Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/268/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202559
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016202559.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny

Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci
žalobcu: JOPI TRADE, spol. s r. o., so sídlom Vlčany č. 155, 925 84 Vlčany, IČO: 34 127 313, právne
zastúpeného: AK GG, s.r.o., so sídlom: Agátová 2513/15, 924 01 Galanta, IČO: 50 954 709, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103947399/2016 zo dňa 20. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
103947399/2016 zo dňa 20. 09. 2016 a rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č.:

103407736/2016 zo dňa 27.06. 2016 z r u š u j e podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP a
vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj „správca dane“ alebo „Daňový úrad“ alebo „DÚ“)

vykonal u daňového subjektu spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), začatú dňa 11.04.2014, na základe Oznámenia o daňovej
kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin zo dňa 11.03.2014. V Oznámení bol žalobca vyzvaný v zmysle
ust. § 46 ods. 1 Daňového poriadku na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej
kontroly v lehote 8 dní od začatia kontroly.

2. Žalobca správcovi dane na pojednávaní konanom dňa 12.05.2014 oznámil, že dňa 15.04.2014 mu
boli zaistené všetky doklady a písomnosti za roky 2009 až do 15.04.2014 Prezídiom Policajného zboru,
Národnou kriminálnou agentúrou, Národnou jednotkou finančnej polície, o čom boli spísané zápisnice,
ktoré správcovi dane na pojednávaní dňa 12.5.2014 aj predložil. Išlo o zápisnice:
- Zápisnica PZ SR č. PPZ-585/NKA-FP-BA-2013 zo dňa 15.04.2014
- Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov zo dňa 15.04.2014
- Zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov POKRAČOVANIE - ČASŤ

PREHLIADKY II. - ARCHÍV zo dňa 15.04.2014.3. Správca dane preto v zmysle § 26 ods. 1 Daňového poriadku požiadal Prezídium Policajného zboru
o súčinnosť pri poskytovaní fotokópií dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly podaním zo dňa
16.05.2014.

4. Zo zabezpečených dokladov správca dane zistil, že žalobca si za zdaňovacie obdobie september
2011 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty v celkovej výške XXX.XXX,XX eur z dodávateľských
faktúr od tuzemských dodávateľov spoločnosti POLARON, s.r.o., Sv. Cyrila a Metoda 15, Vrútky,
IČO: 45433836 (ďalej aj „POLARON“) č. 612134, 612135, 612138 a 612139 a od spoločnosti KOLO-

KOMPNY, spol. s r.o., Žihárec 722, 925 83 Žihárec, IČO: 45 989 184 (ďalej aj „KOLO-KOMAPNY“)
faktúry č. 612122, 612133, 612136, 612140, 612141, 612143, 610178, 612145, 612146, 612147,
612148, 610179, 612149, 612150, 612152 a 612153 za nákup pohonných hmôt.

5. Vo vzťahu k obchodným prípadom medzi žalobcom a dodávateľom POLARON podľa nájomnej
zmluvy zo dňa 31.01.2011, uzatvorenej medzi prenajímateľom - JOPI TRADE, spol. s r.o. a nájomcom

POLARON, dodávku tovaru mal zabezpečiť predávajúci vozidlami na účet predávajúceho a predávajúci
mal odovzdať vodičovi plniaci list z rafinérie - doklad o plnení/výdaji minerálneho oleja, dodací list -
doklad o plnení minerálneho oleja, ktorý bude obsahovať okrem iných údajov vozidlo zabezpečujúce
prepravu tovaru.

6. V zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2011 uzatvorenej medzi predávajúcim POLARON a kupujúcim
JOPI TRADE, spol. s r.o., je predmetom kúpy dodanie objednaných množstiev minerálnych olejov
(bod II.), miesto a spôsob plnenia budú dohodnuté v príslušnej objednávke a ak nebude v budúcnosti
dohodnuté inak, budú dodávky realizované podľa INCOTERMS 2000 na parite FCA a CPT podľa
objednávok. Podľa bodu III. zmluvy spôsob dodania určí kupujúci v objednávke. Dodávku minerálnych

olejov zabezpečí predávajúci cisternovými vozidlami na účet predávajúceho. Zo zmluvy tiež vyplýva,
že predávajúci je povinný odovzdať príjemcovi pri každej dodávke dodací list a atest (ak o to kupujúci
požiada).

7. Za účelom zistenia skutkového stavu veci správca dane dňa 02.02.2015 vypočul konateľa spoločnosti

JOPI TRADE, spol. s r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť sa v rámci svojho podnikania a vyhľadávania
nových obchodných partnerov nakontaktovala na spoločnosť POLARON, za ktorú vystupoval konateľ
pán H. X., s ktorým bola uzatvorená kúpna zmluva zo dňa 15.01.2011. Spoločnosť JOPI TRADE,
spol. s r.o. nakupovala pohonné hmoty, lebo pravdepodobne ponúkali výhodnejšie podmienky, napr.
cenu, dodacie podmienky a pod. Tovar bol ďalej predávaný tuzemským odberateľom a prepravu tovaru

od spoločnosti POLARON, s.r.o. v prevažnej miere zabezpečoval dodávateľ (Zápisnica o ústnom
pojednávaní č. 9900430/5/240650/2015/Krin zo dňa 02.02.2015).

8. Správca dane za účelom preverenia reálnosti dodania tovaru od dodávateľa POLARON, dožiadal
miestne príslušného správcu dane daňového subjektu RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o.,

ktorý je od 09.04.2014 právnym nástupcom spoločnosti POLARON. Miestne príslušný správca dane
v odpovedi zo dňa 01.12.2014 uviedol, že počas miestneho zisťovania dňa 05.11.2014 bolo zistené,
že na adrese sídla uvedenej v Obchodnom registri sa nenachádza označenie spoločnosti RICHI
RESTAURANTS & CATERING s.r.o. a nenachádza sa tam ani poštová schránka s označením tejto
spoločnosti, žiadosť o zapožičanie dokladov sa z adresy sídla tejto spoločnosti vrátila späť s poznámkou

„adresát neznámy“. Zároveň spoločnosti RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. bola ku dňu
15.10.2014 zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Právnym nástupcom neboli predložené
žiadne doklady dodávateľa pohonných látok POLARON, s.r.o. Z uvedeného dôvodu miestne príslušný
správca nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi daňovými subjektmi POLARON
s.r.o. a platiteľom JOPI TRADE, spol. s r.o.

9. Za účelom zistenia skutkového stavu veci správca dane i vo vzťahu k dodávateľovi KOLO-KOMAPNY
dňa 02.02.2015 vypočul konateľa spoločnosti JOPI TRADE, spol. s.r.o., ktorý uviedol, že spoločnosť
JOPI TRADE, spol. s.r.o. sa v rámci svojho podnikania a vyhľadávania nových obchodných partnerov
rovnako nakontaktovala i na spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., za ktorú vystupoval konateľ

pán E. F., s ktorým bola uzatvorená Rámcová kúpna zmluva zo dňa 25.02.2011. I v tomto prípade
spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o. nakupovala pohonné hmoty, lebo pravdepodobne ponúkali
výhodnejšie podmienky, napr. cenu, dodacie podmienky a pod. Tovar bol ďalej predávaný tuzemskýmodberateľom a prepravu tovaru od spoločnosti KOLO-KOMPANY v prevažnej miere zabezpečoval
dodávateľ (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 9900430/5/240650/2015/Krin zo dňa 02.02.2015).

10. Správca dane za účelom preverenia reálnosti dodania tovaru od dodávateľa KOLO-KOMPANY,
spol. s.r.o., dožiadal miestne príslušného správcu dane, ktorý uviedol, že daňový subjekt KOLO -
KOMPANY, spol. s.r.o. na adrese uvedenej v Obchodnom registri Parková 45, Bratislava nesídli,
podľa vyjadrenia poskytovateľa virtuálneho sídla BEST OFFICE s.r.o. táto spoločnosť nemá zaplatené
služby virtuálneho sídla a výzva na predloženie dokladov sa vrátila na Daňový úrad Bratislava s

poznámkou „adresát neznámy". Aj predvolanie konateľa spoločnosti Z. Z., C., L. XX, R. XXXXXX, K. na
ústne pojednávanie sa vrátilo s poznámkou „neznámy, nedostatočná adresa“. Na základe uvedených
skutočností miestne príslušný správca dane nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov
medzi daňovými subjektmi KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. a platiteľom JOPI TRADE, spol. s r.o.

11. Daňová kontrola bola prerušená rozhodnutím zo dňa 06.02.2015 č. 9900430/5/287689/2015/Krin,

doručeným žalobcovi dňa 09.02.2015 z dôvodu preverenia dodania tovaru do iného členského štátu,
uskutočnenia prepravy tovaru do iného členského štátu a podmienok prepravy súvisiacej s dodaním
tovaru.

12. Správca dane listom z 10.08.2015, doručeným žalobcovi dňa 13.08.2015, oznámil žalobcovi, že

dňa 07.08.2015 pominuli dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia mesiacov
január až december 2011 prerušená.

13. Dňa 14.08.2015 bol žalobca oboznámený so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole, o čom
bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 20670104/2015 zo dňa 14.08.2015.

14. O výsledku daňovej kontroly boli spísané dva protokoly:
- Protokol č. 20845372/2015 zo dňa 10.9.2015, týkajúci sa zdaňovacích období január 2011 a júl 2011 a
- Protokol č. 20845374/2015 zo dňa 10.9.2015, týkajúci sa zdaňovacích období február až jún 2011 a
august až december 2011.

15. Dňa 22.09.2015 správca dane doručil daňovému subjektu Protokol z daňovej kontroly č.
20845374/2015 zo dňa 10.09.2015 (ďalej aj len „Protokol“) spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v Protokole a na jeho prerokovanie č. 20852384/2015 zo dňa 18.09.2015.

16. Žalobca vo vyjadrení k Protokolu zo dňa 13.10.2015 nesúhlasil so závermi správcu dane z
dôvodov, že dodanie tovaru bolo preukázané nielen dokladmi, ale aj vyjadreniami konateľa. Žalobca
vo vyjadrení tvrdil, že správca dane nevenoval dostatočnú pozornosť prevereniu skutkového stavu
týkajúceho sa dodávok od oboch dodávateľov žalobcu. Ohľadne spoločnosti POLARON, s.r.o., že
žalovaný nedostatočne preveril, akým spôsobom bol tovar následne použitý a nevykonal výsluch

svedkov bývalých konateľov H. X. a L. P.. Žalobca súčasne navrhol vypočuť aj svedkov Y., bývalého
zamestnanca spoločnosti POLARON, s.r.o., E.. E. P., právneho zástupcu spoločnosti POLARON, s.r.o.
a H. L. bývalú zamestnankyňu daňového subjektu, ktorá môže poskytnúť informácie o dodaní tovaru. Vo
vyjadrenítiežpoukázal,žesprávcadanemalkdispozíciíkúpnezmluvy,faktúry,príjemky,dodacielistyna
vnútroštátnu prepravu nebezpečných vecí a žalobca vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, keď predložil

všetky doklady, ktoré mal k dispozícii. K preukázaniu prepravy a predloženiu dokladov preukazujúcich
prepravu poukázal, že jej preukazovanie pri tuzemských dodaniach sa štandardne nepreukazuje a nemá
oporu v ustanoveniach zákona o dani z pridanej hodnoty. Dodanie bolo uskutočnené v Slovenskej
republike a keďže prepravu zabezpečoval dodávateľ, daňový subjekt nemá povinnosť disponovať
podkladmi a informáciami, ktoré požadoval správca dane. Tvrdí, že vecne a aj dokladmi o úhrade,

skladovou, účtovnou a daňovou evidenciou (pre účely spotrebných daní) preukázal dodanie tovaru, a
preto správca dane nemá dôvod uprieť daňovému subjektu právo na odpočítanie dane. Vo vyjadrení
navrhol preveriť pohyb tovaru a jeho evidenciu v skladovom systéme. Žalobca tiež namietal, že ak je
dodávateľ nekontaktný v roku 2014, tak táto skutočnosť sama osebe nijako neodôvodňuje vyvodzovanie
záverov vo vzťahu k dodaniam, ktoré nastali v roku 2011.

17. Aj k preverovaniu skutočnosti správcom dane, pokiaľ ide o dodávateľa KOLO-KOMPANY, žalobca vo
vyjadrení namieta a nesúhlasí so závermi správcu dane z dôvodov, že dodanie tovaru bolo preukázané
nielen dokladmi, ale aj vyjadreniami konateľa a navrhol správcovi dane vykonanie prevereniafyzického pohybu (prijatie, naskladnenie, vykládky, dodanie) tovaru a jeho evidencie v skladovacom
systéme daňového subjektu, preverenie uskutočnenia dodaní realizovaných daňovým subjektom u jeho
tuzemských odberateľov za účelom preukázania dodaní od spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s.r.o. a

vykonanie výsluchu svedkov - bývalého konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. E. F., osoby
zodpovednej za skladovú evidenciu, ktorá pracovníkom správcu dane podá informácie o skladovom
systéme spoločnosti, bývalú účtovníčku spoločnosti pani H. L. s uvedením, že všetky vyššie uvedené
osoby môžu poskytnúť informácie o dodaní tovaru od spoločností KOLO-KOMPANY, spol. s.r.o.

18. Správca dane na základe písomného Vyjadrenia k Protokolu a žalobcom navrhnutých dôkazov
vypočul svedka p. H. X. - bývalého konateľa spoločnosti POLARON, s.r.o., o čom bola spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102527746/2016 zo dňa 10.02.2016 a svedka p. E.na F. - bývalého
konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s.r.o. vo veci obchodných transakcií uskutočnených pre
daňový subjekt JOPI TRADE, spol. s.r.o., o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
102518375/2016 zo dňa 09.02.2016.

19. Následne dňa 17.05.2016 bol žalobca oboznámený s priebehom a výsledkami vykonaného
dokazovania (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 103155420/2016).

20. Dňa 14.06.2016 správca dane so žalobcom prerokoval pripomienky a dôkazy predložené

v písomnom vyjadrení k protokolu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
103336309/2016 zo dňa 14.06.2016.

21. Dňa 23.06.2016 žalobca doručil správcovi dane písomné Vyjadrenie k Zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 103336309/2016 zo dňa 14.06.2016, v ktorom k zisteniam týkajúcich sa spoločnosti

POLARON, tak i spoločnosti KOLO-KOMAPNY uviedol, že postupoval v súlade so všeobecnými
záväznými predpismi v oblasti daní a účtovníctva, a že rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
8Sžf/55/2014 nemožno aplikovať automaticky na ostatné prípady. Opätovne navrhoval vypočuť svedkov
A.. Y. F. a E.. E. P. a výpoveď svedkov X. a F. považoval za nedostačujúcu.

