Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sa/97/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200645
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5016200645.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - správny súd, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej

veci žalobcu: U. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. P. XXX, právne zastúpeného JUDr. Miroslavom
Bachyncom, advokátom, so sídlom XXX XX L. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor
opravných prostriedkov, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-OOP1-2016/025305/HRI zo dňa 13.06.2016, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie Okresného úradu, odboru opravných prostriedkov, so sídlom Andreja Kmeťa 17, Žilina
č. OÚ-ZA-OOP1-2016/025305/HRI zo dňa 13. júna 2016 z r u š u j e a v e c v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou domáhal sa žalobca zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OÚ-ZA-
OOP1-2016/025305/HRI zo dňa 13.06.2016, ktorým odmietol odvolanie žalobcu pre bezdôvodnosť
a rozhodnutie Okresného úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OU-NO-
OVVS-2016/000807-41-P-K zo dňa 16.03.2016 potvrdil. Predmetné rozhodnutia žiadal zrušiť v celom
rozsahu a konanie zastaviť podľa § 76 ods. 1 písm. a) alebo f) zákona o priestupkoch, lebo spáchanie
skutkov, z ktorých bol žalobca obvinený, nebolo preukázané.

2. Rozhodnutím Okresného úradu Námestovo, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OU-NO-
OVVS-2016/000807-41-P-K zo dňa 16.03.2016 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších zmien a doplnkov, ktorého sa dopustil tým, že dňa 26.08.2014 v čase okolo 12.33 hod.
v Námestove počas ústneho pojednávania v pojednávacej miestnosti Okresného úradu Námestovo,
počas vypočúvania K. C. na adresu JUDr. Y. P., uviedol výraz: „Vy chudáku“, ako aj dňa 26.08.2014

v čase okolo 14.30 hod. v Námestove počas ústneho pojednávania, počas vypočúvania svedka T. W.
v pojednávacej miestnosti Okresného úradu Námestovo na adresu JUDr. Y. P., uviedol: „Z vás strach
nemám, vy chudáci“, čím JUDr. Y. P. podľa jeho vyjadrenia urazil na cti. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) s
prihliadnutím na § 12 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch bola obvinenému (žalobcovi) uložená
sankcia - pokuta vo výške 20,- € a zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch mu bola uložená
povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- €.

3. Proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré žalovaný svojím
rozhodnutím č. OÚ-ZA-OOP1-2016/025305/HRI zo dňa 13.06.2016, podľa § 59 ods. 2 správneho
poriadku zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.4. Dňa 28.07.2016 bola tunajšiemu súdu doručená správna žaloba, v ktorej žalobca uviedol, že podľa
§ 49 zákona o priestupkoch sa poskytuje ochrana riadnemu občianskemu spolunažívaniu. Urážku na
cti podľa citovaného ustanovenia možno spáchať slovným alebo písomným výrokom alebo prejavom.

Samotný výrok však nestačí na naplnenie znakov priestupku. Platí totiž pravidlo, že nikto sa nemôže
dopustiť urážky, ak sám nevie, že uráža. Z obsahu dokazovania, ktorého priebeh je zachytený v
priestupkových spisoch proti žalobcovi a jeho manželke, je podľa jeho názoru preukázané, že konania
sa uskutočnili v emočne vypätej atmosfére, ktorú spôsoboval práve JUDr. Y. P.. Potvrdzuje to najmä časť
výpovede svedkyne Ing. Z., posledný odsek, na č. listu 6 napadnutého rozhodnutia, ktorá v uvedený deň

viackrát upozorňovala JUDr. P. na to, aby nevstupoval do pojednávania z dôvodu, že vytváral nervóznu
atmosféru, z čoho bol obvinený (žalobca), ale aj svedkovia nervóznejší a podráždenejší, aj keď im
JUDr. Y. P. priamo nenadával alebo veľmi nevykrikoval, ale ich podpichoval. Žalobca priznal, že použil
slová „čo tu vyskakujete ako nejaký pajác“, tieto slová potvrdil aj ich priamy svedok K. C.. Uvedenými
slovami reagoval na schválnosti a verbálne útoky zo strany navrhovateľa (JUDr. P.) proti nemu a jeho
manželke. Uvedené slová nepovažoval za urážku. Podľa jeho názoru nemôžu byť urážlivé z dôvodu,

