Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11C/22/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212201476
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1212201476.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II pred samosudcom Mgr. Raulom Pospíšilom v právnej veci žalobcu: C. M., L.

XX,XXXXXR.,št.občanSR,zast.Ing.FrantišekLaufik,CSc.,NovézáhradyIII/6,82105Bratislavaproti
žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie
13, 813 66 Bratislava, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 26.01.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.170,15 EUR s príslušenstvom titulom náhrady

škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Zároveň sa domáhal, aby súd určil, že spoločnosť
AES, spol. s r.o. nikdy neprevádzkovala taxislužbu a žiadne jej vozidlo ani nebolo nikdy používané
ako taxík a C.. T. koná v konaní Okresného súdu Bratislava II, č.k. 25Cb/170/2002 ako nezákonný
sudca, keď mu vec bola pridelená po nezákonnom odňatí veci zákonnej sudkyni, C.. Q. L.. Súd
uznesením zo dňa 26.11.2012 pripustil zmenu petitu návrhu jeho rozšírením o dva určovacie výroky,
podľa ktorých sa žalobca domáhal určenia, že spoločnosť AES, spol. s r.o. nakúpila auto O. K., šp.
zn. R.-XXX R. a používala ho pre vlastnú potrebu a zároveň, že spoločnosť AES, spol. s r.o. voči

spoločnosti AUTOTREND spol. s r.o. vždy vystupovala obdobne ako fyzická osoba, ktorá používa služby
autoservisu na opravu áut používaných pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a
pre príslušníkov svojej domácnosti.

Žalobca v návrhu uviedol, že právny predchodca žalobcu, spoločnosť AES, spol. s r.o., IČO: 17320241
podal dňa 30.09.2002 na tunajšom súde návrh na náhradu škody podľa zákona č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa voči odporcovi AUTOTREND, spol. s r.o., Rožňavská 24, 821 04 Bratislava. Súd po

odňatí veci zákonnému sudcovi tento návrh eviduje v konaní so sp. zn. 25Cb/170/2002. Meritom návrhu
je konštatovanie, že odporca vykonal záručnú opravu auta vo vlastníctve spoločnosti tak, že ostalo
nepojazdné a na reklamáciu navrhovateľa nijak nereagoval. Dňa 15.10.2002 predsedníčka tunajšieho
súdu súhlasila s preradením veci z registra C do registra Cb, čím žalobcovi odňala zákonného sudcu.
V zmienenom konaní spoločnosť prestala byť účastníkom dňa 23.04.2007, kedy súd notifikoval prevod
práv a pripustil zmenu účastníka konania na žalobcu (C. M.) z dôvodu vlastníctva sporného automobilu,
ktorý kúpil. Žalobca až z písomného odôvodnenia rozsudku zistil, že súhlas s preradením návrhu

z registra C do Cb predsedníčka udelila z dôvodu, že sudcovia tunajšieho súdu bez akéhokoľvek
dokazovania administratívnym opatrením zmenili právne posúdenie veci v čase jej napadnutia na súd
bez toho, aby žalobcu na takúto zmenu upozornili. Sudcovia nemali k takémuto postupu zákonné
oprávnenie,aleaniprípadnýomylvzaradenídosúdnehoregistranikomunedávadôvodtvrdiť,žesúdbolobsadený nesprávne. Žalobca sa z písomného vyhotovenia rozsudku ďalej dozvedel, že konajúci sudca
v konaní so sp zn. 25Cb/170/2002, C.. G. T., zverejnil o pôvodnom žalobcovi nepravdivé tvrdenie, podľa
ktorého spoločnosť používala na podnikateľské účely auto, ktoré je predmetom citovaného konania.

Rovnaké tvrdenie o pôvodnom žalobcovi zverejnil i senát 2Cob Krajského súdu v Bratislave v zložení
C.. Q. B., C.. O. R. a C.. T. L.. Tento senát v uznesení tvrdil, že vozidlo, oprava ktorého bola predmetom
sporu, slúžilo na podnikateľské účely. Rovnaké nepravdivé tvrdenie o spoločnosti pôvodného žalobcu
zverejnil i senát 4Obdo Najvyššieho súdu SR v zložení C.. K. D., C.. I. G. a C.. Š. Š., ktorý vo svojom
uznesení tvrdil, že žalobca sa domáhal voči žalovanému určovacím petitom výmeny motora vozidla,

ktoré slúžilo na podnikateľské účely - taxislužbu. Citované skutkové tvrdenia súdov všetkých stupňov
sú nepravdivé, žalobcovi bola nimi spôsobená škoda. Zverejnené skutkové zistenie, podľa ktorého
bolo vozidlo používané ako taxík, bolo použité za tým účelom, aby bolo možné žalobcu poškodiť v
konaní Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 25Cb/170/2002 v jeho ústavnom práve na zákonného
sudcu, pretože toto tvrdenie bolo dôvodom preradenia žalobcovej občianskoprávnej žaloby na obchodný
úsek, čím mu bol odňatý zákonný sudca. Len z dôvodu tvrdenia, že pôvodný žalobca používal sporný

automobilakotaxislužbubolžalobcovivyrubenýsúdnypoplatokvovýške1.170,15EUR,ktorýpohrozbe
exekučným konaním dňa 04.11.2011 uhradil.

Žalovaný dňa 24.04.2012 doručil súdu vyjadrenie k návrhu, podľa ktorého konanie žiadal zastaviť,
nakoľko neboli splnené podmienky, za ktorých môže súd konať vo veci, a teda nie je možné domáhať

sa v konaní pred súdom nároku uplatneného žalobou. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že predpokladom
uplatnenia nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. na súde je predbežné prerokovanie
nároku na príslušnom orgáne na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie
nároku. Až v prípade, že príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do
šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho

neuspokojenej časti na súde. Žalovaný uviedol, že žalobcom uplatnený nárok nebol ku dňu podania
návrhu na súd predbežne prerokovaný. Ministerstvo spravodlivosti SR evidovalo pod č. 16306/2012-151
doručenie "Návrhu na predbežné prerokovanie podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. .."
zo dňa 26.01.2012, podaného splnomocneným zástupcom žalobcu v mene žalobcu ku dňu 31.01.2012,
teda päť dní po podaní žalobného návrhu na Okresný súd Bratislava II podľa dátumu na pečiatke

podateľne súdu. Ku dňu podania návrhu na súd tak nebola splnená podmienka pre uplatnenie nároku
na súde a na základe uvedeného žalovaný žiadal konanie vo veci v zmysle § 104 ods. 1 OSP zastaviť.
Proces predbežného prerokovania nároku na Ministerstve spravodlivosti SR nebol ku dňu podania
vyjadreniaukončený,pričomtakistoneuplynulalehotanavybaveniežiadostivzmysle§16ods.1zákona
č. 514/2003 Z.z.

