najskôr dozvedieť o tom, že mu nejaká škoda
vznikla dňom, keď došlo k poslednej úhrade v časti záväzku žalovanej, teda 19.11.2012, keď žalovaná
bezhotovostným vkladom uhradila žalobcovi sumu 50,- eur, v prípade tejto alternatívy premlčacia doba
uplynie 20.11.2014. Žalovaná vedela o vzniknutom dlhu voči žalobcovi, ktorého úmyselne uisťovala o
plnení, čím využila jeho dobromyseľnosť, keď o omylu ho úmyselne viedla sľubmi o splácaní dlhu a

čiastočnými plneniami, čo vyplýva z písomne predložených SMS správ žalobcom. Z týchto dôvodov
považoval vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej za nedôvodnú.
Po rozsiahle vykonanom dokazovaní mal za to, že nárok žalobcu je preukázaný, z právneho hľadiska
je potrebné ho posúdiť podľa zmluvy o dielo, konkrétne osobitnými ustanoveniami o zmluve o oprave
a úprave veci, nakoľko žalovaná priniesla žalobcovi osobné motorové vozidlo na opravu, požiadala

žalobcu o vykonanie opravy, žalobca jej vozidlo opravil, odovzdal jej ho riadne a včas opravené, pri
prevzatí vozidla žalovaná nevytkla žiadne vady a nikdy nič nereklamovala. Pri preberaní vozidla bola v
tom, že ona nemusí nič platiť, lebo sa to vyplatí z havarijnej poistky. Poisťovňa však poistku neuhradila
žalobcovi s odôvodnením, že osobné motorové vozidlo žalovanej bolo poškodené už v čase, keď
vstupovalo do poistenia, a preto žalovaná musela vedieť a mať vedomosť o tom, že z havarijnej poistky

táto oprava nebude môcť byť uhradená. Mal za to, že z týchto dôvodov žalovaná žalobcovi úmyselne
uviedla informácie ohľadom pána W., aby na neho vystavil žalobca doklady, keďže on je poistený.
Svedok W. uviedol, že on si nič u žalobcu neobjednával. Zo spisu poisťovne o poistnej udalosti, ktorý je
v spise doložený ako dôkaz je tiež zrejmé, že žalovaná musela mať vedomosť o faktúre, keďže v časti
7 Oznámenia o poistnej udalosti je označená možnosť, že likvidácia sa žiada na základe predložených

účtov.

Z výpovede žalobcu bolo súdu preukázané, že sa pridržiaval prednesu svojho právneho zástupcu a
k veci uviedol, že žalovaná prišla za ním do jeho servisu v roku 2010 alebo 2011 s tým, že sa jejstala dopravná nehoda a že svoje auto dá opraviť žalobcovi prostredníctvom havarijného poistenia,
ktoré mala uzavreté so spoločnosťou Wüstenrot, a.s. a auto, ktoré poškodila sa uhradí z jej poistky.
Žalobca si auto obhliadok, prevzal ho a uviedol žalovanej, že bude na ňom vykonaná oprava a že bude

vyplatená prostredníctvom havarijného poistenia. Žalobca opravu vozidla vykonal, zavolal si žalovanú,
aby si obhliadla opravené auto a čo sa týka vyplatenia opravy z havarijného poistenia, žalobca uviedol,
že neobdržal z poisťovne písomné vyrozumenie o zamietnutí platby za vykonanú opravu, iba mu to
ústne žalovaná oznámila z dôvodu, že k poistnej udalosti nedošlo. Napriek tejto skutočnosti žalobca
odovzdal opravené vozidlo žalovanej s tým, že vtedy, keď si ho prevzala žalobcovi nič nezaplatila a asi

po troch mesiacoch ju žalobca zavolala telefonicky a vysvetlil jej, že mu vznikla náhrada škody, lebo
nikto mu nevyplatil práce, ktoré na vozidle vykonal a pokiaľ to nebude vyplatené z havarijného poistenia,
uviedol žalovanej, že to bude musieť vyplatiť ona. Žalovaná uviedla, že súhlasí a zhruba o pol roka ju
žalobca kontaktoval, pretože neobdržal od nej žiadne platby a po pol roku mu žalovaná zaplatila 500,-
eur a ďalšiu splátku zhruba po pol roku a v SMS-kách zo strany žalobcu zaplatila 50,- eur s tým, že mu
uviedla žalovaná SMS správami, že takéto splátky bude naďalej platiť až kým nesplatí žalovanú sumu a

nenamietala žiadne práce, ktoré jej žalobca na vozidle vykonal. Pri prevzatí vozidla žalobca uviedol, že
nevyhotovoval prijímací protokol o prevzatí vozidla z dôvodu, že dobre poznal žalovanú ako aj pána E.,
ktorý ho požiadal o vykonanie opravy a predpokladal, že ide o ľudí, ktorí pochopia, čo nasleduje, keď
sa nejaké práce vykonajú. Pri preberaní vozidla uviedol, že bol prítomný aj jeho zamestnanec pán Q.
D., ktorého navrhol vo veci vypočuť ako svedka a ďalej uviedol, že pri prevzatí vozidla po oprave bola

žalovanej doručená faktúra, ale nevie to nijako preukázať.