že nimi popísal stav na priestupkovom konaní, ktorý voči jeho osobe spôsobil navrhovateľ. Pokiaľ sa
týka výrazov „z vás strach nemám, vy chudáci“, „Vy chudáku“, ktorými mal žalobca JUDr. P. uraziť na
cti a spáchať tak priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o
priestupkoch, bol potvrdený zo strany svedkyne Ing. Z. len jeden výrok „Vy chudák“. Podľa svedkyne
to bolo v rámci výmeny názorov medzi právnym zástupcom navrhovateľky C. X. (JUDr. P.) a žalobcom,

keď sa mali navzájom „podrypávať“. Táto časť výpovede svedkyne potvrdzuje postavenie navrhovateľa
ako právneho zástupcu inej osoby a postavenie žalobcu ako obvineného. Žalobca nemal vedomosť
o tom, že slová, ktoré navrhovateľ používal voči jeho manželke, sú hanlivé, urážlivé, ponižujúce a
zasahujúce do ich občianskej cti chránenej právnymi predpismi a že má aj on právo domáhať sa v
zákonnej lehote ospravedlnenia od pôvodcu hanlivých výrazov. Zastáva názor, že ak iná osoba využije

vypätú atmosféru na pojednávaní, ktorú sám spôsobil, využije neznalosť právnych predpisov zo strany
inej osoby na to, aby nakoniec podal na túto osobu návrh na priestupkové konanie napriek tomu, že
právo podľa právnych predpisov platných v SR sa nesmie zneužívať na úkor iných osôb a výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. JUDr.
P. sa snaží dokázať, že výroky, ktoré sám navrhol zapísať do zápisnice o pojednávaní, sú výrokmi

naplňujúcimi znaky skutkovej podstaty priestupku, z ktorého bol žalobca uznaný vinným. Takéto výroky
však žalobca nepoužil, podľa neho nie je možné označiť ich ako vyhrážanie ujmou na zdraví, drobným
ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťou alebo iným hrubým správaním
voči oznamovateľovi, lebo iba opísal stav správania sa navrhovateľa (JUDr. P.) v inom konaní, v ktorom
zastupoval inú osobu. Výrok „z vás strach nemám, vy chudáci“, ktorý ak bol preukázaný, tak nesmeroval

na osobu navrhovateľa, ale na svedkov a teda taktiež nemôže byť podľa odôvodnenia priestupkom.
Žalobca nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia ani v tom, ako sa odvolací správny orgán
snaží aj napriek dôkazom, ktoré boli vykonané výpoveďami svedkov Ing. Z. a Y. W., ktoré vylúčili
niektoré výrazy, ktoré si dal zapísať do zápisnice JUDr. P. a povýšili obsah výrokov v zápisnici nad
výpovede svedkýň, ktoré ich nepočuli. Takýmto postupom bol žalobca poškodený na svojich právach a

správne orgány sú povinné zohľadniť všetky okolnosti, za ktorých boli výroky z jeho strany vyslovené.
Navrhovateľ sám upozorňoval správny orgán na údajné výroky, ktoré mal žalobca vysloviť voči jeho
osobe, ktoré pracovníčky správneho orgánu nepočuli a ani nezaznamenali do zápisnice. Adresát ich
nadiktovaltendenčneaúčelovo,vskreslenejforme,vosvojprospech.Taktosizabezpečil,žemomentom
ich nadiktovania do zápisnice sa o nich od neho prítomné osoby dozvedeli. Správne orgány oboch

stupňov mali povinnosť vyhodnotiť okolnosti a charakter prednesov zo strany JUDr. P. a žalobcu, v
príčinnej súvislosti aj preto, že ak nejaké výroky vrátane uvedeného použil žalobca ako účastník konania
na pojednávaní správneho orgánu ako reakciu na správanie sa právneho zástupcu C. X., tak realizoval
svoje právo vyjadriť sa ako účastník konania aj vo vzťahu k neetickému správaniu sa z jeho strany
(zo strany JUDr. P.). Žalobca priznal použitie slov „čo tu vyskakujete ako nejaký pajác“, v napadnutom

rozhodnutí však nie sú uvedené. Správny orgán uznal žalobcu vinným z výrokov „z vás strach nemám,
vy chudáci“, ale aj za výraz „Vy chudáku“. Žalobca ich vyslovenie tak, ako sú uvedené vo výroku
rozhodnutia, popiera z dôvodu, že ich nevyslovil a ak niektoré výrazy vyslovil, tak nie v úmysle uraziť
navrhovateľa,aleakoobranuprotijehonevyberanémuspôsobu,ktorýmvplývalnaúčastníkovasvedkov
konania vedeného proti žalobcovi. Žalobca opakovane uviedol, že nemal v úmysle nikoho uraziť. Slovne

