Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. január 2016

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/91/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8512203120
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2016:8512203120.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, v právnej veci žalobcu Z.. J. T., nar.

XX.X.XXXX, bytom Ul. W. T. XX, M., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom so
sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, proti žalovanej Slovenská republika, Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri
výkone verejnej moci - zaplatenie 10.337,59 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.538,15 eur a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 7.538,15 eur za obdobie od 28.2.2012 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 10.337,59 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
od27.8.2011dozaplatenia,akoajnáhradytrovkonania,atoztitulunáhradyškodyspôsobenejorgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci v súvislosti s jeho trestným stíhaním začatým dňa 10.4.2008
uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Starej Ľubovni, ÚJKP v Starej Ľubovni ČVS: ORP-279/OdV-SL-07

pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e),
ods. 2 písm. d) Trestného zákona, pričom poukazoval na to, že dňa 19.11.2008 prokurátor Vojenskej
obvodnej prokuratúry Prešov podal na žalobcu obžalobu sp. zn. OPv 393/07, že rozsudkom Vojenského
obvodového súdu Prešov č. k. 2T/22/2008-565 zo dňa 26.2.2009 bolo rozhodnuté o jeho oslobodení
spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, že na základe odvolania prokurátora proti
uvedenému rozsudku uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 23Tov/7/2009-633 zo dňa 19.8.2009
bol daný rozsudok v celom rozsahu zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a

rozhodnutie. Následne Okresný súd Prešov rozsudkom sp. zn. 2T/22/2008 zo dňa 19.11.2010 rozhodol
tak, že žalobcu spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, ktorý rozsudok potvrdil
Krajský súd
.v Trenčíne uznesením č. k. 23Tov/3/2011-733 zo dňa 17.5.2011, ktorým zamietol tak ním, ako aj
prokurátorom vojenskej obvodnej prokuratúry podané odvolania voči nemu. Poukázal na to, že v zmysle
ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Ministerstvo
spravodlivosti SR, Generálnu prokuratúru SR a Ministerstvo vnútra SR písomnú žiadosť o predbežné

prerokovanie svojho nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej
moci, pričom Ministerstvo spravodlivosti SR mu prípisom č. 23406/2011/151 zo dňa 31.8.2011 oznámilo,
že posúdenie žiadosti je v pôsobnosti Ministerstva vnútra SR a že žiadosť tomuto orgánu postúpilo na
vybavenie; Ministerstvo vnútra SR mu prípisom č. SLV-PS-104-10/2012 zo dňa 23.2.2012 oznámilo, žežiadosti nevyhovuje, pretože orgánom príslušným na jej prejednanie je Ministerstvo spravodlivosti SR;
Generálna prokuratúra SR mu prípisom zo dňa 31.8.2011 oznámila, že žiadosť v časti poukazujúcej
na postup vyšetrovateľa postúpila na ďalšie konanie Ministerstvu vnútra SR a následne prípisom

z 23.1.2012, že v časti poukazujúcej na postup prokurátora v prípravnom konaní a v konaní pred
súdom mala Generálna prokuratúra SR za to, že jeho postup bol zákonný a správny, preto nedošlo
k naplneniu základnej zákonnej podmienky pre vznik škody, nezistila nezákonnosť postupu ani iné
ďalšie porušenie zákona, preto žiadosť žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodnú odmietla. Vo vedenom
trestnom konaní bolo, podľa tvrdení žalobu, preukázané, že skutku sa nedopustil a zároveň mu vznikla

škoda pozostávajúca z trov obhajoby v sume 8.770,09 eur a priamych cestovných nákladov z miesta
trvalého bydliska na jednotlivé úkony v trestnom konaní v sume spolu 1.567,50 eur.
V pôvodne podanej žalobe označil ako žalovaného 3-krát Slovenskú republiku, a to tak, že v 1. rade malo
v jej mene konať Ministerstvo vnútra SR, v 2. rade Generálna prokuratúra SR a v 3. rade Ministerstvo
spravodlivosti SR. Voči takto pôvodne označenému žalovanému v 1. a 3. rade vzal následne podanú
žalobu späť, na čo bolo konanie v dotknutej časti právoplatne zastavené uznesením tunajšieho súdu

č.k. 6C/91/2012-137 zo dňa 11.9.2015.

Žalovaná, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra SR, s podanou žalobou nesúhlasila. Podaním
doručeným súdu 24.7.2012 poukazovala na to, že nárok žalobcu neuznáva s poukazom na skutočnosť,
že Generálna prokuratúra SR nie je v danej veci organizačnou zložkou príslušnou konať v mene štátu;

poukazovala na to, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 22.8.2011,
doručeným Generálnej prokuratúre SR dňa 25.8.2011, žiadal predbežne prerokovať nárok na náhradu
škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, t. j. začatím trestného stíhania a
vznesením obvinenia uznesením vyšetrovateľa OR PZ, ÚJKP v Starej Ľubovni pre trestný čin týrania
blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e), ods. 2 písm. b) Trestného

zákona, že vyrozumením č. XV/5 Spr 76/11-2 zo dňa 31.8.2011 žalobcovi oznámila, že žiadosť v
časti namietaného nezákonného postupu vyšetrovateľa PZ postúpila Ministerstvu vnútra SR, ako aj že
rovnaká žiadosť žalobcu adresovaná Ministerstvu spravodlivosti SR bola postúpená Ministerstvu vnútra
SR na ďalšie konanie; ďalej uviedla, že Ministerstvo vnútra žiadosť odmietlo prípisom z 23.2.2012 s
tvrdením, že v uvedenom prípade má za štát konať Ministerstvo spravodlivosti SR; že má za to, že jej

postup a postup Ministerstva spravodlivosti SR pri postúpení žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
Ministerstvu vnútra SR bol v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. a pasívne legitimovanou zložkou štátu
je v danom prípade Ministerstvo vnútra SR; namietala aj výšku požadovanej náhrady škody a výšku
požadovaných úrokov z omeškania s poukazom na čas, kedy k omeškaniu vôbec mohlo dôjsť.
.

Súd vykonal dokazovanie:
- oboznámením obsahu podanej žaloby z č.l. 1-3 spisu, ako aj uznesenia tunajšieho súdu
6C/91/2012-137 zo dňa 11.9.2015, vyčíslenia trov obhajoby v trestnom konaní z č.l. 40-42 spisu,
vyčíslenia náhrady cestovných nákladov v trestnom konaní z č.l. 43 spisu, osvedčenia o evidencii vozidla
z č.l. 44 spisu, príjmového pokladničného dokladu z č.l. 45 spisu, žiadostí o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody z č.l. 46-48 spisu, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
z č.l. 49 spisu - t.j. dodatku, vyrozumenia z č.l. 50 spisu, oznámenia o odstúpení žiadosti z č.l. 51 spisu,
oznámenia o odstúpení doplnenia žiadosti z č.l. 52 spisu, vyrozumenia z č.l. 53-54 spisu, odpovede z
č.l. 55-56 spisu, vyjadrenia z č.l. 68 až 72 spisu, podania žalobcu doručeného súdu 30.7.2012 a k nemu
pripojených dokladov z č.l. 99 až 120 spisu, podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho

zástupcu a doručeného súdu 8.10.2015 a k nemu pripojeného dokladu o cene pohonných hmôt z č.l.
162 spisu, listín predložených zo strany Ministerstva spravodlivosti dňa 5.11.2015 z č.l. 176-187 spisu,
ostatného spisového materiálu;
- oboznámením obsahu listinných dôkazov z pripojeného spisu OS Prešov sp. zn. 2T/22/2008, a to:
uznesenia o začatí trestného stíhania z č.l. 19 uvedeného spisu, uznesenia o vznesení obvinenia z

