Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/118/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113212265
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5113212265.7

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: O. J., nar.
XX.X.XXXX, bytom H. XXX, proti žalovaný: 1/ K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, 2/ K. Z., nar.
XX.X.XXXX, bytom Q. Q. XXX, žalovaní v rade 1/ a 2/ právne zastúpení: Advokátska kancelária Hagara-
Hagarová, s. r.o., so sídlom Žilina, D. Dlabača 35, IČO: 36 806 498, 3/ N. T., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. XXX, 4/ F. T., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX, 5/ A. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX, o určenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh žalobcu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
z a m i e t a.

Žalovaní v rade 1/ až 5/ majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa pôvodnou žalobou domáhal, aby súd určil, že C. J., rod.
T., naposledy bytom H. č. XXX, ktorá zomrela dňa 11.3.2010 bola ku dňu svojej smrti podielovým
spoluvlastníkom pozemkov parc. č. KNC č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX m2, parc. č. J. č. XXX/
X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2, parc. č. J. č. XXX/X - orná pôda o výmere XXXX mX a
parc. č. J. č. XXX/X - trvalé trávnaté porasty o výmere XXX m2, nehnuteľností zapísaných na LV č. XX,

vedeným Okresným úradom v Bytča, pre kat. územie H. v spoluvlastníckom podiele o veľkosti X/XX.
Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností uvádzaných v
petite žalobného návrhu, a to podiel veľkosti 2/10. Nehnuteľnosť mal nadobudnúť po jeho matke C.
J.. Žalovaná v rade 1/ je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností takisto o veľkosti X/XX, ktorá ich
mala nadobudnúť titulom dedenia. Takisto žalovaná je spoluvlastníčkou v podiele X/XX. Nehnuteľnosti
sú totožné s pôvodnou PKN parcelou č. XXX - „W. C. výmere XXXX m2, ktorá je vedená v PK

vložke č. XXX pre kat. územie H.. Medzi spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných v PKN vložke
č. XXX dochádzalo v rôznych obdobiach jednak k zámenám spoluvlastníckych podielov na iných
nehnuteľnostiach evidovaných na vyššie uvedených pozemkovoknižných vložkách ako aj k ich dedeniu.
Jeho matka C. J., rod. T. za života ústnou zámennou zmluvou uzavretou v roku XXXX s E. T. zamenila
svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 inej nehnuteľnosti - PKN parc. č. XXX nachádzajúca sa v kat.
úz., H., evidovanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pre kat. územie H. „W. v H. o výmere XXXX m2“

a tiež spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/10 inej nehnuteľnosti PKN parc. č. XXX/X nachádzajúci sa v
kat. úz. H., evidovanej v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pre kat. úz. H. „W. vX/XXo výmere XXXX m2“
E. T. za jeho spoluvlastnícky podiel 3/10 na PKN parc. č. 419 - „W. vXXXXo výmere XXXm2“, ktorá je
vedená v PK vložke č. X/XX.pre kat. úz. T., ktorej mal byť podielovým spoluvlastníkom aj v 6/10. Tento
mal nadobudnúť tak, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/5 získal titulom dedenia po svojom otcovi,
spoluvlastníckypodieloveľkosti1/5malodkúpiťodsestryC.Z.,rod.T.aspoluvlastníckypodieloveľkosti

1/5 mal odkúpiť od druhej sestry K. N., rod. T.. Podľa tejto zámennej zmluvy, ako ďalej uvádzal v žalobe,
sa C. J., rod. T., stala držiteľkou nehnuteľnosti v podiele 3/10. Podľa jeho názoru jeho matka C. J., rod. T.získala nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 3/10 titulom vydržania. Keďže právnej predchodkyni
svedčilo vlastníctvo k nehnuteľnostiam len v podiele o veľkosti 2/10, bol nútený sa domáhať určenia, že
jeho matka bola ku dňu jej smrti podielovou spoluvlastníčkou o veľkosti 3/10.

Svoj naliehavý právny záujem zdôvodňoval v zmysle rozhodnutia NS SR č.k. 4Cdo/49/2003, v ktorom
bol naliehavý právny záujem podľa § 80 v čase spísania návrhu písm. c/ O.s.p. ustálený na prípady,
že pokým existuje stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcami a žalovanými, ktorý je ohrozením
právneho postavenia žalobcov a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, je potrebné

podať žalobu o určenie vlastníckeho práva.

