Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 3Cb/68/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3216203293
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Valášek
ECLI: ECLI:SK:OSBN:2017:3216203293.3

Uznesenie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou vo veci navrhovateľa: STANOX, s.r.o., IČO: 47 246 430, so sídlom
Hlavná 591/114, 911 01 Trenčín, právne zastúpeného Mgr. Mariánom Szeteiom, advokátom so sídlom
kancelárie Krížna 6, 811 07 Bratislava, proti investorovi: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35
919 001, so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, o návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a.

II. Investorovi patrí nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania voči navrhovateľovi
v rozsahu 100 %.

III. Súd návrh navrhovateľa na spojenie veci s vecou vedenou na okresnom súde Bánovce nad Bebravou

pod sp. zn. 2Cb/3/2017 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa
07.10.2016 domáhal, aby súd:
- zakázal investorovi disponovať s majetkom navrhovateľa, a to so spevnenými priekopami, vývariskami,
kaskádovými sklzmi a novým opevnením svahu v km 5,400 až 6,000, ktorý sa nachádza pri stavebnom

objekte SO 101 Rýchlostná cesta R2, umiestnený popri samotnej stavbe Rýchlostnej cesty R2 Ruskovce
- Pravotice, a to od začiatku úseku v km 1,2 kde trasa premosťuje preložku cesty I/9 a železničnú trať
č. 130A až po km 6,000, kde križuje Melioračný kanál až po potok Inovec v km 6,318 a na stavebnom
objekte SO 102 Križovatka Bánovce - západ umiestený popri telese cesty v km 1,500 Rýchlostnej
cesty R2 Ruskovce - Pravotice, ktoré sa nachádzajú v katastrálnych územiach Bánovce nad Bebravou,
Dežerice, Horné Ozorovce, Malé Chlievany, Veľké Chlievany, Dvorec a Biskupice;

- zakázal investorovi vykonávať akékoľvek stavebné úpravy spevnených priekop, vývarísk, kaskádových
sklzochananovomopevnenísvahuvkm5,400až6,000,ktorésanachádzajúpristavebnomobjekteSO
101 Rýchlostná cesta R2, umiestnené popri samotnej stavbe Rýchlostnej cesty R2 Ruskovce - Pravotice
a to od začiatku úseku v km 1,2, kde trasa premosťuje preložku cesty I/9 a železničnú trať č. 130A až
po km 6,000, kde križuje Melioračný kanál až po potok Inovec v km 6,318 a na stavebnom objekte SO
102 Križovatka Bánovce - západ umiestnený popri ceste v km 1,500 Rýchlostnej cesty R2 Ruskovce

- Pravotice, ktoré sa nachádzajú v katastrálnych územiach Bánovce nad Bebravou, Dežerice, Horné
Ozorovce, Malé Chlievany, Veľké Chlievany, Dvorec a Biskupice;
- nariadil investorovi zdržať sa užívania stavebných objektov SO 101 Rýchlostná cesta R2 a SO 102
Križovatka Bánovce - Západ, ako aj užívania na iné účely, než na ktoré sú určené stavebné objekty SO
101 Rýchlostná cesta R2 a SO 102 Križovatka Bánovce - Západ, ktoré sú časťou stavby ,,Rýchlostná
cesta R2 Ruskovce - Pravotice", nachádzajúce sa v katastrálnych územiach Bánovce nad Bebravou,

Dežerice, Horné Ozorovce, Malé Chlievany, Veľké Chlievany, Dvorec a Biskupice, Dolné Naštice,
Brezolupy.Podaný návrh odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ na základe zmluvy o dielo uzavretej so spoločnosťou
Inžinierske stavby a.s. č. ZOD 26/2015-RP dňa 18.10.2015, vrátane jej dodatkov, dodával a ukladal
prefabrikované prvky tvoriace odvodňovací systém na stavbe "rýchlostná cesta R2 Ruskovce -

Pravotice". Dielo zhotovil v rozsahu a kvalite v súlade so zmluvou. Zmluvné strany sa dohodli,
že vlastnícke právo k veci prechádza na objednávateľa zaplatením príslušných mesačných faktúr,
ktoré je navrhovateľ oprávnený vystaviť až po odsúhlasení súpisu prác a mesačného protokolu
objednávateľom. Objednávateľ aj napriek tomu, že súpis prác a mesačný protokol nenamietal, tieto
nepotvrdil a nereagoval ani na návrhy zhotoviteľa na stretnutia. Pre neplnenie povinnosti zo zmluvy o

dielo navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 29.9.2016, ktorý bol objednávateľovi doručený dňa
30.9.2016. Z dôvodu nezaplatenia zhotoveného diela a odstúpenia od zmluvy je navrhovateľ vlastníkom
ním zhotoveného diela v časti nezaplateného diela. Navrhovateľ o týchto skutočnostiach informoval
investora - Národná diaľničná spoločnosť, a.s. Investor napriek tomu začal kolaudačné konanie na
nehnuteľnosť "Rýchlostná cesta R2 Ruskovce - Pravotice", pričom navrhovateľ v rozpore so zákonom
nebol účastníkom kolaudačného konania. Proti kolaudačnému rozhodnutiu podal navrhovateľ rozklad.