Žalovaný dňa 29.10.2013 doručil súdu opätovne vyjadrenie k návrhu žalobcu. Žalovaný uviedol, že
návrhom v zmysle § 80 písm. c) OSP možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je. Žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti
preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny

záujem. Tento záujem bude spravidla daný v prípade, ak sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak
by právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia bolo neisté. Obsahom určujúcich výrokov, ktorých
vydania sa žalobca v konaní domáha, je ustálenie skutkového a právneho stavu, ktorý je predmetom
skúmania v konaní sp. zn. 25Cb/170/2002. Ustáliť tento skutkový a právny stav je však úlohou súdu
konajúceho vo veci 25Cb/170/2002 na základe dokazovania vykonaného v konaní a nie je preto podľa

názoru žalovaného na strane žalobcu daný a už vôbec nie preukázaný naliehavý právny záujem
na ustálení tohto stavu osobitným rozhodnutím v samostatnom konaní. Účastníkmi konania sp. zn.
25Cb/170/2002 sú žalobca a spoločnosť AUTOTREND spol. s r.o., subjektom vzťahu, ku ktorému by sa
žalobca mohol domáhať určenia existencie/neexistencie právneho vzťahu je tak výlučne AUTOTREND
spol. s r.o. Medzi žalobcom a žalovaným neexistuje a neexistoval žiaden právny vzťah týkajúci sa

užívania motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti vzniesol námietku
nedostatku pasívnej legitimácie. Vo vzťahu k výroku, ktorým mal súd určiť, že v konaní so sp. zn.
25Cb/170/2002 došlo k zmene zákonného sudcu v rozpore s právnym poriadkom žalovaný uviedol,
že ide o otázku procesného charakteru, o ktorej súd nemá právomoc rozhodovať na základe návrhu
účastníka na určenie existencie práva. Medzi žalobcom a zákonným sudcom nevzniká z titulu vedenia

konania žiaden právny vzťah a okolnosť, či to ktoré konanie prebieha pred príslušným súdom a sudcom,
sa skúma práve a jedine v rámci prebiehajúceho konania ako procesná podmienka. Otázka zákonného
sudcu v konaní sp. zn. 25Cb/170/2002 bola riešená v konaní o námietke zaujatosti, v odvolacom a
taktiež dovolacom konaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 26.02.2009, sp. zn.25Cb/170/2002-105, pričom vo všetkých prípadoch príslušný súd námietky žalobcu proti obsadeniu
súdu zamietol ako nedôvodné. Žalovaný ďalej uviedol, že nedošlo k splneniu zákonných podmienok
na priznanie nároku, nakoľko nie je preukázaný namietaný nesprávny úradný postup orgánov verejnej

moci, ako ani prípadné vydanie nezákonného rozhodnutia v konaní sp. zn. 25Cb/170/2002, vznik škody,
ako ani priama príčinná súvislosť medzi namietaným konaním súdu a vznikom ujmy, ktorej náhrady
sa žalobca domáha. O uložení poplatkovej povinnosti rozhodol Okresný súd Bratislava II uzneseniami
zo dňa 24.04.2009 a 28.08.2009. Žalovaný nemá vedomosť, že by tieto právoplatné rozhodnutia boli
zrušené, a teda nie je možné hovoriť ani o ich nezákonnosti, ktorá by odôvodňovala právo žalobcu

domáhaťsanáhradyškodyvzmyslezákonač.514/2003Z.z.,akoaniožalobcomtvrdenomnesprávnom
úradnom postupe, ktorý mal predchádzať ich vydaniu.

Žalobca prostredníctvom vyjadrenia zo dňa 15.01.2014 uviedol, že § 80 O.s.p. obsahuje iba
exemplifikatívny výpočet možných návrhov na začatie konania, pričom zákon pozná aj návrhy na
vyslovenie konštitutívneho výroku. Ak súd vyhovie určovacej časti žaloby, vyrieši tým základ žaloby

o plnenie a táto okolnosť zakladá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Okrem toho, na
konanie o určení, či právoplatná verejná listina vydaná súdom v medziach jeho právomocí, potvrdzuje
pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, je daný naliehavý právny záujem už tým,
že takéto skúmanie vyžaduje § 134 O.s.p. Námietku žalovaného ohľadom nedostatku pasívnej
legitimácie žalobca považoval za nepreskúmateľnú s ohľadom na to, že subjekt, ktorý v právoplatnej

verejnej listine tvrdí, že spoločnosť AES, spol. s r.o. používa svoje auto na podnikanie v taxislužbe,
je Slovenská republika. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že súd nemá právomoc riešiť otázku, či bol
žalobca poškodený v práve na zákonného sudcu, žalobca uviedol, že priraďovanie veci zákonnému
sudcovi rieši súd v zmysle rozvrhu práce, pričom ide o administratívny akt a nemá nič spoločné
s rozhodovacou činnosťou súdu, pričom má právo požadovať určenie, že súd svoje zverejnené, a

preto záväzné administratívne zásady porušil. Neobstojí ani námietka žalovaného, že požadovanému
určeniu bráni prekážka veci rozhodnutej konaním o námietke zaujatosti, keďže rozhodnutie sa vyjadrilo
k zaujatosti podľa § 14 ods. 1 O.s.p. a nie k zákonnosti sudcu. Žalobca ďalej uviedol, že nežiada
žiadnu zmenu výroku rozhodnutia, ale žiada určenie, že skutkové zistenie, ktoré toto rozhodnutie
tvrdí, je nepravdivé. Dôsledkom zistenia nepravdivosti skutkových zistení napádaného konania, má byť