č.l. 20-21 uvedeného spisu vrátane súvisiacich doručeniek na č.l. 21 uvedeného spisu, sťažnosti proti
uzneseniu o vznesení obvinení z č.l. 22-24 uvedeného spisu, uznesenia o zamietnutí sťažnosti z č.l.
25-28 spisu vrátane pripojených doručeniek na č.l. 28 spisu, uznesenia z č.l. 29-30 uvedeného spisu
vrátane pripojených doručeniek, podania o predložení sťažnosti z č.l. 31 uvedeného spisu a príslušnej
doručenky z č.l. 31 spisu, uznesenia z č.l. 32-33 spisu vrátane doručeniek z č.l. 33 spisu, plnomocenstva

z č.l. 180 uvedeného spisu, zápisnice o výsluchu obvineného z č.l. 172-179 uvedeného spisu, návrhu
z č.l. 9 uvedeného spisu, zápisnice o výsluchu z č.l. 181-187 spisu, zápisnice o výsluchu z č.l. 188-191
spisu, zápisnice o výsluchu z č.l. 192-196 spisu, zápisnice o výsluchu z č.l. 200-203 uvedeného spisu,
zápisnice o výsluchu z č.l. 207-210 spisu, zápisnice o výsluchu z č.l. 227-230 spisu, zápisnice o výsluchuz č.l. 235-238 spisu, zápisnice o výsluchu z č.l. 242-246 spisu, zápisnice o výsluchu z č.l. 251-255
spisu, zápisnice o výsluchu z č.l. 256-258 spisu, zápisnice o výsluchu z č.l. 259-262 spisu, zápisnice
o výsluchu z č.l. 277-279 spisu, záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu z č.l. 399-400 spisu,

zápisnice o výsluchu z č.l. 454-158 spisu, zápisnice z č.l. 459-463 spisu, záznamu o preštudovaní
vyšetrovacieho spisu z č.l. 470-471 spisu, zápisnice o verejnom zasadnutí z č.l. 501-502 spisu, podania z
č.l. 508 spisu, zápisnice o hlavnom pojednávaní z č.l. 528-532 spisu, zápisnice o pokračovaní v hlavnom
pojednávaní z č.l. 534-538 spisu, zápisnice o hlavnom pojednávaní z č.l. 552-559 spisu, zápisnice o
pokračovaní v hlavnom pojednávaní z č.l. 562-563 spisu, rozsudku č.k. 2T/22/2008 - 565 z č.l. 565 až

583 spisu, odôvodnenia odvolania z č.l. 585 spisu, doplnenia odôvodnenia odvolania z č.l. 587 spisu,
zápisnice o verejnom zasadnutí z č.l. 589-590 spisu, uznesenia z č.l. 633-636 spisu, zápisnice o hlavnom
pojednávaní z č.l. 641-642 spisu, podania z č.l. 644 a jeho písomného originálu z č.l. 645 spisu, zápisnice
o hlavnom pojednávaní z č.l. 648-651 spisu, zápisnice o hlavnom pojednávaní z č.l. 663-667 spisu,
podania z č.l. 669 spisu, zápisnice o hlavnom pojednávaní z č.l. 670-671 spisu, zápisnice o hlavnom
pojednávaní z č.l. 675 spisu, zápisnice o hlavnom pojednávaní z č.l. 683-684 spisu, zápisnice o hlavnom

pojednávaní z č.l. 697-698 spisu, zápisnice o hlavnom pojednávaní z č.l. 700 spisu, zápisnice o hlavnom
pojednávaní z č.l. 701-706 spisu, rozsudku č.k. 2T/22/2008 - 707 z č.l. 707-724 spisu, odvolania z č.l.
725, odvolania z č.l. 726 spisu, zdôvodnenia odvolania z č.l. 727-728 spisu, odôvodnenia odvolania z
č.l. 729-730 spisu, zápisnice o verejnom zasadnutí z č.l. 732 spisu, uznesenia č.k. 23ToV/3/2011-733
z č.l. 733-736 spisu;

.
-čítaním listinných dôkazov z pripojeného spisového materiálu Ministerstva vnútra SR č. SLV-
PS-104/2012, ktorý bol súdu predložený 26.10.2015, a to: žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci zo dňa 22.8.2011 a
pripojeného dokladu o čase jej doručenia, vyčíslenia trov obhajoby v trestnom konaní zo dňa 9.8.2011

a príjmového pokladničného dokladu zo 17.8.2011, podania Ministerstva vnútra SR zo dňa 31.8.2011
adresovaného Ministerstvu financií SR s pripojenou doručenkou, žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci dodatok zo dňa
30.8.2011aknejpripojenýchlistínakosúvdanompripojenomspise,podaniaMinisterstvaspravodlivosti
SR zo dňa 31.8.2011, podania Ministerstva vnútra SR adresovaného Ministerstvu financií SR zo dňa

9.9.2011 a príslušnej doručenky, podania Generálnej prokuratúry SR adresovaného Ministerstvu vnútra
SR - podanie z 31.8.2011, podania Generálnej prokuratúry SR zo 6.9.2011 adresovaného Ministerstvu
vnútra SR, podania Ministerstva spravodlivosti zo dňa 14.9.2011, podania Ministerstva vnútra SR zo dňa
23.2.2012 a pripojených doručeniek;
-čítaním listinných dôkazov z pripojeného spisu Generálnej prokuratúry SR sp. zn. XV/5 Spr 76/11

predloženého súdu 28.10.2015, a to: žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci z č.l. 1 uvedeného spisu, vyrozumenia
Generálnej prokuratúry adresovaného JUDr. Gelenekymu zo dňa 31.8.2011 a súvisiacej doručenky,
podania Generálnej prokuratúry adresovaného Ministerstvu financií SR z 31.8.2001 a súvisiacej
doručenky, podania Generálnej prokuratúry SR zo dňa 31.8.2011 adresovaného Ministerstvu vnútra

SR a súvisiacej doručenky, žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci dodatok z č.l. 6 uvedeného spisu a k nej pripojených
listín, podania Generálnej prokuratúry SR zo dňa 6.9.2011 adresovaného Ministerstvu vnútra SR
vrátane príslušnej doručenky, podania Generálnej prokuratúry adresovaného JUDr. Gelenekymu zo
dňa 23.1.2012 - predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - vyrozumenie vrátane súvisiacej

doručenky, podania Generálnej prokuratúry zo dňa 23.1.2012 adresovaného Ministerstvu financií SR
vrátane príslušnej doručenky;
a zistil, že:

Žalobcovi bolo uznesením vyšetrovateľa OR PZ, ÚJKP Stará Ľubovňa ČVS: ORP-279/OdV-SL-07 zo

dňa 10.4.2008 vznesené obvinenie pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208
ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal
žalobca dňa 21.4.2008 sťažnosť, ktorú prokurátor VOP Prešov uznesením sp. zn. OPv 393/07 zo dňa
9.5.2008 zamietol ako nedôvodnú. Následne uznesením vyšetrovateľa OR PZ, ÚJKP Stará Ľubovňa
ČVS: ORP-279/OdV-SL-07 zo dňa 26.6.2008 bolo žalobcovi vznesené obvinenie pre zločin podľa §

208 ods. 1 písm. a), písm. b), písm. e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, proti ktorému podal žalobca
sťažnosť pri výsluchu dňa 27.6.2008, ktorú sťažnosť prokurátor VOP Prešov uznesením sp. zn. OPv
393/07 z 5.8.2008 taktiež ako nedôvodnú zamietol.V uvedenom trestnom konaní žalobca dňa 9.6.2008 udelil plnú moc na jeho obhajobu advokátovi JUDr.
Mariánovi Gelenekymu.
Po skončení vyšetrovania prokurátor VOP Prešov podal pre skutky uvedené vo vyššie uvedených

uzneseniach o vznesení obvinenia na žalobcu obžalobu pod sp. zn. OPv 393/07, a to dňa 19.11.2008
Vojenskému obvodovému súdu Prešov, kde predmetnej veci bola pridelená sp. zn. 2T/22/2008.
.
Trestné stíhanie žalobcu vo vyššie uvedenej veci bolo skončené rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.
zn. 2T/22/2008 zo dňa 19.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.5.2011 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 23Tov/3/2011 zo dňa 17.5.2011, a ktorým rozsudkom bol žalobca
spod podanej obžaloby oslobodený podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je
trestným činom.

Prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobca podaniami zo dňa 22.8.2011 podal tak u
Ministerstva spravodlivosti SR, Ministerstva vnútra SR, ako aj Generálnej prokuratúry SR žiadosť o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej orgánom verejnej moci pri výkone
verejnej moci s poukazom na jeho oslobodenie vo vyššie uvedenom trestnom konaní, pričom podanými
žiadosťami žiadal o náhradu škody vo výške 8.770,09 eur vzniknuvšej z titulu trov konania - trov jeho
obhajoby v danom trestnom konaní. Uvedené žiadosti boli Ministerstvu spravodlivosti SR a Generálnej
prokuratúre SR doručené dňa 25.8.2011, Ministerstvu vnútra bola uvedená žiadosť doručená 26.8.2011.