22.NazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavuDaňovýúradprevybranédaňovésubjektyvrozhodnutí
č. 103407736/2016 zo dňa 27.06.2016 podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi
rozdiel dane v sume XXX.XXX,XX eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september
2011. Rozhodnutie vo vzťahu k dodávateľovi POLARON odôvodnil tým, že z dokladov zabezpečených
správcom dane v priebehu výkonu daňovej kontroly, t. j. z faktúr a dodacích listov, z nájomnej zmluvy

zo dňa 31.01.2011 a z kúpnej zmluvy zo dňa 15.01.2011 nie je možné zistiť, či tovar bol skutočne
dodaný platiteľovi JOPI TRADE, spol. s r.o. Na dodávateľských faktúrach č. 612134, 612135, 612138,
612139 a ani na dodacích listoch nie je uvedené akým spôsobom bol tovar dodaný a akými motorovými
vozidlami bol tovar prepravený. Z vyjadrení konateľa spoločnosti vyplynulo, že prepravu tovaru od
spoločnosti POLARON, s.r.o. v prevažnej miere zabezpečoval dodávateľ. Správca dane tiež uviedol,

že Daňovým úradom Bratislava nebolo možné potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov platiteľom
POLARON s.r.o., a že spoločnosť RICHI RESTAURANT&CATERING s.r.o. je nekontaktná, na adrese
uvedenej v Obchodnom registri nesídli, na uvedenej adrese sa nenachádza ani poštová schránka s
označením spoločnosti, uvedená spoločnosť so správcom dane nespolupracuje, zásielky nepreberá
a na výzvy správcu dane nereaguje. Keďže nebolo preukázané reálne dodanie tovaru dodávateľom

POLARON, s.r.o. a tým vznik daňovej povinnosti v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, nevzniklo
ani kontrolovanému platiteľovi JOPI TRADE, spol. s r.o. právo na odpočítanie dane z predmetných
dodávateľskýchfaktúr.PodľasprávcudaneuvedenýmpostupomplatiteľJOPITRADE,spol.sr.o.porušil
ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Rovnako vo vzťahu

k spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s.r.o. správca dane uviedol, že zo zabezpečených dokladov
správcom dane v priebehu výkonu daňovej kontroly, t. j. z faktúr, dodacích listov, Rámcovej kúpnej
zmluvy zo dňa 25.02.2011 nie je možné zistiť, či tovar bol skutočne dodaný žalobcovi, na dodávateľských
faktúrach a ani na dodacích listoch nie je uvedené akým spôsobom bol tovar dodaný, akými motorovými
vozidlami bol tovar prepravený, a preto žalobcom nebolo preukázané, že k reálnemu dodaniu tovaru

zo strany dodávateľa - platiteľa KOLO-KOMPANY, spol. s.r.o. skutočne došlo. Na základe výsledkov
vykonaných preverovaním nebolo ani v prípade tohto dodávateľa potvrdené, že dodávateľovi KOLO-
KOMPANY, spol. s.r.o. vznikla daňová povinnosť v tuzemsku podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH,
ktorá vzniká dňom dodania tovaru, a preto nevzniklo ani žalobcovi právo na odpočítanie dane zdodávateľských faktúr. Uvedeným postupom žalobca porušil § 49 ods. 1 zákona o DPH, podľa ktorého
právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe
vznikla daňová povinnosť.

23. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby
napadnuté rozhodnutie bolo zrušené v plnom rozsahu z nasledovných dôvodov:

1. Vydaniu rozhodnutia predchádzal nezákonný postup daňového úradu z dôvodu nezákonného

prerušenia daňovej kontroly, keďže predmetom kontroly boli len tuzemské dodania, v dôsledku čoho
je protokol nezákonným dôkazným prostriedkom. V kontrolovanom zdaňovacom období daňový úrad
žiadne informácie z medzinárodnej výmeny informácií preto nepotreboval.

2. Daňový úrad nedostatočne zistil skutkový stav a porušil práva žalobcu, keď sa odmietol zákonným
spôsobom vysporiadať s Vyjadrením žalobcu k Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14.06.2016,

pretože žalobca vo vyjadrení poukázal na skutočnosti a predložil doklady, ktoré spochybňovali
spoľahlivosť zistení a preukazovali nesprávnosť záverov Daňového úradu.

3. Žalobca nesúhlasil s neuznaním práva na odpočítanie dane z nákupu pohonných hmôt od spoločnosti
POLARON, s.r.o. a spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., nakoľko závery správcu dane vychádzajú

znedostatočnezistenéhoanesprávnevyhodnotenéhoskutkovéhostavuaposúdeniaveci.Poukázal,že
- si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena,
- do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré nemohol ovplyvniť, pretože nemá kontrolu
nad nákupnými procesmi dodávateľov,
- prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za

následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť.

24. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že podľa ust. § 74 ods. 4
zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňového subjekty č.
103407736/2016 zo dňa 27.06.2016 potvrdil, pretože daňový subjekt nepreukázal a žiadnymi dôkazmi

nedoložil skutkový stav preverovaných plnení inak, ako ich v daňovej kontrole zistil a vo vyrubovacom
konaní doplnil a vyhodnotil správca dane.

25. Dňa 24. novembra 2016 podal žalobca podľa ust. § 77 Daňového poriadku podnet na preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky ako orgánu,

ktorý rozhodnutie vydal.

26. Ministerstvo financií SR listom č. MF/008584/2017-77 zo dňa 02.02.2017 označeným ako „Podnet na
preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania - oznámenie“ oznámilo žalobcovi, že preskúmaním
rozhodnutia Finančného riaditeľstva č. 103947399/2016 zo dňa 20. septembra 2016 dospelo k záveru,

že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie uvedeného rozhodnutia podľa § 77 ods. 3 zákona č. 563/2009
Z. z.

II.

Žaloba

27. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 25.11.2016 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 103947399/2016 zo dňa 20. septembra 2016, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 103407736/2016 zo dňa 27. júna 2016,

ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume
XXX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie september 2011.

28. Uviedol, že podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“ alebo „daň“) za
zdaňovacie obdobie september 2011 a po takmer troch rokoch Daňový úrad začal u žalobcu daňovú

kontroluDPHzazdaňovacieobdobieseptember2011,ktorázačaladňa11.apríla2014.Daňovákontrola
sa uskutočnila za špecifických okolností, keď dňa 15. apríla 2014 Prezídium Policajného zboru SR,
Národná kriminálnej agentúra - expozitúra Bratislava („NAKA“), vykonala prehliadku kancelárskych a
iných priestorov žalobcu.29. Na základe výzvy NAKA žalobca odovzdal NAKA všetky účtovné, daňové a iné doklady týkajúce sa
kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Odovzdané doklady sa počas daňovej kontroly nachádzali (a aj

v čase spracovania žaloby) v priestoroch Prezídia Policajného zboru SR, v dôsledku čoho Daňový úrad
vykonával daňovú kontrolu najmä na podklade dokladov zabezpečených NAKA pri prehliadke priestorov
žalobcu.

30. Daňová kontrola vyústila dňa 27. júna 2016 do vydania rozhodnutia DÚ, ktorým bol žalobcovi

vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2011 vo výške XXX.XXX,XX eur. Proti tomuto
rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal aj, že nepriznanie práva na odpočítanie dane z
tuzemských nákupov tovaru žalobcovi bolo nesprávne z dôvodu nesprávne vyhodnoteného skutkového
stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj nesprávneho postupu Daňového úradu. Následne
žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 20. septembra 2016 potvrdil rozhodnutie DÚ s tým, že
sa stotožnil so závermi Daňového úradu, na námietky žalobcu uvedené v odvolaní neprihliadol a

rozhodnutím potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie.

31. Žalobca má za to, že závery správneho orgánu vychádzajú z nedostatočne zisteného a nesprávne
vyhodnoteného skutkového stavu a z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naviac v konaní pred
Daňovým úradom došlo k podstatnému porušeniu procesných predpisov, ktoré malo za následok

vydanie nezákonného rozhodnutia.

32. S poukazom na uvedené žalobca je názoru, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a sú dané
dôvody pre jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP a pre zrušenie rozhodnutia
DÚ podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP.

33. Podľa žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí spočívajú v tom, že
1. napadnuté rozhodnutia boli vydané na základe nedostatočne zisteného a nesprávne vyhodnoteného
skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci a
2. správny orgán podstatne porušil procesné predpisy.

1. Nedostatočne zistený a nesprávne vyhodnotený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci
žalobca odôvodnil tým, že:

a) žalobca nemôže niesť zodpovednosť za dodávateľa, ktorý si nesplnil povinnosť voči orgánom

finančnej správy. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa, znáša
dôkazné bremeno ako aj dôkaznú núdzu správca dane.

Žalobcakuvedenémupoukázal,žesprávcadane,akoajžalovanývnapadnutomrozhodnutí spochybnili
právo žalobcu na odpočítanie DPH z nakúpených pohonných látok tvrdiac, že pri predmetných

dodávkach nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože reálne dodanie
dodávateľom POLARON a KOLO-KOMPANY nebolo preukázané, a preto žalobcovi nevzniklo právo
na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 zákona o DPH.
Žalobca nesúhlasí s argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdí, že spoločnosť POLARON, resp. jej právny
nástupca (spoločnosť RICHI RESTAURANT & CATERING s.r.o.) nepredložil žiadne doklady a dôkazy

preukazujúce dodanie pohonných látok, na adrese sídla sa nenachádza, a preto nebolo preukázané
dodanie pohonných látok dodávateľom POLARON, s.r.o. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného je
zjednodušujúca a nesprávna. H. X. v čase daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho konania už nebol
konateľom spoločnosti POLARON a nemal prístup k účtovným dokladom, preto nemohol Daňovému
úradu predložiť príslušné doklady. Tiež skutočnosť, že správca dane nezískal žiadne dôkazy a doklady

od dodávateľa, ktoré by potvrdzovali tvrdenia H. X., nemôže byť na ťarchu žalobcu.

Tvrdí, že orgány finančnej správy nemôžu žalobcu zaťažiť preukazovaním skutočností, ktoré
nezabezpečoval, keď prepravu tovaru v zmysle uzatvorenej kúpnej zmluvy zo dňa 15. januára 2011 so
spoločnosťou POLARON, ako aj na základe informácií uvedených bývalým konateľom tejto spoločnosti,

zabezpečoval dodávateľ. Na základe výpovede bývalého konateľa POLARON, prepravu tovaru od
dodávateľa POLARON, do prenajatého skladu od žalobcu, zabezpečoval dodávateľ spoločnosti
POLARON-u, od ktorého POLARON tovar nakúpil. Pri predaji tovaru žalobcovi sa predávaný tovar
nachádzal v sklade prenajatom od žalobcu, kam si ho žalobca prišiel prevziať (stočiť do autocisterien),a preto preprava nebola realizovaná. Žalobca zdôraznil, že u spoločnosti POLARON neboli zo strany
Daňovéhoúraduzabezpečenéžiadnedôkazy,atedaanidôkazy,ktorébymohlipreukazovať,žedodanie
tovaru žalobcovi nebolo uskutočnené. Daňový úrad nesprávne vyhodnotil existujúce dôkazy, resp. v

dôkaznej núdzi, v akej sa nachádzal, rozhodol v neprospech žalobcu v rozpore so zákonom.

Rovnako namieta a nesúhlasí žalobca ani so záverom správcu dane ohľadne dodávateľa KOLO-
KOMPANY, ktorí spochybnil právo žalobcu na odpočítanie DPH z nakúpených pohonných látok tvrdiac,
že pri predmetných dodávkach nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 ZDPH, pretože reálne

dodanie dodávateľom KOLO-KOMPANY nebolo preukázané, a preto žalobcovi nevzniklo právo na
odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 ZDPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 ZDPH. Žalobca nesúhlasí
s argumentáciou žalovaného, ktorý svoj záver oprel nielen o výpoveď svedka F., ale aj o tvrdenie, že
spoločnosť KOLO-KOMPANY nepredložila žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie pohonných
látok, na adrese sídla sa nenachádza, a nevykonáva tam žiadnu ekonomickú činnosť, v čase výkonu
daňovej kontroly bola nekontaktná a miestne príslušný správca dane nevedel potvrdiť uskutočnenie

zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a KOLO-KOMPANY. Podľa žalobcu argumentácia žalovaného
je i tu zjednodušujúca a nesprávna. Žalobca považuje skutočnosť, že konateľ dodávateľa E. F.
nevymenoval prepravcov za nepodstatnú, keďže počas výsluchu uviedol, že tovar objednával od svojho
dodávateľa vrátane dopravy, a preto nemusel disponovať informáciami o konkrétnych prepravcoch
tovaru,keďžeprepravutovarukžalobcoviobstarávallenvprípade,žedodávateľdopravutovarunevedel

zabezpečiť. Daňový úrad opätovné vypočutie svedka odmietol so zdôvodnením, že svedok sa už vyjadril
ku skutočnostiam týkajúcim sa prepravy a jeho vyjadrenia boli veľmi všeobecné a nekonkrétne. E. F.
v čase výsluchu nemal prístup k účtovným dokladom spoločnosti KOLO-KOMPANY a nemohol ich
Daňovému úradu predložiť, pretože už v tom čase nebol konateľom tejto spoločnosti. Tvrdí, že orgány
finančnej správy nemôžu žalobcu zaťažiť preukazovaním skutočností, ktoré nezabezpečoval, nemôže

preukázať účtovné a daňové doklady o pôvode tovaru, ktorými môže disponovať jedine spoločnosť
KOLO-KOMPANY, resp. dodávatelia, ktorí jej tovar dodali.

Zdôraznil, že žalovaný mal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania k dispozícii podklady k
pôvodu tovaru dodaného spoločnosťou KOLO-KOMPANY, a to dodacie listy od spoločnosti ČEPRO,

a.s. Počas nahliadnutia do spisu splnomocneným zástupcom žalobcu dňa 7. novembra 2016 bolo
zistené, že uvedené doklady sa v administratívnom spise Daňového úradu nenachádzajú. Daňový
úrad nespomenul existenciu týchto dokladov v žiadnej zo svojich písomností (zápisnice o ústnych
pojednávaniach, Protokol, Rozhodnutie). Daňový úrad preto buď vedome zamlčal existenciu uvedeného
dôkazu alebo svojim povrchným prístupom ich existenciu ani nezistil. Z uvedeného dôvodu Daňový úrad

neviedol dokazovanie dôkladne a skutkový stav zistil nedostatočne.