určenie nezákonnosti preradenia neobchodnej veci na obchodný úsek súdu. Nezákonné preradenie
veci malo žalobcovi spôsobiť škodu a ohrozuje ho vznikom ďalšej škody. Na záver uviedol, že pokiaľ
by bolo preukázané neoprávnené preradenie veci z občianskoprávneho úseku na obchodný úsek,
bude preukázaný vznik škody vo výške poplatku, ktorým je spoplatnená obchodná vec rozdielne od
občianskoprávnej veci. Pokiaľ sú pravdivé výroky petitu podľa žaloby, nepravdivosť verejných listín o

týchto výrokoch spôsobila žalobcovi škodu vo vyčíslenej a preukázanej výške súdneho poplatku, čím
je preukázaná aj príčinná súvislosť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov účastníkov konania, oboznámením sa s
rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.02.2009, č.k. 25Cb/170/2002-105, uznesením Krajského súdu

v Bratislave zo dňa 15.03.2011, č.k. 2Cob/263/2010-141, uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa
30.06.2011, sp. zn. 4Obdo/32/2011, výzvou justičnej pokladnice Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 27.10.2011, poštovým poukazom zo dňa 04.11.2011, námietkou žalobcu o zaujatosti v konaní
25Cb/170/02 zo dňa 18.07.2003, uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16.10.2003, č.k.
13Ncb/12/2003-23, zápisnicou o pojednávaní konaného dňa 19.10.2004 v konaní 25Cb/170/02,

návrhom na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 26.01.2012, oznámením o
výsledku prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 23.07.2012 a ďalšími listinami založenými v
spise a zistil nasledovný skutkový stav:

Spoločnosť AES, spol. s r.o. sa v konaní pred tunajším súdom, sp. zn. 25Cb/170/2002 domáhala voči

spoločnosti AUTOTREND, spol. s r.o. určenia povinnosti bezplatne vymeniť motor na vozidle O. K. X.X
N., Š. R. XXX R. a zaplatenia sumy vo výške 2.094,30 Sk s príslušenstvom. Žalobca podal v konaní
námietku zaujatosti voči konajúcemu sudcovi C.. G. T., pretože voči menovanému dňa 03.01.2003 a
04.06.2003 podal opakované námietky zaujatosti v konaní sp. zn. 25Cb/261/00 s účastníkmi BLOCK
SLOVAKIA, spol. s r.o. na strane navrhovateľa a AES, spol. s r.o. na strane odporcu. Vzhľadom na

okolnosti, že v konaní so sp. zn. 25Cb/261/00 spoločnosť AES, spol. s r.o. predložila dôkaz, že konajúci
sudca po vynesení rozsudku tento zmenil v jej neprospech, bola názoru, že ani v konaní so sp. zn.
25Cb/170/02 nemôže očakávať jeho odlišný postup. Rovnako namietala zmenu konajúceho sudcu, keď
pôvodné označenie zákonného sudcu a sporu je 7C/224/02. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa16.10.2003, č.k. 13Ncb/12/2003-23 rozhodol, že C.. G. T. nie je vylúčený z prejednávania veci vedenej
pod sp. zn. 25Cb/170/02.

V odôvodnení rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 26.02.2009, č.k. 25Cb/170/2002-105, ktorým súd návrh
žalobcu zamietol, sa uvádza, že konateľ pôvodného žalobcu (AES, spol. s r.o.) k veci uviedol, že
predmetné vozidlo im slúžilo na podnikateľské účely a jedná sa o služobné vozidlo spoločnosti. Uvedené
tvrdenie vyplýva zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 19.10.2004. Súd v odôvodnení ďalej uviedol, že
z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi účastníkmi bola uzavretá zmluva o dielo v zmysle

príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a nie Občianskeho zákonníka, ako poukazoval žalobca.
V prípade žalovaného a pôvodného žalobcu sa jednalo o obchodné spoločnosti, pričom opravované
motorové vozidlo bolo používané na podnikateľské účely ako služobné vozidlo.

Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní žalobcu voči rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 26.02.2009,
č.k. 25Cb/170/2002-105. V odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 15.03.2011, č. k.

2Cob/263/2010-141, sa uvádza, že námietka žalobcu, že vo veci konal zaujatý sudca, neobstojí, pretože
dňa 16.10.2003 bolo pod sp. zn. 13Ncb/12/2003 rozhodnuté, že C.. G. T. nie je vylúčený z prejednávania
veci so sp. zn. 25Cb/170/2002. Odvolací súd sa rovnako nestotožnil s názorom žalobcu, že vec má
byť posudzovaná podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, keďže vec je obchodnoprávna a podriadená
pod ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalobca sa v odvolaní tiež bránil tým, že nie je povinný platiť

poplatok za podanie odvolania, pretože vec sa má posúdiť podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, pričom podľa § 4 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. je spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva oslobodený od poplatku. Odvolací súd skonštatoval, že tomuto odvolaniu nie je možné
vyhovieť, nakoľko v danej veci je nesporné, že obaja účastníci sú podnikatelia, pričom sám žalobca vo
svojej výpovedi uviedol, že predmetné motorové vozidlo, oprava ktorého je predmetom sporu, slúžilo

na podnikateľské účely.

Žalobca podal dovolanie voči uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č.k. 2Cob/263/2010-141 v časti, v
ktorej bolo potvrdené uznesenie prvostupňového súdu o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok za
podané odvolanie. Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 30.06.2011, sp. zn. 4Obdo/32/2011 dovolanie

odmietol. V hodnotení skutkového stavu súd uviedol, že žalobca sa určovacím petitom domáhal výmeny
motora motorového vozidla, ktoré slúžilo na podnikateľské účely - taxislužbu a náhrady škody vzniknutej
v dôsledku vadnosti vozidla. Najvyšší súd SR v odôvodnení uznesenia zároveň uviedol, že o námietke
zaujatosti konajúceho sudcu rozhodoval nadriadený súd, Krajský súd v Bratislave uznesením č.k.
13Ncb/12/2003-23, ktorý vo výroku vyslovil, že C.. G. T. nie je vylúčený z prejednávania veci, čo

znamená, že vec rozhodol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená v súlade s rozvrhom práce.

