Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. júl 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/37/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616202555
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616202555.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: B. W., nar.

X.X.XXXX, bytom W. Č.. XXX, zast. opatrovníčkou X. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom V., D. XXX, právne
zast. JUDr. Martinou Vnenčákovou, advokátkou, Rožňava, Čučmianska dlhá 26, proti žalovanému: H..
X. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom W., H. X, právne zast. Mgr. Jurajom Berčom, advokátom, Spišská Nová
Ves, Zimná 59, v konaní o určenie absolútnej neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

Žalobu zamieta.

Sporovým stranám náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 19.2.2016 podal žalobca na tunajší súd žalobu v ktorej žiadal, aby súd určil, že potvrdenie o

pôžičke zo dňa 12.7.1997 a uznanie dlhu zo dňa 12.1.2003 sú neplatné. Uviedol, že dňa 9.1.2013 tunajší
súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 16Ro/1/2013, ktorým zaviazal žalovaného (v tomto spore žalobcu)
na úhradu sumy 1.659,69 Eur s prísl. Na základe tohto titulu bol dňa 26.3.2013 vydané poverenie
na výkon exekúcie č. 5810086747. Platobný rozkaz bol vydaný na základe dôkazov a to potvrdenia
o pôžičke zo dňa 12.7.1997 a uznania dlhu zo dňa 6.1.2003. Žalobca namieta, žeby kedykoľvek v
minulosti mohlo dôjsť k poskytnutiu pôžičky žalovaným jeho osobe, v minulosti boli spoluväzňami
pri výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS v Šaci a to v roku 2011, preto sa domnieva, že oba

dokumenty boli vyhotovené na písacom stroji v ústave a následne boli antidatované. K tomuto prispieva
i fakt, že tunajšiemu súdu nikdy neboli predložené originály písomnosti, zhoda je overená iba notárom
20.12.2012. Žalovaný pravdepodobne využil zhoršujúci sa stav žalobcu, kedy mu dal podpísať uvedené
písomnosti. V súčasnosti je žalobca pozbavený spôsobilosti na právne úkony z dôvodu závažného
psychického ochorenia - vaskulárnej demencie, stredne ťažkého stupňa a zastúpený opatrovníčkou,
dcérou X. Q.. Naliehavosť právneho záujmu na podaní žaloby videl v tom, že bez rozhodnutia súdu o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov by došlo na základe nepravdivých dokumentov k exekučnému

vymáhaniu pohľadávky.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, žiadal ju v celom rozsahu zamietnuť. V prvom rade poukázal na to, že
v danej veci absentuje naliehavý právny záujem žalobcu na podaní takéhoto návrhu. Iba argument, že
bez takéhoto rozhodnutia bude vykonaná exekúcia na majetok žalobcu nie je dostatočným naliehavým
právnym záujmom. Aj v prípade, žeby vo veci bol v zmysle žaloby vydaný rozsudok, nemalo by to žiadny
vplyv na právoplatnosť platobného rozkazu tunajšieho súdu, ktorý je exekučným titulom proti žalobcovi,

a teda ani na exekúciu. Otázku platnosti právnych úkonov už vykonal súd v pôvodnom konaní, vyhodnotil
ich ako platné, preto nie je možné túto otázku riešiť opätovne. Poukázali i na fakt, že návrh na zastavenie
exekúcie zo dňa 19.2.2016 bol v exekučnom konaní 8Er/248/2013 dňa 16.6.2016 zamietnutý. Zároveň
uviedol, že žalobcom uvádzané skutočnosti nie sú pravdivé, to že opatrovníčka žalobcu nemá vedomosťo týchto úkonoch neznamená, že sa neudiali. Je presvedčený o tom, že ak by samotný žalobca bol
schopný vypovedať, úkony by potvrdil. Exekúcia v predmetnej veci je vedená od marca 2013, návrhy
na exekúcie začali byť podávané až začiatkom roka 2016 i návrh na odklad exekúcie bol exekučným

súdom zamietnutý.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.9.2016 uviedol, že existenciu naliehavého právneho úkonu
na podaní žaloby považuje za evidentnú so zreteľom na skutočnosť, že k reálnemu odovzdaniu
finančných prostriedkov žalovaným v prospech žalobcu nikdy nedošlo. Bez rozhodnutia súdu o

