Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/550/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615215499
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6615215499.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a

sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkýň: 1/ F. Y., nar. XX. XX.
XXXX, bytom C., P. 2/A, 2/ J. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., L. P. 7, 3/ I.. T. U., nar. XX. XX.
XXXX, bytom A., ul. T. W. č. XXXX/XX, a 4/ L.. L. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., E. L. XX, všetky
žalobkyne právne zastúpené splnomocneným zástupcom I.. T. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C.
- L. F., ul. T. XXX/XX, proti žalovanej B. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., J. B. XXXX/XX, v konaní o
zaplatenie 291,28 € s prísl., o odvolaní žalobkýň 1/ až 4/ proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k.
21C/237/2015-63 zo dňa 21. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v časti výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy 227,28 € s príslušenstvom
( výrok II. ) m e n í takto:

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyniam 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne sumu 47,02 € spolu s
úrokmi z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 47,02 € od 16. 07. 2014 do 09. 09. 2014 a vo výške
5,05 % ročne zo sumy 47,02 € od 10. 09. 2014 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. V časti výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy 9,40 € s príslušenstvom, rozsudok okresného súdu
p o t v r d z u j e.

IV. V prevyšujúcej časti výroku o zamietnutí žaloby nad sumu 56,42 € s príslušenstvom a vo výroku,
ktorým okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/ až 4/ sumu 16 € každej zvlášť
spolu s príslušenstvom ( výrok I. ), zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.

V. Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/ až 4/ sumu
16,- €, a to každej zvlášť s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne od 16. 07. 2014 do 09. 09. 2014
a od 10. 09. 2014 až do zaplatenia vo výške 5,05 % ročne. V prevyšujúcej časti žalobu čo do zaplatenia
227,28 € s príslušenstvom zamietol.

2. Predmetom konania bol nárok žalobkýň 1/ až 4/ na úhradu nájomného od žalovanej, ktorá je

užívateľkou ich pôdy v záhradkárskej osade č. X S. organizácie P. č. XX-XX v katastrálnom území C. -
L. zeme, keď žalobkyne 1/ až 4/ sú podielovými spoluvlastníčkami uvedenej poľnohospodárskej pôdy,
ktorého nájomného sa domáhali v zmysle § 3 ods. 1 a § 4 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkovzriadených v záhradkárskych osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej v texte „Zákon o užívaní
pozemkov“).

3.Okresnýsúdmalnazákladevykonanéhodokazovaniapovyhodnotenívšetkýchdôkazovpreukázané,
že žalovaná ako členka záhradkárskej organizácie pozemky v podielovom spoluvlastníctve žalobkýň
obhospodaruje a užíva, preto je nutné na vzájomný vzťah medzi stranami aplikovať Zákon o užívaní
pozemkov. V zmysle § 3 ods. 1 tohto zákona, keďže medzi žalobkyňami ako podielovými spoluvlastníkmi
a žalovanou ako užívateľom nebola do dňa účinnosti zákona uzatvorená nájomná zmluva, automaticky

dňom nadobudnutia účinnosti zákona, t. j. od 01. 04. 2011 vznikol medzi nimi nájomný vzťah. Právo
na zaplatenie nájomného žalobkyniam preto podľa okresného súdu vyplýva z § 4 Zákona o užívaní
pozemkov. Vzhľadom na zhodné vyjadrenia strán sporu bolo preukázané a nesporne ustálené, že
žalovaná užívala v rokoch 2011, 2012 a 2013 v VII. záhradkárskej osade záhradku o výmere 182 m2 na
parcele vo vlastníctve žalobkýň. Vlastnícky podiel žalobkýň súčtom predstavuje 1-icu k celku a v takejto
výške si žalobkyne aj uplatnili právo na zaplatenie nájomného. Spornou skutočnosťou medzi stranami

bola len otázka výšky náhrady nájomného, keďže v predmetnej veci nebola uzatvorená nájomná zmluva,
avšak nájomný vzťah vznikol zo zákona. Podľa okresného súdu výška nájomného má korešpondovať
všeobecnému nájomnému tak, ako je v tejto lokalite pri rovnakom spôsobe užívania pozemku obvyklé.
Žalobkyne predložili súdu znalecký posudok súdneho znalca I.. R. P. ako dôkaz. Následne okresný
súd nariadil znalecké dokazovanie aj súdnym znalcom I.. S. C., a to v konaní vedenom na Okresnom

súde Lučenec pod sp. zn. 13C/215/2015. Znalec I.. S. C. vypracoval znalecký posudok č. 44/2015 s
tým, že znalec určil výšku nájomného výpočtom v sumách od 0,30 € po 0,33 € /1 m2/rok. Nájomné
súd určil v súlade so znaleckým posudkom znalca I.. S. C., ktorý vypracoval znalecký posudok dňa 19.
11. 2015, v ktorom znaleckom posudku znalec presne vysvetlil, z akých podkladov vychádzal, pričom
odôvodnil prečo hodnotil nehnuteľnosť metódou polohovej diferenciácie, nakoľko porovnávaciu metódu

pre neexistenciu troch rôznych cien od rôznych subjektov nebolo možné získať. S uvedeným sa súd
stotožnilajztohodôvodu,žeajsúdsasnažilzískaťinformácieovšeobecnejcenenájmuvzáhradkárskej
osade, pričom v podstate žiadnu objektívnu všeobecnú cenu nezistil.