Toto konanie investora preukazuje jeho úmysel neoprávnene nakladať s majetkom navrhovateľa bez
jeho súhlasu.

2. Tunajší súd uznesením č. k. 3Cb/68/2016 - 81 zo dňa 31.10.2016 ako súd prvej inštancie uvedený
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko nemal osvedčené splnenie všetkých

zákonných náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia.

3. Proti uvedenému uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ, v ktorom namietal, že
súd prvej inštancie nesprávne uvádza, že Inžinierske stavby, a.s. boli investorom a nie objednávateľom,
ktorá skutočnosť vyplýva zo všetkých dôkazov tvoriacich prílohu návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Správne označenie strán je rozhodujúce pre to, aby bolo možné rozhodnúť v súlade s
platnými právnymi predpismi. Investorom stavby je Národná diaľničná spoločnosť, a.s., tak ako uviedol
navrhovateľ v návrhu (protistrana). V súvislosti so zhotovením diela nebol navrhovateľ s investorom v
žiadnom záväzkovom právnom vzťahu. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho
označenia strán, pričom každej strane zo zákona vyplývajú iné práva a povinnosti. Konanie má inú

vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ považuje záver súdu
prvej inštancie, že nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu tak ako to navrhovateľ v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhol (bod 6. odôvodnenia) za arbitrárny. Súd prvej
inštancie svoje tvrdenia neodôvodnil ani nepoukázal na skutočnosť, o ktorú toto tvrdenie opiera. Pri
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zákon nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho

záujmu. Napriek tomu navrhovateľ tento naliehavý právny záujem pri procesnom útoku preukázal.
Podľa názoru navrhovateľa súd prvej inštancie neposúdil všetky podstatné skutkové tvrdenia a právne
argumenty tvrdené navrhovateľom v návrhu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci.Použitiezákonač.135/1961Zb.opozemnýchkomunikáciách,ktorýjenormou
verejného práva, je neprijateľné. Nariadenie neodkladného opatrenia nie je konaním vo veci samej,

ale ako také má podľa svojej povahy slúžiť k bezodkladnej úprave pomerov medzi navrhovateľom a
investorom. S poukazom na znenie § 328 ods. 1, § 325 ods. 1, § 132 CSP navrhovateľ uviedol, že ak
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spĺňa všetky predpísané náležitosti a boli splnené zákonné
podmienky, bol súd prvej inštancie povinný nariadiť neodkladné opatrenie. Súd prvej inštancie rozhodol
bez ďalšieho dokazovania a posúdenia jednotlivých dôkazov aj vo vzájomných súvislostiach ako v

rozhodnutí vo veci samej. Nezaoberal sa výhradou vlastníckeho práva dohodnutou v zmluve o dielo
medzi navrhovateľom a objednávateľom, Inžinierske stavby a.s., ani tým, či sa v danom prípade jedná o
hnuteľnúvec,prípadnenehnuteľnúvecvprávnomzmysle.Zdôraznil,žespevnenépriekopy,sklzyanové
opevnenie svahu sú veci, ktoré vznikli výsledkom ľudskej stavebnej činnosti za účelom plnenia určitej
hospodárskej funkcie a touto činnosťou boli vytvorené samostatné konštrukcie pevne spojené so zemou

betónovými základmi. Dielo v takomto ponímaní nemôže byť súčasťou pozemku ani inej stavby, pretože
je technicky oddelené od ostatných vecí a žiadna z jeho častí sa nezmiešava s inou vecou. Predmetné
časti diela sú predmetom občianskoprávnych vzťahov v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka
a v zmysle § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka sú nehnuteľnosťami. Objednávateľ - spoločnosť
Inžinierske stavby, a.s., nebol a nie je vlastníkom pozemkov, na ktorých sa dielo zhotovilo a tieto ani