Spočiatku žalobca žaloval len žalovaných v rade 1/ a 2/, a to K. D. a K. Z..

2. K tejto písomnej žalobe podal stanovisko právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/,
ktorý ešte pred prvotným pojednávaním uviedol, že žiada žalobný návrh zamietnuť. Poukázal na to,

že doposiaľ nebola splnená základná podmienka, a to, aby na strane žalovaných vystupovali všetci
účastníci, sporové strany, ktoré by mohli mať na konaní o určenie vlastníckeho práva záujem. Z
výpisu z LV je zrejmé, že podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú označené v rozsudočnej
žalobe, je aj T. T., rod. K., ktorej spoluvlastnícky podiel je vyznačený na LV č. XX pre kat. úz. H. v
rozsahu X/XX. Zo žalobného návrhu vyplýva, že žalobca sa domáha určenia svojho vlastníckeho práva

zrejme originárnym spôsobom, a to vydržaním, tvrdiac, že svoje spoluvlastnícke právo nadobudol ním
tvrdenou zámennou zmluvou ešte za účinnosti zápisov do pozemnoknižných vložiek do 30.4.1964. V
tom prípade by rozhodne museli byť označení ako sporové stany a pasívne legitimované subjekty všetci
pozemnoknižní spoluvlastníci alebo ich právni nástupcovia.

3. Následne PZ žalobcu požiadal, aby do konania vstúpili aj žalovaní v rade 3/, 4/, 5/.

4. Súd uznesením 2C/118/2013 - 57 dňa 20.1.2014 pripustil vstup na strane
Žalovaných - N., F. a A. T..

5. Následne súd na pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán,
oboznámil sa so žalobným návrhom a s jeho doplnením, výpismi z LV, osvedčením o dedičstve
30D/499/2010, správou Okresného úradu, katastrálneho odboru Bytča, identifikáciou parciel,
majetkovou podstatou, fotodokumentáciou, zápisnicou o výsluchu svedka a zistil nasledovné:

6. Predmet sporu v tejto veci bol vymedzený žalobným návrhom spočiatku voči
žalovaným v rade 1/, 2/, kedy sa prakticky žalobca domáhal určenia, že C. J., jeho právna predchodkyňa,
bola ku dňu svojej smrti spoluvlastníkom v podiele 3/10 a nie 2/10 žalovaných nehnuteľností.

7. Po tom, ako súd pripustil vstup ďalších sporových strán na strane žalovaných, a to

F., N. a A. T.. Títo uviedli v podstate nasledovné:

8. Zhodne sporové strany na strane žalovaného uviedli, že vedia, čo je predmetom
samotného sporu. Žalovaní v rade 3/, 4/, 5/ uviedli, že súhlasia s návrhom žalobcu. Podľa ich názoru
parcela, čo je povyše D. Q., tak je im zrejmé, že táto bola dávno zamenená, len to nebolo premietnuté

v katastri. Z rozprávania vedeli, dedo o tom hovoril, že si to skrátka vymenili, len sa to nezapásalo do
katastra.

9. Naopak žalovaní v rade 1/ a 2/ zotrvali na svojich prednesoch a doplnili na
pojednávaní, že na základe takejto žaloby, pokým by to súd akceptoval, by došlo k duplicitnému zápisu

vlastníctva na LV č. XX, čo by vlastne vyvolalo veľké problémy a nepoužiteľnosť tejto právnej listiny do
budúcna. Ďalší procesný nedostatok žaloby spočíval podľa nich v tom, že do okruhu účastníkov konania
žalobca doposiaľ nezahrnul spoluvlastníčku nehnuteľností zapísanú na LV č. XX pre kat. úz. H., a to pani
T. T.. Táto je do dnešného dňa spoluvlastníčkou v rozsahu 2/10-ín k predmetu uplatňovanej určovacej
žaloby. Takisto namietali tvrdenia žalobcu, že splnil všetky zákonom predpokladané predpoklady pre

nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním.
Ďalej ešte poukázali na to, že pred podaním žaloby sa žalobca pokúsil dohodnúť s nimi ako žalovanými
mimosúdne na vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, resp. ponúkal kúpnu cenu za odpredaj
spoluvlastníckych podielov. Neboli ochotné akceptovať ním ponúknutú kúpnu cenu, ktorá bola hlbokopod objektívnou cenou. Navyše sa vedie konanie na tunajšom súde 25C/375/2012 o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Toto konanie však bolo prerušené až do právoplatného
skočenia tejto veci. Ako žalobca zistil, že podali žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, on sám podal žalobu o určenie svojho vlastníctva k týmto nehnuteľnostiam.

