Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. máj 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/346/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112226468
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7112226468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudkýň

JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: H.. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
v S., U.Ž. XX, s adresou pre doručovanie v S., O. X, proti žalovanej: A. R., rod. W., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v S., V. XX, zastúpenej JUDr. Jurajom Kulom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mäsiarska 30,
o zaplatenie sumy 4.649,22 eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Košice I zo dňa 09.03.2016 č.k. 13C/38/2013-98 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto
rozhodnutiažalovanejuložilpovinnosťzaplatiťžalobcovi3.151,32eurs9%ročnýmúrokomzomeškania
zo sumy 912,83 eur od 02. 04. 2012 do 24. 05. 2012, zo sumy 625,66 eur od 02. 05. 2012 do zaplatenia,
zo sumy 600,- eur od 02. 06. 2012 do 04. 06. 2012, zo sumy 600,- eur od 02. 07. 2012 do 11. 01. 2013
a zo sumy 100,- eur od 12. 01. 2013 do zaplatenia s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 600,-
eur od 02. 08. 2012 do zaplatenia, zo sumy 912,83 eur od 02. 09. 2012 do zaplatenia, zo sumy 912,83
eur od 02. 10. 2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti

žalobu zamietol. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 100,75 eur
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa v znení jej zmeny domáhal žalobca voči žalovanej zaplatenia
4.649,22 eur s 9 % ročným úrokom zo sumy 312,83 eur od 01.04.2012 do zaplatenia, zo sumy 312,83
eur od 01.05.2012 do zaplatenia, zo sumy 312,83 eur od 01.06.2012 do zaplatenia, zo sumy 912,83 eur
od 01.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 912,83 eur od 01.07.2012 do zaplatenia, zo sumy 912,83 eur od

01.09.2012 do zaplatenia a zo sumy 912,83 eur od 01.10.2012 do zaplatenia titulom úhrady nájomného
na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní právne posúdil vec podľa ust. § 1, § 3, § 7, § 10 zákona
č.116/1990Zb.onájmeapodnájmenebytovýchpriestorov,§566ods.1,2a§517ods.1,2Občianskeho
zákonníka, § 3 ods. 1 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. a uzavrel, že žaloba je čiastočne opodstatnená.

4. Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel so žalovanou ako
nájomkyňou zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 09. 01. 2008, predmetom ktorej boli nebytové
priestory meštianskeho domu nachádzajúceho sa U. XX B. S., zapísané na LV č. XXXXX ako dom
súpisné č. XXX na parcele č. XXX/X o výmere prenajímanej plochy 85 m2 (3 kancelárie, vstupná chodba,WC s kúpeľňou a kuchynka). Žalovaná sa zaviazala uhrádzať nájomné vždy do prvého dňa v mesiaci vo
výške 27.500,- Sk ( 912,83 eur). Priestory sa mali využívať na prevádzkovanie kozmetického salónu,
kaderníctva, pedikúry, nechtového dezignu, solária, predaja vlasovej kozmetiky a služieb spojených so

starostlivosťou o telo. V článku VIII bod 8.1 zmluvy bolo zmluvnými stranami dojednané, že nájomca
môže zmluvu písomne vypovedať. Výpovedná lehota sú 2 mesiace od prvého dňa kalendárneho
mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď prenajímateľovi doručená, okrem prípadu,
že prenajímané priestory sú nespôsobilé užívania, kde výpovedná lehota je 14 dní odo dňa doručenia
jej výpovede prenajímateľovi, ak prenajímateľ v tejto lehote neodstráni túto nespôsobilosť a to k plnej

spokojnosti nájomcu.

5.Zdôkazovvykonanýchpredsúdomprvejinštanciesúdvyvodiltenzáver,žemedzizmluvnýmistranami
došlo k vzájomnej dohode o znížení nájomného za mesiac jún, júl a august 2012 zo sumy pôvodne
dojednanej v nájomnej zmluve vo výške 912,83 eur mesačne na sumu 600,- eur mesačne. Z výpovedí
účastníkov konania a z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie totiž za preukázané, že žalobca

súhlasil so znížením nájmu za mesiace jún, júl a august 2012 na sumu 600,- eur mesačne na základe
požiadavky žalovanej.

6. V prejednávanej veci žalobca uplatňoval zaplatenie nájomného za mesiace apríl, máj a jún 2012 vo
výške 3 x 312, 83 eur (keďže za tieto mesiace žalovaná uhradila nájom čiastočne, a to za každý vo výške

600,- eur) a za mesiace júl, august, september, október 4 x 912,83 eur keď tvrdil, že za tieto mesiace
žalovaná neuhradila nájomné vôbec.