neobstaral(nájomnázmluva,dohodaobudúcejkúpnejzmluve).Vlastníckeprávoodvodzujenavrhovateľ
v prvom rade od skutočnosti, že zhotovil nový odvodňovací systém, ktorý zhotovoval s úmyslom mať
ho pre seba a po tom ako by bol uspokojený podľa zmluvy o dielo, by tento odovzdal objednávateľovi.
Odvodňovací systém (dielo) je vecou v právnom slova zmysle, je nehnuteľnosťou, nakoľko je stavboupevne spojenou so zemou pevnými základmi. Vlastnícke právo navrhovateľa vzniklo podľa § 542
ods. 2 Obchodného zákonníka, nakoľko navrhovateľ nezhotovoval stavebné objekty na pozemkoch
objednávateľa a ani jeden z objednávateľov pozemky, na ktorých sa stavebné objekty nachádzajú,

neobstaral. Zhotovené dielo nie je súčasťou pozemkov a nie je pevne ani technicky spojené s inou
stavbou v právnom zmysle. Záväzok navrhovateľa zanikol z dôvodu, za ktorý zodpovedá objednávateľ
a navrhovateľ zostáva uspokojený tým, že zostáva vlastníkom ním vytvoreného diela. Zo súdnej praxe
vyplýva, že zánik zmluvy o dielo nemá vplyv na výhradu vlastníckeho práva. Investor je povinný
vlastnícke právo navrhovateľa rešpektovať a v jeho vlastníctve ho žiadnym spôsobom nerušiť. Dielo

nebolo nikdy odovzdané objednávateľovi a objednávateľ nebol oprávnený dielo odovzdať investorovi.
Navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo originárne, nezávisle od vôle iného subjektu a bez ohľadu
na vlastnícke právo predchodcu. Vlastnícke právo navrhovateľa pôsobí proti všetkým (erga omnes), je
vecným právom a vlastník má právo na ochranu pred neoprávnenými zásahmi. Navrhovateľ poukázal v
odvolaní na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 31.8.2010, sp.zn. 22 Cdo 2810/2008, zo dňa 28.1.1998,
sp.zn. NS 3 Cdon 1305/96 a zo dňa 24.6.2010, sp.zn. 29 Cdo 4869/2009. Skutočnosť, že investor začal

zasahovať do vlastníckeho práva navrhovateľa potvrdzuje rozhodnutie o povolení predčasného užívania
vydané Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Vytvorený odvodňovací systém je
objektívne nezávislý od samotnej rýchlostnej cesty, má väzby k ďalším veciam, napr. k potokom, do
ktorých odvádza vodu, ako aj k parcelám, na ktorých sa rýchlostná cesta nenachádza. V konaní bolo
porušené ústavné právo navrhovateľa na súdnu ochranu (Nález Ústavného súdu II. ÚS 26/94). Navrhol,

aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
v rozsahu uvedenom v návrhu vyhovel.

4. Investor, Národná diaľničná spoločnosť, a.s. vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že názor
navrhovateľa o neprijateľnom použití zákona č. 135/1961 Zb. ako právnej normy verejného práva, nie

je správny, pretože okrem tohto zákona potrebného pri komplexnom skutkovom a právnom posúdení
vzťahu investora hlavnej stavby (Národná diaľničná spoločnosť, a.s.), subdodávateľa (STANOX, s.r.o.)
a objednávateľa (Inžinierske stavby, a.s.), sa na uvedené vzťahujú aj normy zákona č. 50/1976 Zb.
o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní, na
základe ktorého bola hlavná zmluva o dielo uzavretá medzi investorom Národná diaľničná spoločnosť,

a.s. a spoločnosťou Inžinierske stavby, a.s.. V kontexte tejto hlavnej zmluvy o dielo bola spoločnosť
Inžinierske stavby, a.s. oprávnená uzatvoriť zmluvu o dielo s navrhovateľom STANOX, s.r.o. ako
subdodávateľom. Uvedený zmluvný vzťah mohol vzniknúť len na základe noriem verejného práva.
Cestný zákon, ktorého základným predmetom je výstavba, užívanie a ochrana pozemných komunikácií,
úprava práv a povinností vlastníkov a správcov líniových stavieb, nemožno pri regulácii vzťahov

navrhovateľa a investora obchádzať ani v otázke posúdenia nariadenia neodkladného opatrenia.
Podľa názoru investora potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a investorom
prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, ktorého účelom je obmedzenie investora hlavnej
stavby v akomkoľvek užívaní úseku rýchlostnej cesty, je nepreukázaná a neprijateľná. Nutnosť
spustenia dočasnej prevádzky úseku líniovej stavby predstavuje neodkladný verejný záujem s cieľom

