Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. jún 2017

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/8/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817200953
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2017:7817200953.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne
N. M., H. XX.XX.XXXX, C. Q.Ž. C. XX, XXX XX Q. C., právne zastúpenej JUDr. Františkom
Hadušovským, advokátom, so sídlom ul. Cyrila a Metoda 2, 048 01 Rožňava, proti žalovanému Rapid life
životná poisťovňa, a. s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, v konaní o zaplatenie
2.511,45 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni 2511,45 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne: zo sumy 2511,45 Eur od 14.07.2016 do zaplatenia, do
troch dní od právoplatnosti rozsudku

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo
výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 01.02.2017 žalobkyňa žiadala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

mu sumu 2.511,45 EUR s 5,00 % úrokom z omeškania ročne od 14.07.2016 do zaplatenia, spoločne
s trovami konania. V odôvodnení žaloby uviedla, že so žalovaným uzavrela poistnú zmluvu UDP-K č.
4028300018 dňa 12.07.2001. Podľa poistnej zmluvy bola poistená pre prípad smrti aj na dožitie, so
začiatkompoistenia13.07.2001,koncompoistenia13.07.2016,spoistnousumoupreprípadsmrti50000
Sk a pre prípad dožitia 75 660 Sk .Počas celej doby poistenia si žalobkyňa plnila svoju povinnosť a
riadne a včas uhrádzala mesačné poistné. Listom zo dňa 02.03.2009 informovala poisťovňa žalobkyňu

o zmene obchodného mena. Napriek tomu, že poistná udalosť v zmysle poistnej zmluvy nastala dňa
1307.2016, žalovaná poisťovňa nepristúpila k výplate poistnej sumy hoci ju žalobkyňa listom zo dňa
07.06.2016 vyzvala k plneniu. Z uvedených dôvodov žalobkyňa sa obrátila na právneho zástupcu, ktorý
listom zo dňa 26.08.2016 vyzval žalovaného k úhrade dlžnej čiastky. Žalovaný následne zaslal žalobkyni
žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie nárokového listu na výplatu poistného plnenia. Vyplnený nárokový
list bol žalovanému zaslaný dňa 28,09,2016 Žalobkyňa si splnila zmluvné poistné podmienky, preto jej
predmetná poistná suma patrí a žalovaný si bezdôvodne neplní svoju povinnosť, preto sa žalobkyňa

domáha svojho nároku súdnou cestou.
2. Žalovanýsakpodanejžalobevyjadrilpodanímdoručenýmsúdu27.02.2017.Vňomuviedol,žeprvým
avýchodiskovýmbodom,ktorýjepotrebnévtejtovecivyjasniť,je,čipoistnázmluvavôbecplatnevznikla.
Poistná zmluva platne nevznikne, ak nemá všetky podstatné obsahové náležitosti (essentialianegotii)
podľa § 788 OZ. Ak chýba niektorá podstatná náležitosť zmluvy, potom je takáto zmluva absolútne
neplatná. S rozporom so zákonom spája § 39 OZ absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Rozpor

právneho úkonu s akýmkoľvek zákonom, a nie iba s OZ, zakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu,
v opačnom prípade by ust. § 39 OZ použilo slovné spojenie nie „odporuje zákonu“, ale „odporuje tomuto
zákonu“. Z pohľadu platnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ je absolútne podružné a irelevantnéto, z akej oblasti je zákon, ktorému skúmaný právny úkon svojim obsahom odporuje (verejné právo,
či súkromné právo). Poistné je bez pochybností podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Plynie to
napokon explicitne z § 788 OZ. Platnosť hmotno-právneho úkonu, akým je v okolnostiach prípadu

poistná zmluva, treba skúmať podľa právneho stavu v čase jeho uzavretia. Na rozdiel od súčasnosti,
kládli zákony platné v čase uzavretia poistnej zmluvy na žalobcu viacero špecifických požiadaviek,
ktoré žalobca a ani súd, nevzali do úvahy. V okolnostiach prípadu podľa zákona platného a účinného
v čase uzavretia poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobcu v súlade s § 9
ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve, tak, aby vyhovovalo zákonnému

kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného (t.j. výška poistného resp. cena
poistenia) v štátom schvaľovanom obchodnom pláne, z ktorého žalovaný pri vpísaní poistného do
poistnej zmluvy žalobcu musel vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom
pláne. Sadzby poistného obsahovali poistné, ktoré sa premietlo do poistnej zmluvy žalobcu. V protokole
z roku 2007 Národná banka Slovenska skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobcu bolo v
rozpore s ust. § 31a zákona č. 95/2002 Z.z. a že je v rozpore s ust. § 35 zákona č. 8/2008 Z.z. V zmysle

citovaných ustanovení výška poistného musí zabezpečovať trvalú (v ponímaní zákona č. 24/1991 Zb.
dlhodobú) splniteľnosť všetkých záväzkov poisťovne, vrátane tvorby dostatočných technických rezerv
(ide o podmnožinu tvorenú výlučne z poistného, ktorá musí byť logicky nesprávna, ak je nesprávne
stanovená výška čitateľa pri správnom menovateľovi, čo plynie zo str. 2 a str. 5 priloženej Notárskej
zápisnice N 29/2008 z 02.06.2008). Z predložených listín (napr. Protokol 2007, znalecký posudok

