Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. máj 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/448/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114212179
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4114212179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so
sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 264 29 705,
zastúpeného: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti žalovanému: V. A., narodený XX.XX.XXXX, bydlisko N. XXX/XX, N., o zaplatenie zmenkovej sumy
1.511,91 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a o odvolaní občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 22 Bratislava, IČO: 42 362 962,
proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 7. marca 2016 (v rozsudku nesprávne uvedené zo dňa 27.

marca 2016) č.k. 10C/77/2014-103,

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .

II. V časti týkajúcej sa trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 22 Bratislava, IČO: 42 362 962, rozsudok súdu
prvej inštancie z r u š u j e .

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie o návrhu žalobcu na zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % ročne zo sumy 1.511,91 eura od 07.01.2011 do zaplatenia zastavil. V ostatnej
časti zamietol návrh žalobcu, ktorý podal formou tlačiva podľa nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 (ďalej len nariadenie) o zaplatenie zmenkovej sumy 1.511,91 eura s
príslušenstvom a zmenkovej odmeny 5,04 eura. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Náhradu
trov konania nepriznal ani občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
(v procesnom postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného). Rozhodnutie v zamietajúcej časti

a v časti trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
právne odôvodnil čl. I § 48 ods. 1, § 75, § 11 ods. 1, § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákona zmenkového
a šekového, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1, § 3, 39, § 101 Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od
01.01.2008, § 5b zákona č. 250/2007. Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním mal
preukázané, že žalovaný vystavil dňa 21.07.2008 v N. zmenku na zmenkovú sumu 1 511,91 eura s
tým, že na ňu zaplatí pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811

09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo
23636/B zmenkovú sumu: jedentisícpäťstojedenásť eur 91 centov a zmenkový úrok 0,25 % denne od
dátumu začiatku úročenia: 7. januára 2011. Zmenka bola splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o. Pribinova 25,
811 09 Bratislava, vystavená „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“.Na zmenke je uvedený údaj - číslo zmluvy 404200035. Zmenka bola vystavená na základe dohody o
vyplnení zmenky obsiahnutej v úverovej zmluve z 21.07.2009 č. 404200035, ktorú uzatvoril žalovaný
ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako veriteľ. Žalovanému bol úver 700 eur poskytnutý

v deň uzavretia zmluvy a zaviazal sa ho vrátiť v 12-tich splátkach vo výške 115 eur mesačne spolu
s poplatkom 680 eur. Žalovaný dobrovoľne neplnil svoje povinnosti a preto si veriteľ uplatnil práva na
Stálom rozhodcovskom súde so sídlom v Bratislave, ktorý jeho návrhu rozsudkom sp.zn. SR 04433/11
z 25.07.2011 v celom rozsahu právoplatne vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej
sumy s pôvodne uplatneným zmenkovým úrokom, úrokom a na náhradu trov konania. Žalovaný si

naďalej svoju povinnosť dobrovoľne nesplnil a preto navrhol veriteľ ako oprávnený u súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého vykonať proti nemu exekúciu na vymoženie priznanej istiny s príslušenstvom
na základe predmetného exekučného titulu, ku ktorému doložil úverovú zmluvu a zmenku. Súdny
exekútor požiadal Okresný súd Nitra o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pričom Okresný súd
Nitra uznesením č.k. 17Er 1408/2012-11 z 04.12.2012 túto žiadosť zamietol, ktoré rozhodnutie bolo
rozhodnutímKrajskéhosúduvNitreč.k.8CoE/203/2014-49z29.05.2015zrušené,pričomvovecinebolo

doposiaľ opäť právoplatne rozhodnuté. Konštatoval, že judikatúra súdneho dvora EÚ vyžaduje a ani
zo znenia § 17 zákona zmenkového a šekového nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych vzťahov, t.j.
neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, na ktorých krytie je zmenka určená ex offo.