Žalobca tiež spochybnil nesprávnu interpretáciu výpovede svedka F., pretože E. F. netvrdil, že údaje o
zabezpečení prepravy sa nachádzajú na dodacích listoch vystavených spoločnosťou KOLO-KOMPANY
pre žalobcu, ale na dodacích listoch vystavených dodávateľom tovaru (ČEPRO, a.s.) pre KOLO-

KOMPANY (bod 29 Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 102527746/2016). Aj podľa Rámcovej kúpnej
zmluvy bol miestom plnenia (dodania) sklad žalobcu vo Vlčanoch, nebolo potrebné samostatne zmluvne
upravovať skutočnosť, že prepravu zabezpečí a uhradí KOLO-KOMPANY. Uvedenie spôsobu dodania a
identifikácia motorových vozidiel, ktorými bol tovar prepravený k odberateľovi, nepatrí v žiadnom prípade
medzi štandardné údaje, ktoré dodávateľ bežne uvádza na faktúre a dodacom liste. Ani zo skutočnosti,

že dodávateľ bol v čase daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, t.j. 3 až 5 rokov po realizácii
obchodu, nekontaktný, nie je možné vyvodiť záver, že sa dodania neuskutočnili. Žalobca nemôže
niesť zodpovednosť za to, že dodávateľ bol v čase vykonania daňovej kontroly nekontaktný a nevedel
preukázať skutočnosti požadované Daňovým úradom. Navyše, spoločnosť KOLO-KOMPANY podľa
odpovede Daňového úradu Bratislava na žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 9. marca 2015 podala

za každé zdaňovacie obdobie roka 2011 (štvrťrok) daňové priznanie. Daňový úrad však v Protokole ani
v Rozhodnutí DÚ neuviedol, či deklarované hodnoty dane na výstupe v príslušnom daňovom priznaní
svedčia o tom, že KOLO-KOMPANY daň z faktúr pre žalobcu odviedla alebo nie, hoci preukázateľne
na základe informácií uvedených v spise daňového subjektu mal uvedenú informáciu k dispozícii. U
spoločnosti KOLO-KOMPANY neboli zo strany Daňového úradu zabezpečené žiadne dôkazy, ktoré by

mohlipreukazovať,žedodanietovaružalobcovinebolouskutočnené.Daňovýúradnesprávnevyhodnotil
existujúce dôkazy, resp. v dôkaznej núdzi rozhodol v neprospech žalobcu v rozpore so zákonom.

b) žalobca si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena.K rozloženiu dôkazného bremena medzi daňovým subjektom a správcom dane žalobca poukázal na
rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 5Afs 131/2004 - 48 a tiež na rozsudok Najvyššieho

súdu SR 3Sžf 1/2011. Tvrdí, že nie je možné dôkazné bremeno žalobcu rozširovať na preukazovanie
všetkých, resp. akýchkoľvek skutočností, teda i tých, ktoré sa týkajú iného subjektu. Žalobca postupoval
v súlade s ust. § 24 ods. 1 a ods. 2 Daňového poriadku, k predmetným dodávkam tovaru od spoločnosti
POLARON i KOLO-KOMPANY si zaevidoval dodávateľskú faktúru, potvrdenia o úhrade, dodací list a
doklady skladovej evidencie, ktoré doklady preukázali nadobudnutie predmetného tovaru a boli počas

daňovej kontroly Daňovému úradu k dispozícii, ktorý však skúmaniu skladovej evidencie nevenoval
žiadnu pozornosť.

Žalobca zdôraznil, že konateľ dodávateľa POLARON H. X. a KOLO-KOMPANY E. F. (v čase realizácie
obchodov) vo svojich výpovediach potvrdili vystavenie faktúr, ako aj dodanie predmetného tovaru pre
žalobcu. Žalobca počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania predkladal dôkazy preukazujúce

jeho tvrdenia a navrhoval vypočutie svedkov, čo Daňový úrad označil za nedostatočné. Daňový úrad
však vlastné dokazovanie neviedol dôsledne, nevykonal navrhované výsluchy svedkov a neprihliadol
na všetky skutočnosti, ktoré počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania vyšli najavo.

Poukázal, že tvrdenie žalovaného je protichodné, pretože raz spochybňuje, že dodanie bolo

uskutočnené dodávateľom uvedeným na faktúrach, inokedy spochybňuje samotnú existenciu fyzického
plnenia,vdôsledkučohoniejeztexturozhodnutiazrejmé,kakýmskutkovýmzisteniamFinančnáspráva
skutočnedospela.Rozhodnutiežalovanéhojepretonepreskúmateľnéamalobybyťzrušenéajzdôvodu
jeho nepreskúmateľnosti.

Žalobca počas daňovej kontroly a v nadväzujúcich konaniach poskytoval Daňovému úradu maximálnu
súčinnosť a snažil sa o preukázanie všetkých skutočností a predloženie všetkých dokladov
požadovaných Daňovým úradom vo vzťahu k obom dodávateľom (kúpnu zmluvu a rámcovú kúpnu
zmluvu, nájomnú zmluvu zo dňa 31. januára 2011, príjemky tovaru, faktúry, dodacie listy), v ktorých
žalobcaakoodberateľpotvrdilprevzatietovaru,príjemkytovaru,saldokontozáväzkovvočidodávateľovi,

evidenciu príjmu a výdaja tovaru a zároveň bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti potvrdil realizáciu
predmetných obchodov a popísal spôsob objednávania a prepravy tovaru. Evidencia príjmu a výdaja
tovaru bola k dispozícii v dokladoch, ktoré zamestnanci žalobcu vydali Prezídiu Policajného zboru,
Národnej kriminálnej agentúre - expozitúra Bratislava dňa 15.04.2014 pri prehliadke kancelárskych
a iných priestorov žalobcu a ktorej boli odovzdané aj všetky účtovné doklady týkajúce

sa kontrolovaného zdaňovacieho obdobia. Napriek dostupnosti všetkých dokladov žalovaný tvrdí, že
dodávateľmi ani samotným daňovým subjektom neboli predložené žiadne doklady, ktoré by preukázali,
že skutočnosti uvádzané na faktúrach sú odrazom reálneho plnenia a ktoré by preukázali aj vznik
daňovej povinnosti.

Žalobca počas daňovej kontroly a v nadväzujúcich konaniach poskytoval Daňovému úradu maximálnu
súčinnosť a snažil sa o preukázanie všetkých skutočností a predloženie všetkých dokladov
požadovaných Daňovým úradom i vo vzťahu k dodávateľovi KOLO-KOMPANY (Rámcovú kúpnu
zmluvu zo dňa 25. februára 2011, faktúry, dodacie listy), v ktorých žalobca ako odberateľ potvrdil
prevzatie tovaru, príjemky tovaru, saldokonto záväzkov voči spoločnosti KOLO-KOMPANY, evidenciu

príjmu a výdaja tovaru a zároveň bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti KOLO-KOMPANY potvrdil
realizáciu predmetných obchodov a popísal spôsob objednávania a prepravy tovaru a pôvod tovaru
bol preukázaný dodacími listami od spoločnosti ČEPRO, a.s., ktorá dodala tovar spoločnosti KOLO-
KOMPANY. Evidencia príjmu a výdaja tovaru bola k dispozícii v dokladoch, ktoré zamestnanci žalobcu
vydali NAKA dňa 15.04.2014

Za účelom preukázania dodaní od spoločností POLARON a KOLO-KOMPANY žalobca navrhol vo
Vyjadrení k Protokolu (bod 88) preverenie uskutočnenia dodaní realizovaných žalobcom u jeho
tuzemských odberateľov, keďže žalobca dodaný tovar ďalej predával. Žalobca tiež navrhol preverenie
fyzického pohybu tovaru (prijatie, naskladnenie, vykládka, dodanie) a jeho evidencie v skladovom

systéme žalobcu a tiež výsluch osoby zodpovednej za skladovú evidenciu, ktorá by zamestnancov
správcu dane informovala o skladovom systéme žalobcu, čo však daňový úrad nevykonal a odmietol
s tým, že nespochybňuje skutočnosť, že žalobca ďalej s tovarom obchodoval. Žalovaný na námietky
žalobcu k týmto skutočnostiam uvedeným v odvolaní tiež neprihliadol.c) Do dôkazného bremena žalobcu nepatria skutočnosti, ktoré žalobca ako daňový subjekt nemôže
ovplyvniť. Žalobca nemá kontrolu nad nákupnými procesmi dodávateľa, nemôže preto preukazovať,

akým spôsobom tovar nadobudol a ako ho prepravil.

Žalobca nemal možnosť vedieť, overovať a zisťovať, akým spôsobom nadobudol tovar jeho dodávateľ a
nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. Rovnako žalobca nemal možnosť evidovať doklady
k vnútroštátnej preprave tovaru, keď túto prepravu nezabezpečoval. Doklady o preprave tovaru tvoria

účtovnú dokumentáciu iných daňových subjektov (dodávateľa a dopravcu). Zodpovednosť za prípadné
nedostatky na predchádzajúcom stupni obchodu nemožno automaticky prenášať na žalobcu. Plnenie
povinností iných subjektov nepatrí do dôkazného bremena žalobcu a nemožno ich od neho spravodlivo
požadovať. V tej súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Sžf/49/2010, 3Sžf/1/2011, 5Sžf/49/2010. Aj
podľa Ústavy SR je možné vyžadovať len plnenie povinností uložených zákonom. Vo veci dodávok od
spoločnosti POLARON žalobca navrhoval vypočutie ďalších svedkov, ktorí sa zúčastňovali rokovaní pri

uzatváraní obchodov: A.. Y. F. a E.. E. P., čo Daňový úrad odmietol i napriek tomu, že svedeckú výpoveď
H. X. považoval zjavne za nedostačujúcu, čo žalobca namietal už vo Vyjadrení k Zápisnici.

d) V rámci rozloženia dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt možno konštatovať,
že žalobca ako daňový subjekt preukázal skutočnosti prislúchajúce jeho dôkaznému bremenu na

rozdiel od správcu dane, ktorý svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď žiadnym relevantným dôkazom
nepreukázal, že dodávateľ tovar nedodal, resp. ho nedodal žalobcovi.

V súvislosti s rozložením dôkazného bremena medzi správcu dane a daňový subjekt sa žalovaný
odvoláva na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17. Podľa žalobcu na uvedené súdne

rozhodnutie sa nemožno odvolávať, pretože správca dane nespochybnil preukázateľne vierohodnosť,
pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom. Nie je možné preto tvrdiť, že dôkazné
bremeno sa presunulo z Daňového úradu na žalobcu. Dôkazné bremeno je na strane žalobcu len v
rozsahu, v akom mu to zákon o DPH, Daňový poriadok alebo iný zákon ukladá. Tvrdenie žalovaného, že
tovarneboldodávateľomžalobcovidodaný,jesubjektívnynázoržalovaného.Žalobcapreukázaldodanie

tovaru všetkými účtovnými a daňovým dokladmi, ktoré mal a mohol mať k dispozícii. Naproti tomu
Daňový úrad ani žalovaný nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodávateľ žalobcovi
príslušný tovar nedodal alebo nemohol dodať. Hoci žalovaný a aj Daňový úrad mali pochybnosti o
realizácii obchodu, nevyužili všetky relevantné dostupné dôkazné prostriedky a nezistili riadny stav
vecí. Daňový úrad nepreveroval dodanie tovaru v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca na

úrovni dodávateľov spoločnosti POLARON, hoci bývalý konateľ tejto spoločnosti identifikoval svojich
dodávateľov. Pochybnosti Daňového úradu sa stali jediným argumentom napadnutého rozhodnutia.

Žalobca tvrdí, že i vo vzťahu k dodávateľovi KOLO-KOMPANY preukázal dodanie tovaru všetkými
účtovnými a daňovým dokladmi, ktoré mal a mohol mať k dispozícii. Naproti tomu Daňový úrad

ani žalovaný nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že dodávateľ žalobcovi príslušný
tovar nedodal alebo nemohol dodať. Bývalý konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY vo svojej výpovedi
identifikoval spoločnosti, ktoré mu dodali tovar (ČEPRO, a.s. a POLARON, s.r.o.). Daňový úrad však
dokazovanie neviedol týmto smerom a dodanie tovaru dodávateľmi spoločnosti KOLO-KOMPANY
nepreveroval. O skutočnosti, že Daňový úrad nezískal dostatočné dôkazy o spoločnosti KOLO-

KOMPANY, svedčí aj list Daňového úradu Bratislava zo dňa 9. marca 2015, v ktorom dožiadaný správca
dane Daňovému úradu oznamuje, že nevie uviesť, či v spoločnosti KOLO-KOMPANY bolo uskutočnené
miestne zisťovanie alebo daňová kontrola, nakoľko spis bol delimitovaný a správca dane nemá spis za
rok 2011 založený a tiež, že nemá prístup do systému VIES - informačný systém, ktorý umožňuje zdieľať
údaje o platiteľoch DPH v rámci Európskej únie, ako aj údaje o dodaní tovaru a služieb, ktoré vstupujú

do súhrnného výkazu.

e) Prípadné podvodné konanie na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca nemôže mať za
následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcovi, ak tento o tom nevedel alebo nemohol vedieť.

Uvedené potvrdzuje aj žalovaný, keď poukazuje na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, napr.
vo veci Kittel a Recolta Recycling (C-439/04, C-440/04), Teleos plc. a spol. (C-409/04) a Halifax
(C-255/02) a uvádza, že: „v rámci daňovej kontroly správca dane zistil objektívne skutočnosti, ktoré
nasvedčujú zneužitiu práva v oblasti dane z pridanej hodnoty, pretože obchodné transakcie boli lendeklarované s cieľom získať daňovú výhodu“. Žalovaný však v rozhodnutí neuvádza žiadne konkrétne
objektívne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali zneužitiu práva v oblasti DPH, a že žalobca vedel alebo
musel vedieť o prípadnom podvodnom konaní svojho dodávateľa.

Žalobca tiež tvrdí, že to, že v čase realizácie obchodov dodávatelia tovaru neboli nekontaktní a
skutočnosť, že v súčasnosti (v čase daňovej kontroly) so správcom dane nespolupracujú, nie
je možné pripísať na zodpovednosť žalobcovi. Daňový úrad žiadnym spôsobom nepreukázal, že
dodávateľ POLARON a ani KOLO-KOMPANY boli v čase dodania tovaru nekontaktní. Žalobca v čase

uskutočnenia zdaniteľných obchodov vykonal úkony odbornej starostlivosti zamerané na preverenie
oboch dodávateľských spoločností, preveril si ich existenciu v príslušných verejne dostupných registroch
(obchodný register, register platiteľov DPH) a tiež, že dodávatelia nie sú evidovaní v zoznamoch
vedených finančnou správou alebo inými inštitúciami, ktoré by indikovali jeho nespoľahlivosť. Preto ak
by aj k podvodnému konaniu na predchádzajúcich stupňoch obchodného reťazca došlo, nemôže to
mať za následok odopretie práva na odpočítanie DPH žalobcu, keďže žalobca o takomto konaní nevedel

a nemohol vedieť. Uvedený záver podporujú rozhodnutia Súdneho dvora EÚ (C-642/11, C-78/12). K
uvedenej skutočnosti sa vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 5Sžf/49/2010, v ktorom poukázal
na skutočnosť, že všeobecné dôkazné bremeno je modifikované právom EÚ, podľa ktorého je možné
odoprieť nárok na odpočítanie dane na vstupe platiteľovi dane len v prípade, ak sa preukáže, že platiteľ
dane o podvodnom konaní na predchádzajúcich alebo nasledujúcich stupňoch obchodného reťazca

vedel alebo mohol vedieť. Správca dane ako aj žalovaný v danom prípade nesprávne vychádzali iba z
vnútroštátnych predpisov a vec neposúdili aj z hľadiska komunitárneho práva.

2. podstatné porušenie procesných predpisov žalobca odôvodňuje tým, že :

a) Vydaniu napadnutého rozhodnutia DÚ predchádzal nezákonný postup Daňového úradu. Napadnuté
rozhodnutie DU preto vychádzalo z dôkazných prostriedkov získaných nezákonne vedenou daňovou
kontrolou.