č. 4/2008, stanovisko zodpovedného aktuára) vyplýva jednoznačné skutkové zistenie, že poistné v
poistnej zmluve žalobcu bolo od počiatku určené v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve
a teda bolo protizákonné, čo znamená, že bolo neplatné. V takomto nezákonnom poistení produktu
UDP-K žalovaného, orgán štátu - ministerstvo financií, utvrdzoval aj svojimi následnými kontrolami.
Dôkazom je predložený protokol zo 04.06.1999. Podstatná náležitosť poistnej zmluvy, poistné, bolo pre

rozpor so zákonom od počiatku absolútne neplatné. Ide o neplatnosť jednej z podstatných náležitostí
poistnej zmluvy, ktorá má za následok neplatnosť celej poistnej zmluvy. Orgánom príslušným zaujímať
stanoviská a odborné vyjadrenia k otázkam dotýkajúcim sa životného poistenia a poisťovacej činnosti,
je bez pochybností NBS. Občiansky súdny poriadok v ust. § 127 ods. 4 explicitne počíta s dôkazným
prostriedkom, ktorým je odborné vyjadrenie príslušného orgánu. Takýmto odborným vyjadrením je napr.

list NBS č. ODT-13070/2013 z 02.12.2013. Z obsahu tohto odborného vyjadrenia vyplýva skutkové
zistenie, že v čase pred rokom 2002 sa sadzby poistného, teda výška poistného, schvaľovala a takáto
výška poistného sa stala záväznou. Časť obsahu poistnej zmluvy, dokonca jedna z jej podstatných
obsahových náležitostí, bola teda určená v rámci postupu podľa zákona z oblasti verejného práva. Práve
preto je potrebné skúmať súlad časti poistnej zmluvy aj so zákonom z oblasti verejného práva, pretože

podľa tohto zákona malo byť poistné schválené. To, že výšku poistného urči! verejnoprávny subjekt v
rozpore s vtedajším zákonom, je významnou skutkovou okolnosťou, ktorá je súčasťou relevantného
skutkového stavu, a ktorá sa pri korektnej právnej analýze nedá ignorovať. V prípade poistnej zmluvy
relevantnejvokolnostiachprípadu,nejdeoklasickúsúkromno-právnuzmluvuvsúčasnomponímaní.Ide
o tzv. regulovanú zmluvu. Uvedené má oporu aj v právnej teórii (CSACH, Kristián: Štandardné zmluvy,

Plzeň, Aleš Čenék, 2009, str. 142). Tento teoretický názor koherentne nadväzuje a potvrdzuje stanovisko
NBS (list č. ODT-13070/2013 z 02.12.2013), že úprava poisťovacej činnosti bola v období platnosti a
účinnosti zákona č. 24/1991 Zb. iná ako v súčasnosti (resp. od roku 2002). NBS kontrolovala to, čo jej
právny predchodca (Ministerstvo financií SR) rozhodnutím z roku 1995 schváli! a ku čomu žalovaného
právne zaviazal, a to výšku poistného a spôsob, akým sa s ním nakladá (tvorba technických rezerv).

NBS okrem iného zistila, že poistné je stanovené „zle a nízko“, teda, že je stanovené protizákonne.
Uvedený nedostatok, pretože zhodou okolností je poistné schválené v období rokov 1991 až 2002,
nielen parametrom významným pre orgán dohľadu v roku 2007, 2008 (NBS), ale zároveň podľa OZ aj
podstatnou obsahovou náležitosťou poistnej zmluvy, mal teda právny priemet aj vo vzťahu ku poistnej
zmluve, ktorá má byť právnym základom nároku uplatnenom v tomto konaní. Nezákonné poistné

stanovené nesprávne, pre rozpor so zákonom nemôže byť zároveň zákonné. Uplatňovanie akéhokoľvek
nároku z neplatnej poistnej zmluvy nemôže obstáť, pretože absolútne neplatný právny úkon so sebou
nespája vznik, zmenu alebo zánik žiadnych povinností, a ani práv, t.j. ani práva na akékoľvek poistné
plnenie. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu, z ktorého sa má plniť, chýba právny základ
nároku. Rozpor so zákonom, t.j. nesprávnosť a teda nezákonnosť poistného schválené v roku 1995

vtedajším ministerstvom financií, konštatovali napokon aj samotní na to autorizovaní zamestnanci NBS,
ako plynie zo str. 2 a str. 5 Notárskej zápisnice N 29/2008 z 02.06.2008. Z toho je zrejmé, že ani jedna
zo zmluvných strán absolútnu neplatnosť právneho úkonu nezapríčinila. Na absolútne neplatný právny
úkon prihliada súd ex offo. Takýto úkon nie je možné dodatočne zhojiť (dať do súladu so zákonom) anikonvalidáciou a ani ratihabíciou. Vzhľadom na okolnosť, že poistná zmluva relevantná v okolnostiach
prípadu je neplatná, uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Je faktom, že: výška poistného bola v roku
1991 až 2002 schválená orgánom verejnosti moci; takto schválené poistné, ktoré tvorilo časť obsahu

poistnej zmluvy žalobcu, bolo záväzné a schválené nesprávne a v rozpore so zákonom; poistné je
podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy (§ 788 OZ); ak je podstatná náležitosť poistnej zmluvy v rozpore
so zákonom (odporuje zákonu, § 39 OZ), potom je celá poistná zmluva neplatná; neplatnosť poistnej
zmluvy preto, že odporuje zákonu, nezhojí žiadne z ustanovení § 52 a nasl. OZ; absolútna neplatnosť
právnehoúkonusanedázhojiť;akjepoistnázmluvaneplatná,potomjeakýkoľveknárokztakejtozmluvy

neodôvodnený. Toto sú relevantné skutkové okolnosti, ktoré je možné ako skutkové zistenia spoľahlivo
vyvodiť z predložených listín, znaleckého posudku a odborných vyjadrení NBS. Opačný záver o platnosti
poistnej zmluvy za daných skutkových a právnych okolností vyžaduje právne korektne odpovedať na
otázku, ako môže byť nezákonné poistné zákonné, resp. prečo by mala byť špecificky poistná zmluva
ako celok platná aj za situácie, ak je jej podstatná náležitosť neplatná pre rozpor so zákonom, resp.
akou výkladovou metódou možno preklenúť (zhojiť) rozpor so zákonom (absolútnu neplatnosť právneho