Žalobca po tom, ako dňa 26.01.2012 podal na tunajší súd návrh na náhradu škody spôsobenú
nesprávnym úradom postupom, doručil dňa 31.01.2012 Ministerstvu spravodlivosti SR návrh na
predbežné prerokovanie nároku podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. Z oznámenia

Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody vyplýva,
že žiadosti žalobcu nebolo vyhovené. Pre možnosť postupu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je potrebné
splnenie viacerých predpokladov, a to nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, vznik
škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. V danom prípade nebolo preukázané kumulatívne splnenie týchto zákonných

podmienok.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že podstatnou okolnosťou žalobcovho nároku je
nedostatok vecnej príslušnosti súdu, ktorý koná v napadnutej veci, pričom túto v zmysle O.s.p.
súd posudzuje v priebehu celého konania a považuje ju za odstrániteľný nedostatok podmienky

konania. Žiadnym spôsobom však nešpecifikuje prípadný presun právomoci medzi jednotlivými úsekmi
všeobecnéhosúdu,totosadejenazákladerozvrhupráce.Ustanovenie§51zákonaosúdochnepočítas
tým, že by vec pridelená náhodným výberom bola na základe opatrenia predsedu súdu pridelená inému,
než zákonným spôsobom určenému zákonnému sudcovi. To, že sa tak deje, je výsledkom vykonávacej
vyhlášky MS SR, ktorá je však predpis nižšej právnej sily a pokiaľ je v rozpore so zákonom, je neplatná,

to sa týka práve namietaného postupu upraveného vo vyhláške o presunutí nesprávne zapísanej veci
z oddelenia, napr. z "C" do "Cb". Žalobca poukázal na rozhodnutia ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 52/97 a II. ÚS
283/09, z ktorých vyplýva, že aj v prípade, že vec prejednal sudca, ktorému bola pridelená v súlade s
rozvrhom práce, ešte automaticky neopodstatňuje záver, že vec prejednal zákonný sudca a tiež to, žeÚS SR konštatoval, že nie je oprávnený rozhodovať o sťažnosti sťažovateľa predtým, ako tento svoj
nárok neuplatnil v konaní pred všeobecnými súdmi, čo vyvracia námietku žalovaného o nemožnosti
konaťpredtýmtosúdom.Uvedenýmiargumentmionesprávnomúradnompostupetunajšiehosúdunieje

dotknuté žalobcovo tvrdenie, že nie sú dané ani skutkové okolnosti svedčiace o príslušnosti obchodného
samosudcu konať o veci. Pokiaľ tunajší súd prejednáva vec ako obchodnú, nemôže prihliadnuť na
argumentáciu účastníka opretú o zákon o ochrane spotrebiteľa a v príčinnej súvislosti s týmto postupom
bol žalobcovi vyrubený poplatok podľa nesprávnej položky zákona o súdnych poplatkoch. Právny
zástupca žalobcu taktiež poukázal na to, že súčasne platný rozvrh práce tunajšieho súdu určil výlučnú

príslušnosť civilných senátov v spotrebiteľských veciach bez ohľadu na to, či ide o obchodný vzťah
alebo podnikateľské subjekty. Na otázku zástupcu žalovaného uviedol, že auto bolo používané na
podnikateľské účely pre potrebu konateľov, nie však na podnikanie ako činnosti za účelom zisku. Na
záver pojednávania zástupca žalobcu uviedol, že postup predsedu súdu pri zmene zákonného sudcu
v zmysle rozvrhu práce je riadiacim aktom predsedu súdu a nie rozhodnutím v zmysle O.s.p., tento
argument je premietnutý aj do rozhodnutia NS SR, sp. zn. 3Sžo/9/2011. Je pravdou, že pôvodný žalobca

v základnom konaní v podanej námietke zaujatosti namietol aj zákonnosť konajúceho sudcu, nadriadený
súd však v rozhodnutí o tejto námietke zaujatosti túto skutočnosť nereflektoval. Rozhodnutie o námietke
zaujatosti nie je kontradiktórnym konaním a tento inštitút je použiteľným opakovane v priebehu konania,
vždy nanovo musí rozhodnúť nadriadený súd. Nie je teda daná prekážka litispendencie, nakoľko
neexistuje rozhodnutie o tomto nároku, ktoré by prekážalo uplatniť nezákonnosť sudcu Hupku v tomto

predmetnom konaní. S týmto korešponduje aj stanovisko obchodného kolégia NS SR, sp. zn. Obpj
6/2002 o možnosti zmeny vecnej príslušnosti v priebehu konania napriek rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ak sa zmenia príslušné skutkové okolnosti, čo je analogicky prijateľné aj pre opakovanú námietku
zaujatosti.

Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že nemá dôvod nič meniť na doterajších stanoviskách,
naopak judikatúra, ktorú citoval zástupca žalobcu, potvrdzuje stanovisko žalovaného, že pokiaľ nie je
účastník spokojný s obsadením súdu v prejednávanej veci, je oprávnený práve v tejto veci tento postup
namietať, čo sa napokon v základnom konaní aj stalo a súdy o tejto otázke na všetkých úrovniach
všeobecnýchsúdovrozhodovali.Pokiaľstýmitorozhodnutiamižalobcanebolspokojný,malsaobrátiťna

ÚS SR. V predmetnom konaní otázku zákonného sudcu iného konania preto súd nie je oprávnený riešiť.
Otázkyzástupcužalovanéhosmerovalikustáleniucharakteruzodpovednostnéhovzťahuzozákladného
konania, kedy žalobca uplatnil zodpovednosť za vady na vozidle, ktoré slúžilo na podnikateľské účely
voči inej právnickej osobe, pričom OZ spotrebiteľský vzťah definuje ako dodanie tovaru alebo služby
spotrebiteľovi bez ďalšieho využitia na zisk. Bez ohľadu na to je však podstatné stanovisko žalovaného

k príslušnosti tunajšieho súdu rozhodovať o zákonnosti sudcu v inom konaní. Žalovaný tiež zotrval na
tom, že pri určovacích výrokoch petitu žalobca nepreukázal naliehavosť právneho záujmu.