10. Žalobca pre svoje tvrdenia žiadal vypočuť svedkyňu C. Q., nar.
v roku 1923, ktorá vypovedala, že rodinu T. veľmi dobre pozná, táto rodina bývala tu priamo v dedine.
Dokonca mali vedľa seba aj nehnuteľnosti. Veľmi dobre si pamätala, že žalobca pán J. po celý čas

užíval sporné nehnuteľnosti. Takisto si dobre pamätala, že tomu predchádzali nejaké zámeny pozemkov,
ale nevedela sa vyjadriť kedy to presne bolo a kto, čo a kedy zamenil. Vtedy sa to nezapisovalo do
pozemkových kníh, a preto je to také „zamotané“. T. s ostatnými si to proste povymieňali len tak ústne
a potom na základe týchto ústnych dohôd jednotlivé nehnuteľnosti aj užívali. Zotrvala aj na svojom
čestnom prehlásení z 3.mesiaca roku 2011, kedy uviedla, že bola svedkom toho, ako nebohá C. J., rod.
T. vypísala z jej parcely č. XXX a z parcely E. a S. T. pod č. XXX a č. XXX za účelom získania dielov

na parcele č. XXX. Na tomto prehlásení v plnom rozsahu trvala, toto prehlásenie písala vlastnou rukou.
Bola pri dohodách, keď sa zamieňali tieto pozemky a vie o čo sa jednalo. Dokonca raz ju navštívila aj
samotná žalovaná pani D. a pýtala sa jej, či tie nehnuteľnosti sú skutočne mamy žalobcu. Jednoznačne
jej odpovedala, že tieto nehnuteľnosti skutočne patria do vlastníctva mamy žalobcu. Aj po predložení
fotodokumentácie zotrvala na svojich tvrdeniach. Záverom znova potvrdila, že podľa jej názoru to tam

rodina J., predtým jeho mama to tam odjakživa užívali.

11. Z pripojeného LV č. XX mal súd zistené, že vlastníkmi parciel XXX/X, XXX/X, XXX/X
a XXX/X, t.j. orná pôda a trvalé trávnaté porasty sú žalovaná K. D. v podiele 2/10-ín na základe
rozhodnutia V XXXX/XX a C. J., rod. T. - právna predchodkyňa žalobcu takisto v podiele 2/10-ín, titul

nadobudnutia bola uvedená PKN vložka XXX - parcela XXX-XX/XX.

12. Z pripojeného osvedčenia o dedičstve po C. J., rod. T.
XXD/XXX/XXXX je nepochybné, že nadobúdateľom nehnuteľností zapísaných v LV č. XX je syn
poručiteľky O. J..

13. Z identifikácie parciel nepochybne mal súd zistené a preukázané, že pôvodná
parcela kat. úz. H. PKN vložka XXX, parcela č. XXX - roľa, parc. č. XXX - roľa, sú teraz značené ako
parcelné č. XXX/X a XXX/X, XXX/X a XXX/X.

14. Z výťahu z pozemkovej knihy vyplýva, že tieto pôvodne značené parcely XXX a XXX
- boli to W. C. Z posledného zápisu ešte z 5.4.1948 vyplýva, že na základe kúpnopredajnej zmluvy získali
vlastníctvo okrem iného aj C. T. v 1/10-ine spoluvlastníckeho podielu.

15. Zo Správy kat. Bytča, ktorú predložil žalobca, ktorá sa nachádza v prílohovej obálke

tohto spisu vyplynulo, že od 1.4.1964 bola pozemková kniha uzavretá a všetky prevody boli zapisované
do evidencie nehnuteľností na bývalých strediskách geodézie. Pozemok PKN č. XXX sa prevodom
vlastníkov z pozemkovej knihy na základe zmlúv č. R I XXX/XX a R I X/XX zapísal na LV č. XX v prospech
T. S. a manželky O. rod. S. v podiele 4/10-ín a v prospech H. S. v podiele 2/10-ín ako parcely evidencie
nehnuteľností už rozdelené na EN XXX/X a EN XXX/X, a to na základe užívania. Kto bol užívateľom

uvedených parciel sa nevie, pretože papierová evidencia užívateľov sa v jej archívnych dokumentoch
nenachádza. V roku 1977 bolo v kat. úz. H. vykonané nové meranie. V rámci toho merania boli v roku
1980 parcely evidencie nehnuteľností EN XXX/X a EN XXX/X prevzaté ako parcely CKN XXX/X, CKN
XXX/X, CKN XXX/X a CKN XXX/X.