úkonu).Nadväzujúcnauvedenéžalovanýnavrhuježalobuakonedôvodnúzamietnuť.Žalovanýpredložil
súdu na podporu svojich tvrdení rozhodnutia Okresného súdu Košice II pod sp. zn. 41C/338/2015 z
06.04.2016 a Okresného súdu Lučenec pod sp. zn. 6C/73/2014 z 16.03.2016. Žalovaný sa tiež stotožnil
s obsahom a odôvodnením rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 2Co/315/2012 z 30.
apríla 2015. Rozsudok najvyššieho súdu SR sp. zn. 2CDo/229/2013 neobsahuje právne posúdenie

platnosti poistnej zmluvy. Ani jedno z rozhodnutí či už okresných, krajských súdov, Najvyššieho súdu
SR, či Ústavného súdu SR neobsahuje záver o tom, že poistné pre poistný produkt UDP-K je v súlade
so zákonom.

3. Žalobkyňa podaním zo dňa 28.03.2017 reagovala na obšírne vyjadrenie žalovaného tak, že

uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalovaného. Predmetnú poistnú zmluvu je potrebné považovať
za spotrebiteľskú. Poukázala okrem iného na § 54 ods. 2 OZ, podľa ktorého v pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Dané ustanovenie
má procesnoprávny charakter a určuje, akým spôsobom má hodnotiaci orgán úkon vykladať. Teda
nepriamo sa jedná o obmedzenie práva súdu na voľné hodnotenie dôkazov, nakoľko súd by mal v

prípade pochybností o obsahu spotrebiteľskej zmluvy vyložiť sporné ustanovenie vždy v prospech
spotrebiteľa. Žalobkyňa ako bežný spotrebiteľ nemohla mať v čase uzatvárania PZ akúkoľvek vedomosť
o prípadnej nesprávnosti kalkulačných metód žalovaného, resp. že by bolo poistné určené od počiatku
v rozpore so zákonom č. 24/1991 Zb. Čo sa týka rozsiahlej argumentácie žalovaného, ohľadom
ním tvrdenej absolútnej neplatnosti samotnej poistnej zmluvy (bod I. vyjadrenia žalovaného), táto

argumentácia neobstojí a je zo strany žalovaného účelová a zavádzajúca. Postavenie a činnosť
žalovaného pri výkone poisťovníctva sú zo strany štátnych orgánov regulované normami verejného
práva, predovšetkým zákonom č. 8/2008 Z.z. o poisťovníctve, zákonom č. 566/1992 Zb. o Národnej
banke Slovenska a zákonom č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a na základe
toho boli preukázané zásahy štátu do podnikateľskej činnosti žalovaného od počiatku podnikania

schválením matematického vzorca v rámci obchodného plánu poisťovacej činnosti poisťovne MF
SR, ďalej dohľadom vykonaným NBS, ako nastupujúcim orgánom dohľadu nad kapitálovým trhom a
poisťovníctvom (Protokol č.ODO-12990/2007 z 29.10.2007), kedy bolo zistené, že "kalkulačné vzorce
uvedené v poistno-matematických modeloch produktov životného poistenia nie sú v súlade s poistno-
matematickými metódami na výpočet poistného a technických rezerv a nezohľadňujú všetky záväzky

voči poisteným, ktoré sa PČSP (žalovaný) zaväzuje plniť v prípade vzniku poistnej udalosti. Ako
pritom vyplýva z Protokolu z októbra 2007 z dohľadu vykonaného pracovníkmi NBS u žalovaného, v
súvislosti s konštatovaným nesúladom kalkulačných vzorcov s poistno-matematickými metódami na
výpočet poistného a technických rezerv, nezohľadňujúcich všetky záväzky voči poisteným v prípade
nastania poistnej udalosti, zástupcovia žalovaného namietali, že používajú na výpočet poistného a

technických rezerv správne poistno-matematické metódy, zohľadňujúce všetky záväzky voči poisteným,
pričom súčasne orgánu dohľadu žalovaná nesprístupnila algoritmus výpočtu technických rezerv v jej
informačnom systéme, čo pracovníkom NBS neumožnilo overiť správnosť tohto algoritmu. Z notárskej
zápisnice z 02.06.2008 (resp. z 03.06.2008) osvedčujúcej priebeh deja v sídle žalovaného v súvislosti
s výkonom dohľadu na mieste NBS, zástupkyňa NBS konštatovala, že u produktu UDP-K bolo poistné

žalovaným počítané z poistnej sumy na smrť, pričom správne malo byť počítané z vyššej poistnej
sumy na dožitie, čo bolo chybné z poistno-matematického pohľadu a nízke nesprávne kalkulované
poistné je kľúčovým problémom. Ak teda mal byť chybne schválený zo strany vtedy kompetentného
orgánudohľadunadfinančnýmtrhompoistnýproduktUDP-K.následneoznačenýzpoistno-technickéhohľadiska za nesprávne vypočítaný, je zrejmé, že významný (nie nezanedbateľný) diel na tejto situácii
mal aj samotný žalovaný, ktorý si takýto (nesprávne prepočítaný) produkt dal schváliť v rámci pri
začatí jeho podnikania ním predkladaného obchodného plánu jeho činnosti obsahujúceho aj údaje o

sadzbách poistného a ich kalkulácie. Preto nevidí žiadny dôvod, aby negatívne dôsledky vyplývajúce
z tejto situácie mali postihovať (a zrejme z pohľadu žalovaného) práve žalobkyňu spolu s ďalšími
poistníkmi žalovaného, s ktorými žalovaný uzavrel identické poistné produkty, ktorí sa na ich vzniku
nijakým spôsobom nepodieľali. Ak konaním štátneho orgánu mala vzniknúť žalovanému nejaká ujma, sú
namieste iné právne mechanizmy dotýkajúce sa zodpovednosti za prípadne v tejto súvislosti vzniknutú

