Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. júl 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 4T/59/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117010670
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4117010670.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich

Veroniky Mikulcovej a Milana Kováča v trestnej veci proti obžalovanej P. F. pre pokus zločinu ublíženia na
zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 25.07.2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
H.. P. F., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom V. E. Č.. XXX,
t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústave
na výkon trestu odňatia slobody Nitra od

13.07.2017

j e v i n n á , ž e :

v čase od 17:00 hod. do 17.42 hod. dňa 13.01.2017 neoprávnene vnikla na oplotený pozemok
nachádzajúci sa v obci O. E. Z. H. R., na ktorom sa nachádza rodinný dom so súpisným číslom 328,

ktorého vlastníkmi sú H. F. T. D. F. a do ktorého taktiež neoprávnene vnikla takým spôsobom, že
preskočila uzamknutú bránu oplotenia, prešla ku vchodovým dverám, na ktoré zaklopala a následne
búchala, keď jej nikto neotváral, prešla k zadným vchodovým dverám domu, kde znovu klopala a búchala
a následne prešla na zadnú terasu domu, kde s kvetináčom, ktorý a nachádzal na terase, rozbila sklenú
výplň balkónových dverí, cez ktoré vošla dnu do kuchyne, prešla do obývačky, kde sa nachádzala H. F.,
ktorá na ňu kričala, aby vypadla z ich domu, následne P. F. X. H. F., že ju prišla zabiť a vytiahla z kabelky
nerezový nôž o celkovej dĺžke 33 cm a dĺžke čepele 19,5 cm, s ktorým ju stredne silnou intenzitou
bodla do oblasti chrbta v lopatkovej čiare, následne spolu zápasili, H. F. P. F. vyrazila nôž z ruky, pričom

P. F. počas zápasenia H. F. viackrát uhryzla do oboch rúk, čím jej uvedeným útokom spôsobila štyri
centimetrovú bodnú ranu pravej strany chrbta cca 1 cm od tŕňového výbežku vpravo v oblasti strednej
časti lopatky zasahujúcej hlbšie do podkožia a svalovej vrstvy asi 4 cm, hryzné povrchové rany v oblasti
oboch rúk a pomliaždenie ľavého ramena s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 2 až 3 týždne,

t e d a :

-dopustila sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a ktorého sa dopustila
v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu,
- neoprávnene vnikla do obydlia iného a spáchala čin závažnejším spôsobom konania (vlámaním)

t ý m s p á ch a l a :pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona

Z a to s a o d s u d z u j e :

Podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j), l), n)

Trestného zákona a zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona s použitím §
38 odsek 2, 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e) Trestného zákona a § 41 odsek 1
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona ukladá sa trest prepadnutia vecí, a to 1 ks nerezový

kuchynský nôž o dĺžke 31 cm s dĺžkou čepele 17 cm a 1 ks nerezový kuchynský nôž o dĺžke 30 cm s
dĺžkou čepele 19,5 cm.
Podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona vlastníkom prepadných vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby krajského prokurátora prejednal súd trestnú vec proti obžalovanej P. F. a vykonal

na hlavnom pojednávaní dokazovanie súvisiace s výrokom o treste, pretože obžalovaná po prednesení
obžaloby vyhlásila, že je vinná zo skutku, ktorý sa jej kladie za vinu.

Obžalovaná na otázky uvedené v § 333 ods. 3
- písm. c/ Tr.por. , či rozumie tomu, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu odpovedala: áno