Ministerstvo spravodlivosti podaním zo dňa 31.8.2011, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu
7.9.2011, oznámilo, že predmetnú žiadosť postupuje na vybavenie Ministerstvu vnútra SR.
Generálna prokuratúra SR podaním zo dňa 31.8.2011, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu
7.9.2011, oznámila, že žiadosť v časti, v ktorej poukazuje žalobca na rozhodnutie vyšetrovateľa,
postúpila Ministerstvu vnútra SR a že v časti , v ktorej je príslušná konať Generálna prokuratúra SR,

bude vyrozumený v zákonnej lehote.
Podaniami 30.8.2001 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal taktiež o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mu v súvislosti s vyššie uvedeným trestným konaním
vzniklaztitulujehocestovnýchnákladovscestaminavýsluchyapojednávaniavcelkovejvýške1.567,50
eur; celkovo teda žiadal 10.337,59 eur. Uvedené doplnenia žiadostí o predbežné prerokovanie nároku

na náhradu škody boli doručené Ministerstvu spravodlivosti 5.9.2011, ktoré podaním zo dňa 14.9.2011,
doručeným právnemu zástupcovi žalobcu 20.9.2011 oznámilo ho odstupuje Ministerstvu vnútra SR;
Generálnej prokuratúre SR dňa 5.9.2011, ktorá podaním zo dňa 6.9.2011 uvedené podanie žalobcu
zaslala na ďalšie konanie Ministerstvu vnútra SR; Ministerstvu vnútra SR dňa 5.9.2011.
Následne Generálna prokuratúra SR podaním zo dňa 23.1.2012, doručeným právnemu zástupcovi

žalobcu dňa 2.2.2012 oznámila, že podaná žiadosť je neopodstatnená, považuje ju za nedôvodnú a túto
odmieta.; Ministerstvo vnútra SR podaním zo dňa 23.2.2012, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu
dňa 2.3.2012, oznámilo, že žiadosť považuje za nedôvodnú a preto jej nie je možné vyhovieť.

Právny zástupca žalobcu, ktorý bol jeho obhajcom vo vyššie uvedenom trestnom konaní, vyčíslil

žalobcovitrovyobhajobyvpríslušnomtrestnomkonaní26.7.2011vcelkovejvýške8.770,09eur.Žalobca
mu uhradil dňa 17.8.2011 sumu 6.970,09 eur. Ako preddavky žalobca svojmu obhajcovi uhradil: dňa
27.6.2008 sumu 10.000,- Sk (t.j. 331,94 eur), dňa 27.8.2008 sumu 5.000,- Sk (t.j. 165,97 eur), dňa
17.10.2008 sumu 10.000,- Sk (t.j. 331,94 eur), dňa 4.10.2010 sumu 300,- eur, dňa 1.7.2009 sumu 200,-
eur, dňa 7.12.2009 sumu 300,- eur, dňa 12.12.2010 sumu 170,15 eur - spolu teda 1.800,- eur.

Výšku vlastných cestovných nákladov v súvislosti s dotknutým trestným konaním žalobca vyčíslil v sume
1.567,50 eur.
Škoda, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s vyššie uvedeným trestným konaním, mu doposiaľ nebola
ani čiastočne nahradená.

.
Pri posudzovaní podanej žaloby súd vychádzal z nasledovných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. v
znení platnom a účinnom ku dňu podania žaloby vzhľadom na právnu povahu uvedeného predpisu:

Podľa § 1 písm. a/, písm. c/ zákona č. 514/2003 Z.z., tento zákon upravuje

a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 písm. a/, písm. b/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z., na účely tohto zákonaa) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb,
b) orgán verejnej moci je

1. štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moc nezákonným rozhodnutím.

Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1., písm. b/, písm. f/, písm. l/ zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady
škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 , koná v mene štátu
a/ Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak

1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
b/ Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru,
f/ Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného

predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
l/ orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

Podľa§5ods.1zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide

o prípady hodné osobitného zreteľa.

.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.
Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.

Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone osobitným predpisom.

Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka („OZ"), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.7.2010 do

31.1.2013), výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania

po 31. januári 2013.

Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, ďalej

existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a
nezákonným rozhodnutím.
.
Zodpovednosť štátu je (až na prípady hodné osobitného zreteľa) podmienená využitím riadnych
opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto zodpovednosti ďalej

predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti. Teda jedným z
predpokladov zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je preukázaná
nezákonnosť rozhodnutia, ktorá viedla ku vzniku škody. Podľa cit. § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. je
možné nárok uplatniť iba ak bolo príslušné rozhodnutie zrušené alebo zmenené. Zákonnosť rozhodnutia
o vznesení obvinenia nie je možné riešiť v konaní o náhrade škody, za ktorú má zodpovedať štát, ako

predbežnú otázku. Uznesenie o vznesení obvinenia je predbežne vykonateľné, preto v súvislosti s ním
prichádza do úvahy použite výnimočného ustanovenia § 6 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého
ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť,
možnonároknanáhraduškodyuplatniťajvtedy,aknezákonnérozhodnutiebolozrušenéalebozmenené
na základe riadneho opravného prostriedku. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa

odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady
hodné osobitného zreteľa. V danom prípade bol žalobca v príslušnom trestnom konaní oslobodený
spod obžaloby podanej dňa 19.11.2008 prokurátorom VOP Prešov pod sp. zn. OPv 393/07 Vojenskému
obvodovému súdu Prešov, pričom je potrebné zdôrazniť, že žalobca v trestnom konaní podal riadne a

včas sťažnosť proti obom uzneseniam o vznesení obvinenia, na základe ktorých bolo trestné konanie
vedené voči nemu, ktoré obe sťažnosti ako riadne opravné prostriedky boli príslušným prokurátorom
zamietnuté a teda každé z dotknutých uznesení o vznesení obvinenia nadobudlo právoplatnosť, avšak
samotné oslobodenie žalobcu spod obžaloby podanej po skončení vyšetrovania skutkov uvedených v
uzneseniach vyšetrovateľa o vznesení obvinení žalobcovi v trestnom konaní, znamená v konečnom

dôsledku zrušenie príslušných právoplatných uznesení vyšetrovateľa OR PZ, ÚJKP Stará Ľubovňa o
vznesení obvinení pre ich nezákonnosť. Inštitút nezákonnosti sa v tomto konaní teda súd neskúma v
intenciách rozhodovania orgánov činných v trestnom konaní a súdu v medziach ustanovení Trestného
zákona a Trestného poriadku, ale v rozsahu ustanovenom zákonom č. 514/2003 Z.z., a to vychádzajúc
zo zmyslu a účelu uvedeného zákona. Fundamentálnym predpokladom zodpovednosti štátu za škodu

spôsobenú právoplatným nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci je podľa § 6 ods. 1, ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z. jeho zrušenie alebo zmena pre nezákonnosť príslušným orgánom, ak súčasne
poškodený podal proti takémuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov
a nejde o prípad hodný osobitného zreteľa. Pre správnu interpretáciu uvedeného ustanovenia v častizrušenia, resp. zmeny nezákonného rozhodnutia je potrebné splnenie tejto podmienky v tomto prípade
vykladať extenzívne. Zmyslu a účelu tohto ustanovenia zodpovedá výklad, podľa ktorého, rovnaké
dôsledky ako zrušenie, resp. zmena nezákonného rozhodnutia o treste, ochrannom opatrení alebo

rozhodnutia o väzbe, má tiež rozhodnutie o oslobodení spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je
trestným činom. V uvedenom prípade právoplatnosťou oslobodzujúceho rozsudku trestné konanie
skončilo, čo znamená, že v konaní pred súdom sa spáchanie trestného činu nepotvrdilo a zakladá
to nezákonnosť rozhodnutí o vznesení obvinenia, ktorých dôsledkom následne bolo samotné podanie
obžaloby. Danosť nezákonnosti rozhodnutia sa nemusí prejaviť na začiatku trestného stíhania, prípadne

v čase podania obžaloby, ale môže byť zistená a konštatovaná až v konečnom rozhodnutí v konaní
pred súdom, avšak ani uvedená skutočnosť štát nezbavuje zodpovednosti za škodu, ktorá v dôsledku
takéhoto zistenia (napr. oslobodzujúcim rozsudkom) dotknutému subjektu vznikla v podobe jeho
nákladov a trov konania, a ktorá sa v takom prípade primárne odvíja od
.príslušného rozhodnutia, počnúc ktorým bolo trestné stíhanie vedené voči konkrétnej osobe, t.j. od
uznesenia o vznesení obvinenia.

Žalobca, ktorý bol v danom prípade spod príslušnej obžaloby oslobodený a teda je nutné na neho
hľadieť ako na nevinného, však nesie materiálne dôsledky trestného konania vedeného voči nemu na
podklade vyššie uvedených uznesení o vznesení obvinenia, a to napriek tomu, že tieto rozhodnutia sa
v konečnom dôsledku ukázali nesprávnymi, kde nemá žiaden význam žalovanou poukazované tvrdenia

KS v Trenčíne v uznesení sp. zn. 23Tov/3/2011 zo dňa 17.5.2011 na to, že „v konaní obžalovaného (t.j. v
tejto veci žalobcu) by mohlo ísť o priestupok, avšak vzhľadom k tomu, že od spáchania skutku uplynula
dlhšia doba a z dôvodu premlčania už nemohla byť vec postúpená príslušnému orgánu na disciplinárne
konanie", a to s poukazom na ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (viď jeho záver „alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu").