7. Z písomných dôkazov predložených žalovanou súd prvej inštancie zistil, že táto žalobcovi za
požadované obdobie zaplatila v mesiaci júl, a to počas vedenia konania sumu 500,- eur a v mesiacoch

apríl, máj a jún 3 x po 600,- eur, spolu takto uhradila 2.300,- eur.

8. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že za obdobie od 01.04.2012 do 31.10.2012
mala žalovaná titulom nájmu zaplatiť žalobcovi sumu 2.451,32 eur (správne má byť 5.451,32 eur -
poznámka odvolacieho súdu), preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.151,32 eur žalobcovi.

9. V priebehu konania sa stala spornou otázka, či žalovanej vznikla povinnosť uhradiť nájomné aj za
mesiace september a október 2012, keďže k ukončeniu nájmu z jej strany došlo výpoveďou, ktorú
žalobca prevzal dňa 01.08.2012. Žalovaná poukazovala na to, že v danom prípade je výpovedná

lehota 14 dňová, nakoľko predmetné nebytové priestory nemohla užívať riadne na základe rozhodnutia
Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, preto žalobca nemá nárok na úhradu nájomného za
mesiace august, september a október 2012. Žalobca tvrdil, že k ukončeniu nájmu došlo uplynutím
dvojmesačnejvýpovednejlehoty,ktorázačalaplynúť01.09.2012askončila31.10.2012,pretomuvznikol
nárok na úhradu nájomného aj za mesiace august, september a október 2012.

10. Súd prvej inštancie v tej súvislosti zameral dokazovanie na preukázanie tvrdení žalovanej o tom, že
predmetné nebytové priestory nemohla užívať na základe rozhodnutia Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva a zistil, že žiadne takéto rozhodnutie zo strany tohto úradu vydané nebolo a ani žalovaná
v konaní túto skutočnosť žiadnym iným spôsobom nepreukázala. Preto uzavrel, že výpoveď z nájmu

nebytových priestorov zo dňa 02.07.2012 daná zo strany žalovanej a ktorá bola doručená žalobcovi dňa
01.08.2012 mala ten následok, že nájomný pomer skončil uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty,
ktorá začala plynúť 01.09.2012 a skončila 31.10.2012. Z toho vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na
nájomné aj za mesiace august, september a október 2012.

11. Spolu s istinou priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj úroky z omeškania s tým, že pri ich vyčíslení
započítalplatby,ktoréuhradilažalovanádňa24.05.2012nanájomnézaapríl2012.Časťzosumy1.200,-
eur vo výške 287,17 eur započítal na nájomné za mesiace máj 2012 v tejto výške, ktoré mala odporkyňa
zaplatiť vo výške 912,83 eur, sumu 600,- eur, ktoré zaplatila žalovaná dňa 04. 06. 2012 započítal na
nájomné za jún 2012 a sumu 500,- eur, ktorú zaplatila žalovaná dňa 11. 01. 2013 započítal na nájomné

za júl 2012, ktoré mala žalovaná zaplatiť v sume 600,- eur.

12. Preto zaviazal žalovanú uhradiť žalobcovi 3.151,32 eur s prísl. tak ako vyplýva z výroku rozsudku.13. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o úrok z omeškania za mesiace január, február a
marec 2012, tento súd prvej inštancie zamietol z dôvodu, že nárok žalobca uplatnil už v konaní vedenom
pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 36Ro/484/2012.

14. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2 O. s. p. tak, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo. V danom prípade mal žalobca úspech v časti 67,80 %, neúspech v časti 32,20
%, preto celkový úspech žalobcu je 35,60 %. Trovy žalobcu spočívajú v súdnom poplatku zaplatenom
za žalobu v sume 283,- eur; 35,60 % z úspechu žalobcu predstavuje, že má nárok na náhradu trov v

sume 100,75 eur.

15. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho zamietavej časti v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca
z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. b/ a d/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v
napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Vytkol súdu prvej inštancie, že
nesprávne uzavrel, že žalobcovi vznikol nárok na nájomné za mesiace jún, júl a august vo výške 600,-

eur na základe dohody účastníkov konania. Súd prvej inštancie dohodu účastníkov konania nesprávne
vyhodnotil, lebo so znížením nájomného na 600,- eur súhlasil za predpokladu, že žalovaná ostane
naďalej podnikať a bude platiť nájomné včas. Žalovaná však dala výpoveď z nájmu. Vytkol súdu prvej
inštancie, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné pokiaľ uviedol, že žalovaná zaplatila nájomné za
požadované obdobie vo výške 2.300,- eur, hoci mala zaplatiť žalobcovi sumu 2.451,32 eur a súd ju

zaviazal na zaplatenie sumy 3.151,52 eur. Podľa neho výška nezaplateného nájmu za požadované
obdobie činí 4.589,81 eur a v tej súvislosti poukázal na vyčíslenie, o ktoré oprel svoju žalobu. Súd prvej
inštancie tiež nesprávne uviedol, že úroky z omeškania za mesiace január, február a marec 2012 už boli
zaplatené v inom konaní. Podľa žalobcu mu vznikol voči žalovanej nárok na zaplatenie 4.030,40 eur.
Vytkol súdu prvej inštancie aj nesprávne rozhodnutie o trovách konania.