2. Poukázal na spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnosprávneho kolégia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 20.10.2015, z ktorého vyplýva, že ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia
uplatneného nároku doloží zmenku a súdu vyplynie súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou
uplatneného nároku je ex offo povinný zabezpečiť prieskum tohto nároku v intenciách možnej absolútnej
neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ je možné ju skúmať
až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, keď bola

zmenka vystavená. Konštatoval, že v danej veci veriteľ pri uzatváraní hlavného záväzkového vzťahu
konal a žalovaný nekonal v rámci predmetu svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, na základe
čoho už exekučný súd v exekučnom konaní dospel k záveru, že ide o spotrebiteľský právny vzťah.
Predmetom tejto spotrebiteľskej zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
žalovanému, a preto sa na tento úver vzťahujú ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.

3. Ďalej poukázal na ustanovenie § 4 ods. 6 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v
znení účinnom od 01.01.2008, podľa ktorého sa v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa
alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku

alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu
zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku
prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju

dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa
zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Zmenka bola vyplnená na sumu 1.768,83 eura a teda v
rozpore s citovaným zákonným ustanovením, preto je neplatná. Okrem toho konštatoval, že dojednania
o neprimerane vysokom poplatku za spracovanie a uzatvorenie úverovej zmluvy spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, sú v rozpore s dobrými mravmi a preto sú

neplatné. Skutočnosť, že úverová zmluva sa prieči dobrým mravom a preto je neplatná, spôsobuje
neplatnosť aj vystavenej zmenky, ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah. Tento záver korešponduje
ajsprávnymnázoromvyslovenýmNajvyššímsúdomSRzodňa06.05.2008pod.sp.zn.4Obo161/2007,
z ktorého vyplýva, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za
spracovanie a vedenie úveru, ktorá sa tak prieči dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného

styku, nemôže vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje tie
isté neprijateľné zmluvné podmienky ako indosatár zo zmenky, ktorá bola vyplatená v rozpore so
zákonom a je neplatná pre neplatnosť hlavného záväzku. Žalobca nemohol byť pri nadobúdaní zmenky
dobromyseľný, pretože zmenka obsahuje číslo príslušnej úverovej zmluvy a preto musel vedieť, že
určité kauzálne vzťahy existujú. Z uvedených dôvodov jeho nárok v časti, v ktorej nebol vzatý späť,

zamietol. S poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR I. ÚS 402/2013-10 z 19.06.2013, uviedol, že
vo veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, preto sa na tento právny vzťah použijú aj citované ustanovenia
občianskeho zákonníka o premlčaní. Žalovanému boli finančné prostriedky titulom úveru vyplatené v
deň uzavretia zmluvy, ktorú vyhodnotil ako neplatnú, t.j. 21.07.2009. Preto žalobca alebo jeho právnypredchodca si svoje právo mohli prvý krát na súde uplatniť žalobou dňa 22.07.2009. Žaloba však bola
podaná až 17.04.2014. Pretože žalovaná suma je premlčaná, na čo prihliadol zo zákona, nemohol
žalobcovi priznať ani právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z tejto úverovej zmluvy. Procesne

úspešnému žalovanému a ani vedľajšiemu účastníkovi, ktorý na jeho strane vystupoval náhradu trov
nepriznal, pretože si ju neuplatnili a ani im zo spisu žiadne nevyplývali.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok v napadnutej
zamietajúcej časti zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Uviedol, že konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal
možnosť konať pred súdom a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že v
prejednávanejvecidošlokporušeniuprávaEurópskejúnie,konkrétnečl.4,5a7NariadeniaEurópskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007. Nakoľko súdu prvej inštancie žalovaný nedoručil žalobnú odpoveď,
bol povinný vydať rozsudok o pohľadávke. Napadnuté rozhodnutie je prekvapivé, čo predstavuje
odňatie možnosti konať pred súdom, lebo žalovaný uplatnený nárok nepoprel, a je tu aj rozpor s

judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Namietal, že súd prvej inštancie nemal nariadiť
pojednávanie, čo opätovne považoval porušenie práva Európskej únie. Namietal, že súd prvej inštancie
vykonal dokazovanie úverovou zmluvou a ďalšími listinnými dôkazmi, hoci žalobca ani žalovaný takéto
dokazovanie nenavrhli. Dokazovanie je podľa § 120 OSP ovládané prejednacou zásadou. Predložil
ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, preukazujúcu jasne, úplne a zrozumiteľne jeho právo na

úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného neboli
žiadne námietky, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov.
Súd prvej inštancie mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z
predloženej zmenky. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia č. 861/2007 vzniesť
námietky voči zmenke. Ak tak neurobil, akékoľvek iné námietky musia byť odmietnuté z dôvodu

uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne
vykonával a hodnotil dôkazy na skutočnosti, ktoré netvrdila žiadna strana, preto dospel k rozhodnutiu
na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie príslušných
právnych predpisov a práva Európskej únie. Namietal voči odôvodneniu napadnutej zamietajúcej
časti rozhodnutia, podľa ktorého je dohoda o vyplnení zmenky neplatná. Poukázal na rozhodnutia

iných súdov, ktoré rozhodli v obdobných veciach v jeho prospech. Trval na tom, že je majiteľom
zmenky na základe indosamentu a nie je účastníkom žiadneho spotrebiteľského vzťahu. Predmetom
konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. S odkazom na ustanovenie § 17
Zmenkového a šekového zákona žalovaný nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jej vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Súd prvej inštancie

porušil poučovaciu povinnosť obmedzenú ustanovením § 5 ods. 1 OSP. Kauzálne námietky sú po
indosovaní v zásade neprípustné a zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom irelevantný. Nie je
mu známy obsah údajného zmluvného vzťahu. Poukázal na samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť
zmenkového záväzku, preto nemožno hovoriť, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch a tomuto zákonu odporuje. Zmenka má všetky zákonom predpísané náležitosti. Ďalej namietal,

že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatnou ani neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
pretože zákon č. 258/2001 Z.z. pripúšťal zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľského úveru zmenkou.
Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase vyplnenia zmenky.
Zmenkovýúrokvovýške0,25%bolnapísanývzmenke,ktorúžalovanýdobrovoľneaslobodnepodpísal,
preto mu bol známy a súhlasil s ním. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia iných

súdov.

5. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV podalo v zákonnej lehote
odvolanie a žiadalo, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti, v ktorej
mu nebola priznaná náhrada trov konania zmenil tak, že uloží žalobcovi povinnosť mu zaplatiť trovy

konania vo výške 159,90 eura. Dôvodil, že vo svojom vyjadrení zo dňa 02.02.2016 poukázal na viaceré
nedostatky žaloby a navrhol, aby súd zmenku vyhodnotil ako uplatnenú v rozpore so zákonom a
žalobu zamietol. Tvrdil, že jeho trovy je potrebné považovať za účelné. K tomu poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6MCdo 5/2013, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo 16/2014
a nález Ústavného súdu sp.zn. III. ÚS 457/2014. Argumentoval aj opodstatnenosťou svojich právnych

argumentov v danej veci a na ich podporu poukázal na rozhodnutia iných súdov.

6. Žalovaný sa k odvolaniam písomne nevyjadril.7. Občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vo svojom písomnom
vyjadrení uviedlo, že žalobca pri nadobúdaní zmenky konal vedome za škodu žalovaného. Poukázalo na
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR a na proces, ktorý prijatiu tohto stanoviska predchádzal.

Malo za to, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, keď zmenku vyhodnotil ako uplatnenú
v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

8. Žalobca vo svojom vyjadrení uviedol, že právnická osoba, ktorej predmetom je ochrana práv podľa
osobitnéhopredpisunemôževkonanívystupovaťakointervenient,pretoženiejemožné,abypreukázala

právny záujem na výsledku konania.