Žalobca dňa 14.04.2014 doručil súdu záverečné stanovisko, v ktorom uviedol, že auto, ktorého
oprava je meritom veci, bolo používané výlučne konateľmi spoločnosti AES, spol. s r.o. pri plnení

podnikateľských úloh spoločnosti rovnako, ako konatelia používali napr. i svoj kancelársky nábytok pri
plnenípodnikateľskýchúlohspoločnosti.AES,spol.sr.o.nepodnikalasnábytkom,nikdynepodnikalaani
s autom a nevykonávala žiadne podnikanie v oblasti autodopravy. Spoločnosť AES, spol. s r.o. uzavrela
zmluvu o vykonaní záručnej prehliadky so spoločnosťou AUTOTREND, spol. s r.o., túto zmluvu však
dodávateľ vykonal so závadami, a preto jej splnenie AES, spol. s r.o. následne neúspešne reklamoval

v konaní tunajšieho súdu so sp. zn. 25Cb/170/2002. Táto zmluva sa ničím nelíšila od zmlúv, ktoré
dodávateľ uzatváral s akýmkoľvek subjektom, pre ktorý vykonával záručné prehliadky áut, nech bola
subjektom fyzická alebo právnická osoba. Popísaná zmluva bola v období od 01.01.200 do 24.11.2004
v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa kodifikovaná názvom typová zmluva, pričom tento
názov bol zákonom č. 616/2004 Z.z. novelizovaný na znenie spotrebiteľská zmluva. Žalobca má za

preukázané, že preradenie veci z občianskoprávneho úseku na obchodný úsek bolo neoprávnené
a v rozpore so zákonom č. 634/1992 Zb., ktorý zmluvy podľa merita veci nazýval zmluvami podľa
zákona o ochrane spotrebiteľa a tieto zmluvy prikazoval rozhodovať občianskoprávnym úsekom súdov.
Preradenímvecinaobchodnýúsek bolpôvodnémužalobcoviodňatýzákonnýsudcanielenzdôvodu,že
zákon č. 757/2004 Z.z., na rozdiel od vyhlášky č. 543/2005 Z.z., takúto zmenu zakazuje, ale aj preto, že

neboli splnené hmotnoprávne okolnosti veci, ktoré by túto zmenu oprávnili. Neoprávneným preradením
veci do obchodného úseku súdu žalobcovi vznikla škoda neoprávneným vyrubením súdneho poplatku.Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu
ustanoví zákon.

Podľa § 11 zákona č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch (v znení účinnom ku dňu 15.10.2002),
predseda a podpredseda okresného súdu v súlade s rozvrhom práce vykonávajú súdnictvo patriace
okresnému súdu ako predsedovia senátov alebo ako samosudcovia. Predseda okresného súdu na
základe právoplatných rozhodnutí súdu dáva podnety na zjednocovanie rozhodovania príslušným
súdom vyššieho stupňa.

Podľa § 26 ods. 1 cit. zákona, činnosť súdov sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva určuje v
rozvrhu práce na kalendárny rok, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 26 ods. 2 cit. zákona, veci sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú sudcom a vyšším súdnym
úradníkom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo spravodlivosti")
tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí.

Podľa § 27 ods. 1 cit. zákona, rozvrh práce zostavuje predseda súdu po predchádzajúcom prerokovaní
so sudcami a vyššími súdnymi úradníkmi tohto súdu. V prípade zmien týkajúcich sa doterajšieho

zaradenia sudcov, vyšších súdnych úradníkov a ďalších zamestnancov súdu podľa osobitného predpisu
musí byť návrh s nimi prerokovaný vopred.

Podľa § 27 ods. 3 cit. zákona, rozvrh práce vydáva predseda súdu s uvedením výsledku prerokovania
v sudcovskej rade.

Podľa § 2 ods. 1, 2, 3, 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku
pre okresné a krajské súdy (v znení účinnom ku dňu 15.10.2002), rozdelenie práce na súdoch sa
určuje na kalendárny rok rozvrhom práce; v rozvrhu práce sa určí aj zastupovanie sudcov. V prípade
dlhodobej neprítomnosti sudcu alebo výrazných rozdielov v pracovnom vyťažení určí predseda súdu

rozsah presunu agendy do iného oddelenia. V prípade náhlej prekážky brániacej sudcovi vykonať
jednotlivé úkony v konaní, môže predseda súdu nimi poveriť iného sudcu. Opatrenia podľa odsekov 2
a 3 vykonáva predseda súdu v súlade s určeným zastupovaním v rozvrhu práce, pokiaľ zabezpečenie
riadneho chodu súdu nevyžaduje iný postup. Rovnako sa postupuje aj v prípade vylúčenia sudcu.

Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

Podľa§27ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci

(v znení účinnom ku dňu, kedy malo dôjsť k vzniku škody), zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona
sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto
zákona.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) cit. zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej
moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. cit. zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škodavzniklavobčianskomsúdnomkonaníalebovtrestnomkonaníaaktentozákonneustanovujeinak.