Prednesom právneho zástupcu žalovaného bolo súdu preukázané, že navrhoval súdu žalobu v celom
rozsahu zamietnuť z dôvodu, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 885,- eur titulom vystavenej
faktúry č. 56/2010, ktorú do spisu predložil vystavenú na meno žalovanej a dokazovaním v tomto konaní

žalovaná preukázala, že pôvodná faktúra je vedená na meno V. W. a z tohto dôvodu mal za to, že ide o
absolútne neplatný právny úkon, lebo takto predložená faktúra nie je podkladom, na základe ktorého by
sa mal žalobca domáhať žalovanej sumy. Z uvedeného dôvodu namietal pasívnu legitimáciu žalovanej
s tým, že pokiaľ sa žalobca chcel domáhať zaplatenia žalovanej sumy, mal možnosť žalovať priamo V.
W. ako osobu, na ktorú bola faktúra vystavená resp. mohol žalovať V. W. aj žalovanú súčasne. Mal za

to, že žalovaná nemohla uhradiť sumu 550,- eur na základe vyššie citovanej faktúry, ktorá jej mala byť
doručená, nakoľko faktúra v čase vyhotovenia opravy na jej meno neexistovala. Faktúra jej bola zaslaná
podľa vyjadrenia žalobcu 23.4.2013 spolu s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy 885,- eur. Sumu 550,-
eur žalovaná uhradila len na základe ústnej dohody so žalobcom. V prípade úspechu žiadal priznať
náhradu trov konania.

Výpoveďou žalovanej bolo súdu preukázané, že sa pridržiavala prednesu svojho právneho zástupcu.
So žalobcom sa poznala už predtým, ako sa jej stala poistná udalosť. Po nehode, ktorá sa jej stala svoje
auto odviezla žalobcovi, aby jej vykonal opravu a uviedla, že táto oprava bude uhradená z havarijnej
poistky, ktorú mala uzatvorenú a vraj ju žalobca uistil, že by jej mal zaplatiť za opravu vozidla 1.000,- eur,

ale nepamätala sa presne. Preberací protokol o prevzatí auta na opravu od žalobcu neobdržala ani nikdy
predtým, keď jej vykonával čiastočné opravy alebo údržbu vozidla a nikdy jej ani nevystavoval faktúry.
Keď bolo auto opravené, žalovaná si ho prevzala od žalobcu s tým, že sa nedohodli na žiadnom platení
za túto opravu, lebo žalovaná bola v domnení, že táto sa uhradí z havarijného poistenia, ale poisťovňa
zamietla vyplatenie tejto poistnej udalosti s odôvodnením, že na aute, do ktorého narazila, nevznikla

škoda. To, že zaplatila žalobcovi dve splátky za opravu vozidla uviedla, že urobila iba z dôvodu, že sa
jej žalobca vyhrážal, že jej rozoberie auto na parkovisku. Súhlasila s tým, že v SMS správach uisťovala
žalobcu, že mu zaplatí zvyšok za opravu, ktorú ešte dlží žalobcovi, lebo sa bála žalobcu. Faktúru č.
56/2010 uviedla, že nikdy neobdržala a videla ju prvýkrát iba s návrhom na vydanie platobného rozkazu
a s platobným rozkazom, ktorý obdržala zo súdu. Namietala, že súčasťou faktúry mal byť aj dodací list,

ktorý by obsahoval všetky náležitosti a materiál, ktorý bol použitý na opravu vozidla. Ako dôkaz navrhla,
aby si súd vyžiadal spis z poisťovne Wüstenrot ohľadom likvidácie poistnej udalosti č. 2580003628 na
zistenie rozsahu poškodenia motorového vozidla, ako aj to, či tam bola priložená faktúra a dodací list.
Čo sa týka samotnej faktúry, túto namietala z dôvodu, že táto bol a vyrobená spoločnosťou Ševt v roku
2012, a preto nemohla byť vystavená v roku 2010. Uviedla, že čo sa týka sumy 1.435,- eur, na takejto

sume sa nedohodla so žalobcom za opravu vozidla, lebo dohodli sa, že žalovaná mu zaplatí za opravu
vozidla 1.000,- eur. Súhlasila s tvrdením žalobcu, že pri prevzatí vozidla mu nevytkla žiadne vady, lebo
si ich nevšimla a neskôr si všimla určité vady, ale nikdy ich nereklamovala u žalobcu. Číslo účtu žalobcu
vedela, lebo jej ho žalobca oznámil. Sumu 550,- eur, ktorú zaplatila žalobcovi považovala za opravumotorového vozidla reálnu k prácam, ktoré žalobca na vozidle vykonal, keďže žiadnu faktúru nevidela.
Uviedla, že pán V. W. bol vlastníkom vozidla a ona bola iba užívateľom a pre pracovnú vyťaženosť pána
W. sa vec nevyriešila. Poistnú udalosť ohlásil pán W. poisťovni a ona nič neriešila s poisťovňou, iba

auto priniesla na obhliadku. Škodu ale spôsobila ona. Žalovaná v rámci dokazovania navrhla vypočuť
ako svedka V. W..