škodu na strane žalovaného, ktoré sú mimo rámca záväzkového vzťahu účastníkov založeného PZ,
ktorých subjektom (subjektom zodpovednostného vzťahu) žalobca nie je. Žalovaný pritom doposiaľ
nepreukázal, že správnym rozhodnutím mu mala byť uložená povinnosť zrušiť alebo zmeniť už
uzatvorené súkromnoprávne zmluvy. Rozhodnutím dohliadacieho orgánu mu mohla byť uložená iba
povinnosť vytvoriť dodatočné technické, či iné finančné rezervy pre krytie rizík z týchto produktov.
Týmto neobstojí ani tvrdenie žalovaného, že zotrvávanie v pôvodne uzatvorenej zmluve by malo viesť

k rozporu s kogentnými právnymi predpismi. Účel právnych predpisov, ktorými sa určujú povinné
technické, kapitálové a iné rezervy povinne vytvárané poisťovňou je zabezpečenie fungovania poistného
systému a nie zákaz uzatvárania poistných zmlúv s určitým obsahom. Z uvedeného vyplýva záver, že
žalovaný bol povinný zjednať nápravu v kalkulačných vzorcoch uvedených v poistno-matematických
modeloch produktov životného poistenia v zmysle novej zákonnej úpravy zákona o poisťovníctve a

v zmysle konkrétnych záverov a v lehotách určených dohliadajúcim štátnym orgánom NBS a pod
hrozbou vysokých pokút avšak nepreukázal, že táto náprava sa mala dotknúť už uzavretých poistných
zmlúv, takýto výklad ani nevyplýva z protokolu samotného dohliadajúceho orgánu (podľa vyjadrení
NBS táto žalovanému neuložila povinnosť zmeniť už existujúce zmluvy v neprospech klientov). Na
základe takto zisteného skutkového stavu nemožno konštatovať zásahy verejno-právnej regulácie

štátneho kontrolného orgánu do súkromno-právneho záväzkového vzťahu podnikateľa a jeho klienta,
čo nemôže viesť k prenosu alebo deleniu zodpovednosti za prípadné nesprávne rozhodnutia štátnych
orgánov alebo za prípadne nesprávne rozhodnutia podnikateľa na konečného odberateľa v súkromno-
právnom vzťahu, a ani k modifikácii obsahu súkromno-právnej zmluvy, či k možnosti jednostranne
zmeniť alebo zrušiť súkromno-právny vzťah. Žalobca, ktorý nie ie v žiadnom zmluvnom vzťahu s NBS,

nemôže znášať následky sporov medzi žalovaným a dohliadajúcimi orgánmi, ani si uplatniť žiaden
nárok voči NBS, Prípadnú škodu takto vzniknutú nemožno prenášať na spotrebiteľov. Nesplnenie si
povinností pri výpočte technických rezerv alebo iná chyba pri výpočte, či nenaplnenie miery solventnosti
môže byť iba porušením verejnoprávnych noriem, ktoré ale nemôžu mať priamy vplyv na platnosť
a obsah súkromnoprávnych - poistných zmlúv. Tu poukazuje na jednoznačné rozhodnutie NS SR č

2Cdo 229/2013. Žalovaný sa v konaní snaží vzbudiť dojem, že cena poistenia (poistné) bola určená
tretím subjektom - Ministerstvom financií SR v roku 1995. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 zákona
č. 24/1991 Zb. na podnikanie poisťovne udeľuje povolenie na základe žiadosti orgán dozoru nad
poisťovníctvom na základe žiadosti. Ustanovenie § 11 predmetného zákona ďalej uvádza náležitosti
žiadosti. Podľa § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb. zákona o poisťovníctve platného a účinného v

rozhodnom čase, súčasťou obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie
pre prípad smrti alebo dožitia (životné poistenie), sú tiež údaje o sadzbách poistného vrátane ich
kalkulácie, tabuľky pravdepodobnosti, z ktorých vychádza kalkulácia a veľkosť úrokovej sadzby. Z vyššie
uvedeného je zrejmé, že jediným subjektom, ktorý navrhol cenu poistného a teda cenu poistenia, ktorý
ju zapracoval do svojho obchodného plánu vrátane všetkých kalkulácií s tým spojenými a určením

pravdepodobnosti, bol žalovaný, a nie tretí subjekt. Ministerstvo financií bolo len subjektom, ktorý
na podklade úplnej žiadosti žalovaného, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti vrátane ceny
poistenia, vydal povolenie na podnikanie v oblasti poisťovníctva pre žalovaného. Na podklade takéhoto
konania dozorného orgánu, ale nie je možné uzavrieť, že by cena poistenia bola cenou určenou
treťou osobou. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne, po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku

poistného vypočítal a navrhol nesprávne, v rozpore s poistno- matematickými normami alebo metódami,
je irelevantná. Poistná zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou. Poistený (žalobca) teda
nemá (nemal) reálnu možnosť ovplyvňovať jej obsah a je (bol) nútený akceptovať návrh poisťovne, ako
aj všeobecné poistné podmienky v tom rozsahu, ako sú mu zo strany poisťovne predložené. Pokiaľ
by aj bolo preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov, je zodpovedný

za dôsledky spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre žalovaného by to neznamenalo zánik nároku zo
zmluvy, ktorou je viazaný, alebo zmenu dojednaných podmienok v jeho prospech, ale len prípadný vznik
jeho nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení jeho záväzkoch voči poistníkovi), resp.
ušlého zisku, čo však nie je predmetom tohto konania. Žalovaný napriek výsledkom kontroly orgánudohľadu mal zotrvať (aj zotrval) v poistnom vzťahu so žalobcom za podmienok, aké boli dohodnuté, čo
nepochybne je plne v súlade so základnými princípmi právnej istoty (zásadou pacta sunt servanda). Ak
aj bolo žalovanému uložené orgánom dohľadu zjednať nápravu ohľadom kalkulačných vzorcov produktu