zabezpečenia plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky, ktorého dôležitosť vyplýva aj zo zákona
o mimoriadnych opatreniach. Na povolenie časovo obmedzeného predčasného užívania stavebných
objektov uviedlo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR ako špeciálny stavebný
úrad v rozhodnutí, že aj napriek tomu, že nie všetky stavebné objekty sú úplne ukončené, sú
prevádzkyschopné. Stavebník, Národná diaľničná spoločnosť, a.s. splnila podmienky pre vydanie

rozhodnutia na predčasné užívanie stavebných objektov. Nariadením navrhovaného neodkladného
opatreniabysainvestorovizabránilovdočasnomužívanírýchlostnejcesty.Vzhľadomnaverejnýzáujem
na strane investora v kontexte posúdenia otázky výhrady vlastníckeho práva vo vzťahu navrhovateľa,
objednávateľa a investora je nariadenie neodkladného opatrenia v prospech navrhovateľa z dôvodu
neuhradenia faktúry objednávateľom (subdodávateľom) v zjavnom nepomere k záujmom štátu na

užívaní vymedzených úsekov rýchlostnej cesty. Investor je toho názoru, že otázka výhrady vlastníckeho
práva a s tým súvisiaca úprava vlastníckych vzťahov k predmetným objektom by sa mala riešiť v
osobitnom súdnom konaní a nie formou neodkladného opatrenia, ktorého úlohou je upraviť pomery
účastníkov za predpokladu, že existuje naliehavý právny záujem. V zmysle záverov rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 29 Cdo 4869/2009 investor uviedol, že neexistuje žiadna

pochybnosť, že by sa líniové stavby v zmysle cestného zákona nepovažovali za stavby spojené so
zemou pevným základom. Investor nesúhlasí s tvrdením navrhovateľa, že odvodňovací systém je od
rýchlostnej cesty objektívne nezávislý. Oddelením stavby rýchlostnej cesty od odvodňovacích kanálov
by sa v praxi zamedzilo odtoku dažďovej vody z vozovky cestnej komunikácie, čo by znamenalo doznačnej miery znefunkčnenie hlavnej veci. Účel výstavby rýchlostnej cesty, ktorý spočíva hlavne v
zabezpečení plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky by bol ohrozený. Výstavba odvodňovacieho
systému predstavuje súčasť veci, ktorá nie je objektívne nezávislá od hlavnej veci. Obmedzením

užívania cestného telesa sa nevyrieši problém úhrady subdodávateľskej faktúry, na zaplatenie ktorej
ako ceny diela v rámci zabezpečenia slúži účel výhrady vlastníckeho práva. Splnenie povinnosti
objednávateľa voči navrhovateľovi nie je vynutiteľné prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia,
ale konaním o splnenie povinnosti v zmysle konkrétnej zmluvy o dielo. Navrhol, aby odvolací súd
uznesenie potvrdil.

5. Navrhovateľ zaujal k vyjadreniu investora k odvolaniu stanovisko, ktorého súčasťou v písomnom
vyhotovení je aj späťvzatie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, v ktorej navrhoval,
aby súd nariadil investorovi zdržať sa zvyčajného užívania stavebných objektov SO 101 Rýchlostná
cesta R2 a SO 102 Križovatka Bánovce - Západ, ako aj užívania na iné účely, než na ktoré sú
určené stavebné objekty SO 101 Rýchlostná cesta R2 a SO 102 Križovatka Bánovce - Západ, ktoré

sú časťou stavby ,,Rýchlostná cesta R2 Ruskovce - Pravotice", nachádzajúce sa v katastrálnych
územiach Bánovce nad Bebravou, Dežerice, Horné Ozorovce, Malé Chlievany, Veľké Chlievany, Dvorec
a Biskupice, Dolné Naštice, Brezolupy. V stanovisku poukázal predovšetkým na skutočnosťou, že
základnou otázkou, ktorú je potrebné v konaní posúdiť, je otázka, či vec, ktorú realizoval navrhovateľ
je alebo nie je súčasťou veci, keď súčasť veci je hmotnoprávny pojem súkromného práva, nie pojem

verejného práva. Na stanovenie tejto skutočnosti nemožno použiť § 1 ods. 4 zákona o pozemných
komunikáciách, pretože tento zákon chápe vec, resp. súčasť veci úplne inak ako právo súkromné. Na
podporu tohto názoru navrhovateľ predložil stanovisko Najvyššieho súdu ČR uverejnené v Právních
rozhledech, analógiou použiteľné aj na tento prípad. Verejnoprávne predpisy uvádzané investorom sú
irelevantné vzhľadom na predmet konania, v ktorom sa potrebné sa vysporiadať s uvedenou otázkou.