reagoval na schválnosti a verbálne útoky zo strany navrhovateľa proti nemu a jeho manželke. Slová,
ktoré použil na pojednávaní, nepovažoval za urážku. Nie sú urážlivé aj z dôvodu, že nimi popísal stav na
priestupkovom konaní, ktorý spôsoboval navrhovateľ. Podľa neho v napadnutom rozhodnutí absentuje
vyhodnotenie skutkovej podstaty priestupku, ktorá je charakterizovaná štyrmi obligatórnymi znakmi -subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Ak by čo i len u jednej existovali pochybnosti a
nebola by preukázaná nado všetky pochybnosti, uplatní sa vždy zásada „in dubio pro reo“. Prezentáciou
osobného názoru na správanie sa navrhovateľa na pojednávaní, nemohol žalobca ohroziť vážnosť

adresáta, poškodiť ho v zamestnaní alebo spôsobiť mu akúkoľvek inú ujmu z dôvodu, že výmenu
názorov medzi účastníkmi konania nemožno kvalifikovať ako spáchanie priestupku.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že v rámci konania pred prvostupňovým správnym
orgánom je preukázané, že navrhovateľ (JUDr. P.) sám zapríčinil vypätú emočnú atmosféru počas

konania pred prvostupňovým správnym orgánom, čo je zachytené na strane 6 prvostupňového
rozhodnutia, kedy pojednávajúca pracovníčka upozorňovala JUDr. P., aby nevytváral nervóznu
atmosféru. Slová, ktoré žalobca vyslovil na adresu navrhovateľa: ...“čo tu vyskakujete ako nejaký pajác“,
podľa žalobcu, nemohli privodiť urážku na cti, keďže nimi len popísal stav priestupkového konania,
ktorý voči jeho osobe spôsobil navrhovateľ. Nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že slovami
(čo tu vyskakujete ako nejaký pajác) došlo k popisu stavu konania a už vôbec netreba preukazovať,

že slovo pajác je synonymum pre klauna, šaša a tak jeho vyslovením mohlo dôjsť k urážke na cti.
Žalobca ďalej namietal, že svedkyňa Ing. Z. potvrdila len vyslovenie slov „Vy chudák“, pričom žalobca
bol uznaný aj z vyslovenia slov „z vás strach nemám, vy chudáci“. Je pravdou, že svedkyňa Ing. Z. do
zápisnice o prejednaní priestupku uviedla: „Počas tohto ústneho pojednávania som zaznamenala, ako
U. U. (žalobca) povedal na adresu JUDr. P., ktorý sa taktiež nachádzal v pojednávacej miestnosti, že

je „ ... chudák alebo chudáku, príp. Vy chudák alebo Vy chudáku...“, avšak explicitne je preukázané, že
do zápisnice o prejednaní priestupku navrhovateľ uviedol, že žiada zaprotokolovať, že žalobca počas
výsluchu opakovane na jeho adresu uvádzal „Vy chudáku jeden, Vy úbožiak, Vy pajác“, čo predstavuje
listinný dôkaz, preukazujúci vinu žalobcu a to napriek tomu, že to svedkyňa nepočula, keďže samotný
žalobca nenamietal zaprotokolovanie týchto slov. Žalobca akcentuje skutočnosť, že navrhovateľ využil

vypätú emočnú atmosféru a to, že žalobca nedisponuje právnickým vzdelaním a nemal vedomosť o tom,
že slová, ktoré navrhovateľ používal voči jeho osobe a manželke, sú hanlivé a urážlivé, ponižujúce a
zasahujúce aj do ich občianskej cti a že majú právo sa domáhať v zákonnej lehote ospravedlnenia od
navrhovateľa, čím poukázal na to, že navrhovateľ zneužil „neznalosť právnych predpisov“ na to, aby
podal návrh na priestupkové konanie a teda, že právo sa nesmie zneužívať na úkor iných osôb a výkon

práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Je absolútne irelevantný fakt o právnickom vzdelaní navrhovateľa, ako aj tvrdenie o tom, že neznalosť
právnychpredpisovžalobcuspôsobilato,ženavrhovateľpodalnávrhnapriestupkovékonanie,atakbolo
právo zneužité na úkon osoby žalobcu. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov
práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje

právamajetkové,osobné,satisfakčnéapodobne.Toplatíobdobneajovyužívanízákonnýchprocesných
ustanovení. Ide o zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej právo patrí bdelým, teda tým,
ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú
včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídateľnosťou. Žalobca, ak pociťoval správanie navrhovateľa
tak, že aj jemu bola spôsobená nejaká ujma a preukázateľne nestihol podať návrh na prejednanie

