Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. jún 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/441/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6415213118
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6415213118.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci

žalobkyne: F. N., T.. S., N.. XX.XX.XXXX, T.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom P.. Š. XXX/X, Ž. N. S., občan
Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom A. Dubčeka
386/10, Žiar nad Hronom, proti žalovanému: JRD S. N. S., ktorý je ako neznámy vlastník zastúpený
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že žalobkyňa F. N.Á., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, T.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom Ž.J.
N. S., P.. Š. XXX/X j e vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území S. N. S., parc. č. Z. XXX/XX

vyznačenej ako trvalý trávny porast o výmere 210 m2, v celosti.

II. Žiadna zo sporových strán n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 04.12.2015 žalobkyňa podala návrh na určenie vlastníckeho práva, ktorý
odôvodnila tým, že je držiteľom nehnuteľnosti v katastrálnom území S. N. S., parc. č. Z. XXX/
XX vyznačenej ako trvalý trávny porast o výmere 210 m2, v celosti. Predmetnú nehnuteľnosť má v
oprávnenej držbe od roku 1992, kedy uzavrela ako nadobúdateľka nehnuteľnosti zaopatrovacou zmluvu,
na základe ktorej jej predchodcovia (jej rodičia) P. S., N.. XX.XX.XXXX a X. S., N.. XX.XX.XXXX previedli

vlastníckeprávokrodinnémudomuspríslušenstvomapriľahlýmipozemkami.Vsúčasnostiprizameraní
susedných nehnuteľností bola vyrozumená, že časť pozemku, ktorá tvorí súčasť záhrady a dvorovej
časti nie je v jej vlastníctve a jedná sa o parc. č. Z. XXX/XX vyznačenej ako trvalý trávny porast o výmere
210 m2, katastrálne územie S. N. S.. Predmetná parcela je zapísaná na LV Č.. XXXX a ako vlastníčka
M je zapísaný JRD S. N. S. v správe Slovenský pozemkový fond. Bývalé JRD predmetnú parcelu nikdy
neužívalo, nie je jej známe, prečo uvedená parcela bola rozhodnutím Okresného pozemkového úradu
Ž.J. N. S. č. XXXX/XXXXX/ XXX zo dňa XX.XX.XXXX zapísaná na zaniknutý subjekt. Keďže parc. č.

EKN XXX/XX bolo vždy súčasťou ich pozemkov, ktoré boli riadne oplotené, nikdy nemala pochybnosti
o tom, že by nebola vlastníčkou i tohto pozemku, pričom z listinných dôkazov ktoré má po rodičoch
vyplýva, že i túto parcelu nadobudli jej predchodcovia. Z dôvodu zosúladenia stavu právneho so stavom
skutkovým podala žalobkyňa návrh o určenie vlastníckeho práva s poukazom na ustanovenie § 134
ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa, ktorého oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnú vec, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnú
vec. Vstup do držby bol vykonaný na základe právneho úkonu - Zaopatrovacej zmluvy, čo je okolnosťou,

z ktorej vyplýva existencia dobromyseľnosti žalobkyne. P. S. a manželka X. S., právni predchodcovia
žalobkyne, vstúpili do držby na základe schválenej žiadosti o odkúpenie pozemku prejednanej bývalým
MNV S. N. S. v roku 1984. Obidve strany mali za to, že právni predchodcovia nadobudli pozemok do
vlastníctva, pričom pozemky boli riadne ohraničené, oplotené. Uvedené okolnosti svedčia tomu, že vstupdo držby ako i následné užívanie nehnuteľností bolo dobromyseľné. Neexistovali žiadne pochybnosti o
neoprávnenosti držby. Pred rokom 1984 bola držba jej právnych predchodcov nerušená a nepretržitá až
do roku 1992 a následne vstúpila do oprávnenej držby žalobkyňa, ktorá trvá do súčasnosti.

2. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom

nadobudnutia jeho účinnosti.

3. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením obsahu súdneho spisu: žaloby podanej dňa
04.12.2015, Plnomocenstvom právnej zástupkyne žalobkyne zo dňa 02.12.2015, Čiastočný výpis z LV
č. XXXX K..Ú.. S. N. S., Výpis z LV č. XX K..Ú.. S. N. S., Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 12.04.1959,
Územným rozhodnutím č.j. XXXX/XXXX zo dňa 30.09.1961, Odpis rozhodnutia ONV v Ž. - odbor

výstavby č.j. XXXX/XXXX zo dňa 29.11.1961, Pridelením stavebného pozemku č. XX/XXXX zo dňa
08.04.1964, Kúpnou zmluvou zo dňa 22.03.1966, Územným rozhodnutím ONV v Ž. č.j. výst. XXX/XX-K.
zo dňa 04.03.1968, Rozhodnutím ONV Ž. č.j. XXX/XX/Kn zo dňa 12.03.1968, Rozhodnutím ONV Ž. č.
výst. XXXX/XXXX zo dňa 18.12.1971, Rozhodnutím ONV Ž. č. H..XX/XXX/XX-V../.. Zo dňa 23.04.1974,
Výkazom plôch ku geometrickému plánu č. XXX-XXXX-X zo dňa 02.06.1969, Geometrickým plánom

č. zákazky: XXX-XXXX-X, Odkúpenie pozemku- vyrozumenie MNV v S. N. S. č. XXX/XXXX zo dňa
23.04.1974, Žiadosť o odkúpenie pozemku zo dňa 28.03.1984, Vyjadrenie MNV v S. N. S. č. XX/
XXXX zo dňa 16.04.1984, Geometrickým plánom na oddelenie parc. Č.. XXXX/X zo dňa 19.11.1984, č.
XXXX/X č.l.22, Žiadosťou o pridelenie stavebného pozemku do osobného užívania zo dňa 07.12.1984,
Potvrdením MNV v S. N. S. č. XX/XX zo dňa 07.12.1984, Rozhodnutím MNV v S. N. S. č. XX/XX/X zo

dňa 14.12.1984, Identifikáciou parciel, Výpis z Pozemkovoknižne vl. č. XXX, Zaopatrovacou zmluvou
zo dňa 18.04.1992, ďalej súd vykonal dokazovanie ospravedlnením p. B. na termín pojednávania zo
dňa 11.01.2017, Rozhodnutí obce S. N. S. č. XXX/XXXX, ortofotomapou predmetného pozemku,
výpoveďami sporových strán na pojednávaní konanom dňa 13.04.2017 a 08.06.2017 a písomnou
svedeckou výpoveďou V. B. zo dňa 15.05.2017.

4. Žiadosťou o odkúpenie pozemku zo dňa 28.03.1984 P. S.P. s manželkou požiadali MNV S. N. S. o
odkúpenie pozemku z dôvodu, že pri ohradzovaní pozemku uvedeného pod č. GP XXX/XX bol nútený
prispôsobiť ohradu terénnym podmienkam najmä vzhľadom na vchodovú - východovú bránu a cestu do
kameňolomu. Keďže sa týmto zväčšila plocha tohto pozemku podľa zistenia pracovníkov geodézie o

2,10 ára, požiadal o odpredaj uvedenej plochy.

5. MNV S. N. S. vo vyjadrení č. XX/XXXX zo dňa 16.04.1984 uviedlo, že Žiadosť o odkúpenie pozemku
vo výmere 2,10 ára bola prerokovaná na schôdzke Rady MNV dňa 04.04.1984 a uznesením č. XX/
XX R-MNV nemá námietok voči odkúpeniu uvedeného pozemku. Presné vyčlenenie pozemku prevedú

zástupcovia MNV na tvári miesta najneskoršie do 30.04.1984. Po vytýčení tohto pozemku sú žiadatelia
povinní dať si vyhotoviť spracovanie geometrického plánu na vlastné náklady.

6. Geometrickým plánom na oddelenie parc. č. XXXX/X zo dňa 19.11.1984 bola vydelená parcela č.
XXXX/X o výmere 210 m2 záhrady, k.ú. S. N. S..

7. Žiadosťou o pridelenie stavebného pozemku do osobného užívania zo dňa 07.12.1984, manželia
S. požiadali finančný odbor ONV v Ž. N. S. o pridelenie stavebného pozemku parcelné číslo XXXX/X
nachádzajúceho sa v katastrálnom území obce S. N. S. o výmere 210 m2 do osobného užívania.