Pri akejkoľvek výstavbe sa použijú predpisy verejného práva, tieto však neupravujú a neurčujú komu
patrí vlastnícke právo a či je vec súčasťou veci. Skutočnosť, že navrhovateľom realizovaná časť diela
nemôže byť súčasťou veci potvrdzuje konkrétne rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22 Cdo 2548/98, v ktorom
sa stanovuje, že ak vec, ktorá je spojená s inou vecou, má väzby k ďalším veciam, bez toho, aby k týmto
väzbám bola potrebná existencia tejto veci, nemôže byť súčasťou veci. Navrhovateľom vytvorená časť

diela má funkciu a väzbu k okolitým pozemkom, kde jej úlohou je ochrana a zabránenie poškodzovania
týchto pozemkov, najmä zabránenie odvodňovaniu týchto pozemkov. Dielo navrhovateľa je samostatnou
vecou v zmysle práva. Platí tu dohodnutá výhrada vlastníckeho práva medzi navrhovateľom a
objednávateľom a medzi objednávateľom a investorom a z tohto dôvodu nemohlo vlastnícke právo
prejsť na objednávateľa a následne na investora. Podľa názoru navrhovateľa neobstoja vyjadrenia

investora o verejnom záujme a nutnosti spustenia dočasnej prevádzky úseku aj s poukazom na zákon
o mimoriadnych opatreniach, vrátane tvrdenia o zjavnom nepomere medzi záujmom navrhovateľa a
záujmom štátu. Štát nie je stranou sporu tohto konania. S odkazom na znenie § 324 ods. 1 a §
326 ods. 1 CSP navrhovateľ uviedol, že z dôvodu opísania skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, bolo nutné v návrhu uviesť skutočnosti ohľadne vlastníckeho práva. Pokiaľ

investor opiera svoje tvrdenia o judikát NS ČR sp.zn. 29 Cdo 4869/2009, tento judikát sa na vec
nevzťahuje a názor investora je nesprávny. V danej veci bola medzi všetkými stranami dohodnutá
výhrada vlastníckeho práva a dielo vytvorené navrhovateľom je funkčne spojené s inými vecami než
len rýchlostnou cestou. V judikáte NS ČR 22 Cdo 2548/98 sa uvádza, že ak vec, ktorá je spojená s
inou vecou, má väzby k ďalším veciam, bez toho, aby k týmto väzbám bola potrebná existencia tejto

inej veci, nemôže byť súčasťou veci. Investor len tvrdí, že rýchlostná cesta je závislá na odvodňovacom
systéme, nie naopak. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nedomáhania
uhradenia faktúry, ale ochrany vlastníckeho práva. Poukázal na zmenu zákona o verejnom obstarávaní,
ktoráv§41ods.7prepotrebuochranydodávateľovumožňujeplatbupriamosubdodávateľovi.Vprípade
nenariadenianeodkladnéhoopatreniahrozínamajetkunavrhovateľavznikškôdazmenšovaniehodnoty

tohto majetku, napr. v prípade ak dôjde k dopravnej nehode, keď investor zhrnie do žľabov navrhovateľa
sneh a vplyvom soli a vody dôjde k nadmernému opotrebeniu veci navrhovateľa, únik ropných látok z
vozidiel do žľabov, rýchlostná cesta ako celok nie je dokončená, prebiehajú na nej veľké stavebné práce,
ktoré môžu reálne poškodiť dielo vykonané navrhovateľom a podobne.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením č. k. 16Cob/48/2017 - 130 zo dňa 15.03.2017,
právoplatným dňa 28.03.2017, pripustil späťvzatie návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného
opatrenia v časti, v ktorej navrhol, aby súd nariadil investorovi zdržať sa zvyčajného užívania stavebných
objektov SO 101 Rýchlostná cesta R2 a SO 102 Križovatka Bánovce - Západ, ako aj užívania na inéúčely, než na ktoré sú určené stavebné objekty SO 101 Rýchlostná cesta R2 a SO 102 Križovatka
Bánovce - Západ, ktoré sú časťou stavby ,,Rýchlostná cesta R2 Ruskovce - Pravotice", nachádzajúce
sa v katastrálnych územiach Bánovce nad Bebravou, Dežerice, Horné Ozorovce, Malé Chlievany, Veľké

Chlievany, Dvorec a Biskupice, Dolné Naštice, Brezolupy, v tejto časti uznesenie Okresného súdu
BánovcenadBebravouč.k.3Cb/68/2016-81zodňa31.októbra2016zrušilakonanievtejtočastizastavil
(výrok I.) a uznesenie súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti, v ktorej návrh navrhovateľa o nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol, zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( výrok II.).