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súvislosti s trestným konaním, ktoré skončilo právoplatnosťou
rozsudku OS Prešov sp. zn. 2T/22/2008 zo dňa 19.11.2010 oslobodením žalobcu spod obžaloby v celom
rozsahu, vznikla žalobcovi škoda, a to jednak v jeho vlastných hotových výdavkov spojených s týmto
konaním, ako aj pozostávajúca z trov konania, ktoré v danom prípade predstavujú trovy, ktoré musel

uhradiť svojmu obhajcovi, ktorého si v danom konaní zvolil. Za túto škodu nepochybne v zmysle zákona
č. 514/2003 Z.z. zodpovedá štát a tejto zodpovednosti, keďže vznik príslušných nákladov žalobcu v
trestnom konaní bol podmienený jeho vedením voči žalobcovi na podklade rozhodnutí, ktoré vzhľadom
na oslobodenie žalobcu spod podanej obžaloby treba považovať za nezákonné, sa štát nemôže zbaviť.
Ak totiž v trestnom konaní fyzická osoba vynaložila náklady na trovy obhajoby smerujúce k odstráneniu

nežiaducich právnych dôsledkov na ňu ako obvineného, resp. obžalovaného (tu išlo o žalobcu) a tiež
mala napr. i iné hotové výdavky spojené s uplatňovaním jej práv v trestnom konaní, štát zodpovedá za
takto vzniknutú škodu podľa § 1 písm. a/, § 3 ods. 1 písmeno a/ zák. č. 514/2003 Z.z., a to, čo sa týka
trov konania - trov obhajoby - bez ohľadu na skutočnosť, či v trestnom konaní bol obvinenému obhajca
ustanovený alebo či si ho zvolil sám. Je ústavne zaručeným právom každého mať právo na právnu

pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania,
a to za podmienok ustanovených zákonom (Ústava SR, Čl. 47 ods. 2), a tiež v zmysle § 34 ods. 1
Trestného poriadku obvinený má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných
orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, pričom nie je rozhodujúce v ktorom štádiu trestného
konania si obvinený obhajcu zvolí.

Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 4Cdo 183/2009, z ktorého
odôvodnenia okrem iného vyplýva, že nárok na náhradu škody spôsobnej začatím a vedením trestného
stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa
zákona č. 514/2003 Z.z.. ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Co 3/2010, kde sa

taktiež konštatuje, že rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného
stíhania je neskorší výsledok trestného konania.

Z vyššie uvedených skutočností je zrejmý vznik škody na strane žalobcu v súvislosti s jeho trestným
stíhaním, ktoré bolo vedené voči nemu a skončené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2T/22/2008,

nezákonnosť rozhodnutí vyšetrovateľa na základe ktorých bolo toto
.trestné konanie voči žalobcovi vedené, ako aj príčinná súvislosť medzi uvedenými rozhodnutiami
vyšetrovateľa a vznikom škody na strane žalobcu.V súvislosti s námietkami Generálnej prokuratúry SR v tom smere, že v danom prípade nie je orgánom,
ktorý má konať v tejto veci v mene štátu, súd uvádza: V zmysle cit. ustanovení zákona č. 514/2003
Z. z. je vylúčené postavenie štátu ako zodpovednostného subjektu na strane žalovaného viackrát

formou označenia viacerých orgánov verejnej moci konajúcich v jeho mene (§ 4 ods. 1 písm. l/
zákona č. 514/2003 Z.z.), čo v danom prípade bolo odstránené príslušným čiastočným späťvzatím
žaloby a následným rozhodnutím súdu uznesením č.k. 6C/91/2012 - 137, ale i napriek tomu súd
následne skúmal, či je Generálna prokuratúra SR v danom prípade tým orgánom verejnej moci, ktorý
by mal v konečnom dôsledku v zmysle zákona povinnosť nahradiť v mene štátu žalobcovi spôsobenú

škodu. Zo štádií trestného konania upravených Trestným poriadkom vyplýva, že prípravné konanie
je ohraničené vydaním uznesenia o začatí trestného stíhania na jednej strane a podaním obžaloby
zo strany prokurátora, resp. inou formou rozhodnutia v prípravnom konaní na strane druhej. V tomto
štádiu konania vykonávajú úkony trestného konania orgány činné v trestnom konaní, t. j. prokurátor
a policajt, preto ako orgán konajúci v mene štátu pri zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci prichádza do úvahy Generálna prokuratúra SR na strane úkonov

príslušného prokurátora a Ministerstvo vnútra SR na strane úkonov príslušného policajta (ktorým je v
zmysle Trestného poriadku i vyšetrovateľ PZ). Vzniknutú kooperáciu orgánov verejnej moci konajúcich v
meneštáturiešipriamocit.znenieustanovenia§4ods.1písm.l/zákonač.514/2003Z.z.,podľaktorého
v prípade, ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov verejnej
moci a poškodený podal žiadosť na predbežné prerokovanie návrhu, koná v mene štátu ten príslušný

orgán, ktorý vo veci žiadosti o prerokovanie nároku začal konať ako prvý. Z dokazovania vykonaného
súdom vyplýva, že týmto orgánom je v uvedenom prípade Generálna prokuratúra SR, pretože vo veci
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody začala konať ako prvá. Tento záver vyplýva
nie z toho, že podaním zo dňa 31.8.2011, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 7.9.2011,
žalobcovi oznámila, že žiadosť o predbežné prerokovanie návrhu v časti rozhodnutia vyšetrovateľa o

vznesení obvinenia postúpila Ministerstvu vnútra SR a v časti nároku na náhradu škody, v ktorej je
príslušná konať bude vyrozumený v zákonnej lehote po preskúmaní príslušných spisových materiálov,
ale z toho (vzhľadom na vyššie popísaný postup ostatných orgánov, ktorým žalobca žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody tiež adresoval), že ako prvá vecne podanú žiadosť (vrátane jej
doplnenia)posúdilaa(vtomtoprípadenegatívny)výsledoktohtoposúdeniaoznámilažalobcovipodaním

zo dňa 23.1.2012 doručeným jeho právnemu zástupcovi 2.2.2012. Navyše treba poukázať na to, že
v zmysle ustanovenia § 230 ods. 1 Trestného poriadku vykonáva prokurátor dozor nad dodržiavaním
zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, ktoré v sebe bezpochyby zahŕňa
aj policajtom (v danom prípade vyšetrovateľom PZ) vydané uznesenia o vznesení obvinenia žalobcovi.
Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade v celom rozsahu je orgánom príslušným v zmysle § 4

zákona č. 514/2003 Z.z. konať vo veci náhrady škody v mene štátu Generálna prokuratúra SR.

Žalobca pred podaním žaloby splnil podmienky predbežného prerokovania nároku na náhradu škody v
zmysle § 15 ods. 1 a § 17 ods. 5 zákona č. 514/2003 Z.z., a je preukázané, že jeho nároky na náhradu
škody doposiaľ neboli ani čiastočne uspokojené, preto sa so svojimi nárokmi oprávnene obrátil na súd.

.
Vzhľadom na vyššie uvedené závery súdu, pristúpil súd následne k preskúmaniu oprávnenosti
jednotlivých žalobcom uplatnených nárokov čo do ich výšky, pričom dospel k záveru, že v tomto smere
je podaná žaloba iba čiastočne dôvodná.

Náhrada škody v časti trov právneho zastúpenia žalobcu v dotknutom trestnom konaní - t.j. trov jeho
obhajcu - bola žalobcom požadovaná vo výške spolu 8.770,09 eur, pričom túto súd priznal žalobcovi na
základe vykonaného dokazovania tak, ako je uvedené nižšie.

Trovy obhajoby vyúčtoval a špecifikoval obhajca žalobcovi podaním zo dňa 26.7.2011, pričom ich

špecifikáciu obsahovo totožne uviedol i v prílohe žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody datovanej dňom 9.8.2011.

Žalobca bol stíhaný pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm.
b), písm. e), ods. 2 písm. d) Trestného zákona, kde horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby

bola 15 rokov. Na základe uvedeného základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby
predstavovala v zmysle § 1 ods. 3 a § 12 ods. 3 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. počas celej doby
obhajoby 1/6 výpočtového základu, t.j.:- pri úkonoch právnych služieb poskytnutých v roku 2008: 1/6 zo sumy 19.056,- Sk - teda 3.176,- Sk
- t.j. 105,42 eur;
- pri úkonoch právnych služieb poskytnutých v roku 2009: 1/6 zo sumy 695,41 eur - teda 115,90 eur;

- pri úkonoch právnych služieb poskytnutých v roku 2010: 1/6 zo sumy 721,40 eur - teda 120,23 eur;
- pri úkonoch právnych služieb poskytnutých v roku 2011: 1/6 zo sumy 741,- eur - teda 123,50 eur;
pričom počas celej doby obhajoby v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. platila úprava, že
od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby.