4. Keďže žalobkyne žiadali priznať nájomné v sume 291,28 €, pričom vychádzali z polovice výmery,

na ktorej hospodári žalovaná, s prihliadnutím na ich spoluvlastnícky podiel, ktorý činí 1-icu, potom pri
výmere 182 m2 žiadali pôvodne v zmysle znaleckého posudku I.. R. P. nájomné pri sadzbe 0,582 € /1
m2/rok, a to za 9 mesiacov roku 2011, ďalej za roky 2012 a 2013. Na pojednávaní dňa 22. 06. 2016
splnomocnený zástupca žalobkýň I.. T. B. súhlasil s výpočtom nájomného podľa znaleckého posudku
I.. S. C., ktorý určil nájomné sumou 0,33 €/1 m2/rok 2011, sumou 0,31 €/1 m2/rok 2012 a sumou 0,30

€/1 m2/rok 2013. Pri tomto výpočte tak malo nájomné podľa okresného súdu za rok 2011 predstavovať
sumu 60,06 € (182 m2 x 0,33 €), z čoho za 9 mesiacov činí nájomné 75 %, t. j. 45,05 €. Za rok 2012
činilo nájomné sumu 56,42 € (182 m2 x 0,31 €) a za rok 2013 výška nájomného predstavovala sumu
54,60 € (182 m2 x 0,30 €), čo spolu činí 156,07 € (45,05 € + 56,42 € + 54,60 €). Okresný súd však pri
výpočte vyššie uvedeného nájmu prihliadol aj na námietku premlčania, ktorú vzniesla žalovaná s tým, že

aplikujúc ust. § 101 Občianskeho zákonníka, súd priznal nájomné iba za obdobie november a december
roku 2012 a za rok 2013. Nájomné tak za 2 mesiace roku 2012 predstavovalo sumu 9,40 €, za rok 2013
sumu 54,60 €, čo spolu činí 64,- €, ktorú sumu žalobkyniam aj priznal a vo zvyšku (čo do sumy 227,28
€ s príslušenstvom) žalobu zamietol.

5. Keďže žalovaná bola v omeškaní so zaplatením dlžného nájomného, okresný súd priznal žalobkyniam
i príslušný úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania
rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1, 2 CSP s tým, že v konaní bola úspešná žalovaná, ktorá si však
trovy konania neuplatnila, preto súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

6. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobkyne 1/ až 4/, ktoré sa nestotožnili
s tým, ako okresný súd posúdil námietku premlčania vznesenú žalovanou. Poukázali na záväzné
ustanovenie Zákona o užívaní pozemkov, konkrétne § 4 ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého je ročné
nájomné bežného roka splatné do 01. 04. nasledujúceho roka, a teda objektívna 3-ročná premlčacia
lehota zo zákona začína plynúť od 02. 04. 2013 a končí 02. 04. 2016. Návrh na začatie konania bol

doručený súdu dňa 03. 11. 2015, preto nárok na zaplatenie nájomného za rok 2012 v čiastke 56,42 €
považujú za nepremlčaný. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobkyniam 1/ až 4/, a to každej zvlášť sumu 27,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške5,15 % ročne od 16. 07. 2014 do 09. 09. 2014 a vo výške 5,05 % ročne od 10. 09. 2014 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že s rozhodnutím okresného súdu súhlasí a
má za to, že rozhodnutie je správne a spravodlivé voči všetkým zúčastneným stranám. Navrhla, aby
„rozsudok okresného súdu bol akceptovateľný v jeho plnom rozsahu“.

8. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470

ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkýň, preskúmal rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 379 CSP a z dôvodov vymedzených v

odvolaní žalobkýň 1/ až 4/ podľa § 380 ods. 1 CSP bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a rozsudok okresného súdu podľa § 388 CSP v napadnutom rozsahu zmenil,
pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

10. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

11. V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP).
Odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní vychádzal zo skutkových zistení súdu prvej inštancie

popísaných v napadnutom rozsudku, preto nebolo potrebné vykonané dokazovanie opakovať alebo
doplniť.

12. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením veci zo strany súdu prvej inštancie pokiaľ
ide o vznesenú námietku premlčania žalovanou v konaní, a to vo vzťahu k uplatnenému nájomnému

žalobkyňami 1/ až 4/ za rok 2012.