Daňová kontrola kontrolovaného zdaňovacieho obdobia začala dňa 11. apríla 2014 na základe

Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin zo dňa 11. marca 2014. Z dôvodu
zaslania žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií správca dane vydal Rozhodnutie o prerušení
daňovejkontrolyč.9900430/5/287689/2015/Krinzodňa6.februára2015,ktorébolospoločnostižalobcu
doručené dňa 9. februára 2015. Daňový úrad po doručení odpovedí k žiadostiam o medzinárodnú
výmenu informácií pokračoval vo výkone daňovej kontroly dňa 7. augusta 2015, o čom upovedomil

žalobcu Oznámením č. 20641473/2015 zo dňa 10. augusta 2015. Od začatia daňovej kontroly (11. apríla
2014) do skončenia daňovej kontroly, t.j. do dňa doručenia Protokolu (22. septembra 2015) uplynulo 529
dní, čo predstavuje 1 rok a viac ako 5 mesiacov.

V kontrolovanom zdaňovacom období september 2011 však daňový úrad žiadne informácie z

medzinárodnej výmeny informácií nepotreboval, keďže predmetom kontroly neboli žiadne faktúry
za dodanie tovarov do iných členských štátov (intrakomunitárne dodania tovaru), ale len tuzemské
transakcie. Uvedené je zrejmé aj z Protokolu, ako aj z toho, že predmetom medzinárodnej výmeny
informácií neboli žiadne transakcie uskutočnené v kontrolovanom zdaňovacom období. Resp., pokiaľ
takéto transakcie aj boli predmetom medzinárodnej výmeny informácií, tak Daňový úrad dostal odpoveď

z medzinárodného dožiadania ešte pred uplynutím jednoročnej lehoty na ukončenie daňovej kontroly.
Uvedené je zrejmé podľa zistenia splnomocneného zástupcu žalobcu pri nahliadnutí do spisu dňa 7.
novembra 2016. Tieto skutočnosti sú zrejmé z administratívneho spisu. Daňový úrad teda nemal dôvod
predlžovať trvanie daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu september
2011. Nebol preto dôvod na prerušenie plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly za kontrolované

zdaňovacie obdobie. Takýmto obštrukčným postupom došlo k obídeniu zákonom stanovenej lehoty,
počas ktorej správca dane mohol daňovú kontrolu vykonať, a preto prerušenie daňovej kontroly nemôže
spôsobiť právne účinky predpokladané zákonom.

Žalobca nijako nespochybňuje oprávnenie Daňového úradu prerušiť daňovú kontrolu, avšak daňová

kontrola za zdaňovacie obdobia, v ktorých Daňový úrad žiadne informácie z medzinárodnej
výmeny informácií nepotreboval, pretože predmetom kontroly boli len tuzemské transakcie (t. j. aj za
zdaňovacie obdobie september 2011), mala byť ukončená v zákonnej lehote 1 roka.Argument žalovaného, že daňová kontrola bola vykonaná za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku
2011 ako celok nemá opodstatnenie. Daňový úrad mohol a mal ukončiť daňovú kontrolu vo vzťahu k
jednotlivým obdobiam samostatným protokolom. Takýto postup Daňový úrad napokon aj uplatnil vo

vzťahu k zdaňovacím obdobiam január 2011 a júl 2011, ktoré vyčlenil do osobitného protokolu (Protokol
2). Hoci daňová kontrola začala na základe jedného oznámenia, Daňový úrad vydal dva protokoly a
za každé kontrolované zdaňovacie obdobie roka 2011, v ktorom zistil rozdiel dane, vydal samostatné
rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane. Argument žalovaného, že Daňový úrad nemohol ukončiť daňovú
kontrolu vo vzťahu k špecifickým zdaňovacím obdobiam skôr, je preto neopodstatnený.

Poukázal, že ust. § 46 ods. 9 Daňového poriadku nevylučuje ukončenie daňovej kontroly pre každé
zdaňovacie obdobie, ktoré je predmetom daňovej kontroly samostatným protokolom a v inom časovom
rozmedzí. Dôsledkom vyššie uvedených skutočností je, že lehota na vykonanie daňovej kontroly nebola
dodržaná, prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu ku kontrolovanému zdaňovaciemu obdobiu bolo
nezákonné a Protokol má preto charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý nemôže

byť použitý ako dôkaz v daňovom (vyrubovacom) konaní (viď nález Ústavného súdu SR sp. zn. HL ÚS
24/2010).

b) Daňový úrad porušil práva žalobcu, keď sa odmietol zákonným spôsobom vysporiadať s Vyjadrením
žalobcu k zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 14. júna 2016, v dôsledku čoho vydal nezákonné

rozhodnutie.

Dňa 14. júna 2016 sa uskutočnilo ústne pojednávanie vo veci prerokovania pripomienok a
dôkazov predložených žalobcom k protokolu, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní
č. 103336309/2016. K uvedenej zápisnici podal žalobca svoje Vyjadrenie na Daňový úrad dňa 23.

júna 2016. Daňový úrad odmietol Vyjadrenie k Zápisnici ako celok bez toho, aby sa vysporiadal
s jednotlivými skutočnosťami uvádzanými vo vyjadrení k zápisnici a v rozhodnutí uviedol len, že z
predložených dôkazov nevyplývajú žiadne nové skutočnosti, ktoré by zakladali dôvod meniť závery
uvedené v Rozhodnutí DÚ. Žalobca pritom vo vyjadrení poukázal na skutočnosti a zároveň predložil
doklady, ktoré spochybňovali spoľahlivosť zistení a preukazovali nesprávnosť záverov Daňového úradu

uvádzaných v Zápisnici.

Takýto postup je nielen v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3 ods. 3 Daňového poriadku,
ale zakladá zároveň predovšetkým vady rozhodnutia DÚ z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti pre
nedostatočné odôvodnenie. Žalobca poukázal v odvolaní na skutočnosti a dôkazy predložené vo

Vyjadrení k Zápisnici a žiadal, aby sa orgány finančnej správy s námietkami a návrhmi žalobcu
vysporiadali zákonom predpísaným spôsobom podľa § 3 ods. 3 a § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
Žalovaný sa však v rozhodnutí s uvedenými námietkami žiadnym spôsobom nevysporiadal.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca žiadal správny súd, aby zrušil rozhodnutie Finančného

riaditeľstva SR č. 103947399/2016 zo dňa 20. septembra 2016, ako aj rozhodnutie Daňového úradu
pre vybrané daňové subjekty č. 103407736/2016 zo dňa 27. júna 2016 a vec vrátil Daňovému úradu
pre vybrané daňové subjekty na ďalšie konanie a súčasne priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu
trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného

35. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.01.2017 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že
žalobca v žalobe nepredložil skutočnosti, ktoré by preukázali zistený a posúdený skutkový stav inak

ako bolo zistené v daňovej kontrole, v následnom vyrubovacom a odvolacom konaní. Správca dane pri
vydávaní predmetného rozhodnutia vychádzal zo správne zisteného skutkového a právneho stavu, ktorý
preverilužalobcuazároveňhopreveriludodávateľavýsluchomsvedkov,pričompočasdaňovejkontroly
aj vyrubovacieho konania umožnil žalobcovi, aby sa k preverovaným skutočnostiam vyjadril a predložil
dôkazy preukazujúce právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z predmetných dodávateľských

faktúr. Správca dane napriek tomu dôkazy o dodaní pohonných látok dodávateľmi POLARON, s.r.o.
a KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. nezískal. Tvrdí, že žalobca nepreukázal nákup pohonných látok od
dodávateľov uvedených na dodávateľských faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane.36. Dodávateľom POLARON, s.r.o. ani samotným žalobcom neboli predložené stáčacie lístky, atesty,
plniace listy ani nákladné listy, z ktorých by bolo zrejmé, akým spôsobom došlo k preprave a dodaniu
pohonných látok od dodávateľa POLARON, s.r.o. Ani výpoveďou H. X. nebolo možné určiť, kto bol

prepravcom pohonných látok a nebolo možné ani určiť dodávateľa pohonných látok pre spoločnosť
POLARON,s.r.o.azároveňzjehovýpovedevyplýva,žepohonnélátkymalibyťskladovanévpriestoroch
žalobcu a dokonca s nimi mali manipulovať zamestnanci žalobcu. Samotným žalobcom však neboli
predložené žiadne stáčacie lístky, resp. doklady o plnení/výdaji pohonných látok tak ako to vyplýva z
kúpnej zmluvy, na základe ktorých by bolo možné určiť aj prepravcu pohonných látok. Zároveň tieto

doklady sa nepodarilo získať ani správcovi dane v rámci vykonaného dokazovania, nakoľko právny
nástupca spoločnosti POLARON, s.r.o. spoločnosť RICHI RESTAURANTS & CATERING s.r.o. v čase
dokazovania bola nekontaktná, nespolupracovala so správcom dane a nepredložila žiadne doklady,
ktoré by preukazovali dodanie pohonných látok žalobcovi a aj sama spoločnosť RICHI RESTAURANTS
&CATERINGs.r.o.zaniklaaod25.09.2015sajejprávnymnástupcomstalaspoločnosťDEBETINVEST,
s.r.o. Spoločnosť DEBET INVEST, s.r.o. bola zrušená dňa 09.12.2015 a od 16.12.2015 sa jej právnym

nástupcom stala spoločnosť RELCO s.r.o. Týmito zmenami bolo znemožnené správcovi dane preveriť
skutočnosti a získať dôkazy vo veci dodania pohonných látok dodávateľom POLARON s.r.o. Na základe
týchto skutočností správca dane požadoval od žalobcu len také doklady, ktorými mal pri dodaní tovaru
disponovať a na základe ktorých bolo možné identifikovať, že k dodaniu tovaru došlo práve dodávateľom
POLARON, s.r.o. Zásadnou skutočnosťou, ktorá z uvedených zistení vyplýva je, že nebolo preukázané

dodanie pohonných látok práve dodávateľom POLARON, s.r.o., ktorý bol uvádzaný na dodávateľských
faktúrach predložených k výkonu daňovej kontroly.

37. Podľa žalovaného nebola spochybnená reálna existencia pohonných látok, ktorú žalobca následne
dodával svojim odberateľom v rámci svojich podnikateľských aktivít, ale správca dane preveroval nárok

uplatnený žalobcom, a to nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od dodávateľa POLARON,
s.r.o., na základe ktorých mali byť pohonné látky dodané.

38. K námietkam žalobcu vo veci nevypočutia svedkov A.. Y. F. a E.. E. P. žalovaný uviedol, že
s dôvodom ich nevypočutia sa správca dane dostatočne vysporiadal či už v rámci prerokovania

pripomienok predložených k Protokolu z daňovej kontroly ako aj v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný
dodáva, že žalobcom neboli predložené žiadne špecifikácie, na základe ktorých by bolo možné
navrhovaných svedkov vypočuť. Podľa správcu dane navrhovaní svedkovia nemali byť priamo účastní
na dodaní pohonných látok dodávateľom POLARON, s.r.o., preto žalovaný hodnotil námietky žalobcu
ako neopodstatnené. Ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte, no napriek tomu správca

dane v prípade pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, zaobstaral
konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomnej súvislosti.

39.PodľažalovanéhospoločnosťPOLARON,s.r.o.,uktorejnebolomožnépreveriťreálnosťobchodných
transakcií, vystupovala v deklarovaných obchodných transakciách ako formálny dodávateľ a v priebehu

konanianeboložalobcompreukázané,žemutovartátospoločnosťskutočnedodalatak,akotodeklarujú
dodávateľské faktúry.

40. Správca dane napriek predloženým listinným dôkazom o dodaní pohonných látok aj dodávateľom
KOLO-KOMPANY, s.r.o. presvedčenie o reálnom dodaní tovaru žalobcovi nezískal. I tu tvrdí, že žalobca

nepreukázal nákup pohonných látok od dodávateľa KOMPANY, s.r.o. uvedeného na dodávateľských
faktúrach, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane. Dodávateľská spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol.
s.r.o. nepredložila žiadne doklady a dôkazy preukazujúce dodanie pohonných látok, na adrese sídla sa
nenachádza a nevykonáva tam žiadnu ekonomickú činnosť. Bývalý konateľ E. F. síce potvrdil vystavenie
faktúr a uskutočnenie zdaniteľných obchodov spoločnosťou KOLO-KOMPANY, ale neuviedol názvy

žiadnych prepravcov, ktorí mali prepravu vykonať a podľa jeho vyjadrení sa údaje o zabezpečení
prepravy mali nachádzať na dodacích listoch. Na dodacích listoch sa ale nenachádzali žiadne údaje o
dopravných prostriedkoch a prepravcoch, ktorí mali vykonať prepravu. Dokazovaním neboli získané ani
žiadne doklady od spoločnosti KOLO-KOMPANY, ktorými by sa potvrdili skutočnosti uvádzané svedkom
E. F.. V tomto prípade mal byť tovar dodaný priamo od dodávateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY, spol.

s r.o. do priestorov žalobcu a mal byť preberaný priamo zamestnancami žalobcu, o čom svedčí aj
výpoveď svedka E. F.. Dodacie listy, na ktoré žalobca poukazuje v žalobe, vystavené spoločnosťou
ČEPRO, a.s. neobsahujú žiadne údaje, že príjemcom tovaru mala byť spoločnosť KOLO-KOMPANY. Na
dodacích nákladných listoch vystavených spoločnosťou ČEPRO, a.s., ktoré žalobca predložil k žalobe,sa síce nachádza spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s.r.o., ale táto nepotvrdila prijatie tovaru na týchto
dokladoch a boli potvrdené len samotným žalobcom, pritom podľa výpovede svedka E. sa osobne
zúčastnil vykladania tovaru a preberal doklady od prepravcov. Ani na základe podaných daňových

priznaní na dani z pridanej hodnoty spoločnosťou KOLO-KOMPANY za jednotlivé zdaňovacie obdobia
roku 2011 nie je možné potvrdiť dodanie tovaru tak, ako to deklaruje žalobca, nakoľko spoločnosťou
KOLO-KOMPANY neboli predložené žiadne daňové a účtovné doklady, ktorými by bolo možné overiť
údaje v podaných daňových priznaniach a zároveň aj potvrdiť nadobudnutie tovaru spoločnosťou KOLO-
KOMPANY, spol. s r.o. od spoločnosti ČEPRO, a.s. Reálna existencia pohonných látok, ktorú žalobca

následne dodával svojim odberateľom v rámci svojich podnikateľských aktivít však spochybnená nebola.

41. Podľa žalovaného ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte. Žalobca nepreukázal
prepravu a tá nebola preukázaná ani zo strany dodávateľa, dokonca zo zistení vyplýva, že sa motorová
nafta u dodávateľa KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. neskladovala a mala byť priamo dodaná od jeho
dodávateľa k žalobcovi, pričom manipuláciu s tovarom mali zabezpečovať len zamestnanci žalobcu.

Manipuláciu a skladovanie zabezpečovali zamestnanci žalobcu, preprava tovaru bola vykonaná priamo
od dodávateľov spoločnosti KOLO-KOMPANY do skladov žalobcu a teda je spochybnené postavenie
spoločnosti KOLO-KOMPANY, ktorá tvorila medzičlánok v obchodnom reťazci a v deklarovaných
obchodných transakciách vystupovala ako formálny dodávateľ.

42. Uviedol, že overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré
umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých
vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Keďže ide o hmotno-právne podmienky, k takému záveru
nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti.
Musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú skutočnosť.