9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané stranou sporu v
zákonomstanovenejlehotenapodanieodvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňajúnáležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom
tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385

ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k názoru,
že odvolania nie sú dôvodné, preto rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil a v časti týkajúcej sa trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ
OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, zrušil.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Civilný sporový poriadok, ktorý bol prijatý zákonom č. 160/2015 Z.z. a nadobudol účinnosť

01.07.2016, vychádza z princípu aplikácie procesných noriem v ňom obsiahnutých na všetky konania,
teda aj na tie, ktoré boli začaté pred dňom jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je
ustanovenéinak,platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnosti,pričom
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

16. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4
ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Na jeho základe sa žalobca
domáhal zaplatenia uvedenej zmenkovej sumy s príslušenstvom, zmenkovej odmeny a trov konania.

Podľa predloženého návrhu je žalobca ako indosatár nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný, pričom indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou „na platenie predložiť
v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, lebo vystaviteľ pohľadávku
doposiaľ neuhradil.

17. Žalobca v odvolaní namietal vadu konania spočívajúcu v prekvapivom rozhodnutí súdu prvej
inštancie, čo považoval za vadu konania spočívajúcu v odňatí možnosti konať pred súdom. Odvolací
súd preto, predtým ako preskúmal napadnutý rozsudok skúmal, či konanie zaťažil vadou konania
namietanou žalobcom. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávaniena deň 07.03.2016. Na predmetné predvolanie žalobca reagoval listom zo dňa 04.03.2016, v ktorom
procesný postup súdu hodnotil ako nesprávny z dôvodu, že konanie inicioval postupom podľa nariadenia
Rady (ES) č. 861/2007. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia konštatoval, že

podľa článku 19 nariadenia ES č. 861/2007 sa konanie riadi zákonom č. 99/1963 Zb. z dôvodu, že sa
vedievSlovenskejrepublike. Pretonámietkažalobcuoprekvapivomrozhodnutíjenepravdivá.Odvolací
súd nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by bolo potrebné napadnutý rozsudok zrušiť, preto pristúpil
k meritórnemu prejednaniu veci.

18. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol dňa 07.03.2016. V Zbierke súdnych rozhodnutí SR bolo pod
číslom 93/2015 publikované spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia z
20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky
vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa v nasledovnom znení:
I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu
procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že:

1/ pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ:
2/ pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúcich ich rozsah a

povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom
práve, aplikujúc právnu úpravu a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.
III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky ( bez ohľadu na to,

či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.

19. Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu bolo

publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky - v zákonom
stanovenom osobitnom médiu so špeciálnym zameraním a účelom, pod R 93/2015. Uvedeným
postupomplnilnajvyššísúdzákonomstanovenúpovinnosťdbaťojednotnývýkladajednotnépoužívanie
zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (§ 16 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch
a sudcoch). Táto povinnosť mu v súčasnosti vyplýva z ustanovenia § 8 ods. 3 zákona č. 757/2004

Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O publikovaní predmetného rozhodnutia bolo
rozhodnuté v rámci zákonom upraveného mechanizmu zabezpečujúceho koherentnosť judikatúry (IV.
ÚS 60/2010). Osobitný proces, výsledkom ktorého bolo publikovanie spoločného stanoviska oboch
kolégií v zbierke ako R 93/2015, priznáva tomuto stanovisku osobitný význam. Výklad najvyššieho
súdu, ktorý v ňom podal, nie je síce právne (de iure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú

vecnú autoritu. I keď judikatúra najvyššieho súdu nie je formálne záväzná, ipso iure normatívnu silu
má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov), ako aj v horizontálnej línii (medzi
jednotlivými senátmi a kolégiami najvyššieho súdu navzájom). Nemožno prehliadať podstatný rozdiel
medzi rozhodnutím nepublikovaným v zbierke (ďalej len „nepublikované rozhodnutie“) a rozhodnutím,
ktoré bolo na podklade zákonom určenej procedúry navrhovania a schvaľovania osobitným orgánom