Výpoveďou svedka Q. D., zamestnanca žalobcu bolo súdu preukázané, že vykonával opravu na
poškodenom vozidle žalovanej, ktoré bolo rozbité, najmä predok vozidla. Uviedol, že na vozidle sa

menili niektoré veci, konkrétne si nepamätal aké, ale vedel, že sa auto lakovalo, ale to on nevykonával.
Lakovanie vozidiel sa nikdy nevykonáva v priestoroch žalobcu, to sa vykonáva iným živnostníkom na
základe faktúry. Nepamätal sa na to, či bol prítomný, keď žalovaná priniesla poškodené vozidlo na
opravu a ani to si nepamätá, či bol prítomný, keď si ho preberala po oprave, ale pamätal sa na to, že
žalovaná bola niekedy vo firme s tým, že jej padlo okno a treba jej ho opraviť a svedok sa pýtal žalobcu
svojho nadriadeného, či jej ho má opraviť a on povedal svedkovi, že žalovaná nezaplatila určitú časť

za predchádzajúce práce, ale napriek tomu, že svedok má opraviť auto, tak jej svedok opravu vykonal.
Nepamätal sa svedok, že by bol prítomný pri tom, keď žalobca povedal žalovanej, koľko má platiť za
opravu vozidla, ale pamätal si, že keď žalovaná priniesla auto s tým, že jej padlo okno, aby jej ho opravili,
tak žalobca jej dal určitú faktúru. Nevedel však presne akú.

Výpoveďou svedka V. W., zamestnanca poisťovne Wüstenrot ako krajský riaditeľ bolo súdu preukázané,
že on svoje motorové vozidlo, na ktorom bola spôsobená poistná udalosť žalovanej nepožičal, ale predal
jej ho. Bolo to v roku 2008, pretože v tom čase sa svedok zaoberal predajom vozidiel, mal bazár.
Žalovaná ho informovala o tom, že sa stala nejaká dopravná nehoda, a to bolo všetko. Keď auto predal
a kupujúci nemal dostatok peňazí na kúpu, tak zaplatil len časť kúpnej ceny a ďalšiu časť splácal alebo

ho vyplatil iným spôsobom. Do tej doby majiteľom vozidla bol svedok so svojím spoločníkom a kupujúci
bol iba držiteľom vozidla, a tak to bolo aj v prípade žalovanej. V čase dopravnej nehody svedka oslovila
poisťovňa, kde bolo auto poistené, že došlo k nehode. Oslovili ho ako majiteľa vozidla s tým, že je
potrebné, aby podpísal vyjadrenie k poistnej udalosti. Nepamätal sa na to, či žalovaná riešila so svedkom
ako sa poistná udalosť vyplatí z poisťovne. Žalovaná ako držiteľka motorového vozidla bola povinná

si platiť zákonnú a havarijnú poistku. Nikdy tieto poistky neplatil majiteľ vozidla. Nepamätal sa, kedy
žalovaná splatila auto. K prepisu vozidla na žalovanú na dopravnom inšpektoráte došlo až po splatení
vozidla. Upozornil svedok na to, že poisťovne pri poistných udalostiach si vždy pýtajú vyjadrenie aj od
majiteľa vozidla, keď je takto vedený na dopravnom inšpektoráte. Žalovaná bola tá, ktorá si mala uplatniť
nárok na vyplatenie poistnej udalosti z havarijného poistenia. Zápis o poškodení vozidla v poistnej

udalostiprepoisťovňusvedokuviedol,žeskontrolovalpotom,akomuhoprinieslažalovanáapodpísalto
s tým, že žalovaná bola uvedená ako vodič. Svedok nevedel odpovedať na otázku, kto mal byť uvedený
na faktúre, či on ako majiteľ vozidla alebo žalovaná ako držiteľka vozidla a uviedol, že v poisťovni
Wüstenrot je v tomto smere zaužívaná taká prax, aká sa dohodne s likvidátorom. Likvidátor je viazaný
určitými vnútornými pravidlami, ale môže sa dohodnúť s tým, kto si tú poistnú udalosť vybavuje. Potvrdil

súdu,žežalovanánemalaodsvedkažiadnesplnomocnenie,nazákladektoréhomohlauzatváraťprávne
úkony v jeho mene a účte súvisiace s opravou vozidla. Nepamätal sa svedok, že by obdržal od poisťovne
určité vyrozumenie o poistnej udalosti žalovanej ako sa skončilo a už vôbec nie nejaký príkaz, aby on
niečo platil v súvislosti s poistnou udalosťou žalovanej. On ako majiteľ vozidla nemal nič spoločné s
platbami žalovanej týkajúce sa havarijného a zákonného poistenia. Nemal vedomosť o tom, že žalovaná

uviedla svedka ako objednávateľa na vykonanie opravy vozidla u žalobcu. Potvrdil súdu, že nezaslal
poisťovni faktúry a ani ostatné listiny súvisiace s likvidáciou poistnej udalosti. S určitosťou uviedol, že
nebol nikdy oslovený na zaplatenie opravy motorového vozidla žalobcom a nikdy v tejto poistnej udalosti
neobdržal ani faktúru na vykonanie opravy na motorovom vozidle.

Výpisom zo Živnostenského registra žalobcu bolo preukázané, že žalobca podniká pod obchodným
menom: H.. Q. Q. s miestom podnikania K. G., P. cesta XXXXX/XB a s predmetom podnikania medzi
ostatnými inými aj oprava cestných motorových vozidiel.

Faktúrou č. 56/2010 vo fotokópii vystavenej dňa 1.10.2010 bolo preukázané, že takúto vystavil žalobca

pre žalovanú, podľa ktorej jej vyfakturoval opravu vozidla A.: K.-L. v celkovej sume 1.435,- eur s tým, že
na faktúre podrobne rozpísal jednotlivé položky, ktoré nacenil, a to lakovanie prednej kapoty, lakovanie
nárazníka, lakovanie masky a materiál podľa dodacieho listu.Kópiou výpisu Internetbankingu SLSP, a. s. účtu žalobcu bolo preukázané, že žalovaná dňa 6.10.2011
vykonala vklad 500,- eur na účet žalobcu v hotovosti a dňa 19.11.2012 bezhotovostný vklad v sume
50,- eur.