Na základe uvedeného náhrada škody, ktorú je žalobca oprávnený požadovať z titulu vyplatených
odmien za jednotlivé úkony právnych služieb a súvisiacich náhrad obhajcu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. (ďalej tiež len „cit. vyhlášky", resp. „cit. vyhl.") - tzv. režijný paušál (v ďalšom texte sú
uvádzané odkazy ustanovenia § 14 cit. vyhl. /rešpektujúc príslušné prechodné ustanovenia cit. vyhl./ v
znení platnom a účinnom v čase vykonania toho-ktorého úkonu právnej služby), pozostáva z:

1. odmena á 105,42 eur za úkon z 9.6.2008 (prevzatie a príprava obhajoby - § 14 ods. 1 písm. a/ cit.
vyhl. a náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,31 eur (t.j. 190,- Sk)
2. odmena á 210,84 eur za úkon z 27.6.2008 - účasť pri vyšetrovacom úkone - výsluch obv. J.. Z.. J.
T. - trvanie úkonu 09:00 hod. - 11:10 hod., vykonaný v St. Ľubovni (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) a
náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,31 eur (napriek trvaniu úkonu išlo tu o jeden úkon, pričom

náhrada podľa § 16 ods. 3 sa vzťahuje na úkon, nie na zvýšenie odmeny pri trvaní jedného úkonu viac
ako dve začaté hodiny);
3. odmena á 105,42 eur za úkon z 3.7.2008 - písomné podanie na iný orgán týkajúce sa veci samej
(návrh na výsluch svedkov; § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.) a náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky
á 6,31 eur,

.
4. odmena á 105,42 eur za úkon z 29.7.2008 - účasť pri vyšetrovacom úkone - výsluch svedka mal. J.
(vo vyčíslení trov nesprávne „J.") T. od 09:05 hod. - 09:50 hod. a náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky
á 6,31 eur,
5. odmena á 105,42 eur za úkony z 29.7.2008 - účasť pri výsluchoch svedkov - výsluch R.. J. H. (od

12:50 hod. - 13:40 hod.) a J.. G. O. (od 13:45 hod. - 14:15 hod.) - t.j. úkony bezprostredne na seba
nadväzujúce a vykonané v rámci dvoch začatých hodín (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) a 2x náhrada
podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,31 eur (táto náhrada sa vzťahuje na každý úkon osobitne - § 16ods.
3 cit. vyhl. - nezávisí od výšky odmeny),
6. odmena á 210,84 eur za úkony zo 7.8.2008 - účasť pri výsluchoch svedkov J. D. (od 08:15 hod.

- 08:55 hod.) a G. T. (od 09:00 hod. - 10:30 hod.) - t.j. úkony bezprostredne na seba nadväzujúce s
celkovým trvaním 2x dve začaté hodiny (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) a 2x náhrada podľa § 16 ods. 3
cit. vyhlášky á 6,31 eur (t.j. v súvislosti s každým z uvedených úkonov ako je uvedené vyššie,
7. odmena á 210,84 eur za úkony zo 14.8.2008 vykonané vo Zvolene - účasť pri výsluchoch svedkov:
H. M. od 08:45 hod. - 09:10 hod., J. M. od 09:15 hod. - 09:50 hod., J. U. od 10:00 hod. - 10:35 hod.,

J.. H. D. od 10:50 hod. - 11:20 hod. a Z.. H. D. od 11:30 hod. - 12:00 hod. .) - t.j. úkony bezprostredne
na seba nadväzujúce s celkovým trvaním 2x dve začaté hodiny (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) a 5x
náhrada podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,31 eur (t.j. v súvislosti s každým z uvedených úkonov, ako
je vysvetlené vyššie),
8. odmena á 105,42 eur za úkon z 19.8.2008 - účasť pri výsluchu svedka - poškodenej J. T. od 08:25

hod. - 08:50 hod. (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods.
3 cit. vyhlášky á 6,31 eur,
9. odmena á 105,42 eur za úkon z 23.9.2008 - účasť pri výsluchu svedka E. O. od 14:00 hod. - 14:15
hod. (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky
á 6,31 eur,

10. odmena á 105,42 eur za úkon z 29.9.2008 - oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania
(preštudovanievyšetrovaciehospisu)od13:00hod.-13:30hod.(§14ods.1písm.d/cit.vyhl.)anáhrada
v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,31 eur,
11. odmena á 105,42 eur za úkon z 24.10.2008 - účasť pri výsluchu svedka H. X. od 12:30 hod. -
13:20 hod. (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3

cit. vyhlášky á 6,31 eur,
12. odmena á 105,42 eur za úkon z 28.10.2008 - účasť pri výsluchu svedka J. X. od 12:15 hod. -
13:25 hod. (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3
cit. vyhlášky á 6,31 eur,13. odmena á 105,42 eur za úkon z 20.10.2008 - oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania
(preštudovanie vyšetrovacieho spisu) od 11:00 hod. - 11:30 hod. (§ 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl.) a náhrada
v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,31 eur,

14. odmena á 52,71 eur za úkon z 12.12.2008 účasť na verejnom zasadnutí Vojenského obvodového
súdu („VOS") Prešov od 11:00 hod. - 11:30 hod. (§ 14 ods. 2 písm. e/ cit. vyhl. - VZ nebolo o odvolaní
alebo obnove konania- išlo o predbežné prejednanie obžaloby) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom
podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,31 eur,
15. odmena á 105,42 eur za úkon zo 16.12.2008 (doručený súdu 19.12.2008) - písomné podanie na

súd týkajúce sa veci samej (návrh na vykonanie dôkazov; § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl.) a náhrada v
súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,31 eur,
16. odmena á 347,70 eur (t.j. 3x 115,90 eur) za úkon z 21.1.2009 účasť na konaní pred súdom - hlavné
pojednávanie VOS Prešov od 09:00 hod. - 15:22 hod. /obhajca vo vyúčtovaní
.zohľadnil prestávku od 12:12 hod. - 13:00 hod./ - § 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. a náhrada v súvislosti
s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,95 eur /uvedená náhrada patrí za úkon ako taký,

nie za každé začaté dve hodiny jeho trvania/,
17. odmena á 347,70 eur (t.j. 3x 115,90 eur) za úkon z 22.1.2009 - účasť na konaní pred súdom - hlavné
pojednávanie VOS Prešov od 09:00 hod. - 15:08 hod. /obhajca vo vyúčtovaní zohľadnil prestávky/ - §
14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,95
eur /uvedená náhrada patrí za úkon ako taký, nie za každé začaté dve hodiny jeho trvania; zároveň patrí

tuto ako za samostatný úkon napriek rozhodnutiu v závere hl. pojednávania z 21.1.2009 o prerušení
hl. pojednávania do 22.1.2009 o 9.00 hod. - viď obdobne uznesenie NS SR sp. zn. 1Tošs 5/2008 zo
17.4.2008/,
18. odmena á 231,80 eur (t.j. 2x 115,90 eur) za úkon z 23.2.2009 - účasť na konaní pred súdom - hlavné
pojednávanie VOS Prešov od 13:00 hod. - 16:05 hod. /obhajca vo vyúčtovaní zohľadnil prestávku/ - §

14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,95
eur /uvedená náhrada patrí za úkon ako taký, nie za každé začaté dve hodiny jeho trvania/,
19. odmena á 57,95 eur za úkon z 26.2.2009 - účasť na konaní pred súdom - hlavné pojednávanie
VOS Prešov od 14:00 hod. - 14:25 hod. - § 14 ods. 4 veta prvá cit. vyhl. (len vyhlásenie rozhodnutia) a
náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,95 eur,

20. odmena á 115,90 eur za úkon z 19.8.2009 - účasť na konaní pred súdom - verejné zasadnutie KS
v Trenčíne od 10:25 hod. - 10:55 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl. (a contrario § 14 ods. 2 písm. e/
cit. vyhl.) a náhrada v súvislosti s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,95 eur,
21. odmena á 28,98 eur za úkon z 8.10.2009 - účasť na konaní pred súdom - hlavné pojednávanie na
Okresnom súde („OS") Prešov od 9:00 hod. - 9:24 hod. - § 14 ods. 5 cit. vyhl., a náhrada v súvislosti s

týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,95 eur,
22. odmena á 115,90 eur za úkon z 22.10.2009 - písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (návrh
na výsluch svedka; doručené súdu 26.10.2009) - § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl., a náhrada v súvislosti
s týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,95 eur,
23. odmena á 115,90 eur za úkon z 29.10.2009 - účasť na konaní pred súdom - hlavné pojednávanie

na OS Prešov od 15:25 hod. - 16:06 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl., a náhrada v súvislosti s týmto
úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 6,95 eur,
24. odmena á 120,23 eur za úkon z 22.1.2010 - účasť na konaní pred súdom - hlavné pojednávanie na
OS Prešov od 11:00 hod. - 12:17 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl., a náhrada v súvislosti s týmto
úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 7,21 eur,