najvyššieho súdu uverejnené v zbierke (ďalej len „publikované rozhodnutie“). Pokiaľ nepublikované
rozhodnutie najvyššieho súdu vyjadruje názor členov senátu (resp. väčšiny členov senátu) najvyššieho
súdu v individuálne ním prejednávanej veci, názor vyjadrený v publikovanom rozhodnutí je zároveň
zovšeobecňujúcim názorom (relevantnej väčšiny) členov kolégia najvyššieho súdu, ktoré vždy tvorí
viacero senátov. Názor vyjadrený v nepublikovanom rozhodnutí sa v tomto zmysle prípadne (ak vec

prejednávajúci senát dospeje k záveru, že sú pre to splnené podmienky) môže odkloniť či odchýliť od
názoru vyjadreného v publikovanom rozhodnutí, tým ale ešte bez ďalšieho nedochádza k „prekonaniu“
názoru, na ktorom spočíva publikované rozhodnutie. Zákon č. 191/1950 Sb. reagoval na prijaté
rozhodnutie zákonom č. 438/2015 Z.z. účinným od 23.12.2015. Doplnil v čl. II. Zákon č. 191/1950 Sb.
v §17 ods.1 o novú vetu a doplnil odsek 2. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že ak je žalovaným

zo zmenky ten, koho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, možno
majiteľovi robiť námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystavovateľovi alebo k
predošlým majiteľom vždy. V konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z
úradnej povinnosti prihliada na skutočnosti odôvodňujúce námietky podľa odseku 1, ktoré by ten, kto ježalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho záväznosť zo zmluvy vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou. Poznámka pod čiarou odkazuje príkladmo na § 52 OZ, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. Tento
zákon v čl. I. zmenil a doplnil aj Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis, ktorý bol účinný

v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, v § 79 o odseky 3, 4, § 114 ods. 2 OSP, v ktorých
upravil náležitosti návrhu na začatie konania pri nároku uplatnenom zo zmenky a sankciu za nesplnenie
povinnosti spočívajúcej v posudzovaní nároku titulom spotrebiteľskej zmluvy a poučenie žalovaného o
možnosti uplatňovania námietok.

20. Odvolací súd riadiac sa judikátom R 93/2015, by preto v zásade nemusel vysvetľovať, prečo tento
judikát považuje za opodstatnený (platí totiž zásada, že len ten, kto volí odklon od judikatúry, musí
náležitevysvetliť,prečosaneriadijudikátom).Napriektomuvšakviazanýrozsahomadôvodmiodvolania
(§379,§380CSP),kjednotlivýmodvolacímdôvodomžalobcuspočívajúcimpredovšetkýmvzdôraznení
platnosti príslušnej zmenky a nepripustení akéhokoľvek súdneho prieskumu okolností vzniku zmenky a
vykonania dokazovania v tomto smere udáva, že sa nestotožnil s jeho argumentáciou spochybňujúcou

postup súdu pri vykonávaní dôkazov. Pri postupe podľa nariadenia je súd povinný rešpektovať
právo na spravodlivý súdny proces a zásadu kontradiktórneho konania, najmä pri rozhodovaní o
potrebe ústneho pojednávania a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie
rozhodnutia. Z článku 19 nariadenia vyplýva, že pokiaľ nariadenie neustanovuje inak, európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie

vedie. Nariadenie nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné
aplikovať procesnoprávne predpisy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu
znalostí určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany
dobrých mravov. Občiansky súdny poriadok, ako procesný predpis, ktorý bol účinný v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie, dôkaznú povinnosť upravoval v ustanovení § 120, ktoré v tretej vete odseku 1

umožňovalo súdu výnimočne vykonať aj iné než navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre
rozhodnutie vo veci. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke
nemôže byť ovplyvňovaná povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej
neplatnosti úkonu, ku ktorej súd pristupuje ex offo nie je nariadením vylúčená. Súd prvej inštancie preto
správne vykonal dokazovanie v súlade s ustanovením § 120 OSP, správne v súlade s ustanovením §