Kópiami SMS správ z čísla listu 52-56, ktoré do spisu predložil žalobca bolo z ich obsahu preukázané,
že žalovaná uistila žalobcu, že mu žalovaná zaplatí zvyšok za opravu vozidla splátkami, že nenamietala
skutočnosť, že má zaplatiť žalobcovi za opravu vozidla, iba uviedla, že nemá v súčasnosti naraz toľko
peňazí a že to bude splácať, kým to nesplatí úplne.

Cenníkom prác, ktoré predložil žalobca preukázal, aké práce vykonáva jeho autoservis, ktorý cenník
mal platný od 1.1.2009. Peňažným denníkom z čísla listu 72-75 žalobca preukázal, že mal zaevidovanú
dňom 6.10.2011 úhradu faktúry č. 56/2010 v sume 500,- eur a dňa 19.11.2012 úhradu faktúry č. 56/2010
v sume 50,- eur.

Odpoveďou na žiadosť spoločnosti Ševt, a. s. so sídlom v Bratislave z čísla listu 80 bolo preukázané,
že na žiadosť právneho zástupcu žalobcu tlačivo faktúry, ktorú predložil žalobca žalovanej bolo v tejto
spoločnosti evidované pod skladovým číslom 30 402 6. Tlačivo s impresiou 1/12 (impresia slúži na
označenie tlačoviny, v tomto prípade tlačív, na identifikáciu časového zadávania toho-ktorého tlačiva do
výroby) má z tlače dodané 19.1.2012. Od tohto dňa bolo toto tlačivo s týmto označením distribuované

na predajné miesta firmy Ševt.

Z nákladov na opravu - kalkulácie vozidla K. zo dňa 10.9.2014 žalobca preukázal, že aké náhradné
dielce boli k oprave potrebné, presne sú citované na strane 82 spisu a aj popis pracovného postupu,
ktorý sa na vozidle vykonal a aj ceny za jednotlivé diely a práce.

Zo spisu poisťovne Wüstenrot k poistnej udalosti žalovanej bolo súdu preukázané a poukazom na
Oznámenie stanoviska škodovej udalosti č. 2108080678 zo dňa 3.9.2010, ktoré adresovala poisťovňa
pánovi V. W., že priebeh dopravnej nehody motorového vozidla Škoda Fabia, popísaný v podkladových
materiáloch je z technického hľadiska neprijateľný, nakoľko k rozsahu poškodenia vozidla nedošlo

spôsobom, ktorý je deklarovaný v spisovom materiáli. Šetrením bolo preukázané, že vami deklarované
poškodenia na pravom prednom svetlomete, prednom čele - stene chladiča, chladiči vody a z časti na
prednom nárazníku vozidla sú zhodné s poškodením, ktoré bolo zdokumentované už pri vstupe vášho
vozidla do poistenia, a teda nemohli vzniknúť vami udaným spôsobom a vo vami udanom čase.
Oznámením o poistnej udalosti bolo súdu preukázané, že pán V. W. oznámil, že došlo k poistnej

udalosti s dátumom vzniku 3.9.2010, nahlasovateľom - žalovanou, ktorá spôsobila nehodu na križovatke
pri Úrade práce Nové Zámky. Žalovaná tu uviedla, že nedobrzdila vozidlo a narazila do pred ňou
pohýnajúceho sa vozidla, ktoré zrazu zastavilo. Na druhej strane je uvedená ako žalovaná, že bola
vodičkou vozidla a spôsobila poistnú udalosť. Súčasťou spisu je fotodokumentácia o poškodenom
vozidle z čísla listu 12-154 a tiež je súčasťou fotokópia technického preukazu, kde je ako vlastník vozidla

uvedený V. W. a držiteľ žalovaná. Súčasťou spisu je ďalej fotokópia „Zápisu o poškodení vozidla k
škodovej udalosti“, kde je ako poškodený uvedený V. W.. Tento zápis je z 10.9.2010. Presne je v ňom
určené, čo bolo na vozidle poškodené. Súčasťou je ďalej fotokópia vodičského preukazu žalovanej,
Osvedčenie o technickej kontrole vozidla a oznámenie o registrácii škodovej udalosti zo dňa 3.9.2010,
ktoré oznámenie poisťovňa adresovala pánovi V. W.. Okrem toho sa tam nachádzala aj objednávka

obhliadky a dodatočne poisťovňa zaslala ešte ďalšie doklady, ktoré sú súčasťou spisu, a to faktúru č.
56/2010 a dodací list.

Z faktúry č. 56/2010 bolo preukázané, že táto bola vystavená na sumu 1.435,- eur a túto vystavil žalobca
na meno odberateľa W. V. a faktúra obsahuje presne tie isté fakturačné údaje ako faktúra, ktorú doložil

žalobca s návrhom na žalovanú ako odberateľku. Súčasťou spisu poisťovne bol aj dodací list zo dňa
1.10.2010ktejtofaktúre,ktorýobsahujepresnýrozpisdielov,ktorésapoužilinaopravuvozidlavcelkovej
sume 1.047,- eur. Ďalej fotokópia obálky, z ktorej je evidentné, že faktúru ako aj dodací list zaslal žalobca
poisťovni Wüstenrot.