absolútnej neplatnosti žalovaných právnych úkonov by došlo k exekučnému vymáhaniu neexistujúcej
pohľadávky na základe exekučného titulu vydaného na podklade vykonštruovaných dôkazov. Žalobca
svoje tvrdenia prezentoval už v trestnom oznámení, pričom trestné konanie nebolo zastavené ani
odmietnuté, bolo prerušené. Už vyšetrovateľ v danom prípade konštatoval, že vychádzajúc z celkovej
dôkaznej situácii, síce okolnosti nasvedčujú podozreniu, žeby žalovaný mohol využiť zhoršujúci sa
zdravotný stav žalobcu a ich spoločný pobyt vo výkone trestu, avšak kvôli absencii priamych dôkazov

nie je záver, žeby žalovaný takýto čin spáchal dostatočne odôvodnený. Zároveň uviedol, že žalovaný si
celé roky neuplatňoval tvrdenú pohľadávku, učinil tak až po dlhej dobe.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.10.2016 konštatoval, že sa s platnosťou napadnutých právnych
úkonov už súd prejudiciálne vyporiadal v konaní 16Ro/1/2013. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho

súdu SR 3Cdo/42/2006 a v súvislosti s ním vzniesol námietku prekážky rozhodnutej veci "res iudicata".

5. Vo veci súd vytýčil termín pojednávania na deň 12.7.2017, ktorého sa zúčastnil iba právny zástupca
žalovaného, ktorý ospravedlnil neúčasť žalovaného. Právny zástupca žalobcu ani samotný opatrovník
žalobcu sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť ospravedlnili dodatočne, preto súd v súlade s ust.

§ 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

6. Právny zástupca žalovaného zotrval na svojich vyjadreniach, žiadal žalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu zamietnuť, prípadne pre prekážku veci rozhodnutej konanie zastaviť.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom potvrdenia o pôžičke zo dňa
6.7.1997, uznaním dlhu zo dňa 12.1.2003, rozsudkom Okresného súdu Rožňava 7Ps/72/2014-51 zo
dňa 26.3.2015, čestným vyhlásením X. W. a Y. W. zo dňa 26.2.2016, správou od ÚVTOS Košice Šaca
zo dňa 25.1.2017, registrom trestov Generálnej prokuratúry SR žalovaného, spisom tunajšieho súdu
16Ro/1/2013 predovšetkým platobným rozkazom, exekučným spisom tunajšieho súdu 8Er/248/2013,

vyšetrovacím spisom ORPZ, odbor kriminálnej polície Spišská Nová Ves, č. ORP-134/2-VYS-SN-2014
predovšetkým s uznesením zo dňa 22.9.2014, ako aj s obsahom celého spisu a zistil tento skutkový stav:

8. Z potvrdenia o pôžičke zo dňa 12.7.1997 súd zistil, že B. W. potvrdil, že si dňa 6.7.1997 požičal od
H.. X. Y. sumu 50.000,- Sk, ktoré i fyzicky prebral. Úrok bol dohodnutý vo výške 17,6 %, doba vrátenia 3

roky, najneskôr do 7.7.2000, poplatok z omeškania 2,5 promile z dlžnej sumy za každý deň omeškania
od 7.7.2000.

9. Z uznania dlhu zo dňa 12.1.2003 súd zistil, že B. W. týmto uznal svoj dlh voči H.. X. Y. a to vo výške
istiny 50.000,- Sk, dohodnutých úrokov z pôžičky 17,6 % ročne za obdobie od 6.7.1997 do 6.7.2000 a

taktiež poplatku z omeškania 2,5 promile zo sumy 50.000,- Sk za každý deň omeškania od 7.7.2000
do zaplatenia.

10. Z rozsudku Okresného súdu Rožňava 7Ps/72/2014-51 zo dňa 26.3.2015 súd zistil, že B. W. bol
pozbavený spôsobilosti na právne úkony a za opatrovníčku mu bola ustanovená jeho dcéra X. Q..

11. Z čestného prehlásenia X. W. a Y. W. oboch zo dňa 26.2.2016 súd zistil, že títo prehlásili, že ich otec
B. W. sa v roku 1997 a ani v roku 2003 nepoznal s osobou H.. X. Y., takže si od neho nemohol požičať
peniaze. V uvedenom období žili s otcom v spoločnej domácnosti, o pôžičke by tak mali vedomosť.

12. Zo spisu tunajšieho súdu 16Ro/1/2013 predovšetkým z platobného rozkazu zo dňa 9.1.2013 súd
zistil, že žalovaný (v tomto spore žalobca) bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi (v tomto
spore žalovanému) sumu 1.659,69 Eur s prísl. Platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľnýmdňa 8.3.2013. Podkladom pre jeho vydanie bolo potvrdenie o pôžičke zo dňa 12.7.1997 a uznanie dlhu
zo dňa 12.1.2003.