Podľa § 9 ods. 1 a 2 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z vyššie vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca sa v tomto konaní domáhal náhrady škody,
ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava II. Žalobca
svoj nárok predbežne prerokoval s Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom na základe oznámenia o
výsledku predbežného prerokovania nároku tejto žiadosti nebolo vyhovené. Nesprávny úradný postup

mal spočívať v preradení jeho občianskoprávnej žaloby na obchodný úsek tunajšieho súdu. Žaloba,
ktorúdňa30.09.2002podalaspoločnosťAES,spol.sr.o.,akoprávnypredchodcažalobcu,bolapôvodne
pridelená na vybavenie C.. Q. L.Č., pričom konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 7C/224/02.
Rozhodnutím zo dňa 15.10.2002 predsedníčka tunajšieho súdu súhlasila s preradením veci z registra
C do registra Cb, čím mala žalobcovi podľa jeho názoru odňať zákonného sudcu. Vec bola následne

pridelená C.. G. T., pričom konanie bolo vedené pod sp. zn. 25Cb/170/2002. Predpoklady pridelenia
veci zákonnému sudcovi, činnosť súdov pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva a postavenie
predsedu súdu pri výkone súdnictva upravoval ku dňu preradenia návrhu do iného registra zákon č.
335/1991 Zb. Zákon o súdoch a sudcoch, ako všeobecne záväzný právny predpis priamo v ustanovení §
26 ods. 1 zakotvoval, že činnosť súdov sa pri zabezpečovaní riadneho výkonu súdnictva určuje v rozvrhu

práce, pričom na zostavenie rozvrhu práce bol príslušný predseda súdu. Rovnako ustanovenie § 11
zákona o súdoch a sudcoch splnomocňovalo predsedu súdu na výkon súdnictva patriaceho okresnému
súdu v súlade s rozvrhom práce. Z uvedeného vyplýva, že zákon priamo splnomocňoval predsedu
súdu na prijatie internej normy (rozvrhu práce), v rámci ktorej bola bližšie vymedzená úprava činnosti
súdu pri zabezpečení riadneho výkonu súdnictva. Je nepochybnou skutočnosťou, že za riadny výkon

súdnictva je potrebné považovať aj vymedzenie odboru pôsobnosti jednotlivých súdnych registrov a
postup pri zápise vecí do týchto súdnych registrov. Samotný zákon účinný ku dňu 15.10.2002 vo
svojich ustanoveniach predpokladal, že predsedovia jednotlivých súdov sami zostavia rozvrh práce
postupom upraveným v zákone o súdoch, pričom im poskytoval pomerne široký priestor pri výkone tejto
kompetencie a neobsahoval bližšie obmedzenia, ktorých by sa predsedovia súdov mali pri zostavovaní

rozvrhu práce striktne pridržiavať. Pokiaľ predsedníčka súdu, ako osoba splnomocnená zákonom o
súdoch a sudcoch na výkon súdnictva, postupovala pri preradení veci z občianskoprávneho registra do
obchodnoprávneho registra v súlade s rozvrhom práce zostaveným na základe splnomocnenia zákona
o súdoch, nemohla svojím konaním spôsobiť vznik nesprávneho úradného postupu. Rovnako neobstojí
tvrdenie žalobcu, že ustanovenie § 51 zákona o súdoch nepočíta s tým, že by vec pridelená náhodným

výberombolanazákladeopatreniapredsedusúdupridelenáinému,nežzákonnýmspôsobomurčenému
zákonnému sudcovi a tento postup je výsledkom vykonávacej vyhlášky MS SR, ktorá je však predpis
nižšej právnej sily a pokiaľ je v rozpore so zákonom, je neplatná. Žalobca pri svojej argumentácii
vychádzal z právnych predpisov účinných v súčasnosti, t.j. zákona č. 757/2004 Z.z. a vyhlášky č.
543/2005 Z.z. Na prejednávanú vec je však potrebné aplikovať právne predpisy účinné v čase, kedy

malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, t.j. ku dňu 15.10.2002. Ako už súd vyššie uviedol, v
predmetnom čase splnomocňoval predsedu súdu na výkon súdnictva v súlade s rozvrhom práce priamo
zákon o súdoch č. 335/1991 Zb. Súd tak v konaní nedospel k záveru, že by bol daný nesúlad medzi
predpismi rôznej právnej sily, ktoré je potrebné aplikovať na prejednávanú vec.

Podľa príslušných ustanovení uvedeného zákona sa právne veci v súlade s rozvrhom práce prideľovali
sudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov. Spravovací poriadok pre okresné a
krajské súdy v znení účinnom ku dňu podania návrhu, t.j. 15.10.2002, v ustanovení § 2 vymedzoval
okolnosti, za ktorých môže predseda súdu poveriť vybavením veci iného sudcu. Ide o prípadydlhodobej neprítomnosti sudcu alebo výrazných rozdielov v pracovnom vyťažení, náhlej prekážky
brániacej sudcovi vykonať jednotlivé úkony v konaní alebo prípady, kedy dôjde k vylúčeniu sudcu.
Dôvodom pre preradenie veci na obchodnoprávny úsek bola skutočnosť, že účastníkmi konania boli

dva podnikateľské subjekty, pričom predmetom prejednávanej veci bola oprava motorového vozidla,
ktoré slúžilo spoločnosti AES, spol. s r.o., vystupujúcej na strane žalobcu, na podnikateľské účely a
jednalo sa o služobné vozidlo spoločnosti. Uvedené predniesol samotný žalobca aj na pojednávaní v
konaní 25Cb/170/2002, ktoré sa uskutočnilo dňa 19.10.2004, preto súd vyhodnotil toto tvrdenie žalobcu
ako pravdivé a nesporné. Obchodný zákonník upravuje tzv. relatívne obchodnoprávne vzťahy, ktoré

vznikajú medzi podnikateľmi, ak je pri ich vzniku zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú
ich podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že spoločnosť AES, spol. s r.o. nikdy nepodnikala v oblasti
autodopravy, t.j. predmetné motorové vozidlo nikdy priamo nevyužívala za účelom dosiahnutia zisku,
ešte neznamená, že na právny vzťah, ktorý vznikol medzi účastníkmi konania sp. zn. 25Cb/170/2002,
nemožno aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Ako uviedol sám žalobca, motorové vozidlo
bolo používané ako služobné vozidlo pre potreby konateľov spoločnosti, t.j. je nepochybné, že

spoločnosť AES, spol. s r.o. využívala predmetné vozidlo v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej
činnosti.Ustanovenie§261ods.1Obchodnéhozákonníkavýslovnenevymedzuje,žezáväzkovévzťahy
medzi podnikateľmi vznikajú len za účelom dosiahnutia zisku, t.j. že tieto záväzkové vzťahy vznikajú
striktne v medziach predmetu, v rámci ktorého podnikateľský subjekt vykonáva svoju podnikateľskú
činnosť. Uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v širšom zmysle. Súd má za to, že pokiaľ spoločnosť

