Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. jún 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/123/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815206392
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815206392.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a
členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľky: G. M., rod.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U. XXX/X-XX, právne zastúpená JUDr. Andrejom Bryjom, advokátom
so sídlom v O., B. XX, proti rozvedenému manželovi: C.. L. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., U. XXX/X-
XX, právne zastúpený spoločnosťou KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom

Banská Bystrica, Tajovského 3, IČO: 36 851 574, o určenie príspevku na výživu rozvedeného manžela,
na odvolanie navrhovateľky a rozvedeného manžela proti rozsudku Okresného súdu Námestovo zo 14.
októbra 2016, č. k. 1C/50/2013-103, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. p o t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. m e n í tak, že zameškaný príspevok za obdobie od
10.11.2015 do 30.09.2016 vo výške 1.067 Eur p o v o ľ u j e rozvedenému manželovi splácať v

mesačných splátkach vo výške 70 Eur, spolu s bežným príspevkom počnúc právoplatnosťou rozsudku,
pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zaviazal rozvedeného manžela (súd
prvej inštancie používa termín odporca - poznámka odvolacieho súdu) k povinnosti prispievať na výživu

navrhovateľky 100 Eur mesačne, počnúc od podania žaloby. Vo zvyšnej časti, pokiaľ sa navrhovateľka
domáhala uloženia povinnosti rozvedeného manžela prispievať na jej výživu sumou 440 Eur mesačne,
návrh zamietol. Vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo navrhovateľky a rozvedeného manžela
bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 15.10.2015 č.k. 10C/156/2015-20. Rozsudok
o rozvode manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 9.11.2015. Navrhovateľka dňa 10.11.2015 doručila
súdu návrh na uloženie povinnosti rozvedeného manžela platiť jej príspevok na výživu. Z rozhodnutia
Sociálnej poisťovne - ústredie zistil, že navrhovateľka je invalidná dôchodkyňa od 10.6.2011 a od

7.8.2015 je jej vyplácaný invalidný dôchodok vo výške 124,70 Eur mesačne. Dôvodom vyplácania
invalidného dôchodku je pokles schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50%.
Navrhovateľka okrem invalidného dôchodku iný príjem nemá a podľa jej vyjadrenia nie je schopná
vzhľadom na svoj zdravotný stav sa zamestnať. Podľa potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti je
od 20.4.2016 PN. Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, je evidovaná
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 9.12.2015, ktorá evidencia stále trvá. Navrhovateľka

súdu predložila záznamy o zdravotnom stave, ktorým preukazovala, že nie je schopná vykonávať
žiadnu prácu v obore, ktorý vyštudovala (chemická laborantka), ale ani v inom odvetví v danom
regióne. Tieto skutočnosti vyplývajú z posudku a potvrdenia o zdravotnom stave navrhovateľky zodňa 30.9.2016. Rozvedeným manželom predložený zoznam voľných pracovných miest potvrdzuje, že
sú voľné pracovné miesta, ale sú to miesta vyžadujúce osobitnú kvalifikáciu a miesta, pri ktorých sa
vyžaduje práca v stoji, chôdzou, nosením bremien a pod., ktoré v zmysle pracovnej rekomandácie nie

je schopná navrhovateľka vykonávať. Mesačné výdavky navrhovateľky predstavujú náklady na bývanie
vo výške 100 Eur mesačne, elektrinu 24,32 Eur, telefón 7,- Eur, internet 9,96 Eur a za lieky mesačne
priemerne platí 33 Eur. Ďalej sú to náklady na ošetrenie zubára, očné šošovky, na cestovanie k lekárom
potrebuje mesačne 15 Eur. Navrhovateľka sa lieči u neurológa, reumatológa a gastroenterológa. Len
tieto predpísané náklady prestavujú mesačne výšku 234 Eur, a to bez nákladov na stravu, oblečenie a

ostatné výdavky. Syn navrhovateľky má síce vyznačený pobyt v mieste jej trvalého bydliska, ale zdržiava
sa mimo územia SR, občas ju navštívi a finančne vypomôže napr. sumou 30 Eur. Rozvedený manžel
je starobný dôchodca, má vyplácaný starobný dôchodok vo výške 244,80 Eur mesačne od 28.6.2010 a
od 1.7.2015 je mu vyplácaný výsluhový dôchodok vo výške 734,64 Eur. V písomnom vyjadrení zo dňa
4.12.2015 a 4.3.2016 súhlasil s príspevkom na výživu, nie však vo výške, ktorú žiadala navrhovateľka.
Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na stanovenie