Na základe takto zisteného skutkového stavu veci súd dospel k nasledovnému právnemu názoru a
záveru veci:Podľa ustanovenia § 631 OZ, zmluvou o dielo sa zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo
zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa ustanovenia § 652 odsek 1, 2 OZ
odsek 1, ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa
jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci, zhotoviteľovi vznikne právo, aby mu objednávateľ
zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.
odsek 2, opravou veci je činnosť, ktorou sa najmä odstraňujú vady veci, následky jej poškodenia, alebo

účinky jej opotrebenia. Úpravou veci je činnosť, ktorou sa najmä mení povrch veci alebo jej vlastnosti.

Podľa ustanovenia § 654 odsek 1 OZ, záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo osobitnými
predpismi ustanovená inak, pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť mesiacov.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Na základe vykonaného dokazovania a podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení mal súd za to,
že návrhu žalobcu je potrebné vyhovieť, a preto súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 885,- eur spolu
s príslušenstvom do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V predmetnej veci súd vychádzal z právneho hľadiska zo zmluvy o oprave a úprave veci, keď
objednávateľovi vznikne právo na vykonanie opravy alebo úpravy veci podľa objednávky a zhotoviteľovi

právo na zaplatenie ceny. Účastníkom zmluvy o oprave a úprave veci je na jednej strane objednávateľ -
žalovaná a na druhej strane zhotoviteľ (podnikateľ) žalobca, ktorý má dané činnosti v predmete svojho
podnikania. Zmluva o oprave alebo úprave veci nemá predpísanú formu. Môže sa uzavrieť ústne,
písomne, ale i konkludentne. V prípade opráv a úprav veci je zhotoviteľ povinný vystaviť písomné
potvrdenie o prijatí objednávky (§632 OZ), ak sa služba neposkytuje na počkanie. Potvrdenie musí

obsahovať najmä špecifikáciu veci, na ktorej sa majú vykonať dohovorené práce. Pokiaľ ide o rozsah
plnenia, nestačí uviesť, že ide o opravu či úpravu veci, ale je potrebné uviesť, aké práce sa majú vykonať.
Najpodstatnejšímináležitosťami,ktorézmluvaoopraveaúpravemusíobsahovaťsú:a)predmetzmluvy,
b) dohoda o cene. Predmetom zmluvy je vymedzenie rozsahu a obsahu opravy alebo úpravy veci. Cenu
je potrebné určiť podľa cenových predpisov, dohodnúť pevnou sumou alebo odhadom v tých prípadoch,

keďjuvčaseuzavretiazmluvynebolomožnéurčiťpevnousumou.Cenavšakmusíbyťvkaždomprípade
dohodnutá a nedostatok dojednania o cene znamená, že zmluva podľa § 652 OZ uzavretá nebola a
ak napriek tomu zhotoviteľ plnil podľa takejto dohody, vzniklo objednávateľovi bezdôvodné obohatenie
plnenímbezprávnehodôvodu.Vzhľadomnato,ževšetkyzmluvypodľa§652OZsapovažujúzazmluvy
so vzájomným plnením (560 OZ), zhotoviteľ je oprávnený vec si zadržať, pokiaľ objednávateľ nezaplatí

cenu služby. Zhotoviteľ je povinný opravu alebo úpravu veci vykonať v dohodnutej dobe, má právo na
cenuzaopravualeboúpravuveci.Kzánikuprávnehovzťahuzaloženéhozmluvouoopravealeboúprave
veci dochádza spravidla splnením (§ 559 OZ) t. j. prevzatím veci (§ 656 OZ) a zaplatením ceny.

V predmetnej veci bolo jednoznačne preukázané, že žalovaná ako objednávateľka mala poškodené

osobné motorové vozidlo, ktoré dala na základe ústnej zmluvy o oprave a úprave veci žalobcovi ako
zhotoviteľovi a žalobca auto prijal na vykonanie opravy na základe ústnej zmluvy - dohody na vykonanie
opravy poškodeného motorového vozidla. Bolo preukázané, že žalobca nevystavil žalovanej písomné
potvrdenie o prijatí objednávky podľa § 632 OZ, pretože jednak ju poznal a aj v minulosti jej vykonával
opravy bez vydania takéhoto písomného potvrdenia a žalovaná toto nikdy nenamietala a za vykonanú

opravu vždy zaplatila. Dohoda medzi účastníkmi konania bola taká, že oprava poškodeného vozidla
bude uhradená z havarijného poistenia žalovanej, ktoré mala mať uzavreté s poisťovňou tak isto, ako aj
zákonné poistenie. Z poistného spisu poisťovne Wüstenrot a. s. bolo jednoznačne súdu preukázané na
základe oznámenia z č. l. 122, že poistná udalosť žalovanej nebude vyplatená z havarijného poistenia,
a to z dôvodu, že z fotodokumentácie poškodeného motorového vozidla a správy zo šetrenia Odboru

kontroly bolo zistené, že nie je možné spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že škoda na vozidle žalovanej
vznikla v súvislosti s predmetnou dopravnou nehodou. Poškodenie vozidla bolo zhodné s poškodením,
ktorébolozdokumentovanéužprivstupevozidlažalovanejdopoisteniaaztohtodôvodupoisťovňamala
za to, že toto poškodenie nemohlo vzniknúť žalovanej udaným spôsobom a v udanom čase. Z týchtodôvodov bola zamietnutá škoda, ktorú mala poisťovňa vyplatiť z tejto poistnej udalosti, lebo priebeh
dopravnejnehodymotorovéhovozidlažalovanejpopísanývpodkladovýchmateriálochbolztechnického
hľadiska neprijateľný a poisťovňa usúdila a mala za to, že k rozsahu poškodenia vozidla žalovanej