AES, spol. s r.o. využívala motorové vozidlo zn. O. K. X.X N., Y.: R. XXX R. ako služobné vozidlo slúžiace
pre potreby konateľov spoločnosti a nie na súkromné účely predstaviteľov spoločnosti, právny vzťah, na
základe ktorého sa spoločnosť AUTOTREND, spol. s r.o. zaviazala vykonať záručnú prehliadku vozidla
pre spoločnosť AES, spol. s r.o., je potrebné subsumovať pod § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že medzi účastníkmi konania sp. zn. 25Cb/170/2002 vznikol

relatívny obchodnoprávny vzťah, predmetom ktorého bolo vykonanie záručnej prehliadky vozidla, ktoré
spoločnosťAES,spol.sr.o.využívalaakoslužobnévozidloprivykonávanísvojejpodnikateľskejčinnosti.
Na základe uvedeného možno konštatovať, že pokiaľ bol predmetom konania záväzok vyplývajúci
z obchodnoprávneho vzťahu, sudkyňa zaradená na občianskoprávny úsek nebola v zmysle rozvrhu
práce pre rok 2002 príslušná prejednávať obchodnoprávnu vec. Pridelením veci sudcovi zaradenému

na obchodnoprávny úsek tak predsedníčka súdu postupovala v súlade so zákonom č. 335/1991 Zb.,
vyhláškou MS SR č. 66/1992 Zb. o Spravovacom poriadku pre okresné a krajské súdy a platným
rozvrhompráce,t.j.týmtokonanímnemohlodôjsťzostranyOkresnéhosúduBratislavaIIknesprávnemu
úradnému postupu.

Vo vzťahu k sudcovi C.. G. T., ktorému bola vec pridelená na vybavenie, nebola splnená ani jedna z
podmienok uvedených v § 2 Spravovacieho poriadku pre okresné a krajské súdy. Spoločnosť AES,
spol. s r.o. v konaní sp. zn. 25Cb/170/02 rovnako namietala zaujatosť sudcu C.. G. T. v zmysle §
14 ods. 1 O.s.p. O tejto námietke rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 16.10.2003,
č.k. 13Ncb/12/2003-23 tak, že C.. G. T. nie je vylúčený z prejednávania veci vedenej pred Okresným

súdom Bratislava II, sp. zn. 25Cb/170/02. Z uvedeného vyplýva, že vo veci rozhodol zákonný sudca a
neexistovali žiadne zákonné predpoklady, pre ktoré by predsedníčka súdu bola oprávnená vec prideliť
inému sudcovi. Obdobný názor vyslovil aj Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, v uznesení
zo dňa 15.03.2011, č.k. 2Cob/263/2010-141 a Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 30.06.2011, č.k.
4Obdo/32/2011. Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že C.. T. konal v konaní

Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 25Cb/170/2002 ako nezákonný sudca, keď mu vec bola pridelená
po nezákonnom odňatí veci zákonnej sudkyni C.. Q. L.. V prípade zmeny okolností žalobcovi nič
nebránilo, aby opätovne v konaní sp. zn. 25Cb/170/02 namietol zaujatosť sudcu C.. G. T.. Námietku
zaujatosti voči sudcovi však možno uplatniť len v konaní, v ktorom právnu vec prejednáva zákonný
sudca, voči ktorému námietka smeruje. V konaní o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postup nie je zákonným sudcom C.. G. T., a preto súd v tomto konaní nebol oprávnený vysloviť záver,
že C.. G. T. rozhodoval vo veci sp. zn. 25Cb/170/2002 ako nezákonný sudca.

Žalobca uviedol, že neoprávneným preradením veci do obchodného úseku súdu žalobcovi vznikla škoda
neoprávneným vyrubením súdneho poplatku, určeného ako poplatok z obchodného sporu a nie ako

poplatok podľa § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb. spotrebiteľa domáhajúceho sa ochrany
svojho práva. O uložení poplatkovej povinnosti rozhodol Okresný súd Bratislava II uzneseniami zo dňa
24.04.2009 a 28.08.2009, na základe ktorých žalobca zaplatil na účet súdu poplatky vo výške 1.170,15
EUR. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za dostatočne preukázané, že predmetom veciprejednávanej v konaní 25Cb/170/02 bol záväzok vyplývajúci z obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol
medzi účastníkmi konania, ako podnikateľskými subjektmi. Z uvedeného dôvodu sa spoločnosť AES,
spol. s r.o., ako právny predchodca žalobcu, nepovažovala za spotrebiteľa, a teda sa na ňu nevzťahovalo

ustanovenie§4ods.2písm.za)zákonač.71/1992Zb.,vzmyslektoréhobybolaoslobodenáodsúdnych
poplatkov. Po preradení veci na obchodný úsek bol spoločnosti AES, spol. s r.o. vyrubený poplatok
v zmysle príslušnej položky Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu k zákonu č. 71/1992
Zb. Navyše proti uzneseniam, ktorými sa spoločnosti AES, spol. s r.o. uložila poplatková povinnosť,
bolo prípustné odvolanie, v ktorom spoločnosť mohla uplatniť svoje námietky v súvislosti s právnym

posúdením povahy žalobcu, ako podnikateľského subjektu, ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Spoločnosť AES, spol. s r.o. tak však neurobila, resp. túto skutočnosť v konaní nepreukázala.

Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ako
zodpovednosti objektívnej, je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú existencia nesprávneho
úradného postupu, existencia majetkovej škody a príčinná súvislosť medzi škodou a nesprávnym

úradným postupom. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že vec bola
pridelená zákonnému sudcovi v zmysle platného rozvrhu práce, keďže predmetom prejednávanej
veci bol záväzok vyplývajúci z relatívneho obchodnoprávneho vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi
konania v zmysle § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto zo strany tunajšieho súdu nedošlo
preradením veci z občianskoprávneho úseku na obchodnoprávny úsek k nesprávnemu úradnému

postupu. Žalobcovi bol vyrubený súdny poplatok v súlade so Sadzobníkom súdnych poplatkov, a preto
nedošlo ani k vzniku majetkovej škody na strane žalobcu. Žalobca tak nepreukázal kumulatívne splnenie
predpokladov vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup, t.j. existenciu nesprávneho
úradného postupu, vznik majetkovej škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom majetkovej škody.

Žalobca v návrhu na začatie konania uviedol, že v rozsudku tunajšieho súdu, č.k. 25Cb/170/2002-105
bolo uverejnené nepravdivé tvrdenie, že spoločnosť AES, spol. s r.o. používala na podnikateľské účely
auto, ktoré bolo predmetom konania. Rovnaké tvrdenie o pôvodnom žalobcovi zverejnil aj senát 2Cob
Krajského súdu v Bratislave a senát 4Obdo Najvyššieho súdu SR, ktorý uviedol, že motorové vozidlo

slúžilo na podnikateľské účely - taxislužbu. Zverejnené skutkové zistenie malo byť použité za tým
účelom, aby bolo možné poškodiť žalobcu v práve na zákonného sudcu, pretože toto tvrdenie bolo
dôvodom preradenia občianskoprávnej žaloby na obchodný úsek. Žalobca sa preto rovnako domáhal
určenia, že spoločnosť AES, spol. s r.o. nikdy neprevádzkovala taxislužbu a žiadne jej vozidlo ani nebolo
nikdy používané ako taxík. Taktiež sa domáhal určenia, že spoločnosť AES, spol. s r.o. nakúpila auto

O. K., EČV: R.-XXX R. a používala ho pre vlastnú potrebu a zároveň, že spoločnosť AES, spol. s r.o.
voči spoločnosti AUTOTREND spol. s r.o. vždy vystupovala obdobne ako fyzická osoba, ktorá používa
služby autoservisu na opravu áut používaných pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre
seba a pre príslušníkov svojej domácnosti. Svojou povahou sa jedná o určovacie výroky, pričom žalobca
je povinný v konaní preukázať, že má na určení práva naliehavý právny záujem. Žalobca existenciu

naliehavého právneho záujmu odôvodnil tým, že pokiaľ súd vyhovie určovacej časti žaloby, vyrieši tým
základ žaloby o plnenie a táto okolnosť samotná zakladá naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Okrem toho, na konanie o určení, či právoplatná verejná listina vydaná súdmi Slovenskej
republiky potvrdzuje pravdivosť toho, čo sa v nej osvedčuje alebo potvrdzuje, je daný naliehavý právny
záujem na prejednaní žaloby už tým, že takéto skúmanie priamo vyžaduje Občiansky súdny poriadok.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný
(účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj
tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v

prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho
právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu,
pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov (rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. 12 2012, sp. zn. 5Cdo/31/2011). Procesná povinnosť preukázať, že v
čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje

toho, kto sa tohto určenia domáha.

Predpokladom priznania náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je vysporiadanie
sa súdu s otázkou existencie namietaného nesprávneho úradného postupu. Určovacie výroky petitunávrhu spočívajú v určení, že spoločnosť AES, spol. s r.o. nepoužívala motorové vozidlo na
podnikateľské účely, neprevádzkovala taxislužbu, vo vzťahu k spoločnosti AUTOTREND, spol. s r.o.
vystupovala obdobne ako fyzická osoba a služby autoservisu využívala priamo pre osobnú spotrebu

fyzických osôb. Keďže tieto tvrdenia všeobecných súdov žalobca považoval za jeden z predpokladov
nesprávneho úradného postupu zo strany tunajšieho súdu, ktorý spočíval v neoprávnenom vyrubení
súdneho poplatku, súd bol povinný vysporiadať sa s touto otázkou v rámci hodnotenia dôkazov a
skutkových okolností, za ktorých došlo k preradeniu veci na obchodnoprávny úsek. Ako už súd vyššie
uviedol, v konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania so sp. zn. 25Cb/170/2002 vznikol

obchodnoprávny vzťah a k preradeniu veci na obchodnoprávny úsek došlo v súlade so zákonom
a rozvrhom práce. Na strane žalobcu tak neexistuje naliehavý právny záujem na vyslovení týchto
určovacích výrokov, keďže súd tieto napádané výroky vyhodnotil v rámci dokazovania vo vzťahu k
určeniu, či došlo zo strany tunajšieho súdu k nesprávnemu úradnému postupu. Námietky žalobcu
týkajúce sa tvrdení, že vo vzťahu k spoločnosti AUTOTREND, spol. s r.o. vystupoval ako spotrebiteľ, súd
vyhodnotil v rámci konania sp. zn. 25Cb/170/2002. V tejto súvislosti súd poukazuje na vyššie uvedené

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Cdo/31/2011, podľa ktorého určovaciu žalobu, ktorá neslúži
potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov, nemožno považovať za
dovolenú. Postup žalobcu, ktorý sa domáha vyslovenia určovacích výrokov, podstata ktorých už bola
prejednaná v konaní 25Cb/170/2002, je v rozpore s účelom § 80 písm. c) O.s.p. Súd sa preto stotožnil
s vyjadrením žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej časti

žaloby.

Keďže žalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom a zároveň nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na
určení, že spoločnosť AES, spol. s r.o., ako právny predchodca žalobcu, nepoužívala motorové vozidlo

na podnikateľské účely, neprevádzkovala taxislužbu, vo vzťahu k spoločnosti AUTOTREND, spol. s r.o.
vystupovala obdobne ako fyzická osoba a služby autoservisu využívala priamo pre osobnú spotrebu
fyzických osôb, súd návrh žalobcu ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Keďže úspešnému žalovanému vo veci

v konaní žiadne trovy nevznikli (aspoň zo spisu nevyplývajú), súd mu ich náhradu proti žalobcovi, ktorý
vo veci úspech nemal, nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do

uplynutia lehoty na odvolanie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.