priestupku, má možnosť sa obrátiť so žalobou na príslušný súd vo veci ochrany osobnosti. Pokiaľ ide o
tvrdenia, že nemal v úmysle uraziť navrhovateľa, ale iba reagoval na neetické správanie navrhovateľa,
uvedené tvrdenie žalobcu považuje žalovaný za účelové. Pri priestupkoch podľa § 49 ods. 1 písm. a)
zákona o priestupkoch postačuje podľa § 4 zákona nedbanlivosť, avšak vzhľadom k povahe tohto
skutku je vylúčená nevedomá nedbanlivosť, čo znamená, že priestupku formou hanlivého výroku sa

dopúšťa iba ten, kto si môže byť vedomý, že jeho výrok v danej situácii, v danej spoločenskej skupine,
teda v celkovom spoločenskom kontexte, môže byť hanlivý. Žalobca si mal byť vedomý, že vyslovením
predmetných slov na adresu kohokoľvek sa môže dopustiť protiprávneho konania. Rovnako žalovaný
poukázal na to, že pokiaľ prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí úplne nešpecifikoval,
v čom presne spočívajú jednotlivé znaky priestupku, podľa konštantnej judikatúry správnych súdov

prvostupňové ako aj druhostupňové správne konanie tvorí jeden celok a žalovaný sa na strane 4 v
druhom odseku napadnutého rozhodnutia so zákonnými znakmi priestupku zaoberal. Žalovaný záverom
uviedol, že považuje svoje rozhodnutie, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za
zákonné, vecne správne a z týchto dôvodov navrhol, aby súd žalobu smerujúcu proti rozhodnutiu
žalovaného zo dňa 13.06.2016 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 16.03.2016 zamietol a

uložil žalobcovi povinnosť uhradiť trovy súdneho konania.6. Súd vec prejednal v rozsahu mu danom druhou hlavou tretej časti zák.č. 162/2015 Z.z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len SSP) a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru,
že žaloba je dôvodná.

7. Správne orgány musia v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho
konania (§ 3), ustanovenie správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§
32 a nasl.), ako aj ustanovenia správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania,
t.j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.). V ust. § 3 správneho poriadku sú zakotvené základné zásady

správneho konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej zásady vyplýva, že
správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou SR, zákonmi a
ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných
zmlúv, ktoré v súlade s článkom 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou zásadou
správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí
vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4

správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3).
Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli
náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny
orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia, ktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac
zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).

8. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

9. Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva, poskytuje obvinenému
z priestupku širší okruh procesných práv. Predovšetkým ustanovuje zásadu prezumpcie neviny
obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré
sa mu kladú za vinu, ako aj dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať

návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady
prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvinenému z priestupku a ak
sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo).

10. Na rozdiel od súdu konajúceho v občianskoprávnych veciach správny súd nie je súdom skutkovým.

Podľa ustálenej judikatúry správny súd vykonáva dokazovanie iba výnimočne, a to spravidla na
verifikáciu už vykonaných dôkazov.

11. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo
ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak

nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

12. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch - priestupku (proti občianskemu spolunažívaniu)
sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Za takýto priestupok
je možné uložiť pokutu do výšky 33,- €.

13. Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna
spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku
(vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť). Subjektívna stránka predstavuje
zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na zodpovednosť za priestupok stačí

zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne úmysel. Objektom sú vybrané
spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom oproti ktorým konanie smeruje. Objektívna stránka
je daná konaním (komisívnym, omisívnym), následkom a príčinnou súvislosťou medzi konaním a
následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto konania.
Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§

11 ods. 1 zákona o priestupkoch). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten
istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.14. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky 4 znaky
skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka (kumulatívne).

V prípade, že by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom hovoriť
o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola
preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo. V predmetnej veci nebol,
podľa názoru súdu, presne a nado všetku pochybnosť zistený skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu
priestupku a jeho skutkovej podstaty

15. Žalobca takto zistený skutkový stav spochybnil, sám uviedol, že slová „čo tu vyskakujete ako nejaký
pajác“ povedal. Za tieto slová však prejednávaný v konaní dňa 26.08.2014 nebol. Namietal však, že by
jeho slová „Vy chudáku“ boli nasmerované proti JUDr. P., tieto smerovali proti svedkom v konaní. Svoje
konanie odôvodnil tým, že napätú emočnú situáciu na ústnom pojednávaní vyvolal JUDr. P., ktorý ho pri
vypočúvaní svedkov k týmto slovám vyprovokoval.