UDP-K v zmysle novej právnej úpravy zákona o poisťovníctve pod hrozbou uloženia možných sankcií,
toto sa nemalo dotknúť uzavretých poistných zmlúv, a ide preto len o účelový výklad žalovaného.
Z postupu žalovaného (ktorý najprv v období konštatovania nedostatkov orgánom dohľadu namietal
správnosť záverov konštatovaných orgánu dohľadu - NBS) vyplýva jednoznačne záver, že jeho snahou
bolo všetky negatívne finančné dôsledky z danej situácie vo väzbe na poistný vzťah so žalobcom,

preniesť výlučne na žalobcu. Z uvedených dôvodov nesúhlasila s vyjadrením žalovaného a jeho
argumentáciu považovala za nekorektnú, zavádzajúcu a za vyvrátenú.
4. Súdvovecinariadilpojednávanie.Žalovanýopakovanežiadaloodročeniepojednávania,predvolanie
na termín pojednávania určeného na deň 22.06.2017 prevzal dňa 31.05.2017, na pojednávanie sa
nedostavil a svoju neprítomnosť neospravedlnil.
5. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobkyne a žalovaného, podľa § 180 Civilného

sporového poriadku.

6. Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrvávajú na podanej žalobe a všetkých
písomných vyjadreniach, ktoré boli súdu predložené. Nesúhlasia s procesnou obranou žalovaného ktorú
považujú za účelovú a to v snahe vyhnúť sa plneniu. S jeho obranou a tvrdeniami sa vysporiadali

vo vyjadrení zo dňa 28.03.2017 na ktoré vyjadrenie v plnom rozsahu poukázali. Ďalej poukázal na
rozsiahlu judikatúru, ktorá vyznieva v neprospech žalovaného, na rozsudok sp. zn. 2CDo/229/2013 - t.
j. Rozsudok Najvyššieho súdu SR. Navrhol vyhovieť žalobe a rozhodnúť v neprítomnosti žalobcu.
7. Okrem prednesov žalobkyne na pojednávaní, súd vo veci vykonal dokazovanie prečítaním listín a to
Poistnou zmluvou č. 4028300018 typu UDP-K uzavretou stranami sporu dňa 12.07.2001, Všeobecnými

poistnými podmienkami pre životné poistenie, žiadosťou o vyplatenie poistnej sumy po dožití, Výzvou
na vyplatenie poistného, Žiadosťou o vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového listu na výplatu
poistného plnenia a poistky, Zaslaním nárokového listu, protokolom z dohľadu vykonaného v Prvej
česko - slovenskej poisťovni Rapid, a.s. vykonaný Národnou bankou Slovenska z októbra 2007,
odborným stanoviskom ,znaleckým posudkom č. 4/2008 vo veci náhrady škody a ušlého zisku, notárkou

zápisnicou Nz23331/2008, vyjadrením Národnej banky Slovenska Arbitrážnemu súdu v Košiciach zo
dňa 02.12.2013, povolením na výkon poisťovacej činnosti, protokolom o kontrole Ministerstva financií
SR č. 9768/99-63, rozsudkom Okresného súdu Košice sp.zn. 41C/338/2015 a Okresného súdu Lučenec
sp. zn. 6C/73/2014, a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/315/2012. Vykonaným
dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav.

8. Dňa 12.07.2001 bola medzi stranami sporu uzavretá Poistná zmluva č. 4028300018 typu UDP-K,
predmetom ktorej je životné poistenie uzavreté pre prípad smrti a taktiež aj pre prípad dožitia žalobkyne
ako poistenej. Poistná zmluva bola uzavretá na poistnú dobu pätnásť rokov, s určením doby platenia
poistného 10 rokov. V zmluve je určený začiatok poistenia 13.07.2001 a koniec poistenia 13.07.2016.
Výška poistnej sumy pre prípad smrti je upravená na sumu 50.000,- Sk a pre prípad dožitia vo výške

75.660,- Sk, t.j. po prepočte 2.511,45 EUR. Výška poistného je zmluvne určená na sumu 357,- Sk
mesačne. Súčasťou zmluvy boli Všeobecné poistné podmienky pre životné poistenie, ktoré nie sú
stranami sporu podpísané.
9. Žalobkyňa si listom zo dňa 07.06.2015 uplatnila u žalovaného poistné plnenie z predmetnej poistnej
zmluvy č. 4028300018, u ktorej dôjde k ukončeniu poistenia dňa 13.07.2016. Následne Výzvou zo dňa

26.08.2016 žiadal právny zástupca žalobkyne o vyplatenie poistnej sumy vo výške 2.511,45 Eur v lehote
do 7 dní od obdržania výzvy. Súčasťou je aj Žiadosť o vyplnenie a spätné zaslanie Nárokového listu
na výplatu poistného plnenia a poistky zo dňa 06.09.2016 adresovaný žalobkyni, samotný vyplnený
Nárokový list zo dňa 20.09.2016 a doklad o jeho zaslaní sprievodným listom dňa 22.09.2016. Žalovaný
žalobkyni doteraz poistné plnenie vyplývajúce z predmetnej poistnej zmluvy nevyplatil ani sčasti.