8. MNV v S. N. S. listom č. XX/XX/X zo dňa 14.12.1984 P. S. oznámil, že Rada MNV v S. N. S. na
svojom zasadnutí konanom dňa 04.04.1984 prejednala jeho žiadosť o odkúpenie pozemku ktorý je na
okraji cesty vedľa jeho jestvujúceho pozemkov a svojím uznesením č. XX/XX/R-V. schválila pridelenie
uvedeného pozemku o rozlohe 210 m2 do jeho trvalého užívania. Uvedená plocha je nevhodná pre
bytovú výstavbu.

9. V zmysle identifikácie parciel zo dňa 03.12.2015 v k.ú. S. N. S. parcele Z. K. Č.. XXX/XX, C..C..W..,
o výmere 210 m2 zodpovedá parcela CKN č. XXXX/X o výmere 210 m2 záhrady.10. Dňa 18.04.1992 žalobkyňa, ako nadobúdateľka a P. S., N.. XX.XX.XXXX a X. S., N..
XX.XX.XXXX, ako prevodcovia uzatvorili Zaopatrovaciu zmluvu. V zmysle bodu 1/ Zaopatrovacej
zmluvy boli prevodcovia bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti nehnuteľností zapísaných v evidencii

nehnuteľnostivedenýchpreobecS.Í.N.S.naLVČ..XXparc.č.Z.XXXXzastavanáplocha519m2,parc.
č. XXXX/X záhrada 641 m2, rodinný dom č. XXX s príslušenstvom (oplotenie, vedľajšie stavby, vonkajšie
úpravy). V zmysle bodu 2/ Zaopatrovacej zmluvy prevodcovia k celé svoje nehnuteľnosti uvedeného v
bode 1/ tejto zmluvy prevádzali na svoju dcéru F. N. ktorá sa za to zaviazala poskytnúť svojim rodičom
právo doživotného bývania v rodinnom dome č. XXX a užívania domu patriacich pozemkov. Toto právo

si účastníci dohodli ako vecné bremeno. Ďalej sa F. N.T. zaviazala poskytovať svojom rodičom opateru,
spočívajúcu v starostlivosti o osoby a domácnosť rodičov, ako napr. upratovanie, pranie, varenie, za
obstarávanie nákupov a pod. a to v čase, keď budú na opateru odkázaní.

11. V zmysle čiastočného výpisu z LV č. XXXX k.ú. S. N. S. vlastníkom pozemku E KN č. XXX/XX o
výmere 210 m2 Trvalé trávne porasty je zaniknuté JRD S. N. S. a správu tohto pozemku vykonáva

Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava.

12. Svedok V. B.C., nar.XX.XX.XXXX, bytom Q. Š. XXX S. N. S. v ospravedlnení zo dňa 11.01.2017
uviedol, že v období od roku 1984 do roku 2004 bol tajomníkom bývalého Miestneho národného výboru
v S. N. S., neskôr prednostom Obecného úradu S. N. S. a má vedomosť, že manželia P. S. a X. S.

dokupovali výmeru 210 m2, ktorá sa nachádzala v dvorovej časti ako priľahlý pozemok k rodinnému
domu č. XXX. Vykonali sa všetky potrebné úkony, aby boli vlastnícke práva prevedené na manželov
S.. Od vykonania týchto úkonov manželia S. nakladali s nehnuteľnosťou ako vlastnou a bol veľmi
prekvapený, že v súčasnosti sa zistilo, že uvedený pozemok je vo vlastníctve JRD S. N. S., ktorí v
čase ROEP-u už dávno neexistovalo a ktoré ani nikdy uvedený pozemok neužívalo. Môže potvrdiť, že

bývalé MNV malo za to, že sa vykonali riadne právne úkony a vlastníkmi boli manželia S.. Manželia S.
a následne F. N.Á. platili za uvedený pozemok daň obci S. N. S..

13. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 13.04.2017 právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že keďže
žalovaný je písaný v katastri nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti žalobca má naliehavý

právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo len takéto súdne rozhodnutie je možné zapísať
v katastri nehnuteľností a dôjsť k zmene zápisu v katastri nehnuteľností. V roku 1984 sa rodiča
žalobkyne obrátili na bývalé MNV so žiadosťou o odkúpenie tejto spornej nehnuteľnosti. Rada MNV
svojím rozhodnutím túto žiadosť schválila. Týmto úkonom ešte predchádzala obhliadka miesta samého,
kde boli zástupcovia MNV a vyhotovenie geometrického plánu na náklady manželov S.. Následne boli

bývalým MNV boli vyrozumení o tom, že vec je vybavená a plot si môžu postaviť a všetky dokumenty,
čo podpísali na bývalom MNV sú v poriadku a zaplatili tam kúpnu cenu za predmetný pozemok. Urobilo
sa oplotenie a týmto mali za to, že vec je vybavená a že ten pozemok majú vlastnícky alebo teda,
že majú titul osobného užívania. Žalobkyňa vo veku 25 rokov nadobudla nehnuteľnosti na základe
opatrovacej zmluvy, ktorú pripravili jej rodičia, ona ju popísala a nadobúdala nehnuteľnosti podľa jej

vedomia v takom stave ako ich videla v prírode, t.z. to čo bolo za plotom, vrátane oplotenia. Táto
skutočnosť vyplýva aj z toho, že v tej zmluve sa konkrétne uvádza, že nadobúdala pozemky, rodinný
dom s príslušenstvom, vyšpecifikovaným ako oplotenie, vedľajšie stavby a aj vonkajšie úpravy. Podľa
toho skutkového stavu žalobkyňa nadobúdala to, čo videla oplotené. Prítomná zástupkyňa Slovenského
pozemkového fondu za sporné považovala, či sú splnené všetky zákonné predpoklady na vydržanie

zo strany žalobkyne. Je zrejmé, že zaopatrovacou zmluvou žalobkyňa nadobudla tam uvedené presne
špecifikované nehnuteľnosti. Súčasťou tejto zmluvy nie je nejaký náčrt, z ktorého by sa dalo vychádzať,
že zaopatrovacou zmluvou boli žalobkyni prevedené aj iné nehnuteľnosti, ktoré tam nie sú uvedené,
vrátane spornej nehnuteľnosti. Žiadala, aby sa skúmala dobromyseľnosť rodičov žalobkyne, nakoľko
mala za to, že rodičia žalobkyne si boli vedomí, že táto časť sporného pozemku nie je vysporiadaná.

Čo sa týka vydržania samotnej žalobkyne mala za to, že v danom prípade neprešlo zaopatrovacou
zmluvou vlastnícke právo, ani formou vydržania na žalobkyňu zo strany rodičov žalobkyne. Žalobkyňa
na pojednávaní uviedla, že v čase uzatvárania predmetnej zaopatrovacej zmluvy vychádzala z toho, že
všetky oplotené nehnuteľnosti v rámci domu a záhrady sú vysporiadané a tak jej to vysvetľovali aj jej
rodičia, od ktorých tieto nehnuteľnosti nadobúdala. To, že sporný pozemok o výmere 210 m2 nie je jej

vlastníctvom zistila niekedy v r. 2013-2014, kedy chceli pristaviť k rodinnému domu garáž, vtedy zistili,
že táto časť pozemku nie je vysporiadaná. Do tohto obdobia žila v presvedčení, že všetky jej pozemky,
ktoré tvorili súčasť domu a záhrady sú vysporiadané a rodičia jej tvrdili, že tieto pozemky vysporiadali a
v dobrej viere ich užívali po celé obdobie. Doklad o zaplatení ceny za sporný pozemok v dokladoch odsvojich rodičov nenašla, tak isto v dokladoch nenašla žiadne rozhodnutie MNV, ktorým by bola povolená
stavba oplotenia. Ďalej poukázala na skutočnosť, že uvedený pozemok oplotili jej rodičia z toho dôvodu,
že sa na ňom nachádza brána, ktorá je jediným možným vstupom na ich nehnuteľnosti. Zo svedeckej

výpovede svedkyňe X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. N. S., R. XXX/XX, matky žalobkyne vyplynulo,
že vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti je sporné sa dozvedela v čase, keď jej dcéra chcela postaviť
garáž, vtedy zistili, že 210 m2 nie je zapísané v katastri nehnuteľnosti v ich prospech ako vlastníkov.
Dovtedy si mysleli, že je všetko právne vysporiadané. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli v r. 1984, kedy
na príslušný MNV dali žiadosť o odkúpenie predmetných nehnuteľností, ktorá keď bola schválená prišli

