Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3CoE/342/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2609207933
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Žovinec
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2609207933.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov JUDr.
Janky Klčovej a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v exekučnej veci oprávneného: BL Management, s. r. o.,
so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 44 905 122, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so
sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti povinnému: Z. B., nar. X.X.XXXX, bytom O. D.
X/XX, F., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Pavel Halás, Exekútorský úrad so sídlom Popradská 70,

Bratislava, o vymoženie 5.134,37 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Senica č.k. 8Er/689/2009-51 zo dňa 13. novembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, v časti
zastavenia exekúcie a v časti náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e .

Povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom vyhlásil exekúciu za neprípustnú, druhým
výrokom exekúciu zastavil, tretím výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie a
štvrtým výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
Svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g), § 200 ods. 2
Exekučného poriadku, § 146 ods. 1 písm. c), § 251 ods. 4 O.s.p. a § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii a vecne potom tým, že súd prvej inštancie zistil, že návrh na zastavenie exekúcie bol
podaný dôvodne. Pri rozhodovaní vychádzal z uznesenia Okresného súdu Martin č.k. 15C/99/2013-282
zo dňa 25.8.2014, zo spisového materiálu Okresného súdu Senica sp.zn. 8Rob/439/2007, ako aj z
vyjadrení súdneho exekútora a oprávneného. Súd mal preukázané, že uznesením Okresného súdu
Martin č.k. 15C/99/2013-282 zo dňa 25.8.2014 bolo rozhodnuté o schválení zmieru, na základe ktorého
záväzok spočívajúci v pohľadávke vymáhanej v danom exekučnom konaní prevzala úpadkyňa R. B..

Vzhľadom na uvedené, ako aj na skutočnosť, že na majetok úpadkyne bol vyhlásený konkurz a s
poukazom na § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii nie je možné rozhodnúť o zmene
účastníka exekučného konania, nakoľko na majetok podliehajúci konkurzu nie je možné začať exekučné
konanie. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Oprávnený sa ním domáhal, aby odvolací súd v predmetnej veci vydané uznesenie zrušil a súčasne
zaviazal povinného na náhradu trov odvolacieho konania. V úvode zhrnul doterajší priebeh exekučného
konania a exekúcie. Poukázal na ust. § 159 ods. 2, 3, § 205 ods. 2 písm. f), § 221 ods. 2 písm.
f), § 374 ods. 4 O.s.p. a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Odo/250/2002
zo dňa 29.5.2003. Uviedol, že nakoľko v predmetnom exekučnom konaní ide o pohľadávku, ktorá je

solidárnym záväzkom medzi povinným a úpadkyňou R. P. (bývalou manželkou povinného), veriteľ môže
vymáhať splnenie tohto záväzku v celom rozsahu alebo jeho časť voči jednému, alebo niekoľkým aleboproti všetkým spoludlžníkom. Vyjadril sa, že prevzatie záväzku voči oprávnenému úpadkyňou považuje
oprávnený za účelové, nakoľko na majetok úpadkyne bol vyhlásený konkurz a v zmysle ust. § 48
zákona o konkurze a reštrukturalizácii na majetok podliehajúci konkurzu nie je možné začať exekučné

konanie. Argumentoval, že súd nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na ust. § 132 O.s.p. a rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 6 Sžo 65/2008. Na záver uviedol, že exekúcia je vedená oprávnene a nie
je dôvod na jej zastavenie.

3. Podľa § 9a Exekučného poriadku účinného od 1.7.2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

4. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 C.s.p.) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti
(§ 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 až
§ 381 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvej
inštancie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, v časti zastavenia exekúcie a v časti náhrady trov
konania účastníkov ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté

pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení).

6. Odvolací súd v rámci postupu svojho konania nezistil dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou

argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu, zrejmého z dôvodov
napadnutého uznesenia. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie by tak v zásade postačovalo iba konštatovanie správnosti dôvodov
prezentovaných súdom prvej inštancie odvolacím súdom s odkazom na ne (ustanovenie § 387 ods. 2
a 3 C.s.p.). Nakoľko v odvolaní však oprávnený argumentoval spôsobom v ňom uvedeným, odvolací

súd k týmto námietkam dodáva:

7. Podľa § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v z.n.p., na majetok podliehajúci konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon

rozhodnutia alebo exekučné konanie; už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania
sa vyhlásením konkurzu zastavujú. Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo
k speňaženiu majetku podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému,
výťažok sa stáva súčasťou príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate;
akjeoprávnenýmveriteľzabezpečenejpohľadávky,výťažokexekútoraleboinývymáhajúciorgánvyplatí

veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol
vyhlásený.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný

poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre
ktorý exekúciu nemožno vykonať.