13. V zmysle § 4 ods. 2 Zákona o užívaní pozemkov nájomné je splatné do 01. 04. nasledujúceho roku.
Pokiaľ nájomné za rok 2012 bolo splatné do 01. 04. 2013 a návrh na začatie konania bol doručený súdu
03. 11. 2015, potom nárok na zaplatenie nájomného za rok 2012 v čiastke 56,42 premlčaný nie je (§ 100

ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd má za to, že
okresný súd mal priznať žalobkyniam 1/ až 4/ nájomné ustálené vo výške v zmysle znaleckého posudku,
ktorá skutočnosť v konaní nebola spornou a nebola ani predmetom odvolacieho konania za rok 2012 v
celkovej výške 56,42 €, a nie len za 2 mesiace tohto roku. Okresný súd za rok 2012 priznal žalobkyniam
1/až4/nároknazaplatenienájomnéhovovýške9,40€,nievovýške56,42€,vdôsledkučohopovažoval

odvolací súd odvolanie žalobkýň za dôvodné v rozsahu 47,02 € ako rozdiel medzi sumou, ktorá mala
byť okresným súdom priznaná - 56,42 € a sumou, ktorú okresný súd priznal - 9,40 € ( 56,42 - 9,40 =
47,02 ) . Na základe tejto skutočnosti preto odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého rozhodnutia v
časti výroku o zamietnutí žaloby čo do sumy 227,28 € s príslušenstvom ( výrok II. ) tak, že žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne sumu 47,02 € spolu s príslušenstvom,

ktorá suma predstavuje nájomné za rok 2012, ktorý nárok odvolací súd nepovažoval za premlčaný s
tým, že vo zvyšnej časti čo do sumy 56,42 € (celkový nájom za rok 2012) už bolo čiastočne okresným
súdom čo do sumy 9,40 € vyhovené a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva,
že jeho prvým výrokom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/ až 4/ sumu 64,-
€ spolu s príslušenstvom, ktorá suma pozostáva nielen z nájomného za rok 2013 vo výške 54,60 €,

ale aj nájomné za rok 2012, avšak len za 2 mesiace vo výške 9,40 €. Žalovaná je tak po rozhodnutí
odvolacieho súdu povinná uhradiť žalobkyniam nielen sumu 16 € každej zvlášť spolu s príslušenstvom,
spolu 64 € s prísl., ale aj sumu 47,02 € s prísl., spolu 111, 02 € s príslušenstvom. V rozsahu, v ktorom
sa žalobkyne 1/ až 4/ odvolali aj pokiaľ ide o sumu 9,40 € a domáhali sa, aby aj uvedená suma bola zo
strany žalovanej zaplatená, odvolací súd v tomto rozsahu odvolanie žalobkýň nepovažoval, vzhľadom

na vyššie uvedené, za dôvodné, a preto v uvedenom rozsahu ako vecne správne rozhodnutie okresného
súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.14. Keďže žalobkyne napadli odvolaním výrok, ktorým bola žaloba zamietnutá len čo do sumy do
56,42 € s príslušenstvom, v súlade s návrhom petitu rozhodnutia v odvolacom konaní, nad uvedenú
sumu, teda nad sumu 56,42 € s príslušenstvom nebolo rozhodnutie v tomto rozsahu odvolaním

napadnuté, preto zostáva v zmysle § 367 ods. 2 CSP v tomto rozsahu rozhodnutie okresného súdu
nedotknuté. Uvedené sa vzťahuje i k výroku, ktorým okresný súd žalobe čiastočne vyhovel a žalovanej
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyniam spolu sumu 64 € s prísl. ( výrok I. ). Výrok I., nenapadnutý
odvolaním, zostáva tak rovnako nedotknutý ( § 367 ods. 2 CSP ).

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa ktorého
ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie v spojení
s § 396 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci v spojení s § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého
ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví,žežiadnazostránnemánanáhradutrovkonaniaprávo.Nakoľkorozhodnutímodvolaciehosúdu
konanie v prejednávanom spore končí a súčasne odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie,
bol odvolací súd povinný rozhodnúť o nároku na náhradu trov celého konania. Podľa výsledku konania
bola žalovaná v spore pomerne úspešnejšia, pretože pri predmete konania v sume 291,28 € jej úspech
predstavoval 61,88 % (v rozsahu 180,26 € s príslušenstvom), jej neúspech v rozsahu 38,12 % (suma

111,02 € s príslušenstvom, ktorá sume bola žalobkyniam 1/ až 4/ rozhodnutím okresného súdu a po
zmene aj rozhodnutím odvolacieho súdu priznaná). Z hľadiska pomeru úspechu a neúspechu žalovanej
vzhľadom na predmet konania a jeho výsledok, bola tak žalovaná v spore pomerne úspešnejšia a vznikol
jej proti žalobkyniam 1/ až 4/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,76 % (61,88 % - 38,12 %).
Žalovanej však v konaní, ktorá nebola zastúpená, trovy konania pred súdom prvej inštancie, ako aj

pred súdom odvolacím nevznikli, preto odvolací súd rozhodol, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov
konania. Naviac žalovaná si náhradu trov konania, či už pred súdom prvej inštancie, ani pred súdom
odvolacím neuplatnila.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)

(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).