- písm. d/ Tr.por., či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej
bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby,
odpovedala: áno
- písm. f/ Tr.por., či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa §
14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej

slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno
e/ Trestného zákona, odpovedala: áno
- písm. g/ Tr.por., či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy
kladené jej za vinu, odpovedala: áno
- písm. h/ Tr.por., či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako

pokus zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona, odpovedala: áno

Vzhľadom na to, že obžalovaná na položené otázky odpovedala kladne, súd na návrh prokurátora, prijal

je vyhlásenie a vykonal dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Na základe takto vykonaného dokazovanie mal súd preukázané, a to predovšetkým vyhlásením
obžalovanej, že je vinná zo skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, a dopustila sa ho tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku, a tak svojím úmyselným konaním naplnila objektívnu aj subjektívnu

stránku pokusu zločinu ublíženia na zdraví podľa § 14 odsek 1 k § 155 odsek 1 Trestného zákona v
jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1, odsek 2 písmeno
a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/ Trestného zákona (vlámaním). Obžalovaná s
nožom zaútočila na telesnú integritu poškodenej spôsobom ustálením znalcom z odvetvia traumatológia
MUDr.Šimona Kónyu, ktorý ustálil mechanizmus spôsobenia zranení. Vzhľadom na hĺbku poranenia

konštatoval, že sa jednalo o násilie stredne silnej intenzity smerujúce do oblasti chrbta v lopatkovej
čiare. Daným nožom a danou intenzitou nemohla byť spôsobená ťažká ujma na zdraví. Súd pri ustálení
právnej kvalifikácie, tak ako prokurátor, vychádzal nielen z následkov útoku, ale prihliadol aj na zbraň,
ktorá pri útoku bola použitá a verbálny prejav obžalovanej pred samotným útokom a dospel k záveru,
že obžalovaná do domu poškodenej išla s úmyslom spôsobiť jej minimálne ťažkú ujmu na zdraví,

k dokonaniu ktorého nedošlo. Súd ani o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konanímobžalovanejajejúmyselnýmzavinenímnastranejednejavzniknutýmnásledkomnazáujmechránenom
ustanovením § 145 a § 194 zákona (ochrana ľudského života a domovej slobody) na strane druhej,
nemal žiadne pochybnosti.

Z hľadiska osobných pomerov bolo zistené, že obžalovaná z miesta bydliska bližšie hodnotená nie je.
Vo výpise evidencie priestupkov má jeden záznam za dopravnú nehodu spôsobenú 12.9.2013, kedy jej
bola uložená bloková pokuta 150,- Eur. V odpise registra trestov nemá žiadny záznam.

Zo znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatria MUDr. Kataríny Romsauerovej a z odboru
psychológia Mgr. Mariany Ťapušíkovej súd zistil, že obžalovaná netrpí ani v minulosti netrpela žiadnou
závažnou duševnou chorobou ani poruchou z okruhu psychóz. Diagnostikovaná u nej bola porucha
osobnostiaadaptačnáporucha.Včasespáchaniačinusajednalooskratovúreakciu,čobolakrátkodobá
porucha. Skratová reakcia pôsobila len forenzne nevýznamne na ovládacie a rozpoznávacie schopnosti
obvinenej. Jej pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska pre jej rodinu ani pre spoločnosť nie je

nebezpečný. Z psychologického hľadiska najpravdepodobnejšie motív konania obžalovanej in tempore
criminis niesol podobu najpravdepodobnejšie skratovej reakcie - skratového konania, vedúceho k
úniku z nepríjemnej situácie, so zbrklosťou, chýbajúcou plánovitosťou, bez prihliadania na vhodnosť a
výhodnosť zvoleného riešenia. Vyšetrením nebol zistený žiaden patologický variant motivácie. Znalec u
obžalovanej predikuje možnosť pozitívnej resocializácie, nie je teda predpoklad, aby obdobné konanie

v budúcnosti reprízovala, je schopná sa z trestu poučiť.

Vzhľadom na hore uvedené závery znaleckého posudku, súd mal preukázané, že obžalovaná v čase
spáchania trestného činu netrpela duševnou chorobou, na čas spáchania skutku znalci diagnostikovali
zmiešanú poruchu osobnosti a skratovú reakciu.