43. K námietke žalobcu, že rozhodnutie neobsahuje zistenia, kto skutočne dodal pohonné latky
žalobcovi, resp. akým spôsobom boli plnenia uskutočnené, žalovaný uvádza, že zásada objektívnej
pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie
dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v

daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Preto je na správcovi dane
vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní,
akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania
z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení,
ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na

rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Sžf/l 8/2011 a sp.zn. 6Sžf/14/2012 vo veci nepreukázania
dodania tovaru dodávateľom uvedeným na faktúrach, v zmysle ktorého ak si platiteľ uplatňuje nárok na
odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať, že zdaniteľné obchody boli
uskutočnené, nepostačuje iba predloženie faktúry, dodacích listov, ale musí byť schopný preukázať,
že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené osobou na faktúre uvedenou. V daňovom konaní

je povinnosť daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane, resp.
žalovaný,tietodôkazylenvykonáva.PoukázalinarozsudokNajvyššiehosúduSRsp.zn.5Sžf/l22/2009,
uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 401/09-17, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 v
spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17.

44. Poukázal, že správca dane pri výkone daňovej kontroly postupoval v súlade s ust. § 3 Daňového
poriadku, posudzoval všetky aspekty deklarovaných obchodov s cieľom chrániť záujmy štátu, pričom
dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov kontrolovaného daňového subjektu ako aj
ostatných osôb zúčastnených v konaní.

45. K námietkam žalobcu vo veci prerušenia daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola dane
z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011 bola vykonaná ako jeden celok
na základe jedného Oznámenia o daňovej kontrole č. 9900430/5/925107/2014/Krin zo dňa 11.03.2014,
ktoré bolo daňovému subjektu doručené dňa 17.03.2014. Z uvedeného vyplýva, že za jednotlivé obdobia
neboli vykonané samostatné daňové kontroly, ktoré by mali byť začaté samostatnými oznámeniami.

Správca dane prerušil daňovú kontrolu dňa 09.02.2015 na základe Rozhodnutia o prerušení daňovej
kontroly č. 9900430/5/287689/2015/Krin zo dňa 06.02.2015 v zmysle § 61 ods. 1 a § 46 ods. 10
Daňového poriadku. Podľa žalovaného správca dane mal podľa procesnoprávnej úpravy oprávnenie na
prerušenie daňovej kontroly, dôvodom ktorého bolo zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informáciíz dôvodu preverenia dodania tovaru do iných členských štátov v súvislosti s vykonávanou daňovou
kontrolou dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január až december 2011. Žalovaný súčasne
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012.

46. Ďalej žalovaný uvádza, že z ustanovení § 46 ods. 8 a 9 Daňového poriadku vyplýva, že z výsledku
daňovej kontroly vyhotovuje zamestnanec správcu dane protokol, ktorý musí obsahovať aj vyhodnotenie
dôkazov, ako aj vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu, ktoré predložil správcovi dane v priebehu
daňovej kontroly, k zisteným skutočnostiam, ako aj k spôsobu ich zistenia. Ak bol daňovou kontrolou

zistený rozdiel, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu
na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Vo výzve kontrolór určí aj lehotu na vyjadrenie,
ktorá nesmie byť kratšia ako 15 pracovných dní od jej doručenia. Kontrolovaný daňový subjekt má v
tejto lehote možnosť vyjadriť sa k zisteniam a označiť dôkazy, ktoré preukazujú jeho tvrdenia, ktoré
nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. V prípade, že sa daňovou kontrolou nezistil rozdiel
v sume, ktorú daňový subjekt mal zaplatiť alebo vykázať, alebo na ktorú si uplatnil nárok, kontrolór

vyhotoví protokol, ktorý doručí kontrolovanému daňovému subjektu. Výzvu správca dane nezasiela. Z
uvedeného dôvodu bol postup správcu dane v súlade so zákonom, keď z daňovej kontroly vyhotovil
protokol za zdaňovacie obdobia, pri ktorých došlo k zisteným rozdielom a za zdaňovacie obdobia pri
ktorých nebol zistený rozdiel. Námietky žalobcu, že mal správca dane vyhotoviť za každé zdaňovacie
obdobie samostatný protokol v inom časovom vymedzení, považuje žalovaný za irelevantné, nakoľko

ani Daňový poriadok neumožňuje vyhotoviť zvlášť za každé zdaňovacie obdobie samostatný protokol
v prípade kontroly viacerých období jedným oznámením, ale rozlišuje len protokol z daňovej kontroly v
prípade zistených rozdielov a v prípadoch keď neboli zistené rozdiely.

47. K námietkam, že sa správca dane nevysporiadal s Vyjadrením žalobcu k zápisnici o ústnom

pojednávaní zo dňa 14.06.2016 žalovaný uvádza, že v podanom Vyjadrení neboli žalobcom predložené
žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potvrdené dodanie tovaru dodávateľmi POLARON,
s.r.o. a KOLO-KOMPANY, spol. s r.o., s čím sa správca dane vysporiadal vo vydanom rozhodnutí
č. 103407736/2016 zo dňa 27.06.2016 a zároveň aj žalovaný sa vo vydanom rozhodnutí č.
103947399/2016 zo dňa 20.09.2016 vysporiadal so všetkými námietkami uvádzanými v podanom

odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového orgánu.

IV.
Replika žalobcu

48. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zo dňa 03.03.2017 nesúhlasil s vyjadrením žalovaného
k žalobe a zotrval na všetkých dôvodoch uvedených v žalobe, ktoré bližšie rozviedol.

V.
Právne posúdenie veci

49. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods. 1

SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo na pojednávaní
konanom dňa 29.06.2017 a po preskúmaní dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

50. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonujeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má

zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

52. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal
jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania

pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

53. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

54. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane (ods. 2).

55. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (ods. 3).

56. Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené

zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt
nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti (ods. 5).

57. Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7).

58. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňový subjekt preukazuje

a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo

daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

59. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, správca dane vedie dokazovanie, pričom
dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný

iba návrhmi daňových subjektov.

60. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,

svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim.

61. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo

preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

62. Podľa § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní zamestnanec správcu dane z daňovej

kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov;
protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou
kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správcadane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie
kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k

zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v
priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty
nemožnoodpustiť.Aksadaňovoukontrolourozdielvsume,ktorúmalkontrolovanýdaňovýsubjektpodľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt

neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

63. Podľa § 46 ods. 9 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo

c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

64. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej
kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú
základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej

uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov (ods. 10).

65. Podľa § 61 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, správca dane daňové konanie
a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je

potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

66. Podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní, správca dane v rozhodnutí vydanom vo
vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

67. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,

c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

68.Podľa§8ods.1písm.a)zák.oDPH, dodanímtovarujeprevodprávanakladaťshmotnýmmajetkom

ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a
nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince,
ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu,
ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň predchádzajúci dňu predaja

bankoviek a mincí.

69. Podľa § 19 ods. 1 zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako

deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

70. Podľa § 49 ods. 1 zák. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.71. Podľa § 49 ods. 2 zák. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov
a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ
môže odpočítať daň, ak je daň

a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

72. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

73. Podľa § 71 ods. 1 zák. o DPH, na účely tohto zákona

a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,

c)vierohodnosťoupôvodufaktúrysarozumiepotvrdenietotožnostidodávateľatovarualeboslužbyalebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

74. Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a
jednoznačne sa na ňu vzťahuje (ods. 2).

75. Podľa § 71 ods. 3 zák. o DPH, zdaniteľná osoba je povinná zabezpečiť vierohodnosť pôvodu,

neporušenosť obsahu a čitateľnosť faktúry od jej vydania do konca obdobia na uchovávanie faktúry. Ako
spôsob zabezpečenia vierohodnosti pôvodu, neporušenosti obsahu a čitateľnosti faktúry možno použiť
a) kontrolné mechanizmy podnikových procesov, ktoré spoľahlivo zabezpečia priraditeľnosť faktúry k
dokumentom súvisiacim s dodaním tovaru alebo služby,
b) zaručený elektronický podpis podľa osobitného predpisu 29) alebo zákona platného v inom členskom

štáte upravujúceho použitie zaručeného elektronického podpisu,
c) elektronickú výmenu údajov, ak zmluva týkajúca sa tejto výmeny ustanoví použitie postupov
zabezpečujúcich vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu údajov,
d) iný spôsob zabezpečujúci vierohodnosť pôvodu a neporušenosť obsahu faktúry.

76.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,
b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,

d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

77. Podľa § 191 ods. 3 SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného,
v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne
a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa,

ktoré mu predchádzalo,
b) zrušiť aj skôr vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
postupoval podľa § 27 ods. 1.78. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je
orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval
v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v
zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

79. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a
predchádzajúceho postupu správneho orgánu, podľa SSP bolo posúdiť, či správny orgán vecne

príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutkový stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s
procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho

prieskumu súd teda musel skúmať procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či
uvedenéprocesnépochybeniesprávnehoorgánujetakouvadoukonaniapredsprávnymorgánom,ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

80. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada

zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

81. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní,

ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je
zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí
až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o
odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva,
že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú

súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada
zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

82. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.

Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na
úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré
priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho
zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné

právnepredpisy(atohmotnoprávne,akoajprocesné),ktorésúpodľa§1zákonač.1/1993Z.z.oZbierke
zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

83.Podmienkyuvedenév§49ods.1,2a§51zákonaoDPHsúhmotnoprávnejpovahyanaichsplnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie

uplatňuje preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil. Pokiaľ si
platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať,
že zdaniteľný obchod bol uskutočnený.

84. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou

uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom
preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými
dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné
preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt
skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo.

85. Ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH určuje podmienky, za akých si daňový subjekt
môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar, ktorý bol dodaný platiteľom
dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku naodpočítanie dane správne vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo
zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad.

86. V danom preskúmavanom prípade žalovaný a tiež správca dane vo svojich rozhodnutiach
dospeli k záveru, že daňovou kontrolou bolo preukázané, že obchody deklarované žalobcom
ako titul na zdaniteľné plnenia, z ktorých mu vznikol nárok na odpočítanie DPH, neprebehli
deklarovaným spôsobom, žalobca nepreukázal ich reálnosť, neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu
právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať prijatie zdaniteľných obchodov od dodávateľa

vystavujúceho faktúru, ktorej pravdivosť správca dane spochybňuje.

87. V danej súvislosti najprv súd poukazuje na početnú judikatúru Súdneho dvora EÚ zaoberajúcu sa
výkladom záväzných dokumentov EÚ v oblasti spoločného systému DPH (rozsudok vo veci C-80/11 z
21.06.2012 - Mahagében a Dávid, rozsudok vo veci C-285/11 z 06.12.2012 - Bonik, rozsudok vo veci
C-18/13 z 13.02.2014 - Maks Pen...). Vyplýva z nej, že „právo zdaniteľných osôb odpočítať DPH, ktorú

majú zaplatiť, DPH splatnú alebo už zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli, alebo služieb,
ktoré prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou
Únie“. Ako Súdny dvor opakovane zdôraznil „právo na odpočítanie dane uvedené v článku 167 a nasl.
smernice 2006/112 je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.
Predovšetkým sa toto právo uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce plnenia uskutočnené

na vstupe“ (pozri rozsudok Bonik, už citovaný, bod 26 a citovanú judikatúru). „Na odpočítanie je
potrebné, aby dotknutá osoba bola jednak zdaniteľnou osobou v zmysle tejto smernice a jednak, aby
zdaniteľná osoba využívala uvedené tovary a služby zakladajúce toto právo na výstupe pre potreby
svojich vlastných zdaniteľných plnení, a že na vstupe musia byť tieto tovary a služby poskytnuté inou
zdaniteľnou osobou (pozri rozsudok Bonik, už citovaný, bod 29 a citovanú judikatúru). Ak sú tieto

podmienky splnené, právo na odpočítanie dane nemôže byť v zásade zamietnuté“.

88. Na druhej strane však osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo
zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom
zamietnuť priznanie práva na odpočítanie, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto

právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom. Tak je to v prípade, ak daňový podvod
spácha samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,
že svojou kúpou sa zúčastnila na plnení, ktoré bolo súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná
osoba sa totiž musí na účely smernice 2006/112 považovať za účastníka na tomto podvode, a to
bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo poskytnutia

služieb v rámci jej uskutočnených zdaniteľných plnení na výstupe. Právo na odpočítanie dane tak
možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba pod podmienkou, že sa na základe objektívnych skutočností
preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na
odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto
služiebzúčastnínatransakciipredstavujúcejdaňovýpodvodtýkajúcisaDPHzostranydodávateľaalebo

iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní
alebo týchto služieb.

89. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú
predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne

dôkazy, že právo na odpočítanie dane a právo daňovému subjektu neprináleží. Vnútroštátnym súdom
napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu objektívnych skutočností
priznanieprávavylučujúcich.Vnútroštátnemusúdupotomprináležívykonaťcelkovéposúdenievšetkých
skutočností a skutkových okolností veci, aby bolo vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené
daňovýmiúradmimožnéurčiť,čidaňovýsubjektvedelalebomalvedieť,žeuvedenéplneniezakladajúce

právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, ktorého sa dopustili jeho dodávatelia.

90. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že zdaniteľná osoba si nemôže odpočítať DPH, ktorá
je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie
uskutočnené, no v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom (napr.

preto, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady
na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali
niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná), avšak až za súčasného splnenia dvoch
podmienok, a to, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadomna objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,
že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou podvodu, pričom prislúcha
vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.

91. Žalovaný tvrdí, že v danom prípade reálnosť dodania zdaniteľného plnenia bola spochybnená,
pretože z faktúry, dodacích listov k predmetným faktúram, nájomnej zmluvy, kúpnej zmluvy a rámcovej
kúpnej zmluvy nie je možné zistiť, či tovar bol skutočne dodaný žalobcovi, keďže na dodávateľských
faktúrachaaninadodacíchlistochniejeuvedené,akýmspôsobomboltovardodanýaakýmimotorovými

vozidlami bol tovar prepravený. Žalobca teda nepreukázal reálne dodanie tovaru dodávateľom
uvedeným na faktúrach - POLARON a vznik daňovej povinnosti v tuzemsku, ktorá je zákonnou
podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane v zmysle ust. § 49 ods. 1 zákona o DPH. Žalovaný svoj
záver oprel aj o skutočnosť, že v konaní tiež nebolo potvrdené, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová
povinnosť v zmysle ust. § 19 ods. 1 zákona o DPH a žalobcovi následné právo na odpočet DPH.
92 Pokiaľ ide o dodávateľa spoločnosť POLARON, s.r.o., žalovaný tvrdí, že reálnosť dodania

zdaniteľného plnenia bola spochybnená aj zo zistenia, že p. H. X., bývalý konateľ spoločnosti
POLARON, s.r.o. nepredložil v Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102527746/2016 zo dňa 10.02.2016
žiadne relevantné a konkrétne informácie a dôkazy týkajúce sa preukázania uskutočnenia prepravy
predmetného tovaru. Pritom z výpovede žalobcu dňa 02.02.2015 vyplynulo, že prepravu tovaru od
spoločnosti POLARON, s.r.o. v prevažnej miere zabezpečoval dodávateľ a podľa výpovede p. H. X.,

prepravu predmetného tovaru mal zabezpečiť dodávateľ spoločnosti POLARON, s.r.o.