9. Aj keď pri exekúcii ide o donucovanie povinného k splneniu jeho povinnosti a má zásadne postihnúť

len povinného, nie je vylúčené, že niekedy môže faktický výkon rozhodnutia postihnúť aj tretie
osoby, a to vtedy, keď sú exekúciou postihované veci patriace do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Pojmovo takáto exekúcia môže prichádzať do úvahy jedine v tom prípade, ak sú naplnené
hmotnoprávnepodmienkystanovenév§147Občianskehozákonníka,tedažepohľadávkavočijednémuz manželov vznikla za trvania manželstva a výkon rozhodnutia (exekúcia) sa vedie na majetok,
ktorý patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uvedené je však možné len do doby, kým
nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Znamená to teda, že od okamihu

vyporiadania BSM (nie od jeho zániku), kedy začne platiť zákonná nevyvrátiteľná domnienka podľa
§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka o jeho vyporiadaní, nemožno už viesť exekúciu na majetok,
ktorý patril do BSM, resp. masy zaniknutého BSM; exekúciou už môžu byť postihnuté len veci patriace
do výlučného vlastníctva manžela (bývalého manžela) zaviazaného z vykonateľného rozhodnutia.
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 257/2012 zo dňa 29. marca 2016)

10. Exekučný titulom v tomto konaní je platobný rozkaz Okresného súdu Senica č.k. 8Rob/439/2007-33
zo dňa 17.12.2007, pričom pohľadávka vznikla na základe zmluvy o úvere zo dňa 27.8.2003, teda
za trvania manželstva povinného s exmanželkou R. B.. Uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn.
4K/29/2012 zo dňa 8.2.2013 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 14.2.2013 bolo rozhodnuté o

vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka R. P., s miestom podnikania Fatranská cesta 937/5, 038 52
Sučany, IČO: 41 526 309. Uznesením Okresného súdu Martin č.k. 15C/99/2013-282 zo dňa 25.8.2014
bolo na základe žaloby podanej správkyňou konkurznej podstaty rozhodnuté o schválení zmieru,
na základe ktorého záväzok predstavujúci pohľadávku vymáhanú predmetnou exekúciou prevzala
úpadkyňa R. B., nar. XX.X.XXXX, bytom I. N. XXX/X, XXX XX F..

11. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom vyporiadania BSM v širšom zmysle slova je úplné a definitívne
vzájomné vyporiadanie všetkých pohľadávok a dlhov vyplývajúcich z BSM. Priečilo by sa účelu
vyporiadania BSM v širšom zmysle, keby rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM v širšom zmysle bolo

právne neúčinné vo vzťahu k veriteľovi jedného z exmanželov. Uvedená interpretácia je v súlade s tým,
že exekučný súd ako štátny orgán je viazaný rozhodnutím súdu o vyporiadaní BSM v širšom zmysle. Od
momentu, kedy došlo k vyporiadaniu BSM medzi povinným a exmanželkou R. P. (B.) tak, že záväzok
predstavujúci pohľadávku vymáhanú predmetnou exekúciou prevzala R. P. (B.), už exekúcia nemôže
byť vedená na majetok v BSM.

12. Keďže na majetok exmanželky R. P. (B.) ako úpadkyne bol vyhlásený konkurz, nebolo možné
rozhodnúť o zmene účastníka exekúcie na strane povinného, nakoľko na majetok podliehajúci konkurzu
nie je možné začať exekučné konanie v zmysle § 48 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z.n.p..

13. Odvolací súd poznamenáva, že argumentácia oprávneného v odvolaní je rozporuplná, nakoľko
rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 33Odo/250/2002 zo dňa 29.5.2003 označuje

dlh vzniknutý za trvania manželstva ako delený záväzok, pričom oprávnený ďalej v odvolaní považuje
pohľadávku v predmetnom exekučnom konaní za solidárny záväzok medzi povinným a úpadkyňou R.
P.. Z uvedeného dôvodu odvolací súd poukazuje na právne závery uvedené v uznesení Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 257/2012 zo dňa 29. marca 2016.

14. Súd prvej inštancie o náhrade trov konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) v spojení
s § 251 ods. 4 O. s. p. účinného do 30. júna 2016, pričom odvolaním bol napadnutý i tento závislý výrok.
Keďže opravný prostriedok proti výroku o náhrade trov konania bol podaný zo strany oprávneného,
postavenie oprávneného ako odvolateľa sa nemohlo zmeniť v jeho neprospech.

15. Odvolací súd ustálil, že za danej procesnej situácie vznikla exekučnému súdu povinnosť exekúciu
vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného
poriadku. Pretože za daného stavu súd prvej inštancie exekúciu zastavil v súlade so zákonom a správne,

odvolací súd uznesením v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté uznesenie v časti vyhlásenia exekúcie
za neprípustnú, v časti zastavenia exekúcie a v časti náhrady trov konania účastníkov potvrdil.16. S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania, v ktorom bol úspešný povinný, vzniklo mu právo na
náhradu trov odvolacieho konania. Vzhľadom k tomu, že povinnému v odvolacom konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli (nebol podaný ani návrh na priznanie náhrady), odvolací súd rozhodol tak, že

povinnému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania (§ 9a ods. 1 E. p., § 396 ods. 1, § 262 a
§ 256 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).