7. Odvolací súd dal v súvislosti s novou právnou úpravou civilného procesu od 01.07.2016 do
pozornosti, že novou procesnou úpravou sa upustilo od doterajšieho charakteru predbežnosti
(dočasnosti) poskytovanej ochrany. Ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovaním opatrením,
neodkladné opatrenie môže súd na návrh nariadiť nielen pred začatím konania, počas konania, ale
aj po jeho skončení, teda po právoplatnosti konania vo veci samej (§ 324 ods. 1, 3 CSP). Návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podal navrhovateľ pred začatím konania vo veci samej, a

preto má návrh povahu podania vo veci samej. Splnenie zákonných predpokladov pre nariadenie
neodkladného opatrenia musí súd vyhodnotiť predovšetkým na základe návrhu z rozhodujúcich
skutočností uvedených navrhovateľom pre dôvodnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov za
účelom dosiahnutia ochranného účelu. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom
osvedčiť, pričom osvedčovanie nemá intenzitu plnohodnotného dokazovania. Podľa odvolacieho súdu

je potrebné sa dostatočným spôsobom zaoberať, posúdiť a zhodnotiť, či je osvedčená existencia
právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov vo vzťahu k investorovi ako subjektu, s ktorým nebol
navrhovateľ v zmluvnom záväzkovom vzťahu, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia
možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným

opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter (v prípade, ak bude neodkladné
opatrenie nariadené spolu s uložením povinnosti podať žalobu), nebude vytvorený nenávratný stav, či
právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd prvej
inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu má náležite preskúmavať výlučne dôvody a

splnenie predpokladov pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení a v novom rozhodnutí bude vychádzať
zo skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu, predložených dôkazov a tvrdení strán sporu rešpektujúc
účel procesnej ochrany. Riešenie sporných otázok o základe alebo dôvode hmotnoprávneho nároku
ako predbežných otázok pri skúmaní predpokladov v rámci procesnej ochrany nezodpovedá účelu tejto
ochrany a ako také môžu byť predmetom súdneho konania vo veci samej na základe žaloby. Z dôvodu,

pre ktorý odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v časti, ktorá zostala predmetom konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zrušil, sa odvolací súd vecnými námietkami navrhovateľa a
investora nezaoberal. Odvolací súd skonštatoval, že o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie a odvolacím súdom rozhodne podľa 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí
o veci.

8. Podľa § 324 ods. 1 až 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. Neodkladné
opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím

opatrením.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami a niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej

úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

13. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

14. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

15. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu, kedy súd rozhodne o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia spravidla bez výsluchu
a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, okrem výnimočných a odôvodnených prípadov.

Dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom
ich vzájomná kumulácia nie je vylúčená. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené,
musia mať vždy povahu právnych pomerov. Potreba ich úpravy musí byť neodkladná, obsahujúca prvky

naliehavosti a nevyhnutnosti, ktoré však bez ďalšieho neznamenajú, že ide o akútny a jednorazový
stav. Táto potreba môže pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Tejto neodkladnej

potrebe zodpovedá aj úprava náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vymedzená v §
326 CSP, predovšetkým opísanie rozhodujúcich skutočností v rámci vecnej argumentácie odôvodňujúce
túto potrebu, ako aj ich osvedčenie náležitým spôsobom. Pred nariadením neodkladného opatrenia
posudzujesúd,čijeosvedčenáexistenciaprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,činavrhovateľom
tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z

ohrozenia exekúcie, či uložením navrhovanej povinnosti alebo obmedzenia možno objektívne dosiahnuť
ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať
podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky
neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Samostatným predpokladom

nariadenia neodkladného opatrenia je obava z toho, že exekúcia bude ohrozená. Táto obava je
odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne
úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná
obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže
spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii kvantitatívnych úkonov na majetok postihnuteľný v exekúcii

(zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj kvalitatívnych úkonov na majetok (zmena v zložení
majetku, jeho štruktúry, likvidity a pod.).

16. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením v rámci poskytovanej procesnej ochrany, upravené,
musia mať vždy povahu právnych pomerov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená.

Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia. V súvislosti s vyhodnotením potreby musí
skúmať aj splnenie ďalších predpokladov, otázku ich osvedčenia vrátane hodnoverného osvedčenia
dôvodnosti a trvania nároku navrhovateľa, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladné opatrenie
ako prostriedok procesnej ochrany v civilnom procese nemôže sám osobe opodstatniť záver o porušení

práva.

17. Listinami priloženými k návrhu boli zmluva o dielo č. ZOD 26/2015-RP zo dňa 18.10.2015,
dodatok č. 1 k tejto zmluve, dodatok č. 1 zo dňa 9.5.2016 k tejto zmluve, dodatok č. 3 zo dňa
18.8.2016 k tejto zmluve, žiadosť zo dňa 19.8.2016 o nápravu, žiadosť zo dňa 12.9.2016 o stretnutie,

odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 29.9.2016, ktoré prevzala spoločnosť Inžinierske stavby, a.s.
dňa 30.9.2016, tieto listiny boli adresované spoločnosti Inžinierske stavby, a.s., upozornenie zo dňa
19.8.2016 adresované ARCADIS CZ a.s., organizačná zložka Slovensko, zmluva o poskytovaní služieb
uzavretou medzi Národná diaľničná spoločnosť, a.s. ako objednávateľom a ARCADIS CZ a.s. aTerraprojekt, a.s. ako dodávateľom - skupina dodávateľov, upozornenie zo dňa 2.9.2016 adresované
Národná diaľničná spoločnosť, a.s., prihlásenie do konania, námietky proti kolaudačnému rozhodnutiu
zo dňa 26.9.2016 adresované Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, preberací

protokol č. 094/2016 s dátumom ukončenia preberacieho konania 31.8.2016, preberací protokol č.
091/2016 s dátumom ukončenia preberacieho konania 31.8.2016, rozhodnutie Ministerstva dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 7.9.2016 o povolení časovo obmedzeného predčasného
užívaniavymedzenýchstavebnýchobjektov,rozkladzodňa3.10.2016adresovanýMinisterstvudopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR.

18. Navrhovateľ sa domáhal špecifických zdržovacích nárokov proti subjektu, s ktorým nebol v
obchodnom záväzkovom vzťahu. Navrhovateľom označený subjekt mal v rámci stavby ako celku
postavenie investora, s ktorým iné subjekty uzavreli zmluvu na vykonanie konkrétneho diela, prípadne
jeho časti. Z navrhovateľom tvrdených skutočností je zrejmé, že navrhovateľ mal vo vzťahu k investorovi
postavenie subdodávateľa - zhotoviteľa, ktorý bol však v zmluvnom vzťahu s iným subjektom a tento iný

subjekt mal k investorovi taktiež postavenie zhotoviteľa.

19. Navrhovateľ sa domáha ochrany svojho vlastníckeho práva k veciam, ktoré zhotovil pre spoločnosť
Inžinierske stavby a.s. a ku ktorým si v zmysle zmluvy s touto spoločnosťou ponechal do uhradenia
ceny diela vlastnícke právo, pričom k uhradeniu tejto nedošlo a následne od zmluvy s týmto

subjektom odstúpil. Pokiaľ sa navrhovateľ domáha ochrany jeho vlastníckych práv a nie iba uspokojenia
finančného, je zrejmé, že nemohol využiť inštitút zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko ten sa viaže na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, pričom navrhovateľ nie je jednak v postavení veriteľa voči
investorovi a ani voči nemu neuplatňuje peňažnú pohľadávku. Z podaní navrhovateľa ani predložených
listín nevyplýva, že by navrhovateľ a investor mali byť vo vzájomnom záväzkovom vzťahu na druhú

stranu navrhovateľ zmluvou o dielo č. ZOD 26/2015-RP zo dňa 18.10.2015 v znení jej dodatkov osvedčil,
že ním zhotovované dielo ( ktoré je totožné s vecami na ktoré sa neodkladné opatrenie má viazať) má
zotrvať jeho vlastníctvom do uhradenia ceny za dielo, k čomu však nedošlo. Následne bolo od zmluvy o
dielo navrhovateľom odstúpené. Navrhovateľ taktiež osvedčil, že investor uskutočnil kroky na užívanie
líniovej stavby, ktorej časti mali pozostávať aj z vecí zhotovených navrhovateľom v rámci predmetnej

zmluvy o dielo. Na druhú stranu súd nemal za osvedčené, že je v danej veci potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo že je daná obava z ohrozenia exekúcie. Súd taktiež nemal za osvedčené, že
neodkladné opatrenie by bolo spôsobilé dosiahnuť ochranný účel, ktorého sa navrhovateľ domáha.
Listiny predložené navrhovateľom síce osvedčovali úmysel investora užívať stavebné objekty SO 101
rýchlostná cesta R2 a SO 102 križovatka Bánovce - Západ, avšak v časti zákazu užívania stavebných