93. Žalobca však nesúhlasil s takýmto záverom správcu dane, pretože prepravu tovaru od dodávateľa
POLARON, do prenajatého skladu od žalobcu, zabezpečoval dodávateľ spoločnosti POLARON-u, od
ktorého POLARON tovar nakúpil. Pri predaji tovaru žalobcovi sa predávaný tovar nachádzal v sklade

prenajatom od žalobcu, kam si ho žalobca prišiel prevziať (stočiť do autocisterien), a preto preprava
nebola realizovaná, čo potvrdil aj bývalý konateľ spoločnosti POLARON vo svojej výpovedi.

94. Pokiaľ ide o dodávateľa spoločnosť KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. žalovaný tvrdí, že reálnosť dodania
zdaniteľného plnenia bola spochybnená, pretože z faktúr (612122, 612133, 612136, 612140, 612141,

612143, 610178, 612145, 612146, 612147, 612148, 610179, 612149, 612150, 612152 a 612153),
dodacích listov k predmetným faktúram a rámcovej kúpnej zmluvy z 25.02.2011 nie je možné zistiť,
či tovar bol skutočne dodaný žalobcovi, keďže na dodávateľských faktúrach a ani na dodacích listoch
nie je uvedené, akým spôsobom bol tovar dodaný a akými motorovými vozidlami bol tovar prepravený.
Rovnako ako u dodávateľa POLARON žalobca teda nepreukázal reálne dodanie tovaru dodávateľom

uvedeným na faktúrach - KOLO-KOMPANY a vznik daňovej povinnosti v tuzemsku, ktorá je zákonnou
podmienkou vzniku práva na odpočítanie dane v zmysle ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. V
konaní tiež nebolo potvrdené, že tomuto dodávateľovi vznikla daňová povinnosť v zmysle ust. § 19 ods.
1 zákona o DPH a žalobcovi následné právo na odpočet DPH.
95. Žalovaný ďalej tvrdí, že reálnosť dodania zdaniteľného plnenia bola spochybnená aj výpoveďou

E. F., bývalého konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY, z ktorej mu vyplýva, že prepravu tovaru mal
zabezpečovať on tak, že tovar objednávaný u dodávateľa bol objednaný aj s prepravou a v prípade
ak dodávateľ nevedel zabezpečiť prepravu tovaru, tak prepravu tovaru objednal p. E. F. inde ako u
svojho dodávateľa tovaru (zápisnica č. 102518375/2016 zo dňa 09.02.2016). Z tejto výpovede preto
nevyplývajú žiadne relevantné a konkrétne informácie a dôkazy týkajúce sa preukázania uskutočnenia

prepravy predmetného tovaru.

96. Žalobca však nesúhlasil s takýmto záverom správcu dane, pretože konateľ dodávateľa E. F.
počas výsluchu uviedol, že tovar objednával od svojho dodávateľa vrátane dopravy, a preto nemusel
disponovať informáciami o konkrétnych prepravcoch tovaru, keďže prepravu tovaru k žalobcovi

obstarával len v prípade, že dodávateľ tovaru dopravu tovaru nevedel zabezpečiť. E. F. účtovné
doklady spoločnosti KOLO-KOMPANY Daňovému úradu nemohol predložiť, pretože už v tom čase
nebol konateľom tejto spoločnosti. Na odstránenie pochybností žalobca žiadal vypočuť E. F. opakovane,
čo Daňový úrad však odmietol so zdôvodnením, že jeho vyjadrenia boli všeobecné a nekonkrétne a
neodstraňujú pochybnosti pri dodaní tovaru.

97. Podľa žalobcu práveže naopak svedok E. F. potvrdil, že medzinárodné nákladné listy CMR
sprevádzajúce tovar počas prepravy boli odovzdané prepravcom tovaru jemu, pričom on ich žalobcovi
neodovzdával, keďže išlo o tuzemskú prepravu, odovzdával žalobcovi len faktúru a dodací list. Podľažalobcu túto skutočnosť upravuje aj Rámcová kúpna zmluva v čl. I, podľa ktorého sa predávajúci
zaväzuje najneskôr pri dodaní tovaru odovzdať kupujúcemu doklady vzťahujúce sa na dodávaný tovar
(dodací list). Uvedené potvrdzuje skutočnosť, že žalobca dostal od spoločnosti KOLO-KOMPANY len

faktúru a dodací list.

98. Ako vyplynulo zo zistení súdu, zistenia správcu dane, ktoré pramenia z vykonaného dokazovania,
nevylučujú možnosť, že dodávatelia žalobcu a ich subdodávatelia mohli konať v rozpore so zákonom,
avšak v žiadnom prípade to nie je objektívnym dôkazom protizákonnosti konania žalobcu.

99. Súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a
Dávid, čl. 50, z ktorého vyplýva, že nemožno zdaniteľnej osobe zamietnuť právo odpočítať hodnotu
splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté, z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba,
ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov, sa dopustila
nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba

vedelaalebomalavedieť,žeuvedenéplneniezakladajúcenároknaodpočetdanejesúčasťoudaňového
podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského
reťazca.

100. Zároveň platí, že daňový orgán nie je oprávnený zamietnuť právo na odpočet dane z dôvodu,

že sa zdaniteľná osoba neubezpečila, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tovar, na
základe ktorej sa požaduje vykonanie nároku na odpočet dane, spĺňala podmienky zdaniteľnej osoby, že
disponovala predmetným tovarom a bola schopná ho dodať a že si splnila svoju povinnosť podať daňové
priznanie a uhradiť DPH, alebo z dôvodu, že uvedená zdaniteľná osoba nemá okrem danej faktúry iné
dokumenty, ktorých povaha by preukazovala, že uvedené podmienky boli splnené (rozsudok Súdneho

dvora EÚ vo veci C-80/11 z 21.06.2012 - Mahagében a Dávid, čl. 51).

101. V obchodnom styku je predpokladaná dobromyseľnosť konania a nadobudnutia práv. Akokoľvek by
bol podnikateľ pri uzatváraní obchodov obozretný, nemôže absolútne vylúčiť, že sa stane v niektorom
prípade obeťou podvodu.

102. Dôkazy o prípadnej protiprávnosti konania obchodných partnerov žalobcu nemožno, podľa názoru
súdu, považovať za objektívny dôkaz protiprávnosti jeho konania, ani v tom nemožno badať jeho
vedomosť o existencii porušenia daňových právnych predpisov, či jeho priamu, cielenú a úmyselnú
participáciu na daňovom podvode.

103. Dôkazné bremeno, že u daňového subjektu došlo k podvodnému konaniu, je na správcovi dane,
resp. orgánoch činných v trestnom konaní. Žalobcovi ako daňovému subjektu zákon nedáva právne
prostriedky na sledovanie obstarávacích procesov svojich dodávateľov. Skutočnosť, či žalobca ako
daňovýsubjektvedel,alebomoholvedieť,žesaprijatímplneniabudepodieľaťnaplnení,ktoréjespojené

s daňovým únikom, je dôkazným bremenom správcu dane. Okruh kritérií, z ktorých sa zisťuje úmysel a
vedomosť daňového subjektu stanovuje a dokazuje správca dane, pričom musia byť v rozumnej miere,
ktorú možno predpokladať v obvyklom obchodnom styku daňových subjektov (pozri napr. rozhodnutie
NS SR č. 3Sžf 1/2010 zo dňa 19.08.2010).

104. V tejto súvislosti súd pripomína, že žalobca v čase uskutočnenia zdaniteľných dokladov vykonal
úkonyodbornejstarostlivostizameranénaprevereniespoločnostiPOLARON aKOLO-KOMPANY,ktoré
bolo možné v rámci dostupných informačných zdrojov vykonať a ktoré sa v rámci obvyklej hospodárskej
praxe pred realizáciou obchodu bežne vykonávajú. Prijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho v
čase realizácie dodávok tovaru rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude

viesťkjehoúčastinadaňovompodvodnomkonaní:preverilsiexistenciudodávateľovvpríslušneverejne
dostupných registroch (Obchodný register, Register platiteľov DPH) a tiež preveril, že dodávatelia nie
sú evidovaní v zoznamoch uvedených finančnou správou alebo inými inštitúciami, ktoré by identifikovali
ich nespoľahlivosť.

105. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí a zo zistení, ktoré vyplynuli súdu i z administratívneho
spisu žalovaného sa javí súdu ako predčasný a nemajúci vo vykonanom dokazovaní materiálny
podklad záver žalovaného i správcu dane prezentovaný v napadnutých rozhodnutiach, a to že nebolo
preukázané reálne dodanie tovaru žalobcovi a žalobca nesplnil svoju dôkaznú povinnosť, keď právnerelevantným spôsobom nepreukázal prijatie zdaniteľných obchodov od dodávateľov POLARON, s.r.o.
a KOLO-KOMPANY, spol. s r.o. Za tento nemožno považovať pochybnosti orgánov finančnej správy.
Daňové orgány v konaní nedisponovali dôkazmi, na základe ktorých by boli oprávnené tvrdiť, že by

žalobca bol aktívnym účastníkom (spolupáchateľom) daňového podvodu, alebo, že by páchateľom
podvodu pomáhal, pričom na základe žiadnych právne relevantných dôkazov nebol preukázaný vzťah
žalobcu k zámeru získať v rámci súvisiacich dodávok medzi účastníkmi reťazca firiem nenáležitú daňovú
výhodu, na základe čoho by daňovým orgánom (tiež súdu) prináležalo odmietnuť žalobcovi priznanie
práva na odpočet DPH. Súd opakuje, že odporuje právu EÚ a tiež zákonu o DPH, aby sa v súdenej

veci zdaniteľnej osobe zamietlo právo odpočítať DPH za dodanie tovaru alebo služby z dôvodu, že so
zreteľom na možné podvody alebo nezrovnalosti spáchané v rámci reťazca zdaniteľných obchodov sa
toto dodanie nepovažuje za skutočne uskutočnené bez toho, aby sa na základe objektívnych dôkazov
preukázalo, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na
odpočítanie dane je súčasťou podvodu týkajúceho sa DPH spáchaného na vstupe alebo na výstupe v
rámci dodávateľského reťazca. Je možné zhrnúť, že uvedené prináleží preveriť nezávislým daňovým

orgánom, ktoré v danom prípade k tejto svojej povinnosti nepristúpili komplexne, náležite starostlivo a
dostatočne zodpovedne.

106. Žalovaný svoje skutkové zistenia, ktoré súd považuje za nedostatočné, zhrnul do tvrdenia, že
nebolo preukázané dodanie pohonných látok dodávateľmi uvedenými na faktúrach, nebola preukázaná

preprava pohonných látok k žalobcovi, nebol preukázaný pôvod pohonných látok a tieto skutočnosti
nepreukázal ani sám žalobca, teda dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1
zákona o DPH a existujú len formálne doklady, ktoré nepreukazujú fakturované plnenie, a preto jediným
cieľom deklarovaných plnení na základe vyhotovených faktúr a podporných dokladov bolo získanie
daňovej výhody pre podnikateľské subjekty zapojené do reťazca, čiže aj pre žalobcu.

107. Pokiaľ by sa v konaní preukázalo, že zdaniteľné obchody síce prebehli, avšak žalobca bol
súčasťou reťazca firiem, v ktorom sa vyskytol daňový podvod, resp. iná nezákonnosť, v takom prípade
mohli daňové orgány zamietnuť právo odpočítať hodnotu zaplatenej DPH len za predpokladu, že
v konaní objektívne preukázali, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce

nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo
iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Najpodstatnejšou otázkou by v takomto
prípade bolo, či žalobca s prihliadnutím na všetky objektívne okolnosti mohol vedieť, že jeho konanie
smeruje, resp. napomáha k neoprávnenému získaniu nároku na odpočet DPH. Súd konštatuje, že „či
vedel“ znamená, že existovali určité skutkové zistenia zakladajúce dôvodné pochybnosti o tom, že by

žalobca o podvodnom konaní nevedel, a že bol tak s možnosťou existencie podvodného konania aspoň
uzrozumený.

108. Z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise však uvedené preukázané rozhodne
nebolo. Aj v napadnutom rozhodnutí sám správca dane svoj záver o nepreukázaní reálneho

uskutočnenia obchodu vyvodil zo svojej pochybnosti, či tovar bol skutočne dodaný žalobcovi, pretože
dodanie tovaru, ako sám uviedol, nie je možné zistiť. Napriek tejto pochybnosti správca dane odmietol
vypočuť konkrétnych svedkov navrhnutých žalobcom, ktorí boli prítomní pri dodaní tovaru a mali tak
jednoznačnú vedomosť, či transakcia prebehla tak, ako tvrdil žalobca a aj bývalý konateľ POLARON-u a
KOLO-KOMPANY a vyvrátiť tým pochybnosti správcu dane. Správca dane odmietol vypočuť v prípade

dodávateľa POLARON označených svedkov L. P., bývalých zamestnancov Y. F. a H. L., právneho
zástupcu žalobcu JN.. E. P., dovypočuť svedka H. X. a iné, pretože žalobcom neboli predložené žiadne
špecifikácie, na základe ktorých by bolo možné navrhovaných svedkov vypočuť a tiež z dôvodu, že z
vykonaných dôkazov nevyplýva, že navrhovaní svedkovia by mali disponovať informáciami potrebnými
na objasnenie predmetných skutočností, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na posúdenie predmetných

obchodov. Rovnako z dôkazov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise tvrdenie a záver daňových
orgánov i vo vzťahu k dodávateľovi KOLO-KOMPANY preukázaný nebol. V napadnutom rozhodnutí sám
správca dane svoj záver o nepreukázaní reálneho uskutočnenia obchodu vyvodil zo svojej pochybnosti,
či tovar bol skutočne dodaný žalobcovi, pretože dodanie tovaru, ako sám uviedol, nie možné zistiť.
Napriek tejto pochybnosti správca dane odmietol vypočuť konkrétnych svedkov navrhnutých žalobcom,

a to: konateľa E. F., osoby zodpovednej za skladovú evidenciu, ktorá pracovníkov správcu dane
informuje o skladovom systéme spoločnosti, bývalú účtovníčku spoločnosti pani H. L., ktoré osoby mali
tak jednoznačnú vedomosť, či transakcia prebehla tak, ako tvrdil žalobca a aj bývalý konateľ KOLO-
KOMPANY a vyvrátiť tým pochybnosti správcu dane. Správca dane odmietol vypočuť označenýchsvedkov jednak preto, že bývalý konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY nepredložil žiadne doklady a
dôkazy preukazujúce uskutočnenie dodávok tovaru pre žalobcu a jednak preto, že nespochybňuje
skutočnosti týkajúce sa zaúčtovania faktúr vyhotovených spoločnosťou POLARON a KOLO-KOMPANY,

a preto nevypočul p. H. L. - bývalú účtovníčku žalobcu. Na druhej strane správca dane však v
napadnutom rozhodnutí tvrdí, že bolo vo sfére vplyvu žalobcu preukázať uskutočnenie predmetných
obchodných transakcií a zabezpečiť relevantné informácie a doklady preukazujúce uskutočnenie
predmetných obchodných transakcií. Z uvedeného vyplýva nejednotnosť názoru správcu dane a takýto
postup správcu dane je možné hodnotiť ako postup v rozpore s účelom daňovej kontroly, ktorej účelom

je preverenie reálnosti uskutočnenia jednotlivých úkonov majúcich vplyv na daňové výdavky žalobcu.