16. Ďalším dôkazom bola výmenná zmluva z 5.2.1968, ktorú podpísal na jednej strane
S. T. a jeho manželka a ich dcéra H. S. a na druhej strane E. T., jeho manželka C. T., kde žiadatelia S.
T. s manželkou a dcérou poskytli na výmenu W. na H.. 872 a parcelu XXX - W. ktorí súhlasili s výmenou
predmetných podielov z nehnuteľností.

17. Právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ vzniesol námietku procesnej obrany, a to,
že z aktuálneho výpisu z LV č. XX kat. úz. H. je zrejmé, že vlastníkmi parciel resp. C XXX/X, XXX/X,
XXX/X a XXX/X sú K. D., rod. T. v 2/10-nách, T. T., rod. K. v 2/10-nách, K. Z., rod. D. v 4/10-nách a
O. J. v 2/10-nách.18. Súd si overil túto procesnú obranu a musel konštatovať, že výpis vlastníctva, ktorý
bol predložený do spisového materiálu a ktorý sa nachádza na č.l. 6, bol ešte z roku 2013, kde na ňom

ešte figurovala aj C. J., t.č. už nebohá.

19. Ďalej právny zástupca žalovaných v rade 1/ a 2/ v rámci svojej procesnej obrany
uviedol, že žalobným petitom tak, ako to žiada učiť žalobca, by došlo k duplicitnému zápisu na LV č.
XX. V rozsudočnom návrhu píše, že C. J., rod. T., ktorá zomrela 11.3.2010, bola ku dňu svojej smrti

podielovým spoluvlastníkom citovaných nehnuteľností o veľkosti 3/10-ín. Pokým by dal súd za pravdu
žalobcovi a pokým by v rozsudku citoval takýto petit, skutočne by došlo k duplicitnému zápisu na LV. Len
okrajovo súd podotýka, že tento petit je nevykonateľný. Pokým by žalobca obdržal rozsudok s takýmto
petitom, v žiadnom prípade by sa nedal zapísať na LV.

20. Žalobca bol po celý čas práve zastúpený v tomto konaní advokátom. Až pred

samotným posledným pojednávaním jeho právny zástupca ukončil právne zastupovanie.

21. Podľa § 160 ods. 1 CSP súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach
a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

22. Podľa § 160 ods. 2 CSP súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o
možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

23. Podľa § 160 ods. 3 CSP poučovaciu povinnosť podľa odsekov 1 a 2 súd nemá, ak je

b/ strana zastúpená advokátom, právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, odborovou organizáciou alebo fyzickou osobu, ktorá má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa.

24. Súd vychádzajúc z týchto ustanovení nového CSP naďalej konštatuje, že po celý čas

bol žalobca zastúpený v tomto konaní advokátom. Nemal teda dôvod poučovať žalobcu o jeho
procesných právach, najmä o tom, ako má v tejto konkrétnej veci znieť rozsudočný petit. Záverom súd
len uvádza, že v každom prípade na strane žalovaných mala okrem K. D., K. Z., neskôr do konania
pribratých ďalších žalovaných N. T., F. T. a A. T. nepochybne vystupovať aj T. T., rod. K., bytom H. č.
XXX, ktorá je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností v 2/10-nách.

Napokon musel súd súhlasiť aj s procesnou obranou žalovaných v rade 1/ a 2/, že aj rozsudočný petit v
tomto konkrétnom prípade je absolútne nevykonateľný a vznikol by len duplicitný zápis na LV pokým by
vôbec bolo možné takýto petit preniesť na LV. Z týchto formálnych a procesných pochybení súd musel
žalobu žalobcu zamietnuť.

25. O trovách konania rozhodoval súd podľa § 255 ods. 1 CSP - súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní to boli žalovaní, ktorí mali
úspech v tejto veci, a preto im súd priznal voči žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).