16. Súd nebol prítomný pri ústnom pojednávaní v pojednávacej miestnosti Okresného úradu Námestovo
dňa 26.08.2014, vie si však živo predstaviť, že pri prejednávaní priestupku bola v pojednávacej
miestnosti emočne vypätá atmosféra. Z tohto dôvodu vychádzal z administratívneho spisu
žalovanému, z ktorého vyplýva, že pri ústnom pojednávaní žalobca uviedol: „z vás strach nemám, vy

chudáci“. Jedná sa o hanlivé výrazy na adresu iných účastníkov konania, príp. ich právnych zástupcov,
žiadny z výrazov, z ktorých bol žalobca obvinený, nebolo možné hodnotiť tak, že by ich vyslovením sa
žalobca vyjadroval k prejednávanej veci, alebo ich použil v súvislosti s uplatňovaním svojich práv ako
účastníka konania, nakoľko zo zápisnice zo dňa 26.08.2014 je zrejmé, že predmetom tohto konania bolo
prejednanie priestupku, z ktorého bol žalobca podozrivý zo dňa 14.06.2014. Z administratívneho spisu

prvostupňového správneho orgánu však vyplýva, že slová žalobcu : „ Z Vás strach nemám, Vy chudáci
“, svedeckou výpoveďou T. W. jednoznačne potvrdené neboli. Svedok uviedol, že nejaké také výrazy
počul cez dvere, ale nevie presne ako boli formulované. Nepamätá si, že by presne v takomto znení
povedal U. U. výraz počas výpovede. Vyslovenie týchto slov nevedela potvrdiť, či poprieť ani svedkyňa
Y. W., z výpovede ktorej však vyplýva, že niektorí svedkovia boli nervózni, medzi žalobcom a JUDr. P.

dochádzalo k vysvetľovaniu, prejednávajúca (Ing. Z.) sa snažila priebeh ústneho pojednávania ukľudniť.
Svedkyňa Ing. Z. pri prejednaní priestupku uviedla, že JUDr. P. aj žalobcu musela viackrát upozoniť,
aby jej nevstupovali do pojednávania, z ktorého dôvodu vytvárali nervóznu atmosféru, ktorej následkom
boli aj svedkovia nervóznejší a podráždenejší. Správanie žalobcu aj JUDr. P. brala ako rušenie ústneho
pojednávania. Každý si povedal svoje voči sebe navzájom, ona obidvoch na ich správanie upozorňovala

opakovane, kde nie všetky upozornenia vzhľadom na náročnosť pojednávania, boli zaznamenané do
zápisnice, niektoré upozornenia boli len ústne.

17. Súd dospel k záveru, že v predmetnej veci správne orgány oboch stupňov riadne nezistili skutkový
stav veci, v súlade s ust. § 3 ods. 4 a § 32 ods. 1, § 46, § 47 ods. 3 správneho poriadku. Protiprávne

konanie žalobcu nad všetku pochybnosť nebolo jednoznačne preukázané výpoveďami svedkov, čo
pokladá súd za priamy rozpor so zásadou in dubio pro reo. Žalovaný, resp. prvostupňový správny
orgán, sa podľa názoru súdu, uvedenou zásadou pri zisťovaní a vyhodnocovaní situácie v pojednávacej
miestnosti (dňa 26.8.2014) neriadili. Súd z administratívneho spisu zistil, že žalovaný v dostatočnom
rozsahu nepreskúmal, či z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu jednoznačne vyplýva (v

existujúcej nervóznej atmosfére), že správny orgán voči žalobcovi dostatočne preukázal naplnenie
znakov skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zakotvenej v § 49 ods. 1 písm.
a) zákona o priestupkoch.

18. Z uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil žalobu ako dôvodnú a rozhodnutie žalovaného podľa

§ 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

19. V ďalšom konaní sa žalovaný opätovne vysporiada v odvolaní namietanými skutočnosťami,
preskúma, či prvostupňový správny orgán dostatočne preukázal, či po starostlivom zvážení všetkých
dôkazov mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu

žalobcom (počas rušného pojednávania, na čo boli opakovane upozornení - žalobca aj JUDr. P.).20. Žalobca mal v konaní úspech. Pri aplikácii § 175 ods. 1 vo väzbe na § 167 ods. 1 SSP mu súd
priznal právo na náhradu trov konania voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia správny súd s poukazom na § 175 ods. 2 SSP.

21. V prejednávanej veci v súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP rozhodol súd bez pojednávania (§ 107 ods.
2 SSP), lebo nezistil, že by týmto postupom bolo porušené ust. § 107 ods. 1 SSP a z iných dôvodov
nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia

prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa §
41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných
náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť - označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté

rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom
rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia
(sťažnostný návrh).