10. Z rozhodnutia Ministerstva financií SR č.j. 52/1024/1995 zo dňa 30.05.1995 vyplýva, že žalovanému
ešte pod obchodným menom Prvá česko-slovenská poisťovňa a.s. so sídlom v Košiciach, Garbiarska
2, bolo udelené povolenie na podnikanie v poisťovníctve na území SR a toto povolenie sa vzťahovalo aj
na vykonávanie životného poistenia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom posudzovania
pred udelením povolenia boli Všeobecné poistné podmienky a obchodný plán, predložené žiadateľom

ako súčasť jeho žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve na území SR.
11. Z kópie PROTOKOLU O KONTROLE vykonanej Ministerstvom financií SR u žalovaného dňa
04.06.1999 vyplýva, že poistné produkty, vrátane nich aj kapitálové poistenie sadzba UDP-K, sú v súlade
sobchodnýmplánompredloženýmMFSRaVšeobecnýmipoistnýmipodmienkamipreživotnépoistenie,schválenými MF SR ako dozorným orgánom nad poisťovníctvom pre územie SR pod č. 52/1024/1995
zo dňa 30.05.1995.
12. Z listu Národnej banky Slovenska č. ODT-13070/2013 zo dňa 02.12.2013 adresovaného

Arbitrážnemu súdu Košice, s.r.o., z odpovede na otázku č. 4 vyplýva, že Protokol č. ODO-12990/2007
z 29.10.2007 uvádza nedostatky a porušenia zistené dohľadom na mieste vykonaným NBS v poisťovni
v roku 2007 a súčasne uvádza odporúčania na odstránenie zistených nedostatkov. V predmetnom
protokole sa okrem iného uvádza zistenie týkajúce sa kalkulačných vzorcov na výpočet niektorých
produktov životného poistenia (medzi nimi aj produktu UDP-K), podľa ktorého tieto kalkulačné vzorce nie

sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného a nezohľadňujú všetky záväzky
voči poisteným, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V dôsledku tejto
poistno-matematickej nesprávnosti už poisťovňa nemohla ďalej používať kalkulácie a sadzby poistného
produktu UDP-K uvedené v obchodnom pláne činnosti poisťovne, čím sa stalo rozhodnutie MF SR vo
vzťahu k poisteniu UDP-K materiálne neplatným.

13. V žalovaným predloženej časti Protokolu Národnej banky Slovenska z dohľadu vykonaného v
Prvej česko-slovenskej poisťovni Rapid, a.s., ODO-12990/2007, je uvedený nedostatok zistený NBS v
tom, že kalkulačné vzorce nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet poistného
a technických rezerv, a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky voči
poisteniu, ktoré sa poisťovňa zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. NBS konštatovala

porušenie § 34 ods. 7 zákona o poisťovníctve, tým, že poisťovňa zmenila kalkulačné vzorce na výpočet
poistného a technických rezerv produktov životného poistenia vo svojom informačnom systéme a
zmenené kalkulačné vzorce neoznámila v súlade so záväznými predpismi do desiatich dní pred ich
účinnosťou.
14. Zo str. 5 Notárskej zápisnice č. N 29/2008, Nz 23331/2008 zo dňa 02.06.2008 vyplýva prehlásenie

poverených subjektov NBS, že poistné bolo žalovaným počítané z poistnej sumy na smrť, pričom
správne malo byť počítané z vyššej poistnej sumy na dožitie pri produkte s názvom UDP-K a to je chybné
z poistno-matematického pohľadu. Práve nízke nesprávne kalkulované poistné pri produkte UDP-K je
kľúčovým problémom.
15. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 31.08.2001 (ďalej len „OZ“), poistnou

zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v
zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela,
je povinná platiť poistné.
16. Podľa § 788 ods. 2 OZ, súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa
schválené orgánom štátneho dozoru v poisťovníctve (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva

odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu
uzavrel, oznámené.
17. Podľa §797 OZ, ods. 1, 2, 3:

Právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten,

na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje
(poistený).

Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť
(poistná udalosť).

Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť
poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

18. Podľa § 816 OZ, z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená dohodnutá suma alebo
aby mu bol platený dohodnutý dôchodok alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa
poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.
19. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
20. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom a účinnom znení, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.21. Podľa § 3 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2)

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov
z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

22. Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.02.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu
omeškania po 31. januári 2013.
23. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 12.07.2001 bola medzi žalobkyňou ako

poistníkom a poisteným a žalovaným ako poisťovňou, uzavretá poistná zmluva ako produkt UDP-K pre
prípad smrti a pre prípad dožitia. Poistenie bolo dojednané na dobu pätnásť rokov a dĺžka platenia
poistného bola dohodnutá na 10 rokov, v dôsledku čoho bol koniec poistenia vymedzený dátumom
13.07.2016. Výška poistnej sumy pre prípad dožitia bola v zmluve určená na 75.660,- Sk (t.j. 2.511,45
EUR). Výška poistného bola uvedená spolu 357,- Sk (t.j. 11,85 EUR). Medzi stranami bolo nesporné

uzavretie uvedenej poistnej zmluvy dňa 12.07.2001 ako i to, že žalobkyňa si svoje povinnosti zo zmluvy
spočívajúce v platení poistného v dojednanej výške počas trvania poistného vzťahu riadne a včas
plnila, i to, že po ukončení poistenia k 13.07.2016 žalovaný nevyplatil žalobkyni doteraz žiadne poistné
plnenie. Žalovaný sa v konaní bránil tým, že predmetná poistná zmluva je podľa § 39 OZ neplatná pre
rozpor so zákonom, a to konkrétne so zákonom č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve (v písomnom podaní