25. odmena á 120,23 eur za úkon z 27.1.2010 - písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej (návrh
na výsluch svedkov; doručené súdu 29.1.2010) - § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl., a náhrada v súvislosti s
týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 7,21 eur,
26. odmena á 30,06 eur za úkon zo 4.3.2010 - účasť na konaní pred súdom - hlavné pojednávanie na
OS Prešov od 13:00 hod. - 13:20 hod. - § 14 ods. 5 cit. vyhl., a náhrada v súvislosti s týmto úkonom

podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 7,21 eur,
27. odmena á 120,23 eur za úkon z 9.4.2010 - účasť na konaní pred súdom - hlavné pojednávanie na
OS Prešov od 13:00 hod. - 13:18 hod. - § 14 ods. 1 písm. d/ cit. vyhl., a náhrada v súvislosti s týmto
úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 7,21 eur,
28. odmena á 30,06 eur za úkon zo 6.5.2010 - účasť na konaní pred súdom - hlavné pojednávanie na

OS Prešov od 11:00 hod. - 11:25 hod. - § 14 ods. 5 cit. vyhl., a náhrada v súvislosti s týmto úkonom
podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 7,21 eur,
.29. odmena á 30,06 eur za úkon z 23.7.2010 - účasť na konaní pred súdom - hlavné pojednávanie na
OS Prešov od 13:00 hod. - 13:20 hod. - § 14 ods. 5 písm. b/ cit. vyhl., a náhrada v súvislosti s týmto
úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 7,21 eur,

30. odmena á 30,06 eur za úkon z 1.10.2010 - účasť na konaní pred súdom - hlavné pojednávanie na
OS Prešov od 11:00 hod. - 11:10 hod. - § 14 ods. 5 písm. b/ cit. vyhl., a náhrada v súvislosti s týmto
úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 7,21 eur,
31. odmena á 120,23 eur za úkon z 19.11.2010 - účasť na konaní pred súdom - hlavné pojednávanie
na OS Prešov od 13:00 hod. - 14:15 hod. - § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl., a náhrada v súvislosti s týmto

úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 7,21 eur,
32. odmena á 123,50 eur za úkon zo 17.5.2011 - účasť na konaní pred súdom - verejné zasadnutie
KS v Prešov od 13:00 hod. - 14:15 hod. - § 14 ods. 1 písm. c/ cit. vyhl., a náhrada v súvislosti s
týmto úkonom podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky á 7,41 eur /náhradu škody vo výške odmeny za tento
úkon a súvisiacej náhrady podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. možno podľa súdu žalobcovi priznať, nakoľko na
príslušnom verejnom zasadnutí KS v Trenčíne nebolo predmetom rozhodnutia iba žalobcom podané

odvolanie - viď odsek nižšie - ale aj odvolanie podané proti rozsudku OS Prešov 2T/22/2008 zo dňa
19.11.2010vojenskýmprokurátorom,ktorébolopodanézjehostranyvneprospechžalobcuatedaúčasť
jeho obhajcu na uvedenom úkone bola z tohto pohľadu dôvodná a účelná/.

Požadovanú náhradu škody z titulu odmeny a náhrad podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. spojené s úkonmi

právnych služieb „podanie - odvolanie zo dňa 30.11.2010" a „podanie - zdôvodnenie odvolania zo dňa
3.1.2011"všakpodľanázorusúdunemožnožalobcovipriznať,nakoľkoišlozjehostranyprostredníctvom
jeho obhajcu o podanie odvolania a doplnenie dôvodov odvolania proti rozsudku OS Prešov 2T/22/2008
zo dňa 19.11.2010, ktorým bol spod obžaloby oslobodený, pričom toto jeho odvolanie bolo uznesením
KS v Trenčíne sp. zn. 23Tov/3/2011 zo 17.5.2011 zamietnuté, a podľa názoru súdu bolo by v rozpore s

dobrými mravmi, ak by za takejto situácie bola žalovaná zaviazaná na náhradu škody v rozsahu odmeny
a náhrad obhajcu žalobcu spojených s vyššie uvedenými úkonmi týkajúcimi sa žalobcom v trestnom
konaní podaného odvolania proti horeuvedenému rozsudku OS Prešov.

Čo sa týka náhrady cestovných výdavkov (§ 16 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) obhajcu žalobcu

v trestnom konaní v súvislosti s jeho účasťou na úkonoch vykonávaným mimo jeho sídla, žalobca je
oprávnený požadovať (vzhľadom na vykonané dokazovanie a predložené doklady o cenách PHM v
čase jednotlivých ciest) voči žalovanej ich náhradu z titulu nároku na náhradu škody v nižšie uvedenom
rozsahu, pričom :
pri každej ceste náhrady počítané podľa vzorca: [/celkový počet km z miesta sídla obhajcu do miesta

úkonu a späť x príslušná cena PHM x priemerná spotreba vozidla/:100]+/suma základnej náhrady za
km podľa príslušného v čase cesty účinného opatrenia MPSVaR SR x celkový počet km z miesta sídla
obhajcu do miesta úkonu a späť/; používané bolo obhajcom osobné motorové vozidlo Honda CR-V EČV:
SL-033AV s priemernou spotrebou 6,5 l na 100 km, PHM - nafta motorová, doklady o cene PHM sú
v spise na č.l. 105-120 spisu /doklad z č.l. 107 zo dňa 17.1.2009 možno akceptovať k obom cestám

21.1.2009 a 22.1.2009/ a na č.l. 162 spisu doklad o cene PHM je totožný ako na č.l. 118 spisu; podľa
opatrenia MPSVaR SR č. 181/2008 Z.z. suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné
motorové vozidlá je 5,50 Sk (t.j. 0,183 eur); podľa opatrenia MPSVaR SR č. 632/2008 Z.z. (účinné od
1.1.2009) suma základnej náhrady za každý 1 km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlá je 0,183
eura.

.
Cestovné výdavky obhajcu žalobcu vzniknuté v trestnom konaní, ktorých náhradu je žalobca oprávnený
požadovať od žalovanej titulom náhrady škody, tak predstavujú:
1. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 14.8.2008 zo Starej Ľubovne na výsluchy konané vo Zvolene a späť

[/369 x 44,60 Sk (podľa príslušného dokladu bola cena PHM takáto - údaj 44,85 uvedený obhajcom
predstavujepodľadokladumnožstvonačerpanéhopaliva)x6,5/:100]+/5,50Skx369/-t.j.spolu3.099,23
Sk, teda 102,88 eur,
2. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 12.12.2008 zo Starej Ľubovne na verejné zasadnutie súdu v Prešove
a späť [/128 x 35,30 Sk x 6,5/:100]+/5,50 Sk x 128/ - t.j. spolu 997,70 Sk, teda 33,12 eur,

3. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 21.1.2009 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť [/128 x 1,088 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 32,47 eur,
4. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 22.1.2009 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť [/128 x 1,088 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 32,47 eur,5. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 23.2.2009 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť [/128 x 1,088 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 32,47 eur,
6. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 26.2.2009 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a

späť [/128 x 1,085 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 32,45 eur,
7. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 19.8.2009 zo Starej Ľubovne na verejné zasadnutie v Trenčíne a
späť [/540 x 1,135 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 540/ - t.j. spolu 138,66 eur,
8. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 8.10.2009 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť [/128 x 1,115 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 32,70 eur,

9. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 29.10.2009 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť [/128 x 1,135 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 32,86 eur,
10. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 22.1.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť [/128 x 1,150 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 32,99 eur,
11. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 4.3.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť [/128 x 1,040 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 32,07 eur,

12. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 9.4.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť [/128 x 1,110 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 32,66 eur,
13. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 6.5.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť [/128 x 1,135 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 32,86 eur,
14. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 23.7.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a

späť [/128 x 1,145 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 32,95 eur,
15. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 1.10.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť [/128 x 1,115 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 32,70 eur,
16. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 19.11.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove
a späť [/128 x 1,170 eur x 6,5/:100]+/0,183 eur x 128/ - t.j. spolu 33,15 eur,

17. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 17.5.2011 zo Starej Ľubovne na verejné zasadnutie v Trenčíne a
späť [/540 x 1,379 eur x 6,5/:100]+/0,183 Sk x 540/ - t.j. spolu 147,22 eur.