na MNV podpísali príslušné písomnosti a súčasne aj uhradili cenu za tieto nehnuteľnosti. Odvtedy za
tieto nehnuteľnosti platili aj dane. Keďže mali za to, že splnili si všetky svoje zákonné povinnosti a je
to všetko už vysporiadané, ďalej vysporiadaniu týchto pozemkov nevenovali pozornosť, nakoľko mali
za to, že všetko je v poriadku. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudli preto, lebo si chceli postaviť plot,
nakoľko na ich pozemku bol nerovný terén a z jednej strany bola aj cesta, ktorá viedla do lesa a do
kameňolomu. Ak si chceli postaviť bránu, tak museli ju postaviť na tomto vedľajšom pozemku, inak by

sa do dvora nedostali. Keďže si chceli postaviť plot a bránu na cudzom pozemku nemali inú možnosť iba
tento pozemok odkúpiť s tým, že plot a bránu postavili až potom, keď príslušná komisia MNV odsúhlasila
tento ich zámer a odkúpenie tohto pozemku.

14. Z rozhodnutia Obce S. N. S. č. XXX/XXXX vyplýva, že žalobkyni bola za rok 2015 vyrubená daň z

pozemkov za záhrady, ktorých výmera zahŕňa aj sporný pozemok o výmere 210 m2.

15. Z písomnej svedeckej výpovede V. B.Ô.C., N..XX.XX.XXXX, bytom Q. Š. XXX S. N. S., zo
dňa 15.05.2017 vyplýva, že ako tajomník bývalého MNV v S. N. S. osobne nemal na starosti
majetkovoprávne veci, avšak boli len piati pracovníci MNV, takže prevažne všetky veci spolu konzultovali

a robili. Prevod týkajúci sa manželov S. mal na starosti predseda MNV V. A., ktorý je v súčasnosti už
nebohý, ktorý podľa jeho vedomia pripravil podklady pre prevod resp. v tom čase sa uzatvárala dohoda
o zriadení práva osobného užívania pozemku. K uzavretiu tejto dohody predchádzalo prejednanie veci
v rade MNV, robilo sa miestne šetrenie, vec schvaľoval finančný odbor ONV v Ž. N. S.. Pokiaľ sa pamätá
všetky tieto úkony boli urobené i pri prevode pozemkov o výbore výmere 210 m2 rodine S., pretože

MNV ich evidovalo následne ako vlastníka i vo všetkých daňových priznaniach. V danom prípade bola
uzavretá dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku, nevie uviesť či bola registrovaná na
štátnom notárstve. Oplotenie pozemku vybudovali manželia S. po nadobudnutí pozemku do vlastníctva,
kde si postavili plot a vstupnú bránu. V tomto čase vybudovania oplotenia nebolo potrebné stavebné
povolenie ani ohlásenie stavby. Bývalé MNV v súvislosti s vybudovaním oplotenia nemalo žiadny

záznam, avšak mal vedomosť o tom, že oplotenie sa buduje pretože tomu predchádzalo vysporiadanie
pozemkov. Býval MNV nemalo pochybnosť o vlastníctve manželov S. k uvedenému pozemku lebo od
jeho kúpy platili riadne dane z nehnuteľností. Po súčasnom overovaní priamo na obecnom úrade v S.
N. S. uviedol, že sa nezachovali žiadne doklady z uvedeného obdobia a to nielen čo sa týka manželov
S.Ý., ale aj ostatných prevodov vlastníctva.

17. Na súdnom pojednávaní konanom dňa 08.06.2017 zástupca Slovenského pozemkového fondu
uviedol, že sa jedná o pozemok, ktorý sa nachádza v intraveláne, má neobvyklý šípovitý tvar. Z hľadiska
zákonom stanovených úloh, ktoré Slovenský pozemkový fond ako správca má, tento pozemok nie je
vhodný na prenájom a ani na plnenie reštitučných nárokov pre svoj neobvyklý tvar a malú výmeru.

Právna zástupkyňa žalobkyne na základe svedeckej výpovede svedka V. B. uviedla, že držba žalobkyne
ako aj jej právnych predchodcov bola oprávnená a dobromyselná.

18. Podľa § 198 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 30.06.1988, právo osobného užívania
pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný

domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom,
na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo
obmedzené a prechádza na dediča.