poukazoval na rozpor zmluvy s § 9 ods. 3 v spojení s § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb.), ako aj v
rozpore so zákonom č. 95/2002 Z.z. resp. zákonom č. 8/2003 Z.z., a protiprávna je sadzba poistného
ako ceny za poskytovanú poistnú ochranu. Uvádzaný § 9 ods. 3, § 11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb.
o poisťovníctve v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej poistnej zmluvy, neupravuje poistné a v
rámci toho podmienky pre stanovenie výšky poistného, upravuje náležitosti žiadosti o udelenie povolenia

na vykonávanie podnikania v poisťovníctve a výpočet dôvodov, ktoré bránia vydaniu takéhoto povolenia.
V čase vydania rozhodnutia o povolení pre žalovaného účinný zákon č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve v
§ 9 ods. 1 vyžadoval na podnikanie v poisťovníctve udelenie povolenia na základe žiadosti orgánom
dozoru nad poisťovníctvom pre územie SR. Tento právny predpis v § 11 ods. 1 vyžadoval okrem
iného, aby k žiadosti o udelenie povolenia bol priložený i obchodný plán činnosti poisťovne. Súčasťou

obchodného plánu činnosti poisťovne, ktorá bude vykonávať poistenie pre prípad smrti alebo dožitia
(životné poistenie) v zmysle §11 ods. 3 zákona č. 24/1991 Zb., boli tiež údaje o sadzbách poistného
vrátane ich kalkulácie, tabuľky pravdepodobností, z ktorých vychádza kalkulácia, veľkosť úrokových
sadzieb. Obchodný plán činnosti poisťovne teda bez pochybností musel vypracovať sám žalovaný,
a nie orgán dozoru nad poisťovníctvom. Tento orgán len rozhodol o udelení povolenia vykonávať

životné poistenie, čo sa v prípade žalovaného stalo rozhodnutím Ministerstva financií SR zo dňa
30.05.1995. Súčasťou žiadosti o udelenie povolenia na podnikanie v poisťovníctve podľa odôvodnenia
tohto rozhodnutia, boli všeobecné poistné podmienky a obchodný plán žalovaného. Bol to teda samotný
žalovaný, ktorý vypracoval kalkuláciu poistného na základe nesprávneho poistno- matematického
vzorca. Žalovaný tak nemôže zodpovednosť za nesprávnu kalkuláciu prenášať výlučne na orgány

dozorunadpoisťovníctvom,keďtentostavvyvolalpredloženímnesprávnychpodkladovprerozhodnutie.
Dôležitou skutočnosťou je to, že jediným subjektom, ktorý- vôbec nemohol ovplyvniť výpočet poistného,
bola žalobkyňa. Predmetná poistná zmluva bola uzavretá v roku 2001. Povinnosť podľa § 31a zákona
č. 95/2002 Z.z. v znení účinnom od 01.05.2004, ktorej nesplnenie konštatovala NBS pri dohľade, sa
vyžadovala pri výpočte poistného až od 02.05.2004. Táto zmena však v rámci princípu retroaktivity

nemohla ovplyvniť obsah predtým vzniknutého právneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným, pokiaľ
medzi nimi nedošlo k dohode o zmene poistnej zmluvy, k čomu v tomto prípade nedošlo napriek
tvrdeniam žalovaného. Účastníci zmluvy sú potom viazaní prejavmi vôle obsiahnutými v pôvodnej
poistnej zmluve. Poistný vzťah založený stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, vzhľadom
na subjekty zmluvného vzťahu (§ 52 OZ). Žalobkyňa ako fyzická osoba - poistená, nemôže znášať

prípadné riziká, ktoré pre žalovaného - poisťovňu, vyplývajú z jeho podnikateľskej činnosti, z prípadných
nedostatkov v kalkulačných vzorcoch, ktoré neboli v súlade s poistno-matematickými metódami na
výpočet poistného, nakoľko spotrebiteľ, na rozdiel od poisťovne, nedisponuje potrebnými odbornými
znalosťami. Skutočnosť, že žalovaný až dodatočne po uzavretí poistnej zmluvy zistil, že výšku poistnéhovypočítal nesprávne, v rozpore s poistno-matematickými metódami, je z vyššie uvádzaných dôvodov
irelevantná. Nebola to žalobkyňa, ktorá ponúkala produkt UDP- K, ale žalovaný a predmetná zmluva
je spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, kde údaje týkajúce sa výšky poistného vypočítava

poisťovateľ.Právevďakapôvodneponúkanýmpodmienkampoisteniasižalobcazískaldostatokklientov
a práve v dôsledku výhodnosti predmetnej poistnej zmluvy, žalobkyňa uzavrela poistnú zmluvu práve
so žalovaným. Z uvedených dôvodov súd musí konštatovať, že zmluva medzi stranami sporu uzavretá
12.07.2001 je platná a zaväzuje účastníkov zmluvy na plnenia v nej dojednané. Žalovanému tak vznikla
na základe poistnej zmluvy povinnosť vyplatiť žalobkyni po zániku poistenia, k čomu došlo 13.07.2016,

poistné plnenie v dojednanej výške 75.660,- Sk, t.j. 2.511,45 Eur. Súd záveru dospel aj s poukazom
na závery vyslovené Najvyšším súdom SR v rozhodnutí sp. zn. 2Cdo/229/2013 zo dňa 30.09.2014:
„Ponuka na uzatvorenie uvedenej poistnej zmluvy bola navrhovateľke predložená zo strany poisťovne,
ktorú navrhovateľka akceptovala. Navrhovateľka vstupovala do poistného vzťahu s odporkyňou (pozn.
spoločnosť Rapidlife životná poisťovňa, a.s.) so znalosťou parametrov poistného vzťahu, a to výšky
poistného, doby poistného, ako aj výšky odplaty pridožití a smrti. Z uvedeného je zrejmé, že uzatvorením