Žalobca bol povinný taktiež zaplatiť v súvislosti s jeho obhajobou obhajcovi náhradu za stratu času podľa
§ 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., teda v súvislosti s každou cestou jeho obhajcu na úkony mimo

sídla obhajcu náhradu za stratu času za čas strávený cestou do tohto miesta a späť vo výške jednej
šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu (táto v roku 2008 predstavovala 317,-
Sk, v roku 2009 sumu 11,59 eur, v roku 2010 sumu 12,02 eur a v roku 2011 sumu 12,35 eur). Na základe
uvedeného je žalobca oprávnený požadovať od žalovanej ich náhradu z titulu náhrady škody takto:

.
1. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 14.8.2008 zo Starej Ľubovne na výsluchy konané vo Zvolene a späť
317,- Sk za jednu polhodinu, t.j. spolu za 12 polhodín 3.804,- Sk, teda 126,27 eur, obhajca mu však
vyúčtoval a žalobca v tomto konaní požadoval iba 126,24 eur, nad ktorý žalobou uplatnený rozsah súd
nemôže ísť,

2. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 12.12.2008 zo Starej Ľubovne na verejné zasadnutie súdu v Prešove
a späť 317,- Sk za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 1.268,- Sk, teda 42,09 eur, obhajca mu
však vyúčtoval a žalobca v tomto konaní požadoval iba 42,08 eur, nad ktorý žalobou uplatnený rozsah
súd nemôže ísť,
3. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 21.1.2009 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a

späť 11,59 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 46,36 eur,
4. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 22.1.2009 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť 11,59 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 46,36 eur,
5. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 23.2.2009 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť 11,59 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 46,36 eur,

6. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 26.2.2009 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť 11,59 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 46,36 eur,
7. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 19.8.2009 zo Starej Ľubovne na verejné zasadnutie v Trenčíne a
späť 11,59 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 14 polhodín 162,26 eur,
8. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 8.10.2009 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a

späť 11,59 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 46,36 eur,
9. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 29.10.2009 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove
a späť 11,59 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 46,36 eur,10. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 22.1.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove
a späť 12,02 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 48,08 eur,
11. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 4.3.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a

späť 12,02 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 48,08 eur,
12. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 9.4.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť 12,02 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 48,08 eur,
13. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 6.5.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove a
späť 12,02 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 48,08 eur,

14. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 23.7.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove
a späť 12,02 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 48,08 eur,
15. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 1.10.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove
a späť 12,02 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 48,08 eur,
16. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 19.11.2010 zo Starej Ľubovne na hlavné pojednávanie v Prešove
a späť 12,02 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 4 polhodiny 48,08 eur,

17. v súvislosti s cestou obhajcu dňa 17.5.2011 zo Starej Ľubovne na verejné zasadnutie v Trenčíne a
späť 12,35 eur za jednu polhodinu, t.j. spolu za 14 polhodín 172,90 eur.

I keď právny zástupca žalobcu v tomto konaní nepredložil súdu doklad o registrácii pre DPH, súdu je z
jeho činnosti známe, že právny zástupca žalobcu, ktorý bol jeho obhajcom vo vyššie uvedenom trestnom

konaní, je platiteľom uvedenej dane, a bol ním i v rokoch 2008 až 2011 kedy poskytoval žalobcovi právne
úkony ako obhajca v dotknutom trestnom konaní. V zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení
platnom a účinnom do 31.5.2009 sa z toho titulu zvyšovala o DPH odmena za úkony právnych služieb,
v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. sa v prípade ak je advokát platiteľom dane z pridanej
hodnoty, zvyšuje o daň z pridanej hodnoty nielen odmena, ale aj náhrady patriace advokátovi podľa cit.

vyhlášky. Žalobca teda v súvislosti s jeho obhajobou musel uhradiť obhajcovi odmenu
.a náhrady (tieto až čo sa týka náhrad spojených s úkonmi právnych služieb poskytnutými v trestnom
konaní po 1.6.2009) zvýšené o 20% DPH, čo predstavuje:
- DPH zo sumy odmien jeho obhajcu za úkony právnych služieb poskytnuté v trestnom konaní od
prevzatiaobhajobydo31.5.2009vrátane-t.j.spoluzosumy2.830,-eur(súčetodmienuvedenýchvyššie

v príslušnom odseku pod bodmi 1. až 19.) sumu 566,- eur,
- DPH zo sumy odmien a náhrad jeho obhajcu spojených s úkonmi právnych služieb poskytnutými v
trestnom konaní po 1.6.2009 - t.j. spolu zo sumy 2.539,49 eur (súčet odmien a náhrad podľa § 16 ods. 3
vyhl. č. 655/2004 Z.z. uvedených v príslušnom odseku vyššie pod bodmi 20. a nal., náhrad cestovných
výdavkov obhajcu spojených s cestou vykonanou 19.8.2009a nasl. a náhrad za stratu času obhajcu

počnúc spojených s cestou vykonanou 19.8.2009 a nasl.) sumu 507,90 eur,
ktoré sumy je žalobca taktiež oprávnený požadovať voči žalovanej z titulu náhrady škody, nakoľko ich
zaplatením došlo na jeho strane k zmenšeniu jeho majetku a teda vzniku škody vzhľadom na skutočnosti
uvedené vyššie.

Na základe vyššie uvedených skutočností tak náhrada škody z titulu trov právneho zastúpenia žalobcu v
príslušnom trestnom konaní, na ktorú je potrebné žalovanú zaviazať, predstavuje spolu sumu 7.223,32
eur.

Žalobca tiež požadoval náhradu trov, ktoré mu vznikli ako hotové výdavky v súvislosti s jeho cestami na

jednotlivé úkony trestného konania vykonávané mimo miesta jeho bydliska. V tomto smere je irelevantné
to, čo namietala žalovaná, že v príslušnom vyčíslení tieto požaduje s poukazom na ustanovenie § 16
ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. V zásade totiž žalovaná nijako nespochybnila, ani nevyvrátila tvrdenia
žalobcu, že na príslušné úkony cestoval osobným motorovým vozidlom a teda pre účely určenia výšky
škody v tomto smere je potrebné vychádzať nielen z ceny spotrebovaných PHM pri týchto cestách,

ale treba si uvedomiť, že používaním motorového vozidla vznikajú i ďalšie náklady (motorové vozidlo
nefungujelennaPHMalesúprejehoprevádzkupotrebnéimotorovýolej,chladiacačibrzdovákvapalina
a pod., zároveň jeho užívaním dochádza k jeho opotrebovávaniu, a to v tomto prípade v súvislosti s
cestami, ktoré by inak žalobca nemusel vykonať nebyť vedeného trestného stíhania), pri určení ktorých
na účely určenia náhrady škody treba v tejto veci (vzhľadom na zmysle a účel zákona č. 514/2003

Z.z.) vychádzať z najbližšej právnej úpravy týkajúcej sa obdobnej problematiky, a to v zásade z úpravy
zákona č. 283/2002 Z.z. a príslušných opatrení MPSVaR SR č. 181/2008 Z.z. a č. 632/2008 Z.z., na
ktoré de facto odkazuje aj v príslušnom vyčíslení týchto nákladov žalobcu uvedené ustanovenie § 16ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a teda jeho uvedenie v danom vyčíslení nemá za následok nesprávnosť
či neopodstatnenosť tohto vyčíslenia.

Treba však súčasne upozorniť na to, že pokiaľ žalobca požadoval a uplatňoval náhradu cestovných
výdavkov, ktoré mu podľa vyčíslenia z 26.7.2011 mali vzniknúť v súvislosti s cestami na hlavné
pojednávania do Prešova a späť do miesta bydliska v dňoch 26.2.2009, 9.4.2010 a 6.5.2010, tak podľa
obsahu príslušných zápisníc o uvedených hlavných pojednávaniach žalobca na nich nebol prítomný
a teda požadované náhrady v súvislosti s cestami, ktoré mali byť vykonané v uvedených dňoch mu

nemožno vôbec priznať.
Zároveň treba uviesť, že žalobca podľa predložených dokladov používal na cesty osobné motorové
vozidlo Volkswagen Bora, EČ: M., s priemernou spotrebou PHM 5,3 l na 100 km, kde PHM je nafta
motorová. Vlastníkom tohto vozidla však podľa predložených dokladov je, resp. v čase vykonania
príslušných ciest bola p. G. T.
.(podľa jej údajov v osvedčení o evidencii vozidla podľa všetkého matka žalobcu) a žalobca v konaní