nedošlo spôsobom, ktorý je deklarovaný v spisovom materiáli. Z technického preukazu motorového
vozidla, ktoré bolo dané na opravu bolo taktiež jednoznačne preukázané, že vlastníkom vozidla je pán V.
W. a držiteľom je žalovaná. Tiež bolo preukázané, že žalovaná plnila žalobcovi za opravu vozidla, a to v
celkovej sume 550,- eur dvoma splátkami, prvýkrát sumou 500,- eur, druhýkrát sumou 50,- eur a z SMS
správ, ktoré predložil žalobca v tomto konaní tiež jednoznačne vyplýva, že ho žalovaná uisťovala v tom,

že aj zvyšok ceny za opravu vozidla uhradí, ale iba splátkami. Nenamietala vykonanú opravu vozidla ani
žiadnevadydiela,apretodôvody,ktoréuviedlavtomtokonaní,prektorénesúhlasísozaplatenímzvyšku
žalovanej sumy, najmä, že sa bála žalobcu, lebo sa jej vyhrážal, že jej niečo vykoná, nie sú žiadnym
spôsobom odôvodnené ani preukázané, jednak čo sa týka samotnej neexistencie faktúry č. 56/2010 zo
dňa 1.10.2010, jednak v tom, že takýto doklad neexistoval v čase vystavenia faktúry podľa oznámenia
spoločnosti Ševt, pretože svedok Q. D., zamestnanec žalobcu, potvrdil súdu, že pri jednej príležitosti

bol prítomný pri tom, keď žalobca odovzdával žalovanej faktúru. Nepamätal si však s určitosťou, v akom
období to bolo a čoho sa predmetná faktúra týkala a zo spisu poisťovne Wüstenrot týkajúcej sa poistnej
udalosti žalovanej bolo preukázané, že sa v tomto spise nachádzala takáto istá faktúra č. 56/2010, ktorá
bola vystavená pre odberateľa: pán V. W., P. na zaplatenie tej istej sumy 1.435,- eur, ako bola vystavená
aj faktúra na meno žalovanej. Faktúra obsahuje presne tie isté položky, čo sa týka prác a materiálu, ako

sú uvedené aj na faktúre vystavenej na meno žalovanej. Súd mal za to, že žalobca správne postupoval,
keď poisťovni zaslal faktúru na meno W. V., keď bol on vedený v osvedčení o technickom stave vozidla,
že je vlastníkom, a túto vystavil včas, pretože na faktúre sa nachádza pečiatka poisťovne Wüstenrot, že
túto prijala dňa 7.10.2010, teda týmto je vyvrátené tvrdenie žalovanej, že v tomto čase nemohol žalobca
faktúru vystaviť, aj keď faktúru na meno žalovanej zaslal neskôr. Taktiež súčasťou faktúry, ktorú zaslal

žalobca poisťovni bol aj čitateľný a zrozumiteľný dodací list, ktorý tiež namietala žalovaná, že neobdržala
a že nevedela konkrétne, aké súčiastky boli použité na opravu vozidla, keď v dodacom liste je to presne
položkovite rozvedené aj cenove a v súvislosti s tým, prečo žalovaná nebola uvedená v osvedčení
o technickom stave vozidla ako vlastníčka vozidla svedok pán V. W. vo svojej výpovedi ako svedok
potvrdil súdu, že toto vozidlo žalovanej predal, ale keďže mu žalovaná nevyplatila celú kúpnu cenu, iba

časť, nedošlo k prepisu vozidla až po jeho úplnom splatení. Zároveň žalovaná ako držiteľka motorového
vozidla bola povinná si platiť zákonnú aj havarijnú poistku, ak to považovala za potrebné. Nikdy tieto
poistky neplatil majiteľ vozidla. Svedok tiež potvrdil súdu, že nikdy žiadnym písomným splnomocnením
nesplnomocnil žalovanú k uzatváraniu právnych úkonov v jeho mene a účte súvisiace s opravou vozidla.
Nemal vedomosť o tom, že žalovaná uviedla práve jeho ako objednávateľa na vykonanie opravy vozidla

u žalobcu. Potvrdil súdu, že pre potreby poistnej udalosti on poisťovni nezasielal faktúry ani žiadne listiny
súvisiace s likvidáciou poistnej udalosti ani nikdy nezaplatil žiadnu časť za opravu vozidla. Sám ako
zamestnanec tejto poisťovne potvrdil súdu, že je vecou poisťovne, od koho žiada výplatu náhrady škody
z havarijného poistenia. Nie každá poisťovňa to má vo svojich interných predpisoch rovnako uvedené,
ale vo väčšine prípadov je to tak, že ten kto uzatvára s poisťovňu zákonné a havarijné poistenie, ten je

oprávnený na výplatu. To nemení nič na veci, kto je vlastníkom vozidla. Podstatné pre svedka bolo to,
aby žalovaná mu vyplatila zvyšok kúpnej ceny a nie skutočnosť, či vyplatila opravu vozidla z havarijného
poistenia. Súhlasil s tým, že žalovaná mu priniesla oznámenie o poistnej udalosti, on ho skontroloval a
podpísal ako vlastník vozidla s tým, že žalovaná tam bola uvedená ako vodič.
Žalovaná prostredníctvom právneho zástupcu vzniesla v danej veci aj námietku premlčania z dôvodu,