13. Z exekučného spisu tunajšieho súdu 8Er/248/2013 súd zistil, že na základe návrhu na vykonanie
exekúcie zo dňa 13.3.2013 a žiadosti o vydanie poverenia zo dňa 19.3.2013 bolo tunajším súdom
vydané poverenie na výkon exekúcie pre JUDr. Máriu Hlaváčovú, súdnu exekútorku a to dňa 26.3.2013.
Exekučným titulom bol vyššie uvedený platobný rozkaz tunajšieho súdu 16Ro/1/2013-10 zo dňa
9.1.2013. Povinný podal návrh na odklad exekúcie, ktorý však bol uznesením zo dňa 4.2.2016

zamietnutý a taktiež návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol rovnako uznesením zo dňa 16.6.2016
zamietnutý.

14. Z vyšetrovacieho spisu OR PZ, odbor kriminálnej polície Spišská Nová Ves, č. ORP-134/2-VYS-
SN-2014 predovšetkým z uznesenia zo dňa 22.9.2014 súd zistil, že trestné stíhanie pre zločin marenie
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. a) Trestného zákona voči H.. Y. bolo prerušené, pretože sa

nezistili skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe.

15. Zo správy od ÚVTOS Košice - Šaca zo dňa 25.1.2017 súd zistil, že žalobca bol umiestnený v ich
ústaveod25.1.2011do19.7.2012ažalovanýod9.3.2010do28.6.2012.Žalobcaabsolvovalvnemocnici
pre obvinených a odsúdených operáciu katarakty ľavého oka. Prístup oboch k písaciemu stroju alebo

inej technike nebolo možné vylúčiť.

16. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. platného v čase podania žaloby, návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

17. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý dňom
svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov. Z dôvodu toho, že v zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti bol súd prvej inštancie povinný v

ďalšom konaní aplikovať CSP ako nový procesný predpis.

18. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

19. Žaloba v tejto veci napadla na súd 19.2.2016 (teda do 30.6.2016), teda za účinnosti O.s.p. a uvedené
konanie je preto s poukazom na § 470 ods. 2 C.s.p. nutné ukončiť podľa doterajších predpisov, tak ako

to legitímne očakával žalobca.

20. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

21. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

22. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie

tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

23. Určovacia žaloba (pôvodne § 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jej
účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu
alebo práva [určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah

alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti (§ 137 písm. a C.s.p.
predtým § 80 písm. b/ O.s.p.)]. V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto
vždy považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť
nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada, že žalobca sanemôže žalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam, kde sa môže domáhať
splnenia povinnosti, však neplatí vtedy, ak žalobca (napriek možnosti domáhať sa priamo splnenia
povinnosti) preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu;

v takomto prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý
je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom
právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv
a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či
nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Nejde

tu o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych
pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa
žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o
(ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia
žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len

zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý právny
záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý
právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby.
Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho

záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne
žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.

24. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že zmluva o pôžičke uzavretá dňa 12.7.1997
medzi žalobcom a žalovaným, ako aj uznanie dlhu zo dňa 12.1.2003 sú absolútne neplatnými právnymi

úkonmi.

25. Tento však nevedel preukázať naliehavosť právneho záujmu na podanej určovacej žalobe.
Argumentoval iba tým, že bez rozhodnutia súdu by došlo k exekučnému vymáhaniu pohľadávky na
základe exekučného titulu - platobného rozkazu tunajšieho súdu 16Ro/1/2013 zo dňa 9.1.2013, ktorým

bol zaviazaný zaplatiť sumu 1.659,69 Eur s prísl., pričom podkladom pre jeho vydanie boli nepravdivé
a falšované dokumenty - potvrdenie o pôžičke zo dňa 12.7.1997 a uznanie dlhu zo dňa 12.1.2003.