poistnej zmluvy vznikol súkromnoprávny vzťah, v ktorom sú oba subjekty súkromného práva povinné
dodržať to, k čomu sa slobodne zmluvne zaviazali. Odporkyňa vo svojich vyjadreniach uvádzala dôvod,
prečo došlo k zrušeniu zmluvy z jej strany, a to zmenu zákona o poisťovníctve č. 186/2004 Z. z.,
resp. rozhodnutie NBS o prijatí opatrení v súlade s povinnosťou poisťovne určiť výšku poistného na
základe poistno-matematických metód, aby výška poistného zabezpečovala trvalú splniteľnosť všetkých

záväzkov, vrátane tvorby rezerv. Tieto skutočnosti však nemohli mať za následok postup zvolený
odporkyňou(jednostrannézrušeniezmluvy),pretoženavrhovateľkasažiadnymspôsobomnavzniknutej
situácii nepodieľala. Z ustanovenia § 31a zákona o poisťovníctve účinného od 1. mája 2004 nevyplynulo,
že by sa táto konkrétna zmluva (uzatvorená medzi účastníkmi) mala bez súhlasu zmluvných strán
nejakým spôsobom meniť. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s tým, čo uviedol vo svojom

rozhodnutí okresný súd a z čoho vychádzal vo svojom rozhodnutí aj krajský súd, a to, že pokiaľ by aj bolo
preukázané, že orgán štátu, ktorý schvaľoval konkrétne vzorce produktov je zodpovedný za dôsledky
spôsobené nesprávnou kalkuláciou, pre odporkyňu by to neznamenalo zánik povinností zo zmluvy,
ktorou je viazaná, ale vznik nároku voči štátu na náhradu škody (vzniknutej po splnení záväzkov voči
poistníkovi), resp. ušlého zisku. Poistný vzťah bol založený na základe normy súkromného práva a jeho

účastníkmi sú subjekty súkromného práva, ktoré dobrovoľne za vopred dohodnutých podmienok vstúpili
do zmluvného vzťahu. Na druhej strane tu vystupuje vzťah jedného zo subjektov súkromnoprávneho
vzťahu, a to poisťovne, ktorá vykonáva svoju činnosť pod dohľadom orgánov štátu, práve so štátom. Z
toho vzťahu vznikajú rovnako obidvom subjektom, a to jednak poisťovni ako aj štátu vzájomné práva
a povinnosti. V prípade, ak by štát resp. subjekt vykonávajúci dohľad nad poisťovňami porušil svoje

povinnosti voči kontrolovanému subjektu a tomuto by týmto nesprávnym úradným postupom vznikla
škoda, bol by potom poškodený subjekt oprávnený právom predpokladaným spôsobom si vzniknutú
škodu od štátu vymáhať. Nie je však právne dovolené, aby poisťovňa negatívne dôsledky, ktoré jej
zo vzťahu so štátom vznikli, preniesla do vzťahu iného, a to súkromnoprávneho, čoho dôsledkom by
bolo znášanie takéhoto negatívneho následku práve poistencom. V poistnej zmluve boli stanovené

podmienky, ktoré navrhovateľka ako účastník poistnej zmluvy plnila, a preto odporkyňa, pokiaľ zrušila
poistnú zmluvu, konala v rozpore s tým, čo jej umožňuje zákon.“Z obsahu citovaného rozhodnutia je
zrejmé, že predmetom sporu bola platnosť poistnej zmluvy, nie zaplatenie poistného plnenia, ako je to v
posudzovanomprípade,avšakzáveryvyslovenédovolacímsúdomohľadomspornostidanéhokontraktu
sú použiteľné aj na posudzovanú vec. Odvolací súd sa preto v plnej miere stotožnil s myšlienkovým

postupom súdu prvej inštancie vyjadreným v napadnutom rozsudku, keď konštatoval neopodstatnenosť
argumentácie žalovaného, ktorý sa snažil v spore argumentovať neplatnosťou dotknutej spotrebiteľskej
zmluvy v dôsledku nedodržania poistno- matematických metód pre určenie výšky poistného, ako aj
poistného plnenia. Tieto skutočnosti, ako to vyplýva z názoru Najvyššieho súdu SR (a tiež aj z ďalších
rozhodnutí slovenských súdov, na ktoré poukázal žalobca) neboli pre posúdenie veci relevantné.

Žalovaný porušil svoju povinnosť vyplatiť žalobkyni poistné plnenie, preto krajský súd považoval
uplatnený nárok za opodstatnený.

24. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, žaloba žalobkyne je dôvodná a
opodstatnená, a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaný

poistenie spravuje, t.j. v rámci svojho predmetu podnikateľskej činnosti vie, že žalobkyni vznikol nárok
na poistné plnenie dovŕšením lehoty dožitia, a preto žalobkyni mal plniť. Žalovaný svoj dlh žalobkyni
doposiaľ nezaplatil, preto je od nasledujúceho dňa t.j. od 14.07.2016 v omeškaní. Nakoľko je súd viazaný
žalobou priznal žalobkyni nárok na zákonný úrok z omeškania od 14.07.2016 podľa § 517 ods. 2 OZ vspojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. s účinnosťou do 31.01.2013 v uplatnenej výške 5,00
% ročne.

25. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci; v spojení
s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Náhrada trov konania bola žalobkyni priznaná podľa pomeru úspechu vo veci, to znamená v rozsahu
100%.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Výrok o povinnosti žalovaného uhradiť súdny poplatok sa opiera o ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č.
71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola v konaní oslobodená od súdneho poplatku
v zmysle § 4 ods. 2 písm. u) a preto je povinný uhradiť súdny poplatok neúspešný žalovaný. Výška
súdneho poplatku bola určená na základe sadzobníka súdnych poplatkov, položka 1 písm. a), ktorý je
vo výške 150,50 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach

podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).