že faktúra bola vystavená dňa 1.10.2010, splatná bola dňa 1.11.2010 a že od tej doby uplynuli dva roky a
žalobca žalobu podal oneskorene. S týmto tvrdením sa právny zástupca žalobcu vysporiadal písomným
podaním zo dňa 26.6.2014 a súd sa s týmto vyjadrením stotožnil a tiež má za to, že nárok nie je
premlčaný, pretože premlčacia doba je upravená v §§ 101-110 OZ s tým, že všeobecná premlčacia doba
je trojročná. Lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz t. z., keď sa právo mohlo po

prvý raz uplatniť na súde. Toto právo sa mohlo prvýkrát uplatniť na súde 2.11.2010 a pokiaľ je premlčacia
lehota trojročná, žalobu žalobca mal podať na súde do 2.11.2013, kedy mu uplynula premlčacia lehota
a žalobu podal žalobca na tunajší súd dňa 17.6.2013, keď bola zaradená do skráteného konania Ro a
následne prevedená do registra C z dôvodu podania odporu žalovanej. Pokiaľ tvrdil zástupca žalovanej,
že premlčacia lehota je dvojročná, zrejme vychádzal z ustanovenia § 106 OZ, podľa ktorého právo na

náhraduškodysapremlčízadvarokyododňa,keďsapoškodenýdozvieoškodeaktozaňuzodpovedá.
Pokiaľ by súd postupoval podľa tejto alternatívy, tak najskôr môže premlčacia lehota plynúť od momentu,
keď sa žalobca mohol o škode dozvedieť a žalobca sa mohol najskôr dozvedieť o tom, že mu nejaká
škoda mohla vzniknúť dňom, keď došlo k poslednej úhrade časti záväzku žalovanej 19.11.2012, keďbola uhradená suma 50,- eur bezhotovostným vkladom a v takomto prípade premlčacia doba uplynula
dňa 20.11.2014. Z tejto alternatívy však súd vôbec nevychádzal, pretože sa nejedná o nárok vyplývajúci
z náhrady škody, ale o nárok vyplývajúci podľa ustanovenia § 652 OZ. Z týchto dôvodov súd vyhodnotil

vznesenú námietku premlčania žalovanej za nedôvodnú.
Z týchto dôvodov mal súd za to, že žalobca správne uviedol žalovanú ako žalovanú a nie pána W. ako
vlastníka vozidla, pretože škodu na predmetnom vozidle vykonala žalovaná ako držiteľka vozidla, ona
vozidlo užívala, pretože svedok W. jej ho predal, ale nemala vyplatenú ešte celú kúpnu cenu, preto
nemohla byť uvedená v osvedčení o technickom stave vozidla ako vlastníčka. Žalovaná si opravené

vozidlo od žalobcu prevzala, nenamietala žiadne vady týkajúce sa opravy a uviedla, že oprava bude
uhradená z havarijného poistenia. Poisťovňa Wüstenrot však požiadavke žalovanej nevyhovela z tých
dôvodov, ako súd vyššie uviedol, teda škodu neuhradila z havarijného poistenia, a preto bola žalovaná
povinná uhradiť túto škodu z vlastných prostriedkov, čo čiastočne aj učinila sumou 550,- eur a zvyšok
už nezaplatila. V predmetom konaní žalovaná neuviedla žiadny dôkaz, na základe ktorého by bolo
možné žalobu zamietnuť, pretože so žalobcom sa dohodla ústne na podmienkach opravy vozidla. Tieto

podmienky porušila tým, že zvyšok kúpnej ceny nezaplatila, o výške opravy vozidla musela vedieť už
v čase prevzatia vozidla po oprave, o čom svedčí faktúra žalobcu č. 56/2010, ktorú zaslal spolu s
dodacím listom poisťovni Wüstenrot. V tomto smere neobstojí jej tvrdenie, že faktúru na svoje meno
obdržala neskôr. Žalobca takúto faktúru vystavil po tom, ako mu žalovaná uviedla, že poisťovňa odmietla
vyplatiť opravu vozidla z havarijného poistenia z tých dôvodov, ktoré poisťovňa uviedla, preto mal súd

za to, že žalobca správne postupoval, keď sa domáhal zaplatenia zvyšku žalovanej sumy za opravu
vozidla práve podaným návrhom. V zmysle ustanovenia § 652 OZ bolo jednoznačne preukázané, že
účastníci konania sa dohodli na podstatných podmienkach zmluvy, a to na predmete zmluvy a dohode
o cene, keď predmet zmluvy predstavovalo vykonanie opravy na motorovom vozidle, a to výmenou
súčiastok, ktoré boli poškodené a dohoda o cene bola tiež uzavretá s tým, že žalobca včas vystavil

faktúru pre poisťovňu, a to 1.10.2010, ktorú poisťovňa prijala 7.10.2010, čiže od tej doby žalovaná vedela
o skutočnej cene za opravu vozidla vo výške 1.435,- eur a až na výzvy a telefonické dotazy žalovaná
uhradila dve splátky. Tým, že uhradila tieto splátky mala za to, že súhlasí s cenou za opravu vozidla
tak, ako bolo preukázané, a túto ani nenamietala žiadnym spôsobom. Čo sa týka výpovede svedka D.,
zamestnanca žalobcu, tento potvrdil súdu, že vykonával opravu na predmetnom motorovom vozidle, čím