109. Žalovaný svoj záver pokiaľ ide o dodávateľa POLARON vyvodil aj zo skutočnosti, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal dodanie tovaru dodávateľom. Žalobca však tvrdí, že
správca dane nemôže zaťažiť žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré nezabezpečoval a nemôže
ich ani ovplyvniť, keď prepravu tovaru zabezpečoval dodávateľ, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj bývalý

konateľ spoločnosti POLARON. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena poukázal, že si splnil
povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena na rozdiel od správcu dane,
ktorý nepreukázal, že tovar žalobcovi dodaný nebol. Ak správca dane nezískal žiadne dôkazy od
dodávateľa, ktoré by potvrdzovali, resp. vyvracali dodanie tovaru, tak toto nemôže byť na ťarchu žalobcu.

110. S uvedenou námietkou žalobcu sa súd v plnom rozsahu stotožňuje. Zo skutkového stavu zisteného
daňovými orgánmi je vylúčené tvrdiť, že by žalobca bol aktívnym účastníkom (spolupáchateľom)
daňového podvodu (iného protiprávneho konania) alebo žeby páchateľom pomáhal. Uvedené vyplýva
aj z výpovede svedka X., bývalého konateľa spol. POLARON, ktorý potvrdil, že pri predaji tovaru
spoločnosti JOPI TRADE, spol. s.r.o. -žalobcovi, si prepravu tovaru zabezpečoval žalobca sám tým

spôsobom, že žalobca si stočil dohodnuté množstvo litrov do cisterny, keďže tovar sa nachádzal v
prenajatom sklade od žalobcu, následne bol tovar vyfaktúrovaný a ako doklad o množstve stočených
litrov dostala spoločnosť POLARON s.r.o. od žalobcu stáčací lístok. Za žalobcu tovar od spoločnosti
POLARON s.r.o. prijali skladníci spoločnosti alebo zamestnankyne spoločnosti. Objednávky za žalobcu
vybavovali telefonicky jeho zamestnanci, niekedy sa na dostupnosť tovaru opýtal aj skladník žalobcu.

Na deklarované miesto fyzickej vykládky tovaru chodieval p. H. X.. Svedok X. sa vyjadril aj k predaju
tovaru ostatným zákazníkom spoločnosti POLARON, s.r.o. (okrem spoločnosti JOPI TRADE spol. s r.o.),
kedy prepravu pre spoločnosť POLARON, s.r.o. zabezpečovala spoločnosť JOPI TRADE, spol. s r.o.

111. K dodávateľom spoločnosti POLARON svedok X. uviedol, že prepravu tovaru od dodávateľa

spoločnosti POLARON, s.r.o. do skladu, ktorý mala spoločnosť POLARON, s.r.o. prenajatý od
spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o., zabezpečoval dodávateľ spoločnosti POLARON, s.r.o. a prepravu
tovaru pri nákupe objednával p. H. X. spolu s tovarom od svojho dodávateľa. Za spoločnosť POLARON,
s.r.o. nebol na mieste fyzickej nakládky tovaru u dodávateľa prítomný nikto, tovar prišiel na sklad. Za
spoločnosť POLARON, s.r.o. tovar odberateľovi odovzdal p. X..

112. Podľa názoru súdu z výpovede p. X. ani z dôkazov zabezpečených správcom dane a z
takto zisteného skutkového stavu žalovaný nemohol vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že k
reálnemu dodaniu tovaru zo strany dodávateľa - platiteľa POLARON, s.r.o. skutočne došlo, keď p.
X. (konateľ spoločnosti POLARON, s.r.o. v čase obchodných transakcií) nepredložil dňa 10.02.2016

žiadne relevantné a konkrétne informácie a dôkazy týkajúce sa preukázania uskutočnenia prepravy
predmetného tovaru. Práve naopak, p. X. jasne opísal transakciu dodania tovaru žalobcovi, pri preberaní
tovaru bol prítomný skladník žalobcu, resp. iný zamestnanec, ktorého žalobca aj navrhol vypočuť, no
správca dane aj tento výsluch odmietol zrealizovať. Tiež skutočnosť, že správca dane nezískal žiadne
dôkazy a doklady od dodávateľa, ktoré by potvrdzovali tvrdenia H. X., nemôže byť na ťarchu žalobcu.

113. K preukázaniu dodania tovaru žalobcom súd má za potrebné ešte uviesť, že správcovi dane bolo
známe, že žalobcovi boli Národnou kriminálnou agentúrou dňa 15.04.2014 zaistené všetky doklady
a písomnosti za roky 2009 až do 15.04.2014, o čom boli spísané zápisnice, ktoré žalobca správcovi
dane na pojednávaní dňa 12.5.2014 aj predložil. Správca dane preto ďalšie dokazovanie vykonával

na základe dokladov, resp. ich fotokópií poskytnutých NAKA, keďže žalobca dokladmi týkajúcimi sa
predmetného zdaňovacieho obdobia nedisponoval. Ak žalovaný mal aj napriek dôkazom zabezpečeným
od NAKA stále pochybnosť o dodaní tovaru, pretože tieto doklady zabezpečené správcom dane nie sú
dostatočnými dôkazmi, že obchodné transakcie boli uskutočnené tak, ako boli žalobcom deklarované,mal vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré by jeho pochybnosť úplne odstránilo. Pochybnosť ako taká
nemôže mať za následok konštatovanie, že žalobca porušil ust.§ 49 ods. 1 zák. o DPH.

114. Taktiež ani z miestneho zisťovania vykonaného miestne príslušným správcom dane Daňovým
úradom Bratislava dňa 05.11.2014 nie je možné vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že k
reálnemu dodaniu tovaru zo strany dodávateľa - platiteľa POLARON, s.r.o. skutočne došlo, keďže
miestne príslušný správca dane nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi daňovými
subjektmi POLARON s.r.o. a platiteľom JOPI TRADE, spol. s r.o. Takýto záver správca dane prijal zo

zistenia, že spoločnosť RICHI RESTAURANT & CATERING s.r.o., ktorá je od 09.04.2014 právnym
nástupcom spoločnosti POLARON, s.r.o., je nekontaktná, na adrese uvedenej v Obchodnom registri
nesídli, nenachádza sa tam ani poštová schránka s označením spoločnosti, uvedená spoločnosť so
správcom dane nespolupracuje, zásielky nepreberá a na výzvy správcu dane nereaguje. Prípadná
nekontaktnosť právneho nástupcu dodávateľa v čase daňovej kontroly (r. 2014) je ale vo vzťahu k
obdobiu dodania tovaru - marec 2011 bez právnej relevancie.

115. Žalovaný vyvodil rovnaký svoj záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal
dodanie tovaru ani dodávateľom KOLO-KOMPANY. Žalobca však tvrdí, že správca dane nemôže zaťažiť
žalobcu preukazovaním skutočností, ktoré nezabezpečoval a nemôže ich ani ovplyvniť, keď prepravu
tovaru zabezpečoval dodávateľ na svoj účet a bola zahrnutá do ceny tovaru, čo potvrdil vo svojej

výpovedi aj bývalý konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY. V súvislosti s rozložením dôkazného bremena
poukázal, že si splnil povinnosť preukázať skutočnosti, ktoré patria do jeho dôkazného bremena na
rozdiel od správcu dane, ktorý nepreukázal, že tovar žalobcovi dodaný nebol. Ak správca dane nezískal
žiadne dôkazy od dodávateľa, ktoré by potvrdzovali, resp. vyvracali dodanie tovaru, tak toto nemôže
byť na ťarchu žalobcu.

116. S uvedenou námietkou žalobcu i vo vzťahu k dodávateľovi KOLO-KOMPANY sa súd v plnom
rozsahu stotožňuje. Zo skutkového stavu zisteného daňovými orgánmi je vylúčené tvrdiť, že by žalobca
bol aktívnym účastníkom (spolupáchateľom) daňového podvodu (iného protiprávneho konania) alebo,
že by páchateľom pomáhal. Uvedené vyplýva aj z výpovede svedka F., bývalého konateľa spol.

KOLO-KOMPANY, ktorý potvrdil, že pri predaji tovaru spoločnosti JOPI TRADE, spol. s.r.o. žalobcovi,
si prepravu tovaru zabezpečoval žalobca sám tým spôsobom, že keď tovar objednával od svojho
dodávateľa, ktorým bol najmä ČEPRO, a.s. ale aj slovenské firmy, tak bol objednaný aj s prepravou,
pričom cena prepravy bola zahrnutá v cene tovaru. V prípade keď dodávateľ nevedel prepravu
zabezpečiť, tak prepravu objednal aj inde ako u dodávateľa tovaru a prepravu tovaru hradil p. E. F.. Za

prepravu tovaru spol. KOLO- KOMPANY prijala faktúru alebo príjemku a prepravná trasa bola ČEPRO
- VLČANY. Svedok p. E. F. zároveň potvrdil, že prepravu tovaru žalobca nevykonával. Za spoločnosť
KOLO-KOMPANYobjednávkyprijímalavybavovalp.E.F.,zažalobcuobjednávalitovarp.F.,J.,F.,p.O.,
skladník, telefonicky, niekedy aj p. E.Á. F. osobne, lebo do spoločnosti JOPI TRADE, spol. s r.o. chodil.

117. Podľa vyjadrenia svedka p. E. F. tovar nakladali skladníci zo spoločnosti ČEPRO a pri vykládke
tovaru bol prítomný p. E. F., za žalobcu bol prítomný pri vykládke tovaru skladník, tovar prijal skladník,
a potom bol tovar vypustený do skladu, p. F. tam tovar prevzal a aj odovzdal.

118. Svedok p. F. sa vyjadril aj k medzinárodným nákladným listom CMR v tom zmysle, že CMR

sprevádzajúce tovar počas prepravy boli odovzdané jemu, tovar predával na Slovensku, CMR doklad
odovzdávať nemusel, žalobcovi dával iba dodací list a faktúru.

119. Podľa názoru súdu z výpovede p. F. ani z dôkazov zabezpečených správcom dane a z takto
zisteného skutkového stavu žalovaný nemohol vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že k reálnemu

dodaniu tovaru zo strany dodávateľa - platiteľa KOLO-KOMPANY skutočne došlo, keď p. F., bývalý
konateľ spoločnosti KOLO-KOMPANY nepredložil počas svojej svedeckej výpovede dňa 9.02.2016
žiadne relevantné a konkrétne informácie a dôkazy týkajúce sa preukázania uskutočnenia prepravy
predmetného tovaru. Práve naopak, p. F. jasne opísal transakciu dodania tovaru žalobcovi, pri preberaní
tovaru bol prítomný skladník žalobcu, resp. iný zamestnanec, ktorého žalobca aj navrhol vypočuť,

no správca dane tento výsluch nerealizoval. Tiež skutočnosť, že správca dane nezískal žiadne
dôkazy a doklady od dodávateľa, ktoré by potvrdzovali tvrdenia p. F., nemôže byť na ťarchu žalobcu
a mal dôslednejšie preverovať dodanie tovaru žalobcovi, keď aj sám uviedol, že nespochybňujeexistenciu predmetného tovaru, ktorý však nie je dôkazom, že tovar bol dodaný platiteľovi deklarovaným
dodávateľom.

120. Taktiež ani z miestneho zisťovania vykonaného miestne príslušným správcom dane Daňovým
úradom Bratislava nie je možné vyvodiť záver, že žalobca nepreukázal, že k reálnemu dodaniu tovaru
zo strany dodávateľa - spoločnosti KOLO-KOMPANY skutočne došlo, keďže miestne príslušný správca
nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi daňovými subjektmi KOLO-KOMPANY
a platiteľom JOPI TRADE, spol. s.r.o. Takýto záver správca dane prijal zo zistenia, že Daňový úrad

Bratislava nevedel potvrdiť uskutočnenie zdaniteľných obchodov medzi KOLO-KOMPANY a žalobcom,
keďspoločnosťKOLO-KOMPANYnaadreseuvedenejvObchodnomregistriOkresnéhosúduBratislava
I, Parková 45, 821 05 Bratislava nesídli, nemá zaplatené služby virtuálneho sídla, výzva na predloženie
dokladov sa vrátila na Daňový úrad Bratislava s poznámkou „adresát neznámy". Taktiež predvolanie
konateľa spoločnosti Z. Z., C., L. XX, R. XXXXXX, Rumunsko sa vrátilo na Daňový úrad s poznámkou
„neznámy, nedostatočná adresa“.

121. K uvedenému má súd za potrebné uviesť, že na preukázanie reálnosti plnenia spoločnosťou
KOLO-KOMPANY žalobcovi, miestne zisťovanie vykonané príslušným daňovým úradom nemá žiaden
vplyv, pretože zistené skutočnosti neosvedčujú, že spoločnosť KOLO-KOMPANY bola nekontaktná aj
preskúmavanom zdaňovacom období. Tieto skutočnosti majú význam v čase, keď miestne zisťovanie

bolo vykonávané a nie spätne v čase, a to v septembri 2011. Tiež je potrebné podotknúť, že v čase
uskutočňovania zdaniteľných obchodov spoločnosťou KOLO-KOMPANY mala sídlo v zmysle výpisu z
obchodného registra Žihárec 722, 925 83 Žihárec, a až dňom 15.01.213 nastala u neho zmena sídla
na Parková 45, 821 05 Bratislava.

122. Podľa názoru súdu žalobcovi nie je možné ani vytýkať, že neuniesol dôkazné bremeno ohľadom
skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného daňového subjektu; dôkazné bremeno ohľadom
ním tvrdených skutočností naopak neuniesol žalovaný. Svoj záver o neunesení dôkazného bremena
žalobcom nepodložil dostatočnými dôvodmi, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné (viď rozsudok
Najvyššieho správneho súdu ČR sp.zn. 5Afs 131/2004). V zmysle uvedeného rozsudku „Důkazní

břemeno stíhá daňový subjekt pouze ohledně skutečností, které tvrdí a uvádí ve svém účetnictví. .........
Má-li správce daně pochybnosti o důkazní hodnotě prostředků, jimiž daňový subjekt prokazuje ... svá
tvrzení, přenáší se důkazní břemeno z daňového subjektu na správce daně. Jeho povinností ... je pak
prokázat existenci takových skutečností, které věrohodnost, průkaznost, správnost či úplnost účetnictví,
evidence či jiných záznamů zcela vyvracejí. Důkazní břemeno nelze pojímat extenzivně a rozšiřovat je

na prokazování všech, resp. jakýchkoli skutečností, tedy i těch, ohledně kterých taková povinnost stíhá
zcela jiný subjekt.“ Správca dane nakoniec aj sám nepopiera, že k plneniu skutočne došlo a že tovar
bol ďalej žalobcom predávaný. Týmto žalovaný a správca dane v rozhodnutí si odporuje, čím sa stáva
jeho rozhodnutie zmätočným, resp. nezrozumiteľným.