nijako nepreukázal, že v súvislosti s používaním uvedeného motorového vozidla skutočne vynaložil
výdavky i z titulu jeho amortizácie a iných prevádzkových nákladov spojených s týmito cestami okrem
PHM, ktoré by bolo možné oceniť pre účely ich náhrady žalobcovi podľa vyššie opatrení MPSVaR SR
vo vzťahu k príslušnému počtu najazdených km - teda nepreukázal, že okrem zaplatenia PHM platil
vlastníkovi tohto vozidla i tieto iné náklady, v akej konkrétnej výške a teda že by bol oprávnený dôvodne

voči žalovanej požadovať i náhradu škody z tohto titulu vyjadrenú násobkom sumy príslušnej základnej
náhrady podľa príslušného opatrenia MPSVaR SR a počtu prejdených km pri jednotlivých cestách.
Preto v súvislosti s cestami na úkony trestného konania konané mimo miesta bydliska žalobcu, na
ktorých sa podľa obsahu pripojeného trestného spisu žalobca preukázateľne zúčastnil, a späť do
miesta jeho bydliska je možné žalobcovi priznať z titulu nároku na náhradu škody iba náhradu jeho

výdavkov na PHM tak, ako je uvedené nižšie, pričom pre účely týchto náhrad súd vychádza z dokladov
o cene PHM predložených v konaní tak, ako je uvedené vyššie pri náhradách cestovných výdavkov
právneho zástupcu žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sú náklady žalobcu pri každej
ceste počítané podľa vzorca: [/celkový počet km z miesta bydliska žalobcu - Zvolen - do príslušného
miesta úkonu a späť x príslušná cena PHM x priemerná spotreba vozidla/:100].

Cestovné výdavky samotného žalobcu vzniknuté v trestnom konaní, ktorých náhradu je žalobca
oprávnený požadovať od žalovanej titulom náhrady škody, tak predstavujú:
1. v súvislosti s cestou žalobcu dňa 27.6.2008 do Starej Ľubovne na jeho výsluch a späť do Zvolena
[/369 x 42,50 Sk (tu osobitný doklad nebol predložený, ale uvedená cena PHM je nižšia ako zverejnená

priemerná cena PH v danom čase) x 5,3/:100] - t.j. 831,17 Sk, teda 27,59 eur,
2. v súvislosti s cestou dňa 12.12.2008 do Prešova na verejné zasadnutie súdu a späť do Zvolena [/430
x 35,- Sk (uplatnené o 0,30 Sk menej ako podľa príslušného predloženého dokladu o cene PHM) x
5,3/:100] - t.j. 797,65 Sk, teda 26,48 eur,
3. v súvislosti s cestou do Prešova dňa 21.1.2009 na hlavné pojednávania konané v dňoch 21.1.2009

a 22.1.2009 a späť do Zvolena až 22.1.2009 [/430 x 1,085 eur (suma nižšia ako u obhajcu a podľa
predloženého dokladu) x 5,3/:100] - t.j. 24,73 eur,
4. v súvislosti s cestou dňa 23.2.2009 na hlavné pojednávanie v Prešove a späť [/430 x 1,080 eur
(uplatnená nižšia suma ako u obhajcu a podľa predloženého dokladu) x 5,3/:100] - t.j. 24,61 eur,
5. v súvislosti s cestou dňa 19.8.2009 na verejné zasadnutie v Trenčíne a späť [/244 x 1,110 eur

(uplatnená nižšia suma ako u obhajcu a podľa predloženého dokladu) x 5,3/:100] - t.j. 14,35 eur,
6. v súvislosti s cestou dňa 8.10.2009 na hlavné pojednávanie v Prešove a späť [/430 x 1,115 eur (cena
vo vyúčtovaní 1,20 eur ale osobitný doklad o cene nepredložený - vychádza súd iba z výšky ceny podľa
dokladu predloženého u obhajcu) x 5,3/:100] - t.j. 25,41 eur,
7. v súvislosti s cestou dňa 29.10.2009 na hlavné pojednávanie v Prešove a späť [/430 x 1,20 eur (cena

nižšia ako u obhajcu a podľa predloženého dokladu) x 5,3/:100] - t.j. 27,35 eur,
8. v súvislosti s cestou dňa 22.1.2010 na hlavné pojednávanie v Prešove a späť [/430 x 1,141 eur (cena
nižšia ako u obhajcu a podľa predloženého dokladu) x 5,3/:100] - t.j. 26,- eur,
9. v súvislosti s cestou dňa 4.3.2010 na hlavné pojednávanie v Prešove a späť [/430 x 1,038 eur (cena
nižšia ako u obhajcu a podľa predloženého dokladu) x 5,3/:100] - t.j. 23,66 eur,

.
10. v súvislosti s cestou dňa 23.7.2010 na hlavné pojednávanie v Prešove a späť [/430 x 1,134 eur (cena
nižšia ako u obhajcu a podľa predloženého dokladu) x 5,3/:100] - t.j. 25,84 eur,11. v súvislosti s cestou dňa 1.10.2010 na hlavné pojednávanie v Prešove a späť [/430 x 1,10 eur (cena
nižšia ako u obhajcu a podľa predloženého dokladu) x 5,3/:100] - t.j. 25,07 eur,
12. v súvislosti s cestou dňa 19.11.2010 na hlavné pojednávanie v Prešove a späť [/430 x 1,145 eur

(cena nižšia ako u obhajcu a podľa predloženého dokladu) x 5,3/:100] - t.j. 26,09 eur,
13. v súvislosti s cestou dňa 17.5.2011 na verejné zasadnutie v Trenčíne a späť [/244 x 1,365 eur (cena
nižšia ako u obhajcu a podľa predloženého dokladu) x 5,3/:100] - t.j. 17,65 eur,
teda spolu ide o sumu 314,83 eur.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností uložil súd vyššie uvedeným postupom žalovanej
týmto rozsudkom povinnosť zaplatiť žalobcovi, z titulu náhrady škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s
jeho trestným stíhaním, ktoré bolo skončené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2T/22/2008, sumu
7.538,15 eur (súčet trov právneho zastúpenia - obhajoby žalobcu 7.223,32 eur a hotových výdavkov
samotného žalobcu 314,83 eur) a zároveň v prevyšujúcej časti, teda v časti žalovanej istiny prevyšujúcej
sumu 7.538,15 eur a celého požadovaného príslušenstva vo forme úrokov z omeškania z časti žalovanej

istiny prevyšujúcej sumu 7.538,15 eur, súd žalobu zamietol.

Čo sa týka úroku z omeškania zo sumy priznanej istiny, súd právo na zaplatenie uvedeného úroku
z omeškania žalobcovi priznal až odo dňa 28.2.2012, nakoľko až týmto dňom sa žalovaná dostala
so splnením oprávnených nárokov žalobcu do omeškania. Podmienkou žalovateľnosti v tomto konaní

uplatnených nárokov je podanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorú žiadosť podal žalobca žalovanej 25.8.2011. Zároveň podľa § 16 ods. 1
uvedeného zákona môže príslušný orgán uspokojiť nárok na náhradu škody do šiestich mesiacov od
prijatia (t.j. doručenia mu) žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
V danom prípade teda uvedená lehota by v zásade uplynula dňom 25.2.2012, v ktorý deň však bola

sobota a teda bolo možné uspokojiť oprávnené nároky žalobcu ešte v najbližší nasledujúci pracovný
deň - t.j. ešte v pondelok 27.2.2012 (viď k tomu § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a § 122 ods. 3
OZ) a teda až po márnom uplynutí uvedeného dňa, t.j. až dňa 28.2.2012 (kedy pohľadávka žalobcu
sa stala z dôvodu jej neuspokojenia žalovateľnou, nakoľko v celom oprávnenom rozsahu, ani v jeho
časti, nebola uspokojená v posledný deň lehoty určenej v § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a teda

stala sa vymáhateľnou v tzv. základnom súdnom konaní) sa žalovaná so splnením oprávnených nárokov
žalobcu dostala do omeškania (na tom nič nemení ani podanie Generálnej prokuratúry zo dňa 23.1.2012
doručené právnemu zástupcovi žalobcu 2.2.2012, nakoľko napriek jeho obsahu mohol uvedený orgán
svoje stanovisko v ňom vyjadrené stále do uplynutia príslušnej lehoty zmeniť a teda v lehote v zmysle
§ 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predsa len žalobcovi plnú sumu oprávnených nárokov, alebo jej

časť uhradiť).
Dňa 28.2.2012, teda v prvý deň omeškania žalovanej, základná úroková sadzba ECB predstavovala 1
%, preto súd podľa vyššie citovaných ustanovení nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi
právo na zaplatenie úroku z omeškania zo sumy priznanej istiny 7.538,15 eur vo výške 9 % ročne za
obdobie od 28.2.2012 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania z uvedenej

sumy (t.j. za obdobie od 27.8.2011 do 27.2.2012 vrátane) podanú žalobu taktiež zamietol.
.
V zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. o náhrade trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa

jeho doručenia.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.