16. Proti tomuto rozsudku, a to voči jeho vyhovujúcej časti podala v zákonnej lehote odvolanie aj
žalovaná z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v
napadnutej časti zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne aby rozsudok zmenil.
Kľúčovou otázkou pri posudzovaní nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy bola skutočnosť, kedy

došlo ku skončeniu nájmu zo strany žalovanej. Súdom prvého stupňa bolo preukázané a účastníci
konania to nenamietali, že žalobcovi bola dňa 01.08.2012 doručená výpoveď z nájmu z dôvodu
nevyhovujúcehostavuprenajatejprevádzkysalónu,atonadmernejvlhkostiaplesní,ktorésavyskytovali
v prenajatých priestoroch. Poukazujúc na článok VIII. bod 8.2 zmluvy je preto výpovedná lehota 10
dňová od doručenia výpovede. Z odôvodnenia rozsudku na str. 7, piaty odsek, druhá veta nie je zrejmé,

aký je dlh žalovanej voči žalobcovi a v tejto časti ej rozhodnutie nepreskúmateľné. Poukázala aj na
rozpis platieb nájomného, ktorý predložila súdu dňa 05.02.2014, z ktorého vyplýva, že žalobcovi uhradila
nájomné aj za mesiace január až marec 2012. Žalobca nikdy nespochybnil výpoveď z nájmu a nikdy
jej neplatnosť nenapadol. Za takejto situácie je potrebné vychádzať z tej skutočnosti, že výpoveď bola
daná z dôvodu nevyhovujúcich podmienok týchto nebytových priestorov. Na Regionálny úrad verejného

zdravotníctva dňa 03.07.2012 písomne oznámila, že 17.07.2012 končí prevádzku na U. XX B. S.,
predmetom podnikania ktorej je kaderníctvo dámske, pánske a kozmetika. Ku 18.07.2012 ukončila
podnikanie vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení
a stratila oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť. Vzhľadom na nečinnosť žalobcu po doručení
výpovede sa súd mal zaoberať platením nájomného len za uplatňované obdobie.

17. Žalobca ani žalovaná sa k odvolaniu protistrany písomne nevyjadrili.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu a žalovanej bez nariadenia
pojednávaniavzmysleust.§385ods.1zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"C.s.p.")

v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolania nie sú opodstatnené.

19. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p.
potvrdil.

20. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.05.2017 o 12.40 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 206/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
05.05.2017 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.21. Žalobca a žalovaná podľa obsahu odvolania namietajú odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm.
b/ a d/ C.s.p., teda že súd prvej inštancie sa dopustil v konaní procesnej vady konania, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam.

22. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

23. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje
rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd
rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

24. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na
tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p). Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky
argumenty uvádzané odvolateľmi v odvolaní. Žalobca, ale aj žalovaná v odvolaní uvádzajú skutočnosti,
ktoré už boli uvedené pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa tento náležite a správne vyporiadal pri

rozhodovaní vo veci, preto odvolacie námietky odvolateľov nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej
inštancie o danosti nároku žalobcu na zaplatenie nájomného voči žalovanej vo výške priznanej súdom

prvej inštancie.

26. V prejednávanej veci nebolo pochýb o tom, že medzi stranami sporu došlo k dojednaniu o výške
nájomného písomne v zmluve o nájme nebytových priestorov, uzavretej medzi stranami sporu dňa
09.01.2008, a to vo výške 912,83 eur mesačne.

27. Odvolací súd sa zhoduje so skutkovým záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyplynul z výsledkov
vykonaného dokazovania, že medzi stranami sporu došlo k dohode o znížení výšky nájomného v
mesiacoch jún, júl a august zo sumy 912,83 eur mesačne na sumu 600,- eur mesačne. Uzavretie tejto
dohody medzi stranami sporu vyplýva z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie po tom, ako

žalovanápožiadalažalobcuozníženienájmupísomnoužiadosťouzodňa18.05.2015anaktorúžalobca
odpovedal e-mailovou správou zo dňa 04.06.2012. Z ďalšej e-mailovej komunikácie medzi stranami
sporu súd prvej inštancie vyvodil správny skutkový záver, že žalobca súhlasil so znížením nájomného za
mesiace jún, júl a august 2012 o 300,- eur mesačne, teda na sumu 600,- eur mesačne. K zmene obsahu
záväzku ohľadom výšky nájomného došlo na základe dohody zmluvných strán tak, ako predpokladá ust.