povinnosti rozvedeného manžela prispievať jej na výživu v zmysle podmienok uvedených v § 72 Zákona
o rodine, je čiastočne dôvodný. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka po
rozvode manželstva s rozvedeným manželom nie je schopná sama sa živiť tak zo subjektívnych ako
aj objektívnych dôvodov. Subjektívnymi dôvodmi na jej strane je najmä zlý zdravotný stav, keďže je
invalidná dôchodkyňa so zdravotným postihnutím v rozsahu 50 %, nie je schopná sa zamestnať v

obore zodpovedajúcemu jej zdravotnému stavu a prípadnej kvalifikácii. Z rozvodového rozsudku nezistil
okolnosti, ktoré by boli dané na strane navrhovateľky a ktoré by odôvodňovali nepriznanie príspevku
rozvedenéhomanželazdôvodurozporusdobrýmimravmi.ZrozsudkuOkresnéhosúduNámestovo,č.k.
10C/156/2015-20 zistil, že návrh na rozvod manželstva podal rozvedený manžel a udávaným dôvodom
na rozvod manželstva boli rozličné názory na život, zlá komunikácia medzi manželmi i skutočnosť,

že nežili v spoločnej domácnosti, keďže rozvedený manžel sa zo spoločnej domácnosti pred jeho
ukončením odsťahoval. Z tohto spisu nevyplýva tvrdenie rozvedeného manžela, že by dôvodom rozvratu
manželstva bolo nadviazanie známosti navrhovateľky s iným mužom. Na základe uvedeného rozhodol
o povinnosti rozvedeného manžela platiť navrhovateľke príspevok na výživu v rozsahu 100 Eur mesačne
od podania návrhu. Zameškané výživné za obdobie od 10.11.2015 do 30.9.2016 vo výške 1.067 Eur

v zmysle § 232 ods. 4 CSP povolil rozvedenému manželovi splácať v mesačných splátkach po 20 Eur
spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2
CSP a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, keďže rozvedený manžel bol úspešný
len do výšky 20 % a na strane navrhovateľky prihliadal na dôvody hodné osobitného zreteľa - na jej
zlú sociálnu situáciu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie rozvedený manžel.
Uviedol, že navrhovateľka v konaní nepreukázala , že je oprávnená na vyplácanie príspevku z dôvodu,
že nie je schopná sama sa živiť. Navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou vo výške 50 %, príslušný
orgán, ktorý posudzoval jej zdravotný stav, ju uznal práceschopnou vo výške 50 %, čo znamená, že je

schopná sa sama živiť a nie je odkázaná na výživu z jeho strany. Navrhovateľka v konaní nepreukázala,
že si aktívne hľadá prácu, len uviedla, že úrad prácu žiadnu prácu jej neponúka. Navrhovateľka len
subjektívne poukázala na zhoršený zdravotný stav, pričom z vykonaného dokazovania - z predloženej
lekárskej správy ošetrujúceho lekára MUDr. I. a taktiež zo záverov lekárskeho posudku (ktoré sú
vzájomne rozporuplné) nevyplýva deklarované zdravotné postihnutie. Objektívnym dôkazom môže

byť len znalecký posudok. Navrhovateľka počas manželstva 8 rokov nepracovala, stratila pracovné
návyky, pričom počas manželstva jej poskytoval značnú životnú úroveň, s ktorou sa v súčasnej
dobe navrhovateľka nevie zmieriť. Navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu, pričom on sám žije v
nemodernom byte zo 70-tých rokov. Syn navrhovateľky doteraz nikde nepracoval, spoločne zdieľajú
spoločnú domácnosť a na výdavkoch by sa mal podieľať aj on. Navrhovateľka v konaní deklarovala

výdavky, ktoré nie je nutné z jej strany mesačne vynakladať. Internet, výdavok na internet vo výške 9,99
Eur mesačne navrhovateľka využíva hlavne na kontakt s príbuznými na Ukrajine. Stomatologické služby
nie sú hradené zo strany navrhovateľky každý mesiac, ale len jednorázovo. Očné šošovky nemožno
považovať za mesačný výdavok vo výške 20 Eur. Dohodu o finančnej výpomoci zo strany bývalej
svokry považuje za účelový dôkaz „o zlej finančnej situácii navrhovateľky“. Súd prvej inštancie

neprihliadol aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Jedným z dôvodov rozvratu
bolanemožnosťkomunikáciesosynomnavrhovateľky,ktorýhonenávidel,tentohrávaautomaty,strednú
školu neukončil a vyvolával v domácnosti konflikty. Ďalším dôvodom podania návrhu bola skutočnosť, že
navrhovateľka už počas manželstva mala priateľa, avšak túto skutočnosť v konaní o rozvod manželstvaneuvádzal z dôvodu, že sa chcel slušne rozviesť. Nechcel z gentlemanského hľadiska hádzať na
navrhovateľku špinu. Navrhovateľka a jej syn však patria k ľuďom, ktorí nechcú a nebudú pracovať.
Navrhovateľka je stále v produktívnom veku, môže si nájsť prácu, pričom on je v súčasnej dobe na