Podľa § 198 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 30.06.1988, právo osobného užívania sa

zriaďuje za úhradu; bezplatne sa zriaďuje len na podklade ustanovenia § 135a ods. 2, alebo ak to
ustanovuje osobitný predpis.Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 30.06.1988, rozhodnutím o pridelení pozemku
do osobného užívania vznikne občanovi právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní
pozemku. Rozhodnutie vydáva okresný národný výbor.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného do 30.06.1988, na podklade pridelenia pozemku
do osobného užívania alebo na základe toho, že občanovi vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom
užívaní podľa ustanovenia § 135a ods. 2 uzavrie dohodu o zriadení práva osobného užívania s občanom
národný výbor alebo organizácia, ktoré majú pozemok v správe, alebo organizácia, ktorá je vlastníkom

pozemku. Dohoda musí mať písomnú formu; je k nej potrebná registrácia štátnym notárstvom. Právo
osobného užívania pozemku vznikne registráciou dohody na štátnom notárstve.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú

primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Právny
predchodcovia žalobkyne, jej rodičia, dňa 28.03.1984 požiadali príslušný štátny orgán - Miestny národný
výbor S. N. S. o odkúpenie (v tom čase o pridelenie do osobného užívania) pozemku, určenie vlastníctva

ku ktorému je predmetom tohto súdneho konania. Žiadosť o odkúpenie pozemku bola prerokovaná na
schôdzke Rady MNV dňa 04.04.1984 a uznesením č. XX/XX T.-V., ktorá svojím uznesením č. XX/XX/
R-V. schválila pridelenie uvedeného pozemku do trvalého užívania rodičov žalobkyne. Uvedená plocha
nebolanevhodnáprebytovúvýstavbu,jednalosaopozemok,ktorýbolnaokrajicestyvedľajestvujúceho
pozemkovrodičovžalobkyne.MNVS.N.S.oznámilorodičomžalobkyne,žepresnévyčleneniepozemku

prevedú zástupcovia MNV na tvári miesta najneskoršie do 30.04.1984 a po vytýčení tohto pozemku sú
žiadatelia povinní dať si vyhotoviť spracovanie geometrického plánu na vlastné náklady. Geometrickým
plánom na oddelenie parc. Č.. XXXX/X zo dňa 19.11.1984 bola vydelená parcela č. XXXX/X o výmere
210m2záhrady,k.ú.S.Í.N.S..Rozhodnutímopridelenípozemkudoosobnéhoužívaniavzniklorodičom
žalobkyne právo, aby sa s nimi uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku. Písomné vyhotovenie

uvedenej dohody sa nezachovalo. Jej existencia vyplýva len zo svedeckej výpovede svedkyne X. S.,
matky žalobkyne a zo svedeckej výpovede svedka V. B.Ô.C., ktorý bol v období od roku 1984 do roku
2004 tajomníkom Miestneho národného výboru S. N. S.. Títo zhodne potvrdili aj skutočnosť, že rodičia
žalobkyne za zriadenie páva osobného užívania tohto pozemku uhradili miestnemu národnému výboru
stanovenú odplatu. Dohoda o osobnom užívaní predmetného pozemku však nebola registrovaná na

štátnom notárstve, čo bola zákonná podmienka vzniku práva spoločného osobného užívania pozemku
manželmi. Z uvedeného dôvodu sa rodičia žalobkyne nestali po spoločenských zmenách v roku
1989 vlastníkmi uvedeného pozemku v zmysle § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od
01.01.1992., ale vzhľadom k tomu, že mali za to, že urobili všetko pre to, aby právo osobného
užívania pozemku získali a toto ich právo bolo rešpektované príslušnými štátnymi orgánmi, najmä

príslušným Miestnym národným výborom a neskôr obcou S. N. S., ktorá im ako správca dane za
uvedený pozemok vyruboval daň z nehnuteľností, stali sa oprávnenými držiteľmi uvedeného pozemku,
ktorí ho dobromyseľne užívali ako vlastníci v presvedčení, že im uvedený pozemok patrí a vybudovali
na ňom oplatenie a vstupnú bránu. Rodičia žalobkyne ako prevodcovia Zaopatrovacou zmluvou zo
dňa 18.04.1992 previedli na žalobkyňu, ako nadobúdateľku v celosti nehnuteľností tvoriace ich rodinný

dom spolu s pozemkami a s príslušenstvom, ktoré tvorilo oplotenie, vedľajšie stavby a vonkajšie úpravy.
Žalobkyňanadobudlauvedenénehnuteľnostidobromyseľne,pričomnemalavedomosťotom,ževrámci
opleteného dvora a záhrady patriacich k rodinnému domu sa nachádza aj sporný pozemok, ktorý nebol
vo vlastníctve jej rodičov o čom ani oni nevedeli. Skutočnosť, že sporný pozemok nie je vysporiadaný
a nie jej vlastníctvom zistila až niekedy v r. 2013-2014, kedy chcela pristaviť k rodinnému domu garáž.