132 OSP vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania a vyhodnotil skutkový stav, na ktorý aplikoval
správne ustanovenia zákona v správnej interpretácii. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny potvrdil. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil
na neplatnosti zmluvy o úvere pre hrubé narušenie rovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných
strán, a to najmä v ustanoveniach o zabezpečovacích prostriedkoch. Zmluvu vyhodnotil ako absolútne

neplatný právny úkon, z ktorého veriteľovi nemohlo vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky. Žalobca
sa tejto časti v dôvodoch odvolania neuviedol k právnemu posúdeniu veci nič, argumentoval len
tým, že súd prvej inštancie nemohol založiť svoj názor na skúmaní tohto právneho úkonu, ktorého
nebol účastníkom a mal rozhodovať len na základe ním predloženej zmenky. Vzhľadom na vyššie
uvedené, prijaté stanovisko NS SR v judikáte R 93/2015 odvolací súd považuje tento odvolací dôvod

za bezpredmetný.

21. Súd prvej inštancie posúdil úverovú zmluvu ako absolútne neplatný právny úkon vzhľadom na
dojednania o neprimerane vysokom poplatku za spracovanie a uzatvorenie úverovej zmluvy, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a sú v rozpore s dobrými

mravmi. Skutočnosť, že úverová zmluva sa prieči dobrým mravom a preto je neplatná, spôsobuje
neplatnosť aj vystavenej zmenky, ktorá zabezpečuje hlavný záväzkový vzťah. Prijal záver, že na základe
neplatnej zmenky potom nie je možné žalobcovi priznať uplatnenú pohľadávku, a preto návrh v celom
rozsahu zamietol. Vzhľadom na ust. § 101 Občianskeho zákonníka a § 5b zákona č. 250/2007 o
ochrane spotrebiteľa konštatoval, že žalovaná suma je premlčaná, na čo prihliadol zo zákona, preto

nemohol žalobcovi priznať ani právo na vydania bezdôvodného obohatenia z tejto úverovej zmluvy.
Žalobca v odvolaní poukázal na zákon č. 258/2001 Z.z., ktorý pripúšťal vystavenie zmenky. V tejto
časti odcitoval celý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43 CoZm 10/2013 z 21.11.2013,
na záveroch ktorého založil svoje tvrdenie a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4 CoZm
3/2014 z 13.06.2014. Uvedené rozhodnutia nie sú záväzné, vyjadrujú názor dvoch senátov obchodných

kolégií nesúladných s judikátom R 93/2015. Žalobca okrem citácii týchto rozhodnutí neuviedol nič, v
čom nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie, len z obsahu predložených rozhodnutí odvolací súd
vyvodil, že podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie bol oprávnený skúmať len to, či zmenka obsahujevšetky náležitosti, ktoré sa musia pre jej platnosť zo zákona do nej uviesť. S uvedenými dôvodmi sa
odvolací súd vyporiadal vo vyššie uvedených dôvodoch.

22. V závere odvolací súd dodáva, že jednou zo základných zásad práva Európskej únie je zásada,
podľa ktorej sú členské štáty povinné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a zároveň sú
povinné zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách neuplatňovali, resp. neboli
záväzné. Vzhľadom na to aplikáciou procesného práva má súd túto povinnosť naplniť, čo znamená,
že v prípade uplatnenia nároku zo zmenky súd musí ex offo skúmať, či vystaviteľom zmenky nie je