§ 516 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že zníženie nájmu podmieňoval
skutočnosťou, že žalovaná zostane v predmetných nebytových priestorov ako nájomkyňa aj v ďalšom
období, takýto skutkový záver z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie nevyplýva. Táto
odvolacia námietka nie je preto opodstatnená.

28. Odvolací súd sa stotožňuje aj so záverom súdu prvej inštancie, že k ukončeniu nájomného vzťahu
medzi stranami sporu došlo uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty, ktorá začala plynúť doručením
výpovede z nájmu žalobcovi zo strany žalovanej dňa 01.08.2012 a uplynula 31.10.2012.

29. Pokiaľ sa žalovaná v konaní bránila tým, že k uplynutiu výpovednej lehoty došlo skôr, a to

uplynutím10.dňaoddoručeniavýpovedežalobcovi,tentonázornemožnooprieťovýsledkyvykonaného
dokazovania. Dôkazné bremeno o preukázaní tej skutočnosti, že predmetné nebytové priestory neboli
spôsobilé na užívanie a táto skutočnosť viedla žalovanú k daniu výpovede, zaťažovala žalovanú a
táto v konaní túto ňou tvrdenú skutočnosť nepreukázala. Žalovaná svoje tvrdenie o nespôsobilosti
predmetných nebytových priestorov na užívanie opierala o rozhodnutie Úradu verejného zdravotníctva

keď tvrdila, že zo strany tohto úradu jej bola pozastavená činnosť pre nevyhovujúce podmienky v
predmetných nebytových priestoroch. Túto skutočnosť však v konaní nepreukázala, keď tento úrad na
základe dopytu zo strany súdu uviedol, že žiadne podobné rozhodnutie, ktorým by vyslovil nespôsobilosť
predmetných nebytových priestorov na užívanie, nevydal. Za takejto procesnej situácie správny bolpostup súdu prvej inštancie, pokiaľ z dôkazov vykonaných pred ním vyvodil ten skutkový záver, že k
ukončeniu nájmu došlo uplynutím dojednanej dvojmesačnej výpovednej lehoty k 31.10.2012. Žalovanej
preto vznikla povinnosť uhrádzať nájomné až do konca októbra 2012.

30. Z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že za uplatňované obdobie od apríla
do októbra 2012 mala žalovaná uhradiť žalobcovi nájomné vo výške 5.451,32 eur (4 x 912,83 eur za
mesiace apríl, máj, september a október a 3 x 600,- eur za mesiace jún, júl a august - znížené nájomné).
Po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že

na str. 7 v piatom odseku súd prvej inštancie zrejme chybou v písaní nesprávne uviedol, že žalovaná
mala zaplatiť žalobcovi sumu 2.451,32 eur, keď správne mala byť uvedená suma 5.451,32 eur. Ide
však len o zrejmú chybu v písaní, preto nemožno vyvodiť, že by rozsudok bol nepreskúmateľný, ako
neodôvodnene namietajú žalobca, ale aj žalovaná v odvolaní.

31. Správny je skutkový záver súdu prvej inštancie, že žalovaná za uplatňované obdobie uhradila

nájomné 3 x 600,- eur za mesiace apríl, máj a jún a 500,- eur za mesiac júl, spolu takto uhradila 2.300,-
eur.

32. Pokiaľ teda žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie nájomného vo výške 5.451,32 eur a z tejto
sumy žalovaná uhradila sumu 2.300,- eur, možno nárok žalobcu vo výške 3.151,32 eur považovať za

opodstatnený. Správne preto súd prvej inštancie rozhodol, pokiaľ v tejto časti žalobe vyhovel.

33. Za neopodstatnené možno považovať odvolacie námietky žalovanej, pokiaľ tvrdila, že žalobcovi
uhradila nájomné aj za mesiace január až marec 2012, keďže nájomné za tieto mesiace nebolo
predmetom konania.

34. Správne súd prvej inštancie rozhodol aj o úrokoch z omeškania, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje.

35. Z rovnakých dôvodov možno za vecne správne považovať aj rozhodnutie súdu prvej inštancie,

ktorým v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

36. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vrátane výroku o trovách
konania ako vecne správny.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo. V odvolacom
konaníboližalobcaajžalovanáneúspešní,pričomneúspechjednejstranysavyrovnalneúspechudruhej
sporovej strany, preto odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia.

38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).