Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. jún 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9Csp/84/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116219292
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116219292.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o.,

so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, právne zastúpený: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so
sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, proti žalovanej: C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. V. XX, XXX
XX Š. V., o zaplatenie 41,94 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 22,14 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5 % ročne z tejto sumy od 26.09.2013 až do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Určuje, že zmluvná podmienka nachádzajúca sa v Cenníku pre poskytovanie služieb spoločnosti
Slovak Telekom a.s. platného od 01.09.2013 v časti „Iné poplatky“ na strane 38 v znení:

„Prerušenie poskytovania služieb pre neplatenie - 19,80 €.“

je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

III. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

IV. Žalobca nárok na náhradu trov konania proti žalovanej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom došlým súdu elektronickou poštou bez ZEP dňa 26.09.2016 (písomne predloženým dňa
29.09.2016) sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 41,94 € s prísl. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že žalovaný s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom, a.s. uzavrel zmluvu
o pripojení v zmysle zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Slovak Telekom a.s.
vystavil žalovanému faktúry v odôvodnení nižšie uvedené, ktoré žalovaný neuhradil. Žalobou uplatnenú

pohľadávku žalobca nadobudol postúpením od pôvodného veriteľa Slovak Telekom a.s. na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.08.2015.

2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd z listín predložených žalobcom, ktorými vykonal v prejednávanej veci dokazovanie, zistil
nasledujúce: Žalovaný mal uzavretú zmluvu s právnym predchodcom žalobcu Slovak Telekom a.s.,

podľa zákona 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Za poskytnuté služby boli právnym
predchodcom žalobcu podľa tvrdení uvedených v žalobe žalovanému vystavená nasledujúca faktúra:
O Faktúra č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti do 25.09.2013 na sumu 41,94 €.4. Z faktúr uvedenej v bode 3. odôvodnenia, súd priznal žalobcovi sumu 22,14 €. Súd nepriznal sumu
poplatku za prerušenie služieb vo výške 19,80 € z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.
V podaní doručenom súdu dňa 06.12.2016 žalobca uviedol, že tento poplatok považuje za súladný so

zákonom a poukázal na rozhodnutia (platobné rozkazy) slovenských okresných súdov, ktoré predmetný
poplatok žalobcovi priznali.
4.1. Okresnému súdu Prešove je známe rozhodnutie tohto súdu sp. zn. 17C/256/2015, podľa ktorého
- Poplatok za prerušenie alebo obmedzenie služby upravený v cenníku je neprijateľný pre to, lebo
dojednanie o úhrade poplatku nie je uvedené v zmluve o poskytovaní verejných služieb a tiež pre

to, lebo spotrebiteľovi nie je dodané žiadne protiplnenie v takejto výške, respektíve preukázaný
takýto náklad vzniknutý žalobcovi. Žalobca nepreukázal, aké skutočne reálne náklady mu vznikajú
v súvislosti s prerušením a obmedzením služby pre neplatenie zo strany žalovaného a len poukaz
na to, že takýto poplatok je uvedený v cenníku pre poskytovanie služieb platnom od 01.02.2012 a
dostupnom prostredníctvom mobilnej siete nie je dostatočným na preukázanie vzniknutých skutočných
nákladovpotrebnýchpreuplatnenietakéhotopoplatku.Poplatokzaprerušeniealeboobmedzenieslužby

upravený v cenníku je neprijateľný pre to, lebo dojednanie o úhrade poplatku nie je uvedené v zmluve
o poskytovaní verejných služieb a tiež pre to, lebo spotrebiteľovi nie je dodané žiadne protiplnenie v
takejto výške, respektíve preukázaný takýto náklad vzniknutý žalobcovi.
4.2. Rozsudok OS Prešov sp. zn. 17C/256/2015 bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 7Co/42/2016 s nasledujúcim odôvodnením: „Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa

v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy v ustanovení § 2 písm. í) vymedzoval pojem služby. V
zmysle tohto ustanovenia za službu sa považovala akákoľvek činnosť alebo výkon, ktorý je ponúkaný
spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne. Vychádzajúc z tejto definície ide o činnosť, z ktorej má mať
prospech spotrebiteľ. Obmedzenie, či prerušenie dohodnutých služieb, žiadny prospech žalovanému
ako spotrebiteľovi neprináša. V prípade obmedzenia žalovaný stratil právo používať dohodnuté služby v