spotrebiteľ. Aj keď vnútroštátna právna úprava platná do 31.12.2010 umožňovala používať zmenky aj
v spotrebiteľskom vzťahu, použitie zmenky ako takej v spotrebiteľskom právnom vzťahu v skutočnosti
nie je úplne v súlade s právom EÚ na ochranu spotrebiteľa. Vnútroštátna právna úprava do 31.12.2010
nezabezpečila vhodnú ochranu spotrebiteľa na základe Smernice 87/102/EHS v konaní o nároku zo
zmenky a zákonodarca túto skutočnosť zmenil až zrušením dovtedajšieho zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. a prijatím nového zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o

iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom
od 01.01.2011 do 30.04.2014. S účinnosťou od 01.05.2014 je táto ochrana zabezpečená v zákone
č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Zmenkové právo ako také v súdnom konaní znevýhodňuje
žalovaného zmenkového dlžníka a keďže podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo EÚ
má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, vnútroštátna právna úprava, ktorá umožnila za istých

okolností do 31.12.2010 zmenky používať aj v spotrebiteľských vzťahoch môže byť nepoužiteľná. Na
podklade takejto úvahy vyvstáva aj právny záver o tom, že z takej zmenky nemohol vzniknúť platný
zmenkový záväzok.

23. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie,

ktorým bola žaloba zamietnutá, vo výroku za vecne správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP
potvrdil.

24. Podľa § 81 CSP, intervenient je ten, kto sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom
a má právny záujem na výsledku konania.

25. Nová právna úprava v Civilnom sporovom poriadku zachovala ako jediné kritérium intervencie
v spore kritérium právneho záujmu na výsledku konania. Právny záujem intervenienta na výsledku
konania znamená záujem na víťazstve strany, popri ktorej sa na konaní zúčastňuje. Dňom účinnosti
zákona č. 160/2015 Z.z. právnickej osobe založenej alebo zriadenej na ochranu spotrebiteľa, ktorá

mala do 30.06.2016 procesné postavenie vedľajšieho účastníka na strane žalovaného spotrebiteľa, toto
postavenie v konaní zaniká.

26. V prejednávanej veci občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.11.2014 oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší

účastníknastranežalovaného.Súdprvejinštancieponechaluvedenéoznámeniebezpovšimnutiaaždo
08.12.2015, kedy predmetnému združeniu doručil predvolanie na pojednávanie. Občianske združenie
doručilo súdu prvej inštancie vyjadrenie k žalobe, navrhlo, aby súd žalobu zamietol. Zároveň si uplatnilo
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 159,90 eura. Následne súd prvej inštancie vo veci rozhodol
a predmetnému občianskemu združeniu náhradu trov konania nepriznal.

27. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec v zmysle novej právnej úpravy dospel k záveru, že
dôvody, pre ktoré bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania
občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV vydaný zanikli, preto ho
v tejto časti zrušil. Bez ohľadu na podané odvolanie, dňom účinnosti Civilného sporového poriadku

(01.07.2016), občianskemu združeniu VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV zaniklo
postavenie intervenienta (pôvodne vedľajšieho účastníka) v tomto konaní z dôvodu zmeny procesného
predpisu upravujúceho konanie pred súdom. Hoci súd prvej inštancie v rozpore s obsahom spisu
občianskemu združeniu nepriznal náhradu trov konania z dôvodu, že si žiadne neuplatnilo, bolo jeho
rozhodnutie v čase vydania vecne správne. Podľa názoru odvolacieho súdu totiž združenie na ochranu

spotrebiteľa musí byť samé schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských
veciach, preto trovy právneho zastúpenia takéhoto združenia nie sú trovami účelne vynaloženými na
bránenie práva žalovaného. Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je
vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku.Trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v hromadných, skutkovo a právne takmer totožných
veciach, kde sa obsah podaní vyhotovených advokátom mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej
- ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne bránenie práva

na súde.

28. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
týkajúcej sa trov konania občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV
podľa § 389 ods. 1 písm. d) CSP zrušil.

29. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ust. § 396
ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
z dôvodu, že žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).