Toto bola skutočnosť, na základe ktorej dobromyseľnosť žalobkyne o tom, že jej predmetný pozemok
patrí zanikla. Dovtedy uvedený pozemok nerušene užívala, jej vlastníctvo nebolo nikým rušené alebo
spochybňované a platila zaň príslušnú daň z nehnuteľností. Pri rozhodovaní súd zobral do úvahy, že
žalobkyňa pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú vzhľadom na okolnosti a povahu konkrétneho prípadumožnoponejspravodlivopožadovaťnemaladoroku2013pochybnostiotom,žejejpredmetnýpozemok
patrí. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa ako aj je rodičia boli presvedčení o tom, že im predmetný
pozemok patrí, pričom uvedené presvedčenie má oporu v skutkových okolnostiach, ktoré v obidvoch

prípadoch nasvedčovali tomu, že pozemok by im mohol vlastnícky patriť. Ich držba bola dobromyseľná,
nakoľko boli so zreteľom na všetky okolnosti presvedčení, že sú vlastníkmi predmetného pozemku.
Úmysel žalobkyne a jej právnych predchodcov, ako držiteľov, nakladať s predmetným pozemkom, ako
s vlastnou vecou a ich vnútorným subjektívne presvedčenie sa navonok prejavovalo ich nakladaním s
predmetným pozemkom. Žalobkyňa a jej právny predchodcovia vykonávali držbu pozemku v rovnakom

rozsahuakovlastníkanakladalisnímakososvojím,oplotiliho,udržiavali,staralisaoňaplatilizaňdane.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, že ich držba bola oprávnená. Do držby vstúpili rodičia žalobkyne v
roku1984,nazákladedohodyoosobnomužívanípredmetnéhopozemku,ktorásadodnesnezachovala,
ale je právne následky boli všetkými stranami ako aj štátnymi orgánmi akceptované. Žalobkyňa sa
ako oprávnený držiteľ stala vlastníkom predmetného pozemku vydržaním, nakoľko ho mala nepretržite
v držbe po dobu desať rokov, pričom do tejto doby sa započítava aj doba, po ktorú mali predmetný

pozemok v oprávnenej držbe je rodičia, ako jej právni predchodcovia. Vydržanie je originárny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva na základe dlhodobej dobromyseľnej držby veci. Účelom vydržania
je zjednotenie faktického stavu v rámci, ktorého sa oprávnený držiteľ veci vzhľadom ku všetkým
okolnostiam domnieva, že vlastníkom, so stavom právnym, pri ktorom sa držba veci stane súčasťou
výkonu vlastníckeho práva. Vydržanie súčasne odstraňuje právnu neistotu spojenú s vadami alebo

nedostatkom nadobúdacieho titulu, ak oprávnený držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti nemohol o
týchto vadách vedieť alebo sa, naopak, mohol domnievať, že nadobúdací titul riadne existuje. Vydržacia
doba začína plynutím plynúť uchopením veci do oprávnenej držby a jej uplynutím dochádza za splnenia
ostatných zákonných podmienok ku vzniku vlastníctva. Na základe uvedených skutočností, vykonaného
dokazovania a uskutočneného právneho posúdenia súd podanej žalobe vyhovel a vo výroku tohto

rozhodnutia určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti v katastrálnom území Hliník nad Hronom,
parc. č. Z. XXX/XX vyznačenej ako trvalý trávny porast o výmere 210 m2, v celosti.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 ods. 1 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

12. Vzhľadom k tomu, že si žalobkyňa, ktorá mala v konaní plný úspech nárok na náhradu trov konania
neuplatnila a žalovaný svojím konaním nezadal dôvod na podanie žaloby, súd o nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol tak, že žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného

poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak
(§ 29 Exekučného poriadku).