starobnom dôchodku, celý život pracoval a prinášal spoločnosti hodnoty. Skutočnosť, že navrhovateľka
je čiastočne invalidná a je evidovaná na úrade práce, nemôže znamenať, že by boli splnené podmienky
pre priznanie výživného. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh navrhovateľky na
určenie príspevku rozvedeného manžela ako nedôvodný zamietne.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti návrh zamietol, podala v
zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že nie je schopná si zabezpečiť príjem vlastnou
prácou vzhľadom na ochorenia, vyplývajúce z posudku a potvrdenia o zdravotnom stave zo dňa
30.9.2016. Zo svojho jediného príjmu - invalidného dôchodku - je schopná uhradiť len poplatky za byt
a elektrinu a nie aj ďalšie preukázateľné mesačné výdavky. Súd prvej inštancie neprihliadol na výdavky
potrebné na zabezpečenie jej primeranej výživy, minimálne stravy a ostatných osobných potrieb. Určil

len sumu, ktorá jej postačuje na lieky, šošovky, výdavky na cestovné, elektronické služby, ktoré
považuje za nevyhnutné. Na stravu potrebuje minimálne sumu 135 Eur mesačne. Rozvedený manžel
zo svojho príjmu má schopnosť platiť príspevok aj vo vyššej sume, než bola stanovená súdom prvej
inštancie vo výške 100 Eur mesačne. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu o povinnosti rozvedeného manžela
splácať zameškané výživné v mesačných splátkach vo výške 20 Eur mesačne, pretože k zaplateniu

zameškaného výživného by došlo až po 2,5-ročnom splácaní. V tejto časti považuje rozsudok súdu
prvej inštancie za nepreskúmateľný a nezrozumiteľný. Žiadala rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
tak, že rozvedený manžel bude povinný prispievať na jej výživu minimálne sumou 150 Eur mesačne a
zameškané výživné bude rozvedený manžel povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 150 Eur
spolu s bežným výživným.

4. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhovateľky opätovne poukázal na zákonné
predpoklady, uvedené v § 72 ods. 1 Zákona o rodine pri stanovení povinnosti príspevku na primeranú
výživu, ak rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. U navrhovateľky tieto predpoklady neboli
naplnené, keďže bola uznaná invalidnou z dôvodu práceneschopnosti vo výške 50%, pričom z dôvodu

takto stanoveného rozsahu zdravotného postihnutia je navrhovateľka schopná si zabezpečiť prostriedky
na výživu prácou. Poukázal ďalej na to, že navrhovateľka 8 rokov nepracovala, v byte býva so svojím
synom, domnieva sa, že by 3-izbový byt mohla vymeniť za menší a takto si zabezpečiť prostriedky na
živobytie. Na výdavkoch spojených s bytom by sa mal podieľať aj jej dospelý syn. Pokiaľ zdravotný stav
navrhovateľky je tak nepriaznivý, má možnosť si ho dať prehodnotiť posudkovým lekárom, aby ju uznal

invalidnou v plnom rozsahu a bude mať zabezpečený príjem, ktorý jej zabezpečí primeranú výživu. V
zmysle § 72 ods. 2 Zákona o rodine nebolo prihliadané na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi. Navrhovateľka počas manželstva spolu so synom ho z bytu neustále vyhadzovali, až neskôr
si uvedomil, že pre obidvoch bol len dobrý zdroj príjmu. Ďalším dôvodom, pre ktorý podal návrh na
rozvod bola skutočnosť, že už navrhovateľka počas manželstva mala priateľa, túto skutočnosť však v

návrhu neuvádzal, aby k rozvodu došlo slušným spôsobom. Navrhovateľka je v produktívnom veku a
na rozdiel od neho je schopná si zabezpečiť finančné prostriedky prácou.

5. Navrhovateľka vo vyjadrení k podanému odvolaniu rozvedeného manžela uviedla, že nie je schopná
si zabezpečiť vlastnou prácou príjem vzhľadom na obmedzenia vyplývajúce z posudku a potvrdenia o

zdravotnom stave zo dňa 30.9.2016. Podľa jej názoru nikto zo zúčastnených nie je oprávnený hodnotiť
lekársku správu ako neobjektívny dôkaz, keďže je posledným riadnym dôkazom založeným v spise a
ktorý prezentuje jej neustále sa zhoršujúci zdravotný stav. Jej syn v jej byte má síce trvalý pobyt, no
nevedie s ňou spoločnú domácnosť, pretože sústavne žije v Prahe a tam aj pracuje. Dôkazom o tom je
platobný výmer bytového spoločenstva. Pokiaľ rozvedený manžel mal za to, že jej zdravotný stav jej

umožňuje vykonávať prácu, mal podať návrh na doplnenie dokazovania. Z konania o rozvod manželstva
nebolo preukázané, že by príčiny rozvratu manželstva boli dané na jej strane, pričom súd sa v ďalšom
nezaoberal rozporom dobrých mravov pri určení príspevku na výživu rozvedeného manžela.