123. Aj z judikatúry, na ktorú poukázal sám žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe vyplýva, že na strane
daňového subjektu je nevyhnutné primárne uniesť dôkazné bremeno, ktorý disponuje svojim právom
uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty
a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu
skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.

2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS 78/2011-17). Z uvedeného vyplýva,
že po tom, ako žalobca poskytol správcovi dane súčinnosť pri zisťovaní skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane, pričom správca dane nespochybnil preukázateľne vierohodnosť, pravdivosť
alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom a ani samotný obchod, prenieslo sa dôkazné bremeno
z daňového subjektu na správcu dane, ktorý mal pochybnosť o reálnom uskutočnení tovaru. S ohľadom

na zaistenie dokladov NAKA žalobca predložil správcovi dane účtovné doklady, ktoré mal k dispozícii:
kúpnu zmluvu zo dňa 15. januára 2011, Nájomnú zmluvu zo dňa 31. januára 2011, Rámcovú kúpnu
zmluvu z 25.02.2011, príjemky tovaru, faktúry, dodacie listy, v ktorých žalobca ako odberateľ potvrdil
prevzatie tovaru, príjemky tovaru, saldokonto záväzkov voči dodávateľovi, evidenciu príjmu a výdaja
tovaru a zároveň bývalí konatelia dodávateľských spoločností potvrdili realizáciu predmetných obchodov

a popísali spôsob objednávania a prepravy tovaru. Žalobca tiež navrhol Daňovému úradu ďalšie úkony
pre zaobstaranie dôkazov, ktorých vykonanie je v právomoci Daňového úradu, ale tomuto návrhu nebolo
DÚ vyhovené.124. Súdu sa preto uvedené závery žalovaného zdali jednak predčasné, vecne nesprávne a pre
preskúmanie jeho rozhodnutí nedostatočne odôvodnené. Napriek obsiahlosti rozhodnutí, súd musí
konštatovať i absenciu riadneho odôvodnenia.

125. Je preto treba súhlasiť i s námietkami žaloby, že napadnuté rozhodnutia trpia vadami
nepreskúmateľnosti. Zákonný rámec náležitostí rozhodnutia daňového úradu je zadefinovaný v ust. § 63
ods. 5 Daňového poriadku. Týmto sa ale správca dane ani žalovaný postačujúco neriadil. V napadnutých
rozhodnutiach správcu dane a žalovaného absentuje vecné posúdenie podporené ich úvahami a nie

vždy je subsumované pod príslušné procesné či hmotnoprávne daňové predpisy.

126. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného a správcu
dane, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti
určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi

predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť
presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu.
Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania bola

daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre
rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

127. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s

predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých

mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

128. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri
odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy
je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom
vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

129. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí je treba súhlasiť, že správca
dane sa vo svojom rozhodnutí zo dňa 27. júna 2016 nevysporiadal s obsiahlym Vyjadrením žalobcu
k pojednávaniu konanom dňa 14.06.2016. Tento odmietol so všeobecným odôvodnením, že neboli
Vyjadrením predložené žiadne nové skutočnosti, na základe ktorých by bolo potvrdené dodanie
tovaru dodávateľovi POLARON a KOLO-KOMPANY. I žalovaný v potvrdzujúcom rozhodnutí zo dňa

20. septembra 2016 vady prvostupňového rozhodnutia neodstránil, len uviedol, že v odôvodnení
rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými skutkovými a právnymi otázkami majúcimi význam pre
posúdenie prejednávanej veci. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nemožno hodnotiť inak ako k
predmetnej námietke arbitrárne. Bolo povinnosťou konajúcich orgánov uviesť v odôvodnení ich
rozhodnutí, prečo konkrétne neuveril žalobcom predloženým listinným dôkazom, ktoré v zásade

potvrdzuje výpoveď svedka H. X. vypočutého inak až na návrh žalobcu a rovnako i svedka E. F..

130. Za vzájomne si odporujúce a privodzujúce nezrozumiteľnosť rozhodnutia treba považovať i
rozhodnutie žalovaného v časti, kde žalovaný na jednej strane spochybňuje skutočnosť, že dodanie
tovaru - pohonných hmôt, bolo uskutočnené dodávateľom žalobcu uvedeným na faktúrach, oproti tomu

ďalej už spochybňuje samotnú existenciu fyzického plnenia a v ďalšom potom uvádza, že žalobca ďalej
dodaný tovar dodával ďalším odberateľom.131. Nepostačujúcim spôsobom vyhodnotil správca dane a potvrdzujúcim rozhodnutím i žalovaný
odmietnutie návrhov predkladaných žalobcom na doplnenie dokazovania, najmä návrhy na výsluchy
svedkov. V tejto časti treba považovať napadnuté rozhodnutie za arbitrárne pre nedostatok dôvodov.

Bolo potrebné sa s dôvodom odmietnutia každého navrhnutého dôkazu vysporiadať.

132. Žalobca ďalej v žalobe vytýka žalovanému i správcovi dane, že rozhodnutiu správcu dane, s
ktorým sa žalovaný plne stotožnil, predchádzal nezákonný postup. Tvrdí, že daňové konanie vo veci
začaté fakticky dňa 11. apríla 2014 správca dane rozhodnutím č. 9900430/5/287689/2015/Krin zo dňa

6. februára 2015 (doručené žalobcovi 9. februára 2015) en bloc za celé kontrolované obdobie január
- december 2011 s odôvodnením, že zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii nerozlišujúc
zdaňovacie obdobia, kedy medzinárodná výmena informácia nebola potrebná, pretože predmetom
fakturácie boli len tuzemské obchodné prípady a nejednalo sa o interkomunitárne dodania tovaru, čo je
i prípad zdaňovacieho obdobia september 2011. Prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu k zdaňovacím
obdobiam o predmete len tuzemských obchodných transakcií potom nemá oporu v zákone. Ak potom

správca dane pokračoval v daňovej kontrole 7. augusta 2015 a Protokol bol žalobcovi doručený 22.
septembra 2015, po dobu prerušenia konania bol správca dane nečinný nedôvodne, potom v uvedenom
prípade daňová kontrola neúčelne, neopodstatnene a v rozpore so zákonom trvala 529 dní a Protokol
zo dňa 10.09.2015, ktorým bola daňová kontrola ukončená, má povahu nezákonného dôkazného
prostriedku a ako taký v zmysle judikatúry Ústavného súdu SR, napr. nález vo veci sp., zn. III. ÚS

24/2010 z 29. júna 2010 nemôže byť použitý ako dôkaz v daňovom/vyrubovacom konaní. Správne
mal správca dane podľa názoru žalobcu vo vzťahu ku konkrétnym zdaňovacím obdobiam bez potreby
medzinárodnej výmeny informácii (a teda aj v zdaňovacom období september 2011), vydať samostatný
protokol bez prerušenia konania.

133. Výkon daňovej kontroly ako jedného z kľúčových inštitútov daňového konania predstavuje
nepochybnevýznamnýzásahdoriadnehoabežnéhofungovaniakaždéhodaňovéhosubjektu.Jejvýkon
je spravidla spojený minimálne s administratívnou, ale i finančnou záťažou, a preto v kontexte zásady
rýchlosti a procesnej ekonómie má správca dane konať bez zbytočných prieťahov a tak, aby nikomu
nevznikali zbytočné náklady. Z tejto premisy je treba vyvodiť, že trvanie daňovej kontroly je časovo

potrebné obmedziť len na nevyhnutnú mieru a preto aj správca dane je povinný postupovať účelne
a tak, aby daňovú kontrolu skončil najneskôr v zákonnej jednoročnej lehote, resp. lehote primeranej a
zodpovedajúcej objektívne skutkovým okolnostiam. Správca dane preto vykonávanie daňovej kontroly
ani nemôže svojvoľne prerušiť a odložiť jej pokračovanie, ale jednotlivé kroky správcu dane musia po
sebe systematicky nasledovať a v primeraných časových intervaloch (bližšie pozri napr. rozhodnutie

NSS ČR vo veci sp. zn. 7 Afs 22/2003 zo dňa 9.12.2004).

134. Aplikujúc uvedené na daný preskúmavaný prípad súd musí konštatovať, že správca dane
postupoval a contrario s ust. § 46 ods. 9 Daňového poriadku, keď bezdôvodne výkon daňovej kontroly
pre zdaňovacie obdobia bez interkomunitárnych obchodných prípadov, a teda aj v danom zdaňovacom

období september 2011, prerušil.

135. Daňová kontrola, ako to už bolo vyššie a opakovane uvedené, bola začatá na základe Oznámenia
zo dňa 11. marca 2014 (č. 99004300/5/925107/2014/Krin) fakticky dňa 11. apríla 2014. Správca dane
predmet daňovej kontroly časovo zadefinoval ako zdaňovacie obdobie január - december 2011 a túto

ukončil dňa 10. septembra 2015 vydaním dvoch protokolov: Protokolu č. 20845374/2015, v ktorom
vyčíslil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobia február - jún 2011, august - december 2011 a Protokolu
č. 20845372/2015 za zdaňovacie obdobie január 2011 a júl 2011, v ktorých neidentifikoval rozdiel dane.

136. Súd s uvedenou námietkou žaloby sa plne stotožňuje. Administratívnym spisom a písomnou

dokumentáciou žalobcu bezosporu je preukázané, že v zdaňovacom období september 2011
predmetom sporných faktúr sú len tuzemské obchodné prípady a nejedná sa o interkomunitárne
obchodné transakcie žalobcu a dodávateľov spoločnosti POLARON a KOLO-KOMPANY. Preto
prerušenie daňovej kontroly vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu september 2011 z dôvodu žiadosti
o medzinárodnú výmenu informácii neobstojí. Na uvedenom nemôže meniť nijako ani skutočnosť,

že správca dane zvolil daňovú kontrolu s časovým ohraničením ako zdaňovacie obdobie január
až december 2011. Zvolený postup vedenia spoločnej daňovej kontroly má síce oporu v zásade
hospodárnosti a procesnej ekonómie, ale súčasne musí byť v celom konaní zachovaná i primárna a
napokon ústavná zásada platná v daňovom konaní, a v rámci neho i daňovej kontrole, zásada legality(zákonnosti). Správca dane nemôže pri výkone svojich právomoci postupovať svojvoľne, ale právomoc
mu zverenú zákonom môže uplatňovať len v rozsahu, v akom mu bola zverená. Musí postupovať v
súlade so zákonom a na základe zákona. Správca dane nemôže zákon ani nijako obchádzať. Zároveň

je pri výkone daňovej kontroly povinný šetriť práva a právom chránené záujmy daňového subjekty i
tretích osôb.

137. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť vydať jeden spoločný protokol k
daňovej kontrole vedenej spoločne k viacerým zdaňovacím obdobiam na základe jedného Oznámenia

o zahájení daňovej kontroly, ako to bolo i v danom posudzovanom prípade. Súd nemôže súhlasiť preto s
argumentáciu žalovaného, že v takomto prípade bolo jeho povinnosťou vyčkať v rozsahu celej daňovej
kontroly (teda aj v rozsahu zdaňovacích samostatných období bez interkomunitárnych obchodných
prípadov) na výsledky medzinárodnej výmeny informácii, pre tento dôvod daňovú kontrolu prešiť en
bloc, a vydať jeden spoločný protokol. Takýto postup správcu dane nemá oporu v ust. § 46 Daňového
poriadku a ani v inom ustanovení Daňového poriadku. Uvedenému napokon odporuje i prax samotného

správcu dane, ktorý po takomto prerušení konania vydal dňa 10. septembra 2015 dva samostatné
protokoly, Protokol č. 20845374/2015 k zdaňovaciemu obdobiu február - jún 2011, august - december
2011, v ktorom správca dane vyčíslil rozdiel na DPH a Protokol č. 20845372/2015 za zdaňovacie
obdobie január 2011 a júl 2011, v ktorých rozdiel dane neidentifikoval. Správne a súladne s judikatúrou
Ústavného súdu SR argumentoval preto žalobca, že vydaniu samostatného rozhodnutia o vyrúbení

rozdielu dane žalobcovi ako kontrolovanému daňovému subjektu vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu
september 2011 predchádzal nezákonný postup a ak daňová kontrola bola ukončená vydaním Protokolu
dňa 10. septembra 2015 pri daňovej kontrole začatej dňa 11. apríla 2014, to znamená bez právneho
dôvodu po uplynutí zákonnej jednoročnej lehoty na jej ukončenie (§ 46 ods. 9 Daňového poriadku),
pri rešpektovaní rozhodovacej praxe ústavného súdu (napr. i poukázaný nález ÚS ) je treba Protokol

považovať za nezákonný dôkazný prostriedok.

138. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto
rozhodnutie žalovaného zrušil ako vecne nesprávne a nezákonné podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e)
a g) SSP a v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP z dôvodu procesnej ekonómie zrušil i rozhodnutie

Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty č. 103407736/2016 zo dňa 27. júna 2016 a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

139. Bude úlohou správneho orgánu po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu,
ktorý je pre správny orgán podľa § 191 ods. 6 SSP záväzný, predovšetkým doplniť dokazovanie ako

už bolo súdom vyššie uznajúc dôvodnosť námietok žalobcu vo vzťahu k nedostatočne zistenému
skutkovému stavu, preneseniu dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, jeho nesprávneho
vyhodnotenia a z neho vyvodenia predčasného a pritom nesprávneho právneho záveru, o opätovný
výsluch svedka konateľa spoločnosti POLARON, s.r.o. v čase realizácie obchodných prípadov H. X. a
konateľa spoločnosti KOLO-KOMPANY E. F., L.U. P., bývalých zamestnancov spoločnosti POLARON

A.. Y. F. a H. L., tiež právneho zástupcu žalobcu E. ktorý sa mal zúčastňovať pri obchodných rokovaniach
žalobcu a dodávateľa POLARON, vypočuť i ďalších žalobcom navrhnutých svedkov - zamestnancov k
otázke realizácie dodania tovaru a ich prepravy. Ďalej bude potrebné zadovážiť podklady a dodacie listy
od spoločnosti ČEPRO, a.s., ktoré v spise absentujú.

140. Tiež bude potrebné vzhľadom na námietky tak správcu dane, žalovaného, ale i samotného žalobcu
vykonať dokazovanie k prevereniu pohybu tovaru a jeho evidencii v skladovom systéme v rozsahu -
prijatie, naskladnenie, vykládka a dodanie a preverenia uskutočnenia dodaní realizovaných žalobcom
u jeho tuzemských odberateľov.

141. Uvedené bude nevyhnutné v ďalšom konaní vykonať bez pochybností vzťahu žalobcu k
dodávateľovi, resp. k reťazcu, v rámci ktorého sa uskutočnili predmetné zdaniteľné obchody a bude
žalovaný povinný riadne zisťovať, a to znova bez pochybností, či žalobca vedel alebo mal vedieť, že
uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet DPH je súčasťou daňového podvodu.

142. Až následne správca dane vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie súladne s požiadavkami
preskúmateľnosti čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodnení.143. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal
žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom na jeho vecný úspech v
konaní. Podľa ust. § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne

správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

144. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní
sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo
člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným

Centrum právnej pomoci.