bolo preukázané, že žalobca opravu vykonal, okrem lakovníckych prác, ktoré žalobca nemá v predmete
svojej činnosti, a ktorú vykonáva na základe dodávky od iného živnostníka, ktorý mu to vykoná. Táto
skutočnosť nebola sporná. Preukázal cenník svojich služieb, preukázal, že vykonáva živnosť na základe
výpisu zo Živnostenského registra a predmetom jeho podnikania je medzi inými aj oprava cestných
motorových vozidiel, oprava karosérií, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, čo

znamená, že má oprávnenie nakupovať aj súčiastky a materiál na opravu vozidla, preukázal, že faktúru
č. 56/2010 mal riadne zaevidovanú v peňažnom denníku, k dátumu, kedy žalovaná uhradila platby, čo sa
týka platieb žalovanej v sume 500,- eur a 50,- eur na č. l. 81-83 žalobca preukázal presne aké súčiastky
nakúpil na opravu vozidla, v akom počte, za akú cenu a na č. l. 84 a 85 podal podrobnú výslednú
kalkuláciu, náhradných dielov, mzdy za prácu, lakovanie.

Z týchto dôvodov mal súd za to, že žalobca jednoznačne preukázal svoj nárok, tento súd nemal ničím
spochybnený, naopak dôvody, pre ktoré žalovaná navrhla návrh zamietnuť ako skutočnosť, že nie je
pasívne legitimovaná a že neobdržala včas faktúru č. 56/2010 a že túto nemohol žalobca vystaviť, lebo
takáto faktúra bola vyrobená spoločnosťou Ševt až v roku 2012, a preto nemohla byť vystavená v roku

2010 sa nepreukázali práve tým, že presne takúto istú faktúru, iba na meno vlastníka motorového vozidla
zaslal žalobca poisťovni Wüstenrot a až potom ako nedošlo k vyplateniu žalovanej sumy z havarijnej
poistky, vystavil takúto istú faktúru pre žalovanú, s ktorou aj tak sa ústne dohodol na zaplatení opravy za
vozidlo.Zákonnépodmienkyustanovenia§652OZbolipreukázané,pretosúdžalobevyhovelazaviazal
žalovanú k zaplateniu žalovanej sumy spolu s príslušenstvom, keď od 2.11.2010 sa žalovaná dostala do

omeškania so zaplatením dlžnej sumy, lebo faktúra č. 56/2010 bola splatná 1.11.2010 a ďalší deň 2.11.
je dňom, kedy sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením tejto faktúry s 9 %-ným ročným úrokom
z omeškania zo žalovanej sumy v súlade s ustanovením § 517 odsek 2 OZ v spojitosti s Nariadením
vlády č. 87/1995 Z. z. a č. 281/2010 Z. z.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich žalobcovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, ktoré trovy konania v celkovej výške 909,63 Eur pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku za návrh v sume 53,- Eur podľa položky 1a) Sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992
Zb. v platnom znení a z trov právneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 163/2002 Z.z. a 655/2004 Z. z.vo výške 826,63 Eur pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby podľa § 10 odsek 1,
odsek 2 vyššie citovanej vyhlášky, ktorý je za rok 2013, 2014 a 2015 vo výške 51,45 Eur. V predmetnej
veci bolo vykonaných 12 úkonov právnej pomoci, z toho 11 úkonov po 51,45 Eur (22.4.2013 prevzatie

a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 17.6.2013 písomné podanie na súd, návrh
na vydanie platobného rozkazu, 19.11.2013 písomné vyjadrenie k odporu, 23.5.2014 ďalšia porada s
klientom, 26.5.2014, 8.9.2014, 1.12.2014, 13.5.2015 a 2.9.2015 účasť na pojednávaniach, 26.6.2014
písomné vyjadrenie sa k námietke premlčania, 17.2.2015 písomné vyjadrenie k vyjadreniu právneho
zástupcu žalovanej) 1 úkon po 25,72 eur (12.5.2015 ďalšia porada s klientom od 9:00 hod. do 9:45

hod.), náhrada režijného paušálu, ktorú súd priznal podľa ustanovenia § 16 odsek 3 vyššie citovanej
vyhlášky za rok 2013 vo výške 7,81 Eur, za rok 2014 vo výške 8,04 Eur, za rok 2015 vo výške 8,39
Eur, 3x po 7,81 Eur, 5x po 8,04 Eur a 4x po 8,39 Eur, ktoré trovy konania 53,- + 826,63 Eur je žalovaná
povinná zaplatiť podľa § 149 odsek 1 O.S.P. na účet právneho zástupcu žalobcu, ktorý má vedený v
UniCredit bank Slovakia, a. s., č. účtu: 1155411001/1111, VS: 1062013o4-9C 63 2014 do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou podpísaného súdu
na Krajský súd v Nitre v 2 vyhotoveniach.
Podľa § 205 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Obč. súdneho
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu, b) súd prvého stupňa neprihliadol ku skutočnostiam alebo

dôkazom navrhovaným odvolateľom napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.
3, časť prvej vety za bodkočiarkou, c) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým
zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, g) súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že
na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods. 3, časť prvej vety za bodkočiarkou. Rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.