6. V replike žalovaného z 20.1.2017 a v replike navrhovateľky zo dňa 21.1.2017, v duplike žalovaného

zo dňa 25.5.2017 opätovne účastníkmi konania bolo poukazované na rovnaké skutkové okolnosti, ktoré
boli tvrdené v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie ako aj vo vyjadreniach k podanému odvolaniu.7. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas účastníci
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému opravný prostriedok je prípustný (§ 355 ods.1, § 359, § 362
ods. 1 CSP v spojení s § 2 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu

podľa § 65, § 66 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

8. Záver súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol o povinnosti rozvedeného manžela prispievať na výživu
navrhovateľky vo výške 100 Eur mesačne v zmysle podmienok uvedených v § 72 ods. 1, 2 Zákona

o rodine, odvolací súd považuje za správny. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu v dôvodoch
svojho rozsudku sa zaoberal okolnosťami na strane navrhovateľky, či po rozvode manželstva účastníkov
je schopná sama sa živiť, keďže len v dôsledku preukázania takejto okolnosti môže sa jednať o vznik
povinnosti rozvedeného manžela prispievať na výživu bývalému manželovi. Na základe výsledkov
vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že na strane navrhovateľky sú dané subjektívne
skutočnosti - zhoršený zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje uplatniť sa na trhu práce v plnom

rozsahu. Z predložených lekárskych správ vyplýva, že navrhovateľka trpí zdravotným postihnutím
najmä pohybového aparátu. V dôsledku uvedeného zhoršenia zdravotného stavu, na základe čoho
je aj invalidná v rozsahu 50%, nebolo v konaní preukázané, že trh práce v danom regióne by jej
umožňoval zabezpečiť si prácu zodpovedajúcu v prvom rade jej zdravotnému stavu a prípadne aj
nadobudnutej kvalifikácii. Taktiež nebolo v konaní zistené, že by priznanie príspevku rozvedeného

manžela navrhovateľke bolo v rozpore s dobrými mravmi. Tvrdenia žalovaného o príčinách rozvratu
manželstva daných výlučne na strane navrhovateľky, neboli žalovaným v konaní preukázané a
nevyplývajú ani zo spisu Okresného súdu Námestovo č.k. 10C/156/2015. Pokiaľ súd stanovil uvedenú
povinnosť na strane rozvedeného manžela v rozsahu 100,- Eur mesačne, zodpovedá to tak okolnostiam
na strane navrhovateľky, ako aj na strane rozvedeného manžela (jeho možnostiam). V podrobnostiach

odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje (§ 387 ods.
2 CSP).

9. Odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie rozvedeného manžela proti rozsudku súdu prvej
inštancie vo výroku II., ktorým rozhodol o zameškanom výživnom. V zmysle podmienok uvedených v

§ 232 ods. 4 CSP súd môže povoliť splácať budúce dávky a splátky v mesačných splátkach spolu
so splatnou dávkou alebo splátkou. V danom prípade touto okolnosťou povolenia možnosti splácať
tieto splátky je, že od podania návrhu až do rozhodnutia súdu prvej inštancie ubehol určitý čas, kedy
v dôsledku uloženia povinnosti rozvedenému manželovi od 10.11.2015 vznikol zameškaný príspevok
za obdobie od 10.11.2015 do 30.09.2016 vo výške 1.067 Eur, ktorého jednorazová úhrada by mohla

znamenať - vzhľadom na výšku príjmu rozvedeného manžela - neprimeraný zásah. Z tohto dôvodu
správne súd prvej inštancie rozhodol o možnosti povolenia splácať uvedený dlh v mesačných splátkach,
avšak odvolací súd na rozdiel od záveru súdu prvej inštancie dospel k záveru, že táto splátka musí byť
vyššia, aby sa tým naplnil účel uloženej povinnosti rozsudkom. Z tohto dôvodu zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutom výroku tak, že zameškaný príspevok na výživu rozvedeného manžela

od 10.11.2015 do 30.9.2016 vo výške 1.067 Eur povolil rozvedenému manželovi splácať v mesačných
splátkach po 70 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 57 v spojení s § 52 CMP tak, že
žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže z okolností prejednávanej

veci nevyplýva, že by bolo dôvodné niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať.

11. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)