plnom rozsahu a pri prerušení nastáva stav, keď služby vôbec dostupné nie sú, hoci zmluvný vzťah trvá
i naďalej. Zaplatenie poplatkov je tak iba v záujme žalobcu, ktorého pohľadávka sa ďalej navyšuje a to
i napriek tomu, že v súvislosti s neuhradením predpísaných faktúr v lehote splatnosti mu vzniklo právo
požadovať od dlžníka popri plnení i úroky z omeškania( § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide
o právo právneho predchodcu žalobcu dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby

z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu vyplývajúce z ustanovenia § 43 ods. 1 zákona
č. 351/2011Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy toto nezakladá povinnosť pre spotrebiteľa
zaplatiť poplatok za takéto prerušenie alebo obmedzenie služby. Ak s prerušením alebo obmedzením
služby vzniknú dodávateľovi náklady je povinnosťou spotrebiteľa uhradiť iba preukázateľne vzniknuté
náklady spojené s touto činnosťou. Ak poplatok je stanovený paušálne bez zohľadnenia reálnych

nákladov, nemožno dospieť k záveru o jeho primeranosti. Poplatkom za obmedzenie či prerušenie
služby si bez akýchkoľvek pochybností právny predchodca žalobcu zabezpečoval uspokojenie svojej
splatnej pohľadávky bez toho aby pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným pre neplnenie si
povinností plniť za poskytnuté služby riadne a včas. Takéto zabezpečenie porušenia zmluvnej povinnosti
z obsahového hľadiska sa nedá hodnotiť inak ako zabezpečenie záväzku zmluvnou pokutou (§ 544 a

nasledujúce Občianskeho zákonníka).“
4.3. Podľa § 53 ods.1 OZ - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53a ods.1 OZ - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je

povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky
súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 298 ods.1 C.s.p. - Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu

vysloviť, že určitá zmluvná podmienka používaná dodávateľom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných
zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd
uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej
zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.Podľa § 298 ods.2 C.s.p. - Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej

podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
4.4. V prejednávanej veci sa súd v celom rozsahu stotožňuje s vyššie uvedeným odôvodnením

okresného a krajského súdu a preto rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku č. II. tohto rozsudku. To,
že poplatok za prerušenie služieb má sankčný charakter vyplýva aj z toho, že poplatok za prerušenie
služieb na žiadosť účastníka (teda nie pre neplatenie) je „len“ 15,13 €.

5. Právo žalobcu na priznanú sumu vyplýva okrem zmluvných ustanovení z nasledujúcich zákonných
ustanovení:

5.1. Podľa ust. § 43 ods.1 písm.a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len zákon)
- Podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa§43ods.12písm.b)zákona-Účastníkjepovinnýplatiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods.1 zákona - Zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi

zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať
všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je
písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych
automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je
možnémeniťajinouakopísomnouformou,aksanatomzmluvnéstranydohodnú;toneplatíprezáväzky

účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

6. Nárok na úroky z omeškania plynie pre žalobcu z nasledujúcich právnych predpisov:
§ 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka - dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka - ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.
§ 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 01.02.2013 - výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

6.1. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu splatnosti faktúry vo výške 0,50%, čo by predstavovalo
právo na úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne, ale súd je viazaný návrhom žalobcu, ktorý požadoval
úroky z omeškania vo výške 5,00% ročne. Úroky z omeškania súd priznal odo dňa nasledujúceho po
dni splatnosti faktúry.

7. Podľa § 251 C.s.p. - Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods.1 C.s.p. - Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods.1 C.s.p. - O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 257 C.s.p. - Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
7.1. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov
konania zavedením moderačného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde

zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone,
za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania,
než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto
sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné
osobitného zreteľa.

7.2. V prejednávanej veci je dôvodom hodným osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu
trov konania žalobcovi to, že požadoval plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Podľa § 359 C.s.p. - Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Prešov v dvoch (2)

vyhotoveniach.
Podľa § 363 C.s.p. - V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 C.s.p. - Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 C.s.p. - (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa § 366 C.s.p. - Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.