Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. máj 2017

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/135/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110226016
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1110226016.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci starostlivosti súdu o maloletú Z. V., zastúpenej kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa rodičov: matky C.
V., bývajúcej v V., zastúpenej JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., advokátkou, so sídlom v Bratislave,
Dobrovičova 6, a otca P. I., bývajúceho v V., zastúpeného JUDr. Ivetou Kalinovou, advokátkou v
Bratislave, Advokátska kancelária, Cukrová 14, za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom v

Bratislave, Vajnorská 47, o obmedzenie, zákaz styku otca s maloletou, pozbavenie rodičovských práv, o
zverenie maloletej do striedavej starostlivosti oboch rodičov a o uložení poriadkovej pokuty, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 1 P 129/2010, o dovolaní otca proti uzneseniu Krajského súdu
v Bratislave z 30. mája 2012 sp. zn. 11 CoP 227/2012, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Matka má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) na odvolanie otca uznesením
z 30. mája 2012 sp. zn. 11 CoP 227/2012 potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. uznesenie Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 15. marca 2012 č. k. 1 P 129/2010-319, ktorým bola otcovi uložená poriadková
pokuta v sume 500 eur, ktorú bol povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava I a to do 15

dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej
inštancie“) tak aplikoval § 53 ods. 1 O.s.p., keď zistil, že otec maloletej mal na pojednávaní 29. februára
2012 vo veci samej na stole položené dva diktafóny a prístroj s logom U., o ktorom tvrdil, že
obsahuje mikrofón a nahráva zvuk. Na chodbe bola kamera a zvukový záznam sa nahrával do kamery.
Otec bol súdom vyzvaný, aby doniesol kameru z chodby do pojednávacej miestnosti, čo odmietol
s tvrdením, že je to prístroj kameramana, ktorý bol na chodbe. Okresný súd na pojednávaní

konštatoval, že v danom prípade došlo k porušeniu nariadenia súdu o vylúčení verejnosti tým, že otec
okrem zvukových záznamov, ktoré si vyhotovoval v počte dvoch diktafónov, prenášal zvukový záznam
napriek rozhodnutiu súdu na prístroj, ktorý sa nachádzal na chodbe pred pojednávacou miestnosťou.
Uloženie poriadkovej pokuty v hornej hranici odôvodnil hrubým porušením nerešpektovania rozhodnutia
súdu o vylúčení verejnosti, čím zároveň ohrozil chránené záujmy svojho maloletého dieťaťa.
2. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu podal otec (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie z dôvodu,

že súdy nižšej inštancie mu odňali možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Podľa
názoru dovolateľa rozhodnutie krajského (aj okresného) súdu nie je dostatočne odôvodnené (t. j.
nepreskúmateľné) a arbitrárne. Žiadal, aby dovolací súd rozhodnutia súdov nižšej inštancie zrušil a
konanie zastavil.
3.Podľaprechodnéhoustanovenia§395ods.1Civilnéhomimosporovéhoporiadku,zákonač.161/2015
Z.z., (ďalej len „CMP“), ktorý sa vzťahuje na konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých počnúc

od 1. júla 2016 (§ 1 a § 111 a nasl. CMP), ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konaniazačaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 395 ods. 2 CMP (ale) právne účinky úkonov,
ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
4. Podľa § 2 ods. l CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016), ak tento zákon
neustanovuje inak.
5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale)
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované.
6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala včas
strana sporu (otec), zastúpená advokátom, bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal vec a
dospel k záveru, že dovolanie otca maloletej je potrebné odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ CSP).
7. Vzhľadom k tomu, že dovolanie otca bolo podané pred 1. júlom 2016, (22. júna 2012), t. j. za účinnosti

zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“)
účinného do 30. júna 2016, dovolací súd postupoval v zmysle vyššie citovaného § 470 ods. 2 CSP a
prípustnosť dovolania posudzoval v zmysle § 236, § 237 ods. 1 a § 239 O.s.p.
8. Uznesenia odvolacieho súdu proti ktorým je dovolanie prípustné, boli uvedené v § 239 ods. 1 a 2
O.s.p. Dovolanie otca maloletej nesmeruje proti uzneseniu, ktoré bolo uvedené v týchto ustanoveniach;

prípustnosť jeho dovolania preto z § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. nevyplýva.
9. Podľa doslovného znenia § 239 ods. 3 O.s.p. však ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o
uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí
návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o
trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo

veci samej rozhoduje uznesením.
10. Keďže je v prejednávanom prípade dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o
poriadkovej pokute, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sútaxatívnevymenované
v ustanovení § 239 ods. 3 O.s.p. ako rozhodnutia, kde dovolanie nebolo prípustné, je nepochybné, že
prípustnosť dovolania otca maloletej z ustanovenia § 239 O.s.p. nemožno vyvodiť.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené by dovolanie otca bolo prípustné iba ak v konaní došlo k procesným
vadám uvedeným v § 237 ods. l O.s.p. Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 ods. l písm. a/
až e/ a g/ O.s.p. netvrdil a vady tejto povahy ani nevyšli v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť jeho
dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.
12. Dovolateľ uviedol, že v konaní mu bola odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 ods. l písm. f/

O.s.p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje procesnú vadu konania vymenovanú v ustanovení § 237 ods.
1 písm. f/ O.s.p. z toho, že je rozhodnutie odvolacieho súdu nepresvedčivo odôvodnené
(nepreskúmateľné), dovolací súd uvádza nasledovné :
13. K námietke nepreskúmateľnosti (t. j. nedostatku v odôvodnení) rozhodnutia súdu nižšej inštancie,
ktorou otec odôvodnil prípustnosť svojho dovolania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

dovolací súd poznamenáva, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré
sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:
„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania

podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“. Toto stanovisko bolo uverejnené v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 2/2016 a je aktuálne aj v
danom prípade.
14. Najvyšší súd, stotožňujúc sa v preskúmavanej veci so závermi, na ktorých spočíva predmetné
stanovisko, skúmal, či v danej veci ide o taký výnimočný prípad, kedy by nepreskúmateľnosť

rozhodnutia zakladala vadu konania v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Dovolací súd však nezistil, že
by o takýto prípad v prejednávanej veci išlo; odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu
(v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie) obsahuje vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd
založil svoje rozhodnutie.
15. Nad rámec vyššie uvedeného v zmysle dovolateľom namietanej údajnej arbitrárnosti

rozhodnutia najvyšší súd uvádza, že o zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia
ide spravidla vtedy, ak zo strany súdu došlo k takej interpretácii a aplikácii právnej normy, ktorá
zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené
súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky,prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III.
ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).
16. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia (odvolacieho i okresného súdu)

zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a preto ich nemožno považovať za
nepreskúmateľné či arbitrárne.
17. Vzhľadom na uvedené možno zhrnúť, že v danom prípade prípustnosť dovolania otca nebolo možné
vyvodiť z ustanovenia § 239 O.s.p., ani z ustanovenia § 237 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej
republiky preto dovolanie otca podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol.

18. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).
19. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.