objektov navrhovateľ svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vzal späť. Súd prvej inštancie
po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie konanie konal iba o návrhu na zakázanie disponovania
s majetkom navrhovateľa a to spevnenými priekopami, vývariskami, kaskádovými sklzmi a novým
opevnením svahu v pri stavebných objektoch SO 101 a SO 102 a zákaze stavebných úprav na tom istom
predmete. Navrhovateľ žiadnym spôsobom v podaniach netvrdil také okolnosti, ktoré by odôvodňovali

predpoklad, že sa investor snaží s vecami, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného
opatrenia disponovať alebo stavebne ich upravovať a takéto okolnosti neboli osvedčované ani obsahom
predložených listín a nie je tak osvedčená potreba bezodkladnej úpravy vzťahov. Sám navrhovateľ v
podaní zo dňa 15.02.2017 uvádza iba tvrdenia o hrozbe škôd, ktoré sú v podstate spojené s užívaním
líniovej stavby ako celku a s hrozbou škôd spôsobených inými subjektmi ako investorom (čomu v oboch

prípadoch navrhovateľom navrhovaná úprava pomerov nie je spôsobilá zabrániť) a tvrdením spojeným
s hrozbou škôd spojených stavebnou činnosťou na predmetných veciach, ktorá však nebola osvedčená
žiadnou z predložených listín (práve naopak z predložených listín vyplýva prevzatie veci investorom od
jeho dodávateľa bez výhrad k dielu, čo je v rozpore z tvrdením, že investor má v záujme vykonávať na
predmetných veciach stavebné úpravy, a preto nedáva dôvod potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov).

20. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, súd dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil
základné atribúty na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že jednak neosvedčil potrebu
bezodkladnej úpravy pomerov a ním navrhovaná bezodkladná úpravy pomerov by ani nedosiahla
ochranný účel, ktorého potrebu v návrhu deklaruje. Preto súd návrh navrhovateľa na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietol.

21. Súd zároveň v tomto rozhodnutí rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa čl. 4 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že investorovi priznal plnú náhradu trov konania. Mal pritom za to, žeinvestor bol v plnom rozsahu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia úspešný, a preto
mu patrí plná náhrada trov konania.
22. Podľa § 166 ods. 1 CSP v záujme hospodárnosti konania súd spojí na spoločné konanie také

konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. Ak boli také
konaniapridelenéviacerýmsudcomtohoistéhosúdu,rozhodneospojeníkonanítensudca,uktoréhosa
začalo konanie skôr. Podaním navrhovateľa zo dňa 10.02.2017 sa navrhovateľ domáhal spojenia veci
s vecou vedenou na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 2Cb/3/2017. Súd však napriek
totožnosti subjektov vystupujúcich v konaniach a príbuznosti predmetov konaní nezistil okolnosti, pre

ktoré by bolo pre hospodárnosť konania vhodné veci zlúčiť na spoločné konanie. V konaní 3Cb/68/2016
ide o konanie, ktorého účelom je prioritne urýchlené posúdenie potreby ochrany práv navrhovateľa,
zatiaľ čo konanie vo veci sp.zn. 2Cb/3/2017 je konaním vo veci samej, ktoré v zmysle zákona vyžaduje
iný rozsah dokazovania a posudzovania v merite veci. Súd pritom poukazuje na skutočnosť, že podania
účastníkov boli zasielané nimi do oboch samostatných vecí vedených v samostatných spisoch, čo by
spojením veci značne zťažilo dosiahnutie záujmu na prednostnom urýchlenom rozhodovaní vo veci

neodkladných opatrení. Na druhú stranu ukončením konania vo veci vedenej pod sp. zn. 3Cb/68/2016
nič nebude brániť pripojeniu celého spisového materiálu ku konaniu vo veci sp. zn. 2Cb/3/2017. Súd
preto návrh navrhovateľa na spojenie veci s vecou vedenou pod sp. zn. 2Cb/3/2017 zamietol.

Poučenie:

Proti výrokom I. II. tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia

na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Ak bude odvolanie podané písomne, je potrebné ho podať
v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Proti výroku III. tohto uznesenia nie je odvolanie v súlade s ust. § 357 CSP. prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.Akzákonnapodanienevyžadujeosobitnénáležitosti,vpodanísauvedie,ktorémusúdujeurčené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom

konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.