26. Cieľom, ktorý žalobca sledoval podaním žaloby, bolo určenie absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke
a uznania dlhu, ktorú je súd povinný skúmať ex offo a následnému zabráneniu exekučnému vymáhaniu

dlhu. Súd však musel vziať v úvahu, že na tunajšom súde prebehlo konanie na plnenie podľa § 80 písm.
b/ O.s.p. a to pod spisovou značkou sp. zn. 16Ro/1/2013, ktoré bolo ukončené vydaním platobného
rozkazu. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 8.3.2013 a stal sa vykonateľným. Žalovaný (v
tomto spore žalobca) sa ani len nepokúsil napadnúť uvedené rozhodnutie riadnym resp. mimoriadnym
opravným prostriedkom. Keďže išlo o žalobu na plnenie otázka určenia absolútnej neplatnosti zmluvy

o pôžičke a uznania dlhu tu bolo posudzovaná ako otázka predbežná. Podľa ustálenej súdnej praxe
naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovo právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť
iným právnym prostriedkom. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu predpokladá
posúdenie, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva a či snáď

spornosť neodstraňuje a len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude i tak musieť nasledovať
iné konanie. Žalobcom podaná určovacia žaloba teda nemá preventívny charakter a neslúži potrebám
praktického života, naopak vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov a v prípade, že by súd
vyhovel podanej žalobe, vyvolal by tak stav, že by popri sebe existovali dve protichodné rovnocenné
rozhodnutia.

27. Súd teda dospel k záveru, že vzhľadom na ukončené konanie na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p.,
na žalobcom požadovanom určení nie je naliehavý právny záujem podľa v čase podania žaloby platného
§ 80 písm. c/ O.s.p. a takáto žaloba nie je procesne prípustná.

28. V závere uvádza, že nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania
súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. K tomu, či tu existuje naliehavý právny záujem na určení,
súd prihliada z úradnej povinnosti, pričom na nedostatok tohto predpokladu určovacej žaloby musí
prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že žalobca na nímpožadovanom určení absolútnej neplatnosti zmluvy o pôžičke a uznania dlhu nemajú naliehavý právny
záujem, súd žalobu v celom rozsahu zamietol a ďalej ju po vecnej stránke nepreskúmaval.

29. Žalobca síce navrhol v konaní vypočutie žalovaného i nariadenie znaleckého dokazovania z odboru
písmoznalectva, ale tieto dôkazy súd nevykonal a to i z toho dôvodu, že nevykonával dokazovanie
na preukázanie skutočností týkajúcich sa veci samej. Žalobu totiž bolo nutné zamietnuť už z dôvodu
nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určení podľa § 80 písm. c/ O.s.p.. Výpoveď žalovaného
i nariadenie znaleckého dokazovania by tak boli v konaní bezpredmetné, nehospodárne a v konečnom

dôsledku by nemali význam pre konečné rozhodnutie vo veci.

30. Čo sa týka žalovaným uplatnenej námietky prekážky veci rozhodnutej "res iudicata" s touto sa súd
nestotožnil, vychádzajúc z toho, že v konaní 16Ro/1/2013 súd síce posúdil otázku platnosti napadnutých
právnych úkonov prejudiciálne, avšak toto nebolo poňaté do výroku súdneho rozhodnutia. Keďže
výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozhodnutia, ktorá nadobúda právoplatnosť, prejudiciálne

posúdená otázka, ktorá sa prejavuje iba v odôvodnení rozhodnutia, resp. v tomto prípade ani v tom,
keďže išlo o rozhodnutie v skrátenom konaní, nemôže tvoriť prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

34. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Žalovaný rade mal v konaní plný úspech, vzhľadom k tomu, že žaloba bola proti nemu zamietnutá,
takže by mu vznikol nárok na plnú náhradu trov konania od žalobcu.

36. Súd však posudzoval vec i v súlade s ust. § 257 C.s.p. a dospel k záveru, že v tomto prípade existujú

dôvody hodné osobitného zreteľa pre ktoré trovy konania žalovanému od žalobcu nepriznal.

37. Pri rozhodovanío nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z postavenia žalobcu, ktorý v tomto
konaní vystupoval ako slabšia strana, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony a jeho žaloba
bola zamietnutá z dôvodu nepreukázania naliehavosti právneho záujmu na určení neplatnosti právnych

úkonov. Zohľadnil tu i fakt, že rozhodnutie o priznaní trov konania žalovanému by bolo voči žalobcovi za
takejto situácie nespravodlivé, preto v súlade s ust. § 257 C.s.p., z dôvodov hodných osobitného zreteľa
žalovanému náhradu trov konania od žalobcu nepriznal. Navyše bol súd toho názoru, že nepriznanie
trov konania nezasiahne nepriaznivo do majetkovej sféry žalovaného a nebude mať žiadny negatívny
dopad na jeho ďalšie fungovanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.