Pri ukladaní trestu vychádzal súd zo základných zásad ukladania trestov, ktoré sú upravené v
ustanovení § 34 Trestného zákona a s dôrazom na zásadu zákonnosti uložil obžalovanej trest,
zohľadniac pritom všetky kritériá, ktoré sú rozhodujúce nielen pre druh trestu ale aj pre jeho výmeru.
Druh trestu bol v danom prípade jednoznačne určený zákonným ustanovením § 155 odsek 1 Trestného

zákona (trestná sadzba pri tomto zločine je určená výmerou štyri až 10 rokov), za trestný čin
najprísnejšie trestný z dvoch spáchaných trestných činov.
Súd pri úvahách o výmere trestu prihliadol na spôsob spáchania, činu jeho následok, zavinenie,
pohnútku, tiež poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a bral do úvahy aj osobu obžalovanej, jej osobné
pomery a možnosť nápravy.

Obžalovanej súd pričítal tri poľahčujúce okolnosti a to, že pred spáchaním trestného činu viedla
riadny život, priznala sa k spáchaniu trestného činu, trestný čin úprimne oľutovala a napomáhala pri
objasňovaní trestnej činnosti orgánom činným v trestnom konaní, pričom súd nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť.

Pri úvahe o výmere trestu súd prihliadol na to, že obžalovaná konala v priamom úmysle, avšak konanie
obžalovanej nebolo plánované. Ďalej súd prihliadol aj na to, do akej miery sa konanie obžalovanej
priblížilo k dokonaniu trestného činu a na okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu činu nedošlo činu,
pričom súd v tejto súvislosti poukazuje na závery vyššie uvedeného znaleckého posudku znalca MUDr.
Šimona Kónyu.V neposlednom rade súd prihliadol aj na správanie sa obžalovanej pred spáchaním

skutku, a motív pre ktorý vôbec sa rozhodla riešiť svoje majetkové pomery s bývalým manželom
prostredníctvom jeho sestier bývajúcich v označenom dome, čo obžalovaná odôvodnila tým, že nenašla
iný spôsob ako kontaktovať svojho bývalého manžela, ktorý prostredníctvom svojho právneho zástupcu
ju vyzval, aby ho vyplatila zo spoločnej nehnuteľnosti, na čo nemala dostatok finančných prostriedkov,
vyvrcholením čoho bolo jej skratové konanie.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že účel trestu bude u
obžalovaného dosiahnutý uložením trestu odňatia slobody v trvaní 3 roky za použitia ustanovenia §
39 odsek 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu, v zmysle ktorého súd môže znížiť trest pod
dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu

alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto
zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj
trest kratšieho trvania.Podľa § 39 odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti
tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody bola zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia v zmysle § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, keďže pred
spáchaním trestného činu nebola vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

Ďalej bol obžalovanej uložený aj trest prepadnutia vecí a to 1 ks nerezový kuchynský nôž o dĺžke 31 cm
s dĺžkou čepele 17 cm a 1 ks nerezový kuchynský nôž o dĺžke 30 cm s dĺžkou čepele 19,5 cm, ktoré
patrili obžalovanej, a ktorými bol trestný čin spáchaný. Vlastníkom prepadnutej veci sa stáva štát.

Podľa názoru súdu takýto trest zodpovedá všetkým kritériám ustanoveným pre ukladanie trestu v
zmysle § 34 odsek 4 Trestného zákona a je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1

Trestného zákon a to tak v oblasti individuálnej ako aj v oblasti generálnej prevencie, pretože zabezpečí
ochranu spoločnosti pred obžalovanou tak, že jej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí
podmienky na jej výchovu k tomu, aby viedla riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných
činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovanej spoločnosťou. Zároveň súd má
za to, že takáto výmera a druh trestu povedie obžalovanú k tomu, aby sa v budúcnosti obdobného

trestného činu nedopustila, svoje osobné a hlavne majetkové problémy riešila s chladnou hlavnou po
prípadnej porade s odborníkom, a v neposlednom rade so svojou rodinou.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti súd o vine a teste obžalovaného, o ochrannom opatrení
a náhrade škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj

proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé,
ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku
predchádzalo.